Prvé investičné náklady

a odpočet DPH

Zdaniteľná osoba (PO alebo FO), ktorá nadobudne investičný majetok a zaradí ho do svojho obchodného majetku, je oprávnená odpočítať DPH zaplatenú pri nadobudnutí tohto majetku v zdaňovacom období, v ktorom sa daň stala splatnou a to bez ohľadu na okolnosť, že sa tento majetok ihneď nevyužíval na podnikateľské účely. Aký vplyv na uplatnenie práva na odpočítanie DPH má moment zaradenia majetku fyzickej osoby do obchodného majetku, alebo nesplnenie niektorých administratívnych povinností včas?

Právna úprava, všeobecné východiská a judikatúra Súdneho dvora EÚ

vo vzťahu k prvým investičným nákladom

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (rozsudok Metropol, C-409/99 a Tóth, C-324/11). Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých ich hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (napr. C-285/11 Bonik).

Ekonomické činnosti môžu spočívať vo viacerých na seba nadväzujúcich úkonoch a prípravné činnosti, napr. nadobudnutie prevádzkových prostriedkov, a teda aj kúpa nehnuteľnosti, už musia byť považované za ekonomické činnosti (Rompelman, C-268/83 zo 14. februára 1985, a INZO, C-110/94, Zb. z 29. februára 1996).

Súdny dvor ustálil, že zásada neutrality DPH vo vzťahu k daňovému zaťaženiu podniku vyžaduje, aby už prvé investičné náklady vynaložené na potreby a ciele podniku boli považované za ekonomické činnosti, a že by bolo v rozpore s uvedenou zásadou, ak by sa za začiatok týchto činností považoval až okamih, keď sa nehnuteľnosť skutočne využíva na podnikanie, t. j. keď vznikne zdaniteľný príjem. Každý, kto uskutoční investície, ktoré sú úzko spojené s budúcim využívaním nehnuteľnosti a sú na jej využívanie potrebné, sa považuje za zdaniteľnú osobu. Subjektu požadujúcemu odpočet DPH prislúcha postavenie zdaniteľnej osoby a má právo na odpočet len v prípade, ak preukázal, že sú splnené podmienky na uplatnenie odpočtu a že jeho zámer začať vykonávať ekonomické činnosti, v dôsledku ktorých dôjde k zdaniteľným plneniam, potvrdzujú objektívne okolnosti.

Súdny dvor vo veci Klub OOD, C-153/11 z 22. marca 2012, taktiež ustálil, že „zdaniteľná osoba koná vo vlastnom zmysle slova, ak koná na účely svojej podnikateľskej činnosti. Otázka, či zdaniteľná osoba koná vo vlastnom zmysle slova, je skutkovou otázkou, ktorú treba posúdiť s prihliadnutím na všetky informácie dostupné v predmetnej veci, medzi ktoré patrí povaha predmetného majetku a doba, ktorá uplynula medzi jeho nadobudnutím a použitím na ekonomické účely tejto zdaniteľnej osoby. Taktiež možno zohľadniť otázku, či boli podniknuté aktívne kroky s cieľom uskutočniť prestavbu a získať povolenia vyžadované na používanie majetku na podnikateľské účely. Podľa Súdneho dvora, ak by bol zdaniteľnej osobe odmietnutý odpočet DPH splatnej na vstupe za neskoršie zdaniteľné používanie na podnikateľské účely napriek jej pôvodnej vôli zahrnúť investičný majetok do obchodného majetku v celom rozsahu, vzhľadom na budúce plnenia by táto osoba nebola v celom rozsahu oslobodená od daňového zaťaženia uplatniteľného na majetok používaný na účely jej podnikateľskej činnosti a zdanenie jej podnikateľských činností by so sebou prinášalo dvojité zdanenie v rozpore so zásadou daňovej neutrality.

Zásada neutrality DPH, pokiaľ ide o daňové zaťaženie podniku, si vyžaduje, aby investičné náklady vynaložené na potreby a s cieľom podnikať boli považované za podnikateľskú činnosť, ktorá dáva právo na okamžitý odpočet DPH splatnej na vstupe.

V dôsledku toho jednotlivec, ktorý nadobudne majetok na účely ekonomickej činnosti, koná ako zdaniteľná osoba aj v tom prípade, ak majetok nevyužíva ihneď na svoju ekonomickú činnosť.

