Priznanie k dani z príjmov

dodatočné a opravné – príklady

Pred uplynutím lehoty
na podanie daňového priznania môže daňový subjekt podať opravné daňové priznanie

V takomto prípade správca dane berie do úvahy opravné daňové priznanie a na predtým podané daňové priznanie sa neprihliada. Zákon neobmedzuje počet podaných opravných daňových priznaní, čo znamená, že daňový subjekt môže do lehoty na podanie daňového priznania podať aj viac opravných daňových priznaní. Na vyrubenie dane je rozhodujúce posledné opravné daňové priznanie, pričom na podané daňové priznanie a na predchádzajúce opravné daňové priznanie sa neprihliada. Na tlačive daňového priznania je potrebné v záhlaví I. časti vyznačiť, že ide o opravné daňové priznanie. Podávanie opravných daňových priznaní upravuje § 16 ods. 1 a 6 daňového poriadku.

Dodatočné daňové priznanie
k dani z príjmov

podáva daňovník v takom prípade, keď sa zistí, že jeho daňová povinnosť sa odlišuje od priznanej dane až po termíne na podanie daňového priznania. Procesná stránka podávania dodatočných daňových priznaní k dani z príjmov je predmetom úpravy ustanovenia § 16 daňového poriadku.

Povinnosť podania dodatočného
daňového priznania

vzniká daňovníkovi v takých prípadoch, keď zistí, že jeho:

•    daň mala byť vyššia ako bola uvedená v podanom daňovom priznaní,

•    daň mala byť vyššia ako bola správcom dane vyrubená,

•    daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní.

V uvedených prípadoch je daňovník povinný podať dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po zistení povinnosti podať dodatočné daňové priznanie s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň aj splatná.

Možnosť podania dodatočného
daňového priznania

Daňovník má v zmysle § 16 ods. 4 daňového poriadku možnosť podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že:

•    daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia,

•    daň má byť nižšia ako bola správcom dane vyrubená,

•    daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo

•    daňová strata je vyššia ako bola uvedená v daňovom priznaní.

Po zistení niektorej z uvedených skutočností nevzniká daňovému subjektu povinnosť podať dodatočné daňové priznanie ale iba oprávnenie.

Na podanie dodatočného daňového priznania majú vplyv aj lehoty, s ktorými daňový poriadok spája zánik práva vyrubiť daň. V súlade s ustanovením § 69 ods. 1, 2 a 5 daňového poriadku nemožno vyrubiť daň, ani rozdiel dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla daňovému subjektu povinnosť podať riadne daňové priznanie. Lehota piatich rokov môže však plynúť znovu, ak správca dane pred uplynutím pôvodnej 5-ročnej lehoty vykoná úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane. Za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane sa považuje doručenie protokolu z daňovej kontroly a protokolu o určení dane podľa pomôcok. Lehota začne znovu plynúť od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie.

V zmysle ustanovenia § 16 ods. 8 daňového poriadku platí, že daňovník môže znížiť daň resp. zvýšiť daňovú stratu na základe dodatočného daňového priznania len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly.

„Nemožnosť“ podania dodatočného daňového priznania

Daňový poriadok však na druhej strane vymedzuje aj prípady, kedy daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie. Dodatočné daňové priznanie nie je totiž možné podať za také zdaňovacie obdobie, za ktoré

•    sa určuje daň podľa pomôcok po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok,

•    bola daňovému subjektu určená daň podľa pomôcok, alebo

•    po dni vydania vyrubovacieho rozkazu podľa § 68a daňového poriadku.

Daňovník nemôže podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní; ak vyrubovacie konanie nezačne, dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly.

