Právnická osoba uskutočňujúca výskum a vývoj zriadená súkromnou vysokou školou uzatvorila v roku 2023 zmluvu o poskytnutí reklamných služieb na sumu 20 000 €.

Ako bude postupovať, ak tento príjem jej plynul v plnej výške až v roku 2024?

Uvedená právnická osoba na základe uzatvorenej zmluvy o poskytnutí reklamných služieb účtovala výnosy v roku 2023 vo výške 20 000 €. V roku 2023 táto právnická osoba patrila do skupiny daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie uvedených v § 12 ods. 3 písm. b) ZDP, ktorých výnosy plynúce z reklamy sa zahŕňali do základu dane v súlade s účtovníctvom. Keďže subjekty výskumu a vývoja majú oslobodené príjmy z charitatívnej reklamy až v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. 1. 2024, príjmy plynúce na základe zmluvy o poskytnutí reklamných služieb z roku 2023 podliehali zdaneniu v roku 2023 a ustanovenie § 17 ods. 3 písm. m) ZDP, podľa ktorého sa príjem z charitatívnej reklamy zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, sa na tento subjekt nevzťahuje.

     Minimálna daň právnickej osoby [§ 46b, § 52zzz ods. 5 až 7]

Zákonom č. 530/­2023 Z. z sa do § 46b ZDP s účinnosťou od 1. 1. 2024 doplnil inštitút minimálnej dane právnickej osoby. Minimálna daň právnickej osoby je daň po odpočítaní úľav na dani podľa § 30a alebo § 30b alebo § 52 ods. 3 a 4 ZDP a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí podľa § 45 ZDP, ktorú platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré:

- je jeho daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní nižšia ako ustanovená výška minimálnej dane,

- vykázal daňovú stratu.

Výška minimálnej dane závisí od výšky zdaniteľných príjmov (výnosov), ktoré daňovník dosiahol za zdaňovacie obdobie. Ak daňovník dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy):

- neprevyšujúce sumu 50 000 eur (vrátane), platí minimálnu daň vo výške 340 eur,

- prevyšujúce sumu 50 000 eur a neprevyšujúcu sumu 250 000 eur (vrátane), platí minimálnu daň vo výške 960 eur,

- prevyšujúce sumu 250 000 eur a neprevyšujúcu sumu 500 000 eur (vrátane), platí minimálnu daň vo výške 1 920 eur,

- prevyšujúce sumu 500 000 eur, platí minimálnu daň vo výške 3 840 eur.

Minimálna daň sa znižuje na polovicu, ak daňovník zamestnáva zamestnancov so zdravotným postihnutím, pričom priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným postihnutím je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách podľa Vyhlášky Štatistického úradu SR č. 425/­2023 Z. z. Na základe predmetnej vyhlášky je spôsob výpočtu uvedeného ukazovateľa ustanovený v štvrťročnom výkaze o práci „Práca/A 2-04“.

Za zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, napr. zdaňovacie obdobia pri prechode z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, pri prechode hospodárskeho roka na iný hospodársky rok, zdaňovacie obdobie do dňa vstupu do likvidácie alebo konkurzu, sa výška minimálnej dane vypočíta vo výške súčinu 1/12 minimálnej dane a počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia.

Kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní je možné započítať, a to na daňovú povinnosť najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola táto minimálna daň zaplatená, avšak len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane.

Nárok na zápočet minimálnej dane alebo kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní zaniká:

- ak daňovníkovi nevznikne možnosť odpočítať minimálnu daň alebo rozdiel medzi daňou vypočítanou v daňovom priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobia v ustanovenej trojročnej lehote,

- ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie, ku dňu vstupu daňovníka do konkurzu alebo ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie.

Minimálnu daň neplatí daňovník uvedený v 46b ods. 7 ZDP, a to daňovník:

- novovzniknutý, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát, okrem daňovníka, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie,

- nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, verejná obchodná spoločnosť a NBS,

- ktorý prevádzkuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko,

- za zdaňovacie obdobie počas likvidácie alebo dodatočnej likvidácie a počas konkurzu,

- zrušujúci sa za zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,

- zrušujúci sa zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku za zdaňovacie obdobie podľa § 41 ods. 8 druhá veta ZDP,

- pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak prestáva byť daňovým rezidentom a súčasne mu vzniká na území SR stála prevádzkareň za zdaňovacie obdobie podľa § 41 ods. 12 ZDP,

- ktorému bolo vydané rozhodnutie o zrušení daňovníka a zverejnené oznámenie o predpoklade úpadku spoločnosti alebo družstva a nebol podaný návrh na ustanovenie likvidátora spolu so zloženým preddavkom a nebol ani podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok daňovníka za zdaňovacie obdobie ukončené dňom výmazu daňovníka z obchodného registra (§ 41 ods. 13 ZDP),

- pozemkové spoločenstvo, ak dosahuje len príjmy z činností podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 97/­2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v z. n. p., pričom jeho zdaniteľné príjmy (výnosy) neprevyšujú sumu 10 000 eur,

- počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo daňovníkovi doručené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti,

- registrovaný sociálny podnik podľa zákona č. 112/­2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. – zákonom č. 278/­2024 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2025 sa do § 46b ods. 7 ZDP dopĺňa nové písmeno g), podľa ktorého daňovníkom, ktorý neplatí minimálnu daň právnickej osoby, je aj registrovaný sociálny podnik podľa zákona č. 112/­2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. Podľa § 52zzzb ods. 8 ZDP sa § 46b ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2025 prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2024.

Pre daňovníka, ktorý platí minimálnu daň, ostáva zachovaná možnosť poukázania podielu zaplatenej dane podľa podmienok vymedzených v § 50 ZDP, a to z celej výšky zaplatenej minimálnej dane. Daňovník, ktorý platí minimálnu daň vo výške 340 eur, nie je oprávnený poukázať podiel zaplatenej dane, keďže 2 % zo sumy 340 eur nespĺňajú hranicu 8 eur pre jedného prijímateľa.

Minimálna daň je splatná za príslušné zdaňovacie obdobie v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 zákona o dani z príjmov.

Z prechodných ustanovení § 52zzz ods. 5 až 7 ZDP vyplývajú nasledovné skutočnosti:

- ustanovenie § 46b v znení účinnom od 1. 1 2024 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2024;

- daňovník, ktorý sa zrušuje s likvidáciou alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz v priebehu kalendárneho roka 2024, neplatí minimálnu daň podľa § 46b za zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie alebo dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu;

- daňovník, ktorý v kalendárnom roku 2024 mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok, platí minimálnu daň podľa § 46b za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny spolu s minimálnou daňou za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie.

- Zákonom č. 46/­2024 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 4. 2024 dopĺňa do ZDP ustanovenie § 52zzza a poznámka pod čiarou k odkazu 159), ktoré upravuje odpisovanie stavieb, ktoré sú súčasťou súboru stavieb tvoriacich funkčný celok, u ktorých stavebné konanie začalo najneskôr do 31. 3. 2025.

Z dôvodu posunu účinnosti zákona č. 201/­2022 Z. z. o výstavbe v z. n. p. a následnej potreby zabezpečenia nadväznosti existujúcich právnych predpisov v stavebnej legislatíve do obdobia posunutej účinnosti zákona o výstavbe sa do zákona č. 50/­1976 Zb. v znení zákona č. 46/­2024 Z. z. zaviedol nový pojem „súbor stavieb“. Podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona súborom stavieb je viac stavieb tvoriacich funkčný celok. Hlavnou stavbou súboru stavieb je stavba, ktorej funkcia určuje hlavný účel súboru stavieb. Súčasťou samostatne stojacej stavby sú súvisiace podzemné priestory, nadzemné konštrukcie, prípojky a technické, technologické a prevádzkové vybavenie, bez ktorých by stavba nebola kompletná a spôsobilá prevádzky.

V nadväznosti na uvedenú zmenu sa do ZDP zákonom č. 46/­2024 Z. z. s účinnosťou od 1. 4. 2024 doplnilo prechodné ustanovenie § 52zzza, ktoré spresňuje, že v prípade súboru stavieb každá jednotlivá stavba, u ktorej stavebné konanie začalo najneskôr do 31. 3. 2025, sa posudzuje na účely uplatnenia daňových odpisov samostatne, hoci podľa stavebnej legislatívy ide o súbor stavieb tvoriacich funkčný celok.

2. Tlačivo daňového priznania

Podľa § 15 ods. 4 a 5 daňového poriadku daňové priznanie sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo a uverejní ho na webovom sídle s vyznačením dátumu uverejnenia. Vzor daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby, ktorý sa použije pri podávaní daňových priznaní u daňovníkov, ktorým posledný deň lehoty na podanie daňového priznania uplynie najskôr po 31. 12. 2024, bol vydaný Oznámením Ministerstva financií SR č. MF/012482/­2024-721 zverejneným vo Finančnom spravodajcovi pod poradovým číslom 14/­2024 dňa 22. 10. 2024, ktorý je prístupný na jeho webovom sídle.

Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2024 sa podáva na tlačive vydanom Ministerstvom financií SR pod č. MF/012481/­2024-721.

Tlačivá daňových priznaní poskytujú daňové úrady. Tlačivo daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby, ktoré je totožné so vzorom tlačiva vydaného Ministerstvom financií SR, je umiestnené aj na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR www.financnasprava.sk v ponuke Formuláre » Elektronické formuláre. Formulár má integrované základné kontroly na povinnosť vyplnenia položiek a ich formát. Tu si môžu daňové subjekty (aj neregistrované) daňové priznanie vyplniť a vytlačiť vo formáte zverejnenom Oznámením Ministerstva financií SR, v ktorom sa predkladá na daňový úrad. Autorizovaným používateľom je po ich prihlásení do osobnej internetovej zóny dostupný elektronický formulár (tlačivo), ktorý je predvyplnený údajmi daňového subjektu a umožňuje vyplnenie, kontrolu, tlač a elektronické podpísanie a odoslanie vyplneného tlačiva. Toto tlačivo sa doručuje elektronicky na elektronickú podateľňu. Daňové priznanie sa podáva daňovému úradu (daňový subjekt môže podanie urobiť aj u iného miestne príslušného správcu dane) v jednom exemplári.

Na účely podania daňového priznania je daňovník podľa § 49 ods. 11 ZDP povinný ku koncu zdaňovacieho obdobia zostaviť účtovnú závierku (súvahu, výkaz ziskov a strát a poznámky alebo výkaz o príjmoch a výdavkoch a výkaz o majetku a záväzkoch) a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť v súlade so zákonom o účtovníctve, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 34 ods. 1 zákona č. 429/­2002 Z. z. o burze cenných papierov v z. n. p.).

Prílohou daňového priznania sú podľa § 49 ods. 1 ZDP aj doklady uvedené v tlačive daňového priznania.

2.1 Zmeny v tlačive daňového priznania

Základný princíp tlačiva daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2024 zostáva nezmenený. V novom tlačive, ktoré bolo aktualizované v nadväznosti na zmeny v ZDP, sú nasledovné úpravy:

I. časť – Údaje o daňovníkovi

- dopĺňa sa o informácie, ktoré súvisia s platením minimálnej dane podľa § 46b ZDP, a to

–  Polovičná výška minimálnej dane podľa 46b ods. 3 zákona,

–  Neplatenie minimálnej dane podľa § 46b ods. 7 zákona,

–  Započítanie minimálnej dane podľa 46b ods. 5 zákona,

II. časť – Výpočet základu dane a dane

- v súvislosti so zavedením pravidiel o obmedzení úrokových nákladov sa do textu k riadku 130 dopĺňajú daňové výdavky podľa § 17k ZDP,

- v nadväznosti na zavedenie nového inštitútu rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev formou odštiepenia pri použití reálnych hodnôt alebo pôvodných cien sa do textu k riadku 170 a 280 dopĺňa aj úprava základu dane pri odštiepení daňovníka podľa § 17ca a § 17ea ZDP,

- z dôvodu zavedenia povinnosti platiť minimálnu daň podľa § 46b ZDP sa II. časť daňového priznania rozširuje o nové riadky 810, 820, 830, 840 a 900,

–  zároveň sa dopĺňajú riadky 910, 920 a 1000 pre výpočet zápočtu minimálnej dane z predchádzajúcich zdaňovacích období,

–  daň pred úpravou o preddavky na daň (r. 1050) a výsledná daň na úhradu (r. 1100) sa dopĺňajú aj o minimálnu daň,

–  v súvislosti s podaním dodatočného daňového priznania, daň ku ktorému sa podáva dodatočné daňové priznanie sa dopĺňa o minimálnu daň (r. 1120 a 1130),

III. časť – Tabuľky pomocných výpočtov a doplňujúcich údajov

–   z dôvodu zavedenia pravidla o obmedzení úrokových nákladov (§ 17k ZDP) sa v tabuľke A do položky 13 k úrokom plateným z úverov a pôžičiek neuznaným za daňové výdavky doplnili aj úrokové náklady podľa § 17k zákona,

–   za tabuľku J tejto časti daňového priznania sa dopĺňa pre daňovníkov z obmedzenou daňovou povinnosťou údaj, ktorým vyznačia časť zdaňovacieho obdobia, počas ktorej bol daňovník na území SR daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, zároveň sa uvedie identifikačné číslo na daňové účely (TIN) pridelené v štáte daňovej rezidencie,

–   na účely evidencie a zápočtu minimálnej dane podľa § 46b ZDP sa do III. časti daňového priznania dopĺňa tabuľka K,

–   pre výpočet minimálnej dane podľa § 46b ZDP, ak v kalendárnom roku 2024 dochádza k zmene zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok, sa v nadväznosti na § 52zzz ods. 7 ZDP do tejto časti daňového priznania dopĺňa tabuľka L.

3. Kto podáva daňové priznanie

Podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva zo ZDP alebo ten, koho na to správca dane vyzve.

Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je podľa § 41 ods. 1 ZDP povinný podať každý daňovník tejto dane. Podľa § 2 písm. d) bod 2 ZDP týmto daňovníkom je právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky svoje sídlo alebo miesto skutočného vedenia. Povinnosť podať daňové priznanie sa vzťahuje aj na zahraničné právnické osoby (daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou), ak majú príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 ZDP), z ktorých sa daň nevyberá zrážkou. Za daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou sa považuje aj právnická osoba, ktorá má na území SR svoje sídlo alebo miesto skutočného vedenia, ktorá sa v dôsledku uplatnenia medzinárodnej zmluvy považuje za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v inom zmluvnom štáte [§ 2 písm. e) bod 3 ZDP]. Výnimkou sú daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie, ktorí nemusia podávať daňové priznanie, za podmienok vymedzených v tomto ustanovení.

?   Príklad

Má obchodná spoločnosť povinnosť podať daňové priznanie aj v takom prípade, ak nemala v zdaňovacom období žiadne účtovné pohyby, t. j. nevykonávala činnosť?

Podanie daňového priznania právnickej osoby upravuje § 41 ods. 1 ZDP, podľa ktorého je daňovník povinný podať daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie v lehote podľa § 49 ZDP. Pre podanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby nie je teda rozhodujúce, či daňovník za zdaňovacie obdobie vykázal v daňovom priznaní základ dane alebo daňovú stratu, či existoval v kalendárnom roku niekoľko dní alebo mesiacov, či dosiahol alebo nedosiahol zdaniteľné príjmy, t. j. či vykonával alebo nevykonával činnosť a pod. Právnická osoba (s výnimkou daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie) má vždy povinnosť podať daňové priznanie.

Povinnosť podať daňové priznanie nemajú (§ 41 ods. 1 ZDP):

- daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie a Národná banka Slovenska, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP,

- občianske združenia v tom prípade, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP a príjmy z členských príspevkov, t. j. príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) ZDP,

- rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP, len príjmy oslobodené od dane,

- registrované cirkevné a náboženské spo­ločnosti, ak majú iba príjmy z výnosov z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevkov, t. j. príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. a) ZDP a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP.

?   Príklad

Občianske združenie dosiahlo v roku 2024 príjmy z podielu zaplatenej dane, príjmy z členských príspevkov určené v stanovách, príjmy z úrokov z účtu vedeného v banke a príspevok za ubytovanie odídenca poskytnutého v súlade so zákonom č.480/­2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnenie niektorých zákonov v z. n. p.

Keďže občianske združenie má okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane (podiel zaplatenej dane), príjmov z členských príspevkov oslobodených od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) ZDP a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (úroky), aj príjem z príspevkov za ubytovanie odídenca, ktorý je predmetom dane, občianske združenie má povinnosť podať daňové priznanie. Posúdenie zdaniteľnosti príspevkov za ubytovanie odídencov závisí od toho, či príjem z prenájmu u daňovníka je alebo nie je oslobodený od dane. Keďže u občianskeho združenia príjem z prenájmu nie je oslobodený od dane [§ 13 ods. 1 písm. a) ZDP], príspevky za ubytovanie odídencov podliehajú zdaneniu. Zároveň výdavky (náklady), ktoré možno priamo priradiť k príspevku, napr. prevádzkové výdavky na služby a energie nehnuteľnosti poskytnutej na bývanie sú daňovým výdavkom v súlade s § 2 písm. i) a § 19 ods. 2 písm. m) ZDP.

?   Príklad

Farský úrad s právnou subjektivitou (štátom registrovaná cirkev) mal v roku 2024 príjmy z kostolných zbierok (dobrovoľné zbierky pri bohoslužbách), príjmy za cirkevné úkony (sobáše pohreby, krsty), príjmy z príspevkov členov cirkvi a príjmy z úrokov na bežnom účte v banke.

Príjmy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky od členov cirkvi sú u týchto daňovníkov od dane oslobodené podľa § 13 ods. 2 písm. a) ZDP a výnos na bežnom účte z úrokov bol zdanený bankou zrazením dane. V súlade s § 41 ods. 1 ZDP farský úrad nie je povinný podať daňové priznanie, pretože dosiahol len príjmy, ktoré sú od dane oslobodené podľa § 13 ods. 2 písm. a) ZDP a príjmy, z ktorých daň bola daň vysporiadaná zrazením dane.

4. Lehota na podanie daňového priznania

V súlade s § 49 ods. 2 ZDP sa daňové priznanie podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak zákon neustanovuje inak. Zdaňovacím obdobím na účely ZDP sa podľa § 2 písm. l) ZDP rozumie kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 41 ods. 10 ZDP je zdaňovacím obdobím aj hospodársky rok alebo iné obdobie osobitne vymedzené v tomto ustanovení.

Ak posledný deň lehoty na podanie daňového priznania pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja (nedeľa, sviatok, štátny sviatok), posledným dňom lehoty na podanie daňového priznania je najbližší nasledujúci pracovný deň.

Za zdaňovacie obdobie roka 2024 je daňovník povinný podať daňové priznanie najneskôr do 31. marca 2025 a v tejto lehote je povinný daň aj zaplatiť.

Lehota na podanie daňového priznania je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty priznanie odovzdané správcovi dane alebo odovzdané na poštovú prepravu prostredníctvom poštového podniku alebo podané elektronickými prostriedkami.

4.1 Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania

Podľa § 49 ods. 3 ZDP sa daňovníkovi na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane v lehote na podanie daňového priznania predlžuje lehota na podanie daňového priznania

a)  najviac o tri celé kalendárne mesiace, t. j. najneskôr do 30. júna 2025. Daňovník v oznámení, uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie,

b)  najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, t. j. najneskôr do 30. septembra 2025, ak súčasťou príjmov daňovníka sú aj zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Daňovník v oznámení uvedie skutočnosť, že súčasťou jeho príjmov sú aj zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí a tiež uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie.

Poznámka

ZDP explicitne nevymedzuje pojem „príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí“. Pri jeho interpretácii je potrebné vychádzať analogicky z ustanovenia § 16 ods. 1 ZDP. Vo všeobecnosti príjmom plynúcim zo zdrojov v zahraničí je pri aktívnych príjmoch príjem z činnosti vykonávanej v zahraničí (napr. príjem zo závislej činnosti vykonávanej v zahraničí, príjem z činnosti vykonávanej v zahraničí prostredníctvom stálej prevádzkarne), pri „pasívnych“ príjmoch sa napr. za príjem zo zdrojov v zahraničí považuje príjem z nakladania s nehnuteľnosťou umiestnenou v zahraničí, resp. príjem charakteru úrokov alebo licenčných poplatkov plynúci od platiteľa tohto príjmu, ktorý je rezidentom iného zmluvného štátu.

Oznámenie podáva daňovník na tlačive, ktorého vzor určilo a na svojom webovom sídle uverejnilo finančné riaditeľstvo. Ak daňovník zistí, že v podanom oznámení uviedol nesprávne alebo neúplné údaje, podá nové oznámenie, v ktorom uvedie správne údaje. Ak sa daňovník rozhodne, že podá daňové priznanie v inej predĺženej lehote, do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania (do 31. 3. 2025) môže podať nové oznámenie, v ktorom uvedie novú (predĺženú) lehotu. Skutočnosť, že oznámenie podáva z týchto dôvodov vyznačí krížikom na úvodnej strane oznámenia a uvedie dátum podania predchádzajúceho oznámenia.

Ak si daňovník predĺži lehotu na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby (najviac o tri celé kalendárne mesiace, resp. o šesť celých kalendárnych mesiacov), v tejto predlženej lehote je splatná aj daň, a to aj v prípade, ak právnická osoba podá daňové priznanie pred týmto termínom.

?   Príklad

Spoločnosť je povinná podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2024 do 31. marca 2025 a v tejto lehote daň aj zaplatiť. V súlade s § 49 ods. 3 písm. a) ZDP spoločnosť dňa 28. marca 2025 písomne oznámi príslušnému správcovi dane, že si predlžuje lehotu na podanie daňového priznania za rok 2024 do 30. júna 2025.

Na základe uvedeného oznámenia je spoločnosť povinná daňové priznanie za rok 2024 podať najneskôr dňa 30. júna 2025 a v tejto lehote daň aj zaplatiť. Ak spoločnosť podá daňové priznanie skôr (napr. 3. júna 2025), splatnosť dane ostáva zachovaná, t. j. daň je splatná najneskôr 30. júna 2025.

Daňovník môže využiť predĺženie lehoty na podanie daňového priznania na základe oznámenia aj v prípade, ak už podal daňové priznanie za aktuálne zdaňovacie obdobie, ale neuplynula ešte lehota na podanie daňového priznania.

?   Príklad

Daňovník podá dňa 17. marca 2025 správcovi dane daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2024. Dňa 25. marca 2025 podá oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania s dátumom predĺženia do 30. júna 2025.

V tejto predĺženej lehote môže daňovník podať opravné daňové priznanie. Daň je v tomto prípade splatná v predĺženej lehote (najneskôr 30. 6. 2025) bez ohľadu na to, či daňovník v predĺženej lehote podá alebo nepodá opravné daňové priznanie.

Upozornenie!

Predĺženú lehotu na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby už nie je možné opätovne predĺžiť.

?   Príklad

Spoločnosť podá dňa 20. 3. 2025 správcovi dane oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania za rok 2024 s dátumom predĺženia do 30. 4. 2025. Dňa 8. 4. 2025 podá ďalšie oznámenie, v ktorom uvedie novú predĺženú lehotu na podanie daňového priznania do 30. 6. 2025.

Spoločnosť má povinnosť podať daňové priznanie do 30. 4. 2025, pretože opätovné predĺženie už predĺženej lehoty nie je možné.

Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania oznámením sa nevzťahuje na daňovníka v konkurze alebo v likvidácii. Takýto daňovník musí podľa § 49 ods. 3 písm. c) ZDP o predĺženie lehoty správcu dane požiadať, a to najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. Správca dane môže na základe takejto žiadosti rozhodnutím predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o tri kalendárne mesiace. Proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať.

4.2 Opravné a dodatočné daňové priznanie

Pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania môže daňový subjekt podať opravné daňové priznanie. Zákon neobmedzuje počet podaných opravných daňových priznaní, čo znamená, že daňový subjekt môže do lehoty na podanie daňového priznania podať aj viac opravných daňových priznaní. Na vyrubenie dane je rozhodujúce posledné opravné daňové priznanie, pričom na predchádzajúce opravné daňové priznanie sa neprihliada. V tlačive daňového priznania v záhlaví I. časti je potrebné vyznačiť, že ide o opravné daňové priznanie. Podávanie opravných daňových priznaní upravuje § 16 ods. 1 a 6 daňového poriadku.

Ak daňovník zistí, že jeho daňová povinnosť sa odlišuje od priznanej dane až po termíne na podanie daňového priznania, podáva dodatočné daňové priznanie, a to do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení. V záhlaví tlačiva daňového priznania je potrebné vyznačiť, že ide o dodatočné daňové priznanie. Dodatočné daňové priznanie je daňový subjekt povinný podať, ak zistí, že jeho daň má byť vyššia ako je uvedená v podanom daňovom priznaní alebo daňová strata je nižšia ako bola uvedená v podanom daňovom priznaní alebo bola vyrubená správcom dane. Daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia alebo daňová strata má byť vyššia, alebo daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená a aj v prípade, ak daňové priznanie neobsahuje správne údaje. V tlačive daňového priznania v II. časti, v oddiele – Dodatočné daňové priznanie uvedie daňovník deň, kedy došlo k zisteniu skutočnosti, ktorá zakladá povinnosť podať dodatočné daňové priznanie. Podanie dodatočného daňového priznania upravuje § 16 ods. 2 až 6 daňového poriadku.

4.3 Lehoty na podanie daňového priznania v osobitných prípadoch

Ak daňovník zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny, je tento daňovník alebo jeho právny nástupca povinný podľa § 49 ods. 6 ZDP podať daňové priznanie v lehote do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu. Ak právny nástupca ešte nevznikol, za zdaňovacie obdobie začínajúce rozhodným dňom a končiace 31. decembra kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom nastal rozhodný deň, podáva daňové priznanie daňovník zrušený bez likvidácie, a to v lehote do troch kalendárnych mesiacov.

Osobitným spôsobom rieši ZDP lehoty na podávanie daňových priznaní v prípade vzniku stálej prevádzkarne a pri zrušení stálej prevádzkarne (§ 49 ods. 7 a 8 ZDP). Ak z dôvodu zmeny skutočností ovplyvňujúcich vznik stálej prevádzkarne daňovník zistí vznik stálej prevádzkarne až v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom vznikla stála prevádzkareň (vznik stálej prevádzkarne je potrebné viazať na začiatok činnosti na „mieste“, pričom pri posudzovaní vzniku stálej prevádzkarne sa vychádza najmä zo zmluvných vzťahov, napr. obchodných kontraktov) je povinný podať daňové priznanie za toto zdaňovacie obdobie do konca tretieho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistil vznik stálej prevádzkarne a v tejto lehote aj daň zaplatiť. Tento postup neuplatní daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý má na území SR organizačnú zložku. Za zdaňovacie obdobie, v ktorom daňovník pokračuje v činnosti, podá daňové priznanie do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

?   Príklad

Stavebná spoločnosť z Českej republiky začala stavebné práce na obchodnom centre na území Slovenskej republiky 1. septembra 2023. Podľa zmluvy o dielo mala spoločnosť ukončiť práce do 31. júla 2024. Stavebné dielo do konca roka 2024 nebolo odovzdané a práce na stavbe pokračujú aj v roku 2025.

Podľa článku 5 ods. 3 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikovou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/­2003 Z. z.) pri stavebných prácach vzniká stála prevádzkareň, ak tieto práce trvajú dlhšie ako 12 mesiacov. V danom prípade česká spoločnosť podľa uzatvoreného kontraktu nepredpokladala vznik stálej prevádzkarne, k vzniku stálej prevádzkarne došlo tým, že sa predĺžil termín vykonávania stavebných prác. Časový test pre vznik stálej prevádzkarne sa naplnil dňa 31. augusta 2024. Česká spoločnosť mala v súlade s § 49 ods. 8 ZDP povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie od 1. 9. 2023 do 31. 12. 2023 v lehote do 30. 11. 2024. Za zdaňovacie obdobie roka 2024 podá daňové priznanie do 31. 3. 2025.

Pri zrušení stálej prevádzkarne daňovník, ktorý nemá iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo nemá iné stále prevádzkarne umiestnené na území SR alebo nemá na území SR organizačnú zložku, je povinný podať daňové priznanie najneskôr do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň. Ak daňovník, ktorý zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území SR, má aj iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo má aj iné stále prevádzkarne umiestnené na území SR, alebo má na území SR organizačnú zložku, je povinný podať daňové priznanie do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok.

?   Príklad

Rakúska spoločnosť vykonáva na území SR svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom viacerých stálych prevádzkarní. Táto spoločnosť sa rozhodne, že v roku 2024 jednu zo svojich stálych prevádzkarní zruší.

Zrušenie jednej z viacerých stálych prevádzkarni na území SR nie je dôvodom, aby mala rakúska spoločnosť povinnosť podať daňové priznanie v lehote do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola stála prevádzkareň zrušená. Rakúskej spoločnosti totiž plynú aj iné zdaniteľné príjmy zo zdrojov na území SR, a to prostredníctvom ďalších stálych prevádzkarní.

5. Spôsob podania daňového priznania

Podľa § 49 ods. 1 ZDP daňové priznanie podáva daňovník správcovi dane, t. j. daňovému úradu.

Daňové priznanie možno podať osobne na daňovom úrade alebo doručiť poštou. Z § 13 daňového poriadku vyplýva pre daňovníka možnosť, resp. podľa § 14 daňového poriadku povinnosť podať daňové priznanie elektronickými prostriedkami. Daňové subjekty, ktoré doručujú daňové priznania finančnej správe elektronickými prostriedkami, sú povinné podávať daňové priznania na štruktúrovanom tlačive a len prostredníctvom elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje finančné riaditeľstvo.

Povinnosť doručovať daňové priznanie správcovi dane elektronicky má podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku

a)  daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri alebo fyzickou osobou – podnikateľom registrovanou pre daň z príjmov,

b)  daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,

c)  advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,

d)  zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt podľa písmena a), ktorého zastupuje pri správe daní.

6. Platenie dane

Z § 49 ods. 2 ZDP vyplýva pre daňový subjekt povinnosť zaplatiť daň najneskôr v lehote na podanie daňového priznania. Za zdaňovacie obdobie roka 2024, ktoré končí 31. decembra 2024, je posledným dňom na zaplatenie dane 31. marec 2025. Ak zo zákona vyplýva iný termín na predloženie daňového priznania, je v tomto termíne splatná aj daň.

Ak došlo k predĺženiu lehoty na podanie daňového priznania, je daň splatná v predĺženej lehote na podanie daňového priznania. Ak bolo daňovníkovi správcom dane doručené oznámenie čísla účtu vedeného pre daňovníka po lehote na podanie daňového priznania, daň je splatná v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia. Daň sa platí správcovi dane v eurách.

Podľa § 55 ods. 2 daňového poriadku daň možno zaplatiť:

–   bezhotovostným prevodom z účtu vedeného v banke na príslušný účet daňového úradu – za deň platby sa v tomto prípade považuje deň, keď bolo uskutočnené odpísanie z účtu daňového subjektu,

–   v hotovosti poštovým poukazom na príslušný účet daňového úradu – za deň platby sa považuje deň, keď pošta hotovosť prijala. Pri takejto platbe je potrebné použiť poštový poukaz na účet RI, pričom na poštovom poukaze je potrebné uviesť adresáta: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná ul. č 63, 974 01 Banská Bystrica.

Číslo účtu pre úhradu príslušnej dane sa skladá z predčíslia označujúceho druh dane, zo základného čísla účtu označujúceho daňový subjekt a z identifikačného kódu Štátnej pokladnice. Daň z príjmov právnických osôb so sídlom v tuzemsku za rok 2024 sa platí na účet v tvare IBAN č. 500224 – základné číslo účtu (OÚD)/8180. Variabilný symbol je 1700992024. Ak daň platí daňovník so sídlom v zahraničí, na platbu dane použije predčíslie účtu 500232.

Základné číslo účtu (OÚD) je vygenerované jedinečné číslo účtu označujúce daňový subjekt. Toto číslo účtu daňovníkovi posiela daňový úrad. Na overenie alebo zistenie svojho prideleného OÚD môže daňový subjekt použiť aplikáciu „Overenie prideleného OÚD“. Na prevod účtu do formátu IBAN je možné použiť generátor IBAN – GENERÁTOR/VALIDÁTOR. Validátor, zoznam predčíslí účtov pre platenie daní a zoznam variabilných symbolov na platenie daní je uvedený na portáli finančnej správy www.financnasprava.sk, v časti Platenie daní.

Na žiadosť daňového subjektu môže daňový úrad povoliť odklad platenia dane alebo jej zaplatenie v splátkach za podmienok určených v § 57 daňového poriadku.

6.1 Preplatok na dani

Ak bolo na preddavkoch v priebehu zdaňovacieho obdobia zaplatené viac ako je výsledná daňová povinnosť, pričom správca dane nepoužije tento preplatok na dani podľa § 79 ods. 1 daňového poriadku, potom na žiadosť daňového subjektu preúčtuje daňový preplatok na nesplatný preddavok na daň, inak tento preplatok na základe žiadosti vráti, ak je väčší ako 5 eur. Preplatok na dani z príjmov za zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie priznania, najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku. Ak daňovník žiada o vrátenie daňového preplatku poštovým poukazom, je možné podľa § 79 ods. 6 daňového poriadku takto poukázať preplatok do výšky 15 000 eur vrátane. Žiadosť o vrátenie preplatku je súčasťou daňového priznania (IX. časť). Žiadosť o vrátenie preplatku alebo žiadosť o preúčtovanie preplatku nepodliehajú správnym poplatkom.

7. Sankcie

Podľa § 155 daňového poriadku má správca dane povinnosť uložiť daňovníkovi za nepodanie daňového priznania pokutu, a to:

–   ak daňový subjekt (právnická osoba) nepodá daňové priznanie v zákonom ustanovenej lehote alebo v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku, bude mu uložená pokuta od 30 eur do 16 000 eur,

–   ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku, správca dane mu uloží pokutu od 60 eur do 32 000 eur.

Podľa § 155 ods. 4 daňového poriadku daňový úrad pokutu, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, pri prvom porušení povinnosti neuloží (zaviedla sa „druhá šanca“ pre daňové subjekty).

Ak daňový subjekt daň priznanú v daňovom priznaní nezaplatí v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške, správca dane vyrubí daňovníkovi úrok z omeškania podľa § 156 daňového poriadku. Úrok z omeškania sa vyrubí z dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15 %. Úrok z omeškania sa vyrubí za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 daňového poriadku. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť.

Príklad na vyplnenie daňového priznania s výkladom k jednotlivým riadkom daňového priznania

Číselné údaje v daňovom priznaní sa zarovnávajú vpravo, ostatné údaje sa píšu zľava. Nevyplnené riadky sa ponechávajú prázdne. Číselné údaje, vyjadrujúce peňažné sumy, sa uvádzajú v eurách, s presnosťou na eurocenty, so zaokrúhlením podľa § 47 ZDP.

 

K vyplneniu daňového priznania slúži Poučenie (MF/012481/­2024-721) vydané Oznámením Ministerstva financií SR č. MF/­012485/­ 2024-721. Poučenie doplňuje predtlač jednotlivých riadkov priznania a nenahrádza znalosť zákona. Poučenie slúži ako pomôcka na vyplnenie tlačiva priznania a má upozorniť na hlavné zásady, ktoré je potrebné dodržať pri správnom výpočte dane, dane na úhradu, resp. daňového preplatku. Tlačivo daňového priznania obsahuje aj Potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby.

     I. časť – Údaje o daňovníkovi

V záhlaví daňového priznania (riadok 01 a 02) daňovník uvádza svoje daňové identifikačné číslo a IČO. IČO sa zarovnáva sprava. Ak IČO obsahuje menej ako 12 čísiel, nepoužité polia ostávajú prázdne. V riadku 03 sa uvedie trojmiestny numerický kód právnej formy daňovníka, ktorý sa nachádza v poučení daňového priznania. V záhlaví sa vyznačí tiež druh daňového priznania a zdaňovacie obdobie, za ktoré sa daňové priznanie podáva. V riadku 04 uvedie daňovník kód SK NACE Rev. 2 podľa vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/­2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností. Klasifikáciu kódov SK NACE Rev. 2 možno nájsť na webovej stránke www.statistics.sk. V kolónke „Hlavná prevažná činnosť“ sa uvádza názov činnosti, z ktorej v zdaňovacom období dosiahol daňovník najvyšší príjem.

