–   plynú zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov uvedených v § 32 ods. 4 ZDP,

Poznámka

Pre účely podania daňového priznania, uvedené znamená, že príjmy zo závislej činnosti boli v zahraničí aj zdaniteľnými príjmami, čo znamená, že si cez daňové priznanie môže uplatniť metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia, ak mal príjmy zdanené v štáte, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „zmluva o ZDZ“) alebo ide o príjmy zo závislej činnosti vykonávanej v zahraničí, ktoré tam mal preukázateľné zdanené. Nejde o prípady, kedy bol napr. zamestnanec vyslaný pracovať do zahraničia na menej ako 183 dní, pričom nepracoval ani v stálej prevádzkarni slovenského zamestnávateľa umiestnenej v zahraničí ani u zahraničného zamestnávateľa.

–   nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň podľa § 35 ods. 3 písm. a) ZDP,

Poznámka

Ide o zamestnanca, ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, a preto sa nezaplatený preddavok vyrovná najneskôr pri podaní daňového priznania, ak mu vznikne povinnosť jeho podania alebo sa daňovník rozhodol ho podať, resp. pri vykonaní ročného zúčtovania zdaniteľných príjmov, ak mu povinnosť podania daňového priznania nevznikla alebo sa sám nerozhodol ho podať.

–   daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady (§ 38 ods. 5) na vykonanie ročného zúčtovania alebo je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 (porušenie podmienok pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie, čo je predčasný výber uloženej sumy).

?   Príklad

Daňovník je považovaný za slovenského daňového nerezidenta či už na základe ZDP, resp. príslušnej zmluvy o ZDZ a má zo zdroja na území SR iba príjmy podľa § 5 ZDP, pričom tento daňovník má aj v štáte svojej rezidencie príjmy zo závislej činnosti.

Je v tomto prípade daňovník s ODP povinný podávať daňové priznanie podľa § 32 ZDP, alebo môže požiadať svojho slovenského zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane?

Vzhľadom na skutočnosť, že ide o daňovníka s ODP na území SR (nie je možné brať do úvahy príjmy, ktoré dosahuje v zahraničí), sú tu zdaniteľnými príjmami len príjmy zo závislej činnosti vykonávanej pre slovenského zamestnávateľa, tento mu môže vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na území SR.

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, ak v tomto zdaňovacom období daňovník poberal

a)  príjmy podľa § 5 ZDP od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa,

b)  iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 až § 8 ZDP, vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 ZDP, pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7 ZDP, alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 ZDP (porušenie podmienok pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie).

Daňové priznanie nie je podľa § 32 ods. 4 ZDP povinný podať daňovník, ak má len príjmy:

a)  podľa § 5 a nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 2 ZDP, alebo

b)  z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a neuplatní postup podľa § 43 ods. 7, alebo

c)  ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území SR a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva, alebo

d)  zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo

e)  ktoré sú od dane oslobodené.

Podľa § 32 ods. 5 ZDP, daňové priznanie môže podať aj daňovník, ktorému nevyplýva povinnosť podať daňové priznanie. Toto ustanovenie môže využiť napr. aj daňovník, ktorý nedosiahol žiadne zdaniteľné príjmy (nemá povinnosť podania daňového priznania), ale má nárok na daňový bonus na zaplatené úroky z hypotekárneho úveru podľa § 33a ZDP, o ktorého vyplatenie požiada práve cez podanie daňového priznania.

   Upozornenie

1. Ak podá daňové priznanie daňovník, ktorý nebol povinný podať daňové priznanie alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie, a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, mu vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38 ZDP, považuje sa toto daňové priznanie za opravné alebo dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu, pričom vykonané ročné zúčtovanie podľa § 38 ZDP sa v tomto prípade považuje za podané daňové priznanie.

2. Ak sa daňovník rozhodne podať daňové priznanie, aj keď nemá povinnosť, musí ho podať v zákonom stanovenej lehote určenej podľa § 49 ZDP.

Do daňového priznania fyzickej osoby sa zahrňujú výlučne zdaniteľné príjmy, okrem príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) nadobudnutých do 31. 12. 2003, ktoré sú pri ich vyplatení (vrátení) v roku 2025 oslobodené od dane v nadväznosti na § 52 ods. 20 ZDP (za podmienky, že nebolo o nich účtované alebo vedená daňová evidencia v obchodnom majetku), pričom ale platiteľ dane z nich zrazil daň v nadväznosti na § 43 ZDP (uplatní si takto zrazenú daň ako už zaplatený preddavok, ktorý sa mu vráti alebo započíta na úhradu daňovej povinnosti).

Zdaniteľné príjmy je následne potrebné zatriediť do príslušného druhu príjmov, z ktorého sa určí základ dane (čiastkový základ dane), resp. osobitný základ dane a daňová povinnosť daňovníka.

Ak daňové priznanie podáva za daňovníka zákonný zástupca, právny nástupca alebo zástupca, uvedie v daňovom priznaní osobné údaje o daňovníkovi určené zákonnom, za ktorého podáva daňové priznanie, a svoje osobné údaje.

Daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 6) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, podáva za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu, t. j. správca dane nebude takéhoto daňovníka postihovať vyrubovaním sankcií v súlade s § 155 a 156 daňového poriadku. Z uvedeného vyplýva, že ak je daňovníkovi priznaný niektorý z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP spätne za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, je povinný si dodatočným daňovým priznaním svoju daňovú povinnosť opraviť.

Podľa § 32 ods. 12 ZDP, ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu (§ 17 ods. 9) dodatočne prijme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo v súvislosti s týmito činnosťami, dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto prijaté alebo zaplatené sumy zvýši príjmy alebo daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 17 ods. 9), pričom ak daňovník podá daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo prenájom, len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa § 155 a 156 daňového poriadku. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto prijaté alebo zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy prijal alebo zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý vráti príjmy, ktoré zahrnul do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 až § 8 ZDP v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach alebo dodatočne zaplatí výdavky, ktoré boli uznané za daňové výdavky vynaložené v súvislosti s príjmami podľa § 6 až 8.

Poznámka

V praxi sa vyskytli prípady, keď napr. podnikajúca fyzická osoba až po skončení podnikania bola zaviazaná zaplatiť náhradu v súvislosti s podnikaním, resp. bola jej zaplatená takáto náhrada. Predmetné ustanovenie dáva daňovníkovi možnosť vysporiadať si spravodlivo daňovú povinnosť podaním dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 6 zákona). Postup vyplývajúci z citovaného ustanovenia môže uplatniť daňovník pri príjmoch podľa § 6 až 8.

Najčastejším využívaním tohto ustanovenia sú prípady vyberania zdravotných odvodov z príjmov podľa § 7 a 8 ZDP, kde na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia vychádzajúceho práve z podaného daňového priznania, pri takýchto druhoch príjmu vznikajú nedoplatky, ktoré má nárok daňovník s uplatniť ako daňový výdavok spôsobom uvedeným práve v § 32 ods. 12 ZDP.

Podľa § 32 ods. 10 ZDP daňovník, ktorý podáva daňové priznanie a uplatňuje si nárok na daňový bonus podľa § 33 ZDP, okrem daňovníka, ktorému zamestnávateľ vyplatil daňový bonus v plnej sume, na ktorú mal daňovník za príslušné zdaňovacie obdobie nárok, nemusí k daňovému priznaniu predkladať

–   potvrdenie školy, že dieťa sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ani

–   potvrdenie príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa, ak dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na škole so sídlom na území Slovenskej republiky.

Povinnosť predkladania potvrdenia o návšteve školy majú daňovníci, ktorých deti študujú na školách so sídlom mimo územia Slovenskej republiky (deti študujúce na školách v zahraničí).

Ostatné doklady preukazujúce nároky na uplatnenie daňového bonusu ako napr.

–   kópiu rodného listu dieťaťa,

–   kópiu dokladu o osvojení dieťaťa,

–   kópiu potvrdenia o návšteve školy, ak sa dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na škole so sídlom mimo územia SR

nemá daňovník povinnosť predkladať správcovi dane ako súčasť daňového priznania vtedy, ak už boli správcovi dane predložené a nedošlo k zmene údajov v nich uvedených.

?   Príklad

Daňovník 5. 2. 2026 podáva daňové priznanie fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2025, v ktorom si za splnenia všetkých ustanovených podmienok uplatňuje nárok na daňový bonus na jedno vyživované dieťa. Musí priložiť kópiu dokladu o štúdiu k daňovému priznaniu za rok 2025?

Vyživované dieťa sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole v Bratislave, preto v súlade s § 32 ods. 10 ZDP potvrdenie školy, že dieťa sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, neprikladá. Uvedenú skutočnosť si správca dane (daňový úrad) overí prostredníctvom informačných systémov verejnej správy (centrálny register študentov).

2. Kedy je daňovník povinný podať daňové priznanie?

2.1 Zákonná lehota

Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 ZDP daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, to znamená, že daňové priznania k dani z príjmov za rok 2025 sa podávajú do 31. marca 2026.

V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť.

Zdaňovacím obdobím je podľa § 2 písm. l) ZDP kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak. U fyzickej osoby je to vždy kalendárny rok.

To platí aj pre daňovníkov, ktorí sú zamestnancami zamestnávateľa (právnickej osoby), ktorý nemá zdaňovacie obdobie zhodné s kalendárnym rokom, t. j. má zdaňovacie obdobie určené na základe vedeného účtovníctva ako hospodársky rok.

Daňovník je povinný každú platbu poukazovanú správcovi dane náležite označiť v súlade s Vyhláškou č. 378/­2011 Z. z. Daňovník poukazuje jednotlivé platby správcovi dane na vlastný účet.

Číslo vlastného účtu – tzv. základné číslo účtu má daňovník pridelené od správcu dane, a toto číslo účtu sa skladá z:

–   predčíslia účtu označujúceho druh dane,

–   základného čísla účtu označujúceho daňový subjekt a

–   identifikačného kódu Štátnej pokladnice.

Základné číslo účtu pre platenie dane každému daňovníkovi oznamuje správca dane. Ak oznámenie bude doručené daňovníkovi až po lehote na podanie daňového priznania, daňovník je povinný zaplatiť daň neskôr než je lehota na podanie daňového priznania – a to v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia. Obdobne sa postupuje aj v prípade, ak daňové priznanie podáva za daňovníka dedič alebo osoba, na ktorú prechádzajú peňažné nároky zomrelého zamestnanca podľa § 35 ZP, pričom do termínu na podanie daňového priznania číslo účtu vedeného pre daňovníka nebolo správcom dane oznámené.

2.2 Predĺženie zákonnej lehoty na podanie daňového priznania

Podľa § 49 odsek 3 ZDP daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v zákonnej lehote, sa na základe

a)  oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia zákonnej lehoty na podanie daňového priznania (do 3 kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia), predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení, podanom na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo, uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná,

b)  oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia do uplynutia zákonnej lehoty na podanie daňového priznania (do 3 kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia), predlžuje táto lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení, podanom na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo, uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná, pričom ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu,

c)  žiadosti daňovníka v konkurze podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2 o predĺženie tejto lehoty môže správcom dane rozhodnutím predĺžiť lehota na podanie daňového priznania podľa odseku 2, najviac o tri kalendárne mesiace, pričom proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať.

2.3 Lehota na podanie daňového priznania v prípade smrti daňovníka

V prípade smrti daňovníka môžu nastať dve situácie pre povinnosť podania daňového priznania za tohto daňovníka, a to ak

–   zomrie v priebehu kalendárneho roka (za predchádzajúce zdaňovacie obdobie má svoju daňovú povinnosť už vysporiadanú podaním daňového priznania), t. j. je potrebné vysporiadať jeho daňovú povinnosť prostredníctvom daňového priznania za túto príslušnú časť roka, ak by bol povinný podať daňové priznanie,

?   Príklad

Daňovník dosahujúci príjmy z podnikania podľa § 6 ZDP zomrie 5. 5. 2025. Za príslušnú časť roka, t. j. od 1. 1. 2025 do 5. 5. 2025 bol povinný vysporiadať daňovú povinnosť za zomretého daňovníka dedič (§ 49 ods. 4 ZDP), a to do 3 mesiacov odo dňa smrti daňovníka. Môže požiadať správcu dane o predĺženie lehoty na podanie tohto daňového priznania.

–   zomrie po skončení zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka), pričom ešte za uplynulé zdaňovacie obdobie nepodával daňové priznanie, ktoré bol povinný podať, t. j. nepodaním daňového priznania mu nebola ani vyrubená daň.

?   Príklad

Daňovník dosahujúci príjmy z podnikania podľa § 6 ZDP zomrie 1. 2. 2026. Keďže ešte neuplynula lehota na podanie daňového priznania, zomretý daňovník ešte nepodával daňové priznanie za rok 2025 a jeho daň za rok 2025 nebola vyrubená. Dedič preto bude podávať 2 daňové priznania, a to za zdaňovacie obdobie roka 2025 (§ 49 ods. 5 ZDP) a za príslušnú časť kalendárneho roka v ktorom daňovník zomrel, t. j. od 1. 1. 2026 do 1. 2. 2026, ak mu vznikla povinnosť podať daňové priznanie (napr. zomretý daňovník bol živnostník a z príjmov z podnikania vykázal daňovú stratu).

V obidvoch prípadoch za zomretého daňovníka podáva daňové priznanie dedič. Ak je dedičov viac, podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, ktorý z nich priznanie podá, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva. Ak nie je známy dedič alebo dedič zomrie, podá daňové priznanie zástupca ustanovený správcom dane.

Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po úmrtí daňovníka, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť. Žiadosť o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania musí dedič podať najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania uvedenej v zákone, t. j. 15 dní pred uplynutím trojmesačnej lehoty po dni úmrtia daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie dedič.

Poznámka

V prípade, ak ešte nie je začaté dedičské konanie, správca dane si môže urobiť úsudok o predbežnej otázke (kto bude osobou dediča) a s touto osobou bude konať a tiež jej doručovať písomnosti. Urobiť si úsudok o predbežnej otázke znamená, že správca dane spíše úradný záznam, v ktorom uvedie, ktorú z osôb (napr. z okruhu najbližších) bude správca dane považovať za osobu dediča. Na túto osobu bude vydávať aj rozhodnutia. Ak si správca dane sám urobil úsudok o predbežnej otázke a následne o tejto otázke rozhodol príslušný orgán inak, bude táto skutočnosť dôvodom na obnovu konania podľa § 75 ods. 1 písm. c) daňového poriadku. Uvedené znamená, že konanie ukončené právoplatným rozhodnutím sa obnoví na žiadosť účastníka konania alebo z úradnej moci, ak rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. Tento dôvod bude aktuálny za predpokladu, že rozhodnutie správcu dane vo veci samej sa stalo právoplatným a že rozhodnutie príslušného orgánu o predbežnej otázke sa od pôvodného posúdenia otázky odchyľuje takým spôsobom, že znamená nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 49 ods. 4 a 5 ZDP, daňové priznanie za zomrelého daňovníka nemusí podávať len dedič, ale aj osoba, na ktorú prechádzajú peňažné nároky zomrelého zamestnanca podľa § 35 Zákonníka práce. V súlade s § 35 Zákonníka práce peňažné nároky zamestnanca z pracovného pomeru jeho smrťou nezanikajú, ale prechádzajú postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti (iba v prípade, ak takýchto osôb niet, sa peňažné nároky stávajú predmetom dedičstva).

2.4 Lehota na podanie daňového priznania daňovníka s ODP, ktorý má na území SR stálu prevádzkareň

Ustanovenie § 49 ods. 8 ZDP definuje lehotu na podanie daňového priznania daňovníka s ODP, ktorému na území SR vznikne stála prevádzkareň.

Lehota na podanie daňového priznania, ak daňovníkovi s ODP vzniká na území SR stála prevádzkareň.

Ustanovenie § 49 ods. 8 ZDP definuje lehotu na podanie daňového priznania daňovníka s ODP, ktorému na území SR vznikne stála prevádzkareň.

V prípade, ak ide o vznik stálej prevádzkarne daňovníka s ODP, ktorý je rezidentom v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, skúma sa vznik stálej prevádzkarne aj podľa ustanovení príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (zvyčajne ustanovenia článku 5).

Daňovníkovi s ODP, ktorý začne vykonávať podnikateľskú činnosť na území SR, môže vzniknúť na území SR stála prevádzkareň až po uplynutí určitého obdobia. Môže nastať situácia, že hoci začal vykonávať podnikateľskú činnosť na území SR počas jedného zdaňovacieho obdobia, stála prevádzkareň na území SR vznikne až v nasledujúcom zdaňovacom období. Následne po vzniku stálej prevádzkarne na území SR je daňovník s ODP povinný podať daňové priznanie za prvé zdaňovacie obdobie.

Daňové priznanie sa za prvé zdaňovacie obdobie podáva v lehote najneskôr do konca tretieho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom stála prevádzkareň vznikla.

Za nasledujúce zdaňovacie obdobie (t. j. obdobie, v ktorom stála prevádzkareň na území SR vznikla) daňovník s ODP podá daňové priznanie v lehote podľa § 49 ods. 2 ZDP, t. j. do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

V rovnakej lehote si daňovník s ODP, ktorému vznikla na území SR stála prevádzkareň musí splniť aj povinnosti vzťahujúce sa na zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane [§ 48 ods. 1 písm. a)], ak na území SR v tomto zdaňovacom období vyplácal príjem zo závislej činnosti daňovníkovi s ODP. V lehote pre podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť.

V § 49 ods. 8 ZDP je určená lehota pre podanie daňového priznania zamestnancom za činnosť vykonávanú pre stálu prevádzkareň, ktorá vznikla uplynutím doby, pričom zamestnanec si musí spätne vysporiadať daňovú povinnosť. Podľa znenia tohto ustanovenia je v lehote do 30 dní po uplynutí zákonom stanovenej trojmesačnej lehoty pre podanie daňového priznania povinný podať daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie a daň aj zaplatiť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) prvého bodu, ktorému daňovník, ktorému vznikla stála prevádzkareň na území SR, vyplácal príjmy zo závislej činnosti a tento daňovník nepožiadal o vykonanie ročného zúčtovania, pričom, ak tento daňovník podá dodatočné daňové priznanie, neuplatní sa sankčný postup podľa daňového poriadku na príjem zo závislej činnosti prisúditeľnej k stálej prevádzkarni.

Ustanovenie § 49 ods. 7 ZDP definuje lehotu na podanie daňového priznania alebo hlásenia pre daňovníka s ODP, ktorý vykonával svoju podnikateľskú činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, avšak túto stálu prevádzkareň umiestnenú na území SR zruší.

Daňovník s ODP, ktorý zruší stálu prevádzkareň umiestnenú na území SR, je povinný podať daňové priznanie alebo hlásenie najneskôr do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom daňovník zrušil stálu prevádzkareň.

Uvedené sa však nevzťahuje na daňovníka s ODP, ktorý pri zrušení stálej prevádzkarne umiestnenej na území SR:

–   dosahuje na území SR iné zdaniteľné príjmy (s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP a jej vybraním je splnená daňová povinnosť), alebo

–   má na území SR aj iné stále prevádzkarne, alebo

–   má na území SR organizačnú zložku.

Daňovník s ODP, ktorý spĺňa aspoň jeden z uvedených predpokladov, je povinný podať daňové priznanie v bežnej lehote v súlade s § 49 ods. 2 ZDP, t. j. do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Pre povinnosť podania fyzickej osoby, a to aj ak je daňovníkom s ODP, však stále platí ustanovenie § 32 ZDP, t. j. má povinnosť podať daňové priznanie len ak jeho zdaniteľné príjmy dosiahnuté na území SR sú vyššie ako 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka alebo vykázal daňovú stratu z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

?   Príklad

Daňovník s ODP má na území SR umiestnenú stálu prevádzkareň, ktorú dňa 30. septembra 2025 zrušil. Tento daňovník nemá na území SR žiadnu inú stálu prevádzkareň, ani mu zo zdrojov na území SR neplynú žiadne iné zdaniteľné príjmy. Daňovník s ODP je povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie od 1. januára 2025 do 30. septembra 2025 v lehote do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň, t. j. do 31. decembra 2025.

2.5 Opravné a dodatočné daňové priznanie

V súlade s § 49 ods. 12 ZDP sa na podávanie opravného daňového priznania, alebo dodatočného daňového priznania použije daňový poriadok.

Tak ako riadne daňové priznanie, tak aj opravné alebo dodatočné daňové priznanie je možné podať len na predpísanom tlačive. Riadne daňové priznanie daňový subjekt podáva v zákonom stanovenej lehote, t. j. v lehote upravenej v § 49 ZDP.

Dodatočné daňové priznanie podáva daňovník na tlačive platnom za zdaňovacie obdobie, za ktoré ho podáva, t. j. nepodáva ho na tlačive platnom v zdaňovacom období, v ktorom zistil skutočnosti zakladajúce povinnosť podávať dodatočné daňové priznanie.

Ak pred uplynutím tejto lehoty daňový subjekt zistí, že ním podané daňové priznanie obsahuje chyby, môže v tomto termíne podať opravné daňové priznanie. Na tlačive daňového priznania daňový subjekt vyznačí v riadku na to určenom, že ide o opravné daňové priznanie.

Podstatnou skutočnosťou po podaní opravného daňového priznanie je to, že na vyrubenie dane je rozhodujúce posledné podané opravné daňové priznanie a na podané daňové priznanie a na predchádzajúce opravné daňové priznanie sa neprihliada. Podanie opravného daňového priznania daňový poriadok nepovažuje za správny delikt, za ktorý by bol daňový subjekt sankcionovaný.

?   Príklad

Daňový subjekt podá daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2025 dňa 13. 2. 2026. Následne dňa 13. 3. 2026 daňový subjekt podá opravné daňové priznanie, pretože zistí, že daň v podanom daňovom priznaní uviedol nesprávne. Lehotu na podanie daňového priznania upravuje ZDP tak, že daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak zákon neustanovuje inak. V danom prípade daňový subjekt je oprávnený podať opravné daňové priznanie, pretože lehota na podanie daňového priznania ešte neuplynula. Pre vyrubovacie konanie sa použije opravné daňové priznanie podané dňa 13. 3. 2026 a na predchádzajúce daňové priznanie správca dane nebude prihliadať.

Ak uplynie zákonnom stanovená lehota na podanie daňového priznania a daňový subjekt zistí, že uviedol v daňovom priznaní nesprávne údaje, môže ich opravu vykonať už len podaním dodatočného daňového priznania. V dodatočnom daňovom priznaní vyznačí na tlačive v riadku na to určenom, že ide o dodatočné daňové priznanie, pričom tlačivo vyplní v rozsahu, ako keby podával „riadne“ daňové priznanie a rozdiely oproti pôvodne podanému priznaniu vyznačí v oddiely na tom určenom.

Podľa § 49 ZDP môže daňové priznanie daňovník podať u hociktorého správcu dane.

3. Z čoho daňovník platí daň?

Daňová povinnosť daňovníka sa určí len zo zdaniteľných príjmov, t. j. príjmov, ktoré podľa § 2 písm. h) ZDP sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené ani podľa ZDP a ani podľa medzinárodnej zmluvy.

Samotná definícia príjmu je pre daňové účely upravená v ustanovení § 2 písm. c) ZDP, podľa ktorého je príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 písm. b) ZDP je predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12.

V prípade situácií, v ktorých dochádza k posudzovaniu predmetu dane z príjmov dosahovaných v zahraničí a príjmov dosahovaných na území SR zahraničnými daňovníkmi, je predmet dane určený v ustanoveniach § 2 písm. f) a g) ZDP. Takýto predmet dane sa odvíja od posúdenia, či príjmy dosahuje daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovník s NDP) na území SR alebo daňovník s ODP. V závislosti od tejto skutočnosti sa posudzuje rozsah daňovej povinnosti daňovníkov.

Ak má daňovník, fyzická osoba na území SR trvalý pobyt (povolenie na trvalý pobyt), bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava, je podľa § 2 písm. d) bod 1 ZDP daňovníkom s NDP.

Takýto daňovník tu zdaňuje príjmy, ktoré dosiahol nielen na území SR, ale aj príjmy, ktoré dosiahol v zahraničí [§ 2 písm. f) ZDP].

Podľa § 2 písm. e) ZDP, ak daňovník na území SR nemá trvalý pobyt (povolenie na trvalý pobyt), bydlisko a ani sa tu obvykle nezdržiava, je daňovníkom s ODP.

Daňovníkom s ODP je aj daňovník, ktorý sa na území SR obvykle zdržiava, ale len na účely štúdia alebo liečenia. Tento daňovník zdaňuje len príjmy, ktoré dosiahol zo zdrojov na území SR [§ 2 písm. g) ZDP], aj to len tie príjmy, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 16 ZDP.

Poznámka

Finančné riaditeľstvo SR vydalo Metodický pokyn k stanoveniu rozsahu daňových povinností daňovníkov na území SR, ktoré je uverejnené na internetovej stránke www.financnasprava.sk, a ktoré uvádza aj bližšie informácie k stanoveniu rozsahu daňových povinností daňovníka na území SR.

     Príjmy, ktoré sa neuvádzajú v daňovom priznaní

Ide o príjmy, ktoré nie sú zdaniteľnými príjmami, t. j. príjmy, ktoré

–   sú vylúčené z predmetu dane,

–   sú od dane oslobodené, okrem zákonom určenej jednej výnimky pre príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia) nadobudnutých do 31. 12. 2003, alebo

–   sa považujú vybratím dane zrážkou za vysporiadané podľa § 43 ods. 6 ZDP alebo sa nepovažujú za vysporiadané vybratím dane, ale daňovník pri nich nevyužil možnosť považovať zrazenú daň za preddavok podľa § 43 ods. 7 ZDP.

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, sú uvedené v § 3 ods. 2 ZDP a špecificky pre príjmy zo závislej činnosti v § 5 ods. 5 ZDP.

Príjmy, ktoré sú od dane oslobodené, sú uvedené v § 9 ZDP a špecificky pre závislú činnosť v § 5 ods. 7 ZDP.

V prípade príjmov daňovníkov s ODP, je navyše potrebné prihliadať aj na ustanovenie § 16 ZDP, ktoré špecificky vymedzuje predmet dane pre túto skupinu daňovníkov s tým, že pokiaľ posudzované príjmy nebudú uvedené v tomto ustanovení, nie sú predmetom dane na území SR. Ak takýto daňovník má bydlisko v štáte, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o ZDZ resp. inú medzinárodnú zmluvu, potom je potrebné posudzovať príjmy taxatívne vymedzené v § 16 ZDP aj podľa príslušnej zmluvy o ZDZ.

A) Príjmy, ktoré sú vylúčené z predmetu dane

1. Príjmy, ktoré sú vylúčené z predmetu dane podľa § 3 ZDP

V súlade s § 3 ZDP ide napr. o príjmy:

- prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov a príjem získaný vydaním – ide o príjmy vyplácané napr. podľa zákona č. 119/­1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v z.n.p., zákona č. 403/­1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých krívd v z.n.p.,

- príjem získaný darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len „nehnuteľnosť“) alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty s výnimkou príjmu z neho plynúceho a s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s výkonom činnosti zo závislej činnosti (§ 5) alebo príjmy z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6) a darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa.

Nadobúdanie vlastníctva dedením alebo darovaním je vymedzené ustanoveniami ObčZ.

V okamihu nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti, hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty daňovník získal príjem (peňažný alebo nepeňažný, ktorý však v tomto momente nie je u daňovníka (dediča alebo obdarovaného) predmetom dane s výnimkou prípadov darovania majetku v súvislosti s príjmami podľa § 5 alebo 6, ktoré sú zdaniteľným príjmom aj v momente darovania.

?   Príklad

Fyzická osoba nadobudla na základe uznesenia o dedičstve po zomrelom poručiteľovi nehnuteľnosť v hodnote 200 000 eur.

Je tento príjem predmetom dane a vzniká fyzickej osobe povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní?

Nepeňažný príjem vo forme nehnuteľnosti nadobudnutej priamo na základe osvedčenia o dedičstve nie je predmetom dane z príjmov a dedičovi nevzniká povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní.

?   Príklad

Na základe osvedčenia o dedičstve po zomrelom poručiteľovi nadobudol jeden z dedičov nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva s tým, že bol povinný druhému dedičovi vyplatiť finančnú čiastku rovnajúcu sa polovici z hodnoty nehnuteľnosti.

Vzniká fyzickej osobe ako dedičovi povinnosť tento príjem v hotovosti priznať v daňovom priznaní a zaplatiť daň?

Nakoľko aj vyplatenie finančnej náhrady dedičovi vyplýva z uznesenia o dedičstve, tento príjem nie je predmetom dane z príjmov a dedičovi nevzniká povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní.

?   Príklad

Daňovník nadobudol umelecký obraz v hodnote 100 000 eur dedením po svojom otcovi. Tento obraz predal za 80 000 eur.

Podlieha príjem z predaja obrazu dani z príjmov?

Príjem z predaja obrazu je predmetom dane z príjmov, nakoľko sa jedná už o príjem plynúci z majetku získaného dedením. Tento príjem z predaja hnuteľnej veci je však od dane z príjmov oslobodený a daňovníkovi nevzniká v súvislosti s týmto príjmom žiadna daňová povinnosť.

V prípade majetku získaného darovaním je v nadväznosti na § 3 ods. 2 písm. a) ZDP (či bude príjem získaný formou daru vylúčený z predmetu dane alebo nie, t. j. bude zdaniteľným príjmom) potrebné rozlišovať o aké dary ide.

V prípade darov, ktoré boli poskytnuté v súvislosti s príjmami

- podľa § 5 ZDP (príjmy zo závislej činnosti), tieto sú zdaniteľným príjmom bez uplatnenia výdavkov najmä v prípade, ak sú poskytované od zamestnávateľa svojmu zamestnancovi. Môže ísť o dary poskytované zamestnávateľom ako benefity svojim zamestnancom ako napr. poukazy na nákup tovaru (oblečenia, knižiek, kozmetiky a pod.), rekreačné poukazy, poukazy na masáže, plaváreň, fitcentrá a pod. Zdrojom takýchto odmien môže byť sociálny fond, nerozdelený zisk po zdanení príp. finančné prostriedky od zamestnávateľa, ktoré však nemusia byť aj daňovými výdavkami zamestnávateľa.

Dary môžu byť zamestnancom poskytované aj odborovou organizáciou, pôsobiacou u zamestnávateľa, svojim členom, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP, nakoľko nie sú poskytnuté samotným zamestnávateľom a nie sú poskytnuté v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ale sú poskytnuté členom odborovej organizácie z členských príspevkov, ktoré sú prerozdeľované na vopred určené účely. Ide napr. o poskytnutie vianočných sladkostí napr. v rámci mikulášskeho balíčka alebo balíček na deň detí darovaný deťom zamestnanca a pod.

Poznámka

V praxi sa vyskytli situácie, kedy sú zamestnancom odberateľov zodpovedných za objednávky poskytované dary od dodávateľov za objednávanie ich tovaru alebo služieb. V takýchto prípadoch môže správca dane postupovať individuálne a môže vyhodnotiť, že aj keď nejde priamo o vzťah zamestnávateľa a zamestnanca, bez toho aby bol zamestnaný u odberateľa a bol zodpovedný za objednávky pre svojho zamestnávateľa, by mu dodávateľ neposkytol dar, a preto pôjde o zdaniteľný príjem u zamestnanca [§ 5 ods. 1 písm. g) ZDP]. Na druhej strane môže správca dane vyhodnotiť takéto dary aj ako úplatky a z toho vyvodiť ďalší postup, a to napr. v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní. Z daňového hľadiska tak dar poskytnutý dodávateľom ako aj úplatok nie sú daňovým výdavkami u osoby, ktorá takéto plnenia poskytuje.

- podľa § 6 ZDP, tieto sú zdaniteľnými príjmami avšak v súlade s Usmernením MF SR k zákonu č. 595/­2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov, uverejnenom vo FS č. 5/2005 sa zároveň k týmto príjmom uvádzajú aj výdavky v hodnote prijatého daru, t. j. takto prijatý dar má v zásade neutrálny daňový dopad pre daňovníka/príjemcu. Uvedený postup je zhodný s postupom pri zahŕňaní dotácií, podpôr a príspevkov do zdaniteľných príjmov uvedený v § 17 ods. 3 písm. h) ZDP pre daňovníkov dosahujúcich príjmy podľa § 6 ZDP, ktorý účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo ktorý vedú daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP.

?   Príklad

Fyzická osoba (nepodnikateľ) nadobudla na základe darovacej zmluvy nehnuteľnosť v hodnote 100 000 eur.

Je tento nepeňažný príjem predmetom dane z príjmov a vzniká fyzickej osobe povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní?

Nepeňažný príjem vo forme nehnuteľnosti nadobudnutej darovaním nie je predmetom dane z príjmov a obdarovanému nevzniká povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní. Ak však táto fyzická osoba (obdarovaný) predmetnú nehnuteľnosť predá, alebo začne dosahovať príjem z jej prenájmu, potom tento príjem z predaja nehnuteľnosti alebo z prenájmu nehnuteľnosti už je predmetom dane z príjmov, ak nie je od dane oslobodený podľa § 9 ZDP.

?   Príklad

Fyzická osoba (nepodnikateľ) uzatvorila kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti, ktorú nadobudla darovaním od svojich rodičov. V čase darovania bola nehnuteľnosť ocenená súdnym znalcom v hodnote 90 000 eur. Z predaja nehnuteľnosti dosiahla fyzická osoba príjem vo výške 100 000 eur.

Vzniká fyzickej osobe ako predávajúcemu povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní k dani z príjmov?

Keďže sa jedná o príjem z predaja nehnuteľnosti, tento príjem už podlieha dani z príjmov. Môže byť však oslobodený od dane pri splnení podmienok na jeho oslobodenie určených v § 9 ZDP.

?   Príklad

Fyzická osoba vykonávajúca stavebné práce v rámci svojej podnikateľskej činnosti, dostala ako dar od svojho dodávateľa lešenie. Je tento dar predmetom dane z príjmov?

Keďže ide o vec, ktorá je určená na stavebné práce, je preukázaná súvislosť poskytnutého daru s výkonom činnosti podnikateľa, a preto tento dar predstavuje príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov ako príjem z podnikania.

?   Príklad

Súkromnému veterinárovi fyzická osoba darovala medicínsky prístroj.

Má tento dar veterinár zdaniť?

Keďže ide o vec, ktorá je určená k výkonu jeho činnosti, je preukázaná súvislosť poskytnutého daru s dosahovanými príjmami z podnikania podľa § 6 ZDP. Hodnota tohto daru bude teda predmetom dane a bude súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) daňovníka z príjmov podľa § 6 ZDP. V prípade, ak veterinár zaradí prístroj do obchodného majetku, v zásade by mala hodnota tohto prístroja (dar) ako jeho nepeňažný príjem, mať neutrálny dopad na jeho výslednú daňovú povinnosť, a to z dôvodu, že si k hodnote prístroja, t. j. nepeňažnému príjmu, môže uplatniť aj výdavok v takej istej výške, v závislosti od skutočnosti, či pôjde o majetok odpisovaný alebo neodpisovaný (z dôvodu nižšej hodnoty ako je ustanovená pre odpisovaný majetok). Ak by hodnota darovaného prístroja spĺňala výšku pre zaradenie tohto majetku do odpisovaného majetku bude daňovník zahŕňať takýto príjem spôsobom určeným pre zahŕňanie príjmu do základu dane z poskytnutej dotácie u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva podľa ustanovenia § 17 ods. 3 písm. h) ZDP, t. j. postupne vo výške príslušnej k ročnému odpisu takéhoto majetku.

Táto možnosť postupného zahrnutia daru u daňovníka s príjmami podľa § 6 ZDP do základu dane, bola uvedená v Usmernení MF SR k zákonu č. 595/­2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov, uverejnenom vo FS č. 5/2005.

