Psychologické aspekty BOZP

V procese práce sa rozhodujúcim nástrojom pri pracovných operáciách s technickými prostriedkami stáva psychika človeka. Úlohy bezpečnosti práce nemožno preto redukovať len na technicko-organizačné funkcie v štruktúre práce. V zásade možno povedať, že psychická regulácia pracovného procesu vo vzťahu človeka a jeho podmienok existencie vystupuje ako primárne určujúca funkcia človeka v systéme práce. Zabezpečuje rovnováhu vo vzťahoch človeka, techniky, pracovného prostredia v systéme práce a takto napokon aj rovnováhu vo vzťahoch materiálnych a duchovných potrieb človeka.

ZDRAVIE NIE JE LEN NEPRÍTOMNOSŤ CHOROBY, ale aj optimálny stav zdravotnej a sociálnej pohody. Rozvíja sa interakciou medzi genotypom a celkovým prostredím, kde pracovné podmienky hrajú veľmi významnú úlohu. Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravie ako stav fyzickej, psychickej a sociálnej pohody človeka. Pracovná pohoda je stav fyzickej, duševnej a sociálnej pohody na pracovisku, ktorý je predpokladom kvalitnej práce a bezpečného správania sa pri práci.

SPOĽAHLIVOSŤ ĽUDSKÉHO ČINITEĽA znamená schopnosť plniť uložené úlohy v priebehu stanovenej doby v daných pracovných podmienkach. Spoľahlivé vykonávanie pracovných úloh závisí od mnohých aspektov; v procese mechanizácie a automatizácie výrobných procesov, využívania výpočtovej techniky, ako aj systémových prístupov pri organizácii a riadení výroby sa mení štruktúra práce a sú kladené zmenené požiadavky na optimalizáciu vzťahu medzi človekom a technikou. Mení sa vzťah telesnej a duševnej práce, hlavné zaťaženie zamestnanca sa presúva zo svalovej oblasti do oblasti psychických procesov (vnímanie, pozornosť, pamäť, myslenie, rozhodovanie). Zvyšuje sa zodpovednosť zamestnanca, pričom sa pridružujú stavy emocionálneho napätia z anticipácie možných dôsledkov vlastného zlyhania, nakoľko chyba v jeho činnosti môže viesť k ťažkým následkom. Spoľahlivosť výkonu zamestnanca, schopnosť odolať záťaži, bezpečnosť jeho výkonu, resp. možnosť jeho zlyhania je integrálnou súčasťou spoľahlivosti celého systému človek – stroj (výrobné zariadenie) – pracovné prostredie.

Psychické procesy sú pre človeka dôležité, pretože prostredníctvom nich poznáva objektívny vonkajší svet a osobitný vnútorný svet. Sú to tzv. poznávacie procesy, ktorých výsledkom sú vo vedomí pocity a vnemy rôzneho druhu - zrakové, sluchové, predstavy a myšlienky. Psychické stavy alebo prejavy sú celkovým psychickým rozpoložením človeka, ktoré podmieňuje psychická činnosť a výkonnosť. Počas dňa nie je u človeka rovnaká, mení sa vplyvom rôznych podmienok. Správaním rozumieme aktivitu človeka, ktorú môže pozorovať iný človek, a ktorou človek pôsobí na svoje okolie. Správanie môže byť úmyselné a neúmyselné, konanie má vopred vytýčený cieľ. Správanie sa navonok prejavuje: reakciami (vrodené prejavy správania, nepodmienené reflexy a inštinkty), odpoveďami (prejavy správania zautomatizované na základe vlastnej skúsenosti, pracovné pohyby) a  vonkajšími výrazmi (zmeny výrazu tváre, gestikulácia, vegetatívne zmeny). Prežívanie a správanie sa navzájom ovplyvňujú. Práca môže byť spojená aj s negatívnym pôsobením na človeka, vyskytujú sa negatívne psychické javy, medzi najznámejšie patrí stres.

STRES NA PRACOVISKU - Stresom sa rozumie pôsobenie záťaže z vonkajšieho alebo vnútorného prostredia, ktoré narúša rovnováhu organizmu vo vzťahu k životnému prostrediu a uvádza ho do akútneho alebo chronického stavu napätia. Stres je reakcia organizmu na záťaže všetkého druhu, nie je samotnou záťažou, ale odpoveďou na záťaž. Preťaženie alebo aj nedostatočná záťaž mobilizujú vlastnú obranu organizmu na zvládnutie nebezpečnej situácie. Stres vyvoláva pohotovosť energetických rezerv na zvládnutie očakávaného alebo požadovaného výkonu.