V I. časti daňového priznania (riadky 5 až 12) sa uvádzajú identifikačné údaje o právnickej osobe. V zaškrtávacích poliach tejto I. časti daňového priznania daňovník uvedie uplatnenie osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane alebo ukončenie uplatňovania osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 ZDP. Uvedie sa tu tiež informácia, či počas príslušného zdaňovacieho obdobia mal daňovník status „daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou“, a to aj v prípade, ak mal status daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou len v určitej časti zdaňovacieho obdobia, pričom v nadväznosti na tento údaj v samostatnej časti pod tabuľkou J daňovník uvedie časť zdaňovacieho obdobia, počas ktorej bol daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a identifikačné číslo na daňové účely (TIN) pridelené v štáte daňovej rezidencie. Ďalej sa v zaškrtávacích poliach vyznačí ekonomické, personálne alebo iné prepojenie so závislými osobami a uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 13a alebo 13b ZDP. U daňovníka, ktorý spĺňa definíciu mikrodaňovníka podľa § 2 písm. w) ZDP a uplatnia sa u neho ustanovenia zákona zvýhodňujúce mikrodaňovníka vo vybraných daňových oblastiach (napr. odpisy, opravné položky k pohľadávkam, odpočet daňovej straty), sa zaškrtne pole označujúce mikrodaňovníka. V nadväznosti na zavedenie povinnosti platiť minimálnu daň vyznačí daňovník v tejto časti tiež skutočnosť, že uplatňuje zníženie minimálnej dane podľa § 46b ods. 3 ZDP na polovicu, resp. neplatí minimálnu daň podľa § 46b ods. 7 ZDP, ako aj skutočnosť, že započítava minimálnu daň podľa 46b ods. 5 ZDP.

V riadkoch 13 až 17 v I. časti daňového priznania uvedie daňovník údaje o umiestnení stálej prevádzkarne na území Slovenskej republiky, za ktorú sa vypočíta základ dane alebo daňová strata.

V prípade, že za daňovníka podáva daňové priznanie podľa § 49 ods. 6 ZDP jeho právny nástupca, tento uvádza v riadku 05 názov daňovníka a rovnako na riadku 01 daňové identifikačné číslo daňovníka.

?   Príklad

Spoločnosť Beta, s. r. o. v I. časti daňového priznania uviedla okrem identifikačných údajov aj tieto skutočnosti:

–   uplatňuje osobitný spôsob zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 ZDP,

–   je ekonomicky, personálne alebo inak prepojenou osobou.

     II. a III. časť – Výpočet základu dane a dane a tabuľky pomocných výpočtov a doplňujúcich údajov

     Riadok 100 – Výsledok hospodárenia pred zdanením (zisk +, strata –) alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami (§ 17 ods. 1 ZDP)

Riadok 100 nadväzuje na ustanovenie § 17 ods. 1 ZDP, podľa ktorého pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty

- daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva vychádza z rozdielu medzi príjmami a výdavkami [§ 17 ods. 1 písm. a) ZDP],

- daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva vychádza z výsledku hospodárenia [§ 17 ods. 1 písm. b) ZDP],

- daňovník vykazujúci výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo vychádza z tohto výsledku hospodárenia upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom predpise vydanom MF SR, alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva [§ 17 ods. 1 písm. c) ZDP],

- daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e) ZDP], ktorý na území SR vykonáva činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne a nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve a nerozhodne sa zisťovať základ dane z účtovníctva, vychádza z rozdielu medzi príjmami (výnosmi) a výdavkami (nákladmi) vykázanými v evidencii tohto daňovníka,

- daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e) ZDP], ktorý na území SR nevykonáva činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve a nerozhodne sa zisťovať základ dane z účtovníctva, vychádza z rozdielu medzi príjmami (výnosmi) a výdavkami (nákladmi) vykázanými v evidencii tohto daňovníka.

Daňovníci účtujúci v sústave podvojného účtovníctva v riadku 100 uvádzajú výsledok hospodárenia pred zdanením (zisk alebo strata) zistený v účtovníctve. Podľa postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (Opatrenie MF SR č.23 054/­2002-92 v z. n. p.) sa výsledok hospodárenia pred zdanením zistí ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 – Výnosy a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 – Náklady, okrem účtov 591, 592, 595 a účtov vnútroorganizačných výnosov a vnútroorganizačných nákladov. Výsledok hospodárenia je súčtom výsledku hospodárenia z hospodárskej činnosti a finančnej činnosti. K riadku 100 daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva, ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza z výsledku hospodárenia podľa § 17 ods. 1 písm. b) ZDP, vyplní pomocnú tabuľku F – Doplňujúce údaje (v III. časti daňového priznania). Rozdiel riadkov 1 (súčet výnosov z hospodárskej a finančnej činnosti) a 2 (súčet nákladov na hospodársku a finančnú činnosť) musí nadväzovať na údaj v riadku 100. Túto tabuľku vypĺňa aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e) bod 3 ZDP], ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty stálej prevádzkarne vychádza z výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve podľa § 17 ods. 1 písm. b) ZDP.

Daňovník vykazujúci výsledok hospodárenia podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo v riadku 100 uvádza výsledok hospodárenia upravený v rámci transformácie výsledku hospodárenia vykázaného podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo na upravený výsledok hospodárenia spôsobom ustanoveným v Opatrení MF SR z 15. februára 2006 č. MF/011053/­2006-72 v znení Opatrenia MF SR z 19. decembra 2006 č. MF/026217/­2006-72 a Opatrenia MF SR zo 16. februára 2015 č. MF/006689/­2015-721 a Opatrenia MF SR z 8. februára 2023 č. MF/­004504/­2023-721 (tabuľka G3 riadok 4). Tento daňovník zároveň vypĺňa tabuľku G1 a nevypĺňa tabuľku F. Ako prílohu priznania predkladá daňovník vyplňujúci tabuľku G3 prehľad úprav vykonaných podľa citovaného opatrenia z výsledku hospodárenia vykázaného podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo na upravený výsledok hospodárenia.

Daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo a pri zisťovaní základu dane vychádza z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva (podľa opatrení vydaných MF SR podľa § 4 ods. 2 zákona č. 431/­2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p., ďalej len „zákon o účtovníctve“), vyplní tabuľku G2. Výsledok hospodárenia z riadku 3 sa uvedie v riadku 100 priznania. Tento daňovník zároveň vypĺňa tabuľku G1 a nevypĺňa tabuľku F. Daňovník vyplňujúci tabuľku G2 predkladá ako prílohu daňového priznania evidenciu v rozsahu účtovnej závierky, z ktorej by sa vyčíslil výsledok hospodárenia, ak by daňovník účtoval podľa opatrení vydaných MF SR podľa § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve, napr. pre banky, poisťovne, správcovské spoločnosti a pod. okrem poznámok. Daňovník – obchodná spoločnosť, ktorá spĺňa podmienky podľa § 17a ods. 2 a 3 zákona o účtovníctve, predkladá evidenciu v rozsahu účtovnej závierky podľa opatrenia vydaného MF SR podľa § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve v závislosti od toho, do ktorej veľkostnej skupiny by sa podľa § 2 ods. 5 až 8 zákona o účtovníctve zatriedila okrem poznámok.

Vo verejnej obchodnej spoločnosti a komanditnej spoločnosti sa v riadku 100 uvedie výsledok hospodárenia neupravený o nárok na podiel na zisku, či o povinnosť k úhrade straty vo vzťahu k spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti.

U daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý časť svojej činnosti vykonáva na území iného štátu prostredníctvom stálej prevádzkarne, je súčasťou výsledku hospodárenia uvedeného v riadku 100 aj výsledok hospodárenia (zisk alebo strata) tejto stálej prevádzkarne. To znamená, že súčasťou základu dane tohto daňovníka je aj základ dane alebo daňová strata stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí. Pri zisťovaní základu dane stálej prevádzkarne sa postupuje podľa § 17 ods. 1 ZDP s výnimkou výdavkov (nákladov), ktoré je daňovník povinný uhrádzať podľa právnych predpisov platných v štáte, v ktorom je zdroj príjmu, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto právnych predpisoch (§ 17 ods. 14 ZDP). Takýmito výdavkami sú napr. povinné poistné platené za zamestnancov stálej prevádzkarne v krajine zdroja príjmu, zákonné poistenie majetku, s ktorým disponuje stála prevádzkareň, cestovné náhrady do výšky ustanovenej osobitným zákonom vyplácané zamestnancom stálej prevádzkarne za pracovné cesty vykonávané pre účely tejto stálej prevádzkarne a pod. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý zmenil sídlo alebo miesto skutočného vedenia spoločnosti alebo družstva zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, ak v zahraničí zostáva jeho stála prevádzkareň.

Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e) bod 3 ZDP], ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne a účtuje v sústave podvojného alebo jednoduchého účtovníctva, v riadku 100 daňového priznania uvedie výsledok hospodárenia pred zdanením alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami.

Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e) bod 3 ZDP], ktorý vykonáva na území Slovenskej republiky činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo nevykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo a nerozhodol sa účtovať v sústave podvojného účtovníctva alebo v sústave jednoduchého účtovníctva, pri zisťovaní základu dane vychádza z rozdielu medzi príjmami a výdavkami (hotovostný prístup) alebo výnosmi a nákladmi (akruálny prístup) vykázanými v evidencii tohto daňovníka (v prípade stálej prevádzkarne priraditeľnými tejto stálej prevádzkarni). Na zistenie základu dane tohto nerezidenta [t. j. okrem základu dane nerezidenta zisťovaného z účtovníctva podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) ZDP], ktorý podnikal v zdaňovacom období na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo dosahoval príjmy zo zdroja na území Slovenskej republiky, z ktorých sa daň nevyberá zrážkou alebo nie sú súčasťou osobitného základu dane, a príjmy, u ktorých daň vybranú zrážkou je možné považovať za preddavok na daň podľa § 43 ods. 6 a 7 ZDP, slúži pomocná tabuľka H – Výpočet základu dane nerezidenta. Základ dane alebo daňová strata z riadku 11 tabuľky H sa uvedie v riadku 301 daňového priznania.

Základ dane alebo daňová strata daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne sa zisťuje podľa § 17 až 29 ZDP. Podľa § 17 ods. 7 ZDP tento základ dane nemôže byť nižší alebo daňová strata nemôže byť vyššia, ako by bola dosiahnutá, keby ako nezávislá osoba vykonával rovnaké alebo podobné činnosti nezávisle od jej zriaďovateľa. Do zdaniteľných príjmov (výnosov) sa zahŕňa príjem (výnos) dosiahnutý činnosťou stálej prevádzkarne alebo nakladaním s jej majetkom, do daňových výdavkov sa môžu zahrnúť aj výdavky (náklady) preukázateľne vynaložené zriaďovateľom na účely tejto stálej prevádzkarne vrátane výdavkov (nákladov) na vedenie a všeobecných správnych výdavkov (nákladov) bez ohľadu na miesto ich vzniku, a to za podmienok bližšie určených v § 17 ods. 7 ZDP. Ak nemožno určiť základ dane týmto spôsobom, alebo ak určenie základu dane týmto spôsobom nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu (§ 18 ZDP), na jeho určenie sa použijú metódy uvedené v tomto ustanovení § 17 ods. 7 ZDP. Ak daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou má na území SR zriadených viac stálych prevádzkarní, prípadne na území SR dosahuje aj iné príjmy, ktoré nie sú súčasťou základu dane stálej prevádzkarne, a z ktorých sa daň nevyberá zrážkou alebo z ktorých vybraním dane zrážkou nie je splnená daňová povinnosť, základ dane sa vypočíta ako súčet základov dane a daňových strát jednotlivých stálych prevádzkarní a základov dane z uvedených ostatných druhov príjmov (§ 17 ods. 25 ZDP). Jednotlivé základy dane (daňové straty) stálych prevádzkarní sa uvedú v VII. časti daňového priznania – Miesto pre osobitné záznamy daňovníka.

Ak daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) ZDP, dosahuje aj príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. f) ZDP (z prevodu, nájomného a z iného využitia nehnuteľnosti umiestnenej na území Slovenskej republiky), vypĺňa zároveň tabuľku J.

Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e) bod 3 ZDP] v časti pod tabuľkou J uvádza konkrétne časové obdobie v príslušnom zdaňovacom období, kedy bol považovaný za daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, a identifikačného čísla na daňové účely (TIN), ak mu bolo pridelené v štáte daňovej rezidencie v zahraničí. Vypĺňa tu obdobie, od kedy do kedy počas zdaňovacieho obdobia bol daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou. Ak počas celého zdaňovacieho obdobia bol daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, uvedie sa dátum napr. od 1. 1. 2024 do 31. 12. 2024. U daňovníka, u ktorého došlo k zmene daňovej rezidencie v priebehu zdaňovacieho obdobia, uvedie sa tá časť zdaňovacieho obdobia, počas ktorej bol na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, napr. od 1. 7. 2024 do 31. 12. 2024. Tieto skutočnosti daňovník vysvetlí v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy.

Daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie v riadku 100 vykazuje:

a)  výsledok hospodárenia pred zdanením spolu z hlavnej nezdaňovanej činnosti a zo zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti uvedený v tabuľke C1 v riadku 1, ak účtuje v sústave podvojného účtovníctva,

b)  rozdiel príjmov a výdavkov spolu z nezdaňovanej činnosti a zo zdaňovanej činnosti uvedený v tabuľke C2 v riadku 1, ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva.

V riadku 4 tabuľky C1 a C2 sa uvádza suma pred zdanením vyčíslená ako rozdiel podľa § 17 ods. 16 ZDP, t. j. zisk z predaja majetku. Údaj uvedený v tomto riadku je samostatným údajom, ktorý má len informatívny charakter pre účely správcu dane. V riadku 5 tabuľky C1 a C2 sa uvádza suma príjmov z nájomného a z reklám pred zdanením vrátane príjmov z reklám oslobodených od dane podľa § 13 ods. 1 písm. g) ZDP. Údaj uvedený v tomto riadku je tiež samostatným údajom, ktorý má len informatívny charakter pre účely správcu dane. V riadku 6 sa uvádza celková suma príjmov (výnosov) z nezdaňovanej činnosti a zo zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti. Tento daňovník nevypĺňa tabuľku F.

Daňovník, ktorý uskutočňuje transakcie so závislými osobami v tuzemsku aj v zahraničí, ktoré ovplyvňujú výsledok hospodárenia vykázaný v riadku 100, vypĺňa tabuľku I – Transakcie závislých osôb podľa § 2 písm. n) ZDP.

Ak je výsledkom hospodárenia zisk, alebo ak je rozdiel medzi príjmami a výdavkami kladný, riadok 100 sa označí znamienkom plus (+). Ak je výsledkom hospodárenia strata, alebo ak je rozdiel medzi príjmami a výdavkami záporný, riadok 100 sa označí znamienkom mínus (–).

?   Príklad

Spoločnosť Beta, s. r. o. vykázala k 31. 12. 2024 výsledok hospodárenia pred zdanením – zisk vo výške 130 000 €.

Výsledok hospodárenia je rozdiel medzi výnosmi z hospodárskej a finančnej činnosti vo výške 1 250 000 € a nákladmi z hospodárskej a finančnej činnosti vo výške 1 120 000 €. Spoločnosť v roku 2024 časť svojej činnosti vykonávala aj prostredníctvom stálej prevádzkarne zriadenej v Nemecku. Zisk stálej prevádzkarne je súčasťou výsledku hospodárenia v riadku 100. Spoločnosť uvedie v riadku 100 daňového priznania výsledok hospodárenia pred zdanením (zisk) vo výške 130 000 €. Súčasne v tabuľke F uvedie v riadku 1 súčet výnosov z hospodárskej a finančnej činnosti v sume 1 250 000 € a v riadku 2 súčet nákladov z hospodárskej a finančnej činnosti v sume 1 120 000 €.

V riadku 100 sa uvedie suma 130 000 €.

Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami vykázaný v účtovníctve sa pri zisťovaní základu dane

–   zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa ZDP zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške (§ 19 a § 21 ZDP),

–   upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa ZDP sú zahrňované do základu dane,

–   upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa ZDP sa nezahrnú do základu dane,

–   v dôsledky zmeny účtovnej metódy pri použití medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo okrem úpravy základu dane podľa § 17 ods. 44 ZDP, v zdaňovacom období, v ktorom sa o zmene účtovalo,

1. zvýši o sumu, ktorá v dôsledku tejto zmeny zvýšila vlastné zdroje, ak by táto zmena účtovnej metódy ovplyvnila zdaniteľné príjmy a daňové výdavky v tomto zdaňovacom období,

2. zníži o sumu, ktorá v dôsledku tejto zmeny znížila vlastné zdroje, ak by táto zmena účtovnej metódy ovplyvnila zdaniteľné príjmy a daňové výdavky v tomto zdaňovacom období.

     Položky zvyšujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami

     Riadok 110 – Sumy, ktoré neoprávnene skrátili príjmy vrátane rozdielu podľa § 17 ods. 5 zákona a sumy nepeňažných plnení, ak nie sú súčasťou r. 100

V tomto riadku sa uvedie aj rozdiel zvyšujúci základ dane, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných a finančných vzťahoch závislých osôb líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných a finančných vzťahoch (§ 17 ods. 5 ZDP), ak tento rozdiel nie je súčasťou výsledku hospodárenia v riadku 100. Na účely vyčíslenia uvedeného rozdielu u závislej osoby sa použije postup podľa § 18 ZDP.

Súčasťou základu dane v riadku 110 je podľa § 17 ods. 20 ZDP aj nepeňažný príjem u prenajímateľa, ktorý je vlastníkom prenajatej veci na základe nájomnej zmluvy alebo iného užívacieho vzťahu, a to vo výške výdavkov vynaložených nájomcom alebo užívateľom (po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa) na technické zhodnotenie tejto veci nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve alebo inom užívacom vzťahu a neuhradených prenajímateľom. Tento nepeňažný príjem sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom bolo technické zhodnotenie uvedené do užívania, ak prenajímateľ o hodnotu technického zhodnotenia zvýšil vstupnú cenu, resp. zostatkovú cenu tohto prenajatého majetku. Ak technické zhodnotenie odpisuje nájomca a pri skončení nájmu prenajímateľ neuhradí nájomcovi technické zhodnotenie, potom v zdaňovacom období, v ktorom došlo ku skončeniu nájmu, nepeňažný príjem u prenajímateľa predstavuje zostatková cena technického zhodnotenia, ktorú by malo technické zhodnotenie pri rovnomernom odpisovaní podľa § 27 ZDP.

Poznámka

Iným užívacím vzťahom treba rozumieť vzťah na základe napr. nepomenovanej zmluvy, zmluvy o zriadení vecného bremena, zmluvy o výpožičke, ktoré na účely ZDP spadajú pod legislatívnu skratku „nájomná zmluva“ zavedenú v § 17 ods. 20 ZDP. Zároveň podľa tohto ustanovenia pod legislatívnou skratkou „nájomca“ treba na účely ZDP rozumieť nájomcu alebo užívateľa iného užívacieho vzťahu.

Nepeňažným príjmom prenajímateľa sú podľa § 17 ods. 21 ZDP aj výdavky vynaložené nájomcom na vykonané opravy prenajatého majetku nad rámec jeho povinností dohodnutých v nájomnej zmluve v súlade s ustanoveniami osobitných predpisov, ak nájomca tieto zahrnul do daňových výdavkov.

?   Príklad

Spoločnosť má so závislou osobou uzatvorenú dohodu o poskytnutí poradenských služieb, na základe ktorej poskytuje závislej osobe poradenské služby. V zdaňovacom období 2024 spoločnosť zaúčtovala do výnosov za poskytnuté poradenské služby sumu 9 800 €.

V súlade s § 17 ods. 5 písm. a) ZDP je závislá osoba definovaná v § 2 písm. n) ZDP povinná upraviť základ dane o rozdiel, o ktorý sa ceny alebo podmienky vo významných kontrolovaných transakciách líšia od cien alebo podmienok, ktoré sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, pričom tento rozdiel znižuje základ dane. Za významnú kontrolovanú transakciu sa však nepovažuje právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, na základe ktorého v príslušnom zdaňovacom období ani jedna zo závislých osôb nedosiahne zdaniteľný príjem (výnos), alebo daňový výdavok (náklad) v hodnote prevyšujúcej 10 000 €. Táto kontrolovaná transakcia sa teda nepovažuje za významnú kontrolovanú transakciu, preto spoločnosť na tento právny vzťah v roku 2024 neuplatní § 17 ods. 5 ZDP. Výnos 9 800 € uvedie spoločnosť v riadku 2 tabuľky I.

V riadku 110 sa úprava nevykoná.

?   Príklad

Spoločnosť v roku 2024 vyradila z užívania osobný automobil, ktorý predala za zostatkovú cenu 10 500 € konateľovi spoločnosti, ktorý je vo vzťahu k tejto právnickej osobe považovaný za závislú osobu podľa § 2 písm. n) ZDP.

Keďže konateľ (zamestnanec) dosahuje od spoločnosti príjmy zo závislej činnosti, ktoré môžu byť poskytnuté tak v peňažnej forme ako aj nepeňažnej forme, zdanené podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP, takáto transakcia zdaňovaná v rámci závislej činnosti sa podľa § 2 písm. ab) ZDP nepovažuje za kontrolovanú transakciu. Výnos 10 500 € uvedie spoločnosť v riadku 5 tabuľky I.

V riadku 110 sa úprava nevykoná.

?   Príklad

Spoločnosť prenajímala nehnuteľnosť (budovu), na ktorej nájomca s jej súhlasom vykonal a uviedol do užívania v januári 2021 technické zhodnotenie v sume 20 000 €. Právo odpisovania bolo prenesené na nájomcu, ktorý technické zhodnotenie odpisoval v 5. odpisovej skupine rovnomerným spôsobom odpisovania. V roku 2024 došlo k ukončeniu nájomného vzťahu a odovzdaniu budovy späť prenajímateľovi.

Spoločnosť (prenajímateľ) od nájomcu technické zhodnotenie neodkúpila, preto podľa § 17 ods. 20 písm. b) ZDP zostatková cena technického zhodnotenia vypočítaná rovnomerným spôsobom odpisovania v sume 17 500 € je v spoločnosti v roku 2024 nepeňažným príjmom podliehajúcim dani. U nájomcu zostatková cena technického zhodnotenia nie je uznaným daňovým výdavkom, a to podľa § 21 ods. 2 písm. f) ZDP.

V riadku 110 sa uvedie suma 17 500 €.

     Riadok 130 – Výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 zákona alebo 21a alebo ktoré boli vynaložené v rozpore s § 19 zákona, okrem súm uvedených v r. 140, 150, a 180 (tabuľka A – III. časť)

Údaj v riadku 130 nadväzuje na riadok 17 pomocnej tabuľky A – Položky, ktoré nie sú daňovými výdavkami, ktorá je v III. časti daňového priznania. Ide o výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 17k, § 21 a 21a ZDP alebo boli vynaložené v rozpore alebo nad rozsah § 19 ZDP.

Podľa § 2 písm. i) ZDP daňovým výdavkom je výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka v súlade s účtovnými predpismi, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak ZDP neustanovuje inak.

ZDP v základe dane vo všeobecnosti akceptuje výdavky (náklady), ktoré sú zaúčtované v účtovníctve (§ 17 ods. 1 ZDP). Avšak výdavky (náklady) vymedzené v § 19 ZDP sa napriek ich zaúčtovaniu v súlade s účtovnými predpismi uplatnia do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP. V súlade s uvedeným, ak:

- výšku výdavku limituje osobitný predpis, preukázaný náklad možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky limitu určeného v tomto osobitom predpise (napr. zákon č. 152/­1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov);

- výšku výdavku limituje ZDP okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP za podmienok ustanovených osobitným predpisom (Zákonník práce), preukázaný náklad možno zahrnúť do daňových výdavkov len do výšky tohto limitu;

- zahrnutie výdavku v zdaňovacom období upravuje ZDP v inej výške ako vyplýva z účtovníctva, preukázaný náklad možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP (napr. tvorba opravných položiek, odpis pohľadávky); takéto obmedzenie pre výdavky je potrebné rešpektovať aj v prípade, ak ZDP umožňuje zahrnúť do daňových výdavkov aj vyšší výdavok ako je zaúčtovaný – napríklad vyššie daňové odpisy ako sú odpisy zaúčtované;

- výšku výdavku limituje ZDP výškou príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa náklad alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada;

- uznanie zaúčtovaného nákladu je v ZDP podmienené povinnosťou zaplatenia, potom sa uzná za daňový výdavok až v tom zdaňovacom období, v ktorom bude výdavok aj skutočne zaplatený (§ 17 ods. 19 ZDP).

Podľa § 21 ZDP daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady)

–   ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval v súlade s účtovníctvom,

–   ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané,

–   priamo uvedené v ustanovení § 21.

     Tabuľka A – Položky, ktoré nie sú daňovými výdavkami – III. časť

     Riadok A1 – Úhrn obstarávacích cien cenných papierov nezahrňovaných do daňových výdavkov podľa podmienok § 19 ods. 2 písm. f) zákona v znení účinnom do 31. decembra 2015 a vstupných cien cenných papierov podľa § 25a ZDP nezahrňovaných do daňových výdavkov obstaraných po 31. decembri 2015

Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. f) ZDP daňovými výdavkami sú výdavky (náklady) vo výške úhrnu vstupných (obstarávacích) cien akcií a úhrnu vstupných (obstarávacích) cien ostatných cenných papierov (s výnimkou zmeniek) v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, len do výšky úhrnu príjmov z ich predaja. Úhrn vstupných (obstarávacích) cien akcií a úhrn vstupných (obstarávacích) cien ostatných cenných papierov sa sleduje osobitne. Vstupná cena cenných papierov obstaraných po 31. decembri 2015 je upravená v § 25a ZDP.

V riadku 1 tabuľky A sa zo základu dane teda vylúči strata z predaja akcií a strata z predaja ostatných cenných papierov v úhrne za zdaňovacie obdobie.

V tomto riadku sa neuvedie:

- strata z predaja akcií obstaraných do 31. 12. 2017, s ktorými sa obchoduje na regulovanom trhu, ak ich vstupná (obstarávacia) cena nie je vyššia a príjem z ich predaja nie je nižší ako 10 % odchýlka od priemerného kurzu zverejneného burzou cenných papierov v deň nákupu a v deň predaja cenného papiera, alebo ak cenný papier nebol tento deň obchodovaný, od posledného zverejneného priemerného kurzu,

- strata z predaja dlhopisov, pri ktorých je predajná cena nižšia najviac o výšku výnosu z dlhopisu zahrnutého do základu dane do doby jeho predaja alebo splatnosti – v tomto prípade je daňovým výdavkom vstupná (obstarávacia) cena dlhopisu v plnej výške,

- strata z predaja cenných papierov u obchodníkov s cennými papiermi, ktorí zahŕňajú výdavok na obstaranie cenného papiera do daňových výdavkov v plnej výške účtovanej v nákladoch.

Poznámka

Do 31. 12. 2017 bola daňovo uznaná aj strata z predaja akcií prijatých na regulovaný trh, ak vstupná cena nebola vyššia a príjem z predaja nebol nižší ako odchýlka 10 % od priemerného kurzu zverejneného regulovaným trhom v deň nákupu alebo v deň predaja. V nadväznosti na zavedenie oslobodenia príjmov (výnosov) právnickej osoby z predaja akcií podľa § 13c ZDP sa z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. f) ZDP uvedená výnimka vypustila. To znamená, že od 1. 1. 2018 strata z predaja akcií prijatých na regulovaný trh nebude daňovo akceptovaná ani po splnení 10 % odchýlky. Uvedené sa však nevzťahuje na predaj akcií obstaraných najneskôr do 31. 12. 2017 (v prípade hospodárskeho roka do konca zdaňovacieho obdobia bezprostredne predchádzajúceho zdaňovaciemu obdobie začínajúcemu po 31. 12. 2017), kedy sa v súlade s § 52zn ods. 18 ZDP naďalej bude uplatňovať § 19 ods. 2 písm. f) ZDP v znení účinnom do 31. 12. 2017, ak u nich nie sú splnené podmienky oslobodenia podľa § 52zn ods. 17 a § 13c ZDP.

?   Príklad

Spoločnosť v roku 2024 predala 50 ks akcií. Rozdiel medzi obstarávacou cenou akcií a príjmom z ich predaja v úhrne za zdaňovacie obdobie predstavuje zisk vo výške 3 000 €. V uvedenej úhrnnej sume je započítaný aj predaj 10 kusov akcií, ktoré spoločnosť predala so stratou vo výške 500 €, t. j. príjem z predaja týchto akcií bol nižší, ako bola ich obstarávacia cena, a to v sume 50 € na akciu.

Podľa § 19 ods. 2 písm. f) ZDP sa porovná úhrn obstarávacích cien akcií k ich celkovým príjmom z predaja v zdaňovacom období. Keďže uvedený rozdiel je kladný (bol dosiahnutý v úhrne zisk z predaja), strata z predaja 10 kusov akcií v sume 500 € nebude vylúčená zo základu dane, t. j. je daňovo uznaná.

V riadku 1 tabuľky A sa úprava nevykoná.

?   Príklad

Spoločnosť v roku 2024 predala 10 ks dlhopisov za cenu po 700 €, obstarávacia cena dlhopisov bola vo výške 780 € za jeden dlhopis. Do doby predaja dlhopisov spoločnosť zaúčtovala výnosy z dlhopisov vo výške 60 € za jeden dlhopis. Z predaja jedného dlhopisu dosiahla spoločnosť stratu vo výške 80 €.

Keďže úrokový výnos z dlhopisu bol zahrnutý do základu dane (v zdaňovacom období, v ktorom bolo o úroku účtované), do daňových výdavkov by mohla spoločnosť zahrnúť obstarávaciu cenu predaného dlhopisu až do výšky príjmu z predaja dlhopisu zvýšenej o výnos z dlhopisu zahrnutého do základu dane, t. j. do výšky 760 € (700 + 60). Spoločnosť teda zahrnie do daňových výdavkov obstarávaciu cenu predaných dlhopisov vo výške 7 600 € (760 € × 10 ks). Strata z predaja dlhopisov vo výške 200 € (20 € × 10 ks) nie je daňovo uznaná.

V riadku 1 tabuľky A sa uvedie suma 200 €.

     Riadok A2 – Obstarávacia cena obchodného podielu alebo zmenky prevyšujúca príjem z predaja [§ 19 ods. 2 písm. g) zákona] v znení účinnom do 31. decembra 2015 a vstupnej ceny obchodného podielu alebo zmenky podľa § 25a zákona prevyšujúcej príjem z predaja [§ 19 ods. 2 písm. g) zákona] obstaraných po 31. decembri 2015

Tento riadok nadväzuje na § 19 ods. 2 písm. g) ZDP, podľa ktorého sa vstupná (obstarávacia) cena obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve [s výnimkou vstupnej, resp. obstarávacej ceny podielu na akciovej spoločnosti a jednoduchej spoločnosti na akcie (akcie), pre ktoré platí § 19 ods. 2 písm. f) ZDP] pri jeho predaji zahrnie do daňových výdavkov len do výšky príjmu z predaja. V tomto prípade sa každý predaj posudzuje jednotlivo. Vstupná cena obchodného podielu obstaraného po 31. decembri 2015 je upravená v § 25a ZDP.

Pri predaji zmenky, o ktorej sa účtuje ako o cennom papieri, sa vstupná (obstarávacia) cena uzná do daňových výdavkov tiež len do výšky príjmov z predaja. Tak ako pri predaji obchodného podielu, aj pri zmenke sa vstupná (obstarávacia) cena posudzuje za každý predaj jednotlivo. Nepatria sem zmenky, o ktorých sa účtuje v účtovníctve veriteľa ako o platobnom prostriedku. Pri predaji takejto zmenky účtovanej na účte 312 – Zmenky na inkaso sa účtuje ako o postúpení pohľadávky.

V riadku 2 tabuľky A sa teda vylúči strata z predaja obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve a strata z predaja zmenky, ak bolo o nej účtované ako o cennom papieri.

?   Príklad

Spoločnosť predala v roku 2024 za cenu 25 000 € obchodný podiel na inej spoločnosti v obstarávacej cene 32 000 €, ktorý predstavoval 5 % priamy podiel na základnom imaní. Obchodný podiel spoločnosť nadobudla odplatne v roku 2015.

Obstarávacia cena obchodného podielu zúčtovaná pri jeho predaji na účte 561 sa zahrnie do daňových výdavkov len do výšky príjmu z predaja. Rozdiel, ktorým je strata z predaja vo výške 7 000 €, je v roku 2024 položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia v súlade s § 19 ods. 2 písm. g) bod 1 ZDP.

V riadku 2 tabuľky A sa uvedie suma 7 000 €.

     Riadok A3 – Spotreba pohonných látok zaúčtovaná v nákladoch presahujúca sumu určenú na základe spotreby pohonných látok vypočítanej podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona

V tomto riadku sa uvádza rozdiel medzi zaúčtovanou spotrebou pohonných látok a spotrebou vypočítanou podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP. Uvedené ustanovenie umožňuje daňovníkovi uplatňovať výdavky na spotrebované pohonné látky do daňových výdavkov tromi spôsobmi uvedenými v bode 1 až 3 tohto ustanovenia. Ak daňovník má v majetku viac automobilov, môže na každý z nich použiť iný spôsob uplatňovania spotreby pohonných látok.

Podľa bodu 1 sa výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky uplatnia do daňových výdavkov podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítané podľa

–   spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze vozidla alebo ak sa spotreba v týchto dokladoch neuvádza, vychádza sa z doplňujúcich údajov výrobcu alebo predajcu, pričom takáto spotreba sa zvyšuje o 20 %;

–   ak sa spotreba uvedená v osvedčení alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, je možné vychádzať aj zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa osobitného predpisu (takáto spotreba sa nezvyšuje o 20 %);

–   v prípade nákladných automobilov a pracovných mechanizmov je možné uplatňovať spotrebu pohonných látok podľa spotreby preukázanej vlastným vnútorným aktom riadenia. Pri tvorbe internej smernice na daňové účely je možné primerane vychádzať z Oznámenia MF SR č. 8092/­2000-72 o spôsobe stanovenia výšky daňového výdavku na spotrebu pohonných látok motorového vozidla určeného na prepravu desať a viac osôb, motorového vozidla určeného na nákladnú dopravu a motorového vozidla určeného na špeciálne použitie uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 12/­2000. Uvedené však platí len vtedy, ak sa daňovník pri týchto automobiloch a mechanizmoch nerozhodol uplatniť spotrebu pohonných látok zvýšenú o 20 % oproti spotrebe uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo v doplňujúcich údajoch od výrobcu alebo predajcu, resp. spotrebu preukázanú dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa osobitného predpisu.

Ak skutočná spotreba pohonných látok je vyššia ako spotreba prepočítaná spotrebou uvedenou v bode 1 tohto ustanovenia, nie je možné časť spotrebovaných pohonných látok vo výške prekračujúcej prepočítanú spotrebu uznať za daňový výdavok. Výdavky na spotrebované pohonné látky je daňovník povinný preukázať dokladom o nákupe pohonných látok a evidenciou jázd.

Podľa bodu 2 môže daňovník zahrnúť do daňových výdavkov skutočnú spotrebu pohonných látok, ak má vozidlo vybavené zariadením satelitného sledovania pohybu vozidla, a toto zaznamenáva spotrebu pohonných látok a evidenciu všetkých jázd. V tomto prípade výdavky na spotrebované pohonné látky pri cestách na služobné účely sú v plnej výške (vrátane zdokumentovanej nadspotreby) uznaným daňovým výdavkom. Preukazujúcim dokladom pri tomto spôsobe uplatnenia spotrebovaných pohonných látok do daňových výdavkov je doklad o nákupe pohonných látok, skutočná spotreba a evidencia jázd vykázané z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidla.

Podľa bodu 3 sa umožňuje daňovníkom paušálne uplatňovanie spotreby pohonných látok, a to vo výške 80 % z výdavkov vynaložených na spotrebované pohonné látky, t. j. 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov za príslušný daňový rok podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne (napr. primeranosť počtu najazdených kilometrov k podnikateľskej činnosti daňovníka v nadväznosti na spotrebu vykazovanú v minulých zdaňovacích obdobiach a pod.). Pri tomto spôsobe uplatňovania spotrebovaných pohonných látok do daňových výdavkov nie je potrebné viesť knihu jázd. Preukazujúcim dokladom bude doklad o nákupe pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie a stav tachometra na začiatku a na konci zdaňovacieho obdobia.

Ak daňovník poskytne motorové vozidlo svojmu zamestnancovi, pri paušálnom uplatňovaní spotreby pohonných látok do daňových výdavkov je potrebné skúmať, či je motorové vozidlo daňovníka – zamestnávateľa využívané zamestnancom výlučne v súvislosti s podnikaním zamestnávateľa alebo je vozidlo používané aj na súkromné účely. Ak je vozidlo využívané zamestnancom len na služobné účely, v tom prípade si môže zamestnávateľ uplatniť výdavky na spotrebované pohonné látky do daňových výdavkov vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak je motorové vozidlo využívané zamestnancom aj na súkromné účely, v tom prípade si môže zamestnávateľ uplatniť výdavok na spotrebu pohonných látok len vo výške, v akej zamestnanec využíva poskytnuté motorové vozidlo zamestnávateľom v súvislosti s podnikaním tohto zamestnávateľa, a to až do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie podľa § 19 ods. 2 písm. l) tretí bod ZDP. Výdavky na spotrebované pohonné látky na súkromné kilometre zamestnanca nie sú uznaným daňovým výdavkom.

