Profesionálny náhradný rodič
   – zmeny v zamestnávaní

Profesionálny náhradný rodič je človek, ktorý sa na základe zmluvy a odborného vzdelania stará o dieťa alebo deti, ktoré nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine. Ide o profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti ako špecifickú formu pestúnskej starostlivosti, ktorú poskytujú najmä profesionálne rodiny pod záštitou Centier pre deti a rodiny.

Profesionálny rodič je zamestnancom centra pre deti a rodiny

čo znamená, že nejde o dobrovoľníctvo. Dieťa žije u neho doma, dostáva rodinné zázemie, stabilitu a individuálnu pozornosť. Keďže ide o pracovný pomer, profesionálny rodič dostáva mzdu, príspevky a má sociálne a zdravotné poistenie. Profesionálne rodičovstvo je legislatívne upravené zákonom č. 376/­2022 Z. z. o profesionálnych náhradných rodičoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Po ostatnej novele zákona zo dňa 29. mája 2025 dochádza v právnej úprave k dôležitým zmenám.

Novela zákona č. 141/­2025 Z. z.

Cieľ novely zákona možno rozdeliť do dvoch základných oblastí:

-    zlepšenie alebo spresnenie aktuálnej právnej úpravy na základe diskusie so zástupcami profesionálnych náhradných rodičov, centier pre deti a rodiny zamestnávateľov, Ústredia práce, sociálnych vecí rodiny a Národného inšpektorátu práce,

-    podpora deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti s osobitným zameraním na zlepšenie starostlivosti o deti so zdravotným znevýhodnením, ktoré sú na základe rozhodnutia súdu umiestňované do centier.

Snahou je, aby pre čo najviac detí s vážnym zdravotným znevýhodnením boli utvorené podmienky pre život v profesionálnych náhradných rodinách.

Skvalitňovanie podmienok výkonu profesionálnej náhradnej starostlivosti utvorením legislatívnych podmienok na výkon profesie profesionálny náhradný rodič a priebežným utváraním podmienok na zlepšovanie podmienok a kvality zabezpečovania výkonu rozhodnutia súdu v profesionálnych náhradných rodinách, je jedným zo strategických opatrení na plnenie cieľov Národnej stratégie deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti.

Profesionálny náhradný rodič je zamestnancom centra, ktorý vykonáva svoju prácu, a to starostlivosť o dieťa, ktoré bolo prijaté do centra na základe rozhodnutia súdu, vo svojom domácom prostredí.

Centrum je zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré vykoná svoju činnosť podľa účelu, na ktorý bolo zriadené, ambulantnou, terénnou a pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu, v prípade vybraných výchovných tzv. ambulantných opatrení rozhodnutia orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a na základe dohody. Na činnosť centra sa vzťahuje zákon č. 305/­2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zriaďovateľom centra je Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny a za zákonom stanovených podmienok obec, vyšší územný celok alebo iná osoba na základe akreditácie udelenej Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Profesionálna náhradná rodina je z vecného hľadiska jednou z organizačných súčastí centier

Centrum vykonáva opatrenia pobytovou formou, vrátane pobytových opatrení súdu:

-    v profesionálnej náhradnej rodine, ktorá poskytuje starostlivosť deťom a mladým dospelým vo svojom domácom prostredí (v rodinnom dome alebo v byte),

-    v skupine (špecializovaný program, resocializačný program a tzv. dobrovoľné pobyty),

-    v samostatne usporiadanej skupine (organizačná súčasť centra zriadená v rodinnom dome, byte alebo v ďalšej budove centra so samostatným stravovaním, hospodárením a vyčleneným rozpočtom).

Legislatíva profesionálneho rodičovstva

Na činnosť profesionálnych náhradných rodičov a vecnú stránku starostlivosti o deti sa vzťahuje zákon č. 305/­2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, upravujúci sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu.

