Príspevok zamestnávateľa na rekreáciu

V zmysle § 152a Zákonníka práce je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u neho trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok podľa vyššie uvedeného zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov.

Nárok na príspevok na rekreáciu za splnenia ustanovených podmienok majú aj zamestnanci, ktorí sú na materskej dovolenke, rodičovskej dovolenke.

Zamestnanci, ktorí sú napr. dlhodobo uvoľnení na výkon verejnej funkcie (napr. starosta, primátor), nárok na príspevok na rekreáciu nemajú. Rovnako nárok na príspevok na rekreáciu nemá zamestnanec vykonávajúci prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Počet zamestnávaných zamestnancov predstavuje priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi sa rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu.

Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. Treba tiež poznamenať, že zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na rekreáciu, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada.

Oprávnenými výdavkami pre uvedené účely sú preukázané výdavky zamestnanca na:

a)  služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky,

b)  pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,

c)  ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,

d)  organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom; za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Príklad 1

Dvaja zamestnanci požiadali zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu. Obidvaja k žiadosti priložili účtovný doklad s označením zamestnanca na sumu 100 €. V akých sumách bude zamestnancom vyplatený príspevok, ak jeden z týchto zamestnancov pracuje na kratší pracovný čas (polovičný úväzok)?

Zamestnávateľ obidvom zamestnancom vyplatí 55 % z oprávnených výdavkov, t. j. po 55 €. Zamestnancovi, ktorý pracuje na kratší pracovný čas (polovičný úväzok), kráti len najvyššiu sumu príspevku, t. j. sumu 275 €. Ak by v tomto kalendárnom roku zamestnanec, ktorý pracuje na kratší pracovný čas, za nezmenených podmienok, znova požiadal o príspevok na rekreáciu (požiadal by zamestnávateľa doplatiť príspevok do max. sumy), potom by mu zamestnávateľ mohol v súlade s § 152a Zákonníka práce, doplatiť príspevok na rekreáciu max. do sumy 137,50 € (137,50 € = najvyššia sumu príspevku znížená v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času). Zamestnávateľ príspevok na rekreáciu podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov oslobodí od dane a uvedie ho aj na mzdovom liste zamestnanca [§ 39 ods. 2 písm. f) bod 3 zákona o dani z príjmov].

Príklad 2

Zamestnanec požiadal o príspevok na rekreáciu zamestnávateľa, ktorému predložil tri účtovné doklady o zaplatení ubytovania a stravy, ktorých súčasťou je aj označenie zamestnanca. Zamestnanec absolvoval rekreáciu v Tatrách štyri dni, pričom každú noc spal v inom hotelovom zariadení. Ide v danom prípade o oprávnené výdavky, pri ktorých má nárok na príspevok na rekreáciu?

Podľa § 152a Zákonníka práce má ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, ale nie je tam väzba na jedno ubytovacie zariadenie. Ani z definície prenocovania nevyplýva, že má ísť o dve za sebou idúce prenocovania v jednom ubytovacom zariadení. Vzhľadom na to ide o preukazné oprávnené výdavky, pri ktorých zamestnancovi vzniká nárok na príspevok na rekreáciu.

Oprávnenými výdavkami sú aj preukázané výdavky zamestnanca na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii.

Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca.

Príklad 3

Zamestnanec platil v hoteli za rekreáciu kartou. Hotel mu vystavil faktúru a doklad o zaplatení z terminálu ale nevystavil pokladničný doklad. Môže zamestnávateľ takéto doklady preplatiť?

Ak je úhrada faktúry realizovaná platobnou kartou, dokladom o zaplatení z účtu je výpis (detail) platby, z ktorého je zrejmé, že vlastníkom účtu je zamestnanec, ktorý žiada o príspevok na rekreáciu.

Príklad 4

Zamestnanec sa zúčastnil rekreácie spolu s manželkou a dieťaťom. Ako zamestnanec preukáže zamestnávateľovi spoločnú domácnosť?

Oprávnenými výdavkami v súvislosti s príspevkom na rekreáciu sú aj preukázané výdavky zamestnanca na manžela/manželku, vlastné dieťa a inú oprávnenú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa spolu so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii. Spoločná domácnosť sa sleduje len u inej osoby žijúcej so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorá sa spolu so zamestnancom zúčastnila rekreácie. Spoločnú domácnosť podľa Občianskeho zákonníka tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Z uvedeného vyplýva, že spoločná domácnosť je viazaná na inú osobu, a preto nie je potrebné skúmať spoločnú domácnosť v prípade predloženia preukazných výdavkov zamestnanca na manželku a dieťa.

