Príspevok na stravu 
zamestnancov – nový

Povinnosť zabezpečiť stravovanie má každý zamestnávateľ, bez ohľadu na to, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. V súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z.n.p. dochádza s účinnosťou od 1. 4. 2025 k zvýšeniu súm stravného. Aký to prináša dopad nielen na výšku stravného poskytovaného pri pracovných cestách a na rozsah zabezpečovania stravovania zamestnávateľa pre zamestnancov?

Mechanizmus zvyšovania
súm stravného

bol s účinnosťou od 1. 1. 2025 upravený. Podľa § 8 ods. 1 novely č. 297/2024 Z. z. zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) sumy stravného pre časové pásma sa zvyšujú o percento rastu kumulatívneho indexu cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní zverejneného štatistickým úradom za príslušný kalendárny mesiac v porovnaní s kumulatívnym indexom cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní zverejneným štatistickým úradom za kalendárny mesiac, na základe ktorého sa sumy stravného naposledy zvýšili, ak tento rast je najmenej 5 %; ak je táto podmienka splnená, zvýšené sumy stravného, zaokrúhlené na desať eurocentov nahor, sa uplatnia od prvého dňa tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola splnená podmienka na ich zvýšenie.

Sumy stravného pri pracovných cestách boli naposledy upravené opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 211/2024 Z. z. o sumách stravného s účinnosťou od 1. 9. 2024. Keďže podmienka na opätovné zvýšenie súm stravného bola splnená v mesiaci ja­nuár 2025, zvýšené sumy stravného sa uplatnia od 1. 4. 2025.

Dňa 27. 2. 2025 bolo zverejnené Oznámenie č. 39/2025 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o sumách stravného, podľa ktorého sa sumy stravného pre jednotlivé časové pásma zvyšujú od 1. 4. 2025 nasledovne:

•  5 hodín až 12 hodín trvania pracovnej cesty zo 8,30 € na 8,80 €,

•  nad 12 hodín až 18 hodín trvania pracovnej cesty z 12,30 € na 13,10 €,

•  nad 18 hodín trvania pracovnej cesty zo 18,40 € na 19,50 €.

Stravovanie zamestnancov

predstavuje plnenie, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancom v súvislosti s výkonom ich závislej činnosti na pravidelnom pracovisku a to za podmienok a v rozsahu, ktorý ustanovuje Zákonník práce. Zamestnávateľ je povinný nielen zabezpečovať stravovanie zamestnancom, ale súčasne má povinnosť zamestnancom na stravu aj prispievať. Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie.

Podľa súčasnej platnej právnej úpravy rozlišujeme nasledovné formy zabezpečenia stravovania:

1. zabezpečenie stravovania poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja (príp. riešenie formou donášky teplej stravy) v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa;

2. zabezpečenie stravovania formou stravovacích poukážok prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby (gastroemitent), ak ich zamestnávateľ sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby [ide o stravovanie formou stravovacích poukážok (gastrolístkov), od 1. 1. 2023 primárne formou elektronickej stravovacej karty];

3. poskytnutie zákonného finančného príspevku na stravu, kedy túto formu zamestnávateľ zvolí, ak sú splnené zákonné dôvody ustanovené v § 152 ods. 6 ZP;

4. poskytnutie účelovo viazaného finančného príspevku na stravu zamestnancovi, ktorý má podľa § 152 ods. 7 ZP právo na výber medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom na stravu (platné od 1. 3. 2021); právo výberu sa vzťahuje len na zamestnancov tých zamestnávateľov, ktorí nezabezpečujú stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v inom (zmluvnom) stravovacom zariadení; podrobnosti výberu a realizácie povinnosti zamestnávateľa zabezpečovať stravovanie alebo poskytovať finančný príspevok na stravovanie na základe výberu môže zamestnávateľ ustanoviť vo vnútornom predpise. Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov.

Súčasná právna úprava ustanovuje, že zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečovať stravovanie zamestnancom vyslaných na pracovnú cestu, s výnimkou tých, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, zamestnancom, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie a zamestnancom, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme v zahraničí. 

Podľa súčasnej platnej právnej úpravy je preferovaným spôsobom zabezpečovania stravovania systém vlastného podnikového stravovania (zabezpečenie teplého jedla, príp. donáška teplej stravy), ktorý možno plniť nasledovnými spôsobmi – ako:

•    stravovanie v jedálni zamestnávateľa s vlastným varením stravy,

•    stravovanie v jedálni zamestnávateľa aj v prípade zabezpečenia jedla cez donáškovú službu,

•    stravovanie v jedálni iného subjektu (kedy sa jedáleň nachádza v blízkosti pracoviska zamestnanca), kde sa zamestnanec môže/stihne v priebehu prestávky najesť.

Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi teplé jedlo, tak jeho zamestnanci nemôžu od zamestnávateľa požadovať namiesto tejto formy stravovania finančný príspevok na stravu; je to rozhodnutie zamestnanca, že nevyužije stravovanie zabezpečené zamestnávateľom.