Ak daňovníkovi v roku 2025 darovali medicínsky prístroj v hodnote 2 000 eur v súvislosti s výkonom jeho činnosti, tento prístroj daňovník zaradí do 2. odpisovej skupiny a odpisuje 6 rokov. Pri rovnomernom odpisovaní bude odpisovať každý rok 334 eura, pričom každý rok bude rozpúšťať k príslušnému odpisu aj príjem (hodnotu prístroja), t. j. príjem vo výške 334 eura ročne (pre zjednodušenie prístroj nadobudol v januári roka 2025, t. j. má nárok na celý ročný odpis).

?   Príklad

Fyzická osoba Jožko bola vlastníkom nehnuteľností (budovy, priľahlého pozemku a pozemku pod budovou) v podiele 4/5 od októbra 2024, kedy ju nadobudla darovaním od Petra. 1/5 predmetných nehnuteľností ostala vo vlastníctve pôvodného darcu. Od 1. 1. 2025 začali vlastníci nehnuteľností (Jožko a Peter) tieto nehnuteľnosti prenajímať a poberať príjmy podliehajúce dani podľa § 6 ods. 3 ZDP. V júli 2025 Peter daroval Jožkovi aj poslednú 1/5 nehnuteľností.

Keďže podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP predmetom dane sú dary poskytnuté v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 6 ZDP, je darovanie tejto nehnuteľnosti zdaniteľným príjmom obdarovaného?

Aplikuje sa v tomto prípade postup uvedený v Usmernení MF SR k ZDP k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov uverejnenom vo FS č. 5/2005?

Obdarovaný darované nehnuteľnosti nezaradí do obchodného majetku v súvislosti s dosahovaním príjmov z prenájmu.

Podlieha dani z príjmov už nadobudnutie nehnuteľností v roku 2024 v podiele 4/5, ktoré sa až následne začali prenajímať, alebo až nadobudnutie nehnuteľností darom v podiele 1/5, teda dar, ktorý bol poskytnutý počas doby prenájmu v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 6 ZDP?

V súlade s § 3 ods. 2 písm. a) ZDP predmetom dane nie je príjem získaný vydaním, darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len „nehnuteľnosť“) okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 6 zákona.

V nadväznosti na legislatívnu skratku „nehnuteľnosť“ ustanovenú v § 3 ods. 2 písm. a) ZDP sa za nehnuteľnosť považuje aj časť nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť v podiele 4/5 získal obdarovaný v čase, keď nehnuteľnosť nebola prenajímaná. Tento nepeňažný príjem získaný darom nie je predmetom dane z príjmov z dôvodu, že sa nejedná o dar súvisiaci s výkonom činností podľa § 6 ZDP. Zvyšnú časť nehnuteľnosti v podiele 1/5 získal obdarovaný v čase, kedy nehnuteľnosť (ako celok) bola prenajímaná a z uvedeného dôvodu časť nehnuteľnosti v podiele 1/5 je predmetom dane z príjmov v súlade s § 3 ods. 2 písm. a) zákona. Pri zdaňovaní nepeňažného príjmu získaného darovaním je potrebné postupovať podľa ôsmeho bodu Usmernenia MF SR k zákonu č. 595/­2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov uverejnenom vo FS č. 5/2005, t. j. ak daňovník dostal dar, ktorý je hmotným majetkom, hodnotu daru zahrnie do základu dane postupne vo výške odpisov darovaného majetku.

Samostatnú kategóriu príjmov dosiahnutých formou darov, tvoria dary poskytnuté držiteľom (napr. farmaceutická spoločnosť) poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (napr. lekár), ktoré nie sú vylúčené z predmetu dane podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP, t. j. sú považované za zdaniteľné príjmy.

- úver a pôžička – pôžička neznamená príjem a jej splácanie naopak neznamená výdaj (náklad),

Ak napr. zamestnanec dostane pôžičku od svojho zamestnávateľa a musí ju vrátiť, suma tejto pôžičky nie je predmetom dane z príjmov, pretože zamestnancovi nevznikne prírastok majetku. Ak by však zamestnávateľ poskytol zamestnancovi nenávratnú pôžičku, išlo by o dar v súvislosti s príjmami podľa § 5 ZDP, ktorá by bola zahŕňaná do zdaniteľného príjmu zamestnanca.

V prípade, ak by zamestnávateľ poskytol bezúročnú pôžičku alebo pôžičku s úrokom nižším ako je obvyklá výška úroku v mieste a v čase plnenia, je takéto zvýhodnenie vždy predmetom dane u zamestnanca, a to bez ohľadu na výšku pôžičky.

   Upozornenie

Aj keď § 3 ods. 2 už nerieši vylúčenie podielov na zisku z predmetu dane stále platí, že:

1. v prípade podielov na zisku alebo majetku obchodnej spoločnosti alebo družstva sú vylúčené z predmetu dane presne vyšpecifikované podiely v presne stanovenom časovom období, a to

- podiel na zisku (dividenda) vyplatené zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva v prípade, ak ide o podiely na zisku z vykázaného hospodárskeho výsledku rokov 2004 až 2016,

- vyrovnací podiel a podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, pričom ak ide o

a. vyrovnacie podiely, ktorých výška bola určená na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce najneskôr 31. decembru 2016 a

b. podiely na likvidačnom zostatku, ak obchodná spoločnosť alebo družstvo vstúpi do likvidácie najneskôr 31. decembra 2016 alebo súd rozhodol o zrušení spoločnosti podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka najneskôr 31. decembra 2016,

- podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi z vykázaného hospodárskeho výsledku rokov 2004 až 2016.

?   Príklad

Spoločnosť s ručením obmedzeným vyplatila spoločníkom spoločnosti – fyzickým osobám v roku 2025 podiely na zisku z hospodárskeho výsledku vykázaného za rok 2016.

Sú tieto podiely na zisku predmetom dane a vzniká fyzickým osobám povinnosť tieto príjmy zdaniť?

Keďže sa jedná o podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie 2016 (teda po 1. 1. 2004), tieto podiely nie sú predmetom dane z príjmov a fyzickým osobám nevzniká povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní a zdaniť.

2. v prípade podielu člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou vykázaný z hospodárskeho výsledku za zdaňovacie obdobia do 31. 12. 2016 sú naďalej vylúčené z predmetu dane.

2. Príjmy, ktoré sú vylúčené z predmetu dane podľa § 5 ods. 5 ZDP

Z pohľadu príjmov zo závislej činnosti sú príjmy, ktoré sú vylúčené z predmetu dane uvedené v § 5 ods. 5 ZDP, a to napr.

- podľa odseku 5 písm. a) ZDP predmetom dane nie je cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vzniká zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste.

Predmetom dane u zamestnanca nie je len tá cestovná náhrada, ktorej povinnosť poskytnutia zo strany zamestnávateľa vyplýva priamo z ustanovení zákona o cestovných náhradách, všetky ostatné plnenia sú u zamestnanca zdaniteľným príjmom, t. j. suma vo výške rozdielu medzi sumou nároku vyplývajúceho zo zákona o cestovných náhradách a poskytnutou sumou dohodnutou napr. v pracovnej zmluve (kolektívnej zmluve, vnútornom predpise).

Všetky fakultatívne (nenárokové, dobrovoľné) náhrady, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, aj napriek tomu, že sú upravené v pracovnej zmluve (kolektívnej zmluve, vnútornom predpise), sú pre neho zdaniteľným príjmom, ktorý sa zdaňuje v súlade s § 35 v úhrne zdaniteľných príjmov v čase vyplatenia predmetného plnenia.

?   Príklad

Zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi pri pracovnej ceste sumu stravného vo vyššej sume, ako je suma stravného podľa zákona o cestovných náhradách. Vyššiu sumu vypláca na základe kolektívnej zmluvy.

Je toto stravné predmetom zdanenia alebo nie je predmetom dane?

Z predmetu dane u zamestnanca je vylúčená len tá cestovná náhrada, ktorej povinnosť poskytnutia zo strany zamestnávateľa vyplýva priamo z ustanovení zákona o cestovných náhradách. Všetky ostatné vyššie plnenia (§ 9 zákona o cestovných náhradách) sú u zamestnanca zdaniteľným príjmom, t. j. aj suma vo výške rozdielu medzi sumou stravného vo výške nároku vyplývajúceho zo zákona o cestovných náhradách a poskytnutou sumou dohodnutou v kolektívnej zmluve (pracovnej zmluve, vnútornom predpise).

- podľa odseku 5 písm. b) predmetom dane nie je nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely.

Takýmto osobitným predpisom je napr. zákon č. 124/­2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o BOZP“), podľa ktorého je zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov. Zamestnávateľ je povinný vykonávať opatrenia nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci riadne a včas tak, aby sa splnil ich účel, a zabezpečovať, aby tieto opatrenia boli použiteľné a zamestnancovi prístupné.

V rámci týchto opatrení je zamestnávateľ povinný zabezpečiť

- osobné ochranné pracovné prostriedky, a to bezplatne u zamestnancov, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, pričom musí viesť evidenciu o ich poskytnutí, a musí udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie,

- bezplatne pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu,

Bezplatný pracovný odev a pracovnú obuv musí zamestnávateľ poskytnúť na základe nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 395/­2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Ide o ochranné prostriedky napr. na ochranu hlavy (napr. prilby pre baníkov, požiarnikov), ochranu dýchacích ciest (napr. ochranné rúška, potápačské prístroje), ochranu sluchu (napr. slúchadlové chrániče), na ochranu zraku a tváre (napr. kukly, štíty) atď.

- odsek 5 písm. e)

Podľa tohto ustanovenia je z predmetu dane vylúčený nepeňažný benefit poskytnutý formou zabezpečenia rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti, ale len v prípade, ak je zabezpečenie takýchto prehliadok určené osobitným predpisom ako napr. zákonom o BOZP po splnení podmienok.

- podľa odseku 5 písm. f) je z predmetu dane vylúčená náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce podľa § 145 Zákonníka práce, ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov.

V súlade s § 145 ods. 2 Zákonníka práce, za podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi náhrady za používanie vlastného náradia, vlastného zariadenia a vlastných predmetov potrebných na výkon práce, ak ich využíva s jeho súhlasom.

O nárokovú náhradu podľa § 145 ods. 2 Zákonníka práce pôjde len vtedy, ak podmienky na jej poskytnutie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve (napr. aj dodatkom k pracovnej zmluve). Ak by tieto podmienky neboli dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ale zamestnávateľ by ich mal upravené len vo vnútornom predpise, s ktorým je zamestnanec oboznámený, potom náhrada nebude poskytnutá podľa § 145 ods. 2 ZP a nie sú splnené podmienky podľa § 145 ods. 2 ZP. V ostatných prípadoch pôjde o náhradu, ktorú ktorý zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi z titulu používania vlastného náradia, zariadenia alebo predmetov potrebných na výkon práce mimo rámca § 145 ods. 2 ZP. Výkonom práce podľa tohto ustanovenia sa rozumie práca zamestnanca, ktorý je fyzickou osobou, ktorá v pracovnom pomere, a ak to ustanovuje osobitný predpis aj v obdobných vzťahoch, vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu (§ 1 ods. 2, § 11 ZP).

V súlade s § 52 ods. 8 písm. c) ZP, zamestnávateľ príjme pri domáckej práci alebo telepráci vhodné opatrenia, najmä uhrádza za podmienok podľa § 145 ods. 2 ZP preukázateľne zvýšené výdavky zamestnanca spojené s používaním vlastného náradia, vlastného zariadenia a vlastných predmetov potrebných na výkon domáckej práce alebo telepráce.

Pri domáckej práci alebo telepráci je špeciálna úprava v § 52 ods. 8 písm. c) ZP, v zmysle ktorej zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi za podmienok podľa § 145 ods. 2 ZP preukázateľne zvýšené výdavky zamestnanca spojené s používaním vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon domáckej práce alebo telepráce.

Ide o výdavky zamestnanca, ktoré:

–   sú vyššie v porovnaní s bežnými výdavkami,

–   vie zamestnanec preukázať,

–   súvisia s používaním vlastného náradia, zariadenia a vlastných predmetov, t. j. nie na nákup samotného zariadenia.

B) Príjmy, ktoré sú oslobodené od dane

Príjmy fyzických osôb, ktoré sú všeobecne oslobodené od dane (aj pre daňovníkov s NDP aj pre daňovníkov s ODP) sú upravené v § 9 ZDP.

Samozrejme najčastejšie riešenými príjmami sú príjmy

1. z predaja nehnuteľností alebo iné príjmy plynúce v súvislosti s nehnuteľnosťami,

2. z prenájmu nehnuteľnosti,

3. z predaja hnuteľných vecí,

4. z predaja cenných papierov,

5. zo sociálnych dávok.

Špeciálne sú riešené príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 ZDP.

     Príjmy, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 9 ZDP

1. Oslobodenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami

     Príjmy z predaja nehnuteľností

V zásade by bolo zo širšieho pohľadu možné rozlíšiť príjmy z predaja nehnuteľností ako:

–   príjmy z predaja nehnuteľností v osobnom vlastníctve daňovníka (predávajúceho) a

–   príjmy z prevodu členských práv v družstve, kde vlastníctvo k bytu patrí bytovému družstvu, ale užívateľ bytu má právo na jeho užívanie z titulu členstva v tomto družstve, ktoré môže aj ďalej predať.

     Oslobodenie príjmov z predaja nehnuteľnos­ti v osobnom vlastníctve daňovníka (pre­dá­va­júceho)

Predmetné oslobodenie závisí od viacerých kritérií, a to

–   doby trvania vlastníctva nehnuteľnosti,

–   spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti,

–   jej zahrnutia alebo nezahrnutia do obchodného majetku daňovníka.

Splnenie určených podmienok (doby vlastníctva) sa u predávajúceho alebo prevodcu posudzuje podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pričom rozhodujúci je vždy ten deň, ktorý nastal skôr. Na účely oslobodenia od dane u predávajúceho nie je podstatné, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci (§ 9 ods. 4 ZDP).

?   Príklad

Daňovník nadobudol garáž kúpou 14. 4. 2019. V roku 2025 sa ju rozhodol predať. Zmluva o prevode garáže bola uzavretá 15. 4. 2025. Platbu za nehnuteľnosť daňovník prijal 17. 4. 2025. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol kupujúci v máji 2025. Splnenie podmienok pre oslobodenie od dane sa v nadväznosti na § 9 ods. 4 ZDP v danom prípade posudzuje podľa dňa zavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti (15. 4. 2025), nakoľko uvedený deň nastal skôr, ako bola prijatá platba za nehnuteľnosť (17. 4. 2025). V tomto prípade je príjem z predaja posudzovanej nehnuteľnosti oslobodený od dane z príjmov.

Na príjem z predaja nehnuteľností, sa uplatňuje ustanovenie § 9 ods. 1 písm. a) ZDP, podľa ktorého je príjem z predaja takejto nehnuteľnosti oslobodený od dane po uplynutí piatich rokov odo dňa nadobudnutia takejto nehnuteľnosti.

V súvislosti s nadobudnutím vlastníctva nehnuteľnosti je potrebné uviesť, že doba nadobudnutia nehnuteľnosti sa posudzuje aj podľa spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti. Vlastníctvo nehnuteľnosti sa napr.

–   pri zmluvnom prevode (predaj – kúpa) podľa ObčZ nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností,

–   pri dedením nadobúda podľa ObčZ dňom úmrtia poručiteľa,

–   na základe rozhodnutia štátneho orgánu nadobúda napr. rozhodnutím správneho orgánu o vyvlastnení veci,

–   pri postavenom dome, či už vlastnou výstavbou alebo dodávateľským spôsobom nadobúda na základe kolaudačného rozhodnutia.

Ak ide o predaj nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, potom podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona, je príjem z predaja oslobodený od dane za podmienky, že uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov).

Poznámka

O dedenie v priamom rade ide vtedy, ak poručiteľom je príbuzný v priamom rade, t. j. priamy predok alebo priamy potomok (napr. rodičia, deti, starí rodičia, vnuci).

?   Príklad

V marci 2025 daňovník predal pozemok, ktorý zdedil v decembri 2021 po smrti otca. Otec daňovníka (poručiteľ) nadobudol pozemok kúpou v decembri roku 2014. Príjem z predaja pozemku je oslobodený od dane, pretože od nadobudnutia pozemku poručiteľom (otcom) do predaja pozemku daňovníkom (dedičom/synom) uplynulo viac ako päť rokov (doba vlastnenia poručiteľa + doba vlastnenia syna/daňovníka).

?   Príklad

V apríli 2025 predala daňovníčka rekreačnú chatu, ktorú nadobudla v roku 2022 dedením po svojej sestre. Sestra nadobudla chatu kúpou v roku 2015. Predávanú nehnuteľnosť síce daňovníčka nadobudla dedením, ale nakoľko nešlo o dedenie v priamom rade, na účely oslobodenia príjmu od dane nie je možné aplikovať ustanovenie § 9 ods. 1 písm. b) zákona. Podmienky na oslobodenie takejto nehnuteľnosti od dane sú ustanovené v § 9 ods. 1 písm. a) zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že k predaju rekreačnej chaty došlo do piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia (smrť poručiteľa), príjem z predaja nie je oslobodený od dane.

Ak ide o predaj nehnuteľnosti po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 až 151 ObčZ, do doby vlastníctva nehnuteľnosti sa započítava aj doba, počas ktorej bola takáto nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 9 ods. 3 zákona).

?   Príklad

Vo februári 2015 manželia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva pozemok. V septembri 2021, po rozvode manželstva, nadobudla uvedený pozemok na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva manželka. V apríli 2025 manželka pozemok predala (pozemok nebol zahrnutý do obchodného majetku). Nakoľko ide o predaj nehnuteľnosti po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do doby vlastníctva sa započítava aj doba, počas ktorej bola nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve. Vzhľadom na to, že od nadobudnutia nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do jej predaja uplynulo viac ako päť rokov, príjem z predaja pozemku je oslobodený od dane.

Od dane sú oslobodené aj príjmy z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola vydaná oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov (ide o vydanie v rámci tzv. reštitučných zákonov) za podmienky, že príjem z predaja takejto nehnuteľnosti bol prijatý touto oprávnenou osobou [§ 9 ods. 1 písm. d].

V prípade oslobodenia príjmov z predaja nehnuteľností nadobudnutých v rámci osobitných predpisov ako oprávnených osôb sa príslušné ustanovenia ZDP odvolávajú napr. na osobitné predpisy (tzv. „reštitučné zákony“), ako napr. zákon č. 119/­1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, zákon č. 403/­1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/­1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov a pod.

Na účely oslobodenia od dane v tomto prípade

–   nie je rozhodujúce ako dlho predávajúci nehnuteľnosť vlastnil, a

–   nie je podstatné ani to, či je alebo bola predávaná nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku daňovníka.

Dôležité je len, či príjem z predaja plynie oprávnenej osobe. !!!!!

?   Príklad

Daňovníčke bola 25. 2. 2025 na základe rozhodnutia v reštitúcii vrátená nehnuteľnosť. Túto sa daňovníčka rozhodla hneď v marci 2025 predať. Keďže predáva nehnuteľnosť ako oprávnená osoba, ktorá ju nadobudla na základe rozhodnutia v rámci reštitúcie, príjem ktorý dosiahne za predaj nehnuteľnosti bude u nej oslobodeným príjmom v súlade s § 9 ods. 1 písm. d) ZDP, a to bez ohľadu na skutočnosť, že túto nehnuteľnosť daňovníčka nevlastnila viac ako 5 rokov.

Ak by túto nehnuteľnosť však napr. darovala dcére a táto by sa ju rozhodla predať, už bude príjem z predaja nehnuteľnosti poberať dcéra, ktorá nebola oprávnenou osobou na vydanie nehnuteľnosti v rámci reštitúcie a podmienky pre oslobodenie tohto príjmu z predaja sa budú skúmať podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP vo vzťahu k daňovníčke/dcére.

?   Príklad

Daňovník nadobudol v roku 2021 nehnuteľnosť na základe rozhodnutia vydaného v súlade s ustanoveniami tzv. „reštitučných zákonov“ ako oprávnená osoba. Keďže vykonával podnikateľskú činnosť, zaradil si aj túto nehnuteľnosť do svojho obchodného majetku a ďalej ju využíval ako skladové priestory. V januári roku 2025 túto nehnuteľnosť vyradil zo svojho obchodného majetku a v septembri roku 2025 túto nehnuteľnosť predal. Je tento príjem oslobodený od dane?

Áno.

V súlade s § 9 ods. 1 písm. d) ZDP, keďže daňovník bol oprávnenou osobou, ktorá nadobudla nehnuteľnosť na základe rozhodnutia v reštitúcií, je príjem z predaja nehnuteľnosti oslobodený od dane bez ohľadu na skutočnosť, že nehnuteľnosť bola zaradená v obchodnom majetku tohto daňovníka a od jej vyradenia z obchodného majetku do dňa predaja neuplynulo päť rokov.

Od dane z príjmov sú oslobodené aj príjmy z predaja majetku (aj nehnuteľností), ktorý je zahrnutý do konkurznej podstaty, a to bez ohľadu na skutočnosť, či bola splnená podmienka doby vlastníctva predávanej nehnuteľnosti, a či ide o predaj nehnuteľnosti zahrnutej do obchodného majetku daňovníka [§ 9 ods. 1 písm. e) ZDP].

Podľa § 9 ods. 1 písm. o) ZDP je od dane oslobodený aj príjem z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej podľa § 11 zákona č. 330/­1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzavretá až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku, pričom

1. do uplynutia piatich rokov sa započíta aj doba od nadobudnutia pôvodnej nehnuteľnosti, ktorá bola nahradená nehnuteľnosťou podľa zákona č. 330/­1991 Zb.,

2. pri nadobudnutej nehnuteľnosti dedením v priamom rade je príjem z predaja tejto nehnuteľnosti oslobodený po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia poručiteľom, pri ktorom sa uplatní aj postup podľa prvého bodu.

Vo všeobecnosti platí, že pri predaji nehnuteľnosti, ktorú mal daňovník zahrnutú v obchodnom majetku, t. j. daňovník o tejto nehnuteľnosti účtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo na prenájom, alebo ju daňovník evidoval v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP, sa uplatňuje prísnejší režim oslobodenia od dane z príjmov fyzických osôb ako pri nehnuteľnosti, ktorú daňovník nemal zaradenú v obchodnom majetku.

V takomto prípade sa nesledujú podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja nehnuteľnosti v závislosti od uplynutia zákonnej doby odo dňa jej nadobudnutia do vlastníctva, ale odo dňa jej vyradenia z obchodného majetku.

Príjem z predaja zaradenej nehnuteľnosti v obchodnom majetku bude teda oslobodený od dane, ak k jej predaju dôjde po vyradení nehnuteľnosti z obchodného majetku do osobného užívania až po uplynutí piatich rokov odo dňa jej vyradenia.

Dňom vyradenia majetku z obchodného majetku daňovníka sa rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP (§ 9 ods. 5 zákona).

   Upozornenie

Pre účely oslobodenia príjmov z predaja nehnuteľnosti je dôležité, či daňovník, ktorý predáva nehnuteľnosť mal túto zaradenú v obchodnom majetku alebo nie. Nie je dôležité, či ju mal v obchodnom majetku predchádzajúci vlastník, či už napr. poručiteľ (ak bola zdedená), darca (ak bola darovaná) alebo pôvodný vlastník (predávajúci).

Ak nehnuteľnosť daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo ak ju daňovník prenajímal len sčasti, pri určení tej časti príjmu z jej predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, sa vychádza z rovnakého pomeru, v akej ju daňovník využíval na uvedené činnosti (§ 4 ods. 5 ZDP).

?   Príklad

Daňovník vlastnil byt od roku 2017. V roku 2021 pracoval v zahraničí a počas tejto doby byt prenajímal. Pri príjmoch z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona) uplatňoval preukázateľne vynaložené daňové výdavky a súčasne byt evidoval v evidencii prenajímaného hmotného majetku podľa § 6 ods. 11 písm. b) ZDP, t. j. byt mal zahrnutý do obchodného majetku. K 31. decembru 2023 byt z obchodného majetku vyradil (preradil ho z obchodného majetku do majetku určeného na osobné účely). V marci 2025 daňovník byt predal. Pretože ide o predaj bytu, ktorý bol zahrnutý do obchodného majetku, na účely oslobodenia príjmu z predaja je rozhodujúca doba, ktorá uplynula od dňa vyradenia bytu z obchodného majetku do dňa jeho predaja. K predaju bytu došlo do piatich rokov odo dňa vyradenia bytu z obchodného majetku a z toho dôvodu príjem z predaja nie je oslobodený od dane.

Ak sa predáva pozemok, na ktorom je umiest­nená stavba, je potrebné posudzovať splnenie podmienok na účely oslobodenia príjmov z predaja podľa § 9 zákona samostatne za pozemok a samostatne za stavbu (uvedené platí aj vtedy, ak ide o predaj pozemku, na ktorom je umiestnená rozostavaná stavba).

Uvedené sa rozlišuje aj z dôvodu, že podľa § 120 ObčZ stavba nie je súčasťou pozemku. Pri určení momentu nadobudnutia nehnuteľnosti, ktorá bola obstaraná na základe zmluvy, je potrebné vychádzať z údajov uvedených v právoplatnom rozhodnutí správy katastra o vklade, v nadväznosti na právne účinky vkladu podľa § 28 Katastrálneho zákona.

Podľa § 6 ods. 1 písm. c) tretí bod Katastrálneho zákona sa v katastri evidujú aj stavby spojené so zemou pevným základom, ktoré sú rozostavanými stavbami v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva k nim. Podľa § 3 ods. 15 tohto zákona sa rozostavanou stavbou na evidovanie v katastri rozumie stavba, na ktorú nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie a pridelené súpisné číslo a je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že už z predloženého znaleckého posudku je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia.

V nadväznosti na uvedené ustanovenia, je na účely ZDP pri posudzovaní príjmov dosiahnutých z predaja rozostavanej stavby potrebné vychádzať zo skutočnosti, či rozostavaná stavba je evidovaná v katastri nehnuteľností. Ak je rozostavaná stavba evidovaná v katastri nehnuteľností, momentom nadobudnutia takejto nehnuteľnosti je zápis do katastra nehnuteľností.

Ak sa predáva rozostavaná stavba, ktorá nie je evidovaná v katastri nehnuteľností, potom príjem z jej predaja nie je možné na účely ZDP posudzovať ako príjem z predaja nehnuteľností (t. j. nie je možné ani uplatňovať ustanovenia týkajúce sa oslobodenia príjmov z predaja nehnuteľností od dane z príjmov fyzickej osoby). V danom prípade ide o príjem z predaja majetku daňovníka (nejde ani o predaj hnuteľných vecí) a ako taký sa zaraďuje medzi ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 zákona, ktorý sa v daňovom priznaní uvádza v riadku iné príjmy podľa § 8 zákona. Za výdavok sa v danom prípade v súlade s ustanovením § 8 ods. 2 zákona považujú výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie predmetného príjmu (napr. výdavky vynaložené na nákup materiálu a pod.).

Kolaudáciou rozostavanej stavby sa nadobúdajú vlastnícke práva k nehnuteľnosti vtedy, ak vlastník nezapísal už rozostavanú stavbu v súlade s § 3 a 6 Katastrálneho zákona. V takomto prípade sa päťročná lehota pre oslobodenie príjmu z predaja tejto nehnuteľnosti počíta od vkladu tejto skolaudovanej nehnuteľnosti do Katastra nehnuteľností.

Ak by nastala situácia, že daňovník predáva skolaudovanú nehnuteľnosť, ktorú zapísal už v momente jej rozostavanosti, t. j. ako rozostavanú stavbu, momentom nadobudnutia je zapísanie rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností a od tohto momentu sa bude počítať aj päťročná lehota, ktorej splnenie je potrebné pre oslobodenie dane z príjmu z predaja tejto nehnuteľnosti.

     Oslobodenie príjmov z prevodu členských práv v bytovom družstve [§ 9 ods. 1 písm. h) zákona]

V súvislosti s predajom bytov je možné sa stretnúť aj s predajom členských práv v bytovom družstve, kde byt je stále vo vlastníctve bytového družstva a daňovník predáva len členské práva súvisiace s jeho právom na užívanie týchto bytov.

V takýchto prípadoch je oslobodenie od dane riešené v § 9 ods. 1 písm. h) ZDP, podľa ktorého je od dane z príjmov fyzických osôb oslobodený príjem z prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu za podmienky, že daňovník užíval tento byt na bývanie aspoň päť rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom.

?   Príklad

Daňovník užíval byt od januára 2008 ako nájomca – člen bytového družstva (mal od januára aj uzavretú nájomnú zmluvu s bytovým družstvom).

Vo februári 2025 previedol členské práva a povinnosti v bytovom družstve na iného daňovníka („predal byt“ – ide o prevod práv v bytovom družstve). Príjem daňovníka z takéhoto prevodu práv je oslobodený od dane, pretože daňovník užíval tento byt na bývanie viac ako 5 rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy.

     Oslobodenie príjmov z prenájmu

Podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP od dane z príjmov fyzickej osoby sú oslobodené príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 zákona, a to spolu s príjmami z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona, ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur.

Ak takto vymedzené príjmy (neznížené o výdavky) presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu. Výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom.

Do tejto úhrnnej výšky oslobodených príjmov 500 eur sa započítavajú aj príjmy z prevodu opcií podľa § 8 ods. 1 písm. d) ZDP, príjmy z prevodu cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) ZDP a príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva podľa § 8 ods. 1 písm. f) zákona, a to podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona. Táto druhá skupina príjmov sa však odpočítava pre účely oslobodenia do výšky 500 eur iným spôsobom, a to tým, že neoslobodzujú sa „hrubé“ príjmy a k tomu sa následne neupravujú výdavky ale najskôr sa od príjmov odpočítajú všetky výdavky a až od takto stanoveného príjmu sa odpočíta 500 eur.

Ak by daňovník v zdaňovacom období dosiahol kombináciu viacerých druhov z týchto príjmov, ustanovenie § § 9 ods. 1 písm. g) zákona, určuje, že najskôr sa uplatní oslobodenie od dane pri príjmoch z prenájmu a z príležitostnej činnosti a až potom sa uplatňuje pri príjmoch z prevodu opcií, cenných papierov a účasti na spoločnosti s ručením obmedzeným.

?   Príklad

Daňovník dosiahne v roku 2025 príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3) v sume 200 eur. Na tieto príjmy preukázateľne vynaloží výdavky v sume 100 eur. Okrem príjmov z prenájmu nehnuteľnosti dosiahne v roku 2024 aj príjmy z predaja cenných papierov [§ 8 ods. 1 písm. e)] v sume 900 eur. Cenné papiere obstaral v roku 2017 za 600 eur. Nejde o cenné papiere, ktoré boli prijaté na regulovaný trh.

Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3), ktoré daňovník dosiahne v roku 2025, nepresiahnu sumu 500 eur, sú preto v plnej výške (200 eur) oslobodené od dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP.

Okrem príjmov z prenájmu, ktorých oslobodenie od dane upravuje § 9 ods. 1 písm. g) ZDP, daňovník v roku 2025 dosiahne aj príjmy z predaja cenných papierov, ktorých oslobodenie upravuje § 9 ods. 1 písm. i) citovaného zákona. Oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) a i) zákona sa môže uplatniť najviac v úhrnnej výške 500 eur.

Pretože zo sumy 500 eur daňovník uplatní oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP pri príjmoch z prenájmu v sume 200 eur, pri príjmoch z predaja cenných papierov, ktorých oslobodenie od dane upravuje § 9 ods. 1 písm. i) zákona, môže uplatniť oslobodenie už len vo výške 300 eur.

Príjmy z predaja cenných papierov sa na účely oslobodenia od dane podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP posudzujú po znížení o výdavky. Cenné papiere daňovník obstaral za 600 eur a predal ich za 900 eur, pričom po odpočítaní zostávajúcej časti oslobodenej sumy vo výške 300 eur, bude mať základ dane nulový, t. j. 900 – 600 – 300 eur [pri určení základu dane (čiastkového základu dane) z ostatných príjmov podľa § 8, nevznikne nikdy daňová strata, a preto môže mať daňovník maximálne nulový čiastkový základ dane].

Ak tieto príjmy, resp. ich zostávajúca časť nebudú spĺňať podmienky oslobodenia, potom sú zdaniteľnými príjmami podľa § 8 ZDP.

     Oslobodenie príjmov z predaja hnuteľného majetku

Hnuteľné veci nezaradené do obchodného majetku a hnuteľné veci, u ktorých prešlo 5 rokov od ich vyradenia z obchodného majetku, sú od dane oslobodené podľa § 9 ods. 1 písm. c) ZDP.

Ak tieto príjmy oslobodené od dane nie sú, čo je pri hnuteľných veciach, len ak doba medzi vyradením z obchodného majetku do dňa predaja je kratšia ako 5 rokov, ide o zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. c) ZDP, od ktorého je možné odpočítať výdavky uvedené v § 8 ods. 5 ZDP, napr. zostatkovú cenu podľa § 25 ods. 3 ZDP.

Na účely ZDP sa za hnuteľnú vec nepovažuje cenný papier.

?   Príklad

Daňovníčka predala auto, ktoré nemala zaradené v obchodnom majetku. Príjem z jeho predaja je oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb. V prípade, ak by toto auto mala zaradené v obchodnom majetku, vyradila by ho a predala, bol by tento príjem oslobodený od dane až po piatich rokoch od vyradenia z obchodného majetku. V opačnom prípade je príjem z predaja auta ostatným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. c) ZDP.

Rovnako ako pri nehnuteľnostiach je oslobodený aj príjem z predaja hnuteľných vecí, ktoré boli vydané oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov a príjem z predaja bol prijatý touto oprávnenou osobou [§ 9 ods. 1 písm. d) zákona] a príjem z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do konkurznej podstaty [§ 9 ods. 1 písm. e) zákona].

     Oslobodenie príjmov z predaja cenných papierov

Príjmy z predaja cenných papierov fyzických osôb, ktoré neboli zaradené do obchodného majetku, sa posudzujú v kontexte ustanovenia § 8 ZDP.

V prípade takýchto príjmov je nastavená aj možnosť oslobodenia príjmov z predaja cenných papierov, pričom z pohľadu oslobodenia od dane z príjmov, je možné rozlišovať tri skupiny situácií, kedy je príjem z predaja cenných papierov oslobodený od dane.

Ide o posudzovanie príjmov z predaja cenných papierov

–   prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, kde je oslobodenie od dane z príjmov z predaja cenných papierov nastavené v § 9 ods. 1 písm. k) ZDP,

–   ktoré neboli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, kde je možnosť oslobodenia od dane z príjmov nastavené v § 9 ods. 1 písm. i) ZDP,

–   obchodovaných v rámci zriadených účtov pre dlhodobé investičné sporenie, kde je oslobodenie od dane z príjmov určené v § 9 ods. 1 písm. l) ZDP.

Príjem z predaja cenných papierov, ktorý nie je od dane oslobodený, sa vysporiada prostredníctvom daňového priznania po skončení zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka u fyzickej osoby).

Príjmy z predaja cenných papierov, ktoré neboli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, sú zdaniteľnými príjmami podľa § 8 ZDP, ak nespĺňajú podmienky pre oslobodenie určené v § 9 ods. 1 písm. i) ZDP, a to aj v nadväznosti na § 52j ods. 2 ZDP, pričom oslobodenie, resp. výška tohto oslobodenia závisí aj od momentu nadobudnutia predávaných cenných papierov.