V prípade elektromobilov je pohonnou látkou elektrická energia. Elektromobil môže daňovník nabíjať:

–   v nabíjacej stanici, v ktorej získa doklad, ktorý si môže uplatniť ako daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP alebo

–   nabíjaním na báze striedavého prúdu (klasická zástrčka) – prostredníctvom faktúry za elektrickú energiu; daňovník si môže uplatňovať daňový výdavok podľa § 2 písm. i) ZDP.

Ak sa v technickom preukaze alebo osvedčení o evidencii elektromobilov neuvádza spotreba, ale len výkon, daňovník môže preukazovať spotrebu elektrickej energie:

- vlastným meraním (pri ktorom si daňovník musí viesť knihu jázd) – spotreba preukázaná na základe vlastnej internej smernice, ktorou sa preukáže skutočná spotreba a postup, akým bola táto spotreba zistená. Pri tomto spôsobe určenia spotreby elektrickej energie je potrebné na účely správneho zistenia výšky daňového výdavku sledovať skutočnú spotrebu elektrickej energie a viesť osobitné záznamy spotreby elektrickej energie v prepočte na 100 km jazdy. Pri vlastnom meraní spotreby elektrickej energie je možné primerane použiť aj postup stanovený v Oznámení MF SR č. 8029/­2000-72 (pozri vyššie),

- alebo meračom (zabudovaným priamo vo vozidle), prostredníctvom ktorého by sa dal zistiť presný odber kWh elektrickej energie.

Ak obchodná spoločnosť – zamestnávateľ nakúpi wallboxy (domácu nabíjačku na elektromobil) a následne po dohode so zamestnancami ich umiestni v ich súkromných priestoroch, pri účtovaní spotreby elektrickej energie v tomto prípade treba vychádzať zo zásady preukázateľnosti a oprávnenosti vzniku nákladov, pričom postup účtovania je potrebné zapracovať do vnútorných predpisov spoločnosti. Ak doklad od dodávateľa energie na dodávku spotrebovanej elektrickej energie pri nabíjaní elektromobilu cez wallbox je vystavený na spoločnosť, takto spotrebovaná energia sa účtuje na účte 502 – Spotreba energie. Ak doklad od dodávateľa elektrickej energie je vystavený na zamestnanca, tak spoločnosť účtuje o náhrade za spotrebu elektrickej energie pri nabíjaní elektromobilu cez wallbox pre zamestnanca, ktorá musí byť dohodnutá zmluvne, ak chce zamestnávateľ o tejto skutočnosti účtovať. Takáto náhrada sa účtuje na účte 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť súvzťažne so záväzkom voči zamestnancovi.

Výdavky (náklady) na spotrebovanú elektrickú energiu sa posudzujú podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP pri dodržaní základných princípov pre uplatnenie daňových výdavkov podľa § 2 písm. i) ZDP. S ohľadom na splnenie podmienky preukaznosti a vecnej súvislosti vzniknutých nákladov so zdaniteľným príjmom, je potrebné využiť všetky možné technické riešenia pre kontrolu oprávnenia osoby použiť wallbox na nabíjanie elektromobilu len v súvislosti so služobným elektromobilom. Pomernú časť výdavkov (nákladov) na spotrebované pohonné látky (elektrickú energiu), ktorá nebola využitá na prevádzkovanie elektromobilu za účelom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania zdaniteľných príjmov zamestnávateľa, nie je možné považovať za jeho daňový výdavok podľa § 21 ods. 1 písm. i) ZDP s výnimkou, ak bola hodnota tohto plnenia zdanená ako zdaniteľný príjem zo závislej činnosti (zamestnanecký benefit) jednotlivých zamestnancov podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP.

?   Príklad

Spoločnosť v roku 2024 má na účte 501 zúčtovanú skutočnú spotrebu pohonných látok vo výške 43 780 €. Náklady na spotrebované pohonné látky spoločnosť uplatnila do daňových výdavkov nasledovným spôsobom:

–   u osobných automobilov prepočítala spotrebované pohonné látky podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii zvýšenej o 20 %,

–   u nákladných automobilov prepočítala spotrebované pohonné látky podľa spotreby preukázanej vlastným meraním,

–   u vozidiel vybavených jednotkou satelitného sledovania pohybu vozidla uplatnila skutočne spotrebované pohonné látky vo výške nákupu.

Na základe uvedeného do daňových výdavkov uplatnila náklady na spotrebované pohonné látky vo výške 42 920 €. Rozdiel medzi takto vypočítanou spotrebou a spotrebou zúčtovanou na účte 501 vo výške 860 € je položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia v riadku 130 priznania.

V riadku 3 tabuľky A sa uvedie suma 860 €.

     Riadok A4 – Rozdiel medzi menovitou hodnotou pohľadávky alebo jej nesplatenej časti a nižším príjmom z jej postúpenia alebo výškou opravnej položky uznanej za daňový výdavok podľa § 20 zákona; ak súčasťou postúpenej pohľadávky je aj jej príslušenstvo, ktoré bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov, uvedie sa aj rozdiel medzi hodnotou príslušenstva a nižším príjmom z jeho postúpenia [§ 19 ods. 3 písm. h) zákona]

Tento riadok vypĺňajú daňovníci, ktorí v zdaňovacom období postúpili pohľadávku v menovitej hodnote (vlastnú), pričom príjem z postúpenia pohľadávky a zároveň aj výška opravnej položky, ktorú by bolo možné vytvoriť k postúpenej pohľadávke, sú nižšie ako menovitá hodnota pohľadávky.

Pri postúpení pohľadávky je podľa § 19 ods. 3 písm. h) ZDP uznaným daňovým výdavkom menovitá hodnota pohľadávky alebo jej nesplatená časť

–   do výšky zaúčtovaného príjmu z postúpenia alebo

–   do výšky tvorby opravnej položky, ktorá by bola daňovo uznaná podľa § 20 ZDP.

Ak súčasťou postúpenej pohľadávky je aj jej príslušenstvo, potom daňovým výdavkom je aj hodnota príslušenstva, ak bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, najviac však do výšky príjmu plynúceho z jeho postúpenia.

Ak teda daňovník postupuje pohľadávku vrátane príslušenstva, je povinný rozdeliť sumu plynúcu z postúpenia pohľadávky na časť vzťahujúcu sa k pohľadávke a časť vzťahujúcu sa k príslušenstvu. Pri uplatňovaní do daňových výdavkov potom daňovník osobitne posudzuje menovitú hodnotu pohľadávky a osobitne hodnotu príslušenstva.

Postúpenie nadobudnutých pohľadávok je osobitne riešené v § 21 ods. 2 písm. l) ZDP (pozri komentár k riadku 16 tabuľky A).

?   Príklad

Spoločnosť v októbri 2024 postúpila pohľadávku v menovitej hodnote 7 000 € inej spoločnosti za cenu 3 000 €. Ide o pohľadávku za poskytnuté služby splatnú 5. septembra 2022.

Podľa § 19 ods. 3 písm. h) ZDP daňovým výdavkom pri postúpení pohľadávky je menovitá hodnota pohľadávky do výšky príjmu z postúpenia alebo do výšky tvorby opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ZDP. Keďže pohľadávka je v čase postúpenia po splatnosti viac ako 720 dní, ale menej ako 1 080 dní, bolo by možné k tejto pohľadávke vytvoriť daňovo uznanú opravnú položku podľa § 20 ods. 14 písm. b) ZDP vo výške 50 % menovitej hodnoty, t. j. vo výške 3 500 €. Pretože možnosť tvorby opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok, je vyššia ako príjem z postúpenia (zaúčtovaný výnos), do daňových výdavkov sa zahrnie menovitá hodnota pohľadávky zúčtovaná na účte 546 do výšky opravnej položky, ktorá by v čase postúpenia bola daňovo uznaná, t. j. do výšky 3 500 €. Rozdiel vo výške 3 500 € je položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia v riadku 130 daňového priznania.

V riadku 4 tabuľky A sa uvedie suma 3 500 €.

?   Príklad

Spoločnosť v roku 2024 evidovala aj pohľadávku voči dlžníkovi v konkurze v menovitej hodnote 10 000 € a príslušenstvo k tejto pohľadávke vo výške 750 €. Konkurz na majetok dlžníka vyhlásil súd dňa 15. 12. 2023. Vo svojom uznesení vyzval veriteľov, aby svoje pohľadávky prihlásili na súde a správcovi do 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Spoločnosť pohľadávku prihlásila dňa 20. 1. 2024. Dňa 30. 4. 2024 spoločnosť postúpila pohľadávku voči dlžníkovi v konkurze inej spoločnosti za cenu 2 000 € a príslušenstvo k pohľadávke za 100 €.

Keďže postúpená pohľadávka spĺňa podmienky na tvorbu daňovo uznanej opravnej položky podľa § 20 ods. 10 ZDP do výšky 100 % menovitej hodnoty, aj keď príjem z postúpenia je len v sume 2 000 €, do daňových výdavkov sa môže zahrnúť menovitá hodnota pohľadávky zúčtovaná na účte 546 do výšky tvorby opravnej položky, t. j. v sume 10 000 €. Pokiaľ ide o príslušenstvo, hodnota príslušenstva zahrnutého do zdaniteľných príjmov vo výške 750 € je daňovým výdavkom len do výšky príjmu z postúpenia, t. j. do výšky 100 €. Rozdiel vo výške 650 € je pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia na riadku 130 daňového priznania.

V riadku 4 tabuľky A sa uvedie suma 650 €.

     Riadok A5 – Odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky presahujúce 50 % vymoženej pohľadávky [§ 19 ods. 3 písm. p) zákona]

Provízia za vymáhanie pohľadávky sa podľa § 19 ods. 3 písm. p) ZDP uzná do daňových výdavkov najviac do výšky 50 % vymoženej pohľadávky. Ak sa provízia nezahrnie do daňových výdavkov v zdaňovacom období, v ktorom sa o nej účtuje, neuplatnenú výšku provízie možno zahrnúť do daňových výdavkov v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ďalšiemu vymoženiu pohľadávky (§ 19 ods. 1 ZDP), najviac však do výšky stanoveného limitu.

?   Príklad

Spoločnosť v roku 2024 zúčtovala do nákladov na účet 518 províziu za vymáhanie pohľadávok vo výške 4 000 €. Pohľadávka v hodnote 20 000 € bola v roku 2024 vymožená len vo výške 5 000 €.

Provízia za vymáhanie pohľadávky je v súlade s § 19 ods. 3 písm. p) ZDP daňovo uznaným výdavkom len do výšky 50 % vymoženej pohľadávky, t. j. v roku 2024 len do výšky 2 500 €. Rozdiel v sume 1 500 € (4 000 € – 2 500 €) je položka zvyšujúca výsledok hospodárenia. Neuplatnenú výšku provízie v sume 1 500 € zahrnie spoločnosť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ďalšiemu vymoženiu pohľadávky (§ 19 ods. 1 ZDP), najviac však do výšky 50 % vymoženej pohľadávky.

V riadku 5 tabuľky A sa uvedie suma 1 500 €.

     Riadok A6 – Výdavky na reprezentáciu a reklamné predmety [§ 21 ods. 2 písm. h) zákona] okrem alkoholických nápojov podľa § 4 ods. 3 zákona č. 530/­2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov

Uvádzajú sa tu v plnej výške výdavky na reprezentáciu, ktoré nie sú uznaným daňovým výdavkom podľa § 21 ods. 1 písm. h) ZDP. Takýmito výdavkami sú napríklad výdavky spojené s pohostením a občerstvením pri obchodných jednaniach, pracovných poradách, firemných podujatiach a pod.

Za výdavky na reprezentáciu treba považovať aj časť výdavkov súvisiacich s organizovaním rôznych akcií spojených s prezentáciou firmy za účasti obchodných partnerov a ďalších hostí. Vo všeobecnosti je možné takéto náklady považovať za daňové výdavky, avšak nie v úhrne nákladov vynaložených na akciu ako celok. V štruktúre jednotlivých reklamných aktivít, napr. fakturovaných sprostredkujúcou spoločnosťou, je nutné posúdiť a vylúčiť z daňových výdavkov tie, ktoré majú charakter osobnej spotreby, resp. charakter výdavkov na reprezentáciu (napr. pohostenie, občerstvenie, ubytovanie, výdavky na gala večer, výdavky na dopravu pri prehliadkach kultúrnych a historických miest a pod.).

Výdavkami na reprezentáciu sú aj reklamné predmety, ktoré na rozdiel od ostatných výdavkov na reprezentáciu možno uznať vo výdavkoch aj pre daňové účely za podmienky, že ich hodnota nepresiahne sumu 17 eur za jeden predmet. Za reklamné predmety sa podľa § 21 ods. 1 písm. h) ZDP nepovažujú:

–   darčekové reklamné poukážky,

–   tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti;

–   alkoholické nápoje okrem vína (alkoholické nápoje podľa § 4 ods. 3 zákona č. 530/­2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov) v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane. Uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti.

V tomto riadku sa teda uvádzajú aj výdavky na reklamné predmety, ktoré nie sú daňovým výdavkom podľa § 21 ods. 1 písm. h) ZDP okrem výdavkov na víno, ktoré boli vynaložené na víno nespĺňajúce kritérium reklamného predmetu, t. j. ktorého hodnota prevyšuje 17 eur/ks. Tieto výdavky sa uvedú v riadku 16 tabuľky A. Prekročenie limitu výdavkov na víno (5 % základu dane), ktoré spĺňa kritérium reklamného predmetu, sa u daňovníka, u ktorého nie je výroba vína hlavným predmetom činnosti, uvádza v riadku 304.

?   Príklad

Spoločnosť v roku 2024 zaúčtovala do nákladov na účte 501 a 513 reklamné predmety a náklady na reprezentáciu, a to:

–   60 ks fliaš odrodového vína, pričom hodnota jednej fľaše je 21 € – na uvedený účel vynaložila 1 260 €,

–   220 ks fliaš odrodového vína, pričom hodnota jednej fľaše je 16,50 € – na uvedený účel vynaložila 3 630 €,

–   náklady na pohostenie a občerstvenie v rámci bežných obchodných rokovaní v úhrnnej výške 3 500 €,

–   náklady vynaložené v rámci akcie organizovanej za účelom prezentácie svojich výrobkov, ktoré nie sú uznaným daňovým výdavkom (výdavky za ubytovanie obchodných partnerov, poskytnutie občerstvenia, výdavky na gala večer – prenájom, technické zabezpečenie, výdavky na umelcov, konferenciera programu), v celkovej výške 12 000 €.

Z uvedených nákladov môžu byť uznaným daňovým výdavkom reklamné predmety vo forme odrodového vína, u ktorého hodnota jednej fľaše neprekročila sumu 17 €, a to v celkovej sume 3 630 €, ak uvedená suma neprekročila 5 % základu dane. Prípadná suma nad stanovený limit (5 % zo základu dane) sa pripočíta k základu dane v riadku 304 daňového priznania. Odrodové víno (60 ks fliaš), ktorého hodnota jednej fľaše je 21 eur, sa uvedie v riadku 16 tabuľky A v celkovej hodnote 1 260 €. Ostatné náklady na reprezentáciu v celkovej sume 15 500 € (na pohostenie, občerstvenie, náklady osobnej potreby súvisiace s prezentačnou akciou) sa uvedú v riadku 6 tabuľky A, t. j. sú položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia v riadku 130 daňového priznania.

V riadku 6 tabuľky A sa uvedie suma 15 500 €.

V riadku 16 tabuľky A sa uvedie suma 1 260 €.

     Riadok A7 – Manká a škody presahujúce prijaté náhrady [§ 21 ods. 2 písm. e) zákona]

Podľa § 21 ods. 2 písm. e) ZDP nie sú uznanými daňovými výdavkami manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou a v § 19 ods. 3 písm. g) ZDP, stratného v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom a s výnimkou nezavinených úhynov zvierat, ktoré nie sú na daňové účely hmotným majetkom. Škodou nie je preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa základného stáda. Definícia manka a škody je upravená v § 26 ods. 6 a v § 30 ods. 5 písm. a) zákona o účtovníctve a platí aj na účely ZDP.

Podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP uznaným daňovým výdavkom v plnej výške bez ohľadu na to, či a v akej výške došlo alebo malo dôjsť k náhradám týchto škôd, sú daňovníkom nezavinené škody

- vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesku. Živelnou pohromou je však aj nezavinený požiar a výbuch, blesk, víchrica, zosuvy pôdy atď. Vo všeobecnosti ide o udalosť, ktorú nespôsobil ľudský faktor. Daňovník v takomto prípade musí preukázať konkrétnymi závermi príslušných orgánov, že išlo o živelnú pohromu a zároveň aj to, že škoda mohla vzniknúť len v dôsledku tejto živelnej pohromy;

- spôsobené podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom. Daňovník je povinný oprávnenosť zahrnutia škody do daňových výdavkov preukázať potvrdením polície, z ktorého by malo byť zrejmé, že došlo ku škode na majetku, a že konkrétny páchateľ nebol zistený. Ak daňovník v období vzniku škody nemá k dispozícii potvrdenie polície, ale v tomto období došlo k náhrade škody, táto sa uzná do daňových výdavkov do výšky prijatej náhrady v roku vzniku škody, a to podľa § 21 ods. 2 písm. e), resp. § 19 ods. 3 písm. d) ZDP. Zostávajúca časť škody bude daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP v tom zdaňovacom období, v ktorom bude táto skutočnosť potvrdená políciou.

V prípade škody na hmotnom majetku a nehmotnom majetku [okrem daňovníkom nezavinenej škody upravenej v § 19 ods. 3 písm. g) ZDP], z dôvodu ktorej sa majetok vyraďuje, ZDP v § 19 ods. 3 písm. d) upresňuje, že v tomto prípade je daňovým výdavkom daňová zostatková cena vyraďovaného majetku do výšky príjmov z náhrad zahrňovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku. Ak daňová zostatková cena hmotného majetku je ku dňu vzniku škody v inej výške ako účtovná zostatková cena, je potrebné pri zistení základu dane vysporiadať aj rozdiel medzi daňovou a účtovnou zostatkovou cenou.

?   Príklad

Spoločnosť zistila, že počas silnej búrky v septembri 2024 začala na sklade pretekať strecha, pričom voda poškodila časť skladovaného tovaru tak, že sa už nedá použiť. Škoda bola vyčíslená v sume 15 000 €. Skladovaný tovar bol poistený a poisťovňa uhradila škodu vo výške 14 000 €.

Keďže nejde o škodu spôsobenú živelnou pohromou, pri určení výšky škody, ktorú možno zahrnúť do daňových výdavkov, bude spoločnosť vychádzať z § 21 ods. 2 písm. e) ZDP. Podľa tohto ustanovenia možno škodu zaúčtovanú na účte 549 zahrnúť do daňových výdavkov len do výšky prijatej náhrady. Škoda prevyšujúca náhradu od poisťovne v sume 1 000 € je daňovo neuznaná a o túto čiastku sa pri zistení základu dane zvýši výsledok hospodárenia v riadku 130 daňového priznania.

V riadku 7 tabuľky A sa uvedie suma 1 000 €.

?   Príklad

Spoločnosť v septembri 2024 utrpela škodu na dlhodobom majetku, ktorý musela z dôvodu neodstrániteľného poškodenia vyradiť. Škoda bola spôsobená víchricou, ktorá vyvrátila strom a tento celkom zničil nepoistený osobný automobil v obstarávacej cene 40 000 €. Účtovná zostatková cena automobilu v okamihu vzniku škody bola vo výške 18 000 €, daňová zostatková cena vo výške 20 000 €.

Účtovanie v podvojnom účtovníctve:

	MD	D	€
Zúčtovanie zostatkovej ceny auta	549	082	18 000
Vyradenie automobilu z účtovníctva	082	022	40 000

Škoda na aute bola zapríčinená živelnou pohromou, preto je daňová zostatková cena podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP daňovým výdavkom v plnej výške (20 000 €) aj napriek tomu, že nebola poskytnutá náhrada od poisťovne (automobil nebol poistený proti živelnej pohrome). Keďže do výsledku hospodárenia (účet 549) je zahrnutá účtovná zostatková cena v sume 18 000 €, rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou vo výške 2 000 € je odpočítateľnou položkou od výsledku hospodárenia.

V riadku 7 tabuľky A sa úprava nevykoná.

V riadku 290 sa uvedie suma 2 000 €.

     Riadok A8 – Poskytnuté dary vrátane zostatkovej ceny trvale vyradeného majetku darovaním [§ 21 ods. 2 písm. f) zákona]

V tomto riadku sa uvedie suma všetkých darov zaúčtovaných do nákladov na účte 543. Peňažné i vecné dary nesúvisia so zdaniteľným príjmom, preto sú podľa § 21 ods. 1 ZDP nedaňovým výdavkom. Podľa § 21 ods. 2 písm. f) ZDP daňovým výdavkom nie je ani zostatková cena trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku (okrem vyradenia predajom, likvidáciou, bezodplatným odovzdaním do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie a v dôsledku škody). Výnimkou sú výdavky vynaložené formou darov poskytnutých za účelom materiálnej humanitárnej pomoci do zahraničia na základe darovacej zmluvy uzatvorenej s Ministerstvom vnútra SR, ktoré sú podľa § 19 ods. 2 písm. u) ZDP uznanými daňovými výdavkami. O daňovo uznateľný náklad môže ísť aj v prípade bezodplatného odovzdania zásob potravín Potravinovej banke Slovenska alebo daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie s presne vymedzeným predmetom činnosti alebo registrovanému sociálnemu podniku s presne vymedzeným predmetom činnosti podľa § 21 ods. 2 písm. m) ZDP.

?   Príklad

Spoločnosť v roku 2024 poskytla nadácii, ktorej predmetom činnosti je poskytovanie sociálnej pomoci, finančný dar vo výške 2 000 €.

Suma 2 000 € zúčtovaná na účte 543 je pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia v riadku 130 daňového priznania.

V riadku 8 tabuľky A sa uvedie suma 2 000 €.

     Riadok A9 – Tvorba opravných položiek neuznaná za daňový výdavok [§ 21 ods. 2 písm. j) zákona]

V tomto riadku sa uvedie tvorba opravných položiek k účtom majetku, účtovaná na ťarchu nákladov, ktorá podľa § 21 ods. 2 písm. j) ZDP nie je daňovým výdavkom. V riadku 9 sa teda neuvedú daňovo uznané opravné položky, ktoré sú uvedené v § 20 ods. 2 ZDP, ak spĺňajú podmienky určené v tomto ustanovení. Sú to napr. tieto opravné položky:

–   opravná položka k rizikovým pohľadávkam podľa § 20 ods. 14 ZDP – ide o tvorbu opravnej položky k takým pohľadávkam, ktoré sú nepremlčané, pri ktorých je riziko, že ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí a ktoré boli zahrnuté do zdaniteľných príjmov. Pohľadávka sa na účely ZDP považuje k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia za nepremlčanú, ak v príslušnom zdaňovacom období bola aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná (§ 101 a násl. Občianskeho zákonníka, § 397 Obchodného zákonníka).

Tvorba týchto opravných položiek sa v súlade s § 20 ods. 14 ZDP zahrnie do daňových výdavkov v zákonom stanovenej výške v závislosti od doby, ktorá uplynula od splatnosti pohľadávky, a to

a)  20 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva, ak od splatnosti uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

b)  50 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez jej príslušenstva, ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

c)  100 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva, ak od splatnosti uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.

Menovitá hodnota pohľadávky, na ktorú je viazaná výška opravnej položky zahrňovaná do daňových výdavkov, je hodnota, súčasťou ktorej je aj daň z pridanej hodnoty. Podľa uvedených pravidiel je možné uplatniť do daňových výdavkov tvorbu opravných položiek iba k pohľadávkam, ktoré boli zahrnuté do príjmov po 1. 1. 2004. Vyplýva to z ustanovenia § 52 ods. 18 ZDP.

V prípade, že v súlade s účtovníctvom bola tvorba opravnej položky k rizikovým pohľadávkam zaúčtovaná v nákladoch v jednom zdaňovacom období, pričom podmienka pre jej uznanie za daňový výdavok (určená uplynutím stanovenej doby od splatnosti pohľadávky) je splnená v niektorom nasledujúcom zdaňovacom období, uzná sa táto opravná položka za daňový výdavok najskôr v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splneniu podmienky pre jej zahrnutie do daňových výdavkov (platí naďalej aj usmernenie MF č. MF/009465/­2005-721 uverejnené vo FS č. 5/2005).

Ak v zdaňovacom období, v ktorom uplynula stanovená doba od splatnosti pohľadávky, nedošlo k zahrnutiu opravnej položky vytvorenej v účtovníctve do daňových výdavkov, možno tak urobiť aj po uvedenom období, a to na základe vlastného rozhodnutia daňovníka;

- opravná položka k príslušenstvu pohľadávky podľa § 20 ods. 22 ZDP – ide o opravnú položku k príslušenstvu pohľadávky (úroky z omeškania, poplatky z omeškania, iné platby, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady), pri ktorom je riziko, že ho dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktoré sa zahrnie do daňových výdavkov do výšky 100 % hodnoty príslušenstva alebo jeho neuhradenej časti, ak sú splnené tieto podmienky:

–  príslušenstvo bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov,

–  od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní alebo od splatnosti príslušenstva uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní;

- opravná položka k rizikovej pohľadávke u mikrodaňovníka podľa § 20 ods. 23 ZDP – ide o opravnú položku k nepremlčanej pohľadávke, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ak bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov v zdaňovacom období, v ktorom bol daňovník mikrodaňovníkom. Tvorba opravnej položky k takejto pohľadávke sa môže u mikrodaňovníka zahrnúť do základu dane v súlade s účtovníctvom. Uvedený postup sa u mikrodaňovníka uplatní aj pri opravnej položky k príslušenstvu pohľadávky, pri ktorom je riziko, že ho dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktoré bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov v zdaňovacom období, v ktorom bol daňovník mikrodaňovníkom;

- opravná položka k pohľadávke voči dlžníkovi v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní – do daňových výdavkov sa zahrnie táto opravná položka podľa § 20 ods. 10 až 12 ZDP:

–  ak je vytvorená k pohľadávke zahrnutej do zdaniteľných príjmov,

–  ak bola prihlásená do konkurzu alebo reštrukturalizácie v lehote určenej v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“);

–  najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávky vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov, alebo do výšky uhradenej obstarávacej ceny pohľadávok vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane;

–  počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom boli pohľadávky v určenej lehote prihlásené – zákon určuje len zdaňovacie obdobie, v ktorom možno začať s uplatňovaním opravných položiek do daňových výdavkov, to znamená, že opravné položky možno zahrnúť do základu dane aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, a to aj postupne, v priebehu viacerých zdaňovacích období, pokiaľ trvá opodstatnenosť existencie opravnej položky;

–  v prípade pohľadávok voči dlžníkom, ktorí majú sídlo alebo bydlisko v štáte, v ktorom nie je právna norma zodpovedajúca zákonu o konkurze a reštrukturalizácii, možno daňovo uznať aj opravné položky tvorené daňovníkom na pohľadávky, ktoré sa vymáhajú prostredníctvom súdu v inom štáte,

- opravná položka k pohľadávke voči dlžníkovi, ktorému bol súdom určený splátkový kalendár – do daňových výdavkov sa zahrnie táto opravná položka podľa § 20 ods. 10 až 12 ZDP:

–  ak je vytvorená k pohľadávke zahrnutej do zdaniteľných príjmov,

–  najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávky alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávky vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov,

–  počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bol zverejnený návrh splátkového kalendára v Obchodnom vestníku (§ 168d zákona č. 7/2005 Z. z.),

–  v prípade pohľadávok voči dlžníkom, ktorí majú sídlo alebo bydlisko v štáte, v ktorom nie je právny predpis upravujúci splátkový kalendár, možno daňovo uznať aj opravné položky tvorené daňovníkom na pohľadávky, ktoré sa vymáhajú prostredníctvom súdu v tomto inom štáte,

- opravná položka k pohľadávke voči dlžníkovi vo verejnej a neverejnej preventívnej reštrukturalizácii (zákon č. 111/­2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov) – do daňových výdavkov sa zahrnie táto opravná položka podľa § 20 ods. 24 ZDP:

–  ak je vytvorená k pohľadávke zahrnutej do zdaniteľných príjmov,

–  najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávky alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávky vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov,

–  počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom začalo preventívne reštrukturalizačné konanie, t. j. v zdaňovacom období, v ktorom súd zverejní v Obchodnom vestníku informáciu o povolení preventívnej reštrukturalizácie spolu so zoznamom veriteľov,

–  v prípade pohľadávok voči dlžníkom, ktorí majú sídlo alebo bydlisko v štáte, v ktorom nie je právny predpis upravujúci verejnú alebo neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu, možno daňovo uznať aj opravné položky tvorené daňovníkom na pohľadávky, ktoré sa vymáhajú prostredníctvom súdu v tomto inom štáte.

Prípadná tvorba opravnej položky k nepremlčanej pohľadávke, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, nad rámec stanovený ZDP, bude pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia v riadku 130 priznania. Do daňových výdavkov sa nezahrnú ani opravné položky tvorené k pohľadávkam, ktoré možno vzájomne započítať so splatnými záväzkami voči dlžníkovi (§ 20 ods. 15 ZDP).

Prípadná tvorba opravnej položky nad rámec stanovený ZDP bude pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia v riadku 130 priznania. Do daňových výdavkov sa nezahrnú ani opravné položky tvorené k rizikovým pohľadávkam (§ 20 ods. 14 a 23 ZDP), ktoré možno vzájomne započítať so splatnými záväzkami voči dlžníkovi (§ 20 ods. 15 ZDP).

?   Príklad

Spoločnosť k 31. 12. 2024 vytvorila nasledovné opravné položky:

a)  opravnú položku v sume 8 000 € k pohľadávke za dodávku tovaru vo výške 8 000 € (100 %), splatnú 15. novembra 2023.

Ide o pohľadávku, u ktorej je riziko, že ju odberateľ nezaplatí, preto spoločnosť vytvorila k 31. 12. 2024 opravnú položku vo výške 100 % jej menovitej hodnoty. V roku 2024 od splatnosti pohľadávky uplynulo viac ako 360 dní, avšak menej ako 720 dní, preto tvorba opravnej položky môže byť daňovo uznaná podľa § 20 ods. 14 písm. a) ZDP len do výšky 20 % menovitej hodnoty. V roku 2024 bude teda opravná položka v sume 6 400 € (80 %) pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. Táto čiastka sa môže uplatniť ako daňový výdavok v zdaňovacích obdobiach, v ktorých uplynie zákonom stanovená doba od splatnosti pohľadávky za predpokladu, že nedôjde k inkasu, odpisu alebo postúpeniu pohľadávky;

b)  opravnú položku v sume 550 € k príslušenstvu (úrokom z omeškania) pohľadávky uvedenej pod písmenom a), splatnej 15. novembra 2023, ktoré k 31. 12. 2024 predstavuje sumu 550 €.

Opravná položka vytvorená k príslušenstvu pohľadávky vo výške 550 € nie je v roku 2024 uznaným daňovým výdavkom, pretože od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa úroky z omeškania viažu, ani od splatnosti príslušenstva neuplynulo k 31. 12. 2024 viac ako 1 080 dní (§ 20 ods. 22 ZDP). Táto čiastka sa môže uplatniť ako daňový výdavok v zdaňovacom období, v ktorom uplynie 1 080 dní od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže za predpokladu, že nedôjde k inkasu, odpisu alebo postúpeniu príslušenstva;

c)  opravnú položku v sume 7 800 € k pohľadávke za poskytnuté služby vo výške 7 800 €, splatnú 1. 12. 2023, ktorá je evidovaná voči dlžníkovi v konkurze.

Na majetok dlžníka bol dňa 15. mája 2024 vyhlásený konkurz, pričom v uznesení o vyhlásení konkurzu súd vyzval veriteľov, aby svoje pohľadávky prihlásili do konkurzu v lehote 45 dní od jeho vyhlásenia. Spoločnosť pohľadávku prihlásila správcovi v stanovenej lehote. Tvorba opravnej položky zúčtovaná do nákladov na účet 547 je v súlade s § 20 ods. 10 ZDP uznaným daňovým výdavkom v plnej výške,

d)  opravnú položku v sume 10 720 € (80 %) k pohľadávke za poskytnuté služby v celkovej hodnote 13 400 € voči dlžníkovi, ktorému v roku 2024 bola povolená verejná preventívna reštrukturalizácia.

Spoločnosť je veriteľom dlžníka, ktorý podal v novembri 2024 návrh na verejnú preventívnu reštrukturalizáciu. Spoločnosť k tejto pohľadávke ešte v roku 2023 vytvorila daňovo uznanú opravnú položku vo výške 20 %, t. j. vo výške 2 680 €. Súd na základe podaného návrhu dlžníka vydal v decembri 2024 rozhodnutie o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie (informácia o povolení zverejnená v Obchodnom vestníku), preto môže spoločnosť v súlade s § 20 ods. 24 ZDP k tejto pohľadávke tvoriť daňovo uznanú opravnú položku vo výške menovitej hodnoty. To znamená, že dotvorená opravná položka v roku 2024 vo výške 10 720 € (80 %) je uznaným daňovým výdavkom,

e)  opravnú položku v sume 10 000 € k dlhodobému majetku v obstarávacej cene 100 000 €.

Pri inventarizácii majetku v roku 2024 spoločnosť z objektívnych dôvodov (v blízkosti je výstavba diaľničného privádzača) prehodnotila v účtovníctve ocenenie pozemku, ktorý nadobudla v roku 2014, oproti jeho úžitkovej hodnote (predajná cena znížená o náklady na predaj) a ocenila pozemok v sume 90 000 €. Vo výške rozdielu medzi ocenením v účtovníctve a úžitkovou hodnotou vytvorila spoločnosť na účte 553 opravnú položku k dlhodobému majetku. Opravná položka k dlhodobému majetku vo výške 10 000 € je v súlade s § 21 ods. 2 písm. j) ZDP pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia v riadku 130 daňového priznania.

V riadku 9 tabuľky A sa uvedie suma 16 950 €.

     Riadok A10 – Tvorba rezerv neuznaná za daňový výdavok podľa § 21 ods. 2 písm. j) zákona

V tomto riadku sa uvedie tvorba rezerv, ktoré podľa § 21 ods. 2 písm. j) ZDP nie sú daňovými výdavkami. Za daňovo uznané rezervy sa považujú iba rezervy vymedzené v § 20 ZDP, a to rezervy

–   na nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca,

–   na mzdu pri uplatňovaní konta pracovného času vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca,

–   na vyprodukované emisie v zmysle zákona č. 572/­2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami,

–   na lesnú pestovnú činnosť vykonávanú podľa zákona č. 326/­2005 Z. z. o lesoch v z. n. p., ktorá sa určuje v projekte lesnej pestovnej činnosti na obdobie od založenia kultúry alebo vzniku náletu do ukončenia prečistky mladého lesného porastu potvrdenom odborným lesným hospodárom,

–   na likvidáciu hlavných banských diel, lomov a odpadov pri banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom a na rekultiváciu pozemkov dotknutých banskou činnosťou alebo činnosťou vykonávanou banským spôsobom v zmysle banského zákona č. 44/­1988 Zb. v z. n. p.,

–   na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok po ich uzavretí tvorenú v súlade so zákonom č. 79/­2015 Z. z. o odpadoch v z. n. p.,

–   na nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností, ak výška rezervy vypočítaná a preukázaná daňovníkom zodpovedá nákladom spojeným s nakladaním s elektroodpadom,

–   účelové finančné rezervy tvorené podľa zákona č. 514/­2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu v z. n. p.

Rozdiel medzi výškou vytvorenej rezervy uznanej za daňový výdavok a sumou skutočného nákladu, ku ktorému bola táto rezerva tvorená, sa podľa § 20 ods. 20 ZDP zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k použitiu alebo zrušeniu rezervy.

Tvorba rezerv nad rámec § 20 ZDP sa uvedie v riadku 10 tabuľky A daňového priznania.

?   Príklad

Spoločnosť vytvorila v roku 2024 rezervu:

- na nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov vo výške 27 000 €,

- na nevyfakturované dodávky a služby vo výške 16 000 €.

V súlade s § 20 ods. 9 písm. a) ZDP je daňovým výdavkom iba tvorba rezervy na nevyčerpané dovolenky. Rezerva na nevyfakturované dodávky a služby vo výške 16 000 € je položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia.

V riadku 10 tabuľky A sa uvedie suma 16 000 €.

     Riadok A11 – Daňovo neuznané výdavky podľa § 17 ods. 24 zákona

Tento riadok je určený na vyčíslenie úhrnu

–   daňovo neuznaných výdavkov pri porušení podmienok finančného prenájmu a

–   daňovo neuznaného nájomného pri skončení operatívneho prenájmu a následnej kúpe predmetu prenájmu.