Na pracovno-právne vzťahy profesionálneho náhradného rodiča sa do prijatia zákona č. 376/­2022 Z. z. o profesionálnych náhradných rodičoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov vzťahoval výlučne Zákonník práce a profesionálny náhradný rodič bol v postavení tzv. domáckeho zamestnanca upraveného v ustanovení § 52 Zákonníka práce, týkajúceho sa domáckej práce a telepráce. Problematické postavenie profesionálneho náhradného rodiča, rôznorodá prax napr. v odmeňovaní, dohodnutých podmienkach pracovnoprávnych vzťahov, nedoriešené dovolenky a pod. viedli k osobitnej právnej úprave určitých otázok pracovnoprávnych vzťahov v zákone o profesionálnych náhradných rodičoch s tým, že na pracovnoprávne vzťahy profesionálnych náhradných rodičov sa vzťahuje Zákonník práce, ak nie je v zákone o profesionálnych náhradných rodičoch, ustanovené inak.

Zákon o profesionálnych náhradných rodičoch

je účinný od 1. decembra 2022. V následnom prechodnom období boli

-    nanovo dohodnuté podmienky výkonu práce medzi zamestnancami a zamestnávateľmi,

-    prehodnotené mzdové náležitosti,

-    doriešené pracovné pomery na dobu určitú,

-    preverené splnenie predpokladu bezúhonnosti u tých profesionálnych náhradných rodičov, u ktorých nemusel byť do účinnosti zákona overovaný predpoklad bezúhonnosti odpisom z registra trestov atď.

Vzhľadom na zásadné zmeny a špecifiká právnej úpravy bola, resp. je sledovaná a vyhodnocovaná aplikačná prax, informácie sú získavané z praxe profesionálnych náhradných rodičov, centier ale napr. aj z praxe Národného inšpektorátu práce.

Po takmer dvojročnej skúsenosti so zákonom boli zosumarizované a prediskutované praktické skúsenosti z implementácie zákona o profesionálnych náhradných rodičoch a napriek faktu, že sa vzhľadom na rozsiahlosť a charakter zmien neobjavili zásadnejšie problémy v právnej úprave, bolo identifikovaných niekoľko ustanovení, ktoré bolo potrebné upraviť, resp. spresniť. Medzi ustanovenia, ktorých znenie spôsobuje problémy, patria ustanovenia o zaokrúhľovaní mzdy, príplatku za prax a krátení dovolenky za zmeškané alebo neodpracované dni.

Zisťovanie informácie od záujemcov o prácu k pripravenosti vytvoriť podmienky

pre zachovanie náboženského, jazykového a kultúrneho pôvodu dieťaťa má jasne stanovený účel tak, aby bolo možné pokúsiť sa nájsť pre dieťa vhodnú profesionálnu náhradnú rodinu, ktorá bude na právo dieťaťa na zachovanie identity dbať. Je treba opätovne zdôrazniť, že nejde o záväzok výsledku, ale o povinnosť vytvoriť podmienky na využitie prostriedkov na dosiahnutie výsledku. Ide o racionálne a primerané opatrenie a je ním možné dosiahnuť sledovaný cieľ, a to bez reálneho zásahu do náboženských, národnostných a jazykových práv záujemcov o prácu profesionálneho náhradného rodiča alebo iných fyzických osôb v jeho domácom prostredí.

Ďalšie zlepšenie podmienok deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti je ťažiskovým dôvodom novely zákona. Každou zmenou a doplnení právnej úpravy sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa okrem iného zlepšujú podmienky starostlivosti o deti, ktoré nemôžu z rôznych dôvodov vyrastať so svojimi rodičmi, resp. v náhradnej rodinnej starostlivosti. Novela zákona sa cielene zameriava na zlepšenie starostlivosti o deti so zdravotným znevýhodnením, ktoré sú na základe rozhodnutia súdu umiestňované do centier. Cieľom je, aby pre čo najviac detí s vážnym zdravotným znevýhodnením boli utvorené podmienky pre život v profesionálnych náhradných rodinách.

Ako už bolo uvedené, prioritou je, aby čo najviac detí (umiestnených v centrách), a to vrátane detí so zložitým zdravotným znevýhodnením vyrastalo v profesionálnych náhradných rodinách.