Poznámka

Špeciálnou kategóriou sú cenné papiere nadobudnuté do 31. 12. 2003, ktoré sa posudzujú podľa § 52 ods. 20 ZDP, čo znamená, že sa na zdanenie príjmu z predaja cenných papierov obstaraných pred účinnosťou tohto zákona, použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d), § 10 ods. 3 písm. a) a § 58 ods. 8 zákona č. 366/­1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri 2003. Podľa uvedených predpisov je príjem z predaja cenných papierov, ktoré daňovník nadobudol do 31. 12. 2003, a o ktorých neúčtoval ako o obchodnom majetku, dosiahnutý z ich predaja v roku 2025, oslobodený od dane z príjmov v plnej výške, a to bez ohľadu na skutočnosť, či tieto cenné papiere boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo neboli.

Ak ide o cenné papiere, ktoré boli nadobudnuté po 31. 12. 2003, na tieto sa už aplikujú pravidlá pre oslobodenie príjmov z predaja cenných papierov platné v § 9 ods. 1 písm. i) a k) ZDP, čo znamená, že posudzuje či sa predávajú cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovaný trh alebo nie. V prípade, ak neboli prijaté predávané cenné papiere na obchodovanie na regulovaný trh, podmienky pre oslobodenie príjmov z ich predaja sú upravené v § 9 ods. 1 písm. i) ZDP a posudzujú sa aj podľa obdobia, v ktorom boli nadobudnuté.

Ak boli nadobudnuté

- od 1. 1. 2004 do 31. 12. 2010, príjem z predaja cenných papierov je oslobodený do výšky 5-násobku životného minima platného k 31. 12. 2010, t. j. do výšky 925,95 eura podľa § 52j ods. 2 ZDP,

- po 31. 12. 2010 je oslobodený do výšky 500 eur podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP.

V týchto prípadoch je podľa § 9 ods. 1 písm. j) ZDP možné predmetné oslobodenie aplikovať aj na cenné papiere, ktoré daňovník mal zahrnuté v obchodnom majetku.

?   Príklad

Daňovník v roku 2025 dosiahol príjem z prevodu cenných papierov, ktoré obstaral v roku 2002.

Je daňovník povinný zdaniť príjem z predaja cenných papierov dosiahnutý v roku 2025?

Na príjmy z predaja cenných papierov nadobudnutých do 31. 12. 2003 sa aplikuje prechodné ustanovenie § 52 ods. 20 ZDP, podľa ktorého sa na zdanenie príjmu z predaja cenných papierov obstaraných pred účinnosťou tohto zákona použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d), § 10 ods. 3 písm. a) a § 58 ods. 8 zákona č. 366/­1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri 2003. Podľa uvedených predpisov je príjem z predaja cenných papierov, ktoré daňovník nadobudol v roku 2002, dosiahnutý z ich predaja v roku 2025, oslobodený od dane z príjmov, ale len za podmienky, že neúčtoval o týchto cenných papieroch ako o obchodnom majetku. Daňovník oslobodené príjmy z predaja cenných papierov v daňovom priznaní neuvádza.

V prípade príjmov z predaja cenných papierov, ktoré boli prijaté na obchodovanie na regulovaný trh, je v § 9 ods. 1 písm. k) ZDP uvedené oslobodenie príjmov z predaja cenných papierov, a to z predaja cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) ZDP prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, a to po uplynutí jedného roka od ich nadobudnutia, ak doba medzi ich prijatím na regulovaný trh alebo obdobný zahraničný regulovaný trh a predajom presiahne jeden rok.

Od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka.

?   Príklad

Daňovník v máji roku 2025 predal cenné papiere v hodnote 3 200 eur, ktoré boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v SR vo februári 2025. Cenné papiere nadobudol v decembri 2014 v hodnote 2 000 eur. Je príjem z predaja týchto cenných papierov oslobodený od dane?

Nie.

Keďže je tento cenný papier predávaný v máji 2025 a prijatý na regulovaný trh by bol vo februári 2025, podľa znenia § 9 ods. 1 písm. k) ZDP je síce splnená ročná doba od jeho nadobudnutia, ale druhá podmienka, a to ročná lehota od prijatia na regulovaný trh neuplynula, a preto príjem z predaja tohto cenného papieru v roku 2025 nebude od dane oslobodený. Takýto cenný papier by mohol byť oslobodený len podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP, a to do výšky 500 eur základu dane po splnení ďalších tu ustanovených podmienok.

Rok nadobudnutia	Rok predaja – 2025
	CP na RT	CP mimo RT
do 31. 12. 2003 – § 52/20 ZDP	oslobodené všetky nie je podstatné, či bol prijatý na obchodovanie na RT alebo mimo RT
od 1. 1. 2004 – 31. 12. 2010 § 52j/2 ZDP § 9/1/k	áno (za podmienky, že okrem 1 roka od nadobudnutia uplynul súčasne aj 1 rok od prijatia na RT/v opačnom prípade len do výšky 925,95 €)	do výšky 925,95
po 31. 12. 2010 § 9/1/i § 9/1/k	áno (za podmienky, že okrem 1 roka od nadobudnutia uplynul súčasne aj 1 rok od prijatia na RT/v opačnom prípade len do výšky 500 €)	do výšky 500
po 31. 12. 2023 § 9/1/i § 9/1/k	áno (za podmienky, že okrem 1 roka od nadobudnutia uplynul súčasne aj 1 rok od prijatia na RT/v opačnom prípade len do výšky 500 €) a zároveň sa neuplatňuje na akcie nadobudnuté ako nepeňažné plnenie podľa § 5/7/q a § 9/1/p	do výšky 500 Neuplatňuje sa na –  akcie nadobudnuté ako nepeňažné plnenie podľa § 5/7/q a § 9/1/p –  CP účtované alebo evidované ako OM

 

Špeciálne oslobodenie príjmov z predaja cenných papierov, opcií a derivátových operácií je nastavené aj v § 9 ods. 1 písm. l) ZDP. Ide o oslobodenie uvedených príjmov v prípadoch, ak sa s nimi obchoduje na účtoch dlhodobého investičného sporenia (ďalej len „DIS“) avšak až po splnení presných podmienok určených v § 7 ods. 11 zákona o cenných papieroch (ďalej len „zákon o CP“).

Od dane nie je oslobodený príjem

–   z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka,

–   z výnosov vznikajúcich z investovania kapitálu (z držby cenných papierov), ktoré sa zaraďujú medzi príjmy z kapitálového majetku, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, ak sú vyplácané zo zdrojov na území SR alebo sa zahrňujú do daňového priznania ako príjem z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP, ak plynú zo zdrojov v zahraničí.

Podmienky oslobodenia nastavené v § 7 ods. 11 zákona o CP sa s účinnosťou od 1. 1. 2024 menia zákonom č. 315/­2023 Z. z.

•    portfólio musí byť zriadené na obdobie najmenej 15 rokov a v období 15 rokov od vytvorenia portfólia z neho nebolo klientovi vyplatené plnenie;

•    maximálna výška finančných prostriedkov, ktorú možno investovať za jeden kalendárny rok, je najviac v sume 6 000 eur, pričom do tejto sumy sa nezapočítavajú reinvestície v rámci portfólia.

(!!!! Vypadáva povinnosť obchodovania na regulovaných trhoch alebo obdobných zahraničných regulovaných trhoch).

V oblasti zdanenia investícií sa zaviedlo oslobodenie nepeňažného plnenia prijatého formou akcie alebo obchodného podielu podnikateľom, t. j. daňovníkom dosahujúcim príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ktoré prijali ako odmenu za vykonanú prácu pre obchodnú spoločnosť, ktorá im poskytla takúto „firemnú akciu“ alebo „časť obchodného podielu“. Obdobné oslobodenie je zavedené aj pre zamestnancov v ustanovení § 5 ods. 7 písm. q) ZDP.

Predmetné zvýhodnenie formou oslobodenia takýchto odmien v súvislosti s odmenou za prácu pre spoločnosť a tým aj podpory rozvoja týchto spoločností znamená, že ak tieto spoločnosti namiesto finančnej odmeny za vykonanú prácu pre vyplácajúcu spoločnosť, poskytnú zamestnancovi alebo „kontraktorovi“ nepeňažnú odmenu (príjem) formou akcie alebo podielu na spoločnosti, potom daňové zvýhodnenie spočíva v skutočnosti, že v momente ich prijatia je takýto nepeňažný príjem oslobodený od zdanenia.

Takto nadobudnuté akcie alebo majetkové podiely budú zdaňované až pri ich predaji zamestnancom alebo „kontraktorom“, ktorý ich získal týmto spôsobom, pričom z dôvodu, že boli v čase prijatia oslobodené od dane, na príjem z ich predaja nebude môcť byť už uplatnené oslobodenie od dane, platné pre príjem z predaja cenných papierov a z predaja obchodných podielov nastavené v § 9 ZDP.

Ustanovenie § 9 ods. 1 nové písm. p) ZDP určuje podmienky pre oslobodenie nepeňažného plnenia poskytnutému daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP formou akcie ocenenej v jej nominálnej hodnote alebo obchodného podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným oceneného v hodnote vkladu zistenej podľa § 25a pripadajúceho na daňovníka v súvislosti s jeho výkonom činnosti, z ktorej dosahuje príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vykonávanej pre obchodnú spoločnosť, ktorej akcie alebo obchodný podiel takto získal, ak

1. táto obchodná spoločnosť nevyplácala podiely na zisku odo dňa registrácie podľa § 49a zákona o dani z príjmov, a to až do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bolo toto plnenie nadobudnuté daňovníkom a

2. tieto akcie neboli a nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, a to do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bolo toto plnenie nadobudnuté týmto daňovníkom,

Vzhľadom na to, že § 9 ods. 1 písm. p) ZDP priamo vymedzuje ocenenie nepeňažného príjmu v tomto prípade, a to pri akciách nominálnou hodnotou akcie a pri obchodných podieloch hodnotou vkladu zistenou podľa § 25a ZDP, pričom za vklad sa považuje vklad definovaný v § 2 písm. ac) ZDP, nepostupuje sa ani u tzv. kontraktorov spoločnosti pri ocenení nepeňažného príjmu vo forme nadobudnutia akcií, resp. obchodných podielov podľa § 2 písm. c) ZDP.

     Oslobodenie sociálnych dávok

Sociálne dávky by pre daňové účely bolo možné rozdeliť ako

a)  dávky, ktoré sú vyplácané na základe povinného zákonného zmluvného poistného vzťahu a

b)  dávky, ktoré riešia nejakú nepredvídateľne vzniknutú núdzovú životné dôležitú alebo sociálnu situáciu, ktoré pomáha riešiť štát v rámci svojej sociálnej politiky.

Prvou skupinou oslobodených príjmov sú dávky, ktoré sú vyplácané z uzavretých zákonných poistných vzťahov.

Ide o

- dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia a individuálneho zdravotného poistenia,

- dávky, podpory a služby zo sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia,

- dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia vrátane plnenia z tohto sporenia podľa osobitného predpisu okrem sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu a

- plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu.

Tieto dávky sú oslobodené od dane z príjmov podľa § 9 ods. 2 písm. a) ZDP.

Rovnako, ak by plynuli obdobné plnenia zo zdrojov v zahraničí, tieto sú tiež oslobodené od dane podľa § 9 ods. 2 písm. a) ZDP.

Druhou skupinou oslobodených dávok sú dávky vyplácané ako pomoc štátu v ťažkých životných situáciách ako pomoc v hmotnej núdzi podľa § 9 ods. 2 písm. b) ZDP

Ide o:

- dávky a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze vyplácané podľa zákona č. 599/­2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

- sociálne služby, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie vyplácané podľa zákona č. 447/­2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 448/­2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/­1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,

- štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi, napr. podľa zákona č. 571/­2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 235/­1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony,

- ďalšie sociálne dávky, a to napr. podľa zákona č. 98/­1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov.

V prípade, ak sú plnenia rovnakého druhu ako plnenia uvedené v § 9 ods. 2 písm. b) ZDP, vyplácané zo zahraničia, a to z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, sú tieto rovnako oslobodené od dane.

?   Príklad

Daňovníčke s NDP na území SR bol vyplácaný rodičovský príspevok a prídavok na dieťa v ČR podľa českých vnútroštátnych predpisov.

Je tento príjem zdaniteľným príjmom na území SR?

Nie, za predpokladu, že podmienky pre vyplácanie rodičovského príspevku a prídavku na dieťa v Českej republike sú obdobné, ako by boli podľa:

- zákona č. 571/­2009 Z. z. o rodičovskom príspevku, t. j. tento je štátnou sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva rodičovi na zabezpečovanie riadnej starostlivosti o dieťa,

- zákona č. 600/­2003 Z. z. o prídavku na dieťa – tento je štátnou sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.

     Oslobodenie podpôr, príspevkov a dotácií poskytovaných napr. z prostriedkov štátneho rozpočtu

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZDP sú okrem iných príjmov oslobodené aj dotácie poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov vrátane nepeňažného plnenia okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 5 a 6 ZDP, ak nejde o platby poskytnuté podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 299/­2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR.

V súlade s týmto ustanovením sa posudzujú daňové dopady aj pre príspevky za ubytovanie odídenca poskytnutého podľa § 36a zákona č. 480/­2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“), ak je poskytnutý daňovníkovi, ktorý je fyzickou osobou.

     Príjmy, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 ZDP

Oslobodenie príjmov zo zamestnania je riešené predovšetkým v § 5 ods. 7 ZDP a ide napr. o oslobodenie vzdelávania zamestnanca, plnení zo sociálneho fondu a pod.

     Vzdelávanie zamestnanca

Podľa § 5 ods. 7 písm. a) ZDP je od dane oslobodená suma vynaložená zamestnávateľom na vzdelávanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním tohto zamestnávateľa.

Podľa tohto ustanovenia je od dane oslobodené akékoľvek vzdelávanie zamestnanca, avšak za splnenia dvoch základných podmienok, a to:

–   musí ísť stále o vzdelávanie, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním tohto zamestnávateľa, pričom

–   v prípade, ak by išlo o vzdelávanie, ktorým si zamestnanec zvyšuje stupeň vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa musí byť splnená aj ďalšia podmienka, a to trvanie pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru zamestnanca u tohto zamestnávateľa, alebo obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, k začiatku príslušného akademického roka nepretržite aspoň 24 mesiacov.

Napr. študent práv s ukončeným prvým stupňom právnickej fakulty je zamestnaný v komerčnej kancelárii, pričom zamestnávateľ, aby ho mohol vyslať aj na samostatné zastupovanie v právnych konaniach musí mať dokončený druhý stupeň vysokoškolského štúdia. Potrebu zvýšenia kvalifikácie tohto svojho zamestnanca by zamestnávateľ preukázal aj zvýšeným počtom klientov, ktoré je potrebné zastupovať v právnych konaniach, pričom nemá potrebu zamestnať iného zamestnanca s ukončeným vysokoškolským vzdelaním, ale má záujem podporiť a vyučiť si už svojho zamestnanca.

Nejde len o vzdelávanie zabezpečené zamestnávateľom pre zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu podľa § 153 – 155 Zákonníka práce, ale ide aj o vzdelávanie poskytnuté zamestnávateľom napr. podľa § 23 až 26 a § 36 až 38 zákona č. 281/­2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 161 až 165 zákona č. 55/­2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 318/­2018 Z. z. § 214 až 218 zákona č. 35/­2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Na uvedené nadväzuje § 19 ods. 2 písm. c) tretí bod ZDP, podľa ktorého daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na vzdelávanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa.

?   Príklad

Zamestnávateľ svojej mzdovej účtovníčke prepláca štúdium anglického jazyka na jazykovej škole v hodnote 500 eur. Keďže v tomto prípade nejde o doškoľovanie zamestnanca suma 500 eur je pre túto účtovníčku zdaniteľným príjmom.

?   Príklad

Spoločnosť svojej ekonómke zaplatila v sume 420 eur seminár k postupom účtovania. Keďže ide o seminár, ktorý súvisí s činnosťou ekonómky na pracovisku pre potreby zamestnávateľa, ide o príjem, ktorý je u ekonómky oslobodený od dane.

     Hodnota stravy poskytnutej zamestnancovi

V súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP je od dane z príjmov oslobodená:

–   hodnota stravy (nepeňažná forma) poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku do výšky podľa osobitného predpisu (napr. Zákonník práce) alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov do výšky podľa osobitného predpisu (napr. Zákonník práce),

–   finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu (napr. Zákonník práce).

Podľa citovaného ustanovenia ZDP rozlišujeme, či zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi stravovanie v nepeňažnej forme (hodnota stravy) alebo v peňažnej forme (finančný príspevok na stravovanie).

   Upozornenie

V prípade poskytovania nepeňažnej formy stravovania je zdanenie/oslobodenie poskytnutej stravy nastavené nie len pre zamestnancov, ktorí majú uzatvorený pracovnoprávny alebo obdobný vzťah, a teda vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa riadia Zákonníkom práce, ale aj pre závislý vzťah, ktorí je zadefinovaný v ZDP a nespadá pod ustanovenia Zákonníka práce.

Na strane zamestnávateľa však poskytnutie takéhoto príspevku nie je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP.

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi stravovanie v nepeňažnej forme, napr.:

–   poskytnutím teplého jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo

–   zabezpečením stravovania pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby t. j. stravovacie poukážky alebo elektronické stravovacie poukážky.

Povinný príspevok zamestnávateľa, ktorým prispieva zamestnancovi na stravovanie podľa § 152 ods. 3 ZP, je limitovaný. Je to suma najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Opatrenia o sumách stravného.

Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o SF. Zamestnávateľ v rámci svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na stravovanie nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi [§ 7 ods. 1 písm. a) zákona o SF].

Na poskytnutie príspevku na stravovanie zo SF nemá vplyv spôsob tvorby SF.

Špecificky je výška príspevku na stravovanie ustanovená aj v iných predpisoch, ktorými sú napr. zákon č. 73/­1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/­1998 Z. z.“).

   Upozornenie

Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP nemožno uplatniť na hodnotu stravy, ktorú zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na pracovnej ceste, po pracovnej zmene a mimo spotreby na pracovisku, napr. teplé jedlo poskytnuté po pracovnej zmene zamestnancovi počas firemných večierkov, športových hier.

Ak zamestnávateľ vyšle zamestnanca na pracovnú cestu, tomuto zamestnancovi patrí cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov [napr. zákon o CN, ktorá je vylúčená z predmetu dane v súlade s § 5 ods. 5 písm. a) ZDP, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste].

Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP možno aplikovať na finančný príspevok na stravovanie len vtedy, ak tento príspevok je poskytnutý napr. podľa § 152 ZP.

V súlade s § 152 ods. 6 ZP, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie za splnenia ustanovených podmienok a v sume podľa § 152 ods. 8 ZP.

Finančný príspevok na stravovanie sa poskytuje, napr. na základe výberu zamestnanca ako finančná alternatíva k stravovacej poukážke. Zamestnancovi slúži na stravovanie tak isto, ako keby sa mu poskytla stravovacia poukážka.

     Použitie vybraných zariadení poskytnutých zamestnávateľom

Podľa § 5 ods. 7 písm. d) ZDP je od dane oslobodené aj použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom. Rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 33) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela).

V prípade posudzovania oslobodenia príjmov za použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia zamestnávateľa zamestnancom môže ísť aj o také zariadenie, ktoré nie je vo vlastníctve zamestnávateľa, ale má ho prenajaté a poskytuje ho zamestnancom za týmto účelom. V tejto súvislosti však nemožno uznať zakúpenie rekreačných poukazov ako poskytnutia služby prostredníctvom cestovnej kancelárie, ale uznať možno napr. prenajatie tenisových kurtov alebo prenajatie časti rekreačného zariadenia a pod. Rovnako nemožno uznať ani poskytnutie finančných prostriedkov.

?   Príklad

Spoločnosť uzatvorí zmluvu s mestskou plavárňou, v ktorej sa obidve strany dohodnú, že každý piatok v týždni budú priestory plavárne používať zamestnanci tejto spoločnosti. Náklady na prevádzku a používanie priestorov plavárne za tento deň hradí spoločnosť na základe vystavených faktúr mestskou plavárňou. Nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi takouto formou je u zamestnanca príjmom oslobodeným od dane.

?   Príklad

Spoločnosť zo sociálneho fondu raz ročne prepláca svojim zamestnancom vstupenky, permanentky a iné doklady preukazujúce návštevu telovýchovného alebo športového zariadenia. Napr. zamestnancovi, ktorý si kúpil permanentku do fitnescentra v hodnote 50 eur, prostredníctvom ktorej má zabezpečený vstup do jedného z mestských športových zariadení, zamestnávateľ preplatí túto permanentku v plnej sume. Aj napriek tomu, že zamestnanec v priebehu roka používa športové zariadenie, zamestnávateľ sumu 50 eur zdaní zamestnancovi v mesiaci preplatenia v súlade s § 35 ZDP. Uvedené platí preto, že zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi športové zariadenie, ale poskytol mu finančné prostriedky v sume 50 eur.

     Vybraté plnenie vyplatené zo sociálneho fondu

Oslobodeným príjmom podľa § 5 ods. 7 písm. m) ZDP je plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi zo sociálneho fondu ako sociálna výpomoc z dôvodu

- úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca,

- odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí alebo

- dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní).

Za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak sa dočasná pracovná neschopnosť u zamestnanca začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

?   Príklad

Zamestnanec bol dočasne pracovne neschopný od 5. decembra 2024, pričom práce neschopnosť trvala až do septembra 2025. Vzhľadom na skutočnosť, že sa z uvedeného dôvodu ocitol v ťažkej životnej situácii, zamestnávateľ sa rozhodol poskytnúť mu pomoc zo sociálneho fondu vo výške 500 eur v máji 2025 a vo výške 2 500 eur v auguste 2025.

Sú tieto príjmy zdaniteľné u zamestnanca?

V prípade príjmu, ktorý mu zamestnávateľ poskytol v máji 2025 vo výške 500 eur, nebola splnená podmienka uplynutia časového testu, t. j. neprešlo 183 dní od kedy mu začala dočasná práceneschopnosť, a preto tento príjem bude zdaniteľným príjmom zamestnanca. V prípade príjmu vyplateného v auguste 2025 vo výške 2 500 eur, už podmienka časového testu splnená je, ale zákon umožňuje oslobodiť od dane len sumu 2 000 eur, a preto v sume prevyšujúcej túto sumu, t. j. v sume 500 eur, bude príjem zdaňovaný zamestnancovi v rámci vyplatenej mzdy.

     Oslobodenie lekárskych preventívnych prehliadok

Poskytnutie lekárskych preventívnych prehliadok zamestnávateľom svojim zamestnancom môže byť v určitých prípadoch oslobodené od dane, a to ak sú zamestnávateľom uhrádzané zo sociálneho fondu nad rámec jeho povinnosti určenej osobitnými predpismi.

Podľa zákona č. 152/­1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/­1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov je podľa § 7 tohto zákona možné, aby zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytol zamestnancovi príspevok aj na zdravotnú starostlivosť, ktorou môže byť aj poskytovanie príspevkov na lekárske preventívne prehliadky.

Ohľadne poskytovania príspevkov na lekársku preventívnu prehliadku zamestnávateľom pre svojich zamestnancov môžu nastať rôzne pohľady zdanenia na takto poskytnuté príspevky, a to

1. ak ide o povinné poskytnutie príspevku pre zákonom o BOZP určený okruh ľudí a okruh práce, tento je u zamestnanca príjmom vylúčeným z predmetu dane podľa § 5 ods. 5 písm. e) ZDP a u zamestnávateľa daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) druhý bod,

2. ak ide o poskytnutie príspevku nad rámec určených osobitných predpisov, a to prostredníctvom úhrady

a) zo sociálneho fondu, tento bude u zamestnanca oslobodeným príjmom podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP a u zamestnávateľa daňovým výdavkom ako tvorba povinného prídelu do sociálneho fondu (zákon o sociálnom fonde) podľa § 21 ods. 2 písm. d) ZDP,

b) mimo sociálny fond, tieto sú zdaniteľným príjmom zamestnanca, pričom ak by takéto poskytnutie bolo dohodnuté napr. v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve, je daňovým výdavkom zamestnávateľa v nadväznosti na § 19 ods. 1 ZDP.

?   Príklad

Zamestnanec absolvuje preventívnu lekársku prehliadku u zubára, v rámci ktorej mu vykonajú aj iné lekárske výkony (napr. odstránia zubný kameň, vytrhnú alebo zaplombujú zub), ktoré nie sú financované zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, resp. obmedzene v závislosti od druhu zdravotnej poisťovne, a preto si ich zamestnanec uhradí sám nad rozsah preventívnej zubnej prehliadky.

Je možné oslobodiť tieto úkony od dane ako súčasť plnení vzniknutých pri lekárskej preventívnej prehliadke podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP?

Podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP je príjmom oslobodeným od dane aj príjem poskytnutý ako príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľa, ak je poskytnutý zamestnancovi na lekársku preventívnu prehliadku nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi. Osobitnými predpismi sú napr. zákon č. 355/­2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 30e), zákon č. 577/­2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 577/­2004 Z. z.“).

Rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia za podmienok ustanovených osobitnými predpismi a úhrady za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti upravuje zákon č. 577/­2004 Z. z. Ak by sa zamestnancovi pri účasti na preventívnej lekárskej prehliadke vykonali aj iné výkony, ktoré nepatria do rozsahu zdravotných výkonov, ktoré sú súčasťou preventívnej lekárskej prehliadky, nemalo by sa na tieto aplikovať oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP.

ZDP neupravuje náležitosti dokladov o absolvovaní preventívnej lekárskej prehliadky. Zamestnávateľ je oprávnený vyžadovať, aby zamestnanec dostatočne preukázal absolvovanie preventívnej lekárskej prehliadky. Takéto preukazovanie je možné podrobnejšie upraviť v internom akte zamestnávateľa.

Ak by napriek tomu zamestnávateľ zamestnancovi tieto úkony preplatil, môže si ich ponechať ako daňový výdavok podľa § 19 ods. 1 ZDP, a to za podmienky, že to má upravené v internom predpise alebo kolektívnej zmluve a na strane zamestnanca to zdaní ako súčasť jeho zdaniteľných príjmov.

     Nepeňažný príjem vo forme poskytnutia dopravy do zamestnania od zamestnávateľa

Oslobodeným plnením je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne. Ak nepeňažné plnenie vypočítané z prostriedkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom prepočítaných na jedno miesto v motorovom vozidle podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu presiahne sumu 60 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

Uvedené platí za podmienky, že ide o dopravu vymedzenú v § 19 ods. 2 písm. s) prvý bod ZDP, podľa ktorého ide o dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu, že

–   verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo

–   v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a

–   zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3.

?   Príklad

Zamestnávateľ vo januári 2025 zabezpečí dopravu pre svojich zamestnancov, nakoľko verejná hromadná doprava k jeho prevádzke nie je. Dopravcovi uhradil 2 000 eur za dopravu v pracovných dňoch, pričom doprava bola zabezpečená 45 miestnym autobusom.

Akým spôsobom rozpočíta a dodaní takúto dopravu svojim zamestnancom?

S účinnosťou od 1. 1. 2025 nie je jednou z podmienok oslobodenia nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancom pri zabezpečení dopravy aj čiastočná úhrada tejto dopravy zamestnávateľovi. Ak by teda zamestnávateľ nepožadoval vôbec úhradu od svojich zamestnancov, prepočíta celú úhradu (fakturovanú sumu) za poskytnutú dopravu na počet miest v autobuse, t. j. 2 000 eur/45 miest, čo je suma na jedného zamestnanca 44,44 eur. Keďže uvedená suma neprevyšuje maximálnu výšku oslobodeného príjmu na dopravu 60 eur celá suma takto poskytnutého plnenia bude u zamestnanca oslobodená. Uvedeným spôsobom sa určí nepeňažné plnenie na zamestnanca bez ohľadu na skutočnosť, či bol plne obsadený autobus zamestnancom a či zamestnanec sa prepravoval každý deň v mesiaci, ale musí ísť o zamestnanca, ktorý využíva v danom mesiaci takúto dopravu.

     Ubytovanie zamestnancov

Oslobodenie takto poskytnutého nepeňažného plnenia zamestnávateľom, a to prostredníctvom ním zabezpečeného ubytovania svojim zamestnancom platí pre zamestnancov akéhokoľvek zamestnávateľa, avšak za dodržania podmienky, že ide len o ubytovanie pre zamestnancov, ktorý sú voči zamestnávateľovi v pracovnom pomere, pričom

- výška oslobodenia je v úhrnnej sume 100 eur mesačne a v prípade, ak

- zamestnanec je v pracovnom pomere voči zamestnávateľovi nepretržite aspoň 24 mesiacov v úhrnnej sume najviac 350 eur.

Mesačná výška oslobodenia 100 eur alebo 350 eur v úhrne sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie v príslušnom KM.

Ak by poskytnuté ubytovanie bolo vo vyššej sume ako 100 eur alebo 350 eur, prevyšujúca suma sa zahrnie do zdaniteľného príjmu zamestnanca a zdaní sa ako súčasť jeho mzdy.

Na strane zamestnávateľa je v § 19 ods. 2 písmeno s) ZDP, uvedené, že za daňové výdavky zamestnávateľa sa považujú výdavky na ubytovanie pre zamestnancov v pracovnom pomere v budovách zatriedených do kódov Klasifikácie stavieb 112 a 113 podľa Vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 323/­2010 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb, ak prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke.

Kód skupiny 112 Dvojbytové a viacbytové budovy zahŕňa oddelené domy, polooddelené domy a terasovité domy s dvomi bytmi so spoločným vchodom, ostatné bytové budovy ako sú napríklad rodinné domy s tromi bytmi a nájomné domy. Kód skupiny 113 Ostatné budovy na bývanie zahŕňa ostatné budovy ako sú napríklad internáty, robotnícke hotely.

U zamestnávateľa, ktorého prevažujúcou činnosťou nie je výroba vo viaczmennej prevádzke, výdavky na zabezpečenie ubytovania pre zamestnancov sú daňovým výdavkom len vtedy, ak je tento benefit upravený a dohodnutý so zamestnancom v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo inom internom predpise zamestnávateľa podľa § 19 ods. 1 ZDP, zároveň sa celá výška benefitu rozpočítaná zamestnancom zdaní v rámci ich vyplácanej mesačnej mzdy.

Avšak vzhľadom na úpravu oslobodenia v § 5 ods. 7 písm. p) ZDP je možné v tomto prípade uplatniť len pomernú časť výdavkov do daňových výdavkov, a to príslušnú pomeru, v akom zodpovedá časti zdaniteľného príjmu u zamestnancom, a to vo väzbe na základnú definíciu daňového výdavku uvedenú v § 2 písm. i) ZDP.

Zároveň v § 21 ods. 1 písm. f) je upravené, že v prípade, ak ubytovanie zamestnávateľ poskytuje vo vlastnom zariadení na uspokojovanie potrieb zamestnancov, sa za príjmy považuje aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi za účelom zabezpečenia jeho ubytovania.

     Príspevok na rekreácie a športové poukazy

Príspevok na rekreáciu

Oslobodeným príjmom u zamestnanca uvedeným v § 5 ods. 7 písm. b) ZDP je aj príspevok poskytnutý zamestnávateľom na rekreáciu zamestnancovi alebo rodičovi zamestnanca, ak sú splnené podmienky určené v § 152a Zákonníka práce, pričom tento je oslobodeným od dane u zamestnanca aj v prípade, ak bol zamestnávateľ povinný prispieť na rekreáciu (zamestnáva viac ako 49 zamestnancov) a aj v prípade, ak túto povinnosť nemal (má menej ako 49 zamestnancov).

Podľa ustanovenia § 152a ZP je zamestnávateľ povinný poskytnúť svojmu zamestnancovi príspevok na rekreáciu vo výške 55 % oprávnených výdavkov, najviac v sume 275 eur ročne v prípade

–   ak zamestnáva viac ako 49 zamestnancov,

–   ak o to zamestnanec požiada,

–   ak pracovný pomer žiadajúceho zamestnanca u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov.

Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie.

Maximálna zákonnom určená suma pre príspevok zamestnávateľa 275 eur za kalendárny rok, zodpovedá 55 % z oprávnených nákladov vo výške 500 eur.

Ak by bola rekreácia v sume vyššej ako 500 eur, max. príspevok vo výške 55 % z oprávnených nákladov nesmie presiahnuť 275 eur.

U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok (275 eur) zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

?   Príklad

Zamestnanec s kratším (polovičným) pracovným úväzkom požiadal zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu v nadväznosti na § 152a ZP a svoj nárok doložil účtovným dokladom vo výške 100 eur.

V akej sume bude tomuto zamestnancovi vyplatený príspevok na rekreáciu?

Zamestnávateľ zamestnancovi vyplatí 55 % z oprávnených výdavkov, t. j. 55 €. Keďže zamestnanec, pracuje na kratší pracovný čas (polovičný úväzok), zamestnávate kráti najvyššiu sumu príspevku, t. j. sumu 275 €, maximálny ročný príspevok, ktorý zamestnávateľ môže poskytnúť tomuto zamestnancovi, je vo výške 137,50 € (275/2 – polovičný pracovný úväzok).

Zamestnávateľ príspevok na rekreáciu podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP oslobodí od dane a uvedie ho aj na mzdovom liste zamestnanca [§ 39 ods. 2 písm. f) bod 3 ZDP].

Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva 49 zamestnancov a menej.

   Upozornenie

Podmienka dĺžky pracovného pomeru u zamestnávateľa (24 mesiacov) musí byť dodržaná.

Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok.

Nárok na príspevok na rekreáciu za splnenia ustanovených podmienok majú aj zamestnanci, ktorí sú na materskej dovolenke, rodičovskej dovolenke.

Zamestnanci, ktorí sú napr. dlhodobo uvoľnení na výkon verejnej funkcie (napr. starosta, primátor) alebo vykonávajú prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nárok na príspevok na rekreáciu nemajú.

Ak zamestnanec pracuje u dvoch zamestnávateľov súčasne a u obidvoch spĺňa ustanovené podmienky na poskytnutie príspevku na rekreáciu, môže si tento príspevok uplatniť len u jedného z nich. Pokiaľ by zamestnancovi bol príspevok na rekreáciu poskytnutý od dvoch zamestnávateľov, potom jeden príspevok je uplatnený v rozpore s ustanovením § 152a Zákonníka práce, a preto naň nemožno uplatniť oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.

ZP v nadväznosti na zákon o cestovnom ruchu (ďalej len „zákon o CR“) umožňuje poskytnúť príspevok na rekreáciu dvomi formami, a to prostredníctvom

1. preplatenia oprávnených výdavkov vymedzených v § 152a ods. 4 ZP na základe predloženého účtovného dokladu na meno zamestnanca,

2. rekreačného poukazu, ktorý je legislatívne upravený v § 27a zákona o CR ako jeden z nástrojov financovania rozvoja cestovného ruchu.

Oprávnenými výdavkami, na ktoré zamestnávateľ prispieva v rámci príspevku na rekreácie sú preukázané výdavky zamestnanca alebo jeho rodiča na

a)  služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území SR,

b)  pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území SR,

c)  ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území SR, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,

d)  organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území SR pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom; za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa

Príjmom oslobodeným od dane, je aj príspevok na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca, ale až po splnení podmienok určených v § 152b Zákonníka práce.

Rovnako sa poskytnutie takéhoto príspevku dopĺňa medzi oprávnené daňové výdavky uvedené v § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu ZDP.

Jednou z hlavných podmienok určených v § 152b Zákonníka práce je, že zamestnávateľ poskytne tento príspevok, po splnení aj iných podmienok, zamestnancovi, ktorý je u neho v pracovnom pomere nepretržite najmenej 24 mesiacov, a to na vlastnú žiadosť tohto zamestnanca. Príspevok na športovú činnosť dieťaťa je určený v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok v úhrne na všetky deti zamestnanca.