Príjemné emocionálne zážitky vyvolávajú podobné fyziologické a psychické mechanizmy ako zážitky nepríjemné. Radostné životné a pracovné situácie možno preto považovať za stresové podnety rovnako, ako nepríjemné situácie. Príjemné druhy stresu sa nazývajú eustres a nepríjemné distres. Zvýšená záťaž a stres môže mať kladný aj záporný vplyv na výkon.

Záťažové podmienky s kladným vplyvom na výkon (vyvolávajú optimálnu aktiváciu organizmu) sa viažu s pojmom eustres. Extrémne nízke alebo vysoké záťažové stavy sa označujú pojmom distres. Ukazovateľom intenzity prežitého stresu je merateľná koncentrácia adrenalínu a noradrenalínu (hormónov vylučovaných z kôry nadobličiek) v krvi alebo v moči.

Svetová organizácia zdravia v Ženeve uvádza 3 druhy príznakov stresu:

1.  fyzické a fyziologické (búšenie srdca - rýchlo, silne, nepravidelne, bolesti hlavy, nechutenstvo, kŕče v oblasti brucha, hnačky, častejšie močenie, impotencia, nedostatok sexuálnej túžby, zmeny v menštruačnom cykle, bolesti v končatinách, svalové napätie a bolesti v chrbtici, migréna, kožná vyrážka, dvojité videnie),

2.  emocionálne (prudké a výrazné zmeny nálad, radosť - smútok, depresia, nadmerné zaoberanie sa s vecami, ktoré nie sú tak dôležité ako si človek myslí, neschopnosť empatie - súcitu, nadmerné starosti o telesný stav a fyzické zdravie, mimoriadne denné snenie, ústup zo sociálnej komunikácie, pocit únavy, ťažkosti sústrediť sa, doviesť úlohu do konca, stavy podráždenosti, popudlivosti, úzkosti),

3.  príznaky pozorovateľné v správaní (nerozhodnosť, sebaľútosť, zvýšenie absencie z dôvodov ochorenia, sklon k osobným nehodám, zhoršená kvalita práce, vyhýbanie sa úlohám, podvádzanie, zvýšené fajčenie, konzumácia alkoholu, závislosť na drogách, prejedanie sa, resp. strata chuti do jedla, zmenený životný rytmus, ťažkosti zaspávania, prebúdzania, pocit únavy, bolesti po prebudení).

Vyrovnávanie sa organizmu so záťažou sa uskutočňuje v troch fázach:

-    V prvej fáze ide o poplachovú reakciu ako odpoveď na pôsobenie stresora. Je charakteristická zložitými biochemickými zmenami. Z psychologického hľadiska ide o mobilizáciu psychických síl, ktorá predchádza vlastnému riešeniu situácie. Nastáva emocionálne napätie, čo sa prejavuje vo sfére poznávacích, ako aj vegetatívnych procesov. Prejavuje sa to vo zvýšení hlasu, rýchlosti pohybov, vo zvýšenej pohotovosti verbálnej alebo motorickej odpovede. Ide o „živelné“ konanie, bez dôkladnejšieho rozboru a  zváženia situácie.

-    V druhej fáze poplachovú reakciu vystrieda štádium rezistencie. Príznaky ktoré sa objavili v prvom štádiu stresu, v tomto štádiu nie sú napriek tomu, že rušivá stimulácia pokračuje. Rezistencia voči stresoru je podporovaná zvýšenou činnosťou predného laloku hypofýzy a kôry nadobličiek, ktoré produkujú adrenalín a iné hormóny, ktoré pomáhajú organizmu adaptovať sa na stres. Pri aktívnom riešení situácie ustupuje emocionálne napätie a do popredia sa dostáva rozumové riešenie situácie. Rozhodujúce je tu vôľové úsilie znížiť emocionálne napätie, lebo toto napätie býva prekážkou triezveho posúdenia situácie. Pri nedostatku aktivity alebo vplyvu motivačných faktorov môže sa táto fáza prejaviť pasívnou rezistenciou.