V prípadoch daňového úniku alebo zneužitia, keď zdaniteľná osoba predstierala svoju vôľu vykonávať osobitnú ekonomickú činnosť, hoci v skutočnosti sa usilovala o získanie majetku, ktorý mohol byť predmetom odpočtu dane, do svojho súkromného vlastníctva, môže daňový orgán so spätnou účinnosťou požadovať vrátenie súm, ktoré boli odpočítané, ak tieto odpočty boli vykonané na základe nepravdivých vyhlásení (rozsudok Klub OOD, C-153/11 z 22. marca 2012, Schloßstrasse, C-396/98, z 08. júna 2000).

Prestavba rodinného domu
na ubytovacie zariadenie

Odpočítaním DPH vzťahujúcej sa na prvé investičné náklady sa zaoberal Najvyšší správny súd SR vo veci 4Sfk/51/2022 z 30. 5. 2024. Fyzická osoba (ďalej len „FO“)na základe kúpnej zmluvy nadobudla do svojho osobného vlastníctva nehnuteľnosť – rodinný dom. Obec vydala pre FO ako stavebníka stavebné povolenie, ktorým povolila stavebné úpravy a prístavbu na nehnuteľnosti s názvom stavby „Prestavba a prístavba rodinného domu na nízko kapacitné ubytovacie zariadenie“. Následne uzavrela FOa Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej ako „PPA“) Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku za účelom spolufinancovania skutočne vynaložených oprávnených výdavkov na realizáciu schváleného projektu v zmysle Programu rozvoja vidieka SR pre projekt: „Prestavba a prístavba rodinného domu na nízko kapacitné ubytovacie zariadenie“. Na základe Rozhodnutia PPA schválila pre FO ako konečného prijímateľa maximálnu výšku nenávratného finančného príspevku pričom táto suma predstavovala 50 % z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu predmetu projektu bez DPH. FO následne pristúpila k rekonštrukcii nehnuteľnosti a v tejto súvislosti si v uplatnila nárok na odpočítanie dane z faktúr za stavebné práce.

Správca dane neuznal právo
na odpočítanie DPH

Podľa správcu dane FO registrovanej ako platiteľ DPH nevzniklo právo na odpočítanie dane z faktúr z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 zákona o DPH. Podľa správcu dane FO zhodnocovala svoj súkromný majetok – rodinný dom, ktorý v zdaňovacom období, v ktorom bola daň odpočítaná, nedeklarovala ako majetok preradený do obchodného majetku podniku. Správca dane konštatoval, že FO prijala plnenia v postavení nezdaniteľnej osoby, čím nesplnila základnú podmienku na odpočítanie dane. Uvedené podľa správcu dane a odvolacieho orgánu (Finančného riaditeľstva SR) vyplýva z kolaudačného rozhodnutia a tvrdenia stavebného úradu, podľa ktorého od podania žiadosti o stavebné povolenie, cez realizáciu diela, až po vydanie kolaudačného rozhodnutia fyzická osoba konala v postavení občana, teda nezdaniteľnej osoby. Svoj súkromný majetok prestavala na nízko kapacitné ubytovacie zariadenie, ktoré až následne, po kolaudačnom rozhodnutí, zaradila do svojho obchodného majetku podniku a s týmto majetkom ďalej nakladal už ako zdaniteľná osoba. Ku zmene v postavení z nezdaniteľnej osoby na zdaniteľnú osobu došlo až v nasledujúcom období, po odpočítaní DPH, keď fyzická osoba majetok zo súkromnej držby previedla do majetku podniku a následne začala vykonávať ekonomickú činnosť. Finančné orgány za podporný dôkaz považovali tiež zistenie, že vo veci dodávok elektrickej energie bolo odberné miesto posudzovaného rodinného domu evidované ako domácnosť a nie ako podnikateľský subjekt.

Podľa finančných orgánov kontrola splnenia podmienok na priznanie dotácie vykonaná PPA nepreverovala a neskúmala splnenie podmienok z pohľadu daňových zákonov. Bola zameraná najmä na kontrolu dodania tovarov, vykonania prác a poskytnutia služieb v súlade s cieľom projektu. Finančné prostriedky poskytované PPA neboli poskytnuté a viazané na podmienky v súvislosti s dodržaním daňových zákonov, konkrétne odpočítanie DPH podľa zákona o DPH. Miestne zisťovanie správcu dane s obhliadkou samotného ubytovacieho zariadenia, preukázalo, že nehnuteľnosť nebola označená ako ubytovacie zariadenie a naviac táto nehnuteľnosť nebola ani označená súpisným číslom. Správca dane pritom nespochybnil budúce plnenia FO, t. j. poskytovanie ubytovacích služieb.