U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa za kalendárny rok podľa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Príspevok na športovú činnosť dieťaťa sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

O príspevok na športovú činnosť dieťaťa môže zamestnanec počas kalendárneho roka žiadať zamestnávateľa aj opakovane až do vyčerpania najvyššej sumy príspevku za kalendárny rok.

U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa za kalendárny rok, t. j. 275 €, zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

Ak zamestnávateľ za ustanovených podmienok vyplatí zamestnancovi príspevok na športovú činnosť dieťaťa a podmienky na výplatu príspevku sa v priebehu roka zmenia, nie je dôvod, aby zamestnanec vrátil poskytnutý príspevok na športovú činnosť dieťaťa, pri ktorom boli splnené všetky ustanovené podmienky.

Oprávnenými výdavkami podľa Zákonníka práce sú preukázané výdavky zamestnanca na športovú činnosť dieťaťa u oprávnenej osoby, ktorou je výlučne športová organizácia zapísaná v registri právnických osôb v športe podľa osobitného predpisu (zákon o športe), ktorá zabezpečuje pre dieťa zamestnanca vykonávanie tejto športovej činnosti pod dohľadom odborne spôsobilého športového odborníka, a to najviac za obdobie kalendárneho roka, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa (§ 152b ods. 2 ZP).

     Daňové zvýhodnenie pre nenárokové nepeňažné plnenia (benefity) u zamestnancov

Ide o oslobodenie poskytnutých nepeňažných plnení zamestnávateľom pre zamestnancov uvedené v § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, podľa ktorého je príjmom oslobodeným od dane nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak tento zákon neustanovuje inak a zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i) ZDP]. Do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo závislej činnosti sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

Z vyššie uvedeného zákonného znenia vyplýva, že oslobodiť od dane z príjmov možno nepeňažné plnenie len vtedy, ak zamestnávateľ:

–   v zdaňovacom období, v ktorom poskytol zamestnancovi nepeňažné plnenie, aj vynaložil prostriedky na toto nepeňažné plnenie, resp. mu v tomto zdaňovacom období vznikli súvisiace výdavky (náklady) s týmto nepeňažným plnením a

–   vynaložené prostriedky na nepeňažné plnenie a súvisiace výdavky (náklady) s týmto nepeňažným plnením sú výdavkami (nákladmi) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu, a

–   vynaložené prostriedky na nepeňažné plnenie a súvisiace výdavky (náklady) s týmto nepeňažným plnením zamestnávateľ v zdaňovacom období, v ktorom poskytne nepeňažné plnenie zamestnancovi, vylúči z daňových výdavkov.

?   Príklad

Je možné za nepeňažné plnenia oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP považovať napr. lístky do kina, permanentky na hokej, do fitnes, na tenisové kurty, telocvične?

Podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP sú od dane oslobodené nepeňažné plnenia poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak tento zákon neustanovuje inak a zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i)]; do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

Podľa § 5 ods. 7 písm. d) ZDP je oslobodené od dane použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 33) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela).

Podľa uvedeného znenia je oslobodené napr. použitie zariadenia na šport, čo znamená, že ak zamestnávateľ má vo vlastníctve alebo prenajme napr. plaváreň, ihrisko, tenisové kurty atď. pre svojich zamestnancov, takto poskytnuté nepeňažné plnenie zamestnancom je oslobodené od dane v plnej výške a u zamestnávateľa je v plnej výške daňovým výdavkom.

V prípade, ak takéto možnosti nemá alebo nevyužije a chce poskytnúť zamestnancom permanentky napr. na šport, či už napr. do fitnescentra, tenisové kurty a pod. tieto sú u zamestnanca zdaniteľným príjmom, pričom zamestnávateľ ich môže považovať za daňový výdavok len v prípade, ak má poskytnutie takýchto plnení dohodnutých, napr. v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve (§ 19 ods. 1 ZDP). Pri takto poskytnutých nepeňažných plneniach sa môže rozhodnúť, že hodnotu permanentky vylúči z daňových výdavkov a uplatní oslobodenie od dane v súlade s § 5 ods. 7 písm. o) ZDP.

     Zdaniteľné príjmy, ktoré sú uvádzané v daňovom priznaní – vyčíslenie daňovej povinnosti

Pri výpočte daňovej povinnosti daňovníka sa vychádza samostatne

- zo základu dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) ZDP (súčet čiastkových základov dane podľa § 5, ktorý sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane, § 6 ods. 3 a 4 a § 8),

- zo základu dane podľa § 4 ods. 1 písm. b) ZDP (čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 po odpočítaní daňovej straty a po znížený o nezdaniteľné časti základu dane, resp. zostávajúcu časť nezdaniteľných častí základu dane v prípade, ak si už časť odpočítaval od čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 ZDP),

- z osobitného základu dane z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP,

- z osobitného základu dane z podielu na zisku (dividendy), vyrovnacieho podielu, podielu na likvidačnom zostatku, podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi a podielu člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku podľa § 51e ZDP a

- z osobitného základu dane z výnosov (príjmov) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok podľa § 51ea.

Každý z čiastkových základov dane, resp. osobitných základov dane daňovníka má svoje zákonitosti a svoj spôsob výpočtu, preto je veľmi dôležité správne zaradenie príjmov do príslušného čiastkového alebo osobitného základu dane.

Napr. výpočet čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti je upravený v § 5 ods. 8 ZDP, pričom uvádza, že od zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti je možné odpočítať len povinne platené poistné a príspevky uvedené v príslušných osobitných predpisoch.

Spôsob, akým sa postupuje pri výpočte základu dane u daňovníka/fyzickej osoby dosahujúcej príjmy podľa § 6 ZDP, t. j. príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela a umeleckého výkonu uplatňujúcej preukázateľné výdavky alebo paušálne výdavky, je upravený v § 6 a v tej nadväznosti aj v § 17 až 29 ZDP.

Pri jeho zisťovaní sa vychádza zo spôsobu vedenia účtovníctva, a to

–   u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,

–   u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.

Daňovník môže čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP znížiť o daňovú stratu vykázanú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach v súlade s ustanovením § 30 ZDP.

Výsledná daň v daňovom priznaní sa vypočíta ako súčet dane vypočítanej zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a) ZDP, dane vypočítanej zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) ZDP, dane vypočítanej z osobitného základu dane z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP, dane vypočítanej z osobitného základu dane z podielov na zisku a ostatných príjmov podľa § 51e ZDP a z osobitného základu dane z výnosov (príjmov) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok podľa § 51ea ZDP.

A. Príjmy zo závislej činnosti a funkčných požitkov (V. oddiel daňového priznania typ A a typ B)

Príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len „zamestnanec“) od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Zamestnávateľom je aj daňovník s NDP, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník s NDP. Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem zamestnancov celá úhrada.

     Vymedzenie čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti

Základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu.

Poistným a príspevkom sa na účely odpočtu od príjmu zo závislej činnosti chápe poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu [§ 5 ods. 7 písm. e) ZDP].

Podľa § 4 ods. 3 ZDP, ak sú príjmy zo závislej činnosti vyplácané po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, najneskôr však do 31. 1. nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie.

?   Príklad

Zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi mzdu za december 2025, a to 31. januára 2026. Keďže tieto príjmy sú vyplatené do 31. 1. nasledujúceho zdaňovacieho obdobia po zdaňovacom období, v ktorom tieto príjmy boli dosiahnuté, budú súčasťou základu dane daňovníka za zdaňovacie obdobie roku 2025.

V prípade príjmov zo závislej činnosti ide o príjmy, pri ktorých daňovník nevystupuje vo vlastnom mene, ale je povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu.

Takýmito príjmami sú napr. príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania, príjmy za prácu členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby a pod.

     Vyplnenie údajov v tlačive daňového priznania k čiastkovému základu dane z príjmov zo závislej činnosti

Riadky k čiastkovému základu dane z príjmov zo závislej činnosti vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol v predchádzajúcom zdaňovacom období, za ktoré sa vyrovnáva daň (daňová povinnosť), príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona od jedného zamestnávateľa alebo od viacerých zamestnávateľov.

Súčasťou príjmov uvádzaných v daňovom priznaní je aj napr.

–   nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby poskytnuté od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba, presahujúce v úhrne 200 eur ročne od všetkých zamestnávateľov. Ak by takéto plnenie bolo poskytnuté v úhrnnej výške 200 eur ročne od všetkých zamestnávateľov alebo v nižšej sume ako 200 eur ročne od všetkých zamestnávateľov, je oslobodené od dane a neuvádza sa v daňovom priznaní [§ 5 ods. 7 písm. k) zákona],

–   sociálna výpomoc z dôvodu

- úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca,

- odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí alebo

- dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia,

poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu, pri ktorej nie sú v príslušnom zdaňovacom období splnené podmienky pre jej oslobodenie od dane.

Súčasťou tohto riadku nie je uvedená sociálna výpomoc vyplatená v úhrnnej výške nepresahujúcej 2 000 eur len od jedného zamestnávateľa, ktorá je od dane oslobodená a neuvádza sa v daňovom priznaní [§ 5 ods. 7 písm. l) zákona]. Ak by sociálna výpomoc nepresiahla v úhrne 2 000 eur, ale bola by vyplatená od viacerých zamestnávateľov, od dane je oslobodená suma len od jedného zamestnávateľa a sociálna výpomoc vyplatená ďalšími zamestnávateľmi je zdaniteľným príjmom daňovníka a uvádza sa ako súčasť príjmov zo závislej činnosti na riadku príjmov v daňovom priznaní.

–   nepeňažné plnenie poskytnuté formou zabezpečenia dopravy na miesto výkonu práce a späť, v sume presahujúcej oslobodenú časť takého nepeňažného plnenia.

Z úhrnu príjmov uvádzaných na príslušnom riadku v daňovom priznaní sa v tomto oddiele vypočítava základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov zo závislej činnosti.

Súčasťou zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti uvádzaných v tlačive daňového priznania sa uvádzajú aj príjmy zo zdrojov v zahraničí, a to prepočítané na eurá, pričom za príjmy zo zdrojov v zahraničí sa považujú príjmy bez odpočítateľných položiek a nezdaniteľných častí základu dane podľa zákonov platných v zahraničí. Prepočítací kurz je upravený v § 31 ods. 2 ZDP.

Od úhrnu príjmov zo závislej činnosti sa odpočítava úhrn povinného poistného a príspevkov (§ 5 ods. 8 zákona), pričom suma poistného a príspevkov sa samostatne uvedie na príslušný riadok tlačiva daňového priznania.

B. Príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z po­užitia diela a umeleckého výkonu (VI. oddiel daňového priznania typ B)

Príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti sú definované v § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

Príjmy z prenájmu sú uvedené v § 6 ods. 3 ZDP a príjmy z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu sú uvedené v § 6 ods. 4 ZDP.

     Vymedzenie čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

Jednotlivé druhy príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, uvedené v tomto ustanovení, sú rozdelené v závislosti od spôsobu ich dosahovania a od charakteru vykonávanej činnosti.

Príjmy z podnikania sú uvedené v § 6 ods. 1 ZDP a sú to príjmy:

a)  z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, kde patria príjmy, ktoré dosahuje samostatne hospodáriaci roľník, ktorý vykonáva činnosť na základe osvedčenia vydaného podľa § 12a zákona č. 105/­1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/­1991 Zb. a príjmy spoločníkov pozemkových spoločenstiev podľa § 10 zákona č. 181/­1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách bez právnej subjektivity,

b)  zo živnosti, ktoré dosahuje daňovník (živnostník) vykonávajúci činnosť na základe živnostenského oprávnenia podľa zákona č. 455/­1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Živnostenský zákon“),

c)  z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písmenách a) a b), kde patria príjmy daňových poradcov, audítorov, exekútorov, súkromných lekárov, notárov a pod., čiže patria sem také druhy príjmov, ktoré sú dosahované činnosťou vykonávanou len na základe osobitných predpisov,

d)  príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa ods. 7 a 8.

Na výkon činnosti, z ktorej príjmy sa zaraďujú do § 6 ods. 2 ZDP, t. j. výkon inej samostatnej zárobkovej činnosti, nie je potrebné žiadne povolenie alebo osvedčenie. V tomto prípade sa však vždy skúma, či príjem nie je príjmom podľa § 5 ZDP, t. j. či nie je príjmom dosahovaným v rámci pracovnoprávneho vzťahu ako príjem zo závislej činnosti.

Ide o príjmy

a)  z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva [§ 6 ods. 2 písm. a) zákona],

Pri príjmoch uvádzaných v § 6 ods. 2 písm. a) ZDP ide o príjmy z vytvorenia diela a umeleckého výkonu, t. j. príjmy z aktívne vykonávanej činnosti, tzv. aktívne príjmy, pričom ide o činnosť upravenú v ustanoveniach Autorského zákona.

Do daňového priznania idú len príjmy dosahujúce daňovníkom podľa Autorského zákona, pri ktorých uzavrel s platiteľom dane písomnú dohodu o nevybratí dane zrážkou v nadväznosti na § 43 ods. 14 ZDP. Ak takáto dohoda nebola uzavretá, platiteľ dane vyberie daň zrážkou v nadväznosti na § 43 ods. 3 písm. h) ZDP.

?   Príklad

Objednávateľ si v zmluve o vytvorení diela na objednávku objednal od autora vytvorenie náročného umeleckého diela. Dohodli si vyplatenie odmeny v čiastočných platbách a na platbe preddavku na materiálne zabezpečenie, ktorá bude podliehať vzájomnému vyúčtovaniu. Tieto platby mali byť poukázané autorovi v dohodnutých termínoch, pričom spolu neuzatvorili dohodu o nezrazení dane vyberanej zrážkou podľa § 43 ods. 14 ZDP.

Je povinný platiteľ dane zraziť zrážkovú daň pri každej výplate čiastkovej odmeny a preddavku, alebo až po konečnom vyúčtovaní?

Ak fyzickej osobe, ktorá na základe objednávky mala vytvoriť autorské dielo spĺňajúce podmienky podľa Autorského zákona, bol vyplatený príjem, a to bez ohľadu na to, že je vyplácaný postupne ako napr. preddavok alebo čiastková platba, ktoré následne podlieha vyúčtovaniu odmeny po odovzdaní diela, podlieha každá jedna platba (príjem) dani vyberanej zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP. Uvedené platí za predpokladu, že spoločne neuzatvorili dohodu o neuplatnení zrážkovej dane podľa § 43 ods. 14 ZDP. Základom dane pre daň vyberanú zrážkou z uvedených príjmov je príjem znížený o zrazený príspevok do príslušného umeleckého fondu. Platiteľ dane potom pri zrazení dane postupuje podľa § 43 ods. 10 až 12 ZDP.

b)  z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, sú zaraďované napr. príjmy z činnosti osobnej asistencie,

V zásade sa dá povedať, že uvedené ustanovenie je akýmsi zberným ustanovením, v ktorom sa uvádzajú príjmy plynúce z vykonávanej nezávislej činnosti daňovníka, vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť za účelom dosahovania ziskov (nejde o závislú činnosť ani o príležitostnú činnosť), ktorá však nie je živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov uvádzanými v § 6 ods. 1 ZDP.

c)  znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 382/­2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

d)  z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou, kde patria napr. príjmy z činnosti sprostredkovateľov poistenia podľa zákona č. 340/­2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, príjmy z činnosti sprostredkovateľov starobného dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/­2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, príjmy z činnosti sprostredkovateľov doplnkového dôchodkového sporenia podľa zákona č. 650/­2004 Z. z. v znení zákona č. 747/­2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, príjmy z činnosti sprostredkovateľov zamestnania podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Nejde o príjmy sprostredkovateľa vykonávajúceho svoju činnosť na základe živnostenského oprávnenia podľa ŽZ.

e)  príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa zákona č. 440/­2015 Z. z. o športe v znení neskorších predpisov vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

Spôsob zdanenia športových odborníkov z ich činnosti ako športového odborníka je nastavený na zdanenie daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. u) ZDP, ktorá ak sa dopredu dohodne športový odborník (daňovník) s platiteľom dane podľa § 43 ods. 14 ZDP, sa nevyberie a športový odborník si daňovú povinnosť z príjmov zo svojej činnosti vysporiada cez daňové priznanie.

   Upozornenie

Napriek nesprávne uvedenej poznámke pod čiarou k tomuto ustanoveniu, ktorá sa odvoláva aj na ustanovenia v zákone o športe týkajúce sa športovcov a nie len športových odborníkov, zrážkovej dani podliehajú výlučne príjmy z činnosti športových odborníkov.

Medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti sa zahrnú príjmy

- profesionálneho športovca [§ 4 ods. 3 písm. c) zákona o športe],

- amatérskeho športovca vykonávajúceho šport na základe

–  zmluvy o amatérskom vykonávaní športu [§ 4 ods. 4 písm. a) zákona o športe],

–  na základe zmluvy o príprave talentovaného športovca (§ 4 ods. 4 písm. b) zákona o športe] alebo

–  bez zmluvy [§ 4 ods. 4 písm. d) zákona o športe].

Za športových odborníkov sa podľa zákona o športe považujú

- tréner a inštruktor športu,

- fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti získanej podľa osobitného predpisu (napr. § 33 zákona č. 578/­2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 10 až 13 zákona č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov),

- fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti určenej predpismi športového zväzu, alebo

- fyzická osoba vykonávajúcu činnosť v športe, na ktorú sa v súlade s pravidlami súťaže a predpismi športového zväzu nevyžaduje odborná spôsobilosť.

Súčasťou príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona sú aj príjmy z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom (napr. príjem z prenájmu takéhoto majetku), úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjem z predaja podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji podniku podľa § 476 až 488 Obchodného zákonníka (§ 17a zákona) a výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom.

Ako príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom [pojem obchodný majetok pre fyzickú osobu je definovaný v § 2 písm. m) ZDP] sa rozumie príjem z prenájmu takéhoto majetku alebo príjem z predaja takéhoto majetku. Takýto príjem teda daňovník zaradí do príjmov z podnikania alebo samostatnej zárobkovej činnosti. Za príjem z nakladania s obchodným majetkom sa nepovažuje preradenie majetku daňovníka z obchodného majetku (majetku využívaného na podnikanie) na súkromné účely. Príjem z predaja alebo z prenájmu takéhoto obchodného majetku sa zahrnie medzi jednotlivé druhy príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v závislosti od toho, na ktorú z uvedených činností je majetok využívaný.

?   Príklad

Živnostník vlastní od roku 2000 výrobnú halu. Halu využíva v súvislosti s výkonom živnosti a má ju zahrnutú do obchodného majetku. V roku 2025 halu predal. Pretože ide o predaj nehnuteľnosti zahrnutej do obchodného majetku, príjem z jej predaja nie je oslobodený od dane. Nakoľko daňovník predáva nehnuteľnosť zaradenú do obchodného majetku (predáva svoj obchodný majetok), príjem z jej predaja zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona.

?   Príklad

Daňovník – živnostník má v obchodnom majetku zaradený osobný automobil. Tento automobil predá. Príjem z jeho predaja si daňovník zaradí do príjmov podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP.

Ak by daňovník tento osobný automobil preradil z obchodného majetku na osobné účely a potom by ho predal, ale do piatich rokov od vyradenia z obchodného majetku, príjem z predaja auta by bol jeho zdaniteľným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. c) ZDP.

Ak by ho, ale predal po piatich rokoch od jeho vyradenia z obchodného majetku, bol by príjem z predaja auta u daňovníka oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb podľa § 9 ods. 1 písm. c) ZDP.

V prípade, ak má daňovník v obchodnom majetku zahrnutú nehnuteľnosť, ktorú využíva na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť len sčasti, príjmy z jej predaja, ktoré nie sú oslobodené od dane, sa zahrnú do základu dane v tom pomere, v akom daňovník tento majetok využíva na uvedené činnosti (§ 4 ods. 5 zákona).

?   Príklad

Daňovník predal v roku 2025 nehnuteľnosť za 200 000 eur. Nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva v roku 2004. Od roku 2009 polovicu tejto nehnuteľnosti využíval na zabezpečenie príjmov zo živnosti a súčasne ju mal zahrnutú do obchodného majetku (aj v čase predaja). Vzhľadom na to, že polovica nehnuteľnosti je zahrnutá v obchodnom majetku v súvislosti s činnosťou vykonávanou na základe živnostenského oprávnenia a polovica z nej nie je zahrnutá v obchodnom majetku, príjem zodpovedajúci sume 100 000 eur (polovica príjmu dosiahnutého z predaja nehnuteľnosti) nie je oslobodený od dane a daňovník je túto časť príjmu povinný zahrnúť do základu dane (čiastkového základu dane) zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona. Polovica nehnuteľnosti nebola zaradená v obchodnom majetku, čo znamená, že na účely oslobodenia príjmu z predaja tejto časti nehnuteľnosti je rozhodujúce, aká doba uplynula od nadobudnutia nehnuteľnosti do predaja. K predaju došlo po piatich rokoch od nadobudnutia nehnuteľnosti, t. j. príjem zodpovedajúci jednej polovici príjmov dosiahnutých z predaja nehnuteľnosti, t. j. 100 000 eur (200 000/2 eur) je oslobodený od dane.

Pri príjmoch z predaja nehnuteľností, ktoré sa zaraďujú medzi príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, sa na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) použijú ustanovenia § 17 až 29 zákona. Podľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona je daňovým výdavkom zostatková cena nehnuteľnosti. Zostatkovou cenou nehnuteľnosti sa na účely zákona rozumie rozdiel medzi vstupnou cenou nehnuteľnosti a celkovou výškou odpisov zahrnutých do daňových výdavkov (§ 25 ods. 3 zákona). Pojem vstupná cena je vymedzený v § 25 ods. 1 zákona.

Na uvedené nadväzuje aj § 6 ods. 17 ZDP, podľa ktorého hnuteľné veci a nehnuteľnosti v BSM, ktoré využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu obaja manželia, zahrnie do obchodného majetku jeden z manželov. Výdavky súvisiace s využívaním týchto hnuteľných vecí a nehnuteľností sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti, pričom v takomto pomere sa rozdelí aj príjem z ich predaja.

Pri stanovení základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP je potrebné vychádzať

1. z rozdielu medzi príjmami a výdavkami v prípade, ak daňovník vedie jednoduché účtovníctvo alebo preukázateľné výdavky na základe evidencie vedenej podľa § 6 ods. 11 ZDP alebo evidencie podľa § 6 ods. 10 ZDP [§ 17 ods. 1 písm. a) ZDP],

2. z hospodárskeho výsledku, a to v prípade, ak daňovník vedie podvojné účtovníctvo [§ 17 ods. 1 písm. b) ZDP].

Pri príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, pri ktorých sa uplatňujú preukázateľne vynaložené výdavky, môže vzniknúť daňová strata definovaná v § 2 písm. k) ZDP ako „rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období“.

Vychádzajúc z definície daňovej straty [§ 2 písm. k) ZDP] a hlavne z definície daňového výdavku [§ 2 písm. i) ZDP] daňová strata môže vzniknúť iba pri príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, pri ktorých si daňovník uplatňuje skutočne vynaložené výdavky, a to výdavky na základe vedeného účtovníctva alebo evidencie vedenej podľa § 6 ods. 11 ZDP.

V prípade, ak daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP a okrem týchto výdavkov má nárok navyše si odpočítať poistné a príspevky, nemôže mu z tohto titulu vzniknúť daňová strata. Poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške, a to až po odpočítaní výdavkov percentom z príjmov maximálne do výšky príjmov. Samozrejme, ide len o poistné a príspevky vymedzené v § 5 ods. 7 ZDP, kde bola zavedená legislatívna skratka na pojem „poistné a príspevky“, a to poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu.

Možnosť odpočítania daňovej straty vzniknutej len z čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), ktorú možno rovnako odpočítať len od čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti je upravená v § 30 ZDP.

     Vymedzenie čiastkového základu dane z príjmov z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu

V § 6 ZDP je v odseku 3 vymedzený príjem z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sú príslušenstvom prenajímanej nehnuteľnosti.

Príjem z prenájmu nehnuteľností občanov/daňovníkov, je zdaniteľným príjmom podľa § 6 ods. 3 ZDP, ak nie je oslobodeným od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP.

Súčasťou príjmov z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP je aj príjem z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sú príslušenstvom prenajímanej nehnuteľnosti.

   Dôležité

Podľa ustanovenia § 121 odst.1 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Vec, ktorá tvorí príslušenstvo veci hlavnej, je v právnom zmysle vecou samostatnou, ale platí na ňu právny režim vťahujúci sa na vec hlavnú. Ak má byť určitá vec príslušenstvom hlavnej veci, musí byť vlastníkom určená k trvalému užívaniu s hlavnou vecou a obidve musia byť trvale spojené spoločným účelom. Len v prípade daňovníkom preukázanej skutočnosti, že hnuteľná vec je prenajímaná ako príslušenstvo nehnuteľnosti, je možné výdavky na obstaranie danej hnuteľnej veci, zaúčtované v účtovníctve, resp. zaevidované v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP, považovať za daňový výdavok, a to buď jednorazovo alebo formou odpisov. Tu je potrebné odporučiť daňovníkovi/prenajímateľovi, aby v záujme odstránenia pochybností, či je hnuteľná vec prenajímaná ako príslušenstvo nehnuteľnosti, vyšpecifikoval v zmluve o prenájme nehnuteľnosti jej príslušenstvo.

Od výdavkov vynaložených na obstaranie hnuteľnej veci prenajímanej ako príslušenstvo nehnuteľnosti je však potrebné striktne odlišovať výdavky vynaložené na technické zhodnotenie, resp. opravu prenajímanej nehnuteľnosti, ktoré sú daňovým výdavkom len v prípade, ak je prenajímaná nehnuteľnosť vložená v obchodnom majetku daňovníka.

Medzi príjmy z prenájmu nehnuteľností uvádzané práve v ustanovení § 6 ods. 3 ZDP patria príjmy z ich prenájmu bez poskytovania ďalších služieb, ako sú napr. služby hotelového typu. Takýto prenájom nehnuteľnosti je už činnosťou, na ktorú je potrebné živnostenské oprávnenie podľa Živnostenského zákona a príjmy z nej plynúce budú príjmami zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP.

   Dôležité

Podľa § 4 ods. 1 Živnostenského zákona je živnosťou prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov, pokiaľ sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom. Podľa dôvodovej správy k živnostenskému zákonu sa základnými službami rozumejú také služby, ktoré zabezpečujú (podmieňujú) možnosť riadneho užívania nehnuteľnosti nájomcom, ktorými sú najmä dodávky energií, odvoz odpadu, odvod odpadovej vody a pod. Inými než základnými službami možno rozumieť napríklad ubytovacie a stravovacie služby poskytované formou hotela. Podľa § 4 ods. 2 Živnostenského zákona je živnosťou aj prevádzkovanie garáží alebo odstavných plôch pre motorové vozidlá, ak sa poskytujú aj iné, než základné služby spojené s prenájmom. Živnosťou je aj to, ak prenajaté garáže, prípadne odstavné plochy slúžia na umiestnenie najmenej piatich vozidiel patriacich iným osobám než majiteľovi alebo nájomcovi nehnuteľnosti.

Za poskytovanie doplnkovej služby, ktorá nemá charakter služby podmieňujúcej možnosť riadneho užívania prenajímaných bytových alebo nebytových priestorov, ale ktorá svojím charakterom súvisí s prenajímaným priestorom tým, že smeruje k vylepšeniu podmienok užívania predmetu zmluvy o nájme bytového alebo nebytového priestoru, treba považovať aj poskytovanie vybavenia prenajímaných priestorov vnútorným zariadením.

Vykonávanie doplnkových služieb nie je súčasťou oprávnenia na prenájom nehnuteľností.

V uvedenej spojitosti treba upozorniť, že súčasťou rozsahu živnostenského oprávnenia na prenajímanie nehnuteľností nie je (aj) oprávnenie na možné vykonávanie iných ako základných služieb spojených s prenájmom dotknutej nehnuteľnosti.

V tomto zmysle obsah živnosti: „Prenajímanie nehnuteľností“ nezahŕňa zo zákona aj oprávnenie na vykonávanie niektorých súvisiacich „doplnkových“ služieb spojených s príslušnou nehnuteľnosťou. A nie je to možné ani v prípade, ak špecifikácia predmetu podnikania bližšie vyjadruje zámer prenajímateľa poskytovať okrem základných služieb, ktoré podmieňujú riadne užívanie nehnuteľnosti, aj súvisiace doplnkové služby.

S klasickým príkladom z aplikačnej praxe sa v praxi možno stretnúť napríklad v prípadoch znenia predmetov podnikania „Prenajímanie nehnuteľností s poskytovaním doplnkových služieb“.

Ak prenajímateľ nehnuteľnosti so živnostenským oprávnením mieni vykonávať nad rámec „povinných“ základných služieb aspoň jednu súvisiacu doplnkovú službu, musí mať na jej vykonávanie osobitné živnostenské oprávnenie s dostatočne určitou a zrozumiteľnou špecifikáciou predmetu podnikania.

   Upozornenie

Poskytovanie „prenájmu“ cez sprostredkovateľa „airbnb“ sa v nadväznosti na charakter činnosti a ustanovenia Živnostenského zákona a § 3 ods. 6 daňového poriadku nepovažuje za prenájmom, ale za poskytovanie ubytovacích služieb. Uvedené znamená, že na takúto činnosť by mal mať vlastník bytu živnostenské oprávnenie, pričom príjmy plynúce z tejto činnosti sú príjmami z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP.

V súvislosti s uplatňovaním preukázateľných výdavkov pri tomto druhu príjmu je možné sa v praxi často stretnúť s otázkou, aké výdavky si daňovník v súvislosti s prenájmom môže uplatňovať. Uvedené je v značnej miere závislé od skutočnosti, či prenajímanú nehnuteľnosť daňovník zahrnie do svojho obchodného majetku alebo nie.

Poznámka

V súlade s definíciou obchodného majetku špeciálne pre fyzické osoby pre daňové účely táto sa uvádza v § 2 písm. m) ZDP. Týka sa daňovníkov dosahujúcich príjmy podľa § 6 zákona, t. j. daňovníkov, ktorí dosahujú príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu.

Postup, pre ktorý sa daňovník rozhodne, má vplyv na uplatnenie:

- výdavkov vynaložených na príjmy z prenájmu nehnuteľnosti a tiež

- oslobodenia od dane (§ 9 ZDP) v prípade príjmu z predaja pôvodne prenajímanej nehnuteľnosti.

?   Príklad

Fyzická osoba si na kúpu nehnuteľnosti zobrala hypotekárny úver. Zakúpenú nehnuteľnosť prenajíma a dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona. Súvisiace príjmy a výdavky eviduje daňovník v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona, v ktorej má tiež vloženú prenajímanú nehnuteľnosť.

Môže si pri dosiahnutom príjme z prenájmu uplatniť do daňových výdavkov úroky z hypotekárneho úveru, ktoré uhradil banke?

Ak fyzická osoba s príjmami podľa § 6 ods. 3 zákona využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov nehnuteľnosť, ktorú v príslušnom zdaňovacom období vedie v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona ako nehnuteľnosť zaradenú v jej obchodnom majetku, potom úroky zaplatené v súvislosti so splácaním hypotekárneho úveru na obstaranie tejto nehnuteľnosti, sú jej daňovým výdavkom.

?   Príklad

Daňovník dosahuje príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 zákona. Nehnuteľnosť nemá vloženú vo svojom obchodnom majetku.

Môže si uplatniť do daňových výdavkov náklady vynaložené na opravu strešnej krytiny vykonanú na tomto majetku?

Ak vlastník nehnuteľnosti vykoná v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 3 zákona na prenajímanej nehnuteľnosti opravu alebo technické zhodnotenie, pričom prenajímanú nehnuteľnosť nemá vloženú vo svojom obchodnom majetku, sú takto vynaložené výdavky výdavkami na jeho osobnú potrebu, a to v súlade s § 21 ods. 1 písm. i) ZDP. Tieto výdavky si bude môcť daňovník uplatniť až v prípade, keď z predaja predmetnej nehnuteľnosti dosiahne zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona. Preukázateľne vynaložené výdavky na opravu alebo technické zhodnotenie predávanej nehnuteľnosti si v takomto prípade daňovník uplatní ako výdavok na dosiahnutie príjmov z predaja nehnuteľnosti, a to v súlade s § 8 ods. 5 písm. d) zákona.

Pri stanovení základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 ZDP je potrebné vychádzať

1. z rozdielu medzi príjmami a výdavkami v prípade, ak daňovník vedie jednoduché účtovníctvo alebo preukázateľné výdavky na základe evidencie vedenej podľa § 6 ods. 11 ZDP [§ 17 ods. 1 písm. a) ZDP],

2. z hospodárskeho výsledku, a to v prípade, ak daňovník vedie podvojné účtovníctvo [§ 17 ods. 1 písm. b) ZDP].

V § 6 ods. 4 ZDP je vymedzený príjem z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, ktorými sú príjmy dosiahnuté napr. podľa Autorského zákona, t. j. napr. na základe licenčnej zmluvy uzatvorenej podľa § 65 Autorského zákona.

Medzi príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu sa zaraďujú aj tzv. tantiémy, čiže odmeny súvisiace s majetkovými právami autorov, ktoré vypláca kolektívna správa práv na území SR umelcovi alebo autorovi, ak sú splnené podmienky ustanovené v Autorskom zákone. Správu autorských práv upravuje Autorský zákon.

?   Príklad

Autor uzatvoril s vysokou školou licenčnú zmluvu podľa § 65 Autorského zákona o udelenie súhlasu autora, ktorý je samostatným zostavovateľom a pôvodcom tvorivej redakčnej a odbornej jazykovej úpravy odbornej vedeckej publikácie, na použitie diela pri vydaní publikácie, a to na vyhotovenie rozmnoženín diela a verejné rozširovanie rozmnoženín diela predajom. Autor udelil nadobúdateľovi licencie výhradnú licenciu na použitie diela v dohodnutom rozsahu (vecnom, územnom a časovom). Nadobúdateľ licencie sa zaviazal vyplatiť autorovi za udelenie licencie na použitie diela podľa podmienok dohodnutých v zmluve odmenu vo výške 490 eur. Autor sa nedohodol s nadobúdateľom, že z odmeny dojednanej v zmluve nadobúdateľ licencie nevyberie zrážkovú daň v zmysle § 43 ods. 3 písm. h) ZDP.

Ako vypočíta nadobúdateľ licencie sumu zrážkovej dane?

Nadobúdateľ licencie je v danom prípade platiteľom dane, ktorý má povinnosť zraziť daň vyberanú zrážku z príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP, v tomto prípade z príjmov z použitia diela podľa Autorského zákona, nakoľko daňovník neuplatnil postup podľa § 43 ods. 14 ZDP. Základom dane pre daň vyberanú zrážkou bude odmena za udelenie licencie za použitie diela znížená o 2 %, t. j. o príspevok pre umelecký fond podľa zákona č. 13/­1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov. Z takto vypočítaného základu dane sa daň vyberaná zrážkou vypočíta sadzbou dane 19 %. Platiteľ dane je povinný zraziť daň pri výplate, poukázaní alebo pripísaní odmeny a zrazenú daň odvedie najneskôr do pätnásteho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude odmena vyplatená. V tej istej lehote bude povinný poslať správcovi dane aj oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor je zverejnený na webovom sídle finančnej správy. Pre autora platí, že zrazením dane vyberanej zrážkou je daňová povinnosť vysporiadaná a príjem sa potom neuvádza do daňového priznania.