Zákonný finančný
príspevok na stravu

Zamestnávateľ poskytuje zákonný finančný príspevok na stravu, ak ide o zákonné dôvody ustanovené v § 152 ods. 6 ZP; ide o nárokový finančný príspevok, ktorý sa poskytuje v prípade, ak sú splnené objektívne dôvody podľa:

•    § 152 ods. 6 písm. a) ZP, kedy povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku, t.j. v blízkosti sa nenachádza žiadne stravovacie zariadenie, kde by mohla byť strava poskytnutá formou gastrolístkov, príp. dovoz stravy na miesto výkonu práce by bol pre zamestnávateľa nerentabilný; napr. práce vo vysokohorskom teréne, výkon práce v lesníctve, v ťažobnom priemysle, v doprave, na odlúčených staveniskách;

•    § 152 ods. 6 písm. b) ZP, kedy zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods. 2 ZP, t.j. vo vlastnom stravovacom zariadení, v zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov formou gastrolístkov; napr. stravovanie by nebolo možné uskutočniť v stravovacom zariadení v priebehu prestávky v práci na obed (v prípade výkonu takého druhu práce, kde nemožno pracovisko opustiť, príp. ide o výkon práce, kde sa prestávka na odpočinok a jedenie započítava do pracovného času, počas ktorej sa zabezpečuje primeraný čas na odpočinok a jedenie bez prerušenia práce zamestnancom);

•    § 152 ods. 6 písm. c) ZP, kedy zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecialistu zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom; napr. ak zamestnávateľ nevie zabezpečiť bezlepkovú, bezlaktózovú stravu alebo iný osobitný druh stravy;

•    § 152 ods. 6 písm. d) ZP, kedy ide o domáckeho zamestnanca (domácka práca/telepráca) a zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v zariadení iného zamestnávateľa alebo, ak by stravovanie podľa § 152 ods. 2 ZP bolo v rozpore s povahou jeho práce; napr. o domácky zamestnanec, ktorý nemôže opustiť pracovisko zo zdravotných problémov (zdravotné postihnutie súvisiace s mobilitou).

Mzdové veličiny odvodené
od základnej sumy stravného

Od základnej sumy stravného (od 1. 4. 2025 vo výške 8,80 €) sú odvodené veličiny používané pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov podľa Zákonníka práce. Jednou z týchto veličín je minimálna hodnota stravovacej poukážky, ktorá sa určuje ako 75 % zo základnej sumy stravného (poznámka: základná suma stravného je suma stravného pre pracovnú cestu trvajúcu v 1. časovom pásme 5 hodín až 12 hodín). Keďže základná suma stravného sa zvýšila zo sumy 8,30 € na 8,80 €, minimálna hodnota stravovacej poukážky sa od 1. 4. 2025 uplatní vo výške 6,60 € [75 % z 8,80 €].

Zákonník práce určuje iba minimálnu hodnotu stravovacej poukážky, takže zamestnávateľ sa môže rozhodnúť poskytovať stravovaciu poukážku aj vo vyššej nominálnej hodnote. Počnúc rokom 2023 je zamestnávateľ povinný poskytovať stravovacie poukážky prednostne v elektronickej forme (vo forme elektronickej stravovacej karty); výnimkou z tohto pravidla je len situácia, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné.

Zo základnej sumy stravného vo výške 8,80 € sú odvodené nasledovné veličiny:

•    minimálna hodnota stravovacej poukážky: 75 % z 8,80 € = 6,60 € (do 31. 3. 2025 sa uplatňuje vo výške 6,23 €); Zákonník práce určuje iba minimálnu hodnotu stravovacej poukážky, takže zamestnávateľ sa môže rozhodnúť poskytovať stravovaciu poukážku aj vo vyššej nominálnej hodnote;

•    príspevok na minimálny gastrolístok: 55 % z 6,60 € = 3,63 € (do 31. 3. 2025 sa uplatňuje vo výške 3,43 €);

•    finančný príspevok na stravu najmenej: 55 % z 6,60 € = 3,63 € (do 31. 3. 2025 sa uplatňuje vo výške 3,43 €);

•    príspevok zamestnávateľa na stravu (daňový uznaný výdavok) najviac: 55 % z 8,80 € = 4,84 € (do 31. 3. 2025 sa uplatňuje vo výške4,57 €).

Podľa § 104 zákona č. 55/2017 Z. z. (štátna služba) v z.n.p. služobný úrad prispieva na stravovanie najmenej v sume 65 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 65 % stravného poskytovaného pri služobnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Zamestnávateľ prispieva na stravu na každé poskytnuté jedlo

vo forme nepeňažného príspevku na stravovanie a v zákonom určených prípadoch vo forme finančného (peňažného) príspevku na stravu. Zákonník práce ustanovuje povinnosť zamestnávateľa prispievať na stravovanie zamestnancov z dvoch zdrojov a to z nákladov zamestnávateľa, ktorého výška je ustanovená Zákonníkom práce (v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín) a zo sociálneho fondu, ktorého výška zákonom limitovaná nie je. O výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhoduje zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov. Ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia, rozhoduje zamestnávateľ sám. Sumou, ktorou zamestnávateľ bude zamestnancom prispievať na stravovanie a podmienky, za ktorých bude poskytovať príspevok na stravu zo sociálneho fondu, určí zamestnávateľ vo vnútornom predpise. Príspevok na stravu nákladov zamestnávateľa poskytnutý vo výške ustanovenej v Zákonníku práce (od 1. 4. 2025 poskytnutý v rozpätí od 3,63 € do 4,84 €) a príspevok na stravu poskytnutý zo sociálneho fondu je oslobodený od dane z príjmov a nepodlieha odvodom na zdravotné a sociálne poistenie.