Podľa finančných orgánov v čase obstarávania majetku (realizácie stavebných prác) nekonala FO v postavení zdaniteľnej osoby, čím nesplnila základnú podmienku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.

Argumentácia fyzickej osoby
ako zdaniteľnej osoby

FO zdôraznila, že správca dane nepreveril, že počas kolaudácie nehnuteľnosti zmenila klasifikáciu stavby – prestavba a prístavba rodinného domu na nízko kapacitné ubytovacie zariadenie a zmena klasifikácie sa prejavila aj na liste vlastníctva. Dňom vzniku prestavby začala využívať nehnuteľnosť na podnikateľské účely za účelom vybudovania ubytovacieho zariadenia. Poukázala na vydané stavebné povolenie a uviedla, že nehnuteľnosť už bola v rozostavanom štádiu, bolo vydané stavebné povolenie a už nespĺňala klasifikáciu stavieb – rodinný dom, preto tieto skutočnosti boli evidované v pomocných daňových knihách, ktoré neboli od nej správcom dane požadované.

Moment začatia využívania
nehnuteľného majetku pre podnikateľské účely

Prípravné činnosti ako nadobudnutie aktív a následné zaobstaranie nehnuteľného majetku musia byť tiež považované za sústavnú hospodársku činnosť. Správca dane sa mal zaoberať otázkou, či fyzická osoba nadobudla investičný majetok pre potreby svojej ekonomickej činnosti, prípadne mal posúdiť existenciu zneužitia, ak by nastala. Správca dane v danom prípade však nepreukázal zneužitie práva. Pokiaľ sa zdaniteľná osoba rozhodne nakladať s investičným majetkom používaným na súkromné účely neskôr na podnikateľské ako s majetkom podniku, splatná DPH na vstupe z nadobudnutia tohto majetku je v zásade úplne a okamžite odpočítateľná. Z judikatúry vyplýva zásada, že zatriedenie plnenia na vstupe do majetku podniku sa musí principiálne posúdiť samostatne pre každé z plnení na vstupe.

Posúdenie veci správnym súdom

Podľa správneho súdu FO nemala nárok na odpočítanie dane, pretože pri nakladaní s nehnuteľnosťou konala ako nezdaniteľná osoba so svojim súkromným majetkom, ktorý mala pred rekonštrukciou ale aj po rekonštrukcii v BSM spoločne so svojou manželkou. V čase vzniku práva na odpočítanie dane vedela, že majetok, na ktorom vykonáva technické zhodnotenie nie je súčasťou obchodného majetku podnikateľa. Už v čase podania žiadosti o stavebné povolenie musela vedieť, čoho dôkazom je aj samotný názov stavby, že prestavbou a prístavbou rodinného domu zmení status rodinného domu na nízko kapacitné ubytovacie zariadenie, teda podnikateľský objekt, ktorý bude využívať na účely vykonávania podnikateľskej činnosti. Aj napriek tejto skutočnosti konala v postavení nezdaniteľnej osoby a v tomto postavení konala aj počas jeho zhodnocovania. Svoj súkromný majetok – rodinný dom prestavala na nízko kapacitné ubytovacie zariadenie, ktoré až následne po kolaudačnom rozhodnutí zaradila do svojho obchodného majetku podniku a s týmto majetkom ďalej nakladala už ako zdaniteľná osoba. Skutočnosť, že k zmene v postavení nezdaniteľnej osoby na zdaniteľnú osobou, t. j. platiteľa došlo až následne preukazuje aj zvýšená hodnota majetku v ktorej bol prevedený zo súkromnej držby previedol do majetku podniku. Podľa správneho súdu niet pochybností, že FO nevykonávala aktívne kroky za účelom získania zákazníkov v čase po technickom zhodnotení, kolaudácií a získaní príslušných povolení, ale až s odstupom viac ako jedného roka.