Pri stanovení základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 4 ZDP je potrebné vychádzať

1. z rozdielu medzi príjmami a výdavkami v prípade, ak daňovník vedie jednoduché účtovníctvo alebo preukázateľné výdavky na základe evidencie vedenej podľa § 6 ods. 11 ZDP alebo evidencie podľa § 6 ods. 10 ZDP [§ 17 ods. 1 písm. a) ZDP],

2. z hospodárskeho výsledku, a to v prípade, ak daňovník vedie podvojné účtovníctvo [§ 17 ods. 1 písm. b) ZDP].

     Vyplnenie tlačiva – oddiel VI

Pri samotnom vypĺňaní oddielu k prímom podľa § 6 ZDP, t. j. k príjmom z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu je dôležité vedieť kto a akým spôsobom vypĺňa jednotlivé tabuľky v tomto oddiely, ako sa uplatní strata vzniknutá v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, kedy a ako sa vyplnia riadky určené pre pripočítateľné a odpočítateľné položky a akým spôsobom je možné kombinovať výdavky určené rôznym spôsobom (preukázateľné výdavky a paušálne výdavky).

Tento oddiel vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 zákona). Ak daňovník dosiahol príjmy pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti na základe písomnej zmluvy o združení (§ 829 až 841 ObčZ) uvedie v tomto oddiele tú časť príjmov a výdavkov, ktorá na neho pripadá.

Uvádzajú sa tu aj príjmy rovnakého druhu zo zdrojov v zahraničí (napr. z podnikania, autorský honorár, z prenájmu), ktoré sa v prepočte na eurá uvádzajú spoločne s príjmami dosiahnutými na našom území (v tuzemsku). Príjmy zo zdrojov v zahraničí sa uvádzajú bez prípadných odpočítateľných položiek podľa zákonov platných v zahraničí a výdavky vzťahujúce sa k týmto príjmom sa môžu uplatniť len podľa zákona platného na našom území. Podľa § 31 ods. 1 zákona, ak daňovník je účtovnou jednotkou, na prepočet cudzej meny na eurá sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska (www.nbs.sk), platný ku dňu, ku ktorému je uplatnený daňovníkom v účtovníctve, ak zákon neustanovuje inak. Ak daňovník nie je účtovnou jednotkou, na prepočet sa použije kurz uvedený v § 31 ods. 2 zákona.

Ak ide o príjmy z prenájmu dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z titulu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, každý spoluvlastník uvedie v daňovom priznaní typ B príjmy a výdavky vo výške svojho podielu. Ak príjmy z prenájmu plynú manželom z bezpodielového spoluvlastníctva, zdaňuje sa tento príjem v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodli inak. Takúto dohodu však nemôžu uzavrieť v prípade, ak jeden z manželov mal nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku. V takomto pomere sa delia aj výdavky. Každý z manželov podáva priznanie, kde zahrnie dohodnutý podiel. Ak sú výdavky spojené s príjmom z prenájmu vyššie, na tento rozdiel sa neprihliada a daňovník uvedie na príslušnom riadku tlačiva daňového priznania výdavky len do výšky príjmov z prenájmu.

Rovnako postupuje pri vypĺňaní riadku daňovník, ktorý dosahuje príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona.

Podľa § 6 ods. 11 zákona, daňovník, ktorý dosahuje príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela alebo umeleckého výkonu (§ 6 zákona), a ktorý uplatňuje pri týchto príjmoch (výnosoch) preukázateľné daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu.

Daňovník, ktorý sa rozhodne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona, je povinný túto evidenciu viesť počas celého zdaňovacieho obdobia a uchovávať ju po dobu, v ktorej zanikne právo vyrubiť daň alebo dodatočne vyrubiť daň.

V súlade s § 1 zákona o účtovníctve sa fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť a preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v daňovej evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona, nepovažujú za účtovné jednotky. Z tohto dôvodu daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona, nepredkladá správcovi dane účtovné výkazy.

Pod tabuľkou č. 1 v tlačive daňového priznania typ B daňovník vyznačí, že vedie daňovú evidenciu, t. j. že uplatňuje daňové výdavky v súlade s § 6 ods. 11 zákona.

Bez ohľadu na skutočnosť, akým spôsobom daňovník uplatňuje svoje výdavky k príjmom podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona (podvojné účtovníctvo, jednoduché účtovníctvo, daňová evidencia podľa § 6 ods. 11 zákona alebo evidencia podľa § 6 ods. 10 zákona), uvedie pod tabuľku č. 1, sumu preukázateľne zaplateného poistného a príspevku v eurách v príslušnom zdaňovacom období.

Na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia, daňovník vyplní aj Prílohu č. 4 priznania.

Čo sa týka zohľadnenia rozsahu poistného a príspevkov ako daňového výdavku znižujúceho príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona uvádzané v riadku pod tabuľkou č. 1 tlačiva daňového priznania, vychádza sa z ustanovení zákona v nadväznosti na spôsob vedenia výdavkov, pričom

–   ak daňovník účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona, alebo uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona, je možné odpočítať skutočne zaplatené výdavky na povinné poistné (sociálne aj zdravotné) v danom zdaňovacom období, a to výdavky na zaplatené

- preddavky na zdravotné poistenie,

- poistné na sociálne poistenie,

- nedoplatky z minulých období,

- poistné v zahraničí,

- dobrovoľné poistné a príspevky platené podľa osobitných predpisov v súvislosti s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona,

–   ak daňovník účtuje v sústave podvojného účtovníctva vychádza sa zo skutočnosti, čo zaúčtoval v danom roku, a to v rovnakom v rozsahu (preddavky, nedoplatky, atď.).

V prípade, ak daňovník uplatňuje osobitný spôsob zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 zákona, resp. uplatňovanie tohto spôsobu ukončil je povinný túto skutočnosť v priznaní pod tabuľkou č. 1 vyznačiť.

Daňovník, ktorý spĺňa podmienky pre mikrodaňovníka podľa § 2 písm. w) zákona pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2 vyznačí túto skutočnosť pod tabuľkou 1. Uvedené vyznačí len v prípade, ak si bude uplatňovať aj výhody nastavené zákonom pre mikrodaňovníka.

Okrem tabuľky č. 1, kde sa uvádzajú údaje o príjmoch a výdavkoch z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu sa v tabuľke č. 1a uvádzajú údaje tohto daňovníka z daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona a z účtovníctva podľa § 6 ods. 13 zákona týkajúce sa hmotného a nehmotného majetku zaradeného do obchodného majetku, zásobách, pohľadávkach, záväzkoch a o finančnom majetku ocenenom podľa § 25a a 25b zákona.

Ďalšou tabuľkou je tabuľka č. 1b, v ktorej daňovník s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z použitia diela a umeleckého výkonu, ak vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona vedie ju o zásobách a pohľadávkach.

Pri príjmoch z prenájmu nie je možné uplatňovať výdavky percentom z príjmov.

Výdavky percentom z príjmov je možné uplatňovať pri príjmoch z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu.

V prípade, ak daňovník dosahuje aj príjmy z prenájmu aj príjmy z použitia diela alebo použitia umeleckého výkonu môže uplatňovať aj kombináciu výdavkov, t. j. pri príjmoch z prenájmu uplatní preukázateľné výdavky a pri príjmoch z použitia diela a použitia umeleckého výkonu uplatní výdavky percentom z príjmov. Rovnako môže dôjsť aj ku kombinácii medzi príjmami z prenájmu, kde musí vždy uplatniť preukázateľné výdavky a príjmami z podnikania, kde môže uplatniť výdavky percentom z príjmov. Ak uplatňuje preukázateľné výdavky pri príjmoch z prenájmu a pri príjmoch z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, musí ich posudzovať oddelene, pričom na príslušných riadkoch ich uvedie maximálne vo výške každého príslušného príjmu, t. j. nesmie vykazovať daňovú stratu pri žiadnom z týchto príjmov.

Ak sa uplatňujú daňové výdavky podľa § 19 zákona, môžu sa tieto uviesť úhrnom na riadku 10 tabuľky č. 1, ak sa vzťahujú len k príjmom uvedeným na predchádzajúcich riadkoch (t. j. okrem príjmov z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu uvedených na ďalších riadkoch tabuľky č. 1).

Na riadku, kde sa uvádzajú príjmy z prenájmu (r. 11) sa tieto príjmy uvedú až po uplatnení o sumu oslobodenia podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona ktorou je suma 500 eur. Výdavky priraďované k príjmom z prenájmu nehnuteľnosti zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov z prenájmu nehnuteľnosti zahrnovaných do základu dane k celkovým takýmto príjmom.

Z tabuľky 1 sa prenášajú údaje z riadku 10 na stranu 4 do riadku 39 (príjmy) a riadku 40 (výdavky) a z riadku 13 na stranu 5 do riadku 58 (príjmy) a riadku 59 (výdavky).

Na riadku 41 po vyplnení predchádzajúcich riadkov sa vypočíta základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona a na riadku 60 sa po vyplnení predchádzajúcich riadkov vypočíta základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 zákona. Riadky 41 až 44 a riadky 61 až 64 vypĺňa daňovník, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva, pričom v XIII. ODDIELe uvedie položky, o ktoré konkrétne základ dane zvýšil, resp. znížil.

Daňovník, ktorý o príjmoch podľa § 6 zákona účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v nadväznosti na § 8 ods. 4 postupov JÚ v rámci uzávierkových účtovných operácií upravuje všetky uhradené príjmy a výdavky zaúčtované v peňažnom denníku o príjmy, resp. výdavky, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov alebo sa zahrnú do základu dane vo výške a v zdaňovacom období v súlade s ustanoveniami zákona (položky zvyšujúce a znižujúce príjmy a výdavky) a preto takýto daňovník už riadky 43, 44, 63 ani 64 daňového priznania typ B nevypĺňa s výnimkou ďalej uvedených prípadov.

Tieto riadky vypĺňa daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v prípade, ak podáva dodatočné priznanie, resp. ak podáva daňové priznanie po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu a postupuje sa podľa § 32 ods. 12 zákona, nakoľko fyzická osoba dosahujúca príjmy podľa § 6 zákona, ktorá je účtovnou jednotkou nemôže podľa § 16 ods. 9 zákona o účtovníctve otvárať uzavreté účtovné knihy, z dôvodu, že nemá obdobie schvaľovania účtovnej závierky. Účtovná závierka fyzickej osoby účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva je zostavená a zároveň aj schválená pripojením podpisového záznamu k jednotlivým súčastiam účtovnej závierky, t. j. nemôže podľa § 16 ods. 10 ZDP o účtovníctve uzatvorené účtovné knihy znovu otvoriť.

Daňovník, ktorý uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 a 11 zákona riadky 43, 44, 63 a 64 nevypĺňa, pričom položky zvyšujúce a znižujúce základ dane sú u neho súčasťou príjmov, resp. výdavkov uvádzaných v evidencii podľa týchto ustanovení zákona.

Výnimku z uvedeného tvoria prípady, kedy daňovník musí upraviť základ dane v súlade s ustanoveniami § 17 ods. 19 písm. h) a odsekov 34, 35 a 37, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) tretí bod ZDP.

Ide o úpravy základu dane v prípadoch, kedy

–   daňovník, ktorý nespĺňa podmienky upravené v § 17 ods. 19 písm. h) ZDP pre uplatnenie výdavkov na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe (zvyšuje základ dane),

–   daňovník nespĺňa podmienku výšky základu dane pre možnosť uplatnenia celého ročného odpisu alebo pomernej časti ročného odpisu z automobilu so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 34 ZDP), t. j. jeho základ dane z príjmov podľa § 6 zákona je nižší ako 12 000 eur (zvyšuje základ dane),

–   daňovník nespĺňa podmienku výšky základu dane pre možnosť uplatnenia výdavkov na nájomné pri prenajatom aute so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 35 ZDP), t. j. jeho základ dane z príjmov podľa § 6 zákona je nižší ako 14 400 eur (zvyšuje základ dane),

–   daňovník, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej zmluvy podľa § 19 zákona č. 61/­2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zníži základ dane o sumu

- 3 200 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického vyučovania,

- 1 600 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 200 hodín praktického vyučovania,

–   má v daňových výdavkoch vyššiu sumu na členské príspevky vyplývajúce z nepovinného členstva ako 5 % zo základu dane [§ 19 ods. 3 písm. n) ZDP], t. j. v tomto prípade o zistenú sumu zvyšuje základ dane,

–   má v daňových výdavkoch vyššiu sumu na víno poskytované v rámci reklamných predmetov u daňovníka, ktorého výroba alkoholických nápojov nie je hlavným predmetom činnosti, ako 5 % zo základu dane [§ 21 ods. 1 písm. h) tretí bod ZDP], t. j. v tomto prípade o zistenú sumu zvyšuje základ dane.

?   Príklad

Fyzická osoba, podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, obstaral v januári v roku 2025 osobný automobil v hodnote 60 000 eur. Iný osobný automobil so vstupnou cenou 48 000 eur a viac v obchodnom majetku zaradený nemá. Podľa § 17 ods. 34 ZDP sa základ dane neupraví o rozdiel medzi sumou skutočne uplatnených daňových odpisov (v tomto prípade 15 000 eur) a odpisov z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur), ak daňovník vykáže základ dane z príjmov podľa § 6 ZDP aspoň vo výške odpisu z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur).

V roku 2025 daňovník vykáže základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP vo výške 4 000 eur. Keďže tento základ dane (v tomto prípade čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona) je nižší ako limitovaný daňový odpis (12 000 eur), daňovník je povinný zvýšiť základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o sumu 3 000 eur, t. j. o rozdiel medzi skutočne uplatneným daňovým odpisom (15 000 eur) a odpisom z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur), a to na r. 43 ako položku zvyšujúcu základ dane.

V daňovom priznaní typ B bude celý ročný odpis z tohto automobilu uvedený ako súčasť výdavkov v tabuľke č. 1 na r. 10 stĺ. 2.

Poznámka

Rovnakým spôsobom sa postupuje aj pri úprave základu dane podľa § 17 ods. 19 písm. h) a odseku 35, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) tretí bod ZDP. Pri úprave základu dane podľa § 17 ods. 37 ZDP sa základ dane znižuje na riadku 44, resp. 64.

Ak v podanom daňovom priznaní typ B mal daňovník na riadku 60 nulu, pričom výdavky uviedol na riadku 11, resp. riadku 12 tabuľky č. 1 len do výšky príjmov, potom na riadku 63 dodatočného daňového priznania uvedie správnu sumu, o ktorú sa (čiastkový) základ dane zvýši.

Daňovník, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva tabuľku č. 1 nevypĺňa. Vypĺňa len riadky 41 až 46 a riadky 61 až 65. Údaje daňovník uvádza podľa účtovníctva. Ak daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva dosiahol príjmy pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 10 ods. 2 zákona), na riadkoch 41 až 46 uvedie už len podiel, ktorý na neho pripadá. Obdobne postupuje aj daňovník, ktorý dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 3 a 4 zákona ako spoluvlastník k danej veci (§ 10 ods. 1 zákona).

     Uplatnenie daňových strát

V prípade príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti je možné vykázať daňovú stratu, pričom túto je možné odpočítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, a to v súlade s § 30 ZDP.

Podľa citovaného ustanovenia je daňovú stratu možné odpočítať počas 5-tich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím, ktoré nasleduje za zdaňovacím obdobím, v ktorom bola táto daňová strata vyčíslená, pričom je možné ju odpočítať maximálne do výšky 50 % vyčísleného základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP daňovníka, ktorý je fyzickou osobou.

Takto odpočítavať daňovú stratu je možné prvýkrát v prípade, ak vznikla za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2020.

S účinnosťou od 1. 1. 2021 je možné vykázanú daňovú stratu odpočítať u daňovníka, ktorý spĺňa podmienky pre dosiahnutie štatútu mikrodaňovníka, až do plnej výšky vyčísleného základu dane v zdaňovacom období, v ktorom si chce jej odpočet uplatniť, t. j. neviaže sa na zdaňovacie obdobie vzniku daňovej straty, ale na zdaňovacie obdobie jej uplatnenia.

?   Príklad

Spoločnosť vykázala daňovú stratu vo výške 1 000 eur v zdaňovacom období roku 2024. V roku 2025 vykáže základ dane z príjmov vo výške 500 eur.

V akej výške si môže v roku 2025 odpočítať daňovú stratu vykázanú v roku 2024?

Daňovník si môže odpočítať daňovú stratu v rokoch 2025 až 2029, pričom v roku 2025 môže odpočítať (ak sa tak rozhodne)

–   do výšky 50 % základu dane, to znamená, že do výšky 250 eur a zvyšnú časť douplatňuje maximálne do 5 rokov od zdaňovacieho obdobia kedy vznikla, t. j. do konca roka 2028, v prípade, ak nebude spĺňať podmienky pre dosiahnutie statusu mikrodaňovníka alebo

–   do výšky základu dane, ak spĺňa podmienky pre dosiahnutie štatútu mikrodaňovníka, t. j. vo výške 500 eur a zvyšnú časť daňovej straty vykázanej v roku 2024 (500 eur) douplatňuje najneskôr do 5tich zdaňovacích období, od zdaňovacieho obdobia kedy vznikla, pričom každý rok skúma, či spĺňa podmienky pre dosiahnutie statusu mikrodaňovníka a v závislosti od tejto skutočnosti uplatňuje sumu zostávajúcej daňovej straty, ak je vykázaný základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, od ktorého sa daňová strata odpočítava.

     Vyplnenie oddielu týkajúceho sa daňových strát

Riadky 2 až 4 v stĺpcoch 47, 48, 49, 50 a 50a vypĺňa daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu v rokoch 2020, 2021, 2022, 2023 a 2024, pričom pri jej uplatnení postupuje spôsobom uvedeným v § 30 ZDP (popísaný vyššie).

Suma odpočítavanej daňovej straty za rok 2020 však nemôže byť vyššia ako 50 % základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti uvádzanom na r. 45. V prípade straty vykázanej za roky 2021, 2022, 2023 a 2024, suma odpočítanej daňovej straty môže byť vo výške 100 % základu dane (čiastkového základu dane) uvádzanom na r. 45, ak daňovník spĺňa podmienky pre mikrodaňovníka podľa § 2 písm. w) zákona. Ak daňovník nespĺňa podmienky pre mikrodaňovníka podľa § 2 písm. w) zákona, suma odpočítanej daňovej straty za roky 2021, 2022, 2023 a 2024 môže byť maximálne vo výške 50 % základu dane (čiastkového základu dane) uvádzanom na riadku 45.

Na riadku 4 v stĺpcom 47 až 50a sa samostatne uvádzajú daňové straty podľa vykázaných zdaňovacích období za roky 2020 až 2024 a uplatňujú sa spôsobom uvedených v jednotlivých stĺpcoch.

Tieto sa následné prenášajú na r. 51 až 54, pričom sa na r. 55 následne zníži čiastkový základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o daňové straty z predchádzajúcich zdaňovacích období uvedené na riadkoch 51, 52, 53, 54 a 54a ktoré však uplatnia maximálne do výšky tohto čiastkového základu dane uvedeného na r. 45.

     Uplatnenie odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c a odpočtu výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e zákona

Ak sa vypĺňajú riadky 56 a 57 vypĺňa sa aj príloha č. 1 a príloha č. 1b daňového priznania typ B.

Podľa § 30c a § 30e zákona je možné odpočítať zákonom stanovené výdavky od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona zníženého o odpočet daňovej straty.

Na r. 56 sa vykoná odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona na základe výpočtu uvádzaného v prílohe č. 1 – Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj a údaje o projektoch výskumu a vývoja podľa § 30c zákona a odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e zákona na základe výpočtu uvedeného v Prílohe č. 1b k § 30e zákona – Evidencia a odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e zákona. Daňovník si nemôže uplatniť odpočet výdavkov (nákladov) na investície na ten istý majetok, na ktorý si uplatnil odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona. Odpočet týchto výdavkov (nákladov) sa môže vykonať maximálne do výšky základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona uvedeného na r. 55.

   Upozornenie

Podľa § 52zzm ods. 3 zákona v znení účinnom od 1. januára 2022 je možné odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e zákona uplatniť na hmotný majetok (príloha č. 3 k zákonu – Hmotný majetok na účely uplatnenia § 30e zákona), počítačový program (softvér) a iný majetok zaradený do užívania alebo zaradený do obchodného majetku v období, na ktoré sa vypracúva investičný plán, pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr po 31. decembri 2021.

Riadok 56 obsahuje aj možnosť odpočtu výdavkov na podporu športu podľa § 30ca zákona uvedených v prílohe č. 1c, avšak uvedené sa bude používať až na zdaňovacie obdobia začínajúce 1. 1. 2026, t. j. nebude sa uplatňovať pri podaní daňového priznania za rok 2025.

Na r. 57 sa základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona znížený o daňovú stratu z r. 55 zníži o odpočet výdavkov (nákladov) z r. 56.

C. Príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP (VII. oddiel daňového priznania typ B)

Ustanovenie špecifikuje príjmy z kapitálového majetku. V prípade príjmov z kapitálového majetku je predmetom dane výnos, ktorý je zvyčajne výsledkom investovania peňažných prostriedkov do produktov finančného trhu. Sú to napr. výnosy z dlhopisov, či výnosy z vkladov na vkladových účtoch, alebo bežných účtoch, ale aj výnosy zo životných poistení a doplnkového dôchodkového sporenia.

     Vymedzenie osobitného základu dane z príjmov z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP

Pri príjmoch z kapitálového majetku sa vo väčšine prípadov uplatňuje vybratie dane zrážkou podľa § 43 ZDP. Za vyberanie a platenie dane z týchto príjmov správcovi dane je zodpovedný ich platiteľ, čiže ten daňovník (inštitúcia), ktorý tieto príjmy vypláca alebo pripisuje daňovníkovi k dobru. Daň zrážkou sa vyberá len pri príjmoch plynúcich zo zdrojov na území SR a ak takéto príjmy plynú daňovníkovi zo zdrojov v zahraničí zahŕňa ich do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 7 ZDP. V takomto prípade, t. j. z príjmov zahŕňaných do základu dane (čiastkového základu dane) sa platia aj zdravotné odvody v súlade s ustanoveniami zákona o zdravotnom poistení.

V nadväznosti na uvedené, príjmami z kapitálového majetku, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane z kapitálového majetku, t. j. uvádzajú sa v tlačive daňového priznania

A) bez ohľadu na skutočnosť, či plynú zo zdrojov na území SR alebo zo zdrojov v zahraničí sú

1. ods. 1 písm. c) – úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností,

2. ods. 1 písm. f) – výnosy zo zmeniek,

3. ods. 1 písm. h) – výnosy zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných po­uká­žok,

   Upozornenie

S účinnosťou od 1. 1. 2025 sú príjmami z kapitálového majetku uvádzané v osobitnom základe dane podľa § 7 zákona, výlučne štátne dlhopisy a štátne pokladničné poukážky, ktoré sú emitované (vydávané) mimo členských štátov EÚ a EHP.

Úroky/výnosy zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok emitovaných (vydávaných) členskými štátmi EÚ a EHP sa zdaňujú osobitným spôsobom v rámci osobitného základu dane podľa § 51ea sadzbou dane 16 % za zdaňovacie obdobie roka 2025, pričom tieto sa uvádzajú v Prílohe č. 3 tlačiva daňového priznania typ B.

a príjmy uvedené v

4. ods. 2 – výnos, ktorý vzniká pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi menovitou hodnotou cenného papiera a emisným kurzom pri jeho vydaní, pričom v prípade predčasného splatenia cenného papiera sa namiesto menovitej hodnoty použije cena, za ktorú sa cenný papier kúpi späť,

5. ods. 3 – príjem vo výške rozdielu medzi menovitou hodnotou dlhopisov alebo pokladničných poukážok a ich nižšou obstarávacou cenou u majiteľa pri ich splatnosti.

?   Príklad

Fyzická osoba nepodnikateľ požičal druhej fyzickej osobe nepodnikateľovi peniaze, pričom medzi sebou uzavreli zmluvu o pôžičke podľa ObčZ. V tejto zmluve si dohodli úroky za požičané peniaze. Peniaze dlžník vrátil v stanovenom termíne a úroky, ktoré vyplatil veriteľovi, boli u tejto fyzickej osoby zdaniteľným príjmom podľa § 7 ods. 1 písm. c) ZDP.

B) ak plynú zo zdrojov v zahraničí, sú

1. ods. 1 písm. a) – úroky a ostatné výnosy z cenných papierov,

Ide o úroky a ostatné výnosy z cenných papierov, a to napr. vkladových certifikátov, depozitných certifikátov a vkladových listov, z dlhopisov, pokladničných poukážok a investičných certifikátov,

2. ods. 1 písm. d) – dávky z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu, rovnako sa posudzuje aj odstupné vyplácané podľa osobitného predpisu,

3. ods. 1 písm. e) – plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku; rovnako sa posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné, vyplácané v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia

C) ak plynú zo zdrojov v SR a daňovník využije možnosť uvedenú v § 43 ods. 6 a 7 zákona (uvedie do daňového priznania a zrazenú daň považuje za preddavok na daň) alebo plynú zo zdrojov v zahraničí sú

2. ods. 1 písm. g) – príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia)

V nadväznosti na § 43 ods. 6 písm. c) ZDP, tieto sa zdaňujú zrážkovou daňou, pričom však daňovník sa môže rozhodnúť, či ich nezahrnie do daňového priznania, t. j. nie sú zrazením dane automaticky považované za vysporiadané. Ponechanie príjmov z vrátených podielových listov medzi príjmami, z ktorých sa zrazením dane nepovažuje daňová povinnosť z tohto príjmu za vysporiadanú bolo z dôvodu, že podielové listy, ktoré boli nadobudnuté do 31. 12. 2003 sú ako príjmy z predaja cenných papierov v súlade s § 52 ods. 20 ZDP pri ich vrátení v roku 2012 a nasledujúcich oslobodené od dane. Toto oslobodenie sa dá uplatniť len cez podané daňové priznanie, v ktorom si požiada daňovník o vrátenie zrazenej dane platiteľom dane, ktorý bol povinný ju zraziť bez ohľadu na skutočnosť, či mal daňovník tieto príjmy oslobodené od dane alebo nie.

     Vyplnenie tlačiva

Ak daňovník dosiahol v príslušnom zdaňovacom období, za ktoré sa podáva priznanie, príjmy z kapitálového majetku (§ 7 zákona), vypĺňa podľa predtlače skôr, ako si vypočíta osobitný základ dane z týchto príjmov na riadkoch 66 až 68, aj tabuľku č. 2 na riadkoch 1 až 11, resp. riadok 12.

V predchádzajúcej časti bolo uvedené, ktoré príjmy z kapitálového majetku a kedy sa na tieto riadky uvádzajú. Napr. na riadku 1 sa uvádzajú úroky a ostatné výnosy z cenných papierov [§ 7 ods. 1 písm. a) ZDP], na riadku 2 sa uvádzajú úroky, výhry a iné výnosy atď. [§ 7 ods. 1 písm. b) ZDP], pričom v obidvoch prípadoch sa tieto príjmy uvádzajú v daňovom priznaní len v prípade, ak plynú daňovníkovi s NDP zo zdrojov v zahraničí. V prípade príjmov uvedených napr. na riadku 3, a to úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov a pôžičiek, tieto sa uvádzajú na tento riadok vždy, t. j. či plynú zo zdrojov na území SR alebo zo zdrojov v zahraničí.

Ak výdavky v stĺpci 2 na riadku 7 tabuľky č. 2 sú vyššie ako príjem na tomto riadku, uvedú sa tieto výdavky len do výšky príjmov.

V prípade príjmov z kapitálového majetku, ktoré plynú zo zdrojov v zahraničí uvádzaných na príslušných riadkoch tejto tabuľky, tieto sa prepočítajú na eurá spôsobom uvedeným v V. ODDIELe, čo je kurzom uvedeným v § 31 ods. 2 zákona.

Tak ako už bolo spomenuté, pri príjmoch z kapitálového majetku sa v prevažnej miere uplatňuje zrážková daň podľa § 43 zákona, ide však len o také príjmy, ktoré sú dosahované na našom území (uvedené v tabuľke č. 2). V týchto prípadoch sa zrazená daň považuje za vysporiadanú a príjmy, z ktorých sa zráža, nie sú súčasťou osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 zákona (§ 7 ods. 10 zákona). Výnimku tvoria príjmy z kapitálového majetku uvedené v § 43 ods. 6 písm. b) a c) zákona, pri ktorých sa daňovník môže rozhodnúť, že daň z nich zrazenú bude považovať za preddavok. Ak takéto príjmy prizná daňovník v priznaní, považuje sa zrazená daň za preddavok (§ 43 ods. 7 zákona) a ak suma zrazenej dane bude vyššia ako daň vypočítaná v daňovom priznaní typ B, daňovník má nárok na vrátenie zrazenej dane (jej časti) po podaní žiadosti o vrátenie preplatku (XIV. ODDIEL).

Na riadku 12 sa uvádzajú príjmy (brutto) dosiahnuté z vyplatenia (vrátenia) podielových listov obstaraných do 31. decembra 2003, na ktoré sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 52b ods. 11, resp. § 52 ods. 20 zákona. V tejto súvislosti sa vypĺňa riadok 130 priznania, kde sa uvedie suma preddavku vybraná len z takéhoto príjmu.

Ak bol daňovník povinný platiť odvody na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/­2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/­2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), potom si príjmy z kapitálového majetku uvádzané v daňovom priznaní typ B v stĺp. 1 zníži o preukázateľne zaplatené zdravotné poistenie, a to ako súčasť výdavkov v stĺp. 2. Nakoľko však takéto odvody platí daňovník až na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia, a to v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, za ktoré predmetné príjmy priznával v podanom daňovom priznaní typ B, uplatní si tieto cez dodatočné priznanie, ak už v roku, kedy ich platil takéto príjmy nepoberá, alebo si ich uplatní v zdaňovacom období, v ktorom ich platil, ak takéto príjmy poberal aj v zdaňovacom období, kedy ich platil, resp. si vyberie čo je pre neho výhodnejšie (§ 32 ods. 12 zákona).

D. Ostatné príjmy podľa § 8 ZDP (VIII. oddiel daňového priznania typ B)

     Vymedzenie čiastkového základu dane z ostatných príjmov podľa § 8 ZDP

Za ostatné príjmy možno považovať tie príjmy, ktoré nie sú vymedzené v § 5 až § 7 ZDP. Základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 8 ZDP sú príjmy znížené o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada.

Podľa § 8 ods. 1 medzi ostatné príjmy patria najmä (nejde o taxatívny výpočet príjmov) príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností, príjmy z predaja hnuteľných vecí, príjem z prevodu opcií, príjmy z prevodu cenných papierov, príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva a pod.

Za príjem z príležitostnej činnosti sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6 ZDP, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 ZDP o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu podľa zákona o účtovníctve.

Pri posudzovaní tejto činnosti je možné vychádzať z predpokladu, že

- daňovník vykonávajúci príležitostnú činnosť nemá povinnosť vystavovania dokladov,

- daňovník, ktorý platí za tovar alebo poskytnutú službu si plánuje takýto výdavok aj uplatniť ako súčasť základu dane, a preto musí mať zabezpečený preukázateľný doklad, na základe ktorého si tento výdavok zahrnie medzi daňové výdavky upravujúce základ dane. Takýmto dokladom bude zmluva alebo iný doklad, ktorý obsahuje náležitosti účtovného dokladu v súlade so zákonom o účtovníctve. Aby bol však takto vystavený doklad aj hodnoverný mal by byť aspoň podpísaný prijímateľom odmeny, ktorý týmto zároveň dostane informáciu, že vystavením dokladu, si ho daňovník (objednávateľ služby alebo tovaru) plánuje uplatniť medzi daňové výdavky. Uvedené znamená, že odmenu za takúto činnosť už nemôže považovať za príležitostnú činnosť v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona, ktorý by bolo možné oslobodiť do výšky 500 eur ročne.

Najčastejšie posudzovanými príjmami, ktoré sa zahrňujú medzi ostatné príjmy, sú príjmy z predaja nehnuteľností, ktoré nesplňujú podmienky oslobodenia, a sú preto zdaniteľnými príjmami podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP zahrňovanými do tlačiva daňového priznania typ B.

Pre daňové účely je nehnuteľnosť zadefinovaná v § 3 ods. 2 písm. a) ZDP.

Príjmy z predaja nehnuteľnosti sa zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane) vždy až v tom zdaňovacom období, v ktorom ich predávajúci prijal, pričom nie je rozhodujúce, kedy nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci (§ 8 ods. 4 zákona) a rovnako nie je podstatné kedy došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Medzi výdavky, ktoré je možné odpočítať od príjmu z predaja nehnuteľností patrí napr. kúpna cena, cena nehnuteľnosti zistená v čase nadobudnutia pri nehnuteľnostiach nadobudnutých darovaním alebo dedením, výdavky na technické zhodnotenie a opravy a pod. [§ 8 ods. 2 a 5].

Medzi ostatné príjmy patrí aj príjem z predaja virtuálnej meny mimo podnikateľskej činnosti u daňovníka fyzickej osoby v § 8 ods. 1 písm. t) zákona, ktorým je príjem vznikajúci pri výmene virtuálnej meny za majetok, výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu, výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo pri odplatnom prevode virtuálnej meny.

Príjmom zahrňovaným medzi ostatné príjmy je aj príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov. Za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. K príjmu z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov si takýto daňovník môže uplatniť sumu splateného príspevku. V prípade, že suma splateného príspevku prevyšuje v príslušnom zdaňovacom období príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov, môže si daňovník uplatniť iba sumu splateného príspevku do kapitálového fondu do výšky príjmu z prerozdelenia kapitálového fondu dosiahnutého v príslušnom zdaňovacom období. Ak daňovníkovi plynie príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov aj v ďalšom zdaňovacom období postupuje rovnako, a to až do úplného zahrnutia celkovej sumy splateného príspevku.

Ostatným príjmom je aj príjem vzniknutý pri nepeňažnom vklade daňovníka, a to vo výške rozdielu (kladného) medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka podľa Obchodného zákonníka a hodnotou vkladaného majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu alebo až do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie počas siedmych bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období spôsobom podľa § 8 ods. 2 ZDP.

Bližšie sú daňové výdavky k ostatným príjmom uvedené aj v § 8 ods. 5 až 7 ZDP, kde je napr. stanovený ako výdavok kúpna cena napr. pre prípady príjmov z predávanej nehnuteľnosti, ktorá bola nadobudnutá kúpou a pod.

Hlavne pre príjmy uvedené v § 8 ZDP je v prevažnej miere najskôr potrebné posúdiť, či nie sú tieto príjmy oslobodené od dane v plnej výške, resp. len do zákonom určenej výšky a až ak nespĺňajú podmienky oslobodenia, tak sú zdaniteľnými príjmami, uvádzanými práve medzi ostatnými príjmami.

Napríklad v prípade nehnuteľností, u ktorých nie je príjem z predaja nehnuteľností oslobodený od dane podľa § 9 ZDP, bude príjem zdaňovaný podľa § 8 ZDP.

Príjmy z predaja nehnuteľnosti patria medzi príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona vtedy, ak ide o predaj nehnuteľnosti, ktorú predávajúci využíva

- na osobné účely alebo

- na prenájom, z ktorého plynú príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona, pričom nie je podstatné, či je alebo bola prenajímaná nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku predávajúceho alebo nie je a ani nebola, alebo

- na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak v momente predaja nehnuteľnosť už nie je zahrnutá do obchodného majetku predávajúceho.

Pre ostatné príjmy podľa § 8 zákona je charakteristické, že do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňajú zdaniteľné príjmy znížené o výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie predmetných príjmov. Ostatné príjmy nikdy nie je možné znížiť o výdavky vynaložené na ich udržanie alebo zabezpečenie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v § 8 ods. 1 zákona vyššie, ako dosiahnutý príjem, na rozdiel sa neprihliada. To znamená, že pri jednotlivých druhoch ostatných príjmov nie je možné vykázať stratu (§ 8 ods. 2 zákona).