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom rekreácia začala.

Rekreácie z pohľadu ZDP

Vychádzajúc z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu zákona o dani z príjmov môže zamestnávateľ do svojich daňových výdavkov (nákladov) uplatniť v rámci výdavkov (nákladov) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie aj výdavky (náklady) na príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených v rámci § 152a Zákonníka práce.

U zamestnávateľa s počtom zamestnancov 49 a menej platia tie isté podmienky pre poskytnutie príspevku na rekreáciu ako u zamestnávateľa, zamestnávajúceho 50 a viac zamestnancov. Ak takýto zamestnanec požiada zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu, ku dňu začatia rekreácie musí spĺňať podmienku nepretržitého trvania pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa najmenej 24 mesiacov, a zamestnávateľ mu môže (nemá povinnosť) vyhovieť. Aj napriek tomu, že zamestnávateľ s počtom zamestnancov 49 a menej poskytuje príspevok na rekreáciu zamestnanca na báze vlastného rozhodnutia, dobrovoľnosti, výdavky preukázateľne vynaložené na príspevok na rekreáciu si môže uplatniť do daňových výdavkov (v sume 55 % oprávnených výdavkov, max. 275 € za kalendárny rok).

Na strane zamestnanca sa takýto príjem považuje v zmysle § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov za príjem oslobodený od dane z príjmov.

Príklad 5

Zamestnanec bol v januári 2024 na týždennej rekreácii, za čo zaplatil 650 €. Dňa 12. marca 2024 požiadal zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu, ktorý mu bol vyplatený v najbližšej výplate v sume 275 eur. Možno tento príspevok na rekreáciu zamestnávateľ oslobodiť od dane v súlade s § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov a zahrnúť do daňových výdavkov zamestnávateľa?

Od dane z príjmov fyzickej osoby sú oslobodené tie príspevky na rekreáciu, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi podľa § 152a Zákonníka práce. Aj napriek tomu, že § 152a ods. 6 Zákonníka práce ustanovuje tridsaťdňovú lehotu, v ktorej má zamestnanec preukázať zamestnávateľovi oprávnené výdavky, možno tento príspevok považovať za príspevok na rekreáciu poskytnutý podľa § 152a Zákonníka práce. Znamená to, že zamestnávateľ tento príspevok oslobodí u zamestnanca od dane z príjmov podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov a do daňových výdavkov (nákladov) si v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod zákona o dani z príjmov uplatní 55 % oprávnených výdavkov, čo je suma 275 eur.

Príklad 6

Má nárok na príspevok na rekreáciu aj konateľ bez pracovnej zmluvy a bude takto poskytnutý príspevok daňovým výdavkom zamestnávateľa?

Nie nemá. Ustanovenie § 152a Zákonníka práce definuje, že nárok na príspevok na rekreáciu má zamestnanec, ktorý nepretržite pracoval u zamestnávateľa najmenej 24 mesiacov. Konateľ bez pracovnej zmluvy nemá nárok na príspevok na rekreáciu a takto poskytnutý príspevok môže byť daňovým výdavkom zamestnávateľa len ako zamestnanecký benefit podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov (zamestnávateľ zdaní ako nepeňažný príjem konateľa).

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom rekreácia začala.

Príklad 7

Rekreácia začala od 2. 1. 2024 a trvala do 6. 1. 2024. Zamestnanec za rekreáciu zaplatil preddavok 28. 12. 2023 vo výške 110 € a doplatok vo výške 60 € bol uhradený v posledný deň rekreácie 6. 1. 2024.Ide o daňovo uznaný náklad vo výške 170 € v roku 2024? Úhrn príspevkov na rekreáciu sa uvedie do potvrdenia o zdaniteľnom príjme za rok 2024?

Zamestnanec má nárok na príspevok na rekreáciu v sume 55 % z oprávnených výdavkov, ktoré musí zamestnávateľovi preukázať ustanovenými dokladmi (obidva doklady musia byť účtovnými dokladmi s označením zamestnanca na sumy 110 € a 60 €). Príspevok v sume 93,50 € (55 % zo 170 €), je od dane oslobodený podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov a zamestnávateľ túto sumu zamestnancovi uvedie do potvrdenia o zdaniteľných príjmoch (§ 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov) za rok 2024. Uvedená suma je u zamestnávateľa daňovým výdavkom (nákladom) podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod zákona o dani z príjmov za rok 2024.