Ak dôjde k porušeniu podmienok finančného prenájmu ustanovených v § 2 písm. s) ZDP, podľa § 17 ods. 24 ZDP u daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, sa pri vyradení tohto majetku postupuje podľa 19 ods. 3 písm. b), d) e) alebo písm. g) ZDP, a to:

- V prípade predčasného ukončenia finančného prenájmu a odovzdania (predaja) hmotného majetku prenajímateľovi, sa do základu dane zahrnie zostatková cena definovaná v § 25 ods. 3 ZDP (daňová zostatková cena) vo výške podľa § 19 ods. 2 písm. b) ZDP, t .j. v plnej výške s výnimkou zostatkovej ceny hmotného majetku taxatívne uvedeného v tomto ustanovení, ktorá sa zahrnie do daňových výdavkov len do výšky príjmu z predaja, pričom v tomto prípade môže daňovník uplatniť odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých majetok účtoval (§ 22 ods. 12 ZDP).

- Ak predmetom finančného prenájmu je hmotný majetok vylúčený z odpisovania (§ 23 ZDP) a dôjde k predčasnému ukončeniu finančného prenájmu a vráteniu (predaju) tohto majetku lízingovej spoločnosti, pri vyčíslení základu dane sa uplatní ustanovenie § 19 ods. 3 písm. e) ZDP, t. j. vstupná cena hmotného majetku v plnej výške s výnimkou napr. umeleckých diel, pozemkov nedotknutých ťažbou, u ktorých je vstupná cena daňovým výdavkom len do výšky zaúčtovaného príjmu.

- Ak k vyradeniu majetku obstarávaného formou finančného prenájmu dôjde z dôvodu škody, pri vyčíslení základu dane sa postupuje podľa § 19 ods. 3 písm. d) alebo písm. g) ZDP. Z uvedené vyplýva, že napr. pri totálnej škode v dôsledku havárie, krádeže predmetu nájmu sa postupuje rovnako ako v iných prípadoch vyradenia majetku z dôvodu škody. Do daňových výdavkov sa zahrnie daňová zostatková cena len do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku. V prípade, že na hmotnom majetku prenajatom formou finančného prenájmu vznikne škoda v dôsledku živelnej pohromy, prípadne škodu spôsobí neznámy páchateľ, zahrnie sa daňová zostatková cena do daňových výdavkov v plnej výške. Škoda spôsobená neznámym páchateľom je aj v tomto prípade uznaným daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom je táto skutočnosť potvrdená políciou.

Pri predčasnom odkúpení predmetu finančného prenájmu nevzniká nájomcovi povinnosť upraviť základ dane, pretože tento majetok je odpisovaný za rovnakých podmienok ako hmotný majetok obstaraný kúpou. Pôvodný nájomca už ako vlastník pokračuje v odpisovaní tohto majetku. Suma, za ktorú sa predmet finančného prenájmu odkúpi, predstavuje určitú formu platby navyše, t. j. kompenzáciu, resp. sankciu za nezaplatené úroky, ktoré už lízingová spoločnosť nemôže od nájomcu žiadať z dôvodu predčasného odkúpenia, preto táto suma nezvyšuje vstupnú cenu. V súlade s § 17 ods. 19 písm. g) ZDP takáto kompenzácia ako zmluvná pokuta je po zaplatení uznaným daňovým výdavkom.

Pri postúpení zmluvy o finančnom prenájme na nového nájomcu sa postupuje ako pri kúpe a predaji hmotného majetku a nehmotného majetku. Pôvodný nájomca zostatkovú cenu zahrnie do základu dane podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZDP, pričom zostatková cena taxatívne vymedzeného majetku sa uzná do daňových výdavkov len do výšky príjmov (výnosov) z predaja zahrnutých do základu dane. V tomto prípade môže daňovník uplatniť v zdaňovacom období, v ktorom došlo k postúpeniu, odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých majetok účtoval, a to v súlade s § 22 ods. 12 ZDP. Odstupné dohodnuté pri postúpení zmluvy o finančnom prenájme je u pôvodného nájomcu zdaniteľným príjmom. Nový nájomca predmet finančného prenájmu, ktorého obstarávacia cena je vo výške zostatku istiny prevzatej od pôvodného nájomcu zvýšená o odstupné, zaradí ako novoobstaraný majetok a odpisuje ho počas doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu podľa § 26 ZDP.

V prípade operatívneho prenájmu, ak po skončení takéhoto prenájmu dôjde ku kúpe prenajatej veci za kúpnu cenu nižšiu, ako je jej zostatková cena podľa § 25 ods. 3 ZDP, je kupujúci (bývalý nájomca) povinný zvýšiť základ dane o kladný rozdiel už uplatneného nájomného v daňových výdavkoch a odpisov, ktoré by mohol ako vlastník uplatniť z tohto majetku počas trvania nájomnej zmluvy podľa § 27 alebo § 28 ZDP. O vyčíslený rozdiel si daňovník zvyšuje vstupnú cenu obstarávaného majetku.

?   Príklad

V spoločnosti došlo v máji 2024 ku krádeži automobilu obstarávaného formou finančného prenájmu Polícia do konca roka páchateľa nenašla, o čom vydala písomné potvrdenie. Daňová zostatková cena stroja k 1. 1. 2024 bola vo výške 21 320 €, účtovná zostatková cena pri jeho vyradení bola vo výške 16 640 €.

Keďže predčasným ukončením nájomnej zmluvy došlo k porušeniu podmienok finančného prenájmu, spoločnosť postupuje pri úprave základu dane v súlade s § 17 ods. 24 písm. a) ZDP. Vzhľadom na to, že ide o nezavinenú škodu spôsobenú živelnou pohromou, daňová zostatková cena v sume 21 320 € je v súlade s § 19 ods. 3 písm. g) bod 1 ZDP daňovým výdavkom v plnej výške. Základ dane sa upraví len o rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou vo výške 4 680 € (21 320 – 16 640), ktorý bude v tomto prípade položkou znižujúcou výsledok hospodárenia.

V riadku 11 tabuľky A sa úprava nevykoná.

V riadku 290 sa uvedie suma 4 680 €.

     Riadok A12 – Obstarávacia cena zásob vyradeného tovaru nezahrnovaná do daňových výdavkov podľa podmienok ustanovených v § 21 ods. 2 písm. m) zákona

V tomto riadku sa uvedie obstarávacia cena zásob vyradeného tovaru, ktorá nie je uznaným daňovým výdavkom podľa § 21 sa ods. 2 písm. n) ZDP. Toto ustanovenie taxatívne obmedzuje možnosť zahrnovať obstarávaciu cenu zásob vyradeného tovaru do daňových výdavkov, a to:

1. z dôvodu jeho klasifikácie ako nebezpečného (v zmysle § 3 ods. 8 zákona č. 281/­2023 Z. z. o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých),

2. likvidáciou z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže, že pred uplynutím tejto doby vykonal opatrenia na podporu ich predaja do uplynutia tejto doby formou postupného znižovania ceny, okrem bezodplatného odovzdania zásob potravín Potravinovej banke Slovenska alebo daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 ZDP, ktorého predmetom činnosti je účel vymedzený v § 50 ods. 5 ZDP, alebo registrovanému sociálnemu podniku, ktorého predmetom činnosti je účel vymedzený v 50 ods. 5 písm. a), c), e), a i) ZDP, a liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis podľa osobitného predpisu,

3. bez stanovenej doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže príjem z ich predaja okrem bezodplatného odovzdania zásob potravín Potravinovej banke Slovenska alebo daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 ZDP, ktorého predmetom činnosti je účel vymedzený v § 50 ods. 5 ZDP, alebo registrovanému sociálnemu podniku, ktorého predmetom činnosti je účel vymedzený v 50 ods. 5 písm. a), c), e), a i) ZDP.

?   Príklad

Spoločnosť v roku 2024 zlikvidovala nepredajné zásoby tovaru, ktoré nemajú stanovenú dobu použiteľnosti, v celkovej sume 4 000 €.

Keďže spoločnosť nebola schopná tento tovar predať, t. j. nepreukázala žiadny príjem z predaja, obstarávacia cena zlikvidovaných zásob zaúčtovaná do nákladov na účte 548 je v súlade s § 21 ods. 2 písm. n) bod 3 ZDP nedaňovým výdavkom. Suma 4 000 € zvyšuje v roku 2024 výsledok hospodárenia v riadku 130 daňového priznania.

V riadku 12 tabuľky A sa uvedie suma 4 000 €.

?   Príklad

Spoločnosť v roku 2024 vyradila a zlikvidovala zásoby tovaru v obstarávacej cene 3 000 €, ktorým doba použiteľnosti už uplynula a ktoré sa spoločnosti aj napriek tomu, že postupne znižovala ich cenu, nepodarilo predať.

Keďže spoločnosť vie preukázať (napr. internou smernicou), že pred uplynutím doby použiteľnosti vykonala opatrenia na podporu ich predaja formou znižovania ceny, zásoby vyradeného a zlikvidovaného tovaru z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti sú v danom prípade uznaným daňovým výdavkom.

V riadku 12 tabuľky A sa úprava nevykoná.

     Riadok A13 – Úroky platené z úverov a pôžičiek a súvisiace výdavky (náklady) neuznané za daňové výdavky podľa § 21a § 17k zákona

Pravidlo o obmedzení úrokových nákladov podľa § 17k sa uplatňuje prednostne pred pravidlami nízkej kapitalizácie vymedzenými v § 21a ZDP. Ak suma čistých úrokových nákladov je vyššia ako 3 000 000 eur, v tomto riadku sa uvedie suma, o ktorú čisté úrokové náklady presiahnu 30 % úhrnu základov dane zvýšeného o čisté úrokové náklady a o odpisy zahrnuté v zdaňovacom období do základu dane, t. j. presiahnu 30 % hodnoty ukazovateľa daňová EBITDA (pozri bod 1 príspevku – Zmeny ZDP v roku 2024).

Ak daňovník nepostupuje podľa § 17k ZDP, uplatňuje pravidlá nízkej kapitalizácie podľa § 21a ZDP. Podľa pravidiel nízkej kapitalizácie sa úroky platené z úverov a pôžičiek vrátane súvisiacich výdavkov na prijaté úvery a pôžičky poskytnuté závislou osobou zahrnú do daňových výdavkov najviac vo výške 25 % hodnoty ukazovateľa vypočítaného ako súčet výsledku hospodárenia pred zdanením a v ňom zahrnutých odpisov a nákladových úrokov (ukazovateľ označovaný ako „EBITDA“). Znamená to, že tá časť úrokov a súvisiacich výdavkov (nákladov) na prijaté úvery a pôžičky od závislých osôb, ktorá počas zdaňovacieho obdobia presiahne 25 % hodnoty osobitného ukazovateľa, nie je uznaným daňovým výdavkom. Výdavkami (nákladmi) súvisiacimi s prijatými úvermi a pôžičkami sú napríklad znalecké posudky, poplatky za bankové záruky, provízie za sprostredkovanie pôžičky, poplatky za predčasné splatenie úveru. Do stavu úverov a pôžičiek sa nezahŕňajú úvery a pôžičky, z ktorých úroky sú súčasťou obstarávacej ceny majetku alebo súčasťou vlastných nákladov majetku, t. j. úroky z úverov a pôžičiek použitých na vytvorenie majetku vlastnou činnosťou.

V tomto riadku sa potom uvedú platené úroky z úverov a pôžičiek a súvisiace výdavky na prijaté úvery a pôžičky od závislých osôb presahujúce 25 % hodnoty ukazovateľa „EBITDA“.

?   Príklad

Spoločnosť zaúčtovala v roku 2024 do nákladov úroky z pôžičky od materskej spoločnosti vo výške 74 000 €. Celkové nákladové úroky zaúčtované v spoločnosti na účte 562 sú v tomto roku 2024 v sume 77 510 €. Spoločnosť za rok 2024 vykázala výsledok hospodárenia pred zdanením v sume 130 000 € a účtovné odpisy 68 810 €, t. j. ukazovateľ ebitda = 276 320 € (130 000 +77 510 + 68 810), z čoho 25 % je suma 69 080 €.

Z uvedeného vyplýva, že platené úroky z pôžičky od závislej osoby presahujú 25 % ebitdy o sumu 4 920 € (74 000 € – 69 080 €). Rozdiel v sume 4 920 € je položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia v riadku 130 daňového priznania.

V riadku 13 tabuľky A sa uvedie suma 4 920 €.

     Riadok A14 – Výdavky vynaložené na príjmy oslobodené od dane alebo nezahrňované do základu dane

V nadväznosti na § 21 ods. 1 ZDP a § 21 ods. 1 písm. j) ZDP sa v tomto riadku vylúčia zo základu dane výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky daňovník účtoval. Ide o výdavky vynaložené na:

–   príjmy oslobodené od dane,

–   príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a

–   príjmy, ktoré sa nezahŕňajú do základu dane.

Príjmy oslobodené od dane sú vymedzené v § 13 ZDP, príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, sú uvedené v § 12 ods. 7 ZDP a príjmy, ktoré sa nezahŕňajú do základu dane, sú uvedené v § 17 ods. 3 ZDP.

?   Príklad

Spoločnosti bol v roku 2024 z dôvodu likvidácie s. r. o., v ktorej bola spoločníkom, vyplatený podiel na likvidačnom zostatku vo výške 10 000 € (pozri príklad k riadku 210 daňového priznania). Obstarávacia cena podielu (hodnota vkladu), ktorá prislúcha k zaúčtovanému výnosu, je vo výške 7 000 €.

V súlade s ustanovením § 12 ods. 7 písm. c) ZDP podiel na likvidačnom zostatku nie je predmetom dane a je odpočítateľnou položkou od výsledku hospodárenia. Keďže podľa § 21 ods. 1 písm. j) ZDP daňovým výdavkom nie sú výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane, v zmysle uvedeného ustanovenia obstarávacia cena finančnej investície zúčtovaná do nákladov vo výške 7 000 € nie je uznaným daňovým výdavkom a pripočíta sa k výsledku hospodárenia v riadku 130 daňového priznania.

V riadku 14 tabuľky A sa uvedie suma 7 000 €.

?   Príklad

Podľa príkladu uvedeného k riadku 260 daňového priznania spoločnosť v roku 2024 predala 9 % akcií akciovej spoločnosti v obstarávacej cene 55 000 € za cenu 70 000 €, pričom príjem z predaja akcií je oslobodený od dane podľa § 13c ZDP, t. j. je odpočítateľnou položkou od výsledku hospodárenia (priamy podiel na základnom imaní pred predajom bol vo výške 19 %).

Keďže podľa § 21 ods. 1 písm. j) ZDP daňovým výdavkom nie sú výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane, obstarávacia cena predaných akcií zúčtovaná do nákladov vo výške 55 000 € nie je uznaným daňovým výdavkom a pripočíta k výsledku hospodárenia v riadku 130 daňového priznania.

V riadku 14 tabuľky A sa uvedie suma 55 000 €.

     Riadok A15 – Výdavky (náklady) neuznané za daňové výdavky podľa 19 ods. 2 písm. t) zákona

Pri majetku využívanom aj na súkromné účely sú podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku daňovými výdavkami

1. vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, alebo

2. v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

Podľa bodu 1 tohto ustanovenia sa uplatnia výdavky vo výške 80 % bez preukázania pomeru v akom sa skutočne predmetný majetok používa na podnikanie a na súkromné účely. Podľa bodu 2 tohto ustanovenia výdavky (náklady) súvisiace s predmetným majetkom možno uplatniť v daňových výdavkoch v preukázanej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na podnikateľské účely.

Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. t) ZDP sa neuplatní, ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi na súkromné využitie motorové vozidlo. V tomto prípade je zamestnávateľ povinný uplatniť postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, t. j. zdaňuje zamestnancovi použitie motorového vozidla na súkromné účely vo výške 1 % zo vstupnej ceny tohto vozidla. Keďže súkromná spotreba zamestnanca je zohľadnená prostredníctvom zdanenia jeho nepeňažného príjmu, nie je potrebné krátiť výdavky, ktoré sú vynaložené v súvislosti s prevádzkou tohto motorového vozidla. To znamená, že výdavky sú v tomto prípade uznaným daňovým výdavkom v plnej výške vrátane odpisov. Pokiaľ ide o uplatnenie spotrebovaných pohonných látok, tieto sa zahŕňajú do daňových výdavkov osobitným spôsobom, upraveným v § 19 ods. 2 písm. l) ZDP.

Pri odpisovaní majetku používaného aj na súkromné účely sa do výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP. Vyplýva to z § 26 ods. 8 ZDP. Toto ustanovenie sa však nevzťahuje na nehnuteľnosti, u ktorých daňovník musí preukazovať v akom pomere nehnuteľnosť využíva na zabezpečenie zdaniteľných príjmov a len v takom pomere môže potom do daňových výdavkov zahŕňať odpisy, technické zhodnotenie, opravy a všetky ďalšie výdavky súvisiace s touto nehnuteľnosťou.

?   Príklad

Spoločnosť poskytla v roku 2024 zamestnancovi na služobné účely mobilný telefón, ktorý môže použiť podľa potreby aj na súkromné účely. Náklady na obstaranie mobilného telefónu a výška paušálu v roku 2024 predstavuje sumu 3 150 €.

Keďže mobilný telefón bol využívaný aj na súkromné účely, pričom zamestnávateľ nezdaňuje zamestnancovi toto nepeňažné plnenie, do daňových výdavkov spoločnosť uplatní z celkových nákladov len sumu 2 520 € (80 % z 3 150 €). Rozdiel vo výške 630 € bude pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia v riadku 130 daňového priznania.

V riadku 15 tabuľky A sa uvedie suma 630 €.

     Riadok A16 – Ostatné výdavky (náklady) neuznané za daňové výdavky neuvedené na riadkoch 1 až 15

V tomto riadku sa uvedú všetky ostatné položky, ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 ZDP alebo boli vynaložené v rozpore alebo nad rozsah § 19 ZDP a nie sú súčasťou položiek uvedených pod č. 1 až 15. Uvedú sa tu napríklad tieto položky:

- výdavky na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie zamestnancov nad rámec § 19 ods. 2 písm. c) ZDP a osobitných predpisov, na ktoré sa tento zákon odvoláva; výdavky na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie zamestnancov vynaložené nad stanovený rámec je však možné na strane zamestnávateľa považovať za daňové výdavky v tom prípade, ak sú splnené podmienky uvedené v § 19 ods. 1 ZDP, t. j. na strane zamestnanca sú plnenia nad stanovený rámec zdaniteľným príjmom podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP a súčasne tieto vyššie nároky vyplývajú z kolektívnej zmluvy, z interného predpisu zamestnávateľa, z pracovnej alebo inej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom s možnosťami uvedenými v Zákonníku práce;

?   Príklad

Spoločnosť zabezpečila v roku 2023 pre svojich zamestnancov komplexné lekárske preventívne prehliadky. Hodnota jednej takejto lekárskej preventívnej prehliadky predstavovala 850 €.

Keďže ide o nadštandardné lekárske preventívne prehliadky, t. j. prehliadky poskytnuté nad rámec osobitných predpisov, hodnota takýchto lekárskych preventívnych prehliadok uhradená zamestnávateľom na ťarchu nákladov je vo všeobecnosti nedaňovým výdavkom. Spoločnosť však uvedené plnenie dohodla so zamestnancami ako zamestnanecký benefit v pracovnej zmluve. Pretože v danom prípade ide o nepeňažný príjem, ktorý je u zamestnanca zdaniteľným príjmom (ustanovenie § 5 ods. 5 písm. e) ZDP sa neuplatní), uvedené plnenie dohodnuté ako zamestnanecký benefit v pracovnej zmluve je v spoločnosti uznaným daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 1 ZDP.

V riadku 16 tabuľky A sa úprava nevykoná.

?   Príklad

V rámci nákladov vynaložených na praktické vzdelávanie žiakov poskytla spoločnosť žiakovi v roku 2024 (do 30. 6. 2024) odmenu za produktívnu prácu v sume vyššej ako je hodinová minimálna mzda, ktorá je pre rok 2024 vo výške 4,310 eur/hod., pričom nejde odmenu dohodnutú v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise. Celkové navýšenie predstavuje sumu 500 €.

Keďže podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 ZDP daňovým výdavkom je odmena za produktívnu prácu žiaka najmenej 50 % a najviac 100 % z hodinovej minimálnej mzdy (§ 27 ods. 1 zákona č. 61/­2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave), suma 500 € je pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. Ak by zamestnávateľ vyplácal žiakovi vyššiu odmenu za produktívnu prácu, ktorá by vyplýva napr. z kolektívnej zmluvy, interného predpisu zamestnávateľa a pod., potom by išlo o daňový výdavok (náklad) podľa 19 ods. 1 ZDP.

V riadku 16 tabuľky A sa uvedie suma 500 €.

?   Príklad

Spoločnosť v roku 2024 zaplatila konateľovi poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi predstavenstva, dozornej rady a konateľmi spoločnosti vo výške 15 000 €.

Poistné platené zamestnávateľom na základe poistnej zmluvy, ktorú zamestnávateľ uzavrel s komerčnou poisťovňou na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi predstavenstva, dozornej rady a konateľmi spoločnosti, nie je možné považovať za poistné, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť a preto poistné platené za tento druh poistenia je dobrovoľným plnením zamestnávateľa. Pri zistení základu dane je preto suma poistného vo výške 15 000 € položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia.

Uvedený výdavok by bolo možné na strane spoločnosti považovať za daňový výdavok v prípade, ak toto nepeňažné plnenie by bolo súčasťou zdaniteľnej mzdy konateľa a poskytnutie benefitu by bolo upravené v kolektívnej zmluve, internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom (konateľom) a zamestnávateľom.

V riadku 16 tabuľky A sa uvedie suma 15 000 €.

- výdavky vynaložené na pracovné cesty presahujúce výšku, na ktorú vzniká nárok podľa zákona č. 283/­2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov), a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste; výdavky vynaložené nad nárok stanovený osobitným predpisom je možné na strane zamestnávateľa považovať za daňové výdavky podľa § 19 ods. 1 ZDP,

?   Príklad

Zamestnanci spoločnosti v počte 20 sa v septembri 2024 zúčastnili štvordňového školenia mimo pravidelného pracoviska. Náklady na školenie, ktoré organizovala spoločnosť, boli príslušným prevádzkovým zariadením fakturované dvoma faktúrami. Zvlášť boli fakturované prenájom priestorov a ubytovacie služby a zvlášť bola vystavená faktúra za stravovacie služby. Podľa faktúry za stravovacie služby vychádza na zamestnanca stravné v 1. a 4. deň vo výške 18 €, 2. a 3. deň stravné vo výške 26 €.

Spoločnosť fakturované stravovacie služby poskytnuté zamestnancom pri pracovnej ceste zahrnie do daňových výdavkov v súlade s § 19 ods. 2 písm. d) ZDP len do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa § 5 zákona o cestovných náhradách. Keďže stravné, ktoré zodpovedá dĺžke pracovnej cesty v jednotlivých dňoch strávených zamestnancami na pracovnej ceste je v 1. a 4. deň vo výške 12,30 € a v 2. a 3. deň vo výške 18,40 €, suma stravného v celkovej výške 532 € zúčtovaná do nákladov nad limit stanovený zákonom o cestovných náhradách je pri zistení základu dane položkou zvyšujúcou základ dane. Úprava sa vykoná pripočítaním tejto sumy k výsledku hospodárenia v riadku 130 daňového priznania. Ak by nadlimitná suma za stravovacie služby bola poskytnutá ako zamestnanecký benefit (zdanená ako nepeňažný príjem a dohodnutá napr. v pracovnej zmluve, internom predpise), išlo by v spoločnosti o daňovo uznaný výdavok podľa § 19 ods. 1 ZDP.

V riadku 16 tabuľky A sa uvedie suma 532 €.

- odpis pohľadávky do nákladov nad rámec vymedzený v § 19 ods. 2 písm. h) ZDP,

ZDP v § 19 ods. 2 písm. h) presne vymedzuje okolnosti, za ktorých je možné odpis pohľadávky až do výšky 100 % považovať za daňový výdavok. U daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva je daňovým výdavkom

–   menovitá hodnota pohľadávky, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, alebo jej neuhradená časť vrátane príslušenstva (úrokov z omeškania, poplatkov z omeškania a iných platieb, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady), ak toto príslušenstvo bolo zahrnuté do základu dane, alebo

–   postupníkom uhradená obstarávacia cena pohľadávok, alebo

–   reálna hodnota pohľadávok nadobudnutých kúpou podniku, nepeňažným vkladom, zlúčením splynutím, rozštiepením,

a to v nasledovných prípadoch:

–   ak súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok daňovníka nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate alebo ak dôjde k zrušeniu konkurzu fyzickej osoby podľa § 167v ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a to aj u daňovníkov, ktorí neprihlásili pohľadávky, ale túto skutočnosť preukážu uznesením súdu o zrušení konkurzu z uvedených dôvodov alebo oznámením v Obchodnom vestníku, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Uznesením súdu je potrebné preukázať aj dôvody zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo zastavenia konkurzného konania. Uvedené sa vzťahuje na konkurzy, ktoré sa spravujú zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, a tiež na konkurzy, ktoré sa spravujú zákonom č. 328/­1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov;

–   ak to vyplýva z výsledku konkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania alebo z výsledku oddlženia splátkovým kalendárom, pričom

–  výsledkom konkurzného konania podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii je konečný rozvrh výťažku. Neuspokojené pohľadávky možno odpísať do daňových výdavkov v súlade s § 19 ods. 2 písm. h) bod 2 ZDP na základe oznámenia o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu zverejneného v Obchodnom vestníku, kedy zanikajú účinky konkurzu a konečný rozvrh výťažku na účely odpisu možno považovať za definitívny;

–  výsledkom reštrukturalizácie je potvrdený reštrukturalizačný plán. Reštrukturalizačný plán je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (účastník plánu), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku nastávajú účinky reštrukturalizačného plánu a zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania. Veriteľ účtuje odpis neuspokojenej časti pohľadávky dlžníkom podľa § 29 ods. 5 písm. a) postupov účtovania až po splnení reštrukturalizačného plánu, pričom odpis neuspokojenej pohľadávky do nákladov je aj daňovo uznaným výdavkom;

–  o oddlžení fyzickej osoby rozhodne súd v uznesení o určení splátkového kalendára;

–   ak dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním na dedičoch dlžníka – ide o odpis takej pohľadávky, ktorú nemožno uspokojiť vymáhaním na dedičoch dlžníka najmä preto, že dedičia odmietli toto dedičstvo, alebo dôjde k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že po poručiteľovi nezostal žiaden majetok alebo zanechal majetok nepatrnej hodnoty a súd ho vydal tomu, kto sa postaral o pohreb. Spôsob preukázania tejto skutočnosti závisí od konkrétneho prípadu dedičského konania;

–   ak exekúciu alebo výkon rozhodnutia súd alebo exekútor zastaví z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku – odpis pohľadávky je daňovo uznaný, ak exekúcia bola zastavená podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Konanie o výkon rozhodnutia aj bez návrhu súd zastaví podľa § 390 ods. 1 písm. d) Civilného mimosporového poriadku, ak okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti;

–   ak exekútor alebo súd zastaví výkon rozhodnutia alebo exekúciu z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 písm. a), c) a d) Exekučného poriadku alebo z dôvodov vymedzených v 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 233/­2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní, ktorý upravuje ukončenie starých exekúcií začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Daňovník pri odpise pohľadávky musí dôvody zastavenia exekúcie preukázať právoplatným upovedomením exekútora o zastavení exekúcie alebo rozhodnutím súdu. V tomto prípade do daňových výdavkov možno podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 5 odpísať okrem pohľadávky, ktorá bola predmetom exekúcie, aj ostatné pohľadávky voči tomu istému dlžníkovi, na ktoré nebolo vedené exekučné konanie;

–   to vyplýva z rozhodnutia Rady pre riešenie krízových situácií podľa § 39 až 46 zákona č. 371/­2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu;

–   ak z potvrdeného verejného alebo neverejného preventívneho reštrukturalizačného plánu pri verejnej alebo neverejnej preventívnej reštrukturalizácii vyplýva odpustenie pohľadávky alebo čiastočné odpustenie pohľadávky v rámci reštrukturalizačných opatrení podľa zákona č. 111/­2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a zmene a doplnení niektorých zákonov, a to najskôr v zdaňovacom období, v ktorom bol súdom potvrdený verejný alebo neverejný preventívny reštrukturalizačný plán, pričom

–  v prípade verejnej preventívnej reštrukturalizácie podáva návrh na súd dlžník spolu so zoznamom všetkých veriteľov. Návrh musí byť vypracovaný tak, aby zabezpečil spravodlivé rozdelenie majetku medzi dotknutých veriteľov. Ak návrh obsahuje všetky požadované náležitosti, prílohy a vyhlásenia a vyplýva z nich, že sú splnené všetky podmienky na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie, súd verejnú preventívnu reštrukturalizáciu do 10 dní od doručenia návrhu povolí a informáciu o povolení spolu so zoznamom veriteľov zverejní v Obchodnom vestníku (prípadné opravy alebo doplnenia zoznamu na základe žiadostí veriteľov možno vykonať v lehote 30 dní od povolenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie). O prijatí verejného plánu hlasuje schvaľovacia schôdza zvolaná dlžníkom, ktorý následne podáva návrh na potvrdenie verejného plánu súdom;

–  v prípade neverejnej preventívnej reštrukturalizácie sa veriteľ, ktorý je v hroziacom úpadku a voči ktorému nepôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo začatia reštrukturalizačného konania, môže s jedným alebo s viacerými veriteľmi, ktorí podliehajú dohľadu NBS alebo obdobnej inštitúcii v zahraničí, dohodnúť neverejný plán v neverejnej preventívnej reštrukturalizácii. Ak súd v lehote 15 dní od predloženia neverejného plánu nerozhodne o jeho zamietnutí, platí, že neverejný plán bol potvrdený. Súd o tom vydá dlžníkovi a veriteľom, ktorí boli označení dlžníkom, potvrdenie. Odpis pohľadávky zahrnutej do zdaniteľných príjmov vo výške odpustenia, resp. čiastočného odpustenia pohľadávky vyplývajúceho zo súdom potvrdeného verejného alebo neverejného preventívneho reštrukturalizačného plánu je uznaným daňovým výdavkom v zdaňovacom období, v ktorom bol súdom plán potvrdený.

?   Príklad

Spoločnosť eviduje v roku 2024 pohľadávku voči dlžníkovi, na ktorého je podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Pohľadávku nadobudla postúpením za obstarávaciu cenu 2 000 €, ktorú uhradila len vo výške 500 €. Súd zastavil konkurzné konanie, a to z dôvodu, že predbežný správca zistil, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu.

Spoločnosť na základe právoplatného uznesenia súdu odpísala v roku 2024 pohľadávku do nákladov. Náklad vo výške odpisu pohľadávky na základe uznesenia o zastavení konkurzného konania z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu nákladov konkurzu, je daňovo uznaným výdavkom v súlade s § 19 ods. 2 písm. h) bod 1 ZDP. Pretože ide o pohľadávku nadobudnutú postúpením, odpis je daňovým výdavkom len do výšky uhradenej obstarávacej ceny. Obstarávacia cena pohľadávky vo výške 2 000 € bola uhradená len v sume 500 €, preto daňovo uznaným výdavkom je odpis pohľadávky len vo výške 500 €. Suma 1 500 € je pri zistení základu dane položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia.

V riadku 16 tabuľky A sa uvedie suma 1 500 €.

?   Príklad

Spoločnosť evidovala od roku 2022 pohľadávku v celkovej hodnote 15 000 € za poskytnuté služby voči dlžníkovi, ktorému v roku 2024 bola rozhodnutím súdu povolená verejná preventívna reštrukturalizácia. K tejto pohľadávke bola v roku 2023 vytvorená v účtovníctve opravná položka vo výške 100 %, z toho bola daňovo uznaná opravná položka vo výške 20 %, t. j. vo výške 3 000 €. Súd ešte v roku 2024 potvrdil verejný preventívny reštrukturalizačný plán, podľa ktorého je dlžníkovi odpustený záväzok vo výške 4 500 €, sumu vo výške 10 500 € dlžník spoločnosti uhradí.

V spoločnosti je odpis pohľadávky (391/311) vyplývajúci z potvrdeného verejného preventívneho reštrukturalizačného plánu vo výške 4 500 € uznaným daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 2 písm. h) bod 7 ZDP. Spoločnosť je v tomto prípade povinná upraviť základu dane v súlade s § 17 ods. 28 písm. b) ZDP, t. j. o sumu daňovo uznanej opravnej položky z roku 2023 vo výške 3 000 € zvýši základ v riadku 180 daňového priznania a zároveň o sumu odpísanej pohľadávky vo výške 4 500 €, ktorá je uznaným daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 2 písm. h) bod 7, zníži základ dane v riadku 290 daňového priznania.

V riadku 16 tabuľky A sa úprava nevykoná.

V riadku 180 sa uvedie suma 3 000 €.

V riadku 290 sa uvedie suma 4 500 €.

- odpis rizikovej pohľadávky do nákladov nad rámec vymedzený v § 19 ods. 2 písm. r) ZDP,

Do daňových výdavkov možno odpísať aj pohľadávku, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí. Podľa § 19 ods. 2 písm. r) ZDP je daňovým výdavkom odpis takejto pohľadávky do výšky opravnej položky, ktorá by bola daňovo uznaná podľa § 20 ods. 14 ZDP. V nadväznosti na podmienky v § 20 ods. 14 ZDP je zaúčtovaný odpis pohľadávky do nákladov daňovým výdavkom v takejto výške:

–   ak od splatnosti pohľadávky uplynie doba viac ako 360 dní, daňovým výdavkom je odpis pohľadávky vo výške 20 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva,

–   ak odpisovaná pohľadávka je 720 dní po splatnosti, daňovo možno odpísať 50 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva,

–   ak od splatnosti uplynie viac ako 1 080 dní, odpis pohľadávky je daňovým výdavkom vo výške 100 % menovitej hodnoty alebo jej nesplatnej časti bez príslušenstva.

Zároveň platí, že ide o

–   pohľadávky nepremlčané, t. j. pohľadávky, ktoré v zdaňovacom období ich odpisu neboli aspoň jeden kalendárny deň premlčané,

–   pohľadávky zahrnuté do zdaniteľných príjmov, čiže vlastné pohľadávky.

Pokiaľ sa s pohľadávkou odpisuje aj jej príslušenstvo, toto sa zahrnie do daňových výdavkov do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 22 ZDP. V nadväznosti na toto ustanovenie odpis príslušenstva je uznaným daňovým výdavkom až v tom zdaňovacom období, v ktorom od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, uplynie viac ako 1 080 dní alebo ak od splatnosti príslušenstva uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.

?   Príklad

Spoločnosť eviduje nepremlčanú pohľadávku vo výške 3 600 € za predaj tovaru, ktorá bola splatná v januári 2022.

Keďže je zo všetkých okolností zrejmé, že táto pohľadávka nebude zaplatená, spoločnosť k 31. 12. 2024 rizikovú pohľadávku v plnej výške odpísala do nákladov. Pretože ide o pohľadávku zahrnutú do príjmov, od splatnosti ktorej uplynulo viac ako 760 dní, ale menej ako 1 080 dní, sú splnené podmienky pre daňové uznanie opravnej položky do výšky 50 % menovitej hodnoty podľa § 20 ods. 14 písm. b) ZDP. Odpis pohľadávky na účte 546 vo výške 3 600 € je teda v súlade s § 19 ods. 2 písm. r) ZDP daňovo uznaným výdavkom vo výške 1 800 € (50 %). Zvyšná časť odpísanej pohľadávky vo výške 1 800 € (50 %) je pri zistení základu dane pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia.

V riadku 16 tabuľky A sa uvedie suma 1 800 €.

?   Príklad

Spoločnosť má neuhradenú pohľadávku voči odberateľovi, ktorý bol vymazaný z obchodného registra ex offo, vo výške 3 000 €. Po zistení tejto skutočnosti spoločnosť v roku 2024 odpísala pohľadávku do nákladov.

Keďže pri pohľadávke evidovanej voči neexistujúcemu dlžníkovi už neexistuje riziko, že ju dlžník sčasti alebo úplne neuhradí, odpis takejto pohľadávky nespĺňa podmienky pre uznanie jej menovitej hodnoty do daňových výdavkov. Odpis pohľadávky voči neexistujúcemu dlžníkovi vo výške 3 000 € nie je teda uznaným daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. r) ZDP.

V riadku 16 tabuľky A sa uvedie suma 3 000 €.

- odpis rizikovej pohľadávky u mikrodaňovníka podľa § 19 ods. 2 písm. r) ZDP,

Odpis rizikovej pohľadávky a príslušenstva k pohľadávke, ktoré boli zahrnuté do zdaniteľných príjmov u mikrodaňovníka, je podľa § 19 ods. 2 písm. r) ZDP u mikrodaňovníka uznaným daňovým výdavkom do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 23 ZDP, t. j. do výšky, v akej by si ju zaúčtoval do nákladov v súlade s účtovníctvom.

- rozdiel medzi hodnotou nadobudnutej pohľadávky a nižším príjmom z jej ďalšieho postúpenia,

Podľa § 21 ods. 2 písm. k) ZDP rozdiel medzi hodnotou nadobudnutej pohľadávky a nižším príjmom z jej postúpenia ďalšiemu postupníkovi nie je daňovým výdavkom. To znamená, že pri postúpení nadobudnutej pohľadávky ďalšiemu postupníkovi je daňovo uznaným výdavkom hodnota pohľadávky len do výšky príjmu z jej postúpenia.