-    V tretej fáze sa realizuje riešenie záťaže. Po úspešnom vyriešení a zvládnutí záťažovej situácie nastáva uspokojenie, ktoré môže vyústiť do ochoty znovu sa podrobiť záťaži. Ak pôsobenie stresu je príliš dlhé a je dosiahnutý bod, kedy už organizmus nie je schopný rezistencie, dochádza k štádiu vyčerpania. Objavujú sa znova poplachové reakcie ako v prvej fáze, ale v oveľa silnejšej miere.

Pri náročnejšej záťaži môže dôjsť k deštrukcii správania a k psychoneurotickým poruchám. Zdroje stresu, stresory na pracovisku možno zatriediť do skupín:

1.  Psychická záťaž - primárna záťaž a sekundárna záťaž, vysoká zodpovednosť za ľudí a za materiálne hodnoty spojená s uvedomovaním si dôsledkov vlastného zlyhania, strach pred neúspechom, pokarhaním, neistota pracovného miesta v dôsledku nepriaznivej hospodárskej situácie, konkurenčný tlak, strach z možného úrazu a ochorenia, súkromné starosti atď.;

2.  Sociálna záťaž - nadmerný sociálny kontakt, napr. s klientmi, osamotená práca, sociálna izolácia, skupinová práca, chýbajúce uznanie a spravodlivé hodnotenie, konflikty na pracovisku;

3.  Organizačná záťaž - pracovné tempo, tlak času a termínov, nárazovosť práce, rozdelenie denného a týždenného pracovného času, práca nadčas a práca v noci, rozsah práce, výkonové normy, nedostatok informácií alebo ich nadbytok, protirečivé, nejasné úlohy;

4.  Vecná záťaž - ide prevažne o fyzikálne faktory pracovného prostredia: osvetlenie, hluk, klimatické podmienky, škodlivé látky a pod.;

5.  Fyzická záťaž - všeobecné zaťaženie podporno-pohybového aparátu, jednostranné zaťaženie podporno-pohybového aparátu, statické zaťaženie podporno-pohybového aparátu.

Prezentizmus je novodobým fenoménom – je to situácia, kedy chorý zamestnanec chodí do práce aj napriek tomu, že pracovný stres zhoršuje jeho zdravotný stav. Jeho výkonnosť a  odolnosť voči stresu naďalej klesá, pocit nespokojnosti s odvedenou prácou, s  kolegami a  so životom sa stupňuje. K  takémuto konaniu zamestnancov vedie najmä obava zo straty zamestnania, tlak kolegov v tíme, pocit vlastnej hodnoty. Tento bludný kruh vedie k prepuknutiu chronických ochorení – vyhoreniu, depresii – a zamestnávateľa stojí viac než práceneschopnosť.

Odhaliť prezentizmus pri duševných ochoreniach nie je jednoduché, najefektívnejším nástrojom je pravidelná, otvorená komunikácia so zamestnancami.

Z výskumov vyplýva, že stres u zamestnancov spôsobuje najmä nadmerné množstvo práce (45 %) a prehnané očakávania zo strany nadriadených (27 %). Stres podporuje vznik ďalších závažných ochorení, fyzických aj psychických, a  je považovaný za jeden zo spúšťačov tzv. syndrómu vyhorenia.

Psychická pracovná záťaž predstavuje súhrn všetkých hodnotiteľných vplyvov práce, pracovných podmienok a pracovného prostredia pôsobiacich na kognitívne, senzorické a emocionálne procesy človeka, ktoré ho ovplyvňujú a vyvolávajú stavy zvýšeného psychického napätia a zaťaženia psychofyziologických funkcií. Rozlišujeme tri formy psychickej záťaže - senzorickú, mentálnu a emocionálnu.

Senzorická záťaž vyplýva z požiadaviek na činnosť periférnych zmyslových orgánov a im zodpovedajúcich štruktúr centrálneho nervového systému. Mentálna záťaž vyplýva z požiadaviek na spracúvanie informácií kladúcich nároky na psychické funkcie na psychické procesy - pozornosť, predstavivosť, pamäť, myslenie a rozhodovanie. Emocionálna záťaž vyplýva z požiadaviek vyvolávajúcich afektívnu odozvu. Psychosociálna záťaž predstavuje faktor pôsobiaci na organizmus, ktorý vyžaduje psychickú aktivitu, psychické spracúvanie a vyrovnávanie sa s požiadavkami a vplyvmi životného prostredia, ktoré vyplývajú najmä zo sociálnych procesov a spoločenských väzieb, z interakcií medzi jednotlivcami v skupine a v dave a podobne.