Správny súd uviedol, že z podaného daňového priznania na dani z príjmov fyzických osôb za obdobie v ktorom sa začali stavebné úpravy je nespochybniteľné, že FO deklarovala obchodný majetok vo výške, ktorý nezahŕňal hodnotu nehnuteľnosti pred prestavbou, hodnotu technického zhodnotenia a ani hodnotu pozemkov. Technické zhodnotenie nehnuteľnosti bolo financované zo súkromných aj podnikateľských zdrojov, čo FO potvrdila.

Skutočnosť, že príspevok z PPA bol riadne poskytnutý, nebol krátený a bol poskytnutý za účelom podpory činnosti v oblasti vidieckeho cestovného ruchu v plnom rozsahu, nemá podľa názoru správneho súdu žiaden vplyv na právne posúdenie veci a požiadavka žalobcu, že správca dane mal posúdiť existenciu zneužitia, ak by u daňového subjektu nastala, je podľa názoru správneho súdu bezpredmetná. Správny súd zdôraznil, že kontrola vykonaná PPA nepreverovala a neskúmala splnenie podmienok z pohľadu daňových zákonov.

Podporným dôkazom, z ktorých správne orgány v posudzovanej veci vychádzali bolo, okrem iného, zistenie, že vo veci dodávok elektrickej energie bolo odmerné miesto posudzovaného rodinného domu evidované ako domácnosť, a nie ako podnikateľský subjekt, bolo preukázané, že zálohové platby na elektrickú energiu boli platené zo súkromného účtu.

Kasačný súd – aplikácia
všeobecných východísk na predmetný prípad

Podľa kasačného súdu sa rozhodnutia finančných orgánov a rozsudok správneho súdu zamerali predovšetkým na skúmanie momentu zaradenia nehnuteľnosti do obchodného majetku FO. Na základe zistenia, že nehnuteľnosť bola zaradená do obchodného majetku až následne, vyvodili záver, že FO v rámci obstarania stavebných a montážnych prác a geometrického plánu za účelom prestavby a prístavby nehnuteľnosti na nízko kapacitné ubytovacie zariadenie nekonal v postavení zdaniteľnej osoby, keďže zhodnocoval svoj súkromný majetok, resp. majetok nezaradený do obchodného majetku. Kasačný súd má za to, že posúdenie momentu zaradenia nehnuteľnosti do obchodného majetku FO nie je spôsobilé samo o sebe (bez ďalších okolností) na zamietnutie nároku na odpočítanie DPH, keďže na základe neho nemožno prijať záver o postavení daňového subjektu ako zdaniteľnej, či nezdaniteľnej osoby. Otázka, či zdaniteľná osoba koná vo vlastnom zmysle slova, je skutkovou otázkou, ktorú treba posúdiť s prihliadnutím na všetky informácie, medzi ktoré patrí povaha predmetného majetku a doba, ktorá uplynula medzi jeho nadobudnutím a použitím na ekonomické účely.

Posúdenie, či FO konala
v postaví nezdaniteľnej osoby

FO v období pred uplatnením odpočítania DPH uskutočnila rad aktívnych krokov, ktorými deklarovala, že investičné náklady (t.j. stavebné a montážne práce a vyhotovenie geometrického plánu) sú úzko spojené s budúcim využívaním nehnuteľnosti a boli na toto využívanie nevyhnutné, resp. že úzko súvisia s budúcou ekonomickou činnosťou FO.

Ide najmä o nasledujúce skutočnosti:

•    požiadala obec o povolenie stavebných úprav a prístavby dotknutej nehnuteľnosti s názvom stavby: „Prestavba a prístavba rodinného domu na nízko kapacitné ubytovacie zariadenie“,

•    rozšírila predmet svojho podnikania, svedčí o tom Osvedčenie o živnostenskom oprávnení na základe ktorého bol sťažovateľ oprávnený na vykonávanie živnosti: „Ubytovacie služby bez poskytnutia pohostinských činností“,

•    v súvislosti so spornými zdaniteľnými plneniami (stavebné a montážne práce) uzatvorila s dodávateľom Zmluvu o dielo ako podnikateľský subjekt podľa Obchodného zákonníka, t. j. nie ako fyzická osoba, predmetom ktorej bola stavebná akcia „Prestavba a prístavba rodinného domu na nízko kapacitné ubytovacie zariadenie“ Taktiež sporné faktúry za vyhotovenie geometrického plánu boli vystavené odberateľovi – FO ako podnikateľskému subjektu;