Spôsoby podania dodatočného daňového priznania k dani z príjmov

Dodatočné daňové priznanie sa podáva na tlačive alebo v predpísanej forme podľa § 15 ods. 4 daňového poriadku a musí byť označené ako dodatočné. V dodatočnom daňovom priznaní sa vyznačia aj rozdiely oproti pôvodne podanému daňovému priznaniu. Vychádzajúc z aktuálne platných tlačív možno konštatovať nasledovné:

•    Daňovník – fyzická osoba, ktorý podal riadne daňové priznanie typu A

Po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania typ A je povinný daňovník podať do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení dodatočné priznanie [typ A alebo typ B, ak mal podať tento typ priznania], ak zistí, že jeho daň je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní typ A alebo vyrubená správcom dane a v rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná. Ak daňovník, ktorý podal daňové priznanie typ A zistí po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, že mal okrem príjmov zo závislej činnosti za príslušné zdaňovacie obdobie aj iný druh zdaniteľných príjmov podľa zákona, je povinný podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ B. Dodatočné daňové priznanie typ A alebo typ B môže podať aj daňovník, ktorý zistí, že jeho daň má byť nižšia, ako ju uviedol v daňovom priznaní alebo ako bola správcom dane vyrubená, alebo daňové priznanie neobsahuje správne údaje. Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie v posledný rok lehoty podľa § 69 ods. 1, 2 a 5 daňového poriadku, táto lehota sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné daňové priznanie. V tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie.

V súlade s § 32 ods. 11 ZDP, podáva dodatočné daňové priznanie aj daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa § 154 až 156 daňového poriadku.

Na dodatočnom daňovom priznaní (typ A alebo typ B) sa na prvej strane vyznačí, že ide o dodatočné daňové priznanie a zároveň vyznačí aj deň, v ktorom daňovník zistil skutočnosti na podanie dodatočného daňového priznania. Daňovník vypĺňa v dodatočnom daňovom priznaní všetky potrebné riadky a rozdiely oproti pôvodne podanému daňovému priznaniu alebo bezprostredne predchádzajúcemu podanému daňovému priznaniu, ak daňovník podal dodatočné daňové priznanie, alebo ročnému zúčtovaniu. Uvedené daňovník vyznačí v VII. Oddiele dodatočného daňového priznania na riadkoch 73 až 82.

•    Daňovník – fyzická osoba, ktorý podal riadne daňové priznanie typu B

Po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania typ B je povinný daňovník podať do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení dodatočné priznanie [typ B alebo typ A, ak si môže podať tento typ daňového priznania], ak zistí, že jeho daňová povinnosť má byť vyššia, ako bola ním priznaná v daňovom priznaní typ B alebo správcom dane vyrubená alebo daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní typ B, a v tejto lehote je dodatočne priznaná daň aj splatná. Dodatočné daňové priznanie typ B podáva aj daňovník, ktorý po dal daňové priznanie typ A a dodatočne zistil, že mal aj iné druhy príjmov, t.j., že nemal podať daňové priznanie typu A. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38 zákona o dani z príjmov, ak nebol povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 1 a 2 spomínaného zákona, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 3 tohto právneho predpisu.

Na prvej strane daňového priznania vyznačí, že ide o dodatočné priznanie a vyznačí zároveň aj deň, keď zistil skutočnosti na podanie dodatočného daňového priznania. Dodatočné daňové priznanie typ B (alebo typ A) môže podať aj daňovník, ktorý zistí, že jeho daňová povinnosť je nižšia, ako ju uviedol v priznaní typ B (alebo typ A), alebo ako bola správcom dane vyrubená alebo daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní typ B.

Ak daňový subjekt podá dodatočné priznanie v posledný rok lehoty podľa § 69 ods. 1, 2, a 5 daňového poriadku, táto lehota sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné priznanie. V tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať dodatočné priznanie.

V kontexte s ustanovením § 32 ods. 11 ZDP, podáva dodatočné priznanie aj daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (viď § 11 ods. 6 ZDP) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa § 154 až 156 daňového poriadku.

Podľa § 32 ods. 12 zákona, ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu (pozri § 17 ods. 9 ZDP) dodatočne príjme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto prijaté alebo zaplatené sumy, zvýši príjmy alebo daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom. Ak daňovník podá daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom, len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa § 154 až 156 daňového poriadku. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto prijaté alebo zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy prijal alebo zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý vráti príjmy, ktoré zahrnul do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 až 8 ZDP v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach alebo dodatočne zaplatí výdavky, ktoré boli uznané za daňové výdavky vynaložené v súvislosti s príjmami podľa § 6 až 8 spomínaného zákona.