Je nevyhnutné zabezpečiť bezpečnosť detí a znížiť riziko, že profesionálni náhradní rodičia nebudú vedieť utvoriť potrebné podmienky

vo svojom domácom prostredí alebo zo svojho domáceho prostredia, ktoré zodpovedajú potrebám dieťaťa. Základom je, že tieto deti spravidla potrebujú ošetrovateľskú starostlivosť, resp. musia im byť poskytované rôzne ošetrovateľské výkony a je úplne zrejmé, že nie vo všetkých prípadoch bude možné potreby detí zabezpečiť z domáceho prostredia profesionálnej náhradnej rodiny. Rozsah a povaha ošetrovateľských výkonov a ich dostupnosť v tej ktorej lokalite Slovenska je to, čo do výraznej miery ovplyvňuje možnosti poskytovať starostlivosť o deti so zdravotným znevýhodnením v profesionálnych náhradných rodinách.  S časti je možné sanovať túto potrebu zdravotnou sestrou centra, ale aj takáto možnosť má svoje limity. Osobitnou otázkou je tiež záujem profesionálnych náhradných rodičov prevziať starostlivosť o dieťa s vážnym zdravotným znevýhodnením – nie každý je na takúto prácu vhodný, resp. pripravený alebo má vytvorené také podmienky, ktoré by vhodnú starostlivosť v jeho domácom prostredí umožňovali.

Súvisiace opatrenia

Súčasťou novely zákona sú aj ďalšie dve súvisiace opatrenia na podporu deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti.

Doplnenie zákona č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení

tak, aby bolo možné ponechanie dieťaťa v starostlivosti profesionálneho náhradného rodiča (ak má profesionálny náhradný rodič záujem), aj v období poberania materského. Výnimka zo zásadného pravidla nemocenského poistenia o nemožnosti súbehu materského a príjmu zo závislej činnosti, ktorý sa považuje za vymeriavací základ na účely okrem iného tejto dávky je odôvodnená jedinečnosťou výkonu práce profesionálneho náhradného rodiča, kde predmet práce je totožný s povahou situácie, ku ktorej sa viaže materské alebo otcovské a najmä potrebou čo do najvyššej možnej miery zabezpečiť stabilitu prostredia, v ktorom je poskytovaná starostlivosť dieťaťu. V súvislosti s doplnením nového inštitútu súbehu vyplácania materského a príjmu zo závislej činnosti (z výkonu práce profesionálneho náhradného rodiča) v období poberania materského sa upravila aj výnimka z platenia poistného štátom na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity, ako aj výnimku z vylúčenia povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom - profesionálnym náhradným rodičom.

Prídavok na dieťa

Ďalším opatrením je úprava ustanovenia v zákone č. 600/­2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Ustanovil sa riešiť v praxi profesionálnych náhradných rodín identifikovaný praktický problém, ktorý sa ale netýka len detí umiestnených v profesionálnych náhradných rodinách, ktoré odchádzajú k budúcim náhradným rodičom (napríklad pestúnom) na základe rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení.

Títo ľudia sa reálne starajú o dieťa, avšak častokrát na základe vykonateľného, ale ešte neprávoplatného rozhodnutia súdu, pričom podmienkou na uplatnenie nároku na prídavok na dieťa je práve právoplatnosť rozhodnutia.

Podmienky profesionálneho rodičovstva

Jedným z predpokladov na výkon práce profesionálneho náhradného rodiča je predpoklad zabezpečenia výchovy a všestranného vývinu dieťaťa [§ 3 ods. 1 písm. h) – či záujemca o prácu spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ním žijú v domácom prostredí, utvára predpoklady na zabezpečenie výchovy a všestranného vývinu dieťaťa] a vhodnosti bytových a priestorových podmienok na poskytovanie starostlivosti dieťaťu [§ 3 ods. 1 písm. i) - či má v domácom prostredí utvorené vhodné bytové a priestorové podmienky na poskytovanie starostlivosti o dieťa, ktorému bude ako profesionálny náhradný rodič poskytovať starostlivosť].