Príjmy z predaja nehnuteľnosti sa zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane) vždy až v tom zdaňovacom období, v ktorom ich predávajúci prijal, pričom nie je rozhodujúce, kedy nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci (§ 8 ods. 4 zákona) a rovnako nie je podstatné kedy došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy.

Konkrétne druhy výdavkov, ktoré je možné odpočítať od príjmov dosiahnutých za predaj nehnuteľností sú určené v § 8 ods. 5 ZDP, a to napr. kúpna cena preukázateľne zaplatená za nehnuteľnosť, ak ide o predaj nehnuteľnosti, ktorú daňovník nadobudol kúpou, cena nehnuteľnosti zistená v čase jej nadobudnutia, ak ide o nehnuteľnosť, ktorú daňovník nadobudol bezodplatne, a to dedením (cena určená v rámci dedičského vysporiadania) alebo darovaním (cena určená znalcom).

Všetky výdavky musí daňovník preukázať hodnovernými dokladmi, z ktorých musí byť zrejmá tak vynaložená suma, ako aj účel, na ktorý boli výdavky vynaložené.

     Vyplnenie tlačiva

V tabuľke č. 3 sa uvádzajú ostatné príjmy. Nejde o príjmy podľa § 5 až 7 zákona. Každý jednotlivý druh príjmov sa uvádza na riadkoch 1 až 16 (napr. r. 2 príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti, r. 3 príjem z predaja hnuteľnej veci, r. 4 príjem z prevodu opcií) tejto tabuľky.

Na riadku 17 sa uvádza príjem neuvedený na riadkoch 1 až 16, a to ak ide o viac druhov príjmov, tak úhrnom. Tento riadok slúži ako „zberný“ riadok pre príjmy, ktoré podľa ustanovení ZDP nie sú vylúčené z predmetu dane a nie sú ani oslobodené od dane, ale nie je ich možné zaradiť medzi vymedzené zdaniteľné príjmy, či už v § 5 až 7 alebo v § 8 ods. 1 a 2.

Výdavky k daným príjmom uvádzaným na tomto riadku sa určia len do výšky každého jednotlivého druhu príjmu.

Na tomto riadku sa uvádzajú aj príjmy, ktoré plynú aktívnym odberateľom, ktorý ako konečný spotrebiteľ vyrába a dodáva elektrinu vyrobenú v domácich fotovoltaických paneloch v zariadení s inštalovaným výkonom do 1 MW, ktorý na takýto predaj vyrobenej elektriny nepotrebujú podnikateľské oprávnenie podľa zákona o energetike [ak sa sami nerozhodli, aj pri takejto výrobe a predaji mať takéto oprávnenie na podnikanie, kde by sa však už takýto príjem zahrnul medzi príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona a uvádzal by sa v VI. oddiele].

Na riadku 18 sa uvádza kladný rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu alebo jeho pomerná časť, ak sa rozhodne daňovník (vkladateľ) uvedený rozdiel zahrnúť postupne až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu (§ 8 ods. 2 zákona). V stĺpci 2 na tomto riadku sa neuvádzajú výdavky, lebo daňovník uvádza v stĺpci príjmov už výsledný rozdiel po uplatnení výdavkov.

Ak sú výdavky v stĺ. 2 na jednotlivých riadkoch vyššie ako príjem na týchto riadkoch, uvedú sa tieto výdavky len do výšky príjmov.

Na riadku 1 stĺ. 1 sa uvádza kladný rozdiel medzi príjmami podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona a sumou 500 eur podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona. Výdavky priraďované k príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona zahrnovaným do základu dane sa na riadku 1 stĺ. 2 zistia rovnakým pomerom, ako je pomer týchto príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým takýmto príjmom [§ 9 ods. 1 písm. g) zákona].

?   Príklad

Daňovník v roku 2025 dosiahol len príjmy z príležitostnej poľnohospodárskej výroby [§ 8 ods. 1 písm. a) zákona] vo výške 1000 eur, výdavky podľa § 8 ods. 9 zákona sú vo výške 250 eur (25 % max. do výšky 5 040 eur ročne). Na riadku 1 stĺ. 1 sa uvedie suma 500 eur [1 000 – 500]. Na riadku 1 stĺ. 2 sa uvedie suma výdavku vo výške 125 eur [(500 : 1 000) × 250].

Na riadkoch 4, 5 a 6 stĺ. 1 sa uvádza podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona kladný rozdiel medzi príjmami uvádzanými na týchto riadkoch zníženými o výdavky podľa § 8 ods. 5 a 7 zákona a sumou 500 eur [oslobodenie príjmu podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona predpisu účinného do 31. decembra 2010 sa použije na príjmy z predaja takéhoto majetku nadobudnutého do 31. decembra 2010, t. j. oslobodenie do výšky 5-násobku platného životného minima za rok 2010, a to 925,95 eura].

?   Príklad

Daňovník dosiahol v roku 2025 len zdaniteľné príjmy z predaja cenných papierov [§ 8 ods. 1 písm. e) zákona] v sume 3 000 eur, ktoré nadobudol v roku 2015 za 1 200 eur; na riadku 5 stĺ. 1 sa podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona uvádza sumu 1 300 eur [3 000 – 1 200 – 500] a na riadku 5 stĺ. 2 sa neuvádza žiadna suma.

Na riadku 11 v stĺp. 1 sa uvádza peňažné a nepeňažné plnenie prijaté poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od držiteľa pri výkone klinického skúšania. V stĺp. 2 sa uvádzajú len výdavky, na preukázateľne zaplatené poistné na verejné zdravotné poistenie, ak bol poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný takéto platiť a výdavky preukázateľne vynaložené v súvislosti s klinickým skúšaním podľa § 8 ods. 3 písm. c) zákona.

Na riadku 15 sa uvádzajú príjmy z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov.

Na riadku 16 sa uvádzajú príjmy z predaja virtuálnej meny.

Na riadkoch 69 až 71 sa vypočíta základ dane (čiastkový základ dane) z ostatných príjmov.

Ak bol daňovník povinný platiť odvody na zdravotné poistenie podľa zákona o zdravotnom poistení, potom si ostatné príjmy uvádzané v daňovom priznaní typ B zníži o preukázateľne zaplatené zdravotné poistenie ako súčasť výdavkov v stĺp. 2. Nakoľko však takéto odvody platí daňovník až na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia, a to v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, za ktoré predmetné príjmy priznával v podanom daňovom priznaní typ B, uplatní si tieto cez dodatočné priznanie, ak už v roku kedy ich platil, takéto príjmy nepoberá alebo si ich uplatní v zdaňovacom období, v ktorom ich platil, ak takéto príjmy poberal aj zdaňovacom období, kedy ich platil, pričom v tomto prípade si môže aj vybrať, či je pre neho výhodnejšie ich uplatniť v zdaňovacom období kedy ich platil alebo podá dodatočné daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, kde si ich od príjmu, z ktorého boli vymerané odpočíta. Uvedené mu umožňuje § 32 ods. 12 zákona o dani z príjmov.

E. Osobitný základ dane podľa § 51e – podiely na zisku (dividendy) a ostatné príjmy, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e zákona (PRÍLOHA č. 2 daňového priznania typ B)

     Vymedzenie osobitného základu dane z podielov na zisku a ostatných príjmov podľa § 51e

Súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e zákona sú:

–   podiely na zisku podľa § 3 ods. 1 písm. e),

–   podiely členov pozemkového spoločenstva podľa § 3 ods. 1 písm. g), ak nie sú od dane oslobodené podľa § 9 zákona,

–   podiely spoločníkov v. o. s. a komplementárov k. s. podľa § 3 ods. 1 písm. f), plynúce od zahraničnej osoby, ktorá nepodlieha zdaneniu obdobne ako spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť, ktorá má sídlo alebo miesto skutočného vedenia na území Slovenskej republiky a ktorej uvedený príjem plynul z dôvodu, že sa podieľa na základnom imaní zahraničnej osoby.

Vo všetkých prípadoch ide o podiely na zisku vykázané z hospodárskych výsledkov vyplácajúcich zahraničných osôb (plynú zo zdrojov v zahraničí) osôb do 31. 12. 2003 a po 31. 12. 2016.

V prípade vyrovnacích podielov, ak boli vyplatené na základe mimoriadnej účtovnej závierky po 31. 12. 2016 a v prípade likvidačných zostatkov na základe likvidácie začatej po 31. 12. 2016.

Podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP sa za dividendy pre daňové účely považujú

–   podiely na zisku (dividendy) priamo zadefinované v ObchZ ako podiel na zisku spoločnosti, ktoré sa vyplatili ich spoločníkom,

Všeobecne definíciami podielov na zisku sa zaoberajú ustanovenia ObchZ o obchodných spoločnostiach, a to napr. v ustanovení § 61 ObchZ. Podľa tohto ustanovenia sú všeobecne podiely na čistom obchodnom imaní

–   podiely na zisku, na ktorých nárok vzniká len na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, že bude zisk rozdeľovať medzi spoločníkov,

–   vyrovnacie podiely, na ktorých nárok vzniká priamo zo zákona a viaže sa na zánik účasti spoločníka v spoločnosti,

–   podiely na likvidačnom zostatku, na ktorých nárok vzniká priamo zo zákona a viaže sa na zánik účasti spoločníka v spoločnosti keď spoločnosť zaniká likvidáciou. Ide vlastne o podiel spoločníka na majetkovom zostatku spoločnosti.

V prípade akciových spoločností sa špecificky o podieloch na zisku hovorí ako o dividende a tento je základným majetkovým právom akcionára. Takisto ako v prípade iných spoločností sa tento podiel na zisku delí medzi akcionárov až na základe rozhodnutia valného zhromaždenia po schválení ročnej účtovnej závierky o rozdelení disponibilného zisku.

Okrem toho v akciovej spoločnosti môže byť vyplatený podiel na zisku členom predstavenstva a členom dozornej rady, ktorý je tiež nazývaný tantiémy a rovnako ako v prípade dividend je tieto možné deliť až na základe rozhodnutia valného zhromaždenia po schválení ročnej účtovnej závierky o rozdelení disponibilného zisku. Od tejto tantiémy je nutné odlíšiť odmenu členov predstavenstva a členov dozornej rady za výkon svojej funkcie pre spoločnosť, ktorá je príjmom zo závislej činnosti.

Akciová spoločnosť môže rozhodnúť o rozdelení podielov na zisku aj zamestnancom spoločnosti.

–   príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo zisku po zdanení,

–   výplata prostriedkov z kapitálového fondu z príspevkov, ktorý bol tvorený prerozdelením vlastných zdrojov obchodnej spoločnosti zo zisku po zdanení,

–   použitie nerozdeleného zisku po zdanení na splatenie príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov a

–   príjem plynúci z rezervného fondu obchodnej spoločnosti v časti, v akej boli predtým zvýšené zo zisku po zdanení.

Podľa § 217a ObchZ môže spoločnosť vytvoriť kapitálový fond z príspevkov akcionárov, resp. spoločníkov, pričom príspevky sa za kapitálový fond považujú okamihom splatenia.

Ak sa spoločnosť rozhodne použiť nerozdelený zisk po zdanení na tvorbu kapitálového fondu z príspevkov, aby bola splnená podmienka splatenia akcionárom, resp. spoločníkom, považuje sa takéto použitie nerozdeleného zisku po zdanení za vyplatený podiel na zisku (dividendu), čo znamená, že ak je vyplatený akcionárovi fyzickej osobe potom musí byť najskôr vybratá daň zrážkou podľa § 43 ZDP a až potom je možné zvyšné prostriedky vložiť do kapitálového fondu, čím sa bude považovať takýto príspevok za splatený akcionárom, resp. spoločníkom podľa § 217a ObchZ.

Ak plynú podiely na zisku zo zdrojov

- na území SR, vyberá sa z nich daň zrážkou podľa § 43 ZDP vo výške

–  7 %, resp. 10 % za zdaňovacie obdobie začínajúce 1. 1. 2024 prvýkrát vyplácané v roku 2025 (za zdaňovacie obdobie začínajúce 1. 1. 2025 sa znižuje sadzba dane opätovne na 7 %, ktorá sa však prejaví prvýkrát keď bude vyplácaná v roku 2026 a bude sa uvádzať v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2026), len ak plynú FO alebo

–  35 %, ak sú vyplácané daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou (konečnému príjemcovi) s bydliskom alebo sídlom v tzv. nespolupracujúcom štáte podľa § 2 písm. x) ZDP,

–  sadzby dane určenej zmluvou o ZDZ, ak je táto výhodnejšia ako sadzba určená v ZDP a ide o podiely na zisku vyplácané daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou (ďalej len „daňovník s ODP“) s bydliskom v štáte, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (zmluva o ZDZ),

- v zahraničí, zdaňujú sa prostredníctvom daňového priznania v rámci osobitného základu dane (OZD) podľa § 51d ZDP vo výške

–  7 % resp. 10 % za zdaňovacie obdobie roka začínajúce 1. 1. 2024 prvýkrát vyplácané v roku 2025, t. j. aj uvádzané v daňovom priznaní za rok 2025, pričom ak boli už zdanené v štáte, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o ZDZ, môže využiť aj metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia (metódy na ZDZ),

–  35 %, ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou (ďalej len „daňovník s NDP“) na území SR od obchodnej spoločnosti alebo družstva so sídlom v tzv. nespolupracujúcom štáte podľa § 2 písm. x) ZDP.

Aj podiel na likvidačnom zostatku aj vyrovnací podiel vyplácaný daňovníkovi s ODP je zdaňovaný daňou vyberanou zrážkou, pričom ak je vyplácaný

- fyzickej osobe s bydliskom v štáte, s ktorým nemá SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ a nejde o nespolupracujúci štát podľa § 2 písm. x) ZDP, vyberá sa daň zrážkou vo výške 7 % resp. 10 %,

- fyzickej osobe s bydliskom v štáte, s kt. má SR zmluvu o ZDZ vyberá sa daň zrážkou vo výške určenej zmluvou, ak je nižšia ako v ZDP,

- fyzickej osobe s bydliskom v nespolupracujúcom štáte podľa § 2 písm. x) ZDP vyberá sa daň zrážkou vo výške 35 %,

- právnickej osobe so sídlom v nespolupracujúcom štáte podľa § 2 písm. x) ZDP vyberá sa daň zrážkou vo výške 35 %.

Zníženie sadzby z 10 % na 7 % sa vzťahuje aj na podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a na vyrovnací podiel.

V súlade s prechodným ustanovením § 52zzzb ods. 5 písm. b) a c) ZDP sa znížená sadzba dane vo výške 7 % použije na:

- podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak tieto vstúpili do likvidácie najskôr 1. 1. 2025 alebo ak súd rozhodol o zrušení spoločnosti podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka (ukončenie konkurzného konania z dôvodu nedostatku majetku alebo ukončenie konkurzu, okrem zrušenia konkurzu z dôvodu, že tu nie sú predpoklady pre konkurz) najskôr 1. 1. 2025,

- vyrovnací podiel, ktorého výška sa určila na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2025.

Opätovné zníženie sadzby dane na 7 % sa prvýkrát prejaví až v daňovom priznaní podávanom za rok 2026.

     Vyplnenie tlačiva

Prílohu č. 2 vypĺňa každý daňovník, ktorý dosahuje podiely na zisku (dividendy) uvedené v § 51e zákona, ktoré mu plynú zo zdrojov v zahraničí.

Podiely na zisku a ostatné príjmy podľa § 51e zákona sa uvádzajú na r. 01 až 28.

Na r. 01 až 06 sa uvádzajú predmetné príjmy v prípadoch, ak plynú daňovníkom od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom štátu, s ktorým SR nemá uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ale nejde o daňovníka nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) zákona.

Na r. 07 až 17 daňovník, ktorému plynú tieto príjmy od právnickej osoby so sídlom v štáte, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o ZDZ uplatní metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia, a to takú metódu, ktorú určuje príslušná zmluva o ZDZ.

Na r. 18 potom tento daňovník uvedie výslednú daň z osobitného základu dane podľa § 51e zákona po vyňatí a zápočte.

Riadky 19 až 27 vypĺňa daňovník, ktorému plynú tieto príjmy od právnickej osoby so sídlom v nespolupracujúcom štáte podľa § 2 písm. × zákona.

Na r. 28 potom daňovník uvedie výslednú daň z osobitného základu dane podľa § 51e zákona, ktorú následne prenesie na r. 116, kde sa uvádza súčet daní vypočítaných zo základu dane podľa § 4 a z osobitného základu dane podľa § 7 zákona a tohto osobitného základu dane podľa § 51e zákona.

F. Osobitný základ dane podľa § 51ea – vý­nosy (príjmy) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51ea zákona (PRÍLOHA č. 3 daňového priznania typ B)

     Vymedzenie osobitného základu dane z podielov na zisku a ostatných príjmov podľa § 51ea

Do osobitného základu dane podľa § 51ea zákona daňovník zahŕňa výnosy (príjmy) vyplácané zo štátnych dlhopisov, štátnych pokladničných poukážok, z dlhopisov a pokladničných poukážok vydaných iným členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, okrem zákonom vymedzených prípadov uvedených v § 43 ods. 3 písm. i) a v), bez ohľadu na skutočnosť, či sú vyplácané zo zdrojov na území SR alebo zo zdrojov v zahraničí.

Predmetný osobitný základ dane bol zavedený z dôvodu uplatňovania nižšej sadzby dane pre tento druh príjmov, pričom táto sadzba je:

•    16 % – ak sú vyplatené od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025,

•    13 % – ak sú vyplatené po 31. 12. 2025.

Do tohto osobitného základu dane zahŕňa daňovník vymedzené príjmy aj v prípade, ak o nich účtuje alebo vedie daňovú evidenciu ako o obchodnom majetku, pričom v tejto súvislosti je upravené ustanovenie § 17 ods. 3 písm. p) zákona, podľa ktorého sa do základu dane nezahŕňa výnos (príjem) vyplácaný zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok vydaných v mene Slovenskej republiky, výnos (príjem) vyplácaný zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok vydaných iným členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore zahrnovaný do osobitného základu dane podľa § 51ea.

     Vyplnenie tlačiva

Na r. 01 až 03 daňovník uvádza jednotlivé príjmy (výnosy) a vypočítaný osobitný základ dane (súčet riadkov 01 a 02), okrem výnosov (príjmov) vyplácaných podľa § 43 ods. 3 písm. i) a v) zákona a na r. 04 a 05 uvedie sadzbu dane za príslušné zdaňovacie obdobie a daň.

Na r. 06 až 13 daňovník, ktorému plynú tieto príjmy od právnickej osoby so sídlom v štáte, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia uplatní metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia, a to takú metódu, ktorú určuje príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia.

Na r. 14 potom daňovník následne uvedie výslednú daň z osobitného základu dane podľa § 51ea zákona.

Túto prenesie do oddielu pre výpočet dane na r. 116, kde sa uvádza súčet daní vypočítaných zo všetkých základov dane (čiastkových základov dane) a z osobitných základov dane.

4. Výpočet dane podľa § 15 ZDP
(VI. Oddiel DP A, IX. Oddiel DP B)
+ vyplnenie tlačiva

     Pri výpočte daňovej povinnosti daňovníka sa vychádza samostatne

- zo základu dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) ZDP,

- zo základu dane podľa § 4 ods. 1 písm. b) ZDP,

- z osobitného základu dane z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP,

- z osobitného základu dane z podielu na zisku (dividendy), vyrovnacieho podielu, podielu na likvidačnom zostatku, podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi a podielu člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku podľa § 51e ZDP,

- z osobitného základu dane z výnosov (príjmov) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok podľa § 51ea.

V prípade, že sú súčasťou zdaniteľných príjmov aj zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí daňovníkovi s NDP na území SR, a zdroj je na území štátu, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, môže tento daňovník využiť aj metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia, ktoré aplikuje ku každému zo základov dane [samostatne pri výpočte daňovej povinnosti zo základu dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) ZDP, samostatne pri vyčíslení základu dane podľa § 4 ods. 1 písm. b) ZDP], resp. osobitných základov dane samostatne (samostatne podľa § 7, samostatne podľa § 51e a samostatne podľa § 51ea).

V prípade príjmov zo závislej činnosti môže využiť metódu vyňatia aj v prípade, ak pracuje v štáte, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o ZDZ, a to podľa § 45 ZDP, ale za podmienky, že bol preukázateľne zdanený tento príjem v zahraničí.

Sadzby dane sú určené tiež samostatne podľa príslušného základu dane (čiastkového základu dane) alebo osobitného základu dane, a to:

1. zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a) ZDP je

–  19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima, t. j. pre rok 2025 do sumy 48 441,43 eura, vrátane,

–  25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima, t. j. sumy, ktorá presiahne 48 441,43 eura,

2. zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) ZDP z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, od ktorého sa odpočíta daňová strata, je

–  15 %, ak jej zdaniteľné príjmy (výnosy) z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti nepresiahli sumu 100 000 eur,

–  19 % a 25 %, ak jej zdaniteľné príjmy (výnosy) z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti presiahli za zdaňovacie obdobie výšku 100 000 eur, pričom sadzba dane je

a) 19 % zo základu dane neprevyšujúceho sumu 48 441,43 eur a

b) 25 % zo základu dane prevyšujúceho 48 441,43 eur.

?   Príklad

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva dosahuje v roku 2025 zdaniteľné príjmy z podnikateľskej činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia vo výške 85 000 eur. Zobral si v roku 2025 aj podnikateľský úver v sume 20 000 eur.

Akou sadzbou dane bude prepočítavať svoju daňovú povinnosť?

Vzhľadom na znenie ustanovenia § 15 ZDP týkajúcich sa určenia hranice pre uplatnenie sadzby dane, podľa ktorého sa do hranice budú zahrňovať iba zdaniteľné príjmy, nebudú príjmy prijaté ako úver zahrňované do zdaniteľných príjmov (príjmy prijaté z úveru sú vylúčené z predmetu dane podľa § 3 ZDP). Z uvedených dôvodov daňovník splnil určenú hranicu zdaniteľných príjmov pre 15 %nú sadzbu dane, ktorú si môže pri výpočte daňovej povinnosti z príjmov zo živnosti uplatniť v daňovom priznaní podávanom za zdaňovacie obdobie roka 2025.

3.  19 % z osobitného základu dane z príjmov z kapitálového majetku zisteného podľa § 7,

4.  7 %, resp. 10 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. a) ZDP, t. j.

–  z podielov na zisku uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) až g) ZDP neznížených o výdavky,

–  z podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacieho podielu uvedených v § 3 ods. 1 písm. a) až f) ZDP po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada,

5. 35 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. b), ak plynú od právnickej osoby v nespolupracujúcom štáte [§ 2 písm. x) ZDP] a § 51h ods. 5, t. j.

–  z podielov na zisku uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) až g) ZDP neznížených o vý­davky,

–  z podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacieho podielu uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) až g) ZDP po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada,

–  z príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. h) ZDP, ak plynú od kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorá je daňovníkom nespolupracujúceho štátu.

6.  16 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51ea ods. 2.

Pri výpočte dane za základu dane podľa § 4 ZDP sa umožňujú zohľadniť, zákonom určeným spôsobom, aj nezdaniteľné časti, a následne sa vychádza z úhrnu dane, ktorá sa pripočítava k úhrnu daní z osobitných základov dane.

Daň z uvedeného základu dane sa určí zo

–   základu dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) ZDP, v ktorom sa vypočíta súčet základov dane (čiastkových základov dane) z príjmov zo závislej činnosti po znížení o nezdaniteľné časti alebo ich časť, z príjmov z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu a z ostatných príjmov a

–   základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), od ktorého sa odpočíta daňová strata a nezdaniteľné časti, resp. ich zostávajúca časť.

Poznámka

Spôsob uplatnenia NČZD je uvedený v § 11 ZDP.

Ide o NČZD

– na daňovníka,

– na manželku (manžela) daňovníka,

– na príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa osobitného predpisu, príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu.

Výpočet nezdaniteľných častí základu dane je upravený na príslušných riadkoch tlačív daňových priznaní.

   Upozornenie

Pre uplatnenie správnej sadzby dane v prí­pade dosahovania príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti je potrebné správne vyplnenie r. 95 tlačiva daňového priznania typ B, na ktorom sa uvádza výška týchto zdaniteľných príjmov.

Pre účely určenia rozsahu zdaniteľných príjmov kvôli stanoveniu výšky sadzby dane v prípade daňovníka fyzickej osoby, vychádza tento daňovník zo spôsobu vykazovania základu dane, čo znamená, že uvedené závisí od skutočnosti, či daňovník vedie jednoduché účtovníctvo, daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11, evidenciu výdavkov percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP alebo podvojné účtovníctvo, a to ak vedie

1. jednoduché účtovníctvo alebo evidenciu podľa § 6 ods. 10 a 11

pri určení výšky zdaniteľných príjmov, ktoré sa uvádzajú na riadku 95 DP typu B, a ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie zníženej 15 %-nej sadzby dane, sa vychádza zo skutočnosti, že táto znížená sadzba dane podľa § 15 písm. a) druhého bodu ZDP sa uplatňuje na zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ak tieto za príslušné zdaňovacie obdobie neprevýšia zákonom ustanovenú hranicu (za zdaňovacie obdobie roka 2024 je to suma 60 000 eur).

V nadväznosti na definíciu pojmu zdaniteľný príjem podľa § 2 písm. h) ZDP (zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy), daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11 ZDP, do úhrnu zdaniteľných príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP uvádzaných v riadku 95 DP typu B, zahrnie tie zdaniteľné príjmy z tejto činnosti (peňažné aj nepeňažné), o ktorých za príslušné zdaňovacie obdobie účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktoré evidoval v evidencii podľa § 6 ods. 10 alebo 11 ZDP.

Ide najmä o

- príjmy z vykonávania činností, z ktorých dosahuje príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP;

- dary prijaté v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, a to vrátane darov, ktoré poskytovateľ zdravotnej starostlivosti [§ 2 písm. z) ZDP] prijal v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 ZDP od držiteľa [§ 2 písm. y) ZDP];

- príjmy z nakladania s obchodným majetkom [§ 2 písm. m) ZDP] využívaným na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť [s výnimkou príjmov z predaja takéhoto obchodného majetku, ak ide o majetok zahrnutý do konkurznej podstaty a príjmov z predaja takéhoto obchodného majetku, ktorý daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP (predávajúci) ako oprávnená osoba získal na základe tzv. reštitučných zákonov, nakoľko tieto príjmy sú oslobodené od dane podľa § 9 ZDP],

- zdaniteľné príjmy z dotácií, podpôr a príspevkov, a to len v tej časti, v akej sa v príslušnom zdaňovacom období tieto príjmy v nadväznosti na znenie § 17 ods. 3 písm. h) ZDP zahŕňajú do základu dane [netýka sa dotácií, podpôr a príspevkov, ktoré sa oslobodzujú od dane podľa § 9 ods. 2 písm. d) a j) ZDP].

Medzi zdaniteľné príjmy uvádzané na r. 95 DP typ B, od ktorých výšky sa odvíja sadzba dane pre týchto daňovníkov sa uvádzajú aj príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP plynúce daňovníkovi v príslušnom zdaňovacom období, z ktorých bola daň vybraná zrážkou podľa § 43 ZDP a tieto nie sú súčasťou vykazovaného základu dane z predmetných príjmov, napr.

- úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP [§ 43 ods. 3 písm. a) ZDP] neznížené o daň zrazenú z tohto príjmu podľa § 43 ZDP (t. j. brutto príjem),

- príjmy z vytvorenia diela a podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP, pri ktorých daňovník neuplatnil postup podľa § 43 ods. 14 ZDP [§ 43 ods. 3 písm. h) ZDP] neznížené o príspevok do umeleckých fondov (§ 1 zákona č. 13/­1993 Z. z. do umeleckých fondov v zn. n. p.) ani o daň zrazenú z tohto príjmu podľa § 43 ZDP (t. j. brutto príjem),

- preplatok zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, o ktoré si daňovník v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, vrátený daňovníkovi v príslušnom zdaňovacom období zdravotnou poisťovňou daňovníkovi z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie [§ 43 ods. 3 písm. j) ZDP] neznížený o daň zrazenú z tohto príjmu podľa § 43 ZDP (t. j. brutto príjem).

Poznámka

V prípade príjmov z autorských honorárov podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP a preplatkov z poistného, aj keď je daňová povinnosť pri týchto príjmoch podľa § 43 ods. 6 ZDP vyrovnaná zrazením dane a v súlade s § 4 ods. 7 a § 17 ods. 3 písm. a) ZDP sa tieto príjmy do základu dane nezahŕňajú, ide stále o zdaniteľné príjmy a z uvedeného dôvodu, ak v danom zdaňovacom období daňovníkovi takéto príjmy plynuli, zahrnie ich do úhrnu zdaniteľných príjmov uvádzaných v riadku 95 DP typu B.

Naopak medzi zdaniteľné príjmy v riadku 95 DP typu B nezahrnie tie príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (peňažné aj nepeňažné), o ktorých za príslušné zdaňovacie obdobie účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktoré evidoval v evidencii podľa § 6 ods. 10 alebo 11 ZDP, ale ide napríklad o:

- príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vylúčené z predmetu dane podľa § 3 ods. 2 ZDP, napr. úver alebo pôžička prijaté v súvislosti s podnikaním alebo inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), daň z pridanej hodnoty uplatnená v cene, ak ide o platiteľa tejto dane;

- príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP oslobodené od dane fyzickej osoby podľa § 9 ZDP, napr. príjem z predaja obchodného majetku, ktorý daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP (predávajúci) ako oprávnená osoba získal na základe tzv. reštitučných zákonov, nakoľko tieto príjmy s oslobodené od dane podľa § 9 ods. 1 písm. d) ZDP;

- príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ktoré u tohto daňovníka už boli zdanené podľa ZDP alebo doterajších predpisov v predchádzajúcom období, a preto sa do základu dane nezahŕňajú [§ 17 ods. 3 písm. c) ZDP];

- príjmy z dotácií, podpôr a príspevkov, a to v tej časti, v akej sa v príslušnom zdaňovacom období tieto príjmy podľa § 17 ods. 3 písm. h) ZDP nezahŕňajú do základu dane [netýka sa dotácií, podpôr a príspevkov, ktoré sa oslobodzujú od dane podľa § 9 ods. 2 písm. d) a j) ZDP].

Pre daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11 ZDP, z ust. § 17 a nasl. ZDP vyplýva, okrem prípadov už uvedených, povinnosť vykonať úpravu základu dane aj v ďalších ustanovených prípadoch. Predmetné úpravy základu dane ovplyvnia výšku zdaniteľných príjmov uvádzaných v riadku 95 vtedy, ak úprava základu dane má byť vykonaná prostredníctvom úpravy príjmov zahrnovaných do základu dane daňovníka.

?   Príklad

Živnostník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorý v roku 2025 bezodplatne postúpil vlastnú pohľadávku, ktorej menovitá hodnota predstavovala 1 800 eur, v súlade s ust. § 17 ods. 12 písm. a) ZDP zvýši základ dane (zvýši zdaniteľné príjmy) za zdaňovacie obdobie roka 2025 o menovitú hodnotu postúpenej pohľadávky, čo je 1 800 eur. Uvedenú úpravu základu dane vykoná v peňažnom denníku, a to tak, že sumu vo výške 1 800 eur zaúčtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov. Táto suma je teda súčasťou príjmov uvedených v VI. ODDIELe, Tabuľke č. 1, stĺ. 1, riadku 2 DP typu B, pričom údaj z tohto riadku sa následne prenesie do riadku 39 DP typu B.

   Upozornenie

Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že do úhrnu zdaniteľných príjmov v riadku 95 DP typu B, na účely sadzby dane vo výške 15 % podľa § 15 písm. a) druhého bodu ZDP, sa okrem zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane a ktoré sú uvedené v VI. ODDIELe v riadku 39 DP typu B, zahrnú aj zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, z ktorých sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 ZDP [a to aj napriek tomu, že daňová povinnosť z týchto príjmov je vyrovnaná zrazením dane (§ 43 ods. 6 ZDP) a tieto príjmy v súlade s § 4 ods. 7 a § 17 ods. 3 písm. a) ZDP nie sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP].

2. Podvojné účtovníctvo

V prípade, ak by išlo o daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva tento v rámci r. 95 DP typ B, kde sa uvádzajú zdaniteľné príjmy (výnosy) pre účely určenia 15 %-nej sadzby dane uvedie predovšetkým

1. výnosy účtované v triede 6 upravené napr. o výnosy, ktoré:

- nie sú predmetom dane podľa § 3 ZDP,

- sú od dane oslobodené – príspevky a dotácie podľa § 9 ods. 2 písm. d) a j) ZDP,

- podľa § 17 ods. 3 písm. c) ZDP predstavujú výnosy, ktoré už boli v minulosti zdanené podľa ZDP alebo doterajších predpisov, a preto sa do základu dane nezahŕňajú,

2. výnosy, ktoré do základu dane nevstupujú, ale napriek tomu sa zahrnujú medzi zdaniteľné príjmy (výnosy)

- výnosy zdanené daňou vyberanou zrážkou – autorské honoráre a preplatky z verejného zdravotného poistenia podľa § 43 ods. 3 ZDP sú zdaniteľným príjmom, aj keď sa zdaňujú iným spôsobom a zo základu dane sú vylúčené podľa § 17 ods. 3 písm. a) ZDP,

3. príjmy, ktoré nie sú zaúčtované vo výnosoch, ale sú zdaniteľným príjmom ako napr. nepeňažný príjem podľa § 17 ods. 20 a 21 ZDP (riadok 43 daňového priznania),

4. príjmy, ktoré sa z pohľadu účtovníctva alebo ZDP časovo rozlišujú ako napr. dotácie – v časti v akej sa účtujú do výnosov a zároveň zdaniteľných príjmov v príslušnom zdaňovacom období podľa § 17 ods. 3 písm. f) ZDP,

Do zdaniteľných príjmov sa nezahŕňajú predovšetkým úpravy základu dane, ktoré sa vzťahujú k výdavkom (nákladom) a sú položkami zvyšujúcimi výsledok hospodárenia, napr.:

1. výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami § 21 (riadok 43 DP),

2. výdavky (náklady) po zaplatení – 17 ods. 19 ZDP (riadok 43 daňového priznania),

3. záväzky po splatnosti, ktoré súvisia s daňovými výdavkami – § 17 ods. 27 ZDP,

4. rozdiel medzi účtovnými odpismi a daňovými odpismi a ďalšie.

   Upozornenie

Výslednú daň daňovník uvedie na riadku 116, kde uvádza úhrn všetkých čiastkových základov dane aj osobitných základov dane vrátane osobitných základov dane podľa § 51e a § 51h zákona vypočítaných v prílohe č. 2 DP typ B po zohľadnení metód na zamedzenie dvojitého zdanenia, príslušnou sadzbou dane (úhrn riadkov 90 + 105 + 115 + r. 28 prílohy č. 2 + r. 35 prílohy č. 2).

Ak by táto daň (daňová povinnosť) nepresiahla 17 eur, v súlade s § 46a ZDP sa daň nevyrubí a neplatí. Uvedené neplatí, ak si daňovník uplatňoval nárok na daňový bonus.

Od takto určenej dani (daňovej povinnosti) ďalej daňovník môže uplatniť nárok na daňový bonus podľa § 33 a § 33a ZDP, ak splní zákonnom stanovené podmienky pre jeho uplatnenie.