Príklad 8

Môže sa uznať zamestnancovi príspevok na rekreáciu, ak je faktúra vystavená cestovnou kanceláriou a nie je potvrdenie od ubytovacieho zariadenia o uskutočnení rekreácie?

Podľa Usmernenia č. 4/DzPaÚ/2019/MU k príspevkom na rekreáciu s riešenými praktickými príkladmi, účtovným dokladom na účely aplikácie § 152a Zákonníka práce by mal byť „vyúčtovací doklad“ vystavený priamo ubytovacím zariadením, čo zároveň potvrdzuje, že rekreácia bola uskutočnená. Usmernenie nevylučuje možnosť vystavenia takéhoto dokladu cestovnou kanceláriou, avšak pokiaľ takýto doklad vystaví cestovná kancelária pred uskutočnením rekreácie potom nie je zrejme, že sa zamestnanec skutočne zúčastnil predmetnej rekreácie. Ak teda bola rekreácia realizovaná prostredníctvom cestovnej kancelárie, ktorá vystavila zamestnancovi preukazný účtovný doklad pred uskutočnením rekreácie, je potrebné k takémuto účtovnému dokladu vyžadovať aj iný doklad, napr. potvrdenie ubytovacieho zariadenia o tom, že sa zamestnanec skutočne rekreácie zúčastnil, tak ako to deklaruje.

Pre podnikateľov – fyzické osoby je potrebné vychádzať z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. w) zákona o dani z príjmov, na základe ktorého možno ako daňové výdavky uplatniť výdavky (náklady) na rekreáciu daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa § 152a Zákonníka práce, ak daňovníkovi nebol poskytnutý príspevok na rekreáciu podľa tohto ustanovenia v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Príklad 9

Daňovníčka prevádzkovanie živnosti (nejde o živnosť so sezónnym charakterom), ktorú vykonáva od roku 2014, pozastavila zo zdravotných dôvodov na obdobie od 1. 8. 2023 do 31. 7. 2024. Okrem pozastavenej živnosti nevykonáva žiadnu inú z činností, z ktorých by jej plynuli príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. V septembri 2024 je daňovníčka na rekreácii, ktorá trvá od 1. 9. 2024 do 15. 9. 2024 a zaplatí za ňu 850 eur.

Pozastavenie podnikania a jeho neobnovenie do lehoty na podanie daňového priznania sa v zmysle § 17 ods. 9 zákona o dani z príjmov považuje za skončenie podnikania. Daňovníčka pozastavila živnosť v roku 2023 a obnovila ju až po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2023, t. j. v zmysle § 17 ods. 9 zákona o dani z príjmov skončila podnikanie. Keďže ku dňu začatia rekreácie nevykonáva živnosť, nepretržite aspoň 24 mesiacov, výdavky na rekreáciu, na ktorej bola v septembri, si do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. w) zákona o dani z príjmov uplatniť nemôže.

Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov si môže výdavky (náklady) na rekreáciu uplatniť do daňových výdavkov dvoma spôsobmi, a to prostredníctvom,

•    účtovného dokladu znejúceho na meno daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov (daňový výdavok na rekreáciu daňovníka, je výdavkom vynaloženým na osobnú spotrebu daňovníka, nie je preto nevyhnutné, aby účtovný doklad v tomto prípade obsahoval IČO, resp. DIČ daňovníka) preukazujúceho vynaloženie oprávnených výdavkov (nákladov) podľa § 152a ods. 4 a 5 Zákonníka práce,

•    rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu vydaného pre tohto daňovníka.

Rekreácie z pohľadu účtovníctva

Účtovná jednotka o skutočnostiach, ktoré sú predmetom jeho účtovníctva účtuje na základe účtovného dokladu, ktorého všeobecné náležitosti sú vymedzené v § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“), pričom neurčuje formu účtovného dokladu.

