Protispoločenská činnosť – otázky
Akým spôsobom sa týka nový zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti podnikateľa a akým zamestnávateľa? V nasledujúcich riadkoch sa pokúsime stručne zhrnúť najfrekventovanejšie otázky.
Koho sa zákon č. 307/2014 Z. z. týka?
Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti sa týka každého zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac než 50 zamestnancov a každého zamestnávateľa, ktorý je orgánom verejnej moci.
Čo je to whistleblowing?
Slovo pochádza z anglického súslovia „to blow the whistle“ (zapískať na píšťalku) v zmysle - pískaním upozorniť na porušovanie pravidiel. Termín vznikol na prelome 60. a 70. Rokov 20. Storočia, ako označenie pre prípady, keď súčasný, alebo bývalý zamestnanec nejakej organizácie upozorní príslušný orgán oprávnený na preverenie nelegitímnych, neetických alebo nezákonných praktík na pracovisku, ktoré sa dejú zo súhlasom nadriadených a sú v rozpore s verejným záujmom, prípadne ktoré ohrozujú verejnosť. Niektoré definície whistleblowingu sú podmienené tým, že oznamovateľ koná v dobrej viere, že podaním oznámenia nesleduje vlastný prospech a že situáciu nie je možné vyriešiť internými postupmi.
Whistleblowing je teda v prenesenom zmysle slova chránené oznamovanie nekalých praktík na pracovisku.
Prečo je whistleblowing potrebný pre podnikateľa alebo zamestnávateľa?
Odhaľovanie a dokazovanie porušovania pravidiel (napríklad korupcie) má viacero slabín, pričom hlavným problémom je nedostatok dôkazov. Korupčné správanie sa často potichu toleruje a odhodlanie poukázať na existenciu korupcie naráža na obavu oznamovateľa o nasledovný postih. Zavedením princípov whistleblowingu by mal byť preklenutý nedostatok ochranných mechanizmov pre potenciálnych svedkov, oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Čo je účelom zákona niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti?
Zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti upravuje podmienky poskytovania ochrany osobám pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu v súvislosti s oznamovaním kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
Čo je považované za závažnú protispoločenskú činnosť?
Závažnou protispoločenskou činnosťou sú trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev (podľa § 261 až 263 Trestného zákona), trestné činy machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe (podľa § 266 Trestného zákona), trestné činy verejných činiteľov alebo trestné činy korupcie. Ale rovnako tak protispoločenskou činnosťou je konanie, ktoré síce nie je trestným činom, správnym deliktom ani priestupkom, ale pôsobí negatívne na spoločnosť a je spravidla základom trestnej činnosti (napríklad nezákonné postupy, nadmerné požívanie alkoholických nápojov, agresívne správanie, patologické hráčstvo, vandalizmus, atď.).
Kto môže oznámiť protispoločenskú činnosť?
Oznamovateľom protispoločenskej činnosti môže byť každá fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie orgánu príslušnému na prijatie takéhoto oznámenia. Oznámením je podanie fyzickej osoby o protispoločenskej činnosti, o ktorej sa dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie a to vrátane anonymného oznámenia.
Zamestnávateľ je povinný pri preverovaní neanonymných podnetov zachovávať mlčanlivosť o totožnosti osoby, ktorá podala podnet.
Aké povinnosti vyplývajú zamestnávateľom zo zákona?
1. Určenie zodpovednej osoby
Každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov a zamestnávateľ, ktorý je orgánom verejnej moci, je povinný určiť osobitnú organizačnú zložku alebo osobu (tzv. „zodpovednú osobu“), ktorá bude plniť úlohy zamestnávateľa v procese oznamovania nekalých praktík.
Na základe zmluvy môže byť zodpovednou osobou aj osoba, ktorá nie je v pracovno-právnom vzťahu s organizáciou. Takouto úlohou môže zamestnávateľ poveriť aj organizácie, ktoré sa špecializujú na tento druh služieb informačnej bezpečnosti.
2. Povinnosť preverovať podnety
Každý zamestnávateľ je povinný prijať a preveriť každý podnet do 90 dní od jeho prijatia. V prípade, že sa nejednalo o anonymné podanie, je zamestnávateľ v stanovenom termíne povinný odpovedať oznamovateľovi a informovať ho o spôsobe vybavenia jeho podnetu.
3. Implementácia technického prostriedku pre vybavovania podnetov
Spôsob podávania podnetov musí byť verejne známy a pre všetkých zamestnancov prístupný 24 hodín denne. Špecificky to znamená vytvorenie webovej služby, do ktorej je možné „zapisovať“ hoc aj anonymné oznámenia, alebo umiestnenie poštovej schránky, ktorá je všetkým zamestnancom dostupná bez toho, aby bolo možné odpozorovať, kto ku schránke pristupuje.
4. Zavedenie interného procesu pre vybavovanie podnetov
Každý zamestnávateľ je povinný vydať vnútorný predpis, v ktorom určí podrobnosti o spôsobe podávania podnetov, preverovaní podnetov a oprávneniach zodpovednej osoby pri preverovaní podnetov, zachovaní mlčanlivosti o totožnosti osoby, ktorá podala podnet, evidovaní podnetov, oboznamovaní osoby, ktorá podala podnet, s výsledkom jeho preverenia a spracúvaní osobných údajov uvedených v podnete. Pre zjednodušenie je všetky tieto procesy možné pokryť spoločným názvom SYSTÉM VYBAVOVANIA PODNETOV.