•    v čase pred odpočítaním DPH bol FO schválený nenávratný finančný príspevok od PPA za účelom spolufinancovania skutočne vynaložených oprávnených výdavkov na realizáciu schváleného projektu v zmysle Programu rozvoja vidieka SR,

•    písomný súhlas manželky FO., spoluvlastníčky nehnuteľnosti, k projektovému zámeru „Prestavba a prístavba rodinného domu na nízko kapacitné ubytovacie zariadenie“ a taktiež jej súhlas s vydaním stavebného povolenia a súhlas s realizáciou stavby „Prestavba a prístavba rodinného domu na nízko kapacitné ubytovacie zariadenie“,

•    FO v relatívne úzkom časovom rámci (do šiestich mesiacov) zahrnula dotknutú nehnuteľnosť do obchodného majetku a v súvislosti s ňou následne začala vykonávať ekonomickú činnosť.

Zásadnou otázkou pre posúdenie nároku na odpočítanie DPH je to, či sporné zdaniteľné plnenia možno považovať za prípravné práce, ktoré bezprostredne súvisia s budúcou podnikateľskou činnosťou.

Podľa kasačného súdu finančné orgány, ani správny súd nevenovali tejto skutočnosti dôraz.

Výzva na predkladanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok z programu rozvoja vidieka SR ustanovovala, že konečným prijímateľom (oprávneným žiadateľom) mohli byť fyzické osoby oprávnené na podnikanie v oblasti cestovného ruchu. FO požiadala PPA o finančný príspevok v súlade s výzvou ako podnikateľ nie ako FO a navyše schválenie finančného príspevku bolo naviazané na uskutočňovanie podnikateľskej činnosti. Taktiež oprávnený výdavok v rámci schváleného finančného príspevku musel spĺňať všeobecné podmienky oprávnenosti, ktorými boli investície do dlhodobého hmotného a nehmotného majetku.

Aj keď schválenie finančného príspevku PPA a kontroly splnenia podmienok zo zmluvy uzatvorenej z PPA nemá priamy vplyv na daňové konanie a posudzovanie nárokov podľa zákona o DPH, túto skutočnosť (spolu s ostatnými dôkazmi) je možné vyhodnotiť ako podporný dôkaz k tomu, že FO v rozhodnom čase aktívne deklaroval vôľu vykonávať v súvislosti so spornými zdaniteľnými plneniami podnikateľskú činnosť.

Tvrdenie, že FO nekonala v postavení zdaniteľnej osoby, keď o stavebné povolenie požiadala ako FO, podľa kasačného súdu neobstojí. Žiadosť o vydanie stavebného povolenia podľa § 58 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) predstavuje totiž návrh na začatie konania v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), ktorý sa subsidiárne vzťahuje aj na stavebné konanie (§ 140 stavebného zákona). Správny poriadok pritom primárne ako účastníkov konania vníma fyzické a právnické osoby, teda (s výnimkou doručovania) nerozlišuje medzi fyzickou osobou a fyzickou osobou podnikateľom, čo sa odzrkadľuje aj na tom, že písomné vyhotovenie rozhodnutia obsahuje meno a priezvisko fyzickej osoby a obligatórne nie aj právnu formu podnikania, ak ide o samostatne hospodáriaceho roľníka, resp. obchodné meno živnostníka, prípadne ich IČO alebo DIČ. Aj vyhláška č. 453/2000 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, v § 8 ods. 1 písm. a) stanovuje, že „žiadosť o stavebné povolenie obsahuje meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) stavebníka“, teda explicitne neráta s možnosťou uvádzania právnej formy podnikania fyzickej osoby alebo jej obchodného mena, resp. IČO alebo DIČ.

FO podaním žiadosti o vydanie stavebného povolenia s názvom stavby „Prestavba a prístavba rodinného domu na nízko kapacitné ubytovacie zariadenie“ v kontexte ďalších skutočností jednoznačne už skôr avizovala, že nehnuteľnosť plánuje využívať na podnikanie.