Daňovník vypĺňa v dodatočnom daňovom priznaní typ B všetky potrebné riadky a rozdiely oproti pôvodne podanému daňovému priznaniu alebo bezprostredne predchádzajúcemu podanému daňovému priznaniu, ak daňovník podal dodatočne priznanie alebo ročnému zúčtovaniu. Uvedené vyznačí v X. ODDIELe dodatočného daňového priznania na riadkoch 137 až 144.

•    Daňovník – právnická osoba

Ak daňovník zistí, že jeho daň má byť vyššia, ako bola ním priznaná alebo správcom dane vyrubená, je podľa § 16 ods. 2 daňového poriadku povinný podať do konca nasledujúceho mesiaca po tomto zistení dodatočné priznanie, kedy sa toto tlačivo označí v záhlaví ako „dodatočné daňové priznanie“. Dodatočné daňové priznanie je daňový subjekt povinný podľa § 16 ods. 3 daňového poriadku podať aj vtedy, ak zistí, že daňová strata je nižšia ako bola uvedená v priznaní. V II. časti, v oddiele – Dodatočné daňové priznanie uvedie deň, kedy došlo k zisteniu skutočnosti, ktorá zakladá povinnosť podať dodatočné priznanie.

Dodatočné daňové priznanie v kontexte so zákonom o dani z príjmov

Pri posudzovaní aspektu zákona o dani z príjmov na problematiku dodatočných daňových priznaní je predovšetkým vhodné pripomenúť zásadné atribúty určovania základu dane z príjmov. Vychádzajúc z ustanovenia § 14 ods. 1 ZDP, ktorý definuje základ dane právnickej osoby, sa tento zistí podľa § 17 až § 29 spomínaného právneho predpisu, pričom pri zisťovaní základu dane sa podľa § 17 ods. 1 písm. b) ZDP u daňovníka, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva vychádza z výsledku hospodárenia. Ďalej v zmysle § 2 písm. j) ZDP predstavuje základ dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v príslušnom zdaňovacom období, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak. Pre úplnosť je vhodné pripomenúť aj definíciu daňovej straty, za ktorú zákon o dani z príjmov považuje rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období [viď § 2 písm. k) ZDP].

Je zrejmé, že pri zisťovaní základu dane z príjmov sa uplatňuje predovšetkým zásada rešpektovania vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. Dodržanie tejto podmienky je v súvislosti s problematikou dodatočných daňových priznaní zakomponované z daňového hľadiska v rámci druhej vety ustanovenia § 17 ods. 15 ZDP, v zmysle ktorej sa opravy chýb minulých účtovných období, ak ide o náklady (výdavky) uznané za daňový výdavok alebo výnosy (príjmy) zahrnované do zdaniteľných príjmov, zahrnujú do základu dane z príjmov toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohľadu na to, či sa účtujú do nákladov, výnosov alebo na účet nerozdelený zisk minulých rokov. Na základe tohoto ustanovenia sa tak opravy chýb minulých účtovných období bez ohľadu na spôsob ich účtovania (do nákladov alebo do výnosov) zahrnujú do základu dane v tom zdaňovacom období, s ktorým časovo a vecne súvisia, a to napriek skutočnosti, že sú súčasťou výsledku hospodárenia v účtovnom období, v ktorom sa oprava vykonala. V zmysle uvedeného teda v princípe platí, že zaúčtovanie opravy chýb minulých účtovných období môže ale aj nemusí znamenať povinnosť podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, s ktorým výnosy zahrnované do základu dane a daňové výdavky súvisia. Zákon o dani z príjmov však ustanovuje výnimku z aplikácie popísaného postupu a to na základe ustanovenia § 17 ods. 29.