Zamestnávateľ v nadväznosti na požiadavky § 152a Zákonníka práce pri účtovaní oprávnených nákladov príspevku na rekreáciu zamestnanca má vyžadovať, aby zamestnanec predložil taký doklad, ktorým preukáže splnenie požadovaných podmienok. Základnými informáciami sú identifikácia poskytovateľa rekreačného pobytu na jednej strane a na druhej identifikačné údaje zamestnanca, pre ktorého je doklad vystavený. Súčasťou dokladu je aj uvedenie osôb, ktoré spolu so zamestnancom sa zúčastnili rekreačného pobytu, aby zamestnávateľ mohol posúdiť, či je nárok na preplatenie v súlade so Zákonníkom práce. Rovnako dôležité je, aby doklad obsahoval popis poskytnutých služieb, časové vymedzenie poskytnutého rekreačného pobytu, a tiež informácie o cene, o dátume úhrady za pobyt a samotné číslo dokladu jeho vystavovateľa.

Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu predloží kópiu účtovného dokladu. Ak zamestnávateľ požaduje predloženie originálu, zamestnanec mu ho predloží len k nahliadnutiu.

Zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o výmene a doplnení zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v § 8 ustanovuje povinné údaje, ktoré musia byť na pokladničnom doklade uvedené. Jedným z takýchto údajov je aj písm. o) cit. ustanovenia, podľa ktorého pokladničný doklad musí obsahovať ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitného predpisu. Uvedené ustanovenie je možné využiť aj z pohľadu a potreby iných právnych predpisov (napr. aj v prípade potreby preukázania nároku na príspevok na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce).

Pokiaľ súčasťou dokladu z elektronickej registračnej pokladnice nie je označenie zamestnanca, tento doklad slúži ako doklad o úhrade, ku ktorému zamestnanec priloží ďalší doklad s označením zamestnanca preukazujúci oprávnené výdavky, napr. hotelový účet, faktúru a pod.

Za účtovný doklad nemožno považovať voucher vyhotovený portálom sprostredkujúcim ubytovanie, ktorý je v tomto prípade považovaný za objednávku, ktorou sa objednáva ubytovanie, napriek skutočnosti, že za služby uvedené na vochery zaplatí.

Účtovným dokladom, na účely aplikácie § 152a Zákonníka práce by mal byť „vyúčtovací“ doklad vystavený priamo ubytovacím zariadením, čo zároveň potvrdzuje zamestnávateľovi, že rekreácia bola uskutočnená. Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov nemožno aplikovať na príspevok na rekreáciu, ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na základe predloženého účtovného dokladu bez označenia zamestnanca.

Príklad 10

Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu priloží doklad z elektronickej registračnej pokladnice na sumu 450 € bez označenia zamestnanca a potvrdenie, v ktorom mu ubytovacie zariadenie potvrdilo účasť na tomto rekreačnom pobyte v apartmáne a zároveň potvrdilo, že za zamestnanca bola odvedená daň z ubytovania. Môže zamestnávateľ aplikovať ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov, ak zamestnancovi na základe takýchto dokladov poskytne príspevok na rekreáciu vo výške 55 % zo 450 €?

V súlade s § 152a Zákonníka práce zamestnanec preukazuje oprávnené výdavky účtovným dokladom, ktorého súčasťou musí byť označenia zamestnanca. Za označenie zamestnanca možno akceptovať aj priložené potvrdenie vystavené ubytovacím zariadením a preto zamestnávateľ môže príspevok na rekreáciu oslobodiť od dane [§ 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov].

Príklad 12

Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu priložil dva doklady, a to hotelový účet s označením zamestnanca, z ktorého je zrejmé, že ubytovacie zariadenie zamestnancovi vyúčtovalo sumu 600 €, pričom 400 € zamestnanec zaplatil ako preddavok pred uskutočnením rekreácie zo svojho bankového účtu a doplatok 200 € zaplatil v hotovosti v ubytovacom zariadení, ktorý preukázal dokladom z elektronickej registračnej pokladnice.Možno takéto doklady akceptovať ako účtovné doklady spĺňajúce ustanovené podmienky v § 152a Zákonníka práce?

Pokiaľ hotelový účet s označením zamestnanca a doklad z elektronickej registračnej pokladnice obsahuje všetky náležitosti účtovného dokladu (§ 10 zákona o účtovníctve), potom tieto doklady spĺňajú ustanovené podmienky v § 152a Zákonníka práce. Zamestnanec týmito dokladmi však nepreukázal úhradu zálohovej platby, t. j. či zálohová platba bola hradená osobou, ktorá o príspevok na rekreáciu žiadala. Preto je potrebné, aby zamestnanec zálohovú platbu preukázal, napr. výpisom z uskutočnenej transakcie, ktorého súčasťou bude aj označenie zamestnanca.

Ing. Ján Mintál