Pri postúpení nadobudnutej pohľadávky ďalšiemu postupníkovi, ak ide o pohľadávku voči dlžníkovi v konkurze alebo reštrukturalizácii, ktorá spĺňa podmienky pre tvorbu opravnej položky podľa § 20 ods. 10 až 12 ZDP, sa za daňový výdavok považuje obstarávacia cena len do výšky tvorby opravnej položky uznanej za daňový výdavok podľa § 20 ods. 10 až 12 ZDP. Keďže sa za daňový výdavok podľa § 20 ods. 10 ZDP považuje vytvorená opravná položka len do výšky uhradenej obstarávacej ceny postupníkovi, potom aj pri postúpení takejto pohľadávky je obstarávacia cena daňovým výdavkom len do výšky postupníkovi uhradenej obstarávacej ceny.

?   Príklad

Spoločnosť nadobudla v roku 2024 postúpením pohľadávku v menovitej hodnote 8 000 € za dohodnutú cenu 6 800 €. Následne túto pohľadávku postúpila inej spoločnosti za cenu 5 000 €, ktorá za postúpenú pohľadávku zaplatila ešte v roku 2024.

Postúpenie pohľadávky zaúčtované na ťarchu účtu 546 v obstarávacej cene 6 800 € je daňovým výdavkom len do výšky príjmu z jej postúpenia (5 000 €). Rozdiel medzi obstarávacou cenou pohľadávky a nižším príjmom z jej postúpenia v sume 1 800 € (6 800 – 5 000) je podľa § 21 ods. 2 písm. l) ZDP nedaňovým výdavkom. Suma 1 800 € je teda pri zistení základu dane položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia v riadku 130 daňového priznania.

V riadku 16 tabuľky A sa uvedie suma 1 800 €.

- výdavky (náklady) prevádzkovateľa hazardnej hry na vecné ceny do lotériovej hry tomboly podľa § 5 ods. 6 zákona č. 30/­2019 Z. z. o hazardných hrách v z. n. p. do výšky príjmov z predaja žrebov, pričom každá lotériová hra tombola sa posudzuje samostatne [§ 19 ods. 2 písm. i) ZDP],

- výdavky zamestnávateľa na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť a na ubytovanie pre zamestnancov v pracovnom pomere v iných prípadoch ako za podmienok ustanovených § 19 ods. 2 písm. s),

Výdavky zamestnávateľa na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť sú uznanými daňovými výdavkami, ak zabezpečenie dopravy zodpovedá podmienkam ustanoveným v § 19 ods. 2 písm. s) ods. 1 ZDP, a to

–   doprava je zabezpečená z dôvodu, že verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonáva vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a

–   zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3.

Poskytnuté ubytovanie zamestnancom od zamestnávateľa je podľa § 19 ods. 2 písm. s) bod 2 daňovým výdavkom zamestnávateľa, ak

–   ide o zamestnancov v pracovnom pomere,

–   ubytovanie sa poskytuje v budovách zatriedených do kódov Klasifikácie stavieb 112 a 113 podľa vyhlášky Štatistického úradu SR č. 323/­2010 Z. z. a

–   prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke.

Ak doprava alebo ubytovanie sú poskytnuté v iných prípadoch ako za podmienok uvedených v § 19 ods. 2 písm. s) ZDP, výdavky s tým spojené môžu byť daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 1 ZDP [v prípade ubytovania v pomernej výške zodpovedajúcej časti nepeňažného plnenia zamestnanca presahujúceho oslobodenú výšku podľa § 5 ods. 7 písm. n) ZDP];

- úhrn výdavkov (nákladov) na deriváty za zdaňovacie obdobie vo výške nad úhrn príjmov z derivátov za zdaňovacie obdobie podľa § 19 ods. 2 písm. o) ZDP,

Podľa § 19 ods. 2 písm. o) ZDP úhrn výdavkov (nákladov) na deriváty za zdaňovacie obdobie sa zahrnie do daňových výdavkov len do výšky úhrnu príjmov z derivátov za zdaňovacie obdobie. Tento limit sa nepoužije

–   u daňovníkov, ktorí vykonávajú činnosť podľa zákona č. 566/­2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách v z. n. p. a zákona č. 594/­2003 Z. z. o kolektívnom investovaní v z. n. p., Exportno-importnej banke SR, v poisťovniach, pobočkách zahraničných poisťovní, zaisťovniach a pobočkách zahraničných zaisťovní, ktorým sa výdavok na deriváty uzná do výšky účtovanej ako náklad,

–   pri zabezpečovacích derivátoch, pri ktorých sa výdavok (náklad) uzná v daňových výdavkoch do výšky účtovanej ako náklad.

?   Príklad

Spoločnosť v roku 2024 vykázala z derivátových operácií stratu. V úhrne za rok 2024 zaúčtovala náklady na deriváty vo výške 10 000 € a výnosy z derivátov vo výške 8 400 €.

Pretože podľa § 19 ods. 2 písm. o) ZDP možno zahrnúť do daňových výdavkov náklady na deriváty v úhrne za zdaňovacie obdobie len do výšky úhrnu príjmov z derivátových operácii v tomto istom zdaňovacom období, spoločnosť zahrnie do daňových výdavkov náklady na deriváty len vo výške 8 400 €. Suma 1 600 € bude pri zistení základu dane za rok 2024 pripočítateľnou položkou k výsledku hospodáreniu v riadku 130 daňového priznania.

V riadku 16 tabuľky A sa uvedie suma 1 600 €.

- úhrn vstupných cien virtuálnych mien podľa § 25b ZDP za zdaňovacie obdobie vo výške nad úhrn príjmov z ich predaja podľa § 19 ods. 2 písm. v) ZDP,

Ak sa virtuálna mena mení za majetok alebo za inú virtuálnu menu alebo za poskytnuté služby alebo ide o odplatný prevod virtuálnej meny, potom súčasťou základu dane podľa § 17 ods. 43 ZDP je príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri tejto výmene, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k tejto výmene, pri použití ocenenia reálnou hodnotou ku dňu výmeny. Do daňových výdavkov sa podľa § 19 ods. 2 písm. v) ZDP zahrnú výdavky (náklady) vo výške úhrnu vstupných cien virtuálnych mien podľa § 25b ZDP v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju do výšky úhrnu príjmu z ich predaja.

?   Príklad

Spoločnosť obstarala v individuálnom obchode virtuálnu menu za cenu 7 500 €, ktorá bola vo výške reálnej hodnoty na zvolenom verejnom trhu. V roku 2024 takto obstaranú virtuálnu menu predala v individuálnom obchode za cenu 6 800 €.

V súlade s § 19 ods. 2 písm. v) ZDP je možné uznať do daňových výdavkov úhrn vstupných cien predávaných virtuálnych cien len do výšky úhrnu príjmu z ich predaja v príslušnom zdaňovacom období. Vstupnou cenou virtuálnej meny je podľa § 25b ZDP obstarávacia cena virtuálnej meny, t. j. suma 7 500 €. Keďže príjem z predaja virtuálnej meny v úhrne za zdaňovacie obdobie v sume 6 800 € je nižší ako obstarávacia cena virtuálnej meny (7 500 €), je možné obstarávaciu cenu virtuálnej meny zahrnúť do daňových výdavkov len do výšky 6 800 €. Strata z predaja vo výške 700 € je pri zistení základu dane položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia.

V riadku 16 tabuľky A sa uvedie suma 700 €.

- zostatková cena pri vyradení hmotného a nehmotného majetku predajom u taxatívne vymedzeného majetku v § 19 ods. 3 písm. b) bod 1 ZDP,

Daňová zostatková cena (§ 25 ods. 3 ZDP) hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení predajom je daňovým výdavkom v plnej výške okrem zostatkovej ceny taxatívne vymenovaného hmotného majetku, ktorá sa zahrnie do daňových výdavkov len do výšky príjmov (výnosov) z predaja tohto majetku zahrnutých do základu dane. Každý hmotný majetok patriaci do ustanovených kódov Klasifikácie produkcie sa posudzuje samostatne. Ide o tento hmotný majetok:

–   osobné automobily zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2,

–   motorové vozidlá na jazdu na snehu a podobné vozidlá s motorom zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.52,

–   rekreačné a športové člny zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 30.12,

–   lode a plavidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 30.11,

–   lietadlá a kozmické lode a podobné zariadenia zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 30.3,

–   motocykle a ich modifikácie zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 30.91,

–   bicykle a iné kolesové vozidlá bez motora zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 30.92.1 a

–   budovy a stavby zaradené do odpisovej skupiny 6, okrem technického zhodnotenia vykonaného nájomcom na budove a stavbe zaradenej v tejto odpisovej skupine.

Pri tomto taxatívne vymedzenom hmotnom majetku, pri ktorom je zostatková cena daňovým výdavkom len do výšky príjmu z predaja, môže daňovník uplatniť odpis aj v roku vyradenia majetku, a to vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých majetok účtoval (§ 22 ods. 12 ZDP).

?   Príklad

Spoločnosť v apríli 2024 predala administratívnu budovu za cenu 300 000 €. Daňová zostatková cena budovy pri jej predaji bola vo výške 347 500 €, jej účtovná zostatková cena bola vo výške 380 000 €.

Podľa § 19 ods. 3 písm. b) bod 1 ZDP daňová zostatková cena hmotného majetku taxatívne vymedzeného v tomto ustanovení je daňovým výdavkom len do výšky príjmu z predaja zahrnutého do základu dane. Pri taxatívne vymedzenom majetku ide o daňovú zostatkovú cenu upravenú o pomernú časť odpisu v roku vyradenia majetku, t. j. o odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých sa majetok účtoval, v súlade s § 22 ods. 12 ZDP (2 500 €). Administratívna budova je zaradená do odpisovej skupiny 6, patrí teda medzi taxatívne vymedzený majetok. Daňová zostatková cena administratívnej budovy (347 500 €) je preto uznaným daňovým výdavkom len do výšky príjmu z predaja (300 000 €). Rozdiel v sume 47 500 € je pri zistení základu dane pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia v riadku 130 daňového priznania. Keďže na účely zistenia základu dane je posudzovaná daňová zostatková cena, pričom do výsledku hospodárenia (účet 551) je zahrnutá účtovná zostatková cena, rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou (380 000 €) a daňovou zostatkovou cenou (347 500 €) vo výške 32 500 € je pri zistení základu dane pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia.

V riadku 16 tabuľky sa uvedie suma 47 500 €.

V riadku 180 sa uvedie suma 32 500 €.

- vstupná cena pri predaji hmotného majetku vylúčeného z odpisovania vo výške nad príjem z jeho predaja podľa § 19 ods. 3 písm. e) ZDP,

?   Príklad

Spoločnosť v roku 2024 predala pozemok za 160 000 €, ktorý evidovala vo svojom majetku v obstarávacej cene 180 000 €.

Pretože predajná cena pozemku je nižšia ako jeho vstupná (obstarávacia) cena), do daňových výdavkov zahrnie spoločnosť vstupnú cenu len do výšky príjmu z predaja. Rozdiel v sume 20 000 € je podľa § 19 ods. 3 písm. e) ZDP pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia v riadku 130 daňového priznania.

V riadku 16 tabuľky A sa uvedie suma 20 000 €.

- daň z pridanej hodnoty nad rozsah stanovený v § 19 ods. 3 písm. k) ZDP,

Podľa § 21 ods. 2 písm. i) ZDP daň z pridanej hodnoty u platiteľov DPH nie je daňovým výdavkom. Výnimkou je DPH uvedená v § 19 ods. 3 písm. k) ZDP a dodatočne vyrubená daň za minulé zdaňovacie obdobia účtovaná ako náklad.

Daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. k) ZDP je daň z pridanej hodnoty

–   ktorú je platiteľ DPH povinný odviesť pri zrušení registrácie s výnimkou DPH, o ktorú je povinný upraviť vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku,

–   ktorá je dodatočne neodpočítateľná, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty zmení účel použitia hmotného majetku podľa § 54 až 54b zákona o DPH (§ 17 ods. 18 ZDP),

–   ak na jej odpočítanie platiteľ DPH nemá nárok (vrátane DPH neodpočítateľnej z tovarov a služieb dodaných v členských EÚ napríklad z dôvodu povahy samotnej služby, alebo z dôvodu vystavenia dokladu na zamestnanca, resp. kvôli chýbajúcim náležitostiam daňového dokladu), alebo pomerná časť DPH, ak platiteľ DPH uplatňuje nárok na odpočítanie dane koeficientom okrem DPH, ktorá sa vzťahuje na hmotný a nehmotný majetok a je súčasťou vstupnej ceny podľa § 25 ods. 5 písm. c) ZDP,

–   ak platiteľ DPH má nárok na jej vrátenie v členskom štáte Európskej únie,

–   ak platiteľ DPH nemá nárok na jej vrátenie v členskom štáte Európskej únie z dôvodu, že suma DPH nedosahuje predpísanú výšku na jej vrátenie.

Ak platiteľ DPH má nárok na vrátenie DPH v členskom štáte EÚ, v ktorom mu boli dodané tovary a služby, DPH je uznaným daňovým výdavkom za predpokladu, že tovar a služba, na ktorú sa DPH vzťahuje, je daňovým výdavkom a platiteľ DPH uplatňuje nárok na jej vrátenie podaním žiadosti o vrátenie podľa § 55f zákona o DPH. V tomto prípade u daňovníka – platiteľa DPH účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva je DPH daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom účtuje o nároku na jej vrátenie.

?   Príklad

Spoločnosť v roku 2024 na služobnej ceste v Taliansku obstarala pohonné látky. Celková suma DPH vzťahujúca sa k pohonným látkam obstarným v Taliansku bola vo výške 46,50 €, nepresiahla teda za zdaňovacie obdobie limit na vrátenie 50 €.

DPH vzťahujúca sa k pohonným látkam obstaraným v Taliansku je v danom prípade daňovým výdavkom v súlade s účtovníctvom, a to ako súčasť ocenenia nákladu ktorého sa týka.

V riadku 16 tabuľky A sa úprava nevykoná.

?   Príklad

Spoločnosti bol v roku 2024 zo skladu odcudzený tovar, krádež bola nahlásená polícii páchateľ nebol zistený.

Spoločnosť je platiteľom DPH, preto v súlade s § 53 ods. 5 zákona o DPH je v prípade krádeže tovaru, pri ktorom si odpočítala daň, povinná odviesť daň vo výške odpočítanej dane za to zdaňovacie obdobie, v ktorom zistila krádež tovaru. Spoločnosť zaúčtuje odvod DPH pri krádeži tovaru na ťarchu účtu 549 – Manká a škody. Podľa § 21 ods. 2 písm. e) ZDP nie sú daňovými výdavkami manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g) ZDP. V súlade s § 19 ods. 3 písm. g) bod 2 ZDP daňovým výdavkom sú škody nezavinené daňovníkom spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou. V nadväznosti na uvedené, je DPH, ktorú je platiteľ dane povinný odviesť v prípade krádeže tovaru daňovým výdavkom, keďže sa viaže ku krádeži – škode, ktorá je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP.

V riadku 16 tabuľky A sa úprava nevykoná.

- príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa zákona č. 650/­2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, v úhrne prevyšujúcom 6 % zo zúčtovanej mzdy, náhrady mzdy a odmeny zamestnanca, ktorý je účastníkom tohto sporenia [§ 19 ods. 3 písm. l) ZDP],

- úroky platené z úverov a pôžičiek, ktoré sa použili na nákup akcií akciovej spoločnosti, kmeňových akcií alebo akcií s osobitnými právami jednoduchej spoločnosti na akcie alebo obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným alebo komandistu komanditnej spoločnosti alebo obdobnej spoločnosti v zahraničí, sú uznaným daňovým výdavkom až v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k predaju týchto akcií alebo obchodného podielu [§ 19 ods. 3 písm. u) ZDP]. V prípade, že príjem z predaja akcií alebo obchodného podielu bude oslobodený od dane podľa § 13c ZDP, tieto úroky nebudú vchádzať do základu dane ani pri predaji účasti.

- strata v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb podľa § 21 ods. 1 písm. f) ZDP, pričom výdavky a príjmy týchto zariadení sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia s výnimkou vlastného stravovacieho zariadenia, u ktorého je 55 % straty súčasťou základu dane, a to podľa § 17 ods. 3 písm. e) ZDP,

?   Príklad

Spoločnosť má v majetku rekreačnú chatu, ktorá je na účely ZDP považovaná za zariadenie na uspokojovanie potrieb zamestnancov. V roku 2024 dosiahla spoločnosť z tohto zariadenia stratu vo výške 2 400 €.

Keďže podľa § 21 ods. 1 písm. f) ZDP daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb, výdavky rekreačného zariadenia vrátane odpisov nehnuteľného a hnuteľného majetku využívaného v zariadení, ktoré prevyšujú príjmy tohto zariadenia v sume 2 400 €, sú položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia v riadku 130 daňového priznania.

V riadku 16 tabuľky A sa uvedie suma 2 400 €.

- výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23),

- výdavky na technické zhodnotenie (§ 29 ods. 1 ZDP) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie (§ 29 ods. 2 ZDP),

- výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek,

- zvýšenia dane, prirážky k poistnému platenému na zdravotné poistenie, úroky platené za obdobie odkladu platenia dane a cla, penále a pokuty, ktoré nie sú daňovo uznaným výdavkom podľa § 21 ods. 2 písm. a) ZDP,

- prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a za ukladanie odpadov a prirážky k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd, ktoré nie sú daňovým výdavkom podľa § 21 ods. 2 písm. b) a c) ZDP,

- daň zaplatená za iného daňovníka,

- úplatky a iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody tolerované [§ 21 ods. 1 písm. c) ZDP],

- výdavky vynaložené na víno nespĺňajúce kritérium reklamného predmetu, t. j. ktorého hodnota prevyšuje 17 eur/ks. Limitácia výdavkov na víno, ktoré spĺňa kritérium reklamného predmetu, sa u daňovníka, u ktorého nie je výroba vína hlavným predmetom činnosti, uvádza v riadku 304.

?   Príklad

V príklade uvedenom k riadku 6 tabuľky A spoločnosť v roku 2024 zaúčtovala do nákladov ako reklamné predmety 60 ks fliaš odrodového vína, pričom hodnota jednej fľaše je 21 € – na uvedený účel vynaložila 1 260 €.

Keďže hodnota tohto reklamného predmetu prevyšuje sumu 17 eur za kus, nie je uznaným daňovým výdavkom.

V riadku 16 tabuľky A sa uvedie suma 1 260 €.

     Riadok A17 – Úhrn riadkov 1 až 16 (k riadku 130 – II. časti)

Riadok 17 je súhrnný. Údaj v tejto položke sa uvedie na riadku 130 – II. časti daňového priznania.

?   Príklad

Spoločnosť v riadkoch 1 až 16 pomocnej tabuľky A vykázala v úhrne sumu 234 302 €, ktorú uvedie v riadku 17.

Tento údaj prenesie do riadku 130 daňového priznania.

V riadku 17 tabuľky A sa uvedie suma 234 302 €.

V riadku 130 sa uvedie suma 234 302 €.

     Riadok 140 – Sumy podľa § 17 ods. 19, ktoré neboli zaplatené do konca zdaňovacieho obdobia

V tomto riadku sa uvedú neuhradené nákladové položky, ktoré sú daňovými výdavkami až po zaplatení, t. j. tie, ktoré neboli zaplatené do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa o nich účtovalo ako o náklade. Sú to:

–   kompenzačné platby u ich dlžníka vyplácané v zmysle § 22 ods. 5 zákona č. 250/­2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach,

–   výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie,

–   výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka,

–   odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby,

–   výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 ZDP vyplácané, poukazované alebo pripisované v prospech daňovníka nezmluvného štátu a po splnení povinností ustanovených v § 43 ods. 11 ZDP alebo § 44 ods. 3 ZDP pre daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, ak mu takéto povinnosti vznikli,

–   výdavky (náklady) na poradenské a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1 a 69.2, 70.1 a 70.22,

–   paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka a odstupné u oprávnenej osoby,

–   výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe podľa § 50 a § 51 zákona o športe v z. n. p., ak neboli zaplatené. Úprava základu dane pri nesplnení ďalších podmienok podľa § 17 ods. 19 písm. h) ZDP okrem podmienky zaplatenia sa vykoná v riadku 305,

–   výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté občianskemu združeniu, nadácii, investičnému fondu a neziskovej organizácii poskytujúcej všeobecne prospešné služby,

–   daň z poistenia platená poistníkom a daň z poistenia z preúčtovaných nákladov poistenia podľa zákona č. 213/­2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

–   odvod z nadmerných príjmov podľa zákona č. 251/­2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 433/­2022 Z. z.

Upozornenie!

V prípade výdavkov (nákladov) zaúčtovaných v zdaňovacom období predchádzajúcom kalendárnemu roku 2020, resp. hospodárskemu roku, ktorý začal po 1. januári 2020, sa uplatňuje § 17 ods. 19 ZDP v znení účinnom do 31. decembra 2019 aj po 31. decembri 2019.

?   Príklad

Spoločnosť si objednala vypracovanie marketingovej štúdie, ktorej cieľom bolo zmapovanie možnosti uplatnenia sa na trhu v zadanom území. Dodávateľ vyfakturoval spracovanú marketingovú štúdiu dňa 15. 11. 2024 v cene 20 000 €. Spoločnosť marketingovú štúdiu uhradila až 20. 1. 2025.

Keďže výdavky (náklady) na marketingové štúdie sú súčasťou základu dane až po zaplatení, vyfakturovaná suma vo výške 20 000 €, zaúčtovaná do nákladov v roku 2024 a neuhradená do konca zdaňovacieho obdobia, t. j. do 31. 12. 2024, sa pri zistení základu dane za rok 2024 k výsledku hospodárenia pripočíta.

V riadku 140 sa uvedie suma 20 000 €.

?   Príklad

Spoločnosť má uzatvorenú zmluvu na prenájom nehnuteľnosti. Platby za nájom a služby spojené s užívaním nehnuteľnosti (platby za dodávku elektrickej energie, vody, tepla na vykurovanie a teplej úžitkovej vody, plynu, upratovanie spoločných priestorov a odvoz odpadu) má s prenajímateľom v nájomnej zmluve dohodnuté oddelene, a to mesačné nájomné vo výške 1 200 € a platby za služby vo výške 300 €. K 31. 12. 2024 spoločnosť eviduje nezaplatené faktúry za mesiac november a december v celkovej sume 3 000 €, z toho 2 400 € za prenájom a 600 € za súvisiace služby vrátane energií.

Výdavky (náklady) súvisiace s prenájmom u nájomcu je potrebné posudzovať tak, ako sú príjmy z prenájmu posudzované u prenajímateľa. Keďže platby v nájomnej zmluve dohodnuté oddelene za nájom a oddelene za služby súvisiace s prenájmom vrátane energií, ktoré nájomca platí prenajímateľovi, sú na strane prenajímateľa považované za príjmy z prenájmu, na strane nájomcu sa všetky tieto výdavky (náklady) posudzujú podľa § 17 ods. 19 písm. b) ZDP a sú súčasťou základu dane až po zaplatení. Nájomné vrátane súvisiacich služieb nezaplatené do 31. 12. 2024 v celkovej sume 3 000 € nie je uznaným daňovým výdavkom a pri zistení základu dane sa uvedie ako položka zvyšujúca výsledok hospodárenia.

V riadku 140 sa uvedie suma 3 000 €.

     Riadok 150 – Rozdiel, o ktorý odpisy hmotného majetku uplatnené v účtovníctve prevyšujú daňové odpisy tohto majetku (tabuľka B – III. časť)

V tomto riadku sa uvedie dočasný rozdiel, o ktorý odpisy hmotného majetku uplatnené v účtovníctve prevyšujú daňové odpisy tohto majetku. Opačný rozdiel sa uvedie v riadku 250 daňového priznania ako položka znižujúca výsledok hospodárenia. Údaje v riadkoch 150, resp. 250 nadväzujú na rozdiely medzi riadkami 1 a 6 pomocnej tabuľky B.

V riadku 1 pomocnej tabuľky B – Odpisy hmotného majetku sa uvedú účtovné odpisy dlhodobého hmotného majetku uplatnené v účtovníctve. V riadku 2 sa uvedie úhrn daňových odpisov hmotného majetku pred úpravou podľa § 17 ods. 34 ZDP, ktorý zahŕňa:

–   odpisy hmotného majetku pripadajúce na počet mesiacov od zaradenia majetku do užívania v prípade, ak bol majetok obstaraný počas zdaňovacieho obdobia, t. j. odpisy v 1. roku odpisovania,

–   ročné odpisy hmotného majetku ako v ďalších rokoch odpisovania (celoročný odpis),

–   pomernú časť odpisu hmotného majetku neuplatnenú v 1. roku odpisovania,

–   odpisy hmotného majetku, u ktorého je prerušené odpisovanie podľa § 22 ods. 9 ZDP,

–   odpisy vypočítané podľa § 26 ods. 6 a 7 ZDP (časová a výkonová metóda odpisovania).

Súčasťou riadku 2 nie sú odpisy, ktoré si môže uplatniť daňovník pri predaji hmotného majetku, u ktorého je zostatková cena zahrnutá do daňových výdavkov limitovaná výškou príjmov (výnosov) dosiahnutých z predaja podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZDP, pripadajúce na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval (tieto sa uvádzajú v riadku 5). V riadku 3 sa uvedie neuplatnená časť ročného odpisu prenajatého hmotného majetku podľa § 19 ods. 2 písm. a) ZDP, v riadku 4 sa uvedie výška odpisov nezahrnutých do daňových výdavkov z dôvodu prerušenia odpisovania podľa § 22 ods. 9 ZDP a v riadku 5 sa uvedie pomerná časť z ročného odpisu pri predaji hmotného majetku podľa § 22 ods. 12 ZDP. Odpisy hmotného majetku, ktoré sa v zdaňovacom období zahrnú do základu dane (r. 2 – r. 3 – r. 4 + r. 5), sa uvádzajú v riadku 6 tabuľky.

V ustanovení § 26 ods. 12 ZDP sa s účinnosťou od 1. 1. 2021 upravil zvýhodnený spôsob odpisovania hmotného majetku pre mikrodaňovníka. Podľa tohto ustanovenia môže mikrodaňovník odpisovať hmotný majetok odpisovaný v odpisovej skupine 0 až 4 (s výnimkou osobného automobilu so vstupnou cenou 48 000 eur a viac) zaradený do užívania v zdaňovacom období, v ktorom bol považovaný za mikrodaňovníka, počas doby odpisovania v akejkoľvek ním určenej výške, najviac do výšky vstupnej ceny. To znamená, že do daňových výdavkov môže formou odpisov uplatniť vstupnú cenu, resp. vstupnú cenu zvýšenú o technické zhodnotenie majetku aj v jednom zdaňovacom období. Rovnaký postup sa uplatní aj v prípade technického zhodnotenia plne odpísaného hmotného majetku vyššieho ako 1 700 eur [§ 22 ods. 6 písm. e) ZDP].

V súlade s § 19 ods. 3 písm. a) ZDP daňovým výdavkom sú daňové odpisy vypočítané podľa § 22 až 29 ZDP, okrem hmotného majetku poskytnutého na prenájom, pri ktorom sa do daňových výdavkov prenajímateľa zahrnujú odpisy najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie. Ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom iba z časti alebo len časť zdaňovacieho obdobia, v tomto prípade sa pri uplatňovaní daňových odpisov berie do úvahy

–   rozsah, v akom sa majetok prenajíma [napr. ročný odpis je 1 200 eur, pričom sa prenajíma iba 40 % majetku – pre uplatnenie daňových odpisov sa porovnáva 40 % ročného odpisu (480 eur) s príjmami z prenájmu],

–   doba, počas ktorej sa majetok prenajíma [napr. ročný odpis je 1 200 eur, pričom majetok prenajíma iba 4 mesiace – pre uplatnenie daňových odpisov sa porovnávajú 4/12 ročného odpisu (400 eur) s príjmami z prenájmu].

Tento limit výšky odpisov sa nevzťahuje na prenájom hmotného majetku zaradeného v odpisových skupinách 0 až 4 u mikrodaňovníka.

Neuplatnená časť ročného odpisu sa prenesie do rokov nasledujúcich po uplynutí stanovenej doby odpisovania, opäť sa však bude zahŕňať do daňových výdavkov ročný odpis len do výšky príjmov z prenájmu. Týmto ročným odpisom podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP je ročný odpis vypočítaný ako pomer vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v § 26 ods. 1 ZDP.

Prerušenie odpisovania je vymedzené v § 22 ods. 9 ZDP. Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť mikrodaňovník, ak uplatňuje odpisy podľa § 26 ods. 3 ZDP. Okrem možnosti prerušiť odpisovanie uvedené ustanovenie ukladá aj povinnosť prerušenia odpisovania, a to v zdaňovacom období:

–   v ktorom hmotný majetok nevyužíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, okrem hmotného majetku poistného a rezervného charakteru nevyhnutného na zabezpečenie prevádzky hmotného majetku v používaní a hmotného majetku podľa § 26 ods. 7 ZDP poskytnutého na základe zmluvy o výpo­žičke,

–   ktoré začína dňom v poradí druhej zmeny zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, ak v poradí k druhej zmene príde počas dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom od poslednej zmeny zdaňovacieho obdobia uplynie 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov,

–   v ktorom nedôjde k predĺženiu platnosti povolenia predčasného užívania stavby alebo k predĺženiu skúšobnej prevádzky, a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom stavebný úrad rozhodne o prípadnom ďalšom predĺžení skúšobnej prevádzky alebo vydá kolaudačné osvedčenie stavby.

Povinnosť prerušiť odpisovanie sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a a 30b zákona o dani z príjmov.

Pomernú časť odpisu možno podľa § 22 ods. 12 ZDP uplatniť pri hmotnom majetku, pri ktorom je zostatková cena daňovým výdavkom len do výšky príjmov (výnosov) z predaja podľa § 19 ods. 3 písm. b) bod 1 ZDP. V tomto prípade môže daňovník uplatniť odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých majetok účtoval.

?   Príklad

Účtovné odpisy hmotného majetku zahrnuté vo výsledku hospodárenia spoločnosti (riadok 1 tabuľky B) predstavujú sumu 68 810 €.

Daňové odpisy hmotného majetku, ktoré možno zahrnúť do základu dane (riadok 6 tabuľky B) sú vo výške 63 140 €. V tejto sume sú zahrnuté aj odpisy administratívnej budovy, ktoré spoločnosť uplatnila pri jej predaji v roku 2024 v pomernej výške 2 500 € (príklad k riadku 16 tabuľky A). Rozdiel 5 670 €, o ktorý sú účtovné odpisy vyššie ako daňové odpisy, sa uvedie v riadku 150 daňového priznania.

V riadku 150 sa uvedie suma 5 670 €.

     Riadok 170 – Úprava (zvýšenie) základu dane v prípade zrušenia daňovníka s likvidáciou, pri vyhlásení konkurzu (§ 17 ods. 8 zákona), predaji podniku (§ 17a zákona), nepeňažnom vklade (§ 17b a 17d zákona), zrušení bez likvidácie (§ 17c a 17e zákona) alebo odštiepení daňovníka (§ 17ca a § 17ea zákona)

V tomto riadku sa vykoná úprava (zvýšenie) základu dane daňovníka v prípade jeho zrušenia s likvidáciou a pri vyhlásení konkurzu (§ 17 ods. 8 ZDP). Podľa tohto ustanovenia daňovníci účtujúci v sústave podvojného účtovníctva upravia základ dane o zostatky vytvorených zákonných rezerv a opravných položiek, tvorba ktorých bola uznaná za daňový výdavok, príjmy budúcich období, výnosy budúcich období, výdavky budúcich období a náklady budúcich období, s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu. Riadok 170 sa vyplní len v tom prípade, ak táto úprava nie je už premietnutá v riadku 100. V tomto riadku sa uvedú aj rozdiely vzniknuté pri úprave základu dane pri predaji podniku (§ 17a ZDP), pri nepeňažnom vklade (§ 17b a § 17d ZDP), zrušení daňovníka bez likvidácie (§ 17c a § 17e ZDP) alebo odštiepení daňovníka (§ 17ca a § 17ea ZDP), pričom ide o rozdiely, ktoré vznikajú u daňovníka, ktorý predáva podnik alebo jeho časť, u daňovníka, ktorý vkladá nepeňažný vklad a u daňovníka, ktorý sa zrušuje bez likvidácie alebo pri odštiepení daňovníka. V tomto riadku sa rovnako uvedú rozdiely, ktoré podľa ustanovení § 17a až 17e ZDP vznikajú u daňovníka, ktorý kupuje podnik alebo jeho časť, u daňovníka, ktorý je príjemcom nepeňažného vkladu a u daňovníka, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie. V tomto riadku sa uvedú tiež rozdiely podľa § 17ca a § 17ea ZDP, ak sa priznanie podáva za zdaňovacie obdobie, v ktorom sú tieto ustanovenia účinné (zákon č. 309/­2023 Z. z. s účinnosťou od 1. 3. 2024). Opačná úprava (zníženie) základu dane sa vykoná v riadku 280 daňového priznania.

Rozčlenenie položiek (podľa účtovných skupín) z úhrnnej sumy uvedenej v tomto riadku sa uvedie v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka.

     Riadok 180 – Ostatné položky zvyšujúce riadok 100, neuvedené v r. 110 až 170

V tomto riadku sa uvedú všetky ostatné položky zvyšujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami uvedený v riadku 100, ktoré nie sú uvedené v riadkoch 110 až 170. Rozpis tejto sumy je potrebné uviesť v VII. časti – Miesto pre osobitné záznamy daňovníka. Súčasťou tohto riadku je napríklad:

- rozdiel medzi podielom na zisku (alebo strate) a podielom na základe dane (alebo daňovej strate) daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti, ak je tento rozdiel kladný (záporný rozdiel sa uvedie v riadku 290),

- strata z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia vo výške 45 %, ktorá sa nezahŕňa do základu dane podľa § 17 ods. 3 písm. e) ZDP,

- rozdiel, o ktorý účtovná zostatková cena prevyšuje daňovú zostatkovú cenu hmotného majetku pri jeho vyradení,

?   Príklad

Pri predaji administratívnej budovy (príklad k riadku 16 tabuľky A) jej účtovná zostatková cena zaúčtovaná na účte 551 (380 000 €) prevyšovala daňovú zostatkovú cenu (347 500 €).

Rozdiel vo výške 32 500 € je pripočitateľnou položkou k výsledku hospodáreniu.

V riadku 180 sa uvedie suma 32 500 €.

- kurzové rozdiely zvyšujúce výsledok hospodárenia uvedený v riadku 100, vyplývajúce z uplatnenia § 17 ods. 17 ZDP,

Ak sa daňovník rozhodol nezahrnovať kurzové rozdiely z precenenia pohľadávok a záväzkov do základu dane v tom období, v ktorom o nich účtuje, ale až v období, v ktorom dôjde k inkasu alebo odpisu pohľadávky alebo platbe alebo odpisu záväzku, v tomto riadku uvedie kurzový rozdiel účtovaný na účte 563 – Kurzové straty, ktorý vznikol v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov vyjadrených v cudzej mene ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Uplatnenie osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane vyznačí daňovník v I. časti daňového priznania. V I. časti daňového priznania vyznačí daňovník aj ukončenie nezahrnovania kurzových rozdielov do základu dane. V zdaňovacom období, v ktorom sa rozhodne zahrňovať kurzové rozdiely do základu dane v súlade s účtovníctvom, je povinný zahrnúť do základu dane aj kurzové rozdiely nezahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Ak sa daňovník rozhodol v roku 2024 ukončiť osobitný spôsob zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane, v riadku 180 daňového priznania uvedie kurzové zisky účtované na účte 663 nezahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.

?   Príklad

Spoločnosť sa v roku 2024 rozhodla, že pri zahrnovaní kurzových rozdielov do základu dane uplatní osobitný spôsob podľa § 17 ods. 17 ZDP, t. j. kurzové rozdiely nezahrnie do základu dane v súlade s účtovníctvom, ale v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k inkasu alebo odpisu pohľadávky alebo platbe alebo odpisu záväzku. Uvedenú skutočnosť spoločnosť vyznačila v I. časti daňového priznania.

Kurzové rozdiely z precenenia pohľadávok a záväzkov v účtovníctve k 31. 12. 2024 predstavujú stratu vo výške 5 900 €. Kurzový rozdiel zaúčtovaný na účte 563 vo výške 5 900 € je pri zistení základu dane v súlade s § 17 ods. 17 ZDP pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia.

V riadku 180 sa uvedie suma 5 900 €.