Práca vo vnútenom tempe - taký spôsob práce, pri ktorom si zamestnanec nemôže voliť pracovné tempo a jeho činnosť je podriadená rytmu technologického procesu alebo rytmu iných osôb. Nepatrí sem obsluha bežných , napr. obrábacích strojov, keď pri obrábaní súčiastky zamestnanec musí sledovať proces a zasiahnuť v určitom okamihu, pretože popri tom vykonáva množstvo iných úkonov, pri ktorých si volí svoj rytmus sám.

Monotónna práca - práca spojená s trvalo sa opakujúcimi úkonmi v trvaní viac ako polovicu pracovnej zmeny s obmedzenou možnosťou zásahu zamestnanca do priebehu tejto činnosti. Monotónia je dôsledkom monotónnej práce; je to postupne sa rozvíjajúci stav zníženej aktivácie, ktorý sa objavuje pri dlhodobej, monotónnej, jednotvárnej, jednotvárnej a opakovanej činnosti či úlohách, prejavuje sa hlavne ospalosťou, unaviteľnosťou, znížením a kolísaním výkonnosti, zhoršením adaptibility a reaktivity a je často sprevádzaný zvýšením variability srdcovej frekvencie.

Práca pod časovým tlakom je práca vo vysokom pracovnom tempe s obmedzenými možnosťami prestávok a odpočinku, resp. práca spojená s plnením termínovaných úloh pod časovým tlakom.

Psychické preťaženie je psychický stav, keď si zamestnanec uvedomuje konflikt medzi nárokmi kladenými na jeho osobu alebo na pracovné miesto a medzi jeho výkonnosťou alebo schopnosťou podať výkon.

Nešpecifické preťaženie je stav psychického presýtenia charakterizovaný nechuťou až odporom voči niektorej práci alebo činnosti ako dôsledok jej dlhodobého intenzívneho vykonávania pri súčasne nízkej spokojnosti s prácou; emocionálne odmietnutie jednotvárnej opakujúcej sa činnosti alebo situácií, ktoré na základe predchádzajúcich skúseností vedú k vyčkávaniu či k pocitom bezvýchodiskovitosti. Na rozdiel od monotónie je charakterizované nezmenenou alebo až zvýšenou úrovňou aktivácie a je spojené s negatívnym emocionálnym prežívaním.

POSTUP PRI HODNOTENÍ PSYCHICKEJ PRACOVNEJ ZÁŤAŽE

1.  Hodnotenie psychickej pracovnej záťaže zabezpečuje zamestnávateľ prostredníctvom

a)  lekára pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v odbore pracovné lekárstvo alebo klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia,

b)  iného zdravotníckeho pracovníka v tíme pracovnej zdravotnej služby, ktorým je psychológ s praxou v odbore pracovná a organizačná psychológia alebo preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, alebo klinické pracovné lekárstvo a toxikológia.

2.  Pred hodnotením psychickej pracovnej záťaže je potrebné zhromaždiť všetky dostupné informácie o pracovnej činnosti a o pracovisku.

3.  Psychická pracovná záťaž sa hodnotí nepriamo prostredníctvom charakteristík práce a pracovného prostredia z hľadiska psychickej pracovnej záťaže a charakteristík subjektívnej odozvy zamestnanca na psychickú pracovnú záťaž.

4.  Charakteristiky práce a pracovného prostredia hodnotené z hľadiska psychickej pracovnej záťaže:

-    nárazová práca alebo práca pod časovým tlakom,

-    vnútené pracovné tempo,

-    monotónnosť práce,

-    hluk alebo iné vplyvy narúšajúce sústredenie pri určitých prácach,

-    sociálne interakcie,

-    hmotná a organizačná zodpovednosť,

-    riziko ohrozenia života a zdravia vlastného alebo iných osôb,

-    práca na zmeny, práca nadčas alebo nočná práca,

-    neštandardné pracovné prostredie,

-    fyzická nepohoda.