Objektívne skutočnosti,

ktoré potvrdzujú, že FO v súvislosti so spornými zdaniteľnými plneniami následne vykonávala ekonomickú činnosť

Rozhodnutie obce o povolení užívania stavby „Prestavba a prístavba rodinného domu na nízkokapacitné ubytovacie zariadenie“; potvrdenie Agentúry pre rozvoj vidieka o registrácii projektu do Národnej siete rozvoja vidieka SR; fotodokumentácia Označenia miesta realizácie projektu; registračný list, Oznamovacia povinnosť k vzniku a zániku poskytovateľa prechodného ubytovania; súhlas Regionálneho úradu verejného zdravotníctva o uvedení priestorov ubytovacích služieb do prevádzky podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z.; hlásenie o počte prenocovaní a počte ubytovaných hostí obci,; odpoveď Sociálnej poisťovne, podľa ktorej o. i. FO bola evidovaná v registri zamestnávateľov Sociálnej poisťovne; inventárna karta majetku; rozhodnutia Obce o vyrubení dane z nehnuteľnosti FO ako podnikateľskému subjektu, faktúry sa odvoz odpadu z ubytovacej činnosti, faktúry za spotrebu vody a stočné, faktúry za dodávku a distribúciu elektriny.

Sporné zdaniteľné plnenia možno označiť ako investičné náklady úzko spojené s budúcim výkonom ekonomickej činnosti FO. Skutočnosť, že FO opomenula splniť niektoré formálne povinnosti včas, keď nehnuteľnosť zaradila do obchodného majetku až s odstupom času, pričom tento úkon mohla vykonať skôr, nemôže znamenať upretie nároku na odpočítanie DPH.

ZÁKON č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty

Citácia na str. 30, 31

§ 49

Odpočítanie dane platiteľom

(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a)  voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,

b)  ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,

c)  ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

d)  ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

(3) Platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42, s výnimkou poisťovacích služieb podľa § 37 a finančných služieb podľa § 39, ak sú poskytnuté zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko na území Európskej únie, alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom tovaru mimo územia Európskej únie. Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, a platiteľ, ktorý sprostredkováva dodanie investičného zlata oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na túto činnosť, s výnimkou dane z tovarov a služieb podľa § 67 ods. 5 a 6.

(4) Ak platiteľ použije tovary a služby pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať daň podľa odseku 3 alebo odseku 6, je povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať, podľa § 50.

(5) Platiteľ, ktorý nadobudne investičný majetok podľa § 54 ods. 2 písm. a) alebo písm. d) a pri nadobudnutí tohto majetku predpokladá jeho použitie na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, sa môže rozhodnúť, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia tohto investičného majetku na iný účel ako na podnikanie. Ak sa platiteľ rozhodne, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia majetku podľa prvej vety na iný účel ako na podnikanie, nepovažuje sa použitie tohto majetku na iný účel ako na podnikanie v tomto rozsahu za dodanie tovaru za protihodnotu (§ 8 ods. 3) alebo dodanie služby za protihodnotu (§ 9 ods. 2 alebo ods. 3); ak platiteľ použije investičný majetok na iný účel ako na podnikanie v inom rozsahu, na postup platiteľa sa vzťahuje § 54d. Ak platiteľ použije prijaté služby, ktoré nie sú investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. d), a nadobudnutý tovar, ktorý nie je investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. a), b) alebo písm. c), na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia; ak platiteľ uplatňuje výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu a nemôže preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely svojho podnikania a na iný účel ako na podnikanie, môže odpočítať daň z kúpy pohonných látok do výšky paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu. Pomer použitia tovaru a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ určí podľa výšky príjmu z podnikania a iného príjmu ako je príjem z podnikania, doby používania tovaru a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia tovaru a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie. Odsek 4 týmto nie je dotknutý.

(6) Platiteľ môže odpočítať daň aj v prípade, ak tovary a služby použije na podnikanie v zahraničí, ak by táto daň bola odpočítateľná, keby táto činnosť bola vykonávaná v tuzemsku; to neplatí, ak platiteľ použije tovary a služby na dodanie tovarov a služieb v inom členskom štáte, v ktorom uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68g.

(7) Platiteľ nemôže odpočítať daň pri

a)  kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy,

b)  prechodných položkách podľa § 22 ods. 3.

(8) Pri prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu môže platiteľ odpočítať daň len z tovarov a služieb, ktoré použije na prevádzkovanie podniku; platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na udržiavanie a správu konkurznej podstaty, a z tovarov a služieb, ktoré sú hotovým výdavkom správcu konkurznej podstaty a sú pohľadávkou proti konkurznej podstate ...