- záväzok prislúchajúci k výdavku (nákladu) ktorý je podľa § 19 ZDP daňovým výdavkom, a to v zdaňovacom období, v ktorom od splatnosti záväzku uplynula doba stanovená v § 17 ods. 27 ZDP;

ZDP v § 17 ods. 27 ukladá daňovníkovi povinnosť zvýšiť základ dane o výšku neuhradeného záväzku alebo jeho časti, ak prislúcha k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 ZDP daňovým výdavkom, výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému majetku a neodpisovanému majetku, zásobám, u ktorých vzniká náklad pri ich zaúčtovaní do spotreby v závislosti od použitého spôsobu účtovania, inému majetku, pri ktorom vzniká náklad pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, a záväzku účtovanému ako zníženie výnosu (príjmu).

Daňovník je povinný zvýšiť základ dane v závislosti od doby, ktorá uplynula od splatnosti záväzku tak, aby zvýšenie základu dane, ak od dohodnutej doby splatnosti záväzku uplynula doba dlhšia ako:

a)  360 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 20 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,

b)  720 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 50 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,

c)  1080 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti.

ZDP zároveň ustanovuje, že lehotou splatnosti záväzku je lehota dohodnutá pri vzniku záväzku a na účely ZDP nie je možné túto lehotu predĺžiť. Percento zvýšenia základu dane sa počíta z menovitej hodnoty záväzku, t. j. zo sumy, na ktorú záväzok znie vrátane DPH.

Zvýšenie základu dane o sumu neuhradených záväzkov sa nevyžaduje u daňovníkov, ktorými sú neziskové organizácie zriadené podľa zákona č. 213/­1997 Z. z. poskytujúce všeobecne prospešné služby, ktoré vznikli podľa zákona č. 213/­1997 Z. z. v z. n. p. a príspevkové a rozpočtové organizácie zriadené podľa zákona č. 523/­2004 Z. z. v z. n. p. Úprava základu dane o záväzky po lehote splatnosti sa neuplatňuje ani u daňovníkov v konkurze a tiež na záväzky obsiahnuté v reštrukturalizačnom pláne potvrdenom súdom.

?   Príklad

Spoločnosť eviduje záväzok z obstarania odpisovaného hmotného majetku vo výške 17 500 € so splatnosťou 31. 7. 2022. Záväzok nebol do 31. 12. 2024 uhradený.

V zdaňovacom období roka 2023, kedy uplynulo od splatnosti záväzku viac ako 360 dní, bola spoločnosť povinná v súlade s § 17 ods. 27 písm. a) ZDP zvýšiť základ dane tak, aby zvýšenie predstavovalo minimálne 20 % menovitej hodnoty záväzku, t. j. 3 500 €. Keďže v zdaňovacom období 2024 uplynulo od splatnosti záväzku už viac ako 720 dní, je spoločnosť povinná v súlade s § 17 ods. 27 písm. b) ZDP zvýšiť základ dane tak, aby zvýšenie predstavovalo celkovo minimálne 50 % menovitej hodnoty záväzku. To znamená, že spoločnosť je povinná v tomto zdaňovacom období zvýšiť základ dane minimálne o sumu 5 250 € (30 % zo 17 500 €), nakoľko v roku 2023 už zvýšila základ dane o sumu záväzku vo výške 20 %.

V riadku 180 sa uvedie suma 5 250 €.

?   Príklad

Spoločnosť ku koncu zdaňovacieho obdobia 2024 eviduje vo svojom účtovníctve záväzok z dôvodu neuhradeného nájomného za prenájom nebytového priestoru, ktorý bol splatný 15. 12. 2023.

Kedže výdavky na nájomné za prenájom nehnuteľnosti sú podľa § 17 ods. 19 písm. b) ZDP uznaným daňovým výdavkom až po zaplatení, nájomné zaúčtované do nákladov v roku 2023 a nezaplatené do 31. 12. 2023, pri zistení základu dane za toto zdaňovacie obdobie sa k výsledku hospodárenia pripočítalo. Do daňových výdavkov sa uvedené nájomné zahrnie až v tom zdaňovacom období, v ktorom bude uhradené. To znamená, že tento záväzok spoločnosti súvisí s nákladom, ktorý nie je daňovým výdavkom, preto sa v tomto prípade § 17 ods. 27 ZDP neuplatní.

V riadku 180 sa úprava nevykoná.

- dotácia poskytnutá na obstaranie odpisovaného hmotného majetku zaúčtovaná do výnosov nad rámec stanovený v § 17 ods. 3 písm. f) ZDP;

Podľa § 17 ods. 3 písm. f) ZDP sa do základu dane nezahŕňa dotácia poskytnutá na obstaranie odpisovaného hmotného majetku vo výške zaúčtovanej v účtovníctve (t. j. vo výške účtovných odpisov), ale vo výške uplatnených daňových odpisov (rovnomerných alebo zrýchlených) alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie tohto majetku.

V riadku 180 daňového priznania sa uvedie kladný rozdiel medzi dotáciou vo výške daňového odpisu a dotáciou zaúčtovanou do výnosov vo výške účtovného odpisu. Opačný rozdiel sa uvedie v riadku 290 priznania ako položka znižujúca výsledok hospodárenia.

?   Príklad

Spoločnosť v januári 2024 obstarala a zaradila do používania meracie zariadenie v cene 16 000 €, pričom na jeho obstaranie jej bola v roku 2024 poskytnutá dotácia zo štátneho rozpočtu vo výške 80 % obstarávacej ceny.

Hmotný majetok je zaradený v 1. odpisovej skupine s dobou odpisovania 4 roky, spoločnosť uplatňuje rovnomerný spôsob odpisovania majetku (1/4 z obstarávacej ceny 16 000 €, tzn. 4 000 € ročne). Účtovné odpisovanie bolo stanovené na 5 rokov (1/5 z obstarávacej ceny 16 000 €, tzn. 3 200 € ročne). V roku 2024 je vplyv na výsledok hospodárenia a základ dane nasledovný:

Účtovanie:

1. Účtovný odpis       551 / 082 3 200 €

2. Zúčtovanie dotácie do
    výnosov (80 % odpisov)  384 / 648    2 560 €

——————————————————————

Daňový odpis                        4 000 €

Zdaniteľný príjem (dotácia) vo výške
80 % odpisov                        3 200 €

Rozdiel medzi sumou účtovného
a daňového odpisu                 – 800 €

Rozdiel medzi dotáciou zahrnutou
do VH a do základu dane      + 640 €

Keďže sa dotácia zahrnie do základu dane vo výške 80 % daňového odpisu (3 200 €), pričom súčasťou výsledku hospodárenia je zúčtovaný výnos (dotácia) len vo výške 2 560 €, základ dane sa v roku 2024 zvýši o sumu 640 €. Úprava sa vykoná pripočítaním uvedenej sumy k výsledku hospodárenia v riadku 180 daňového priznania. Rozdiel v odpisoch vo výške 800 € je súčaťou celkového rozdielu odpisov v riadku 150, resp. v riadku 250 daňového priznania.

V riadku 180 sa uvedie suma 640 €.

- suma zmarenej investície vo výške podľa § 17 ods. 3 písm. g) ZDP;

Zmarená investícia sa zahŕňa do základu dane počas 36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o týchto skutočnostiach účtoval. Zmarenou investíciou treba rozumieť sumu, ktorá súvisí s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku alebo dlhodobého hmotného majetku alebo dlhodobého finančného majetku, zaúčtovanou na účtoch obstarania dlhodobého hmotného alebo nehmotného majetku alebo dlhodobého finančného majetku podľa zákona o účtovníctve pri zrušení prác a trvalom zastavení prác. Ak k zrušeniu prác a trvalému zastaveniu prác prišlo z dôvodu škody, postupuje sa v súlade s § 19 ods. 3 písm. d) a g) ZDP.

?   Príklad

Spoločnosť eviduje od roku 2019 zostatok na účte 042 vo výške 41 760 €. Ide o stavebné projekty týkajúce sa výstavby novej výrobnej haly.

Keďže z objektívnych dôvodov k realizácii stavby nedošlo, pričom spoločnosť ani v budúcnosti neuvažuje s výstavbou, s poukazom na skutočnosť, že projekty už nie sú aktuálne, rozhodla sa ich zaúčtovať v máji 2024 do nákladov ako zmarenú investíciu.

Účtovanie:

1. Suma stavebných projektov od externých dodávateľov v súvislosti s výstavbou výrobnej haly   042/321                           41 760 €

2. Zaúčtovanie zmarenej investície 548/042       41 760 €

Keďže zmarená investícia zaúčtovaná do nákladov bude v súlade s § 17 ods. 3 písm. g) ZDP zahŕňaná do základu dane rovnomerne počas 36 mesiacov, a to počnúc mesiacom, v ktorom sa o týchto skutočnostiach účtovalo do nákladov, zmarenú investíciu zaúčtovanú na účte 548 v máji 2024 vo výške 41 760 € zahrnie spoločnosť do základu dane rovnomerne v rokoch 2024 až 2027 (počas 36 mesiacov). V roku 2024 teda zahrnie spoločnosť do základu dane pomernú časť pripadajúcu na 8 mesiacov, t. j. odpísanú sumu investície len vo výške 9 280 (41 760/36 × 8), zvyšná časť zmarenej investície (32 480 €) je v roku 2024 pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia.

V riadku 180 sa uvedie suma 32 480 €.

- inventarizačný prebytok odpisovaného hmotného a nehmotného majetku zaúčtovaný do výnosov v sume prevyšujúcej rámec ustanovený v § 17 ods. 3 písm. j) ZDP;

V účtovníctve sa novo zistený dlhodobý hmotný a nehmotný majetok odpisovaný zachytí na účte časového rozlíšenia (účet 384) a rozpúšťa sa do výnosov (384/648) na základe zaúčtovania odpisov (551/08x). Podľa ustanovenia § 17 ods. 3 písm. j) ZDP sa inventarizačný prebytok odpisovaného hmotného majetku zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku v príslušnej odpisovej skupine vo výške rovnomerného odpisu a inventarizačný prebytok nehmotného majetku počas doby odpisovania stanovenej účtovným odpisovým plánom vo výške účtovného odpisu.

V riadku 180 daňového priznania sa uvedie kladný rozdiel medzi prebytkom vo výške daňového odpisu a prebytkom zaúčtovaným do výnosov vo výške účtovného odpisu. Opačný rozdiel sa uvedie v riadku 290 priznania ako položka znižujúca výsledok hospodárenia.

- výnos z predaja majetku, ktorý predávajúci súčasne nadobúda zmluvou o finančnom prenájme (spätný lízing), účtovaný na účet výnosov budúcich období podľa § 17 ods. 33 písm. b) ZDP;

?   Príklad

Spoločnosť v máji 2024 z dôvodu potreby finančných prostriedkov predala lízingovej spoločnosti zariadenie, od ktorej si následne toto zariadenie obstaráva formou finančného prenájmu počas doby 48 mesiacov. Účtovná zostatková cena bola vo výške 35 000 € a daňová zostatková cena vo výške 31 000 €.

Zariadenie predala za cenu 42 200 €, t. j. zisk z predaja zaúčtovaný na účte 384 – Výnosy budúcich období bol vo výške 7 200 €. V zdaňovacom období roka 2024 zahrnie spoločnosť výnos z predaja účtovaný na účte výnosov budúcich období do základu dane jednorazovo. Keďže sa v účtovníctve zisk časovo rozlišuje počas dohodnutej doby finančného prenájmu a v tomto roku rozpustila do výnosov sumu 1 200 €, položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia v riadku 180 daňového priznania bude suma 6 000 €. V nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, počas ktorých sa zisk z predaja bude z účtu 384 rozpúšťať do výnosov, sa základ dane zníži o sumu zúčtovanú do výnosov (riadok 290). Položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia v riadku 180 daňového priznania je tiež kladný rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou (35 000 €) a daňovou zostatkovou cenou (31 000 €) vo výške 4 000 €.

V riadku 180 sa uvedie suma 10 000 €.

- suma opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok, v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k postúpeniu, odpisu alebo čiastočnej úhrade pohľadávky;

Ak k pohľadávkam, ktoré sa vyraďujú z majetku účtovnej jednotky, bola vytvorená daňovo uznaná opravná položka podľa § 20 ZDP, upraví sa základ dane spôsobom ustanoveným v § 17 ods. 28 ZDP. Podľa tohto ustanovenia v zdaňovacom období roka 2023, v ktorom dôjde

a)  k postúpeniu pohľadávky, zvýši sa základ dane o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ZDP a súčasne sa základ dane zníži o výdavok (menovitú hodnotu pohľadávky), ktorý je uznaný podľa § 19 ods. 3 písm. h) ZDP, ak bola pohľadávka v roku 2023 aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná. Ak pohľadávka nebola aspoň jeden nepremlčaná, je možné základ dane znížiť o menovitú hodnotu pohľadávky zaúčtovanú do nákladov najviac do výšky opravnej položky k tejto pohľadávke, ktorá bola uplatnená ako daňový výdavok v čase, keď ešte nebola pohľadávka premlčaná,

b)  k odpisu pohľadávky, zvýši sa základ dane o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ZDP a súčasne sa základ dane zníži o výdavok (náklad), ktorý je uznaný podľa § 19 ods. 2 písm. h) alebo podľa § 19 ods. 2 písm. r) ZDP, ak bola pohľadávka v roku 2023 aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná. Ak pohľadávka nebola aspoň jeden nepremlčaná, je možné základ dane znížiť o odpis pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. r) ZDP najviac do výšky opravnej položky, ktorá bola uplatnená ako daňový výdavok v čase, keď ešte nebola pohľadávka premlčaná,

c)  k čiastočnému zaplateniu pohľadávky, upraví sa základ dane o časť opravnej položky podľa § 20 ZDP.

?   Príklad

Spoločnosť v roku 2024 evidovala nepremlčanú pohľadávku za predaj tovaru splatnú 15. marca 2022 vo výške 5 000 €. K pohľadávke bola v roku 2023 vytvorená opravná položka vo výške 20 %, pričom išlo o daňovo uznanú opravnú položku podľa § 20 ods. 14 písm. a) ZDP (od splatnosti pohľadávky uplynulo viac ako 360 dní, ale menej ako 720 dní). V roku 2024 spoločnosť postúpila pohľadávku za 1 700 €.

Menovitá hodnota hodnota pohľadávky pri jej postúpení je v súlade s § 19 ods. 3 písm. h) ZDP daňovo uznaným nákladom do výšky príjmu z postúpenia, resp. do výšky opravnej položky, ktorá by bola daňovo uznaná podľa § 20 ods. 14 ZDP. Keďže príjem z postúpenia v sume 1 700 € je nižší ako tvorba opravnej položky, ktorá by bola v roku 2024 daňovo uznaná vo výške 50 % menovitej hodnoty (od splatnosti pohľadávky v roku 2024 uplynulo viac ako 720 dní, ale menej ako 1 080 dní), daňovým výdavkom môže byť menovitá hodnota postúpenej pohľadávky vo výške 2 500 €. Pri postúpení pohľadávky je spoločnosť povinná vykonať úpravu základu dane v súlade s § 17 ods. 28 písm. a) ZDP, a to zvýšiť základ dane o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola v roku 2023 daňovo uznaná, vo výške 1 000 € a znížiť základ dane o sumu daňovo uznanej menovitej hodnoty pohľadávky vo výške 2 500 €.

V riadku 180 sa uvedie suma 1 000 €.

V riadku 290 sa uvedie suma 2 500 €.

?   Príklad

Spoločnosť odpísala do nákladov pohľadávku zo zmluvy o dielo vo výške 10 000 € dňa 15. 2. 2024. Ide o pohľadávku splatnú 30. 9. 2020, tzn., že pohľadávka je podľa Občianskeho zákonníka od 1. 10. 2023 už premlčaná a podľa 20 ods. 3 ZDP je premlčaná aj v zdaňovacom období 2024, v ktorom došlo k odpisu pohľadávky.

Spoločnosť si k predmetnej pohľadávke zaúčtovala v roku 2023 opravnú položku vo výške 100 % menovitej hodnoty pohľadávky, ako daňový výdavok si uplatnila opravnú položku iba vo výške 20 % (2 000 €). Pri odpise pohľadávky v roku 2024 spoločnosť podľa § 17 ods. 28 písm. b) zvýši základ dane o sumu daňovo uznanej opravnej položky, ktorú si uplatnila za daňový výdavok podľa § 20 ZDP, t. j. o 20 % menovitej hodnoty pohľadávky, základ dane si môže znížiť o sumu opravnej položky, ktorú by si mohla uplatniť v čase odpisu pohľadávky. Keďže v čase odpisu je pohľadávka už premlčaná (celé zdaňovacie obdobie), nemôže si k nej uplatniť daňový výdavok vo výške 100 % menovitej hodnoty pohľadávky, ale si môže uplatniť výdavok najviac do výšky, v akej si uplatnila opravnú položku za daňový výdavok v čase, keď ešte nebola pohľadávka premlčaná, t. j. sumu 20 % menovitej hodnoty pohľadávky. V súlade s § 17 ods. 28 písm. b) ZDP spoločnosť zvýši základ dane o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola v roku 2023 daňovo uznaná v sume 2 000 € (riadok 180 daňového priznania) a súčasne zníži o sumu daňovo uznanej menovitej hodnoty pohľadávky vo výške 2 000 € (riadok 290 daňového priznania). Keďže uvedená úprava je bez vplyvu na základ dane, táto sa nemusí vykonať.

V riadku 180 a 290 sa úprava nevykoná.

?   Príklad

Pri odpise časti pohľadávky na základe potvrdeného verejného preventívneho reštrukturalizačného plánu (príklad k riadku 16 tabuľky A) bola spoločnosť povinná upraviť (zvýšiť) základ dane podľa § 17 ods. 28 písm. b) ZDP o sumu daňovo uznanej opravnej položky z roku 2023 vo výške 3 000 € v riadku 180 daňového priznania a zároveň o sumu odpísanej pohľadávky vo výške 4 500 €, ktorá je uznaným daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 2 písm. h) bod 7 ZDP, znížiť základ dane v riadku 290 daňového priznania.

V riadku 180 sa uvedie suma 3 000 €.

V riadku 180 sa uvedú aj:

- príjmy (výnosy) za marketingové a iné štúdie a za prieskum trhu, ktoré sú u veriteľa zahrnuté do základu dane až po prijatí úhrady, ak bolo o nich účtované vo výnosoch od 1. 1. 2015 do 31. 12. 2019,

- sumy, ktoré v dôsledku zmeny pri použití medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo podľa § 17 ods. 2 písm. d) ZDP (okrem úpravy základu dane podľa § 17 ods. 44 ZDP) zvýšili vlastné zdroje, a ktoré by inak ovplyvnili zdaniteľné príjmy a daňové výdavky v tomto zdaňovacom období,

- suma zvýšenia základu dane (ak nie je súčasťou riadku 100) podľa § 17i ZDP (hybridné nesúlady),

- suma zvýšenia základu dane u mikrodaňovníka o kladný rozdiel medzi už uplatnenými odpismi podľa § 26 ods. 12 ZDP a odpismi vyčíslenými podľa § 27 alebo § 28 ZDP pri vyradení hmotného majetku pred uplynutím doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 a 5 ZDP.

     Riadok 200 – Medzisúčet – súčet riadkov 110 až 180

?   Príklad

V riadku 200 sa uvedie súčet riadkov 110 až 180, t. j. 371 242 €.

     Položky znižujúce hospodársky výsledok alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami

     Riadok 210 – Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 zákona, ak sú súčasťou riadku 100 a príjmy nezahrňované do základu dane podľa § 17 ods. 3 písm. a) zákona

V tomto riadku sa uvádzajú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov, ak sú súčasťou účtovného výsledku hospodárenia uvedeného v riadku 100. Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov, sú uvedené v § 12 ods. 7 ZDP. Ide o príjmy

–   z podielu zaplatenej dane podľa § 50 ZDP,

–   príjmy získané darovaním okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa,

–   príjmy získané dedením,

–   podiel na zisku (dividenda) vyplácaný po zdanení obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, alebo obdobnou právnickou osobou v zahraničí v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi – ide o podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia od 1. 1. 2004 a vyrovnacie podiely a podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok od 1. 1. 2004. Z predmetu dane je vylúčený aj podiel na zisku a na majetku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou a podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou – ide o podiely na zisku a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou vykázané za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2017 ako aj na podiely vykázané za zdaňovacie obdobia do 31. 12. 2016 a vyplácané po 31. 12. 2016. Uvedené príjmy sú predmetom dane, len ak plynú od daňovníka nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) ZDP. Za obchodnú spoločnosť alebo družstvo sa považuje aj obchodná spoločnosť alebo družstvo so sídlom v zahraničí;

–   príjmy z nadobudnutia nových akcií a podielov pri zvýšení základného imania z majetku spoločnosti alebo družstva, ako aj príjem plynúci z ich výmeny pri premene obchodnej spoločnosti alebo družstva, a to aj vtedy, ak súčasťou premeny je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch EÚ.

Podiely na zisku (dividendy) určené na základe výsledku hospodárenia vykázaného do konca roka 2003 vyplatené v roku 2022 a podiely na likvidačnom zostatku a vyrovnacie podiely, na vyplatenie ktorých vznikol nárok do 31. 12. 2003 a boli vyplatené v roku 2023, sa zdania v roku 2023 ako súčasť základu dane sadzbou dane podľa § 15 ZDP, t. j. 21 %, resp. 15 %.

?   Príklad

Spoločnosti boli v roku 2024 vyplatené dividendy zo zisku akciovej spoločnosti vykázaného v roku 2023 v celkovej výške 80 000 €.

Ustanovenie § 12 ods. 7 písm. c) ZDP zaraďuje podiely na zisku medzi príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, ak plynú príjemcom z účasti na základnom imaní, preto spoločnosť príjem vo výške 80 000 € zúčtovaný na účte 665 odpočíta od výsledku hospodárenia.

V riadku 210 sa uvedie suma 80 000 €.

?   Príklad

Spoločnosti bol v roku 2024 z dôvodu likvidácie s. r. o., v ktorej bola spoločníkom, vyplatený podiel na likvidačnom zostatku vo výške 10 000 €.

Obstarávacia cena podielu (hodnota vkladu), ktorá prislúcha k zaúčtovanému výnosu, je vo výške 7 000 €. V súlade s ustanovením § 12 ods. 7 písm. c) ZDP podiel na likvidačnom zostatku nie je predmetom dane, preto suma 10 000 € zaúčtovaná v roku 2024 na účte 665 je pri zistení základu dane odpočítateľnou položkou od výsledku hospodárenia v riadku 210 daňového priznania. Keďže podľa § 21 ods. 1 písm. j) ZDP daňovým výdavkom nie sú výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane, obstarávacia cena finančnej investície zaúčtovaná do nákladov vo výške 7 000 € nie je uznaným daňovým výdavkom a pripočíta sa k výsledku hospodárenia v riadku 130 daňového priznania [pozri príklad k riadku 130 (položka 14 tabuľky A)].

V riadku 210 sa uvedie suma 10 000 €.

V riadku 210 sa uvedú aj príjmy podľa § 17 ods. 3 písm. a) ZDP, pri ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo pri ktorých daňovník nevyužil možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok. Podľa § 43 ods. 6 ZDP všetky príjmy, z ktorých je daň zrazená, s výnimkou taxatívne určených príjmov v tomto ustanovení, sú definitívne daňovo vysporiadané a nevstupujú do základu dane daňovníka.

     Riadok 220 – Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie (§ 12 ods. 3 zákona), ak sú súčasťou riadku 100 a nie sú uvedené v riadku 210

Tento riadok vypĺňajú len daňovníci, ktorí nie sú zriadení alebo založení na podnikanie, vymedzení v § 12 ods. 3 ZDP. Uvedú v ňom príjmy, ktoré u týchto daňovníkov nie sú predmetom dane, ak tieto príjmy sú súčasťou výsledku hospodárenia alebo rozdielu medzi príjmami a výdavkami v riadku 100 a nie sú pritom uvedené v riadku 210.

     Riadok 230 – Príjmy oslobodené od dane podľa § 13 zákona, ak sú súčasťou sumy v riadku 100

V tomto riadku sa uvedú všetky príjmy oslobodené od dane vrátane oslobodených príjmov u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, ak sú tieto príjmy súčasťou riadku 100.

Príjmy oslobodené od dane z príjmov právnických osôb sú vymedzené v § 13 ZDP. Uvádzajú sa tu napr. príjmy plynúce z

–   predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty,

–   odpisu záväzkov pri konkurze a reštrukturalizácii,

–   odpisu záväzkov na základe rozhodnutia Rady pre riešenie krízových situácií,

–   úrokov z preplatku na dani zapríčineného správcom dane,

–   finančných prostriedkov plynúcich z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv,

–   prijaté náhrady škôd a náhrady majetkovej ujmy na základe rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva,

–   plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v z. n. p. na udržanie pracovných miest a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov,

–   plnenia poskytnuté podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 299/­2020 Z. z. o poskytovaní dotácii v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR,

–   príjem vo forme podpory vyplácanej právnickej osobe v čase skrátenej práce.

Daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie majú oslobodené najmä

–   príjmy plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli, alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom, okrem príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, ak nie sú oslobodené podľa iného odseku tohto ustanovenia, príjmov na základe zmluvy o športe, príjmov, ktoré sú podnikaním a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou,

–   príjmy rozpočtových organizácií z prenájmu a z predaja majetku vrátane rozpočtových organizácií, ktorých zriaďovateľom je obec alebo VÚC,

–   príjmy obcí a vyšších územných celkov z prenájmu a z predaja majetku,

–   príjmy z reklám občianskych združení, nadácií, investičných fondov a neziskových organizácií poskytujúcich verejnoprospešné služby, ktoré sú určené na účely vymedzené v § 50 ods. 5 ZDP, najviac do výšky 30 000 eur za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom tieto príjmy je daňovník povinný použiť najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom tieto príjmy prijal,

–   úhrady za výkon správy bytov,

–   výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam,

–   členské príspevky.

V súvislosti s príjmami oslobodenými od dane podľa § 13 ZDP je potrebné vylúčiť zo základu dane aj k nim prislúchajúce výdavky podľa § 21 ods. 1 písm. j) ZDP, a to v tabuľke A v riadku 14 daňového priznania.

     Riadok 240 – Príjmy oslobodené od dane podľa § 13a a 13b zákona, ak sú súčasťou riadku 100

V tomto riadku sa uvedú príjmy (výnosy) oslobodené od dane podľa § 13a zákona a § 13b ZDP (z r. 3 prílohy k § 13a a 13b ZDP), ak sú súčasťou sumy v riadku 100 daňového priznania. Ide o oslobodenie časti príjmov (výnosov) z:

–   odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom, ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja vykonávaného daňovníkom, a to vo výške 50 % z týchto odplát (príjmov) – § 13a ZDP,

–   odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie počítačového programu (softvér), ktorý je výsledkom vývoja vykonávaného daňovníkom a podlieha autorskému právu, a to vo výške 50 % z týchto odplát (príjmov) – § 13a ZDP,

–   predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa úplne alebo čiastočne využil vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom, ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja vykonávaného daňovníkom – § 13b ZDP.

Daňovník, ktorý vypĺňa riadok 240, zaškrtne súčasne na 1. strane daňového priznania možnosť „Uplatnenie oslobodenia podľa § 13a alebo 13b ZDP“ a vypĺňa aj Prílohu k § 13a a § 13b zákona. V riadku 1 tejto prílohy sa uvádza úhrnná výška uplatneného oslobodenia podľa § 13a ZDP, v riadku 2 úhrnná výška uplatneného oslobodenia podľa § 13b ZDP. Údaj z riadku 3, na ktorom sa uvádza úhrnná výška oslobodenia spolu podľa § 13a a § 13b ZDP, sa prenáša do riadku 240. V Prílohe k § 13a a § 13b ZDP daňovník uvádza aj číslo patentu, úžitkového vzoru alebo patentovej prihlášky alebo prihlášky úžitkového vzoru s uvedením registra, kde je patent alebo úžitkový vzor zapísaný alebo prihlásený, alebo názov počítačového programu (softvér).

     Riadok 250 – Rozdiel, o ktorý odpisy hmotného majetku prevyšujú odpisy tohto majetku uplatnené v účtovníctve (tabuľka B – III. časť)

V tomto riadku sa uvedie rozdiel, o ktorý daňové odpisy hmotného majetku vypočítané v súlade s § 22 až 29 ZDP prevyšujú účtovné odpisy tohto majetku vyplývajúce z odpisového plánu účtovnej jednotky. Ide o opačný rozdiel, než aký sa uvádza v riadku 150 priznania a nadväzuje na údaje uvedené v pomocnej tabuľke B – Odpisy hmotného majetku.

     Riadok 260 – Príjmy oslobodené od dane podľa § 13c zákona, ak sú súčasťou sumy v riadku 100

V tomto riadku sa uvedú príjmy (výnosy) z predaja akcií akciovej spoločnosti, akcií jednoduchej spoločnosti na akcie, obchodného podielu u spoločníka s ručením obmedzeným alebo u komanditistu komanditnej spoločnosti alebo obdobnej spoločnosti v zahraničí oslobodené od dane podľa § 13c ZDP, ak sú súčasťou sumy v r. 100 a sú splnené podmienky pre oslobodenie uvedené v § 13c a § 52zn ods. 17 ZDP a 52zza ods. 4 ZDP.

?   Príklad

Spoločnosť vlastní 19 % podiel na základnom imaní akciovej spoločnosti, ktorý nadobudla v roku 2018. V roku 2024 predala investorovi 9 % akcií v obstarávacej cene 55 000 € za cenu 70 000 €.

Podľa § 13c ods. 1 ZDP je od dane oslobodený príjem (výnos) z predaja akcií u akcionára akciovej spoločnosti, ak príjem z predaja akcií plynie najskôr po uplynutí 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov odo dňa nadobudnutia priameho podielu najmenej 10 % na základnom imaní obchodnej spoločnosti a predávajúca spoločnosť na území SR vykonáva podstatné funkcie, riadi a znáša riziká spojené s vlastníctvom akcií, pričom disponuje potrebným personálnym a materiálnym vybavením potrebným na výkon týchto funkcií. Spoločnosť spĺňa podmienky oslobodenia, preto príjem z predaja akcií vo výške 70 000 € je odpočítateľnou položkou od výsledku hospodárenia. K oslobodenému príjmu si spoločnosť nemôže uplatniť do daňových výdavkov vstupnú cenu akcií vo výške 55 000 €, a to v súlade s § 21 ods. 1 písm. j) ZDP[pozri príklad k riadku 130 (položka 14 tabuľky A)].

V riadku 260 sa uvedie suma 70 000 €.

     Riadok 270 – Sumy podľa § 17 ods. 19 zákona v znení účinnom do 31. 12. 2014, podľa § 52 ods. 12 zákona a § 17 ods. 19 zákona, ktoré boli zaplatené v zdaňovacom období, ak nie sú súčasťou riadku 100

V tomto riadku sa v daňovom priznaní uvedú nasledovné sumy:

–   výdavky (náklady) podľa § 17 ods. 19 ZDP, ktoré boli zaplatené v roku 2024 [pozri výdavky (náklady) uvedené k riadku 140], ak nie sú súčasťou sumy v riadku 100,

–   výdavky (náklady), o ktorých bolo účtované v nákladoch a ktoré sa do 31. decembra 2003 zahrnovali do základu dane až po ich zaplatení, sa v súlade s § 52 ods. 12 ZDP zahrnú do základu dane v roku 2024, ak boli v tomto roku zaplatené.

?   Príklad

Spoločnosť zaúčtovala v roku 2023 na účte 518 províziu za sprostredkovanie predaja výrobkov vo výške 15 000 €, ktorú zaplatila až v januári 2024.

Keďže podľa § 17 ods. 19 písm. d) ZDP provízia je daňovým výdavkom až po zaplatení, suma 15 000 € zaúčtovaná do nákladov v roku 2023 a neuhradená do konca zdaňovacieho obdobia, t. j. do 31. 12. 2023, sa pri zistení základu dane za rok 2023 k výsledku hospodárenia pripočítala v riadku 140 daňového priznania. V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2024 sa zaplatená suma 15 000 € od výsledku hospodárenia odpočíta v riadku 270.

V riadku 270 sa uvedie suma 15 000 €.

     Riadok 280 – Úprava (zníženie) základu dane v prípade zrušenia daňovníka s likvidáciou, pri vyhlásení konkurzu (§ 17 ods. 8 zákona), predaji podniku (§ 17a zákona), nepeňažnom vklade (§ 17b a 17d zákona) alebo zrušení bez likvidácie (§ 17c a 17e zákona) alebo odštiepení daňovníka (§ 17ca a § 17ea zákona)

V tomto riadku sa upravuje základ dane rovnako ako v riadku 170 s tým rozdielom, že riadok 280 je určený na zníženie základu dane.

     Riadok 290 – Ostatné položky znižujúce r. 100, neuvedené v r. 210 až 280

V riadku 290 sa uvedú všetky ostatné položky znižujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami uvedený v riadku 100, ak nie sú uvedené v riadkoch 210 až 280. Uvedú sa tu napríklad:

- sumy, ktoré už boli u daňovníka zdanené podľa tohto zákona alebo podľa doterajších predpisov [§ 17 ods. 3 písm. c) ZDP];

?   Príklad

Spoločnosť v roku 2023 zaúčtovala na účte 544 zmluvnú pokutu vyfakturovanú obchodným partnerom za porušenie podmienok vyplývajúcich zo zmluvy o dielo vo výške 3 500 €.

Zmluvnú pokutu spoločnosť do konca roka 2023 nezaplatila, preto pri zistení základu dane za toto zdaňovacie obdobie sumu 3 000 € podľa § 17 ods. 19 písm. g) ZDP pripočítala k výsledku hospodárenia. Obchodný partner následne v roku 2024 pristúpil k odpusteniu zmluvnej pokuty. Odpis záväzku z dôvodu jeho odpustenia veriteľom zaúčtovala spoločnosť na účte 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. Keďže nezaplatená zmluvná pokuta účtovaná do nákladov v roku 2023 nebola uznaným daňovým výdavkom a pri zistení základu dane išlo o položku zvyšujúcu výsledok hospodárenia, pri odpise záväzku, ktorý sa vzťahuje k nedaňovému výdavku, je potrebné zabezpečiť, aby nedošlo k opätovnému zdaneniu tej istej sumy, preto sa uplatní § 17 ods. 3 písm. c) ZDP, podľa ktorého sumy už zdanené u toho istého daňovníka podľa tohto zákona sa nezahŕňajú do základu dane. Pri zistení základu dane za zdaňovacie obdobie 2024 sa teda tento výnos odpočíta od výsledku hospodárenia.

V riadku 290 sa uvedie suma 3 500 €.

- opravy chýb minulých účtovných období (§ 17 ods. 15 a 29 ZDP);

Ak daňovník v dôsledku účtovnej chyby minulých účtovných období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie náklady alebo nižšie výnosy, má povinnosť postupovať podľa § 17 ods. 15 ZDP a opravu nákladov alebo výnosov zahrnúť do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým oprava chyby časovo a vecne súvisí prostredníctvom dodatočného daňového priznania, a to v lehote do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola chyba zistená. Rovnaký postup uplatní daňovník, ak zistí, že daňová strata má byť nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní.

Ak daňovník v dôsledku účtovnej chyby zahrnul do výsledku hospodárenia minulého účtovného obdobia nižšie náklady alebo vyššie výnosy a z toho dôvodu vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, resp. vykázal nižšiu daňovú stratu, pri zahrnovaní opravy tejto účtovnej chyby do základu dane sa môže rozhodnúť, či bude postupovať podľa § 17 ods. 15 ZDP alebo uplatní postup podľa § 17 ods. 29 ZDP. Ak sa rozhodne pre postup podľa § 17 ods. 29 ZDP, potom oprava chyby minulého účtovného obdobia vykonaná v bežnom účtovnom období bude v tomto prípade súčasťou základu dane v tomto zdaňovacom období, v ktorom sa o oprave chyby účtovalo. Takto vykonaná oprava už nebude mať vplyv na základ dane zdaňovacieho obdobia, s ktorými vecne a daňovo súvisí.

?   Príklad

Spoločnosť v roku 2024 zistila, že pri predaji tovaru v roku 2023 zaúčtovala účtovným zápisom MD 311/D 604 odberateľskú faktúru vystavenú na sumu 1 000 € v nesprávnej výške 10 000 €.

Keďže nesprávne zaúčtovaný výnos predstavuje pre účtovnú jednotku významnú sumu a opätovné otvorenie účtovných kníh za rok 2023 už nebolo možné, opravu tejto chyby vykonala v bežnom roku, t. j. v roku 2024. V súlade s § 59 ods. 13 postupov účtovania naviac zaúčtovanú sumu 9 000 € do výnosov v roku 2023 spoločnosť zaúčtovala v roku 2024 na ťarchu účtu 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov a v prospech účtu 311 – Odberatelia. Zaúčtovaním vyššieho výnosu vykázala spoločnosť v roku 2023 vyšší základ dane a odviedla vyššiu daň, preto pri úprave základu dane môže uplatniť postup podľa § 17 ods. 29 ZDP. Podľa tohto ustanovenia môže sumu vo výške opravy zahrnúť do základu dane v roku 2024. Keďže uvedená suma vo výške opravy nie je v roku 2024 súčasťou výsledku hospodárenia, úprava sa vykoná neúčtovne, odpočítaním sumy 9 000 € od výsledku hospodárenia.