V zmysle § 17 ods. 29 ZDP totiž platí, že ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva z príslušných účtovných predpisov alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady (výdavky), ako mu vyplýva z účtovných predpisov a z tohto dôvodu vykázal vyšší základ dane z príjmov a odviedol vyššiu daň, úprava výsledku hospodárenia alebo nerozdeleného zisku minulých rokov alebo neuhradenej straty minulých rokov v nasledujúcich účtovných obdobiach už nebude mať vplyv na výšku základu dane a daňovej povinnosti. V prípade, ak sa daňovník rozhodne pre takýto postup v príslušnom zdaňovacom období, neuplatní sa úprava základu dane podľa § 17 ods. 15 spomínaného právneho predpisu. Postup v zmysle § 17 ods. 29 ZDP má na daňovníkov v istom zmysle slova „priaznivejší“ dopad, nakoľko im umožňuje ponechať v daňových výdavkoch za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa o chybe účtuje, aj tie náklady, ktoré časovo a vecne súvisia s minulým zdaňovacím obdobím. Rovnako je zrejmé, že postup § 17 ods. 29 ZDP nie je pre daňovníka povinný, poskytuje len možnosť uplatniť daňové výdavky alebo znížiť zdaniteľné príjmy v zdaňovacom období, v ktorom sa o chybe účtuje. Z citovaného ustanovenia tiež jednoznačne vyplýva, že ak by daňovník opravoval takú účtovnú chybu, ktorá v minulom zdaňovacom období zapríčinila vykázaný nižší základ dane a nižšiu odvedenú daň z príjmov, daňovník je povinný postupovať podľa § 17 ods. 15 ZDP a teda podať dodatočné daňové priznanie.

Ak daňovník v zdaňovacích obdobiach, ktorých sa oprava chýb minulých účtovných období týka, vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, môže sa rozhodnúť, či podá dodatočné daňové priznanie, alebo do základu dane zahrnie v zdaňovacom období aj opravy chýb zaúčtované v účtovníctve a dodatočné daňové priznanie nepodá.

Dodatočný odvod dane z príjmov

Na základe ustanovenia § 21 ods. 2 písm. g) ZDP nie je možné daň z príjmov, k plateniu ktorej je povinná právnická osoba resp. fyzická osoba, uplatniť ako daňový náklad resp. výdavok. Uvedené ustanovenie sa samozrejme dotýka aj prípadov, ak na základe dodatočného daňového priznania k dani z príjmov vznikne daňovníkovi povinnosť doplatiť daň z príjmov v dôsledku dodatočne zisteného zvýšenia jeho daňovej povinnosti za minulé zdaňovacie obdobie.

Vrátenie dane z príjmov

V prípadoch, ak na základe dodatočného daňového priznania k dani z príjmov vznikne daňovníkovi nárok na vrátenie zaplatenej dane z príjmov v dôsledku dodatočne zisteného zníženia jeho daňovej povinnosti za minulé zdaňovacie obdobie, toto plnenie zo strany správcu dane neovplyvní základ dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom k takémuto plneniu došlo.

Použitie percenta zaplatenej dane a dodatočné daňové priznanie

V súvislosti s predmetnou problematikou treba uviesť, že na základe § 50 ods. 10 ZDP podiel zaplatenej dane poukázaný správcom dane prijímateľovi nemožno dodatočne upravovať, ak sa zistí, že daňová povinnosť daňovníka mala byť iná. Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani z príjmov fyzických osôb, resp. právnických osôb, potom rozdiel medzi sumou poukázanou prijímateľovi a sumou zodpovedajúcou podielu zaplatenej dane z upravenej daňovej povinnosti sa daňovníkovi zníži preplatok na dani. Nebude sa teda od prijímateľa žiadať vrátenie tohto rozdielu.

Dodatočné daňové priznanie
v účtovníctve

•    Jednoduché účtovníctvo

Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z.n.p. (ďalej iba „zákon o účtovníctve“) a ani Opatrenie Ministerstva financií SR č. 27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „Postupy účtovania v JÚ“) neobsahujú špeciálne ustanovenia a podrobnosti o spôsobe účtovania dodatočného odvodu dane z príjmov resp. nároku na vrátenie dane z príjmov, ktorý vzniká z dôvodu podaného dodatočného daňového priznania k dani z príjmov.