   Upozornenie

Ak daňovník neuplatňuje nárok na daňový bonus podľa § 33 zákona (riadok 117) alebo daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona (riadok 123) a výsledná suma uvedená na riadku 116 nepresiahne 17 eur alebo ak daňovník neuplatňuje nárok na daňový bonus podľa § 33 zákona (riadok 117) alebo daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona (riadok 123) a jeho celkové zdaniteľné príjmy nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, na riadku 116 sa uvádza nula.

     Uplatnenie nárokov na daňové bonusy

Od dane, ktorú daňovník vyčíslil vyššie uvedeným spôsobom, má nárok po splnení zákonom určených podmienok, odpočítať si daňové bonusy, a to

–   daňový bonus na vyživované dieťa (deti),

–   daňový bonus na hypotéky.

     Daňový bonus na vyživované dieťa/deti

Podmienky, ktoré sú v ZDP určené pre možnosť uplatnenia si daňového bonusu na vyživované deti sú upravené priamo v § 33 ods. 1 ZDP.

V tejto súvislosti, daňovník, ktorému vznikol nárok na daňový bonus podľa ZDP, vypĺňa riadok 31 daňového priznania A alebo r. 33 daňového priznania B.

Daňovník si môže uplatniť daňový bonus podľa § 33 ZDP na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti (prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie daňového bonusu).

Ak by nárok na daňový bonus podľa zákona spĺňalo viac osôb, potom si môže tento nárok uplatniť vždy len jedna z oprávnených osôb, a to

–   na základe dohody, pričom zákon umožňuje, že jedna z týchto osôb (daňovník) si môže uplatniť nárok na daňový bonus pomernou časťou po časť zdaňovacieho obdobia (t. j. len niektoré kalendárne mesiace, na začiatku ktorých boli splnené podmienky na jeho uplatnenie) na všetky vyživované deti, a po zostávajúcu časť zdaňovacieho obdobia si môže uplatniť nárok na daňový bonus druhá oprávnená osoba,

–   ak sa nedohodnú, v poradí určenom priamo v § 33 ZDP, podľa ktorého sa uplatní nárok na daňový bonus na všetky vyživované deti, a to najskôr matkou, otcom, inou oprávnenou osobou.

Napr. ak súd zverí dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a matka dieťaťa sa následne vydá, podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňajú tri osoby, t. j. matka dieťaťa, otec dieťaťa a matkin manžel. Ak by sa nedohodli inak, daňový bonus si uplatnia v poradí matka, otec, matkin manžel (§ 33 ods. 4 ZDP).

Na riadku 31 daňového priznania A alebo na r. 33 daňového priznania B sa uvádzajú údaje o vyživovanom dieťati (deťoch), na ktoré za rovnaké obdobie kalendárneho roka neuplatnil nárok na daňový bonus podľa zákona iný daňovník, pričom ak

–   dieťa nemá rodné číslo vydané na území SR, uvedie sa dátum narodenia dieťaťa,

–   sa uplatňuje nárok na daňový bonus podľa zákona za 12 kalendárnych mesiacov, vyznačí sa krížikom políčko 1-12. Ak sa nárok uplatňuje len za niektoré kalendárne mesiace, vyznačí sa krížikom len políčko príslušného mesiaca.

Ak uplatňuje daňovník daňový bonus podľa zákona na viac ako na 4 deti, v rovnakom členení ako je uvedené na riadku 31 daňového priznania A alebo riadku 33 daňového priznania B, sa uvedú ostatné vyživované deti v ODDIELe, kde je miesto pre osobitné záznamy (zaškrtne sa riadok 31a – DP A alebo r. 33a – DP B).

Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene počtu vyživovaných detí, na ktoré sa uplatňuje daňový bonus, výška nároku na daňový bonus sa uplatní ako úhrn nárokov na daňový bonus vypočítaných podľa § 33 ods. 6 zákona v pomernej výške zodpovedajúcej počtu mesiacov, v ktorých daňovník vyživoval príslušný počet detí, na ktoré si uplatňuje daňový bonus.

Na daňový bonus podľa zákona má nárok daňovník, ktorý dosiahol za rok 2025 zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (§ 5 zákona) alebo z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona).

Daňový bonus podľa zákona možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie podľa zákona. Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu podľa zákona, požiada daňovník miestne príslušného správcu dane v XI. ODDIELe daňového priznania A alebo v XIV. ODDIELe daňového priznania B o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu podľa zákona a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie. Správca dane postupuje pri vrátení uvedenej sumy ako pri vrátení daňového preplatku podľa § 79 daňového poriadku (§ 33 ods. 7 ZDP).

Podľa § 33 ods. 1 ZDP daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2, si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom, pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu.

Suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je

a)  50 eur mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku a nedovŕšilo 18 rokov veku, a to posledný krát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 18 rokov veku, alebo

b)  100 eur mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 15 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 15 rokov veku.

Podľa § 33 ods. 6 ZDP nárok na daňový bonus podľa odseku 1 možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, alebo ich úhrnu, takto:

Počet vyživovaných detí	Percentuálny limit základu dane (čiastkového základu dane)
1	29 %
2	36 %
3	43 %
4	50 %
5	57 %
6 a viac	64 %

 

   Upozornenie

Vzhľadom na znenie § 33 ods. 6 ZDP a to, že nárok na daňový bonus podľa § 33 ods. 1 možno uplatniť do výšky určenej v tomto ustanovení, sa do počtu vyživovaných detí, ktoré ovplyvňujú aj percentuálnu výšku stanovenú pre počet vyživovaných detí započítavajú len také vyživované deti, na ktoré rodičom alebo iným oprávnených osobám vzniká nárok podľa § 33 ods. 1 ZDP.

Uvedené znamená, že ak oprávnené osoby po splnení všetkých zákonom určených podmienok vyživujú 15 a 19 ročné dieťa, nárok na daňový bonus vzniká týmto osobám len na 15 ročné vyživované dieťa a len toto jedno sa započíta do počtu vyživovaných detí pre stanovenie percentuálneho limitu základu dane (čiastkového základu dane), t. j. bude to vo výške 29 %.

V nadväznosti na uvedenú limitáciu nároku na uplatnenie daňového bonusu uvedenú v § 33 ods. 6 ZDP, je možné pri podávaní daňového priznania daňovníkom, ktorý si uplatňuje nárok na daňový bonus, využiť postup upravený v § 33 ods. 8 ZDP.

Podľa tohto ustanovenia, ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a daňovník uplatňujúci si nárok na daňový bonus nemá taký vysoký základ dane (čiastkový základ dane), aby si mohol uplatniť celý nárok na daňový bonus (100 eur alebo 50 eur), môže si práve pri podaní daňového priznania navýšiť svoj vymedzený základ dane na účely výpočtu výšky nároku na daňový bonus o vymedzený základ dane druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa (deti) v domácnosti a z takto navýšeného vymedzeného základu dane si uplatniť nárok na daňový bonus v zákonom určenej výške.

Ak druhá oprávnená osoba splnila podmienky na uplatnenie daňového bonusu len časť roka, vymedzený základ dane daňovníka uplatňujúceho si nárok na daňový bonus sa na účely výpočtu výšky nároku na daňový bonus navýši len o pomernú časť vymedzeného základu dane druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa (deti) v domácnosti podľa počtu mesiacov, na začiatku ktorých druhá oprávnená osoba splnila podmienky na uplatnenie daňového bonusu.

   Upozornenie

Aj pri postupe podľa § 33 ods. 8 ZDP podmienky na uplatnenie daňového bonusu môže spĺňať viac daňovníkov. Daňovník uplatňujúci si daňový bonus môže svoj vymedzený základ dane navýšiť o vymedzený základ dane druhej oprávnenej osoby, len jednej z oprávnených osôb. Znamená to, že pri postupe podľa § 33 ods. 8 ZDP, v rámci jedného roka, nie je možné navyšovať vymedzený základ dane daňovníka uplatňujúceho daňový bonus o vymedzené základy dane viacerých oprávnených osôb, ani ich pomerných častí.

V tejto súvislosti sa v tlačivách daňových priznaní A (r. 32) aj B (r. 34) vypĺňajú údaje druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa (deti) v domácnosti uvedené, ak daňovník uplatňuje postup navýšenia základu dane podľa § 33 ods. 8 ZDP, pričom toto navýšenie je možné vykonať výlučne prostredníctvom daňového priznania.

Na základe uvedeného, daňovník v III. Oddiele daňového priznania uvádza nové údaje potrebné pre správne uplatnenie nároku na daňový bonus, napr.:

–   osobné údaje druhej oprávnenej osoby (r. 32 DP typ A, r. 34 DP typ B),

–   mesiace, na začiatku ktorých druhá oprávnená osoba splnila podmienky na uplatnenie daňového bonusu (r. 32 DP typ A, r. 34 DP typ B),

–   prostredníctvom zaškrtávacieho poľa oznamuje, akým dokladom vie preukázať výšku vymedzeného základu dane druhej oprávnenej osoby (zaškrtávacie polia pod r. 32 DP typ A, pod r. 34 DP typ B),

–   vymedzený základ dane druhej oprávnenej osoby (r. 32a DP typ A, r. 34a DP typ B),

–   navýšený vymedzený základ dane slúžiaci na výpočet sumy daňového bonusu (r. 56a DP typ A, r. 116a DP typ B).

Daňovník, ktorý v daňovom priznaní vyplní údaje o druhej oprávnenej osobe, o ktorej základ dane navyšuje podľa § 33 ods. 8 ZDP, je povinný k daňovému priznaniu priložiť aj doklad preukazujúci oprávnenosť nároku na priznanie daňového bonusu druhou oprávnenou osobou (okrem rodného listu dieťaťa, ktorý bol vydaný na území Slovenskej republiky).

Takýmto dokladom môže byť napr.:

–   kópia rodného listu dieťaťa vydaného v zahraničí, ak ide o vlastné dieťa druhej oprávnenej osoby,

–   kópia rozhodnutia príslušného orgánu, ak ide o dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,

–   kópia sobášneho listu, ak ide o dieťa druhého z manželov a rodný list dieťa vydaného v zahraničí.

Daňovník k daňovému priznaniu uvedené doklady nepriloží, ak ich už predložil správcovi dane a nedošlo k zmene údajov v nich uvedených.

Ak daňovník v čase podania daňového priznania vie preukázať výšku vymedzeného základu dane druhej oprávnenej osoby, potom túto sumu uvedie v daňovom priznaní na r. 32a DP typ A (r. 34a DP typ B).

Doklady, ktorými daňovník vie preukázať výšku vymedzeného základu dane druhej oprávnenej osoby, sú v daňovom priznaní uvedené v poznámkach k odkazom 7b, 7c DP typ A alebo k odkazom 9b, 9c DP typ B.

Napr. ak druhá oprávnená osoba:

–   podala daňové priznanie na území SR; daňovník v daňovom priznaní zaškrtne prvé z troch polí pod r. 32 DP typ A (pod r. 34 DP typ B) a k daňovému priznaniu neprikladá žiadny doklad, ktorým by túto sumu preukázal (v prípade pochybností je správca dane oprávnený vyzvať daňovníka na preukázanie sumy, ktorú v uvedenom riadku uviedol),

–   nepodala daňové priznanie z dôvodu, že poberala len príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP; daňovník v daňovom priznaní zaškrtne druhé alebo tretie z polí pod r. 32 DP typ A (pod r. 34 DP typ B) v závislosti od toho, či druhej oprávnenej osobe bolo vykonané ročné zúčtovanie alebo nie. Kópia dokladu preukazujúceho vymedzený základ dane z príjmov podľa § 5 ZDP druhej oprávnenej osoby je prílohou daňového priznania (§ 49 ods. 1 ZDP).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že daňovník v súvislosti s navyšovaním vymedzeného základu dane bude v niektorých prípadoch povinný k daňovému priznaniu priložiť nielen kópie dokladov, ktorými preukazuje splnenie podmienky na uplatnenie daňového bonusu druhou oprávnenou osobou, ale aj kópiu dokladu preukazujúceho výšku základu dane druhej oprávnenej osoby, ktorá daňové priznanie nepodala.

   Upozornenie

Ak daňovník uplatňujúci postup podľa § 33 ods. 8 ZDP v čase podania daňového priznania nevie preukázať výšku vymedzeného základu dane druhej oprávnenej osoby, postup podľa § 33 ods. 8 ZDP neuplatní.

Daňovník v takýchto prípadoch môže

–   postupovať podľa § 49 ods. 3 ZDP, t. j. predĺži si lehotu na podanie daňového priznania, aby počas tohto obdobia získal doklad preukazujúci výšku vymedzeného základu dane druhej oprávnenej osoby, resp.

–   postup podľa § 33 ods. 8 ZDP aplikuje až po získaní takéhoto dokladu podaním dodatočného daňového priznania.

Na účely výpočtu výšky daňového bonusu daňovník, ktorý krížikom vyznačil zaškrtávacie pole „Uplatňujem postup podľa § 33 ods. 8 zákona“ a vyplnil r. 31, 32, 32a DP typ A alebo r. 33, 34, 34a DP typ B, na r. 56a DP typ A alebo r. 116a DP typ B uvedie navýšený vymedzený základ dane, t. j. svoj vymedzený základ dane uvedený na r. 39 DP typ A alebo úhrn vymedzených základov dane z r. 38 a r. 45 DP typ B navýši o vymedzený základ dane druhej oprávnenej osoby, ktorý uviedol na r. 32a DP typ A alebo r. 34a DP typ B nasledovne:

–   ak druhá oprávnená osoba splnila podmienky na uplatnenie daňového bonusu za 12 mesiacov, t. j. na r. 32 DP typ A alebo r. 34 DP typ B je zaškrtnuté pole 1-12, resp. všetky polia pod jednotlivými mesiacmi, potom svoj vymedzený základ dane navýši o celú sumu uvedenú na r. 32a DP typ A alebo r. 34a DP typ B,

–   ak druhá oprávnená osoba splnila podmienky len časť roka, potom daňovník svoj vymedzený základ dane navýši o pomernú časť vymedzeného základu dane druhej oprávnenej osoby uvedeného na r. 32a DP typ A alebo r. 34a DP typ B len za mesiace, na začiatku ktorých podmienky boli splnené, napr. ak daňovník v DP typ A na r. 32 zaškrtol pole pod mesiacmi november a december a na r. 32a uviedol základ dane v sume 6 000 €, potom svoj vymedzený základ dane z r. 39 navýši o 1 000 € (6 000 / 12 × 2 = 1 000) a takto navýšenú sumu (suma z r. 39 + 1 000 €) uvedie na r. 56a DP typ A.

   Upozornenie

Uvedené si daňovník nemusí vyplňovať a vypočítavať ručne v prípade, ak vyplňuje tlačivá elektronicky na portály finančnej správy, ale stačí dvojklikom označiť r. 56a DP typ A alebo r. 116a DP typ B a systém finančnej správy mu tento navýšený základ dane pre účely uplatnenia vyššieho nároku na daňový bonus na vyživované deti prepočíta sám.

Zároveň však od 1. 1. 2025 došlo aj k obmedzeniu možnosti uplatnenia nároku na daňový bonus, a to postupným znižovaním tohto nároku podľa výšky dosahovaných príjmov oprávnenej osoby uplatňujúcej si nárok na daňový bonus (postupné vyklesávanie nároku), pričom v tejto úprave došlo aj k legislatívno-technickému spresneniu začiatkom roka 2026, a to zákonom č. 26/­2025 Z. z.

Úprava týkajúca sa obmedzenia nároku na daňový bonus pre vysokopríjmových daňovníkov spočíva v zavedení postupného vyklesávania výšky nároku na daňový bonus, a to v prípade, ak daňovníkov základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn je vyšší ako 1,5 násobok priemernej mzdy v hospodárstve vyhlásenej Štatistickým úradom SR za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom si daňovník uplatní daňový bonus (za rok 2025 je to priemerná mzda vyhlásená za rok 2023).

Z dôvodu zachovania právnej istoty sa práve zákonom č. 26/­2025 Z. z. v ustanovení § 33 ods. 11 ZDP spresnil zámer tzv. krátenia nároku na daňový bonus aj v prípade douplatnenia nároku na daňový bonus formou navýšenia základu dane (čiastkového základu dane) daňovníka o základ dane (čiastkový základ dane) druhej oprávnenej osoby (§ 33 ods. 8 ZDP).

V zmysle tejto úpravy následne ustanovenie § 33 ods. 11 ZDP znie, že ak je základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 ZDP alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo ich úhrn alebo navýšený základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 33 ods. 8 ZDP vyšší ako 1,5-násobok 12-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom si uplatňuje nárok na daňový bonus podľa § 33 ods. 1 a 6 ZDP, nárok na daňový bonus na každé jedno vyživované dieťa sa znižuje o 1/10 rozdielu medzi základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 5 ZDP alebo základom dane (čiastkovým základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo ich úhrnom alebo navýšeným základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 33 ods. 8 ZDP a 1,5 – násobkom 12-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom si uplatňuje nárok na daňový bonus podľa § 33 ods. 1 a 6 ZDP.

Podľa § 52zzzb ods. 6 sa uplatnenie podmienok daňového bonusu na dieťa v znení účinnom od 1. januára 2025 prvýkrát použije za január 2025.

Úpravy vykonané zákonom č. 26/­2025 Z. z. sa cez prechodné ustanovenie § 52zzzd použijú pri podaní daňového priznania za rok 2025.

?   Príklad

Daňovník vykáže základ dane 25 740 eur, pričom vyživuje dve deti, a to 6 ročné a 10 ročné. Jedno dieťa vyživuje celý rok a druhé dva mesiace. Nárok na daňový bonus za celý rok dohromady má 1 400 € (1 200 € + 200 €).

Nárok na daňový bonus pre 2 vyživované deti si môže uplatniť najviac do výšky 36 % z čiastkového základu dane.

Priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR vyhlásená Štatistickým úradom SR za rok 2023 je 1 430 eur, t. j. hranica pre vyklesávanie vo výške 1,5 násobku z 1 430 eur je 2 145 eur („limit“), čo je ročne 25 740 €.

Ak tento daňovník vykáže základ dane 30 000 €, potom nárok na DB znižujem o 426 €. Rozdiel ZD a max. sumy (30 000 – 25 740) je 4 260 €; z toho 1/10 predstavuje sumu 426 €.

O túto sumu podľa § 33 ods. 11 ZDP poníži nárok nasledovne

(1 200 – 426) + [200 – (426/12 = 35,50)) = 774 € + 129 € = 903 € (z vypočítaného nároku na dieťa, ktoré vyživuje celý rok odpočíta 1/10 a na dieťa, ktoré vyživuje dva mesiace, odpočíta len pomernú časť zo sumy 1/10, príslušnú k počtu mesiacov, na ktoré uplatňuje nárok na dané vyživované dieťa (deti), t. j. pomernou časťou k dvom mesiacom kedy toto druhé dieťa vyživuje.

?   Príklad

Daňovník v roku 2025 dosiahol len zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a má 2 vyživované deti vo veku 14 a 17 rokov, na ktoré si uplatňuje nárok na daňový bonus (100 + 50).

Nárok na daňový bonus pre 2 vyživované deti si môže uplatniť najviac do výšky 36 % z čiastkového základu dane.

Priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR vyhlásená Štatistickým úradom SR za rok 2023 je 1 430 eur, t. j. hranica pre vyklesávanie vo výške 1,5 násobku z 1 430 eur je 2 145 eur („limit“).

Ak by v roku 2025 daňovník dosiahol „hrubý“ mesačný príjem napr.:

–   410 eur, jeho čiastkový základ dane je 368 eur a z tohto čiastkového základu dane je 36 % nároku na 2 vyživované deti je 132,48 eur. Daňovníkov čiastkový základ dane (368 eur) neprevyšuje limit, jeho mesačný nárok na bonus je 132,48 eur.

–   1 500 eur, jeho čiastkový základ dane je 1299 eur a z neho 36 % nároku na 2 vyživované deti je 467,64 eur. Daňovníkov čiastkový základ dane neprevyšuje limit, jeho mesačný nárok na bonus je plných 150 eur.

–   2 200 eur, jeho čiastkový základ dane je 1 905 eur a z neho 36 % nároku na 2 vyživované deti je 685,80 eur. Výška nároku na daňový bonus na vyživované deti zo zákona je len na 150 eur,

–   2 540 eur, jeho čiastkový základ dane je 2 200. Daňovníkov čiastkový základ dane prevyšuje limit o 55 eur (2200 – 2145), z ktorého 1/10 je 5,5 eur. O túto sumu sa zníži bonus na každé dieťa, t. j. (100 – 5,50) + (50 – 5,50) = 139 eur. Mesačný nárok daňovníka na daňový bonus je 139 eur.

?   Príklad

Daňovník si mesačne v roku 2025 uplatňuje daňový bonus na dve deti, jedno vo veku do 15 rokov a druhé dieťa vo veku 16 rokov. Mesačne dosahuje zdaniteľný príjem zo závislej činnosti 2 700 eur. Po zrazení poistného na ZP a SP vykazuje základ dane vo výške 2 338,20 eur. V akej sume má mesačne nárok na daňový bonus na dve deti?

V súlade s § 33 ods. 1 ZDP má nárok na daňový bonus na jedno dieťa vo veku do 15 rokov v sume 100 eur/mesiac a na druhé dieťa vo veku 17 rokov v sume 50 eur/mesiac.

Základ dane tohto daňovníka však prevyšuje 1,5 násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za rok 2023, čo je 2 145 eur, preto sa suma daňového bonusu podľa § 33 ods. 1 ZDP kráti v súlade s § 33 ods. 11 ZDP nasledovne:

–   daňový bonus na dieťa vo veku do 15 rokov je 80,68 eur [100 eur – 1/10 z (2 338,20 – 2 145)],

–   daňový bonus na 17. ročné dieťa je 30,68 eur [50 eur – 1/10 z (2 338,20 – 2 145)].

Daňovník má mesačne nárok na daňový bonus v sume 111,36 eur (80,68 eur + 30,68 eur).

Od 1. 1. 2025 však v nadväznosti na zmenu ustanovenia § 33 ods. 9 ZDP má nárok na uplatnenie daňového bonusu daňovník po splnení všetkých podmienok a dosiahnutia zo všetkých celosvetových zdaniteľných príjmov ich 90 % na území SR.

Predmetná úprava rieši situácie, keď daňovník dosahuje okrem príjmov na území SR aj príjmy zo zdrojov v zahraničí, čo je možné predpokladať predovšetkým pri daňovníkoch s obmedzenou daňovou povinnosťou, ale aj u daňovníkoch s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí v danom roku poberajú príjmy zo zdrojov v zahraničí. V takýchto prípadoch by sa v priebehu zdaňovacieho obdobia nemal priznávať daňový bonus, nakoľko nie je možné v priebehu roka preukázať splnenie podmienky dosahovania zdaniteľných príjmov v SR vo výške 90 % z celosvetových zdaniteľných príjmov. Tento sa mu prizná až po skončení zdaňovacieho obdobia pri vysporiadaní jeho daňovej povinnosti v ročnom zúčtovaní príjmov zo závislej činnosti alebo pri podaní daňového priznania a overení podmienky splnenia výšky dosiahnutých zdaniteľných príjmov na území SR upravenej v § 33 ods. 9 ZDP.

Ak zamestnávateľ nemá informáciu o tom, že by jeho zamestnanec, daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, dosahoval príjmy zo zahraničia, čo mu zamestnanec na začiatku obdobia môže vyhlásiť a potvrdiť podpisom, môže mu priznávať nárok na daňový bonus aj v priebehu zdaňovacieho obdobia. Zamestnanec by však mal akúkoľvek zmenu, a to začatie poberania zdaniteľných príjmov v zahraničí oznámiť svojmu zamestnávateľovi a ten by mal priznávanie daňového bonusu pozastaviť, a to až do vykonania ročného zúčtovania alebo podania daňového priznania samotným zamestnancom, kde si nárok douplatňuje po splnení podmienky upravenej v § 33 ods. 9 ZDP.

Ako z vyššie uvedeného vyplýva, zamestnanec, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezident), má možnosť si uplatniť nárok na daňový bonus aj v priebehu roka (u zamestnávateľa), ak okrem iného splní podmienku dosiahnutia zdaniteľných príjmov v príslušnom zdaňovacom období len zo zdrojov na území SR, čo zamestnanec potvrdzuje v novom vyhlásení (§ 36 ods. 6 ZDP). Pri uplatnení daňového bonusu tento zamestnanec nebude sledovať úhrn príjmov zo zdrojov v zahraničí, ale úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov v zahraničí.

Ak teda daňovníkove príjmy nie sú zdaniteľnými príjmami v zahraničí, uvedené nebude mať vplyv na priznanie daňového bonusu.

Zamestnávateľ nepozastaví priznanie a výplatu daňového bonusu, ak pôjde napr. o príjem, ktorý sa síce môže chápať ako zdroj príjmov v zahraničí, z dôvodu, že je tam práca vykonávaná ale ide napr. o zamestnanca, ktorý je na pracovnej ceste v zahraničí (napr. dva dni). Takýto príjem nie je zdaniteľným príjmom zo zdrojov v zahraničí.

Zamestnanec, ktorý je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident), má možnosť za splnenia všetkých ustanovených podmienok si uplatniť nárok na daňový bonus až po skončení zdaňovacieho obdobia.

Zamestnávateľ v priebehu roka 2025 mohol prihliadnuť na daňový bonus len vtedy, ak zamestnanec podpísal nový vzor vyhlásenia na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. 6 ZDP – VYH36v25, ktorého vzor určilo FRSR v prílohe č. 1 informácie č. 33/DZPaU/2024/I.

V tejto súvislosti sa upravili aj tlačivá daňových priznaní typ A aj B za zdaňovacie obdobie roka 2025, ktoré zverejňuje MF SR.

?   Príklad

Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR je zamestnaný v dopravnej špedičnej firme, pre ktorú jazdí na kamióne a rozváža tovar po celej Európe.

Ovplyvňujú príjmy, ktoré dostáva za prácu a cestovné náhrady, ktoré sú mu vyplácané na zahraničnej pracovnej ceste, jeho možnosť na uplatnenie daňového bonusu v priebehu zdaňovacieho obdobia?

Pokiaľ jeho príjem, ktorý dosahuje zo zamestnania vykonávaného pre slovenského zamestnávateľa nie je zdaniteľným príjmom zo zdrojov v zahraničí, čo v tomto prípade nie je, potom takto dosiahnuté príjmy neovplyvňujú jeho možnosť uplatňovať si nárok na daňový bonus aj v priebehu roka u slovenského zamestnávateľa, ak spĺňa ďalšie podmienky uvedené v § 33 ZDP.

Obdobne sa postupuje aj v prípade, ak napr. slovenský živnostník vykonáva prácu, z ktorej dosahuje príjmy z podnikania podľa § 6 ZDP, ale v nadväznosti na vnútroštátny predpis štátu, kde je podnikateľská činnosť vykonávaná a v prípade štátov, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia aj príslušná zmluva určuje, že takýto príjem nie je zdaniteľným príjmom na území tohto štátu (nevzniká mu tam stála prevádzkareň). Uvedené znamená, že takto dosahované príjmy zo zdrojov v zahraničí, ktoré tam nie sú zdaniteľné, mu neovplyvňujú možnosť priznať si nárok na daňový bonus.

?   Príklad

Daňovník (rezident SR) dosahuje za rok 2025 príjmy podľa § 6 ods. 1 ZDP zo zdroja v zahraničí, ktoré nie sú zdaniteľnými príjmami v zahraničí (nakoľko daňovníkom na území iného štátu nevznikla/nevniká stála prevádzkareň).

Má dosiahnutie týchto príjmov vplyv na priznanie daňového bonusu na vyživované dieťa?

Daňovník, ktorý si chce uplatniť nárok na daňový bonus na vyživované dieťa podľa § 33 ZDP z titulu dosahovania príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, si po splnení ustanovených podmienok môže tento nárok uplatniť až po skončení príslušného zdaňovacieho obdobia, a to osobne, prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby.

Jedna z podmienok pre uplatnenie nároku na daňový bonus je ustanovená v § 33 ods. 9 ZDP. V zmysle predmetného ustanovenia v znení účinnom od 1. januára 2025, nárok na daňový bonus si môže (za predpokladu splnenia aj ďalších ustanovených podmienok) uplatniť len ten daňovník, ktorého úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí, a to bez ohľadu na to, či ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidenta) alebo ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezidenta).

Ak tento daňovník uplatňuje postup podľa § 33 ods. 8 cit. zákona, musí aj druhá oprávnená osoba, ktorá s daňovníkom vyživuje dieťa (deti) v domácnosti dosahovať v príslušnom zdaňovacom období úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR (§ 16) vo výške najmenej 90 % zo všetkých jej príjmov, ktoré jej plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.

Vzhľadom na znenie predmetného ustanovenia sa na uvedený účel nesleduje úhrn príjmov zo zdrojov v zahraničí, ale sleduje sa úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov v zahraničí a ako je uvedené aj v spomínanom usmernení, ak teda daňovníkove príjmy nie sú zdaniteľnými príjmami v zahraničí, uvedené nebude mať vplyv na priznanie daňového bonusu.

     Daňový bonus na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie

NR SR v decembri 2023 schválila vládny návrh zákona č. 508/­2023 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie (ďalej len „zákon č. 508/­2023“), ktorý v rámci ustanovení ZDP mení podmienky pre daňový bonus na zaplatené úroky na bývanie pre mladých vo veku 18 až 35 rokov od 1. 1. 2024.

Zákonom určená výška daňového bonusu vychádza zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, ktoré sú vypočítané z výšky poskytnutého úveru na bývanie na základe jednej zmluvy o úvere na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie, pričom tieto úroky sa

–   do 31. 12. 2023 počítajú najviac zo sumy 50 000 eur aj keď je úver na bývanie poskytnutý na vyššiu sumu a

–   po 31. 12. 2023 sa počítajú z celej sumy poskytnutého úveru na bývanie.

Aby si daňovník mohol odpočítať nárok na tento daňový bonus musí splniť aj ďalšie zákonom určené podmienky, a to, že má

a)  najmenej 18 rokov a najviac 35 rokov ku dňu podania žiadosti o úver, pričom podmienka veku zostáva v platnosti aj pri zmluvách o úvere na bývanie uzavretej po 31. 12. 2023,

b)  priemerný mesačný príjem vypočítaný z jeho zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 (príjmy zo závislej činnosti, príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu a ostatné príjmy) a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 (príjmy z kapitálového majetku) a 51e (podiely na zisku, vyrovnacie podiely a podiely na likvidačnom zostatku) za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie, najviac vo výške

a) 1,3 násobku (do 31. 12. 2023),

b) 1,6 násobku (po 31. 12. 2023)

priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie.

Priemerný mesačný príjem sa vypočíta ako jedna dvanástina zo súčtu zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e ZDP.

Zhrnutie zákonných podmienok pre uplatnenie DB na zaplatené úroky z úverov na bývanie

Zmluvy uzavreté najneskôr 31. 12. 2023	Zmluvy uzavreté najskôr po 31. 12. 2023
Obmedzenie veku daňovníka uplatňujúceho si DB na zaplatené úroky na vek 18–35 rokov	Obmedzenie veku daňovníka uplatňujúceho si DB na zaplatené úroky na vek 18–35 rokov
Nárok na DB sa počíta z poskytnutého úveru na bývanie avšak najviac zo sumy 50 000 eur	Nárok na DB sa počíta z poskytnutého úveru na bývanie
Daňovník nehnuteľnosť, na ktorú uplatňuje DB môže využívať bez obmedzenia, t. j. na vlastné bývanie, prenájom, podnikanie	Daňovník nehnuteľnosť, na ktorú uplatňuje DB nesmie prenajímať
max. mes. príjem nesmie presiahnuť 1,3x*	max. mes. príjem nesmie presiahnuť 1,6x*
max. ročná výška DB 400 eur**	max. ročná výška DB 1 200 eur**

 

*   Priemerný mesačný príjem vypočítaný z jeho zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou ZD (ČZD) v max. výške 1,3/1,6 násobok priemernej mesačnej mzdy („PMM“) zamestnanca v hospodárstve SR za KR predchádzajúci KR, v kt. bola uzavretá zmluva o úvere (PMM = 1/12 zo súčtu ZP, kt. sú súčasťou ZD (ČZD) z príjmov § 5, § 6 a 8 a OZD z príjmov § 7 a 51e) –

     Ak je spoludlžník násobok takto určenej výšky príjmov.

** 50 % zo zaplatených úrokov max. v ročne výške 400 eur/1 200 eur.

Nárok na daňový bonus, ktorý sa uplatňuje pri podaní daňového priznania, sa preukazuje na základe ním predloženého dokladu vystaveného veriteľom.

Potvrdenie o splnení podmienok pre účely uplatnenia daňového bonusu podľa § 33a ZDP sa vydáva na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 4 zákona o úveroch na bývanie, a obsahuje všetky potrebné informácie na uplatnenie si tohto daňového bonusu na zaplatené úroky.

Daňový bonus na zaplatené úroky si môže uplatniť aj daňovník s ODP, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.

Riadok 123 DP B alebo r. 63 DP A vypĺňa daňovník, ktorý vyplnil v obidvoch tlačivách daňových priznaní fyzických osôb IV. ODDIEL. Ak daňovník uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, daňovým bonusom na zaplatené úroky podľa § 33a zákona je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období z riadku 35 najviac však do výšky 400 eur za rok. Ak obdobie úročenia úveru na bývanie počas ktorého má daňovník nárok na tento daňový bonus začalo v priebehu zdaňovacieho obdobia, uvádza sa v r. 123 suma zodpovedajúca pomernej časti daňového bonusu na zaplatené úroky z maximálnej sumy 400 eur pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov, v ktorých vznikol nárok na jeho uplatnenie.

?   Príklad

Daňovník podpísal zmluvu o úvere na bývanie v januári 2025, kedy mu aj začalo úročenie úveru na bývanie. Daňovník zaplatil úroky v sume 3 000 €. Uplatní si daňový bonus na zaplatené úroky v sume 1 200 € [(50 % zo sumy 3 000 € = 1 500 €, pričom maximálna suma za kalendárny rok je 1 200 €).

Ak by daňovníkovi začalo úročenie úveru na bývanie napr. v marci, mal by nárok iba na pomernú časť daňového bonusu na zaplatené úroky (10 mesiacov).

V tomto prípade by si uplatnil daňový bonus na zaplatené úroky v sume 1 000 € [(50 % zo sumy 3 000 € = 1 500 €, pričom maximálna suma za kalendárny rok je 1 200 €), preto pomerná časť zo 1 200 € pripadajúca na rok 2024 predstavuje sumu 1 000 € (1 200/12 = 100 × 10 = 1000]. Mohol by si uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky vo výške 1 000 eur.

     Výpočet dane po uplatnení daňových bonusov

Po takomto zákonom stanovenom výpočte dane (daňovej povinnosti) má nárok daňovník odpočítať všetky zaplatené preddavky v priebehu roku, a to napr. v prípade, ak vypĺňa daňové priznanie typ B, z dôvodu, že dosahuje viac druhov zdaniteľných príjmov, sumu:

- preddavku vybraného zrážkou podľa § 43 ZDP za podmienky, že ide o preddavok vybraný z príjmov, ktoré daňovník uvádza v priznaní,

- preddavku vybraného len z príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) obstaraných do 31. decembra 2003, na ktoré sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 52b ods. 11, resp. § 52 ods. 20 ZDP,

- preddavku vybraného zamestnávateľom zo závislej činnosti podľa § 35 ZDP,

- preddavku zrazeného formou zabezpečenia dane podľa § 44 ZDP,

- preddavku vybraného osobne daňovníkom podľa § 34 ZDP.

Riadky 71 a 72 v DP A alebo riadky 135 a 136 v DP B sa vypĺňajú podľa predtlače, pričom na týchto riadkoch vznikne buď daň na úhradu (riadok 71 DP A alebo r. 135 DP B) alebo daňový preplatok (riadok 73 DP A alebo r. 136 DP B).