Vzhľadom na skutočnosť, že predpoklady na výkon práce musí profesionálny náhradný rodič spĺňať počas celého výkonu práce a pre prípad, že ich prestane profesionálny náhradný rodič spĺňať, zákon o profesionálnych náhradných rodičoch ustanovuje, v závislosti od druhu predpokladu na výkon práce, postup, ktorý má centrum pre deti a rodiny realizovať. Zásadným následkom nesplnenia predpokladu na výkon práce je ukončenie pracovného pomeru – od možnosti výpovede až po okamžité skončenie pracovného pomeru. V prípade nesplnenia predpokladu utvorenia vhodných bytových a priestorových podmienok na poskytovanie starostlivosti o dieťa v domácom prostredí profesionálneho náhradného rodiča je (na rozdiel od predpokladu, že spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ním žijú v domácom prostredí, utvára profesionálny náhradný rodič predpoklady na zabezpečenie výchovy a všestranného vývinu dieťaťa) následkom okamžité skončenie pracovného pomeru, nakoľko je jednoznačné, že bez vhodných bytových podmienok nie je možné zabezpečovať starostlivosť o dieťa. Z tohto dôvodu bolo potrebné spresniť ustanovenie upravujúce predpoklady na výkon práce tak, aby bolo jednoznačné, ktorými postupmi centrum preveruje splnenie alebo spĺňanie predpokladu na výkon práce.

Informácie o profesionálnych rodičoch

V súvislosti s predpokladom zabezpečenia výchovy a všestranného vývinu dieťaťa a vhodnosti bytových a priestorových podmienok na výkon práce profesionálneho náhradného rodiča zákon o profesionálnych náhradných rodičoch utvára centru ako zamestnávateľovi podmienky na zisťovanie rôznych informácií zo súkromného života záujemcu o prácu profesionálneho náhradného rodiča. V zákone o profesionálnych náhradných rodičoch boli medzi informáciami, ktoré malo centrum vyžadovať na účel overenia splnenia predpokladov záujemcu o prácu, aj informácie o náboženskej príslušnosti, národnosti a materinskom jazyku záujemcu o túto prácu, konkrétne jeho náboženskej príslušnosti a o náboženskej príslušnosti fyzických osôb žijúcich s ním v domácom prostredí na účely vytvorenia podmienok na zachovanie náboženskej identity dieťaťa, tiež jeho národnosti a materinskom jazyku a o národnosti a materinskom jazyku fyzických osôb žijúcich s ním v domácom prostredí na účely vytvorenia podmienok na zachovanie národnostnej identity dieťaťa.

Mali to byť informácie výlučne na účely utvorenia podmienok na zachovanie náboženskej a národnostnej identity dieťaťa, keďže jedným z prvkov, ktoré je nevyhnutné zohľadniť pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa tak, je identita dieťaťa a právo dieťaťa na zachovanie identity je zakotvené v čl. 8 Dohovoru o právach dieťaťa.

Overenie predpokladov

Rôznorodá prax centier v spôsobe zaznamenávania overovania predpokladu zabezpečenia výchovy a všestranného vývinu dieťaťa a vhodnosti bytových a priestorových podmienok vedie k jednoznačne upravenej povinnosti zaznamenávať písomne overenie podkladov. Záznam bude súčasťou dokumentov z výberového konania alebo výberu, a v prípade úspešných uchádzačov o prácu súčasťou spisovej dokumentácie zamestnanca.

Pracovná zmluva profesionálneho náhradného rodiča

V pracovnej zmluve centrum dohodne s profesionálnym náhradným rodičom sumu základnej zložky mzdy, len ak ide o základnú zložku mzdy podľa § 23 ods. 1 písm. b). V pracovnej zmluve sa uvedie odkaz na príslušné ustanovenia tohto zákona upravujúce mzdové podmienky. Centrum je povinné písomne oznámiť profesionálnemu náhradnému rodičovi sumu

-    základnej zložky mzdy a podmienky poskytnutia príplatkov podľa § 22 ods. 1 pri uzatvorení pracovnej zmluvy,

-    základnej zložky mzdy pri jej úprave,

-    profesijného príplatku a odňatie profesijného príplatku.