V riadku 290 sa uvedie suma 9 000 €.

- náklad, na ktorý bola vytvorená rezerva, ktorej tvorba nebola uznaná za daňový výdavok podľa § 21 ods. 2 písm. j) ZDP;

Podľa § 17 ods. 23 ZDP náklad, na ktorý bola tvorená rezerva v súlade s účtovníctvom, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, a to do výšky, v akej je tento náklad súčasne uznaný za daňový výdavok podľa § 19 ZDP. Zúčtovaný rozdiel medzi nákladom, na ktorý bola táto rezerva tvorená a sumou tejto rezervy, sa do základu dane nezahŕňa.

?   Príklad

Spoločnosť vytvorila v roku 2023 rezervu na nevyfakturované dodávky a služby vo výške 13 000 € účtovným zápisom MD 518/D 323.

Keďže ide o nezákonnú rezervu, v daňovom priznaní za rok 2023 uviedla túto sumu ako položku zvyšujúcu výsledok hospodárenia v riadku 130 daňového priznania. V roku 2024 spoločnosť použila rezervu vo výške 12 000 €, čo zaúčtovala účtovným zápisom MD 323/D 321, rozdiel v sume 1 000 € zaúčtovala účtovným zápisom MD 323/D 518. Keďže podľa § 17 ods. 23 ZDP náklad, na ktorý bola tvorená nedaňová rezerva, sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, a to do výšky, v akej je tento náklad súčasne uznaný za daňový výdavok, skutočne vyfakturované náklady v sume 12 000 € sú v roku 2024 položkou znižujúcou výsledok hospodárenia v riadku 290 daňového priznania. Rozdiel medzi skutočným nákladom a vytvorenou rezervou účtovaný v prospech účtu 518 sa do základu dane nezahrnie, preto suma 1 000 € je tiež odpočítateľnou položkou od výsledku hospodárenia v riadku 290.

V riadku 290 sa uvedie suma 13 000 €.

- zúčtovaná opravná položka, ktorá nebola daňovo uznaným výdavkom podľa § 21 ods. 2 písm. j) ZDP;

Podľa § 17 ods. 23 ZDP zúčtovanie opravnej položky, ktorej tvorba nebola uznaná za daňový výdavok, sa do základu dane nezahŕňa. To znamená, že ak vytvorená opravná položka je zúčtovaná v prospech nákladov z dôvodu zániku opodstatnenosti jej existencie, pri vyčíslení základu dane sa od účtovného výsledku hospodárenia odpočíta v riadku 290 daňového priznania.

?   Príklad

K pohľadávke v menovitej hodnote 2 500 € splatnej 30. 11. 2022 vytvorila spoločnosť v roku 2023 opravnú položku vo výške 100 %.

V súlade s § 20 ods. 14 písm. a) ZDP bola táto opravná položka daňovo uznaná len vo výške 20 %, t. j. vo výške 500 €. V roku 2024 došlo k inkasu pohľadávky v plnej výške. Keďže opravná položka vo výške 80 % menovitej hodnoty pohľadávky nebola vytvorená na ťarchu daňových nákladov (v roku 2023 bola pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia), zúčtovanie opravnej položky v roku 2023 z dôvodu inkasa pohľadávky v prospech nákladov (391/547) vo výške 2 500 € bude vo výške 80 % položkou znižujúcou výsledok hospodárenia. Úprava sa vykoná odpočítaním sumy 2 000 € (80 % z 2 500 €) od výsledku hospodárenia v riadku 290 daňového priznania. Zúčtovaná opravná položka vo výške 500 € (20 %), ktorá bola v roku 2023 daňovo uznaná, sa v roku 2024 zahrnie do základu dane ako súčasť výsledku hospodárenia (Dal 547).

V riadku 290 sa uvedie suma 2 000 €.

- rozdiel, o ktorý dotácia poskytnutá na obstaranie odpisovaného hmotného majetku zúčtovaná do výnosov prevyšuje dotáciu, ktorá je súčasťou základu dane podľa § 17 ods. 3 písm. f) ZDP (komentár je uvedený k riadku 180 priznania);

?   Príklad

Spoločnosť v apríli 2024 predala administratívnu budovu zaradenú v 6. odpisovej skupine, pričom jej daňová zostatková cena pri predaji bola vo výške 347 500 €, účtovná zostaková cena bola vo výške 380 000 € (pozri príklad k riadku 16 tabuľky A). Na obstaranie tejto budovy získala spoločnosť v roku jej obstarania dotáciu v sume 160 000 € (40 % z obstarávacej ceny), zostatok nerozpustenej dotácie do základu dane bol k 31. aprílu 2024 vo výške 139 000 € (40 % z 347 500 €) a v účtovníctve vo výške 152 000 € (40 % z 380 000 €). Spoločnosť dosiahla príjem z predaja vo výške 300 000 €.

Podľa § 19 ods. 3 pís. a) bod 1 ZDP daňová zostatková cena je daňovým výdavkom len do výšky príjmu z predaja, t. j. vo výške 300 000 €, zostávajúca časť vo výške 47 500 € je položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia v riadku 130 daňového priznania (riadok 16 tabuľky A). Keďže zostatok dotácie na obstaranie budovy nezahrnutý do základu dane vo výške 139 000 € prislúcha celej daňovej zostatkovej cene, súčasťou základu dane v súlade s § 17 ods. 3 písm. f) ZDP je len časť zostatku dotácie prislúchajúca časti daňovej zostatkovej ceny, ktorá je daňovým výdavkom, t. j. vo výške 120 000 € (40 % z 300 000). Zostávajúca časť dotácie v sume 19 000 € sa nezahrnie do základu dane podľa § 17 ods. 3 písm. c) ZDP. Avšak výsledok hospodárenia je ovplyvnený výnosom z dotácie (účet 648) vo výške 152 000 €, preto je potrebné z tohto výnosu vylúčiť časť vo výške 32 000 € (152 000 – 120 000). Úprava sa vykoná odpočítaním tejto sumy od výsledku hospodárenia.

V riadku 290 sa uvedie suma 32 000 €.

- rozdiel, o ktorý inventarizačný prebytok odpisovaného hmotného a nehmotného majetku zúčtovaný do výnosov, prevyšuje prebytok, ktorý je súčasťou základu dane podľa § 17 ods. 3 písm. j) ZDP (komentár je uvedený k riadku 180 priznania);

- výdavok (náklad) uznaný za daňový výdavok pri postúpení pohľadávky podľa § 19 ods. 3 písm. h) ZDP a pri odpise pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. h) a r) ZDP, ak k pohľadávke bola vytvorená daňovo uznaná opravná položka – úprava základu dane podľa § 17 ods. 28 ZDP (komentár je uvedený k riadku 180);

- výška záväzku uhradeného, premlčaného, odpísaného atď., o ktorý sa v predchádzajúcom zdaňovacom období zvýšil základ dane v súlade s § 17 ods. 27 ZDP (komentár uvedený k riadku 180);

Podľa § 17 ods. 32 ZDP, ak po období, v ktorom bol základ dane daňovníka zvýšený podľa § 17 ods. 27 ZDP

a)  o 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, dôjde k úhrade záväzku alebo jeho časti, potom sa základ dane zníži o výšku uhradeného záväzku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom bol záväzok alebo jeho časť uhradený; za úhradu sa nepovažuje nahradenie záväzku zmenkou,

b)  dôjde k premlčaniu, zániku, odpisu alebo čiastočnému odpisu tohto záväzku, základ dane sa zníži o výšku záväzku, o ktorú daňovník zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27 ZDP, a to najviac do výšky zaúčtovaného výnosu v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o výnose účtuje,

c)  sa doterajší záväzok nahrádza novým záväzkom, základ dane sa zníži najviac o sumu, o ktorú menovitá hodnota pôvodného záväzku prevyšuje menovitú hodnotu nového záväzku,

d)  v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom si daňovník zníži základ dane o sumu záväzku, o ktorú v minulosti základ dane zvyšoval v súlade s § 17 ods. 27 ZDP, a to v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom,

e)  u daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, sa základ dane zníži o sumu záväzku, ktorá v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach zvyšovala základ dane v súlade s § 17 ods. 27 ZDP, a to za zdaňovacie obdobie ukončené ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu.

?   Príklad

Spoločnosť eviduje vo svojom účtovníctve záväzok vo výške 200 000 € za nákup nehnuteľnosti, ktorý bol splatný 30. 6. 2022.

Záväzok nebol do 31. 12. 2023 uhradený, preto spoločnosť v daňovom priznaní za rok 2023 zvýšila základ dane v súlade s § 17 ods. 27 ZDP o sumu 40 000 € (20 %). V roku 2024 došlo k úhrade záväzku, preto spoločnosť za toto zdaňovacie obdobie zníži základ dane o sumu záväzku zahrnutého do základu dane v roku 2023, t. j. o sumu 40 000 €, a to v súlade s § 17 ods. 32 ZDP. Úprava sa vykoná pri zistení základu dane odpočítaním sumy 40 000 € od výsledku hospodárenia.

V riadku 290 sa uvedie suma 40 000 €.

- spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti uvedie v tomto riadku rozdiel, medzi jeho podielom na výsledku hospodárenia a podielom na základe dane (alebo daňovej strate), pokiaľ je tento rozdiel záporný,

- rozdiel, o ktorý daňová zostatková cena majetku pri jeho vyradení prevyšuje účtovnú zostatkovú cenu,

- kurzové rozdiely znižujúce výsledok hospodárenia uvedený v riadku 100, vyplývajúce z uplatnenia § 17 ods. 17 ZDP; uplatnenie osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov alebo ukončenie uplatňovania osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 ZDP sa vyznačí na strane 1 daňového priznania (pozri komentár uvedený k riadku 180),

- sumy, ktoré v dôsledku zmeny účtovnej metódy pri použití medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo podľa § 17 ods. 2 písm. d) ZDP (okrem úpravy základu dane podľa § 17 ods. 44 ZDP) znížili vlastné zdroje, a ktoré by inak ovplyvnili zdaniteľné príjmy a daňové výdavky v tomto zdaňovacom období,

- suma zníženia základu dane (ak nie je súčasťou riadku 100) podľa § 17i zákona v znení účinnom od 1. januára 2020.

?   Príklad

V príklade uvedenom k riadku 7 tabuľky A došlo k vyradeniu automobilu z dôvodu škody spôsobenej živelnou pohromou, pričom daňová zostatková cena automobilu prevyšovala jeho účtovnú zostatkovú cenu. Rozdiel v sume 2 000 € sa uvedie v riadku 290 daňového priznania.

V príklade uvedenom k riadku 11 tabuľky A došlo k porušeniu podmienok finančného prenájmu predčasným ukončením nájomnej zmluvy z dôvodu krádeže automobilu. Pri vyradení automobilu obstaraného formou finančného prenájmu daňová zostatková cena prevyšovala jeho účtovnú zostatkovú cenu o sumu 4 680 €. Rozdiel v sume 4 680 € sa uvedie v riadku 290 daňového priznania.

V príklade uvedenom k riadku 16 tabuľky A došlo k odpisu časti pohľadávky na základe potvrdeného verejného preventívneho reštrukturalizačného plánu. Spoločnosť je povinná upraviť (zvýšiť) základ dane podľa § 17 ods. 28 písm. b) ZDP o sumu daňovo uznanej opravnej položky z roku 2023 vo výške 3 000 € v riadku 180 daňového priznania a zároveň o sumu odpísanej pohľadávky vo výške 4 500 €, ktorá je uznaným daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 2 písm. h) bod 7, znížiť základ dane v riadku 290 daňového priznania.

V príklade uvedenom k riadku 180 došlo k postúpeniu pohľadávky, pričom pri úprave základu dane podľa § 17 ods. 28 písm. a) ZDP daňovo uznaná menovitá hodnota pohľadávky vo výške 2 500 € je odpočítateľnou položkou od výsledku hospodárenia v riadku 290 daňového priznania.

Spolu v riadku 290 sa uvedie suma 113 180 €.

Vecná náplň riadku 290 sa uvedie v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka.

     Riadok 300 – Medzisúčet – úhrnný riadok celkovej sumy položiek znižujúcich výsledok hospodárenia, t. j. sumár riadkov 210 až 290

?   Príklad

V riadku 300 sa uvedie súčet riadkov 210 až 290, t. j. 288 180 €.

     Položky upravujúce základ dane alebo daňovú stratu

     Riadok 301 – Základ dane (+) alebo daňová strata (–), t. j. (r. 100 + r. 200 – r. 300 + riadok 10 tabuľky H)

V tomto riadku sa uvedie základ dane alebo daňová strata podľa § 17 ods. 38 ZDP, t. j. základ dane alebo daňová strata zistené podľa § 17 až 29 ZDP okrem ustanovení, ktoré takto zistený základ dane alebo daňovú stratu následne upravujú v riadkoch 302 až 308 daňového priznania. Základ dane sa označí znamienkom plus (+), daňová strata sa označí znamienkom mínus (–).

U daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti, je súčasťou tohto základu dane alebo daňovej straty aj časť základu dane alebo daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, pripadajúca na spoločníka alebo komplementára (§ 14 ods. 6 a 7 ZDP).

V tomto riadku sa uvádza aj základ dane alebo daňová strata nerezidenta vyčíslená v riadku 11 tabuľky H.

?   Príklad

Úpravou výsledku hospodárenia o sumy zvyšujúce a znižujúce výsledok hospodárenia v súlade s § 17 ods. 2 ZDP spoločnosť zistila základ dane za zdaňovacie obdobie roka 2024 vo výške 213 062 € (130 000 + 371 242 – 288 180).

V riadku 301 sa uvedie suma 213 062 €.

     Riadok 302 – Sumy podľa § 17 ods. 34 a 35 zákona

Tento riadok vypĺňa daňovník, ktorý nespĺňa podmienku výšky základu dane uvedeného v riadku 301 pre možnosť uplatnenia celého ročného odpisu, resp. pomernej časti ročného odpisu z osobného automobilu so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 34 ZDP) a tiež daňovník, ktorý nespĺňa podmienku výšky základu dane pre možnosť uplatnenia nájomného na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci pri prenajatom osobnom automobile so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 35 ZDP). Uvádza sa tu suma, ktorá zvyšuje základ dane. Suma celého ročného odpisu je súčasťou sumy v riadku 2 tabuľky B.

?   Príklad

Spoločnosť vlastní osobný automobil v hodnote 60 000 €, ktorý obstarala v roku 2022, odpisovaný v 1. odpisovej skupine.

Podľa § 17 ods. 34 ZDP je spoločnosť povinná upraviť základ dane o rozdiel medzi skutočne uplatnenými daňovými odpismi (15 000 €) a odpismi z limitovanej vstupnej ceny (48 000 €), ak vykáže nižší základ dane ako je výška ročného odpisu z limitovanej vstupnej ceny, t. j. 12 000 €. Keďže spoločnosť vykázala v riadku 301 základ dane vo výške 213 062 €, nie je povinná vykonať úpravu základu dane.

V riadku 302 sa úprava nevykoná.

?   Príklad

Spoločnosť od apríla 2024 začala používať aj osobný automobil v hodnote 60 000 €, ktorý má k dispozícii z titulu operatívneho prenájmu. Za používanie predmetného automobilu platí mesačné nájomné vo výške 1 500 €, t. j. ročne nájomné 18 000 €. Operatívny prenájom automobilu bol dohodnutý na obdobie do 31. 12. 2025.

Podľa § 17 ods. 35 ZDP je spoločnosť povinná zvýšiť základ dane o rozdiel medzi skutočne uplatneným nájomným a limitovaným nájomným (14 400 €), ak vykáže základ dane nižší ako je suma limitovaného nájomného, resp. jeho pomernej časti. Keďže spoločnosť v roku 2024 vykázala v riadku 301 základ dane vyšší ako je pomerná časť limitovaného nájomného vo výške 10 800 € [14 400 € / 12 × 9 (počet mesiacov) = 10 800 €], nie je povinná vykonať úpravu základu dane.

V riadku 302 sa úprava nevykoná.

     Riadok 303 – Suma členských príspevkov podľa § 19 ods. 3 písm. n) zákona, ktoré sú súčasťou r. 100, prevyšujúca v úhrne 5 % zo základu dane uvedeného v r. 301

V tomto riadku sa uvádza suma členských príspevkov vyplývajúcich z nepovinného členstva v právnickej osobe, ktorá prevyšuje limit ustanovený v § 19 ods. 3 písm. n) ZDP. Podľa tohto ustanovenia je daňovým výdavkom členský príspevok vyplývajúci z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa v úhrne maximálne do výšky 5 % zo základu dane, najviac však do výšky 30 000 € ročne. Limit sa vzťahuje nielen na príspevky vyplývajúce z dobrovoľného členstva v rôznych záujmových združeniach, ale aj na príspevky platené právnickej osobe, ktorá vznikla na základe osobitného predpisu, ak členstvo v tejto právnickej osobe nie je povinné, napr. komora s nepovinným členstvom.

?   Príklad

Spoločnosť uhradila v roku 2024 nepovinný členský príspevok účtovaný na účte 548 vo výške 10 000 €.

Keďže spoločnosť v roku 2024 vykázala v riadku 301 základ dane vo výške 213 062 €, z čoho je 5 % suma 10 653,10 €, základ dane v riadku 303 sa nezvyšuje.

V riadku 303 sa úprava nevykoná.

     Riadok 304 – Suma výdavkov za alkoholické nápoje podľa § 21 ods. 1 písm. h) tretieho bodu zákona, ktoré sú ako reklamný predmet súčasťou r. 100, prevyšujúca v úhrne 5 % zo základu dane uvedeného v r. 301

V tomto riadku sa u daňovníka, u ktorého nie je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti, uvádza suma výdavkov za alkoholické nápoje – víno (§ 4 ods. 3 zákona č. 530/­2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov) poskytované ako reklamný predmet, prevyšujúca 5 % zo základu dane. Víno je považované za reklamný predmet, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur za jeden kus. Ak hodnota vína spĺňajúceho kritérium reklamného predmetu presiahne v úhrne 5 % zo základu dane uvedeného v riadku 301, uvedie sa v riadku 304 suma prevyšujúca týchto 5 %.

?   Príklad

Podľa príkladu k riadku 130 (položka 6 tabuľky A) spoločnosť v roku 2024 zaúčtovala do nákladov ako reklamné predmety 220 ks fliaš odrodového vína v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jednu fľašu. Hodnota jednej fľaše je 16,50 €, celková suma predstavuje 3 630 €.

Uvedená suma môže byť uznaným daňovým výdavkom, ak neprekročila 5 % zo základu dane. Keďže spoločnosť v roku 2024 vykázala v riadku 301 základ dane vo výške 213 062 €, z čoho je 5 % suma 10 653,10 €, stanovený limit neprekročila.

V riadku 304 sa úprava nevykoná.

     Riadok 305 – Suma uhradeného sponzorského podľa § 17 ods. 19 písm. h) zákona, ak suma v r. 301 < 0 alebo suma uhradeného sponzorského prevyšujúceho skutočné použitie

Uplatnenie sponzorského v športe do daňových výdavkov je upravené v § 17 ods. 19 písm. h) ZDP. Podľa tejto úpravy je možné výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora poskytnuté na základe zmluvy o sponzorstve v športe uzatvorenej podľa § 50 a 51 zákona č. 440/­2015 Z. z. o športe v z. n. p. (ďalej len „zákon o športe“) zahrnúť do daňových výdavkov len v prípade, ak

- sponzor sponzorské zaplatil,

- sponzor vykázal základ dane (základ dane = zdaniteľné príjmy prevyšujúce daňové výdavky, t. j. aspoň 1 cent),

- sponzorovaný skutočne použil sponzorské na úhradu dohodnutého účelu určeného v sponzorskej zmluve podľa zákona o športe, a to podľa dohodnutého časového rozvrhu, t. j. sponzor uplatňuje v daňových výdavkoch len skutočne použitú sumu sponzorovaným,

- ide o sponzorské pre profesionálneho športovca, talentovaného amatérskeho športovca, športového reprezentanta, športového odborníka (tréner, inštruktor športu) a športovú organizáciu.

Za výdavky na sponzorské sa nepovažuje poskytnutie sponzorského pre amatérskeho športovca podľa § 4 ods. 4 písm. a), c) a d) zákona o športe okrem športového reprezentanta.

Ak daňovník vykáže v riadku 301 daňovú stratu alebo 0 je povinný o sumu zaplateného sponzorského zvýšiť základ dane. V tomto riadku sa uvádza aj suma nepoužitého sponzorského, ak sponzor vykázal kladný základ dane v riadku 301, avšak sponzorovaný nepoužil všetky prostriedky prijaté na základe zmluvy o sponzorstve v športe v príslušnom zdaňovacom období.

?   Príklad

Spoločnosť uzatvorila sponzorskú zmluvu so sponzorovaným v súlade s pravidlami upravenými v zákone o športe na obdobie od 1. 11. 2024 do 30. 9. 2024 na sumu 9 000 € zaúčtovanú na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť, ktorú v roku 2024 aj uhradila. Poskytnuté prostriedky sa podľa zmluvy majú využiť na tréningové sústredenie športovca [nejde o amatérskeho športovca podľa § 4 ods. 4 písm. a), c) a d) zákona o športe] vrátane nákladov na trénera. V decembri 2024 sponzorovaný použil z poskytnutej sumy v súlade s dohodnutým časovým rozvrhom a spôsobom dohodnutým v uzatvorenej zmluve o sponzorstve v športe sumu 7 000 €.

Keďže spoločnosť v roku 2024 vykázala aj kladný základ dane, suma 7 000 € bude v roku 2024 uznaným daňovým výdavkom. Zo sumy zaúčtovanej na účete 548 vo výške 9 000 € je čiastka 2 000 € v roku 2024 položkou upravujúcou základ dane.

V riadku 305 sa uvedie suma 2 000 €.

     Riadok 306 – Suma výdavkov na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla podľa § 17 ods. 39 zákona

Ak držiteľ motorového vozidla, ktoré je určené na predaj, do jedného roka od zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike nevykoná prevod držby motorového vozidla a zároveň do 15 dní po uplynutí tejto lehoty neuhradí poplatok podľa 6. bodu poznámok k položke 65 sadzobníka správnych poplatkov zákona NR SR č. 145/­1995 Z. z. v znení zákona č. 342/­2016 Z. z. vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla, je povinný v zdaňovacom období, v ktorom uplynie lehota na úhradu tohto poplatku, zvýšiť základ dane o výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovania, opravy a udržiavanie motorového vozidla uplatnené v zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike. Takto postupuje v každom zdaňovacom období, až kým nedôjde k úhrade poplatku.

     Riadok 307 – Suma zníženia základu dane podľa § 17 ods. 37 zákona pri poskytovaní praktického vyučovania žiakovi na základe učebnej zmluvy

V tomto riadku sa uvádza v úhrne suma zníženia základu dane podľa § 17 ods. 37 ZDP pri poskytovaní praktického vyučovania žiakovi na základe učebnej zmluvy uzatvorenej medzi daňovníkom ako zamestnávateľom a zákonným zástupcom žiaka alebo plnoletým žiakom (zmluva o duálnom vzdelávaní) podľa § 19 zákona č. 61/­2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Základ dane daňovníka sa v tomto prípade znižuje o

a)  3 200 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického vyučovania,

b)  1 600 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 200 hodín praktického vyučovania.

     Riadok 308 – Úhrn základov dane kontrolovaných zahraničných spoločností podľa § 17h alebo suma zníženia základu dane podľa § 17h ods. 9 až 11 ZDP

V tomto riadku sa uvádza v úhrne suma kladných základov dane kontrolovaných zahraničných spoločností podľa § 17h ZDP, u ktorých vzniká povinnosť zahrnúť ich do základu dane podľa § 17h ods. 4 až 6 ZDP. Suma uvedená v r. 308 môže byť v budúcich zdaňovacích obdobiach aj záporná, ak by daňovník uplatnil postup podľa § 17h ods. 9 až 11 ZDP; v tomto prípade uvádza sumu v riadku 308 so záporným znamienkom (–).

     Základ dane alebo daňová strata

     Riadok 310 – Základ dane (+) alebo daňová strata (–) po úprave o položky uvedené v r. 302 až 308

V tomto riadku sa uvedie základ dane z riadku 301 zvýšený o sumy na riadkoch 302, 303,304, 305, 306, 308 a znížený o sumu v riadku 307.

?   Príklad

Spoločnosť v riadku 310 priznania uvedie základ dane z riadku 301 zvýšený o sumu uvedenú v riadku 303 a 305, t. j. základ dane vo výške 215 062 € (213 062 + 2 000).

V riadku 310 sa uvedie suma + 215 062 €.

     Riadok 320 – Časť základu dane alebo daňovej straty, vykázanej obchodnou spoločnosťou, pripadajúca na komplementárov k. s. alebo na spoločníkov v. o. s., ak nejde o rezervný hybridný subjekt podľa § 17j zákona

Tento riadok vypĺňa len verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť alebo obdobný zahraničný transparentný subjekt.

Podľa § 14 ods. 4 ZDP verejná obchodná spoločnosť zisťuje základ dane za spoločnosť ako celok. Tento základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov tak, ako sa rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené, základ dane sa rozdelí rovným dielom. Daňová strata sa delí rovnako ako základ dane. Verejná obchodná spoločnosť v riadku 320 rozdelí medzi spoločníkov celý základ dane (daňovú stratu) vykázaný v riadku 310. Verejná obchodná spoločnosť vyplňuje priznanie len po riadok 400, v ktorom uvedie nulu.

Podľa § 14 ods. 5 ZDP základ dane komanditnej spoločnosti sa zisťuje za spoločnosť ako celok. Od takto zisteného základu dane sa odpočíta podiel pripadajúci na komplementárov, ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred zdanením medzi komandistov a komplementárov. Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Daňová strata komanditnej spoločnosti sa rozdeľuje rovnako ako základ dane.

S účinnosťou od 1. 1. 2022 sa v riadku 320 časť základu dane alebo daňovej straty pripadajúca na spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementára komanditnej spoločnosti nevylúči, ak sú splnené podmienky definície reverzného hybridného subjektu podľa § 17j ZDP.

     Riadok 330 – Úhrn vyňatých príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí

Uvedie sa tu úhrn príjmov (základov dane), ktoré podliehajú zdaneniu v zahraničí, a ktoré sa podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia vynímajú zo zdanenia na území Slovenskej republiky. Základom dane podliehajúcim zdaneniu v zahraničí sa na účely vyňatia rozumie rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami podľa ZDP, vyčíslený podľa § 14 ZDP.

Ak je daňovníkom spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti, bude suma uvedená v tomto riadku obsahovať aj na neho pripadajúcu pomernú časť príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí z tejto spoločnosti, vynímaných zo základu dane podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, ak sú zahrnuté do základu dane v riadku 310.

Daňovník uvedie v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka rozčlenenie úhrnnej čiastky z tohto riadku na časť vzťahujúcu sa k verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, a na časť vzťahujúcu sa k vlastnej podnikateľskej činnosti daňovníka.

?   Príklad

Spoločnosť má v Nemecku zriadenú stálu prevádzkareň. Základ dane stálej prevádzkarne za rok 2024 vyčíslený podľa § 17 až 29 ZDP (§ 14 ZDP) je vo výške 90 000 €.

Podľa článku 23 Zmluvy medzi ČSSR a SRN o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku (publikovaná v Zbierke zákonov pod č. 18/­1984) príjmy pochádzajúce z Nemecka, ktoré sa podľa článku 7 môžu zdaniť v Nemecku, sa v SR vynímajú zo zdanenia. Základ dane stálej prevádzkarne, ktorý je súčasťou základu dane v riadku 310, sa vylúči zo zdanenia v riadku 330 daňového priznania.

V riadku 330 sa uvedie suma 90 000 €.

     Riadok 400 – Základ dane (+) alebo daňová strata (–) po úprave o položky uvedené na riadkoch 320 a 330 priznania (r. 310 – r. 320 – r. 330)

V tomto riadku sa uvedie upravený základ dane alebo daňová strata pred uplatnením odpočítateľných položiek.

?   Príklad

Spoločnosť v riadku 400 priznania uvedie základ dane z riadku 310 znížený o časť základu dane uvedeného v riadku 330, t. j. základ dane vo výške 125 062 € (215 062 – 90 000).

V riadku 400 sa uvedie suma + 125 062 €.

     Položky odpočítateľné od základu dane uvedeného v riadku 400

Keďže položky odpočítateľné od základu dane znižujú základ dane, ich odpočet je vykonávaný len v prípade kladnej sumy vykázanej v riadku 400. V prípade, že sa v tomto riadku uvedie nula alebo daňová strata, odpočítateľné položky od základu dane sa neuplatnia.

     Riadok 410 – Odpočet daňovej straty najviac do výšky základu dane uvedeného v riadku 400 (z r. 2 stĺ. 9 tabuľky D – III. časť)

V riadku 410 sa vykoná odpočet daňovej straty podľa § 30 ZDP najviac do výšky základu dane vykázaného v riadku 400 na základe výpočtu v tabuľke D.

Podľa § 30 ods. 1 ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2020 a § 52zza ods. 16 ZDP daňové straty vykázané počnúc zdaňovacím obdobím, ktoré začína najskôr 1. januára 2020, je možné odpočítať najviac do výšky 50 % základu dane uvedeného v riadku 400, a to počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Daňová strata vykázaná za príslušné zdaňovacie obdobie sa pri uplatnení odpočtu posudzuje samostatne, t. j. samostatne do výšky 50 % základu dane. To znamená, že ak v zdaňovacom období 2024 uplatňuje daňovník odpočet daňových strát vykázaných za zdaňovacie obdobie roka 2020, 2021, 2022 a 2023, samostatne posudzuje limit do výšky 50 % základu dane vykázaného za rok 2024 pre daňovú stratu za zdaňovacie obdobie 2020, samostatne pre daňovú stratu za zdaňovacie obdobie 2021, samostatne pre daňovú stratu za zdaňovacie obdobie 2022 a samostatne pre daňovú stratu za zdaňovacie obdobie 2023.

U mikrodaňovníka je možné podľa § 30 ods. 1 ZDP odpočítať daňovú stratu do výšky základu dane uvedeného v riadku 400, a to počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, ak ide o daňovú stratu vykázanú v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2021.

Údaj v riadku 410 nadväzuje na údaj v riadku 2 stĺpca 9 tabuľky D v III. časti daňového priznania.

V stĺpci 1 tabuľky D sa uvádza osobitný odpočet daňovej straty podľa § 35a a § 35b ZDP č. 366/­1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a v stĺpcoch 2 a 3 sa uvádza odpočet daňovej straty podľa § 30a alebo § 30b ZDP.

V stĺpcoch 4 až 8 tabuľky D sa uvádza odpočet daňovej straty podľa § 30 ZDP. V týchto stĺpcoch v riadku 1 sa v daňovom priznaní za rok 2024 uvedie celková výška daňovej straty vykázanej za príslušné zdaňovacie obdobie ukončené najskôr v kalendárnom roku 2020. Daňové straty sa vypĺňajú od najstaršej vykázanej daňovej straty po naposledy vykázanú daňovú stratu za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Daňová strata vykázaná v zdaňovacom období roka 2024 sa uvádza iba v riadku 400 a v tabuľke D sa uvádza až v nasledujúcom zdaňovacom období. V riadku 2 sa uvedie suma daňovej straty, ktorú daňovník odpočíta od základu dane v zdaňovacom období roka 2024. V riadku 3 sa uvedie zostatok daňovej straty, ktorú môže daňovník odpočítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa § 30 ods. 1 ZDP. V stĺpci 9 sa uvádza súčet súm z riadku 1 v stĺpcoch 1 až 8, v riadku 2 súčet súm z riadku 2 v stĺpcoch 1 až 8 (tento súčet sa uvedie aj v riadku 410 priznania). V riadku 3 stĺpca 9 sa uvádza súčet súm z riadku 3 v stĺpcoch 1 až 8.

?   Príklad

Spoločnosť v roku 2020 vykázala daňovú stratu vo výške 74 000 €, v roku 2021 vo výške 44 000 € a v roku 2022 vo výške 28 000 €. Z daňovej straty vykázanej v roku 2020 odpočítala v roku 2023 sumu 5 000 € a zo straty vykázanej v roku 2021 tiež sumu 5 000 €.

V roku 2024 môže spoločnosť uplatniť odpočet daňových strát z roku 2020, 2021 a 2022 jednotlivo do výšky 50 % základu dane. Spoločnosť v roku 2024 zistila základ dane vo výške 125 062 € z čoho 50 % je suma 62 531 €. Spoločnosť sa rozhodla odpočítať daňovú stratu z roku 2020 vo výke 62 531 € a daňovú stratu z roku 2021 vo výške 39 000 €. Uvedené údaje sa uvedú do stĺpca 4, 5 a 6 tabuľky D daňového priznania. V riadku 9 tabuľky D spoločnosť uvedie v riadku 1 celkovú výšku vykázanej daňovej straty v sume 146 000 € (74 000 + 44 000 + 28 000), v riadku 2 daňovú stratu odpočítanú v roku 2024 vo výške 101 531 € a v riadku 3 zostávajúcu časť na odpočet vo výške 34 469 €.

V riadku 410 sa uvedie suma 101 531 €.

     Riadok 500 – Základ dane znížený o odpočet daňovej straty (r. 400 – r. 410)

V tomto riadku sa uvádza základ dane z riadku 400 znížený o daňovú stratu. Ak je v riadku 400 uvedená daňová strata alebo nula, potom sa v riadku 500 uvedie nula.

?   Príklad

Základ dane spoločnosti z riadku 400 znížený o daňovú stratu uvedenú v riadku 410 je vo výške 23 531 € (125 062 – 101 531).

V riadku 500 sa uvedie suma 23 531 €.

     Zníženie základu dane

     Riadok 501 – Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona (z r. 9 prílohy k § 30c zákona)

Od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty možno podľa § 30c ZDP pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2024 odpočítať 100 % výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj. Tento odpočet možno zvýšiť o 100 % kladného rozdielu medzi priemerom úhrnu výdavkov (nákladov) vynaložených v

a)  zdaňovacom období na výskum a vývoj zahrnovaných do odpočtu a úhrnom výdavkov vynaložených v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období na výskum a vývoj zahrnovaných do odpočtu a

b)  dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach na výskum a vývoj zahrnovaných do odpočtu.

Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ZDP sa vykoná v riadku 501 daňového priznania na základe výpočtu uvedeného v Prílohe k § 30c zákona – Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj a údaje o projektoch výskumu a vývoja podľa § 30c zákona. Ak daňovník realizuje viacero projektov je povinný vyplniť prílohu za každý projekt samostatne (každý projekt = samostatná príloha), avšak riadky 7, 8, 9 vypĺňa iba v Prílohe k § 30c zákona, v ktorej sa uvádza projekt č. 1. Riadok 7 obsahuje úhrnnú sumu odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj skutočne odpočítavanú v danom zdaňovacom období za všetky projekty. Riadok 7 vypĺňa aj daňovník, ktorý odpočítava výdavky (náklady) na výskum a vývoj podľa § 30c ZDP iba na jeden projekt, pričom tento riadok obsahuje rovnaký údaj, aký je uvedený v riadku 6. Suma v riadku 7 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 500. V riadku 8 sa uvedie suma odpočtu podľa § 30c ods. 2 ZDP a skutočne odpočítavaná v príslušnom zdaňovacom období. Suma v riadku 8 po zohľadnení sumy na riadku 7 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 500. Daňovník uvedie v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka sumu odpočtu výdavkov podľa § 30c ods. 2 ZDP, na ktorej odpočítanie má nárok v príslušnom zdaňovacom období, ako aj neuplatnenú sumu odpočtu podľa § 30c ods. 2 ZDP, ktorú si prenáša do nasledujúcich zdaňovacích období podľa § 30c ods. 9 ZDP. Riadok 9 obsahuje súčet súm uvedených v riadku 7 a riadku 8. Suma v riadku 9 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 500; zároveň sa suma uvedená v riadku 9 prenáša do riadku 501 priznania. V Prílohe k § 30c zákona daňovník uvedie aj ciele, ktoré sa snaží projektom dosiahnuť a ktoré sú merateľné po ukončení projektu.

     Riadok 502 – Odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa 30e zákona

V tomto riadku sa vykoná odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e ZDP na základe výpočtu uvedeného v Prílohe k § 30e zákona – Evidencia a odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e ZDP. Daňovník si nemôže uplatniť odpočet výdavkov (nákladov) na investície na ten istý majetok, na ktorý si uplatnil odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ZDP.