•    Podvojné účtovníctvo

V súvislosti s riešením problematiky účtovnej evidencie dodatočne odvedenej dane z príjmov resp. nároku na vrátenie dane z príjmov z dôvodu podaného dodatočného daňového priznania je predovšetkým potrebné pripomenúť, že podľa § 9 ods. 2 Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92 zo 16. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej iba „Postupy účtovania v PÚ“) sa výsledok hospodárenia pred zdanením sa zisťuje ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 okrem účtov 591, 592, 595 a účtov vnútroorganizačných výnosov a vnútroorganizačných nákladov. Nakoľko daň z príjmov sa vo všeobecnosti účtuje v účtovnej skupine 59, nevchádza teda ani do účtovného výsledku hospodárenia pred zdanením.

Konkrétny spôsob účtovania dodatočne vyrubenej dane z príjmov resp. nároku na vrátenie dane z príjmov v sústave podvojného účtovníctva závisí od skutočnosti, či ide o významnú resp. nevýznamnú sumu tejto dodatočne zaplatenej resp. nárokovateľnej dane.

Podľa druhej vety ustanovenia § 59 ods. 13 postupov účtovania v PÚ totiž platí, že významné dodatočné vyrubenie dane z príjmov za predchádzajúce roky a významný nárok na vrátenie dane z príjmov za predchádzajúce roky sa účtujú na účte 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účte 429 – Neuhradená strata minulých rokov so súvzťažným zápisom v prospech alebo na ťarchu účtu 341 – Daň z príjmov.

V prípade, ak ide o nevýznamné sumy „dodatočnej“ dane, potom je potrebné vychádzať pre účely účtovania v sústave PÚ z ustanovenia § 73 ods. 3 postupov účtovania v PÚ, na základe ktorého sa nevýznamné dodatočné vyrubenia dane z príjmov za predchádzajúce roky účtujú na ťarchu účtu 595 – Dodatočné odvody dane z príjmov a v prospech tohto účtu sa účtuje nevýznamný nárok na vrátenie dane z príjmov za predchádzajúce roky so súvzťažným zápisom v prospech alebo na ťarchu účtu 341– Daň z príjmov.

Pokiaľ ide o určenie hranice významnosti dodatočného vyrubenia dane z príjmov alebo nároku na vrátenie dane z príjmov, v žiadnej legislatíve nie je stanovená a jej určenie je preto v kompetencii účtovnej jednotky. Stanovovanie hranice významnosti by mala účtovná jednotka posudzovať vo vzťahu k objemu majetku, ktorý vlastní, resp. spravuje, príp. vo väzbe na dopad tejto položky na finančnú situáciu účtovnej jednotky. Túto hranicu významnosti je vhodné ustanoviť napr. prostredníctvom vnútropodnikovej smernice. V tejto súvislosti možno spomenúť definíciu významnosti informácie v účtovnej závierke, ktorú stanovuje § 17 ods. 9 zákona o účtovníctve, pričom za významnú informáciu pre účtovné účely považuje takú, ktorej neuvedenie v účtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie v účtovnej závierke by mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa tejto informácie.

Nesprávná daňová povinnosť

Podnikateľ podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2023 dňa 12. marca 2024. Dňa 18. marca 2024 zistil, že svoju daňovú povinnosť vypočítal nesprávne. Ako má podnikateľ postupovať?

Podnikateľ nebude podávať dodatočné daňové priznanie ale tzv. opravné daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb, nakoľko svoju chybu zistil do ukončenia termínu na podanie riadneho daňového priznania. Túto skutočnosť vyznačí na úvodnej strane tlačive daňového priznania v kolónke „druh priznania“ krížikom. Na predchádzajúce daňové priznanie (podané 12. marca 2024) sa potom nebude prihliadať.

Aj keď podnikateľ urobil chybu pri vyčísľovaní svojej daňovej povinnosti v rámci riadneho daňového priznania, sankcionovaný nebude, nakoľko ju prostredníctvom opravného daňového priznania sám včas napravil.