Charakteristiky subjektívnej odozvy zamestnanca na psychickú pracovnú záťaž sú

a)  psychické preťaženie,

b)  monotónia,

c)  nešpecifické preťaženie,

d)  zníženie koncentrácie pozornosti.

OPATRENIA NA ZNÍŽENIE PSYCHICKEJ ZÁŤAŽE. Opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšie možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú psychickú pracovnú záťaž možno rozdeliť na opatrenia technické, organizačné a iné.

Technické opatrenia zahrňujú tieto riešenia:

a)  ergonomická úprava pracoviska,

b)  obmedzenie senzorickej záťaže,

c)  kvalita pracovného prostredia.

Organizačné opatrenia:

a)  organizácia práce vrátane zlepšenia a zefektívnenia spôsobov činnosti zamestnancov, striedanie rôznych činností pri veľmi monotónnych prácach, rotácia zamestnancov, odstraňovanie rušivých faktorov pri práci, jasné formulovanie úloh

b)  režim práce a odpočinku vrátane primeraného striedania pracovných zmien a primeraného zaradenia prestávok.

Iné opatrenia:

a)  systém riadenia a spôsob jeho realizácie zohľadňujúce ochranu zamestnancov,

b)  pozitívna motivácia zamestnancov na plnení pracovných úloh v rozsahu a spôsobom zodpovedajúcim ich schopnostiam, zručnostiam, skúsenostiam a predpokladom,

c)  systém výberu zamestnancov na exponované pracovné miesta a pre náročné pracovné činnosti s prihliadnutím na odolnosť voči psychickej záťaži, osobnostné a kvalifikačné predpoklady a ďalšie psychologické kritériá podľa konkrétnych požiadaviek pracovného miesta a charakteru práce, primerané rozmiestňovanie zamestnancov, náplne a formy ich výcviku,

d)  vykonávanie lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. (Vyhláška č. 542/2007 Z. z.).

Turbulentné prostredie a globálna konkurencia vyžadujú, aby podniky boli flexibilné a pripravené na zmenu.

Nevyhnutnou podmienkou flexibility podniku je pracovná sila, ktorá je nielen pripravená na zmeny svojím odborným profilom, ale takéto zmeny i akceptuje. Podniky sa tak snažia prilákať pracovníkov, ktorí majú nielen potrebnú kvalifikáciu, ale tiež žiaduce osobnostné charakteristiky, sú optimálne motivovaní, majú zodpovedný prístup k práci.

Prax prosperujúcich podnikov ukazuje, že uplatnenie psychologických poznatkov a metód v oblasti riadenia ľudí prispieva k celkovej efektívnosti a naplňovaniu podnikových cieľov. Mnohé z nich si uvedomujú, že ľudia tvoria predpoklad ich konkurencieschopnosti.

Personálna psychológia patrí medzi najdlhšie a najviac rozvíjajúce sa oblasti psychológie práce a organizácie. Počiatky modernej personálnej psychológie sa datujú už na prelome 19. a 20. storočia. Priemyslová revolúcia priniesla so sebou javy predtým nepoznané, ktoré si priamo vynútili posúdenie z hľadiska psychologického. Tiež priniesla nové pohľady na organizáciu výroby a úlohu človeka v týchto procesoch. Už v tomto období sa psychológovia začali intenzívne zaujímať o identifikáciu a popis odlišnosti schopností a vlastností osobnosti.

Moderné technológie, internet, komunikačná technológia, či sociálne siete zmenili rytmus života na nepoznanie a svojim dosahom významne ovplyvnili pracovný život. V mnohých smeroch uľahčujú prácu, ale zároveň prinášajú nové – psychosociálne riziká. Moderné technológie prepletajú voľný čas s tým pracovným a nedokážu ich od seba oddeliť. Nové problémy v práci si vyžadujú vzdelaný manažment, správnu organizáciu práce i využitie poznatkov psychológie v riadení. Personálna psychológia má blízky vzťah k psychológii osobnosti, k psychológii organizácie, k pedagogickej psychológii a psychometrii ale i k nepsychologickým disciplínam ako je pracovné právo, personalistika a manažment bezpečnosti práce.

Ing. Viera Šukalová, EUR ING, PhD.