Po takomto celkovom vyúčtovaní dane (daň znížená o zaplatené preddavky) daňovník vie, či mu vychádza doplatiť daň (daň na úhradu) správcovi dane alebo má nárok požiadať o vrátenie dane (daňový preplatok).

V prípade, ak daňovníkovi vyjde daň na úhradu v sume nepresahujúcej 5 eur, táto sa v súlade s § 46 ZDP neplatí, a to aj vtedy, ak daňovník využije postup podľa § 50 ZDP.

Daňovník je povinný každú platbu poukazovanú správcovi dane náležite označiť v súlade s Vyhláškou č. 378/­2011 Z. z. Daňovník poukazuje jednotlivé platby správcovi dane na vlastný účet. Číslo vlastného účtu – tzv. základné číslo účtu má daňovník pridelené od správcu dane, a toto číslo účtu sa skladá z:

–   predčíslia účtu označujúceho druh dane,

–   základného čísla účtu označujúceho daňový subjekt a

–   identifikačného kódu Štátnej pokladnice.

Základné číslo účtu pre platenie dane každému daňovníkovi oznamuje správca dane. Ak oznámenie bude doručené daňovníkovi až po lehote na podanie daňového priznania, daňovník je povinný zaplatiť daň neskôr než je lehota na podanie daňového priznania – a to v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia. Obdobne sa postupuje aj v prípade, ak daňové priznanie podáva za daňovníka dedič alebo osoba, na ktorú prechádzajú peňažné nároky zomrelého zamestnanca podľa § 35 Zákonníka práce, pričom do termínu na podanie daňového priznania číslo účtu vedeného pre daňovníka nebolo správcom dane oznámené.

Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani môže požiadať o jeho vrátenie v súlade s § 79 daňového poriadku. Podľa tohto ustanovenia daňového poriadku sa v prvom rade preplatok na dani použije na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, inak na úhradu jeho daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby (postupnosť prednostných úhrad je uvedená v § 55 ods. 6 a 7 daňového poriadku) a až potom vráti správca dane daňový preplatok.

5. Ostatné časti tlačiva daňového priznania

Medzi ostatné významné časti tlačiva daňového priznania typ A aj B patria:

1. Rozdiely z dodatočného daňového priznania, ktorý vypĺňa daňovník, ak podáva dodatočné priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2025.

Po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania typ je povinný daňovník podať do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení dodatočné priznanie [typ B alebo typ A, ak si môže podať tento typ daňového priznania], ak zistí, že jeho daňová povinnosť má byť vyššia, ako bola ním priznaná v daňovom priznaní alebo správcom dane vyrubená alebo daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní (§ 16 ods. 3 daňového poriadku), a v tejto lehote je dodatočne priznaná daň aj splatná (§ 16 daňového poriadku).

Dodatočné daňové priznanie typ B podáva aj daňovník, ktorý podal daňové priznanie typ A a dodatočne zistil, že mal aj iné druhy príjmov, t. j., že nemal podať daňové priznanie typu A. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38 zákona, ak nebol povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 1 a 2 zákona, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 3 zákona. Na prvej strane daňového priznania vyznačí, že ide o dodatočné priznanie a vyznačí zároveň aj deň, keď zistil skutočnosti na podanie dodatočného daňového priznania. Dodatočné daňové priznanie typ B (alebo typ A) môže podať aj daňovník, ktorý zistí, že jeho daňová povinnosť je nižšia, ako ju uviedol v priznaní typ B (alebo typ A), alebo ako bola správcom dane vyrubená alebo daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní typ B (§ 16 ods. 4 daňového poriadku).

Ak daňový subjekt podá dodatočné priznanie v posledný rok lehoty podľa § 69 ods. 1, 2, a 5 daňového poriadku, t. j. lehoty pre zánik práva vyrubiť daň (5 al. 10 rokov), táto lehota sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné priznanie. V tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať dodatočné priznanie (§ 16 daňového poriadku).

Podľa § 32 ods. 8 zákona, osoba uvedená v § 35 ZP a osoba uvedená v § 49 ods. 4 ZDP zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zomrelého daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie aj tie zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ zomrelého daňovníka vyplatil osobe, na ktorú prešlo právo na tieto príjmy. Ak budú tejto osobe vyplatené príjmy zo závislej činnosti za zomrelého daňovníka po podaní daňového priznania, táto osoba je povinná podať za zomrelého daňovníka dodatočné daňové priznanie, pričom správca dane v tomto prípade neuplatní sankčný postup podľa § 154 až 156 daňového poriadku.

V súlade s § 32 ods. 11 ZDP, podáva dodatočné priznanie aj daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 6 zákona) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa § 154 až 156 daňového poriadku.

Podľa § 32 ods. 12 zákona, ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu (§ 17 ods. 9 zákona) dodatočne príjme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto prijaté alebo zaplatené sumy, zvýši príjmy alebo daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 17 ods. 9 zákona). Ak daňovník podá daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom, len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa § 154 až 156 daňového poriadku. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto prijaté alebo zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy prijal alebo zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý vráti príjmy, ktoré zahrnul do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 až 8 zákona v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach alebo dodatočne zaplatí výdavky, ktoré boli uznané za daňové výdavky vynaložené v súvislosti s príjmami podľa § 6 až 8 zákona.

Daňovník vypĺňa v dodatočnom daňovom priznaní typ B všetky potrebné riadky a rozdiely oproti pôvodne podanému daňovému priznaniu alebo bezprostredne predchádzajúcemu podanému daňovému priznaniu, ak daňovník podal dodatočne priznanie alebo ročnému zúčtovaniu. Uvedené vyznačí v príslušných oddieloch dodatočného daňového priznania na tam určených riadkoch,

2. ďalšie údaje o daňovníkovi – XI. ODDIEL, v ktorom sa uvádza štát daňovej rezidencie daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, t. j. štát, v ktorom sú zdaňované „celosvetové“ príjmy tohto daňovníka. Ide konkrétne o riadok 145 a vypĺňa ho každý daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou.

Nasledujúce riadky 146 a 146a vypĺňa daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, uplatňujúci postup podľa § 33 ods. 9 zákona a daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uplatňujúci postup podľa § 11 ods. 7, § 33 ods. 9 § 33a ods. 10 a § 46a zákona, t. j. daňovník, ktorý dosahuje najmenej 90 % zo všetkých svojich celosvetových príjmov na území Slovenskej republiky a má nárok na uplatnenie nezdaniteľných častí podľa § 11 ods. 3 a 8 zákona, daňového bonusu podľa zákona a daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, alebo nevyrubenie a neplatenie dane, ktorá za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur, alebo ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka nepresiahli 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) zákona]. Riadok 146 a 146a vypĺňa aj daňovník (rezident aj nerezident), ktorý je druhou oprávnenou osobou pre účely uplatnenia § 33 ods. 8 zákona.

Riadok 147 vypĺňa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva a ktorého súčasťou výsledku hospodárenia na riadku 61 alebo 62 sú aj výnosy z prenájmu nehnuteľného majetku umiestneného na území Slovenskej republiky.

Riadok 148 vypĺňa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, resp. podvojného účtovníctva, alebo, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona a ktorého súčasťou príjmov na r. 39, resp. výsledku hospodárenia na r. 41 alebo r. 42 sú aj príjmy, resp. výnosy z prevodu nehnuteľnosti umiestnenej na území Slovenskej republiky, ktorá je zaradená do obchodného majetku tohto daňovníka.

Riadok 149 vypĺňa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uplatňujúci postup podľa § 49 ods. 7 zákona, t. j. daňovník, ktorý zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky a nemá iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo nemá iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky. Tento je povinný podať priznanie alebo hlásenie najneskôr do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň. Ak daňovník, ktorý zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky, má aj iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo má aj iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky, je povinný podať priznanie v lehote podľa § 49 ods. 2 zákona.

Na riadku 150 daňovník uvedie počet stálych prevádzkarní umiestnených na území Slovenskej republiky. Ak daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou má na území Slovenskej republiky viacej stálych prevádzkarní, do XIII. ODDIELu uvedie ich presné adresy umiestnenia,

3. Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby sa prvýkrát za zdaňovacie obdobie roka 2025 delí na dve časti, a to

–   vyhlásenie pre účely určené v § 50 zákona, čo je poukázanie podielu zaplatenej dane pre neziskové organizácie uvedené na r. 151 a 152,

–   vyhlásenie pre účely určené v § 50aa, čo je poukázanie podielu zaplatenej dane pre rodičov uvedené na r. 153.

     Poukázanie podielu zaplatenej dane neziskovým organizáciám

Riadky 151 a 152 obsahujú údaje o prijímateľovi, ktoré daňovník uvádza zo zoznamu prijímateľov, každoročne zverejnených Notárskou komorou SR do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi poskytnúť 2 % resp. 3 % podiel zaplatenej dane.

Okrem čísla IČO sa ako ďalší údaj uvádza len názov prijímateľa právnickej osoby, pričom aj tento údaj má len informatívny charakter (ak by názov nebol uvedený alebo by bol uvedený nesprávne, správca dane nebude daňovníka vyzývať na opravu a doplnenie tohto údaja).

Podiel zaplatenej dane poukázaný správcom dane prijímateľovi nemožno upravovať, ak sa dodatočne zistí, že daňová povinnosť daňovníka bola iná (§ 50 ods. 10 zákona).

Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani, o rozdiel medzi sumou poukázanou prijímateľovi a sumou zodpovedajúcou podielu zaplatenej dane z upravenej daňovej povinnosti sa daňovníkovi zníži preplatok na dani.

V daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie roka 2023 sa na príslušnom riadku (napr. v tlačive B r. 151) uvádzajú 2 % alebo 3 % zo zaplatenej dane (napr. v tlačive B z r. 124) minimálne však 3 eurá.

Podiel do výšky 3 % zo zaplatenej dane podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona môže prijímateľovi poukázať fyzická osoba, ktorá v zdaňovacom období vykonávala dobrovoľnícku činnosť podľa zákona č. 406/­2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 440/­2015 Z. z. (ďalej len „zákon č. 406/­2011 Z. z.“) počas najmenej 40 hodín a predloží o tom písomné potvrdenie, ktoré je prílohou daňového priznania. Podľa § 50 ods. 1 zákona, výkon dobrovoľníckej činnosti sa preukazuje písomným potvrdením a podľa § 4 ods. 9 zákona č. 406/­2011 Z. z., ak o to dobrovoľník požiada, vysielajúca organizácia je povinná mu vydať písomné potvrdenie o trvaní, rozsahu a obsahu dobrovoľníckej činnosti a písomné hodnotenie jeho dobrovoľníckej činnosti.

V prípade, ak daňovník vyjadrí súhlas zaškrtnutím políčka v tomto oddiele, správca dane je povinný v súlade s § 50 ods. 8 zákona, oznámiť prijímateľovi označenie daňovníka, ktorý poukazuje podiel zaplatenej dane, a to jeho meno, priezvisko a trvalý pobyt.

     Poukázanie podielu zaplatenej dane rodičom

S účinnosťou od 1. 1. 2025 došlo k zmene formy vyplácania rodičovského dôchodku, a to formou asignácie dane pre rodičov. Spôsob vyčíslenia výšky asignovanej dane pre rodičov je obdobný ako poskytnutie podielu zaplatenej dane pre neziskové organizácie.

Každá fyzická osoba má možnosť poukázať podiel zaplatenej dane pre rodiča, ak splní podmienky stanovené v § 50aa ZDP, a to vo výške 2 % pre každého z rodičov. V prípade, že daňovník má obidvoch žijúcich rodičov môže sa rozhodnúť asignovať podiel zaplatenej dane vo výške 2 % pre každého z nich alebo iba pre jedného z nich alebo sa môže rozhodnúť neposkytnúť podiel zaplatenej dane pre rodiča žiadnemu z nich. Ak má daňovník už iba jedného žijúceho rodiča môže tomuto rodičovi poskytnúť podiel zaplatenej dane pre rodiča iba vo výške 2 %.

Zavedením možnosti poukázania podielu zaplatenej dane pre rodiča nezaniká súbežná možnosť poukázania podielu zaplatenej dane pre neziskové organizácie podľa § 50 ZDP týmto daňovníkom. To znamená, že daňovník – fyzická osoba bude môcť poskytnúť podiel zaplatenej dane vo výške 2 % (3 % dobrovoľníci) pre neziskovú organizáciu, 2 % pre jedného rodiča a 2 % pre druhého rodiča.

ZDP v § 50aa ods. 2 definuje na účely poukázania podielu zaplatenej dane pre rodiča osobu, ktorú možno považovať za rodiča. Za rodiča sa považuje fyzická osoba, ktorá:

–   je k 31. 12. kalendárneho roka, za ktorý sa poukazuje podiel zaplatenej dane poberateľom jedného z týchto dôchodkov:

- starobného dôchodku,

- invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku,

- výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku,

- poberateľom invalidného výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku,

–   je rodičom daňovníka, pričom daňovník, ktorý chce poukázať podiel zaplatenej dane pre rodiča je jeho vlastným alebo osvojeným dieťaťom alebo je fyzickou osobou, ktorej bol daňovník, ktorý chce poukázať podiel zaplatenej dane pre rodiča zverený do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Na riadku 153 sa uvádzajú údaje o rodičovi (rodičoch) daňovníka v rozsahu rodné číslo, priezvisko a meno, ak daňovník uplatňuje postup podľa § 50aa zákona a využije možnosť poukázať podiel zaplatenej dane pre svojho rodiča (obidvoch rodičov). Ak rodič nemá rodné číslo vydané na území SR, v okienku rodného čísla sa uvedie dátum narodenia rodiča v tvare DDMM/RRRR tak, že pred lomítkom sa uvedie DDMM sprava (t. j. prvé dve políčka ostanú prázdne) a za lomítkom sa uvedie RRRR.

Ak rodič, ktorému daňovník poukazuje podiel zaplatenej dane, je fyzickou osobou, ktorej bol daňovník zverený do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, potom k vyhláseniu daňovník priloží aj kópiu rozhodnutia príslušného orgánu o tejto skutočnosti. Kópiu dokladu rozhodnutia daňovník opätovne neprikladá, ak taký doklad už bol predložený správcovi dane. To neplatí, ak došlo k zmene skutočností uvedených v doklade už predloženom správcovi dane.

Podiel zaplatenej dane, poukázaný správcom dane prijímateľovi alebo prevedený správcom dane Sociálnej poisťovni, nemožno upravovať, ak sa dodatočne zistí, že daňová povinnosť daňovníka bola iná (§ 50 ods. 10 zákona a § 50aa ods. 8 zákona). Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani, o rozdiel medzi sumou poukázanou prijímateľovi a sumou zodpovedajúcou podielu zaplatenej dane z upravenej daňovej povinnosti a o rozdiel medzi sumou poukázanou rodičovi a sumou zodpovedajúcou podielu zaplatenej dane z upravenej dane sa daňovníkovi zníži preplatok na dani (toto sa uvádza na riadku 140 dodatočného daňového priznania).

4. Miesto na osobitné záznamy daňovníka, kde daňovník uvádza všetky požadované údaje v jednotlivých oddieloch priznania pod tabuľkami č. 1, 2 a 3 v členení, ako je uvedené priamo v priznaní v tomto oddiele. Sú to napr. spoločné príjmy dosiahnuté s ďalším daňovníkom alebo s viacerými daňovníkmi z titulu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv (§ 10 ods. 1 zákona), pričom sa tu uvádzajú údaje o týchto daňovníkoch, ale aj celkové spoločné príjmy a výdavky.

Uvádzajú sa tu aj príjmy a výdavky daňovníka s NDP dosiahnuté zo zdrojov v zahraničí, pričom tieto sa uvádzajú v členení podľa štátu, z ktorého plynú (uvedie sa kód štátu podľa vyhlášky ŠÚ SR č. 112/­2012 Z. z., ktorý uverejňuje štatistický úrad na svojom webovom sídle – www.statistics.sk) a druhu príjmu [napr. § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1 písm. b) alebo § 6 ods. 2 písm. a) zákona], výšku príjmu a výšku výdavku, ktorý znižuje daný príjem.

V prípade, ak by daňovník mal na území iných štátov viaceré druhy príjmov (ide len o tlačivo B) a štrukturované riadky 1 – 6 by nepostačovali na uvedenie týchto príjmov, daňovník uvedie prednostne príjmy podľa § 5 a podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, nakoľko tieto údaje budú slúžiť pre účely zdravotného a sociálneho poistenia. Ostatné druhy príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí uvedie v časti pod tabuľkou v rozsahu uvedenom v štrukturovanej tabuľke. K jednotlivým druhom príjmov uvádza daňovník aj príslušné výdavky, ktoré na tieto príjmy vynaložil, pričom z celkových vynaložených výdavkov k danému druhu príjmu, o ktoré daňovník znížil príjmy dosiahnuté zo zdrojov v zahraničí, samostatne vyčlení výdavok na zaplatené povinné poistné [ide o povinné poistné zadefinované v § 5 ods. 7 zákona (legislatívna skratka platná aj pre príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona)].

Ak daňovník, ktorý je prepojenou osobou podľa § 2 písm. n) zákona, v príslušnom zdaňovacom období vykonal vzájomnú obchodnú transakciu s osobou, voči ktorej je podľa zákona považovaný za závislú osobu, uvádza v tomto oddiele aj druh prepojenia a identifikáciu osôb, s ktorými je prepojený. K identifikácii prepojenej osoby sa u fyzickej osoby uvádza najmä meno a priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, bydlisko a DIČ (ak bolo pridelené) a u právnickej osoby najmä obchodné meno alebo názov, sídlo, IČO a DIČ (ak bolo pridelené). Uvedené uvádza rovnako len daňovník vypĺňajúci tlačivo B.

V prípade, ak daňovník podáva dodatočné priznanie len z dôvodov uvedených v § 32 ods. 8, 11 a 12 alebo § 40 ods. 7 zákona, uvedú sa v tomto oddiele aj konkrétne dôvody, pre ktoré sa podáva. Napr. daňovník podáva dodatočné priznanie podľa § 32 ods. 12 zákona, a to uplatňuje si zaplatený nedoplatok na povinnom poistnom na verejné zdravotné poistenie, vypočítaný zdravotnou poisťovňou v ročnom zúčtovaní preddavkov na verejné zdravotné poistenie za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bolo podané priznanie, t. j. ročné zúčtovanie za rok 2023 z podaného daňového priznania za rok 2023.

5. Prílohy k daňovému priznaniu typ B

5.1 príloha č. 1, 1b a 1c – Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj a údaje o projektoch výskumu a vývoja podľa § 30c zákona, evidencia a odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e zákona a odpočet výdavkov (nákladov) na podporu športu podľa § 30ca zákona

     Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ZDP – príloha č. 1

Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj je formou podpory pre podnikový výskum a vývoj na území SR. Superodpočet na výskum a vývoj je možné uplatniť len na základe splnenia podmienok určených v § 30c ZDP.

Princípom superodpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj je možnosť opätovného uplatnenia nákladov zahrnutých do základu dane vzťahujúcich sa k vykonávaniu výskumu a vývoja v zákonom stanovenej výške, t. j. daňových výdavkov, ktoré je možné priradiť k vykonávanému výskumu a vývoju.

V prílohe daňovník uvádza číslo projektu z celkového počtu projektov a dátum začiatku realizácie projektu.

V stĺpci 1 sa uvádza vždy zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol nárok na odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona, pričom údaje sa vyplňujú od najstaršieho obdobia po najnovšie.

V stĺpci 2 sa uvedie celková výška nároku na odpočet výdavkov (nákladov) podľa § 30c ods. 1 zákona, ktorá daňovníkovi v zdaňovacom období vznikla pri jednotlivom projekte.

V stĺpci 3 daňovník uvádza nárok na odpočet výdavkov (nákladov) alebo jeho časť, ktorú si odpočítava v príslušnom zdaňovacom období.

     Evidencia a odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e ZDP – príloha č. 1b

Predmetná príloha slúži na uplatnenie dodatočného odpočtu výdavkov (nákladov) na investície z daňového odpisu súvisiace s digitalizáciou a automatizáciou výrobných a logistických procesov. Odpočet výdavkov (nákladov) na investície je možné uplatniť na základe splnenia zákonom určených podmienok, pričom možnosť uplatnenia tohto odpočtu majú aj fyzické osoby, ktoré dosahujú príjmy z podnikania a príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, a to aj v prípade, ak vedú daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP. Tento odpočet je možné u fyzickej osoby uplatniť iba na majetok zaradený do obchodného majetku.

V tejto prílohe v stĺpci

–   1 uvedie daňovník zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol nárok na odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e zákona, pričom údaje sa vypĺňajú od najstaršieho obdobia po najnovšie,

–   2 sa uvedie hodnota investície, ktorá je zaradená do užívania alebo obchodného majetku v príslušnom zdaňovacom období podľa § 30e ods. 5 zákona (r. 2023 – r. 2026),

–   3 daňovník uvádza nárok na odpočet výdavkov (nákladov) na investície, ktorý mu vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie. Výška vykázaného nároku na odpočet za predchádzajúce zdaniteľné obdobie je len evidenčná.

–   4 daňovník uvedie skutočne odpočítavanú časť odpočtu za príslušné zdaňovacie obdobie, prípadne po zohľadnení odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona.

V riadkoch 1 – 10 sa uvedie odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e zákona, ktorý je možné uplatniť počas doby odpisovania majetku v jednotlivých zdaniteľných obdobiach, avšak najviac 10 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období počnúc zdaňovacím obdobím zaradenia majetku do užívania alebo do obchodného majetku.

V riadku 11 sa uvedie suma odpočítavaná na niektorom z riadkov 1 – 10 v stĺpci 4 za príslušné zdaňovacie obdobie. Táto suma sa prenáša na riadok 56.

V riadku 12 sa vypĺňa výška preinvestovania priemernej hodnoty investícií vo výške od 700 % a viac podľa § 30e ods. 1 zákona.

     Odpočet výdavkov (nákladov) na podporu športu podľa § 30ca ZDP – príloha č. 1c

S účinnosťou od 1. 1. 2026 sa s cieľom zvýšenia investícii súkromného sektora do slovenského športu zavádza superodpočet na šport. Superodpočet na šport predstavuje motivačný nástroj, ktorým je možné dodatočne si znížiť základ dane, a to formou opätovného uplatnenia výdavkov do základu dane na základe zákonom stanovených podmienok.

V súvislosti so zavedením superodpočtu na šport sa v § 21 ods. 1 zákona stanovilo, že výdavky na podporu športu vo forme nepeňažného plnenia je možné uznať do daňových výdavkov za splnenia podmienok v § 17 ods. 19 písm. l) zákona, a to aj vtedy keď nespĺňajú podmienku vecnej súvislosti so zdaniteľnými príjmami daňovníka.

Výdavky na podporu športu sú uznané do daňových výdavkov pri splnení niekoľkých podmienok:

–   výdavky na podporu športu v zdaňovacom období, za ktoré si chce superodpočet uplatniť, musia byť aj uhradené – podľa § 17 ods. 19 písm. l) ZDP je výdavok uznaný do daňových výdavkov len po zaplatení,

–   v zdaňovacom období, v ktorom si uplatňuje superodpočet na šport musí vykázať kladný základ dane – v prípade vykázania daňovej straty alebo nulového základu dane sa výdavky na podporu športu neuplatňujú do daňových výdavkov. Základom dane u právnickej osoby alebo základom dane (čiastkovým základom dane) fyzickej osoby sa v tomto prípade myslí základ dane zistený podľa § 17 až § 29 pred jeho úpravou o zákonom určené položky,

–   výdavok na podporu športu môže mať iba formu nepeňažného plnenia, ktorým sa rozumie poskytnutie športového náčinia alebo športového vybavenia daňovníkom. Poskytnutie peňažných prostriedkov na podporu športu (s výnimkou poskytnutia prostredníctvom zmluvy o sponzorstve v športe) nie je možné uznať do daňových výdavkov. Cieľom takto stanovenej úpravy je stransparentnenie použitia prostriedkov, nakoľko pri poskytnutí peňažných prostriedkov by nebolo možné odkontrolovať akým spôsobom by boli tieto prostriedky použité zo strany športovej organizácie,

–   nepeňažné plnenie môže byť poskytnuté iba športovej organizácií, ktorou sa podľa § 8 zákona o športe rozumie právnická osoba, ktorej predmetom činnosti alebo cieľom činnosti je športová činnosť a ktorá je zapísaná do registra právnických osôb v športe.

Za výdavok u daňovníka poskytujúceho nepeňažné plnenie sa chápe obstarávacia cena alebo vlastné náklady nepeňažného plnenia v závislosti od spôsobu obstarania tohto plnenia. V prípade, že by došlo k poskytnutiu nepeňažného plnenia hmotného majetku, ktorý mal daňovník zaradený do užívania, za výdavok sa považuje daňová zostatková cena poskytnutého nepeňažného plnenia.

V stĺpci 1 sa uvádza vždy zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol nárok na odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30ca zákona, pričom údaje sa vyplňujú od najstaršieho obdobia po najnovšie. V stĺpci 2 sa uvedie celková výška nároku na odpočet výdavkov (nákladov) podľa § 30ca ods. 1 zákona, ktorá daňovníkovi v zdaňovacom období vznikla.

V stĺpci 3 daňovník uvádza nárok na odpočet výdavkov (nákladov) alebo jeho časť, ktorú si odpočítava v príslušnom zdaňovacom období.

Riadok 6 obsahuje úhrnnú sumu odpočtov výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30ca ods. 1 zákona skutočne odpočítavanú v danom zdaňovacom období. Suma v riadku 7 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 55.

V riadku 7 sa uvedie suma odpočtu podľa § 30ca ods. 2 zákona skutočne odpočítavaná v príslušnom zdaňovacom období. Suma v riadku 7 po zohľadnení sumy v riadku 7 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 55.

Riadok 8 obsahuje súčet súm uvedených v riadku 6 a riadku 7. Suma v riadku 8 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 55; zároveň sa suma uvedená v riadku 8 prenáša do riadku 56 priznania.

   Upozornenie

Príloha č. 1c sa v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2025 nevypĺňa. Podľa § 52zzg zákona sa ustanovenie § 30ca prvýkrát použije v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr 1. 1. 2026. Vypĺňať sa bude v prípade podania daňového priznania za zomrelého daňovníka za zdaňovacie obdobie roka 2026, ak lehota na podanie tohto daňového priznania pripadne do konca roka 2026 a dedič bude podávať daňové priznanie na tlačive platnom pre zdaňovacie obdobie za rok 2025.

5.2 príloha č. 2 – Podiely na zisku (dividendy) a ostatné príjmy, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e

Bližšie uvedené v predchádzajúcich častiach.

5.3 príloha č. 3 – Výnosy (príjmy) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných po­ukážok, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51ea zákona

Bližšie uvedené v predchádzajúcich častiach.

5.4 príloha č. 4 – údaje na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia

Údaje na účely sociálneho a zdravotného poistenia vypĺňa každý daňovník, ktorý dosahuje príjmy z osobnej asistencie na základe uzatvorenej zmluvy o jej výkone v súlade s § 20 zákona č. 447/­2008 Z. z. a každý daňovník s príjmami zo závislej činnosti a s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý si uplatňuje ako daňový výdavok povinne platené poistné na sociálne a zdravotné poistenie.

A prenášajú sa sem aj údaje o zaplatenom poistnom z príjmov zo závislej činnosti a z príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, tak ako ovplyvňujú základ dane v danom zdaňovacom období, t. j. v roku 2025.

* * *

 

- Príklad – daňové priznanie typ B

Daňovník (občan SR) v roku 2025 poberal príjmy

1. zo zamestnania vykonávaného u nemeckého zamestnávateľa v období od 1. 1. 2025 do 31. 8. 2025

2. vykonáva aj podnikateľskú činnosť ako živnostník

3. dosahoval príjmy z prenájmu z nehnuteľností na území SR

4. predal nehnuteľnosť v SR, ktorú vlastnil od 3. 5. 2021 a nehnuteľnosť, ktorú vlastnil od 4. 6. 2022 umiestnenú v Českej republike.

Daňovník je na území SR daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, a preto bude priznávať všetky svoje celosvetovo dosiahnuté príjmy.

     K príjmom zo závislej činnosti (bod 1)

Daňovník, rezident Slovenskej republiky, bol v roku 2025 zamestnaný u nemeckého zamestnávateľa, pričom v súlade s článkom 15 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretej medzi SR a Nemeckom č. 18/1984 Zb. je jeho príjem z tejto činnosti zdaniteľný na území Nemecka (z dôvodu, že pracuje u nemeckého zamestnávateľa). Nakoľko však stále spĺňa podmienky daňovej rezidencie uvedené v článku 4 tejto zmluvy (daňový domicil), na území SR je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb zo svojich celosvetových príjmov, kde zahrnie aj príjmy dosiahnuté zo závislej činnosti vykonávanej v Nemecku.

Jeho príjem za uvedené obdobie bol vo výške 44 129 eur.

Poistné platil na území SR, a to vo výške 5 913 eur z toho na

–   zdravotné poistenie 1 765 eur a

–   sociálne poistenie 4 148 eur.

   Upozornenie

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré majú nadradené postavenie nad ustanovenia zákona o dani z príjmov (§ 1 ods. 2 zákona) len určujú oprávnenosť jedného z dotknutých štátov na zdanenie dosahovaných príjmov. Spôsob však naďalej zostáva platný podľa vnútroštátnych predpisov platných na posudzovanom území.

ČZD z príjmov zo závislej činnosti 38 216 eur

Daňovník na zamedzenie dvojitého zdanenia použije metódu vyňatia príjmov, určenou v zmluve o ZDZ v článku 23.

     K príjmom z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (bod 2)

Príjmy, ktoré dosahoval ako živnostník sa zahŕňajú medzi príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP.

V roku 2025 dosiahol príjmy vo výške 29 000 eur, pričom vynaložil preukázateľné výdavky vo výške 14 600 eur.

Súčasťou zaevidovaných preukázateľne vynaložených daňových výdavkov v daňovej evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP sú aj

–   ročné odpisy auta zo vstupnou cenou 50 000 eur, ktoré preradil do obchodného majetku ako v druhom roku odpisovania v súlade s § 24 ods. 5 ZDP, t. j. vo výške 12 500 eur, pričom daňovník nemusí tieto upraviť podľa § 17/34 ZDP (vykázal ČZD > 12 000 eur),

Uvedie v daňovej evidencii!!!

Stav na začiatku ZO – 37 500 eur a na konci po uplatnení druhého odpisu 25 000 eur.

–   reklamné predmety, a to víno vo výške 1 600 eur, musí upraviť ČZD podľa § 21 ods. 1 písm. h) tretí bod ZDP, a to zvýši ČZD o sumu 880 eur (v ČZD môže ponechať len víno ako reklamný predmet vo výške 5% z ČZD 14 400 eur, čo je víno v hodnote 720 eur), a to na riadku k pripočítateľným položkám.

ČZD z príjmov z podnikania alebo z inej SZČ je vo výške         14 400 eur

Po úprave o pripočítateľné a odpočítateľné položky je vo výške 15 280 eur

     K príjmom z prenájmu (bod 3)

Dosahoval príjem z prenájmu nehnuteľnosti, a to

–   bytu v mesačnej výške 500 eur × 12 = 6 000 eur.

V súvislosti s prenájmom bytu má výdavky

–   na zariadenie bytu vo výške 3 500 eur (vynaložil ešte v decembri roku 2024) - § 4 ods. 4 ZDP,

–   v r. 2025 zaradil byt aj do obchodného majetku, t. j. uplatnil si príslušný odpis, pričom byt kúpil v januári r. 2022 za 100 000 eur.

Odpis uplatní v súlade s § 24 ods. 5 ZDP, t. j. pri preradení majetku z osobného užívania do obchodného majetku, odpisuje tento majetok ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny určenej podľa § 25 ods. 1 písm. d) ZDP, čo je v tomto prípade obstarávacia cena vo výške 100 000 eur.

Daňovník si prepočíta výšku ročného odpisu za roky nevyužívania, a to za roky 2022 až 2024 kedy prepočíta ročný odpis dobou odpisovania platnou pre odpisovú skupinu 6, t. j. 3 × ročný odpis – 7 500 eur [3 × 2 500 (100 000/40 r.)].

Pri odpisovaní v roku 2025 už zaradí nehnuteľnosť vo vstupnej cene, pričom za roky jej nevyužívania ako obchodného majetku už nemôže uplatniť odpisy do daňových výdavkov a začne odpisovať ako v štvrtom roku odpisovania, t. j. bude mať v daňových výdavkoch zahrnutý ročný odpis vo výške 2 500 eur (100 000/40 r.)

Uvedie v daňovej evidencii!!!

Stav na začiatku ZO – 92 500 eur a na konci po uplatnení druhého odpisu 90 000 eur.

–   ostatné vynaložené výdavky vo výške 1 200 eur.

Celkové príjmy z prenájmu, ktoré daňovník dosiahol sú vo výške 6 000 eur a výdavky vo výške 7 200 eur. Daňovník uplatní oslobodenie (§ 9/1/g ZDP neupravuje, že môže oslobodiť ale že oslobodí), t. j. príjmy daňovníka budú vo výške 5 500 eur a výdavky 6 600 eur (výdavky môže uplatniť len pomerom aký je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom).

Vzhľadom na znenie ustanovenia § 6 ods. 6 ZDP, nie je možné pri príjmoch z prenájmu vykázať daňovú stratu, pričom podľa poznámok k príslušným riadkom daňového priznania musí daňovník uviesť výdavky len do výšky zdaniteľného príjmu, t. j. do výšky 5 500 eur, a preto bude

ČZD z príjmov z prenájmu           0

     K ostatným príjmom – príjem z predaja nehnuteľnosti (bod 5)

V roku 2025 daňovník predal 2 nehnuteľnosti, a to:

1. nehnuteľnosť/byt predával na území SR (aj umiestnená bola na území SR), ktorú vlastnil od 3. 5. 2021,

2. nehnuteľnosť/rodinný dom umiestnenú v ČR, ktorú vlastnil od 4. 6. 2022.

Vzhľadom na to, že uvedené nehnuteľnosti nevlastnil viac ako 5 rokov, príjem z ich predaja nie je od dane oslobodený.

Nehnuteľnosť na území SR nadobudol kúpou za cenu 50 000 eur a predal za 70 000 eur, pričom nehnuteľnosť aj zrekonštruoval na čo vynaložil výdavky v sume 5 000 eur a na notárskych poplatkoch a iných poplatkoch, sprostredkovateľskú províziu realitnej kancelárii zaplatil výdavky vo výške 3 400 eur.

Nehnuteľnosť v ČR kúpil (po prepočte na eurá) za 120 000 eur a predal za 150 000 eur. Iné výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom nehnuteľností daňovník nemal.

Úhrn príjmov z predaja nehnuteľnosti bol teda 220 000 eur (70 000 + 150 000) a úhrn výdavkov 178 400 eur (50 000 + 5 000 + 3 400 + 120 000).

ČZD z ostatných príjmov 41 600 eur

V súlade s článkom 13 – zisky zo scudzenia majetku, zmluvy o ZDZ uzavretej medzi SR a ČR (238/2003 Z. z.) sa príjmy z predaja nehnuteľnosti zdaňujú v štáte, kde je nehnuteľnosť umiestnená, t. j. v ČR)

V ČR bola z predaja nehnuteľnosti vybratá daň vo výške 4 500 eur. Avšak v súlade s článkom 22 predmetnej zmluvy na ZDZ z týchto príjmov používa metóda zápočtu zahraničných príjmov zo zdanenia na území SR.

     K uplatneniu nezdaniteľných častí

Vzhľadom na vysoký úhrn čiastkových základov dane daňovníka z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (53 496 eur), daňovník nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

Výsledný výpočet je uvedený priamo v tlačive DP.