V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2024 v Prílohe k § 30e zákona v riadku 1 stĺpec 1 uvedie daňovník zdaňovacie obdobie, ak mu v tomto zdaňovacom období vznikol nárok na odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e ZDP. V stĺpci 2 sa uvedie hodnota investície, ktorá je zaradená do užívania alebo obchodného majetku v zdaňovacom období podľa § 30e ods. 5 ZDP. V stĺpci 3 daňovník uvádza nárok na odpočet výdavkov (nákladov) na investície, ktorý mu vznikol za zdaňovacie obdobie. V stĺpci 4 sa uvedie skutočne odpočítavanú časť odpočtu za príslušné zdaňovacie obdobie, prípadne po zohľadnení odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ZDP. V riadkoch 1 – 10 sa bude uvádzať odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e zákona, ktorý je možné uplatniť počas doby odpisovania majetku v jednotlivých zdaniteľných obdobiach, avšak najviac 10 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období počnúc zdaňovacím obdobím zaradenia majetku do užívania alebo do obchodného majetku. V riadku 11 sa uvedie suma odpočítavaná na niektorom z riadkov 1 – 10 v stĺpci 4 za príslušné zdaňovacie obdobie. Táto suma sa prenáša na riadok 502. V riadku 12 sa vypĺňa výška preinvestovania priemernej hodnoty investícií vo výške od 700 % a viac podľa § 30e ods. 1 ZDP.

     Riadok 510 – Základ dane znížený o odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj a investície (r. 500– r. 501 – r. 502)

V tomto riadku sa uvádza základ dane z riadku 500 znížený o kumulatívny súčet odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj a odpočtu výdavkov (nákladov) na investície. Obidva druhy odpočtov sa uplatňujú od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty. Daňovník sa môže rozhodnúť, ktorý druh odpočtu uplatní prednostne kvôli vyššej úspore na dani. Ak je v riadku 500 uvedená nula, potom sa v tomto riadku a v riadku 600 uvedie nula.

?   Príklad

Spoločnosť v riadku 501 a 502 neuplatnila odpočet výdavkov na výskum a vývoj a odpočet výdavkov na investície.

V riadku 510 sa uvedie suma 23 531 €.

     Sadzba dane a daň pred uplatnením úľav na dani a uplatnením zápočtu dane zaplatenej v zahraničí

     Riadok 550 – Sadzba dane (v %) u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok

Sadzba dane zo základu dane právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2024 je podľa § 15 písm. b) bod 1 vo výške 15 % alebo vo výške 21 %. V nadväznosti na uvedené ustanovenie, ak

–   úhrn zdaniteľných príjmov uvedený v riadku 560 je rovný alebo nižší ako 60 000 eur, uvedie sa v riadku 550 sadzba dane 15 %,

–   úhrn zdaniteľných príjmov v riadku 560 je vyšší ako 60 000 eur, uvedie sa v riadku 550 sadzba dane 21 %.

?   Príklad

V riadku 550 sa uvedie sadzba dane vo výške 21 %.

     Riadok 560 – Úhrn zdaniteľných príjmov

V riadku 560 sa uvádza úhrn zdaniteľných príjmov daňovníka, od ktorého sa odvíja možnosť uplatnenia sadzby dane z príjmov vo výške 15 %, ak tento úhrn neprevyšuje sumu 60 000 eur. Pri vyplnení zdaniteľných príjmov (výnosov) v riadku 560 sa vychádza z tabuľky C1 (riadok 6), alebo tabuľky C2 (riadok 6), alebo tabuľky F (riadok 1), alebo tabuľky G1 [riadok 1 upravený o položky vzťahujúce sa k výnosom z tabuľky G3 (riadok 2 a 3)] alebo tabuľky G2 (riadok 1) alebo tabuľky H (riadok 1 a riadok 2 až 10 stĺpca 1). Takto zistené príjmy (výnosy sa následne upravia na zdaniteľné príjmy (výnosy), a to predovšetkým vylúčením príjmov (výnosov), ktoré nie sú predmetom dane, príjmov (výnosov), ktoré sú od dane oslobodené, resp. sa upravia o iné položky, ktoré ovplyvňujú výšku zdaniteľných príjmov (výnosov).

Zdaniteľnými príjmami (výnosmi) podľa Usmernenia FR SR č. 18/DZPaU/2021/MU sú najmä:

1. Výnosy účtované v triede 6 u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva alebo IFRS upravené o výnosy, ktoré:

- nie sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 ZDP (napr. príjmy získané darovaním okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa, alebo príjmy získané dedením, podiely na zisku okrem dividend z nespolupracujúcich štátov),

- sú od dane oslobodené – napr. príjmy podľa § 13 až § 13c ZDP,

- podľa § 17 ods. 3 písm. c) ZDP predstavujú výnosy, ktoré už boli v minulosti zdanené podľa ZDP alebo doterajších predpisov, a preto sa do základu dane nezahŕňajú,

- predstavujú rozdiel medzi uznanou hodnotou a účtovnou hodnotou majetku pri nepeňažnom vklade v časti, v akej sa nezahrnuje do základu dane v príslušnom zdaňovacom období podľa § 17b ods. 1 písm. b) ZDP.

2. Výnosy, ktoré do základu dane nevstupujú, ale napriek tomu sa zahrnujú medzi zdaniteľné príjmy (výnosy)

- výnosy zdanené daňou vyberanou zrážkou,

- výnosy podľa § 17i ods. 5 písm. e) ZDP – hybridné nesúlady, v prípade, ak ide o príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené a uplatnením pravidiel podľa § 17i ZDP vstúpia do zdaniteľných príjmov.

3. Príjmy, ktoré nie sú zaúčtované vo výnosoch, ale sú zdaniteľným príjmom

- nepeňažný príjem – napr. § 17 ods. 20 a 21 ZDP,

- úpravy základu dane o pripočítateľné položky, ktoré súvisia s výnosmi resp. príjmami – napr. úpravy z dôvodu transferového oceňovania (napr. § 17 ods. 5 ZDP),

- marketingové štúdie u príjemcu vykázané vo výnosoch v minulosti, ktoré sú zdaniteľným príjmom až v zdaňovacom období prijatia úhrady podľa § 17 ods. 19 písm. c) ZDP účinného do 31. 12. 2019,

- oceňovacie rozdiely (účtované na účte 416) vykázané pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev zahrňované do základu dane podľa § 17c ZDP.

4. Príjmy, ktoré sa z pohľadu účtovníctva alebo ZDP časovo rozlišujú

- dotácie – v časti v akej sa účtujú do výnosov a zároveň zdaniteľných príjmov v príslušnom zdaňovacom období podľa § 17 ods. 3 písm. f) ZDP,

- rozdiel medzi uznanou hodnotou a účtovnou hodnotou majetku pri nepeňažnom vklade v časti, v akej sa zahrnuje do základu dane v príslušnom zdaňovacom období podľa § 17b ods. 1 písm. b) ZDP.

Do zdaniteľných príjmov právnickej osoby sa nezahŕňajú predovšetkým úpravy základu dane, ktoré sa vzťahujú k výdavkom (nákladom) a sú položkami zvyšujúcimi výsledok hospodárenia, napr.:

- výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami § 21,

- výdavky (náklady) po zaplatení podľa 17 ods. 19 ZDP,

- záväzky po splatnosti, ktoré súvisia s daňovými výdavkami (§ 17 ods. 27 ZDP),

- rozdiel medzi účtovnými odpismi a daňovými odpismi a ďalšie.

?   Príklad

Zdaniteľné príjmy spoločnosti v zdaňovacom období roka 2023 sú vo výške 1 118 120 €.

V riadku 560 sa uvedie suma 1 118 120 €.

     Riadok 600 – Daň pred uplatnením úľav na dani [(r. 510 × r. 550): 100]

V tomto riadku sa uvedie daň pred uplatnením úľav, ktorá sa vypočíta vynásobením základu dane z riadku 510 platnou sadzbe dane. Daň sa zaokrúhľuje podľa § 47 ods. 1 ZDP na celé eurocenty nadol.

?   Príklad

Základ dane spoločnosti s ručením obmedzeným uvedený v riadku 510 v sume 23 531 € sa prepočíta sadzbou dane vo výške 21 %.

Daň pred uplatnením úľav je vo výške 4 941,51 €.

V riadku 600 sa uvedie suma 4 941,51 €.

     Úľavy na dani

     Riadok 610 – Úľava na dani

Na tomto riadku sa uvádza úľava na dani napr. podľa § 35, 35a, 35b a § 35c zákona č. 366/­1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na prechodné ustanovenia § 52 ods. 3 a 4 ZDP a § 30a a 30b ZDP). V tomto riadku sa uvádza aj suma úľavy na dani podľa § 30d ZDP, ktorú si uplatňuje sociálny podnik podľa zákona č. 112/­2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Daňovník v popise položky riadku 610 vypíše na označené miesto tú úľavu, ktorú si uplatňuje.

     Riadok 700 –Daň znížená o úľavu na dani (r. 600 – r. 610)

?   Príklad

Spoločnosť neuplatnila v riadku 610 úľavy na dani.

V riadku 700 sa uvedie suma 4 941,51 €.

     Daň po uplatnení zápočtu dane zaplatenej v zahraničí

     Riadok 710 – Zápočet dane zaplatenej v zahraničí (z r. 10 tabuľky E – III. časť)

Ak plynú daňovníkovi príjmy zo štátu, s ktorým Slovenská republika uzavrela zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy (§ 45 ZDP). V prípade, že sa pri zamedzení dvojitého zdanenia použije metóda zápočtu, daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa započíta na úhradu dane v SR najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade so zmluvou, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Pri vzniku hybridného prevodu sa daň zaplatená v zahraničí započíta na úhradu dane najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na čistý príjem (výnos) zahrnutý do základu dane plynúci zo zdrojov v zahraničí.

Na výpočet dane uznanej na zápočet na daňovú povinnosť v tuzemsku je určená tabuľka E– Výpočet dane uznanej na zápočet na daňovú povinnosť v tuzemsku zaplatenej v zahraničí (k r. 710 II. časti). V riadku 2 tabuľky sa uvádza úhrn príjmov (základov dane) zdanených v zahraničí, pri ktorých je uplatňovaný zápočet podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorými treba na účely zápočtu rozumieť rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami podľa § 2 písm. h) ZDP plynúci zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami podľa ZDP, vyčíslený podľa § 14 ZDP. Úhrn príjmov (základov dane) v riadku 2 sa uvádza znížený o hrubé príjmy (výnosy) vzťahujúce sa k hybridnému prevodu podľa § 45 ods. 5 ZDP. Rozpis čiastkových základov dane v členení podľa jednotlivých štátov sa uvedie v VII. Časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka. Z riadku 10 tabuľky E sa prevezme údaj do riadku 710 daňového priznania. Zápočet dane zaplatenej v zahraničí sa uvedie v riadku 710 najviac do sumy uvedenej v riadku 700. Pri započítaní dane zaplatenej z príjmu v zahraničí na úhradu dane podľa ZDP je daňovník povinný preukázať výšku dosiahnutého príjmu a sumu dane zaplatenej z tohto príjmu v zahraničí.

?   Príklad

Spoločnosti v roku 2024 plynuli z Českej republiky licenčné poplatky v sume 35 000 €. Z licenčných poplatkov bola v Českej republike zrazená daň vo výške 10 % (podľa článku 12 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s Českou republikou pod č. 238/­2003 Z. z.). Daň zaplatená v Česku je vo výške 3 500 €. Výška príjmu a zaplatená daň je doložená potvrdením českého finančného úradu.

Daň, ktorú možno započítať na daňovú povinnosť, spoločnosť vypočíta v tabuľke E:

V riadku 1 uvedie základ dane z riadku 400, t. j. sumu 125 062 €. V riadku 2 uvedie príjem zo zdrojov v Česku v sume 35 000 €. V riadku 3 vypočíta podiel príjmov z licenčných poplatkov k celkovému základu dane v %, t. j. 27,99 % (35 000/125 062 × 100 = 27,9861, po zaokrúhlení 27,99). Vypočítaným percentuálnym pomerom vynásobí daň z riadku 700, t. j. (4 941,51 × 27,99)/100 = 1 383,1286 €, po zaokrúhlení 1 383,13 €. Vypočítaná suma vyjadruje maximálnu výšku dane v riadku 4, ktorú je možné započítať. Daň uznaná na zápočet z riadku 10 sa uvedie v riadku 710 daňového priznania.

V riadku 710 sa uvedie suma 1 383,13 €.

     Riadok 800 – Daň po úľavách a po zápočte dane uvedenej na riadku 710 (r. 700 – r. 710)

V tomto riadku je uvedená výsledná daň po úľavách a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí za príslušné zdaňovacie obdobie.

?   Príklad

Výsledná daň spoločnosti po zápočte dane zaplatenej v zahraničí je za zdaňovacie obdobie roka 2024 vo výške 3 558,39 € (4 941,51 – 1 383,13).

V riadku 800 sa uvedie suma 3 558,38 €.

     Minimálna daň právnickej osoby podľa § 46b zákona

(táto časť sa nevypĺňa, ak daňovník v zdaňovacom období vypĺňa tabuľku L)

Poznámka: Daňovník, ktorý v kalendárnom roku 2024 zmenil zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok a posledný deň lehoty na podanie daňového priznania mu pripadne na rok 2025, zisťuje výšku minimálnej dane za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny v tabuľke L.

     Riadok 810 – Minimálna daň (§ 46b ods. 2, 3 a 6 zákona)

Na tomto riadku sa uvádza ustanovená suma minimálnej dane podľa § 46b ods. 2, 3 a 6 ZDP, a to na základe skutočností, aké zdaniteľné príjmy (výnosy) dosiahol daňovník za zdaňovacie obdobie a či uplatňuje zníženie minimálnej dane podľa § 46b ods. 3 ZDP na polovicu.

?   Príklad

Spoločnosť dosiahla v zdaňovacom období roka 2024 zdaniteľné príjmy vo výške 1 118 120 €.

Podľa § 46b ods. 2 písm. d) ZDP je pre spoločnosť ustanovená výška minimálnej dane v sume 3 840 €.

V riadku 810 sa uvedie suma 3 840 €.

     Riadok 820 –Minimálna daň na úhradu za zdaňovacie obdobie uvedená na r. 810

Uvedie sa minimálna daň na úhradu za zdaňovacie obdobie uvedená na riadku 810, ak suma na riadku 810 je vyššia ako suma na riadku 800, inak sa uvedie nula.

?   Príklad

Keďže suma dane v riadku 800 je vo výške 3 558,39 €, t. j. je nižšia ako ustanovená suma minimálnej dane v riadku 810, spoločnosť je povinná uhradiť minimálnu daň vo výške 3 840 €.

V riadku 810 sa uvedie suma 3 840 €.

     Riadok 830 – Kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňovou povinnosťou určený na zápočet v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach (r. 810 – r. 800)

Na tomto riadku sa uvádza kladný rozdiel medzi minimálnou daňou z riadku 810 a daňou po úľavách a po zápočte dane z riadku 800. Daňovník má nárok na zápočet takto vypočítaného kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a daňovou povinnosťou v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa § 46b ods. 5 zákona. Suma z toho riadku v príslušnom zdaňovacom období sa neuvádza v tabuľke K. Do tabuľky K sa uvedie až v nasledujúcom zdaňovacom období.

?   Príklad

Kladný rozdiel medzi minimálnou daňou (3 840 €) a vypočítanou daňovou povinnosťou z riadku 800 (3 558,39 €) je vo výške 281,61 €.

Do tabuľky K sa uvedie suma 281,61 €, na ktorú je nárok na zápočet, až v nasledujúcom zdaňovacom období.

V riadku 830 sa uvedie suma 281,61 €.

     Riadok 840 – Minimálna daň alebo kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňovou povinnosťou za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie (§ 52zzz ods. 7 ZDP)

Na tomto riadku sa uvádza suma minimálnej dane alebo kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a daňou, ktorej výšku daňovník v prípade, že v kalendárnom roku 2024 došlo k zmene zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok, uviedol na riadku 4 tabuľky L priznania podaného za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny zdaňovacieho obdobia. Daňovník platí minimálnu daň za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny spolu s minimálnou daňou alebo daňou za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie, tzn. zdaňovacie obdobie hospodárskeho roka, ktorý začal v roku 2024 a skončil v roku 2025.

     Riadok 900 – Minimálna daň na úhradu (r. 820 + r. 840)

Na tomto riadku sa uvedie suma, ktorá predstavuje sumu minimálnej dane, ak:

- daňovník vykázal na riadku 800 daň vo výške 0 eur alebo vykázal daňovú stratu, alebo,

- daňovník vykázal daň nižšiu ako je suma ustanovenej minimálnej dane. V prípade daňovníka, ktorý vypĺňa riadok 840, je súčasťou riadku 900 aj suma z riadku 840.

?   Príklad

Spoločnosť vypočítala za zdaňovacie obdobie roka 2024 na riadku 800 nižžšiu daňovú povinnosť (3 558,39 €) ako je ustanovená suma minimálnej dane (3 840 €), preto je povinná uhradiť minimálnu daň vo výške 3 840 €.

V riadku 900 sa uvedie suma 3 840 €.

     Zápočet minimálnej dane z predchádzajúcich zdaňovacích období

     Riadok 910 až 1000

sa v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2024 nevypĺňa. V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2024 sa nevypĺňa ani tabuľka K – Evidencia a zápočet mimimálnej dane podľa § 46b zákona.

     Daň upravená o preddavky na daň a minimálnu daň

     Riadok 1010 – Úhrn preddavkov zaplatených za zdaňovacie obdobie podľa § 42 zákona a 51c ods. 1 zákona (uhradených do lehoty na podanie daňového priznania)

V tomto riadku sa uvádza suma preddavkov na daň zaplatených daňovníkom v zdaňovacom období podľa § 42, § 51c ods. 1 ZDP (znížená o časť prevyšujúcu preddavky na daň zaplatené do lehoty na podanie priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ktorá bola daňovníkovi vrátená na základe žiadosti podľa § 42 ods. 9 ZDP). Daňovník do tejto sumy uvádza aj tie preddavky na daň, ktoré uhradil po skončení zdaňovacieho obdobia, do lehoty na podanie priznania, ak sa vzťahujú k daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa priznanie podáva [napr. preddavok splatný v novembri 2024, ktorý daňovník uhradil vo februári 2025, t. j. do lehoty na podanie priznania (31. 3. 2025), avšak vzťahuje sa na zdaňovacie obdobie roka 2024]. Rovnako súčasťou tejto sumy je aj preplatok použitý na úhradu preddavkov podľa § 79 daňového poriadku. Do tejto sumy sa nezapočítavajú preddavky na daň platené daňovníkom na budúce zdaňovacie obdobie.

?   Príklad

Spoločnosť v roku 2024 preddavky neplatila, pretože daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie nepresiahla sumu 5 000 €.

     Riadok 1020 – Úhrn preddavkov zrazených na zabezpečenie dane za zdaňovacie obdobie podľa § 44 zákona

V tomto riadku sa uvádzajú preddavky zrazené inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou za účelom zabezpečenia dane podľa § 44 ZDP. Daňovník na tomto riadku uvedie sumu, ktorá mu bola zabezpečená z príjmov zdaniteľných v zdaňovacom období roka 2024, a to najneskôr k termínu na podanie priznania.

     Riadok 1030 – Suma dane vybranej zrážkou považovanej za preddavok na daň (§ 43 ods. 7 zákona)

Riadok 1030 vyplnia daňovníci, u ktorých sa podľa § 43 ods. 7 ZDP daň vybraná zrážkou považuje za preddavok na daň. Na tomto riadku uvedú sumu preddavkovo vybranej dane. Ide o daň zrazenú z príjmov uvedených v § 43 ods. 6 ZDP. Tento riadok nevyplňujú daňovníci, u ktorých sa zrazením dane z príjmov považuje daňová povinnosť za splnenú (§ 43 ods. 6 ZDP) a ktorí príjem v hrubej sume uvádzajú v riadku 210 daňového priznania.

     Riadok 1040 – Celková suma preddavkov na daň (r. 1010 + r. 1020 + r. 1030)

Uvádza sa tu celková suma preddavkov na daň, pričom suma dane vyberanej zrážkou uvedená v riadku 1030 je započítaná na preddavok na daň v plnej výške v súlade s § 43 ods. 7 ZDP.

?   Príklad

V riadku 1040 sa suma preddavkov neuvedie.

     Riadok 1050 – Daň alebo minimálna daň

V tomto riadku sa uvádza daň pred úpravou o preddavky na daň alebo minimálna daň. Uvedie sa tu daň z r. 800, ak minimálna daň v r. 900 je nulová alebo minimálna daň z r. 900, ak minimálna daň v r. 810 je väčšia ako daň v r. 800.

?   Príklad

Daňová povinnosť spoločnosti je vo výške minimálnej dane 3 840 €.

V riadku 1050 sa uvedie 3 840 €.

     Riadok 1060, 1061, 1062 – Daň z osobitného základu dane podľa 17f zákona (uvádza sa suma z r. 29, 30, 31 – IV. časť)

V riadku 1060 sa uvádza daň z osobitného základu dane podľa § 17f ZDP. V tomto riadku sa uvádza suma z riadku 29 – IV. časti – Zdanenie pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia podľa § 17f ZDP.

V riadku 1061 sa uvádza daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona z riadku 30 – IV. časti vzťahujúca sa k presunu majetku daňovníka, odchodu daňovníka alebo presunu podnikateľskej činnosti daňovníka do členského štátu EÚ alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHS), ak tento štát uzatvoril so SR alebo EÚ dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok.

V riadku 1062 sa uvádza daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona z riadku 31 – IV. časti vzťahujúca sa k presunu majetku daňovníka, odchodu daňovníka alebo presunu podnikateľskej činnosti daňovníka do iného štátu, ako je štát uvedený v riadku 1061.

     Riadok 1070 – Daň z osobitného základu dane podľa § 51e zákona (uvedie sa suma z r. 9 – V. časť)

Súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e ZDP je podiel na zisku (dividenda), vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi a podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku, ktorý plynie od právnickej osoby z nespolupracujúceho štátu, zdaňovaný sadzbou dane vo výške 35 %. Základom dane je hrubý príjem okrem vyrovnacieho podielu alebo podielu na likvidačnom zostatku, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) ZDP a v ostatných prípadoch po znížení o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a ZDP za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada. Na výpočet dane z tohto osobitného základu dane je určená V. časť daňového priznania.

?   Príklad

Spoločnosti v zdaňovacom období 2024 neplynuli príjmy, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane.

     Riadok 1080 – Celková daň (r. 1050 + r. 1060 + r. 1070)

Uvádza sa tu celková suma dane, t. j. daň zo všeobecného základu dane zisteného podľa § 17 až § 29 ZDP a daň z osobitných základov dane.

?   Príklad

Celková suma dane spoločnosti je 3 840 €.

     Riadok 1090 – Daň z osobitného základu dane podľa 17f, ktorú bude daňovník platiť v splátkach podľa 17g ZDP (uvedie sa suma z r. 1061)

V tomto riadku sa uvádza daň z osobitného základu dane podľa § 17f ZDP, ktorú bude daňovník platiť v splátkach. Podľa § 17g ods. 1 ZDP má daňovník možnosť daň vzťahujúcu sa na presun majetku daňovníka, na odchod daňovníka alebo na presun podnikateľskej činnosti daňovníka do členského štátu EÚ alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak tento štát uzatvoril so SR alebo EÚ dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok, platiť v splátkach. Ak chce daňovník túto možnosť využiť vyplní riadok 1090, kde uvedie sumu z riadku 1061 a zároveň je povinný vyplniť VIII. časť – Žiadosť o platenie dane z osobitného základu dane podľa § 17f ZDP v splátkach.

     Riadok 1100 – Daň alebo minimálna daň na úhradu [(r. 1080 – r. 1090 – r. 1040) > alebo sa = 0]

V tomto riadku sa uvedie daň alebo minimálna daň na úhradu, t. j. nedoplatok dane (+). Ak daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní nepresiahne sumu 5 eur, na riadku 1100 sa uvedie nula a daň na úhradu sa neplatí, a to aj v prípade, ak daňovník použije postup podľa § 50 ZDP.

?   Príklad

Spoločnosť v zdaňovacom období 2024 preddavky neplatila, výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu je teda nedoplatok vo výške 3 840 €, ktorý sa uvedie v riadku 1100 so znamienkom plus.

V riadku 1100 sa uvedie suma + 3 840 €.

     Riadok 1101 – Daňový preplatok [(r. 1080 – r. 1090 – r. 1040) < 0]

V tomto riadku sa uvádza daňový preplatok (–). Suma dane vybranej zrážkou uvedená v riadku 1030 je započítaná na preddavok na daň v plnej výške v súlade s § 43 ods. 7 ZDP.

     Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň

     Riadok 1110 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň podľa § 42 zákona

V tomto riadku sa uvádza daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie na účely stanovenia výšky platených preddavkov na daň podľa § 42 ods. 6 ZDP, ktoré sa budú platiť v roku 2025. Pri výpočte sa základ dane uvedený v riadku 500 prenásobí sadzbou dane uvedenou v riadku 550. Táto suma sa zníži o hodnotu uvedenú v riadku 610. Pri stanovení preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby sa postupuje podľa § 42 ods. 1 a 2 ZDP.

Ak si daňovník uplatňuje v riadku 610 úľavu v zmysle § 35, resp. 35a zákona č. 366/199 Z. z. v znení neskorších predpisov, riadok 1110 sa nevyplňuje a daňovník nie je povinný platiť preddavky na daň.

?   Príklad

Daň pre účely stanovenia preddavkov na zdaňovacie obdobie roka 2025 spoločnosť vypočíta nasledovne: [(23 531 € (r. 500) × 21 %) – 0 (r. 610)] = 4 941,51 €.

Keďže vypočítaná daň nepresiahla 5 000 €, spoločnosť v roku 2025 preddavky neplatí.

V riadku 1110 sa uvedie suma 4 941,51 €.

     Dodatočné daňové priznanie

Riadky 1120 až 1190 sa vypĺňajú, ak daňovník podáva dodatočné daňové priznanie. Tlačivo daňového priznania sa v takomto prípade označí ako dodatočné daňové priznanie. Na štvrtej strane priznania sa podľa predtlače uvedie dátum zistenia skutočnosti, ktorá zakladá povinnosť podať daňové priznanie na vyššiu povinnosť. Riadky sa vyplnia podľa textu uvedeného v priznaní. Podrobnosti k vyplňovaniu tejto časti tlačiva priznania sú uvedené v poučení na vyplnenie daňového priznania.

Upozornenie!

Predchádzajúcim daňovým priznaním sa rozumie priznanie podané v lehote na podanie priznania podľa § 49 ZDP (riadne alebo opravné), alebo bezprostredne predchádzajúce dodatočné daňové priznanie, ak daňovník podal ďalšie dodatočné priznanie.

     IV. časť – Zdanenie pri presune majetku da­ňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia podľa § 17f zákona

V tejto časti sa vypočíta daň z osobitného základu dane podľa § 17f ZDP. Vzhľadom na možnosť platenia dane z osobitného základu dane podľa § 17f ZDP v splátkach (§ 17g ZDP), je potrebné rozlíšiť, na ktorú časť dane z osobitného základu dane je možné povoliť splátky. Pri zdaňovaní podľa § 17f ZDP, ktoré sa uvádza v tejto časti priznania, sa uplatňuje „fikcia predaja“, t. j. vyčíslenie základu dane ako pri predaji individuálneho majetku alebo podniku alebo jeho časti.

Riadky 1 až 13 sa vypĺňajú iba pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti alebo jej časti do členského štátu EÚ alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP, ak tento štát uzatvoril so SR alebo EÚ dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok. Riadky 14 až 26 sa vypĺňajú iba pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti alebo jej časti do štátu, pri ktorom nie je možné platenie dane z osobitného základu dane podľa § 17f ZDP v splátkach.

Podrobnosti k vyplňovaniu tejto časti tlačiva priznania sú uvedené v poučení na vyplnenie daňového priznania.

     V. časť – Podiely na zisku (dividendy) a iné príjmy, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e zákona

Podľa § 12 ods. 7 písm. c) ZDP sú predmetom dane podiel na zisku (dividenda), vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi a podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku, ak plynú od právnickej osoby z nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) ZDP (pozri komentár k riadku 1070 daňového priznania). Podrobnosti k vyplňovaniu tejto časti tlačiva priznania sú uvedené v poučení na vyplnenie daňového priznania.

     VI. časť – Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov právnickej osoby

Súčasťou daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2023 je vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov právnickej osoby.

V súlade s § 50 ods. 1 ZDP je daňovník oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie priznania, že suma zodpovedajúca ustanovenému percentu zaplatenej dane (podiel zaplatenej dane) sa má poukázať ním určenej právnickej osobe (prijímateľovi). Podmienky poskytnutia podielu zaplatenej dane prijímateľovi sú uvedené v § 50 ZDP. Daňovník, ktorý neuplatňuje postup podľa § 50 ZDP, vyznačí túto skutočnosť v VI. časti vyplnením zaškrtávacieho poľa. Daňovník, ktorý uplatňuje postup podľa § 50 ZDP, vyznačením zaškrtávacieho poľa dáva súhlas správcovi dane s uverejnením svojich údajov v rozsahu podľa § 50 ods. 8 ZDP.

Podiel zaplatenej dane môže poukázať aj daňovník, ktorý je povinný zaplatiť minimálnu daň, ak spĺňa podmienky uvedené v § 0 ZDP.

V riadku 1 sa uvedie suma dane na účel poukázania podielu zaplatenej dane z riadku 1080 daňového priznania. Ak súčasťou riadku 1080 je aj daň z osobitného základu dane podľa § 17f ZDP, ktorú bude platiť daňovník v splátkach podľa § 17g ZDP, potom v riadku 1 uvedie rozdiel súm uvedených v riadku 1080 a riadku 1090. Riadok 2 vypĺňa daňovník pri poukázaní podielu zaplatenej dane po 31. decembri 2024, ktorý najneskôr v lehote na podanie priznania daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 0,5 % z riadku 1 ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, na účely vymedzené v § 50 ods. 5 ZDP. Daňovník v tomto riadku uvedie sumu skutočne poskytnutých finančných prostriedkov ako dar, ktoré poskytol v priebehu zdaňovacieho obdobia, ako aj sumu finančných prostriedkov poskytnutých ako dar najneskôr do lehoty na podanie tohto priznania, pričom ak túto sumu započíta do sumy poskytnutého daru za zdaňovacie obdobie roka 2023, nie je možné túto sumu alebo jej časť započítať ako finančný dar poskytnutý za zdaňovacie obdobie roka 2024. Riadok 3 vypĺňa len ten daňovník, ktorý poskytol finančné prostriedky ako dar v ustanovenej výške uvedenej na riadku 2. V tomto prípade je oprávnený poukázať 2 % z riadku 1 (minimálne 8 eur pre jedného prijímateľa). Riadok 4 vypĺňa len ten daňovník, ktorý v lehote na podanie priznania neposkytol žiadne finančné prostriedky ako dar, resp. poskytol finančné prostriedky ako dar, ktorých výška bola nižšia ako je 0,5 % z riadku 1. V tomto prípade je oprávnený poukázať 1 % z riadku 1 (minimálne 8 eur pre jedného prijímateľa).

IČO sa zarovnáva sprava. Ak IČO obsahuje menej ako 12 čísiel, nepoužité polia ostávajú prázdne.

?   Príklad

Spoločnosť v roku 2024 poskytla nadácii zaoberajúcej sa poskytovaním sociálnej pomoci finančný dar vo výške 2 000 €, čo je viac ako 0,5 % z dane uvedenej v riadku 1080 (3 840 €).

Preto vo vyhlásení o poukázaní podielu zaplatenej dane uviedla, že suma 2 % z dane v riadku 1, t. j. 76,80 € (2 % zo sumy 3 840 €) sa má poukázať jednému prijímateľovi, ktorým je nadácia Úsvit, IČO 31478519.

     VII. časť – Miesto na osobitné záznamy daňovníka

V siedmej časti daňového priznania je miesto na osobitné záznamy daňovníka, vrátane uvedenia jednotlivých základov dane (daňových strát) stálych prevádzkarní daňovníka uvedeného v § 2 písm. e) treťom bode ZDP umiestnených na území Slovenskej republiky vypočítaných podľa § 17 ods. 25 ZDP. Ak nepostačuje miesto na osobitné záznamy, prípadné vysvetlivky a poznámky daňovník uvádza na osobitnej prílohe.

     Osoba oprávnená na podanie daňového priznania za právnickú osobu

Uvedú sa údaje o osobe oprávnenej na podanie daňového priznania za právnickú osobu. V časti Vzťah k právnickej osobe sa uvedie vzťah podľa toho, akú pozíciu osoba v spoločnosti zastáva, napr. konateľ, správca spoločenstva, prípadne ak ide o inú osobu splnomocnenú na podanie daňového priznania za právnickú osobu, uvedie sa napr. daňový poradca, advokát.

Daňové priznanie podpisuje štatutárny orgán daňovníka alebo iná osoba oprávnená podať daňové priznanie za daňovníka. Ak štatutárny orgán daňovníka pozostáva z viacerých členov, podpisuje priznanie tá osoba (resp. tie osoby), ktorá je oprávnená na konanie a zastupovanie spoločnosti spôsobom uvedeným v Obchodnom registri SR (napr. predseda predstavenstva, konateľ, komplementár, prokurista, likvidátor, správca konkurznej podstaty), prípadne v iných registroch (napr. register spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov, register neziskových organizácii poskytujúcich všeobecne prospešné služby a pod.). Ak sa podáva priznanie za zdaňovacie obdobie podľa § 41 ods. 8, 13 a 14 ZDP, podáva a podpisuje ho posledný štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu zapísaný v Obchodnom registri pred výmazom daňovníka z Obchodného registra, oprávnený konať za daňovníka v rozsahu zapísanom v Obchodnom registri pred výmazom daňovníka z Obchodného registra a v lehote na podanie priznania je povinný daň aj zaplatiť.

     Počet príloh

V mieste, kde daňovník vyhlasuje, že všetky údaje uvedené v daňovom priznaní sú správne a úplné, vyplňuje daňovník aj počet príloh, ktoré sú súčasťou priznania. Samostatnou prílohou priznania sa rozumie napr.:

–   evidencia v rozsahu účtovnej závierky (súvaha, výkaz ziskov a strát = 2 ks samostatných príloh) k tabuľke G2

–   prehľad úprav výsledku hospodárenia vykázaného podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo na upravený výsledok hospodárenia k tabuľke G3

–   Príloha k § 13a a § 13b zákona

–   Príloha k § 30c zákona – každý projekt predstavuje samostatnú prílohu (v prípade obojstrannej tlače počet príloh predstavuje počet listov)

–   Príloha k § 30e zákona

–   Príloha k VI. časti – Údaje o ďalších prijímateľoch – každá strana prílohy predstavuje samostatnú prílohu (v prípade obojstrannej tlače počet príloh predstavuje počet listov)

Prílohou priznania je Príloha k § 13a a § 13b zákona, Príloha k § 30c zákona, Príloha k § 30e zákona a Príloha k IV. časti aj keď ich daňovník nevypĺňa.

     VIII. časť – Žiadosť o platenie dane z osobitného základu dane podľa § 17f v splátkach

Podľa § 17g ods. 1 ZDP môže daňovník požiadať o platenie dane podľa § 17f ZDP v splátkach, ak sa vzťahuje na presun majetku daňovníka, odchod daňovníka alebo presun podnikateľskej činnosti alebo jej časti do členského štátu Európskej únie alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak tento štát uzatvoril so Slovenskou republikou alebo Európskou úniou dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok. Žiadosť podáva podľa § 17g ods. 2 ZDP v daňovom priznaní, a to zaškrtnutím políčka, v ktorom daňovník žiada o platenie dane z osobitného základu dane podľa § 17f ZDP z riadku 1090 v splátkach.

V priznaní si môže daňovník navrhnúť výšku a dátum splatnosti jednotlivých splátok. Daň z osobitného základu dane podľa § 17f ZDP sa platí v splátkach počas 5-tich rokov počnúc rokom, v ktorom bola daň vyrubená. Podľa § 17g ods. 3 ZDP správca dane povolí platenie dane v splátkach najskôr po uplynutí lehoty na podanie priznania, pričom výšku splátok a ich lehotu splatnosti určí správca dane v rozhodnutí. Pri určení výšky splátok a ich splatnosti správca dane môže vychádzať z výšky a splatnosti splátok navrhovaných daňovníkom v VIII. časti.

     IX. časť – Žiadosť o vrátenie daňového preplatku

Súčasťou tlačiva daňového priznania je aj žiadosť o vrátenie daňového preplatku podľa § 79 daňového poriadku.

Ak daňovník žiada o vrátenie preplatku na účet, uvádza formu bankového účtu v tvare IBAN. V súlade s nariadením EÚ č. 260/­2012 je IBAN identifikátor platobného účtu, t. j. je to medzinárodne štandardizovaná forma čísla bankového účtu používaná pre bankové operácie. Tento sa musí používať pre vnútroštátne aj cezhraničné transakcie v rámci bankového styku.

Ak daňovník žiada o vrátenie daňového preplatku poštovým poukazom, je možné podľa § 79 ods. 6 daňového poriadku takto poukázať do výšky 15 000 eur vrátane.

Daňovník, ktorý žiada vrátenie daňového preplatku na bankový účet vedený v zahraničí (cezhraničný prevod finančných prostriedkov) v inom formáte ako IBAN, uvádza v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka číslo účtu, SWIFT/BIC kód, názov banky, mesto a štát banky alebo pobočky banky daňovníka.

* * *