Oprava chyby v daňovom priznaní

Účtovná jednotka v roku 2023 zabudla zaúčtovať odberateľskú faktúru za poskytnutie služby v sume 280 €. Daňové priznanie za rok 2023 podala vo februári 2024. Uvedenú chybu zistí v máji 2024 už po schválení účtovnej závierky za rok 2023. Nakoľko v zmysle internej smernice spoločnosti išlo o nevýznamnú sumu, v súlade s postupmi účtovania zaúčtuje faktúru v máji 2024 do výnosov na účet 602 – Tržby z predaja služieb. Ako má spoločnosť postupovať z daňového hľadiska?

Opravu chyby, ktorej zaúčtovanie je v roku 2024 a predstavuje výnos, ktorý vecne a časovo súvisí so zdaňovacím obdobím roku 2023, zahrnie účtovná jednotka do základu dane za zdaňovacie obdobie roka 2023 v súlade s § 17 ods. 15 ZDP a to prostredníctvom podania dodatočného daňového priznania za rok 2023. Aplikovať postup podľa § 17 ods. 29 ZDP možné v predmetnom prípade nebude, pretože základ dane v roku 2023 bol z dôvodu nezaúčtovania výnosu z poskytnutia služby v správnej výške nižší, ako mal byť v skutočnosti.

Nesprávné zaúčtovanie faktúry

Stavebná spoločnosť v roku 2024 zistila, že zaúčtovala dodávateľskú faktúru za opravu budovy používanej na podnikanie na účet 511 – Opravy a udržiavanie v roku 2022 v sume nižšej o 1 000 eur oproti sume uvedenej na faktúre. Nakoľko v zmysle internej smernice spoločnosti išlo o nevýznamnú sumu, v súlade s postupmi účtovania zaúčtovala dodávateľskú faktúru v 2024 do nákladov na účet 511 – Opravy a udržiavanie. Ako má účtovná jernotka postupovať v danej situácii?

Vychádzajúc z ustanovenia § 17 ods. 29 ZDP sa v popísanom prípade môže spoločnosť rozhodnúť:

a)  či upraví (zníži) základ dane o sumu 1 000 eur za zdaňovacie obdobie roku 2022 a podá dodatočné daňové priznanie v súlade s § 16 daňového poriadku, alebo

b)  sumu vo výške 1 000 eur zahrnie do základu dane až v roku 2024, v ktorom chybu zistila v súlade s vykázaným výsledkom hospodárenia.

Daňový nedoplatok

Podnikateľ zistil v apríli 2024, že jeho daňová povinnosť za rok 2023 mala byť vyššia z dôvodu nesprávneho uplatnenia daňových odpisov. V máji 2024 zostavil preto dodatočné daňové priznanie, ktoré podal a rozdiel dane zaplatil prevodom z podnikateľského účtu dňa 29. mája 2024. Ako bude podnikateľ postupovať v predmetnom prípade?

V momente zistenia vyšky daňového nedoplatku zaúčtuje podnikateľ v Knihe záväzkov tento záväzok voči správcovi dane. V peňažnom denníku podnikateľ zaúčtuje ku dňu 29. 5. 2024 úhradu dodatočnej dane ako úbytok peňažných prostriedkov na účte a následne medzi výdavky, ktoré neovplyvňujú základ dane v druhovom členení „Ostatné platby“ resp. „Daň z príjmov“. Zároveň v knihe záväzkov vyznačí ku dňu 29. 5. 2024 zánik záväzku voči správcovi dane.

Výška daňovej povinnosti

Podnikateľka zistila v máji 2024, že jej daňová povinnosť za rok 2023 mala byť nižšia z dôvodu opomenutia uplatnenia daňových odpisov. V júni 2024 zostavila preto dodatočné daňové priznanie, na základe ktorého zistila daňový preplatok a ktoré podala dňa 15. júna 2024. Zároveň podala žiadosť o vrátenie tohto preplatku. Ako má podnikateľka vyriešiť danú skutočnosť?

Ku dňu 15. 6. 2024 zaúčtuje podnikateľka v knihe pohľadávok pohľadávku z titulu zisteného preplatku voči správcovi dane. V peňažnom denníku bude podnikateľka účtovať až v deň keď správca dane vrátil preplatok dane, a to ako príjem peňažných prostriedkov na účte resp. v hotovosti a následne medzi príjmy, ktoré neovplyvňujú základ dane v druhovom členení „Ostatné príjmy“. Zároveň v knihe pohľadávok vyznačí ku dňu vrátenia preplatku zánik pohľadávky voči správcovi dane.