Na pracovnú zmluvu profesionálneho náhradného rodiča sa vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce

s odchýlkami v náležitostiach pracovnej zmluvy v zákone o profesionálnych náhradných rodičoch. Počas takmer dvojročnej skúsenosti s implementáciou ustanovenia sa neobjavili problémy s takouto konštrukciou. Otázka, ktorá sa v tejto súvislosti sporadicky objavuje, je, či je namieste, aby náležitosťou pracovnej zmluvy boli aj mzdové podmienky tak, ako to ustanovuje § 43 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, ak zákon o profesionálnych náhradných rodičoch jednoznačne ustanovuje mzdu profesionálneho náhradného rodiča, vrátane výšky pohyblivých zložiek mzdy.

Aby nedochádzalo k sporným situáciám v praxi, dochádza k spresneniu ustanovenia tak, aby zo znenia bolo zrejmé, že predmetom pracovnej zmluvy nie je dohoda o mzde (mzdové podmienky) s výnimkou prípadu, kedy profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť výlučne dieťaťu (deťom), ktoré dovŕšilo 16. rokov veku (ktoré nie je dieťaťom so zdravotným znevýhodnením resp. dieťaťom, ktoré vyžaduje zvýšenú starostlivosť z dôvodu, že bolo týrané alebo sexuálne zneužívanie alebo ktorému je poskytovaná starostlivosť v rámci špecializovaného programu centra). V tomto prípade nie je základná zložka ustanovená taxatívne a je možná dohoda o výške základnej zložky mzdy, ktorá môže byť podľa § 23 ods. 1 písm. b) zákona v sume najmenej 50 % ustanovenej sumy základnej zložky mzdy.

Centrum je povinné písomne oznámiť profesionálnemu náhradnému rodičovi

sumu základnej zložky mzdy, podmienky nároku na príplatky k základnej zložke mzdy pri uzatvorení pracovnej zmluvy, sumu základnej zložky mzdy pri jej zmene (nariadením vlády Slovenskej republiky). Ide o novinku, ktorá sa ustanovila novelou zákona. Centrum je povinné oznámiť aj sumu profesijného príplatku, ak bol priznaný a jeho odňatie nakoľko profesijný príplatok je nenároková zložka mzdy. Pravidlá jeho priznania síce musia byť určené vo vnútornom predpise centra, avšak je v záujme zamestnanca, aby mu boli pohyby tejto zložky mzdy oznamované.

Delené pracovné miesto

Profesionálni náhradní rodičia, ktorí sú manželmi alebo príbuznými v priamom rade, môžu vykonávať prácu profesionálnych náhradných rodičov na delenom pracovnom mieste, ak ich miesta výkonu práce dohodnuté podľa § 9 ods. 2 písm. a) sú rovnaké.

Zákon o profesionálnych náhradných rodičoch upravuje špecifickú podmienku výkonu práce na delenom pracovnom mieste tak, že túto možnosť je možné využiť len vtedy, ak prácu profesionálneho náhradného rodiča vykonávajú obaja manželia, čo im umožňuje medzi sebou rozvrhnúť si čas výkonu práce zodpovedajúci miestu jedného profesionálneho náhradného rodiča (počet detí, ktorým je takto možné poskytovať starostlivosť, zodpovedá počtu detí, o ktoré sa môže starať jeden profesionálny náhradný rodič, t. j. maximálne 3 deti).

Tento inštitút stále nie je v praxi využívaný

a z diskusie s profesionálnymi náhradnými rodičmi vyplynulo, že o takúto formu výkonu práce by mali záujem skôr rodičia profesionálnych náhradných rodičov, ako ich manželia alebo manželky. Z pohľadu záujmov dieťaťa nie je dôvod na zamietnutie takého návrhu na zlepšenie právnej úpravy, o to viac, že prítomnosť starorodičovského subsystému v rodine má svoju nezastupiteľnú úlohu.

Podmienkou však bude, že príbuzní v priamom rade (rovnako ako manželia) budú môcť vykonávať prácu profesionálnych náhradných rodičov na delenom pracovnom mieste, iba ak bude v pracovných zmluvách dohodnuté rovnaké miesto výkonu práce, t. j. budú vytvorené také podmienky pre dieťa, aby sa nemuselo napr. premiestňovať z jednej domácnosti do druhej, podľa toho ako si jeho profesionálni náhradní rodiča rozvrhnú starostlivosť.

Ing. Daniela Ivanáková