Nesprávne uplatnenie daňových odpisov

Spoločnosť ALFA, a.s. zistila v apríli 2024, že jej daňová povinnosť za rok 2023 mala byť vyššia z dôvodu nesprávneho uplatnenia daňových odpisov. V máji 2024 zostavila preto dodatočné daňové priznanie, ktoré podala a rozdiel dane zaplatila prevodom z účtu dňa 29. mája 2024. V zmysle podmienok spoločnosti ALFA, a.s. ide o významné dodatočné dorubenie dane z príjmov. Ako má spoločnosť zaúčtovať dodatočné dorubenie dane z príjmov?

Významné dodatočné vyrubenie dane z príjmov za predchádzajúce roky zaúčtuje spoločnosť ALFA, a.s. na účte 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účte 429 – Neuhradená strata minulých rokov so súvzťažným zápisom v prospech účtu 341 – Daň z príjmov. Následnú úhradu tohto nedoplatku zaúčtuje zápisom MD 341 / D 221.

Daňový preplatok

Spoločnosť BETA, s.r.o. zistila v apríli 2024, že jej daňová povinnosť za rok 2023 mala byť nižšia z dôvodu opomenutia uplatnenia daňových odpisov. V máji 2024 zostavila preto dodatočné daňové priznanie, ktoré podala dňa 29. mája 2024, pričom zistila daňový preplatok. V zmysle podmienok spoločnosti BETA, s.r.o. ide o významný nárok na vrátenie dane z príjmov. Ako spoločnosť zaúčtuje nárok na vrátenie dane z príjmov?

Významný nárok na vrátenie dane z príjmov za predchádzajúce roky zaúčtuje spoločnosť BETA, s.r.o. na účte 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účte 429 – Neuhradená strata minulých rokov so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 341 – Daň z príjmov. Následný príjem tohto preplatku zaúčtuje zápisom MD 221 / D 341.

Nevýznamné dodatočné dorubenie dane z príjmov

Spoločnosť GAMA, a.s. zistila v apríli 2024, že jej daňová povinnosť za rok 2023 mala byť vyššia z dôvodu nesprávneho uplatnenia daňových odpisov. V máji 2024 zostavila preto dodatočné daňové priznanie, ktoré podala a rozdiel dane zaplatila prevodom z účtu dňa 29. mája 2024. V zmysle podmienok spoločnosti ALFA, a.s. ide o nevýznamné dodatočné dorubenie dane z príjmov. Ako má spoločnosť postupovať v prípade nevýznamného dodatočného dorubenia dane z príjmov?

Nevýznamné dodatočné vyrubenie dane z príjmov za predchádzajúce roky zaúčtuje spoločnosť GAMA, a.s. na ťarchu účtu 595 – Dodatočné odvody dane z príjmov so súvzťažným zápisom v prospech účtu 341 – Daň z príjmov. Následnú úhradu tohto nedoplatku zaúčtuje zápisom MD 341 / D 221.

Nevýznamný nárok na vrátenie dane z príjmov

Spoločnosť DELTA, s.r.o. zistila v apríli 2024, že jej daňová povinnosť za rok 2023 mala byť nižšia z dôvodu opomenutia uplatnenia daňových odpisov. V máji 2024 zostavila preto dodatočné daňové priznanie, ktoré podala dňa 29. mája 2024, pričom zistila daňový preplatok. V zmysle podmienok spoločnosti DELTA, s.r.o. ide o preplatok predstavujúci nevýznamný nárok na vrátenie dane z príjmov. Aký je správny postup v prípade nevýznamného nároku na vrátenie dane z príjmov?

Nevýznamný nárok na vrátenie dane z príjmov za predchádzajúce roky zaúčtuje spoločnosť DELTA, s.r.o. v prospech účtu 595 – Dodatočné odvody dane z príjmov so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 341 – Daň z príjmov. Následný príjem tohto preplatku zaúčtuje zápisom MD 221 / D 341.

Ing. Jín Mintál