Príspevok zamestnávateľa na stravu zamestnancov sa považuje za daňový uznaný výdavok zamestnávateľa, ak bude poskytovaný v limitoch ustanovených v Zákonníku práce, t.j. pôjde o príspevok na každé jedlo najviac do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. To znamená, že ak bude zamestnávateľ poskytovať od 1. 4. 2025 príspevok na stravu z nákladov zamestnávateľa v rozpätí od 3,63 € do 4,84 €, pôjde o daňový uznaný výdavok zamestnávateľa a na strane zamestnanca pôjde o plnenie oslobodené od dane.

Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná minimálnou ani maximálnou výškou, ani percentuálnym podielom z tvorby sociálneho fondu, preto je príspevok zo sociálneho fondu na stravu považovaný za príjem oslobodený od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP v plnej výške a v tejto výške sa tvorba sociálneho fondu považuje za daňový uznaný výdavok zamestnávateľa.

Príklad 1

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie prostredníctvom gastrolístkov 6,23 €/1 lístok. Ako má zamestnávateľ postupovať od 1. 4. 2025, keďže sa minimálna hodnota stravovacej poukážky zvýšila na 6,60 €?

Nakoľko zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, t.j. poskytuje zamestnancom gastrolístky, je povinný poskytovať ich vo vyššej nominálnej hodnote, najmenej však v hodnote 6,60 €. Nespotrebované gastrolístky v nominálnej hodnote 6,23 € vráti zamestnávateľ gastroemitentovi (podľa zmluvne dohodnutých podmienok).

Príklad 2

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom finančný príspevok na stravu z nákladov vo výške 4,29 €/1 jedlo a príspevok na stravu zo sociálneho fondu vo výške 0,21 €, t.j. spolu 4,50 €. Ak bude mať zamestnanec záujem o gastrokartu (forma elektronickej stravnej poukážky), je v tom prípade nutné postupovať tak, akoby zamestnávateľ poskytoval stravný lístok v hodnote 6,60 € alebo môže zamestnávateľ postupovať ako pri finančnom príspevku na stravu a dobíjať kredit len sumou vo výške 4,50 €?

Pri dobytí gastrokarty nejde o zabezpečenie stravovania formou tzv. finančného príspevku na stravu, ale o zabezpečenie stravovania formou stravovacích poukážok v elektronickej forme. Podľa § 152 ods. 3 ZP pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky (aj v elektronickej forme) musí byť podľa Zákonníka práce najmenej vo výške 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Keďže suma stravného je od 1. 4. 2025 pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín vo výške 8,80 €, kredit na 1 jedlo bude najmenej vo výške 6,60 €.

Súčasná právna úprava Zákonníka práce neustanovuje povinnosť poskytovať, či už stravné lístky alebo finančný príspevok na stravu vopred. Slovo „vopred“ v znení Zákonníka práce absentuje. Zabezpečiť stravovanie zamestnancov je povinnosťou zamestnávateľa, ale poskytnutie príspevku na stravu formou peňažného alebo nepeňažného plnenie je upravené ako pri výplate mzdy, mesiac pozadu:

•    Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

•    Podľa § 132 Zákonníka práce ustanovenie § 129 Zákonníka práce sa vzťahujú rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.

Medzi príjmy zamestnanca poskytované zamestnávateľom patrí aj príspevok na stravu v nepeňažnej forme (napr. vo forme gastrolístka) alebo finančný príspevok na stravu; a tak ako mzda, a aj tieto príjmy sú podľa § 129 Zákonníka práce splatné pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

V praxi môže ísť aj o iné druhy príjmov zamestnanca, napríklad zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi motorové vozidlo zamestnávateľa na služobné a súkromné účely; na strane zamestnanca ide o nepeňažný zdaniteľný príjem, ktorý predstavuje v prvom roku používania zamestnancom (od zaradenia vozidla do užívania) sumu vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla, a počas ďalších rokov sa suma nepeňažného príjmu postupne znižuje. Zamestnanec používa vozidlo od prvého dňa v mesiaci, ale nepeňažný príjem sa zamestnancovi v nadväznosti na § 129 a § 132 Zákonníka práce zúčtuje a podlieha zdaneniu až mesiac pozadu v spracovaní výplat za predošlý mesiac.

Pre zamestnávateľa postup poskytovať príspevok na stravu vopred predstavuje jednoznačne enormnú administratívnu záťaž. Zamestnávateľ musí vykonať dva úkony:

1)  poskytnúť preddavok na stravu (nakoľko nevie predvídať počet dní neprítomností zamestnanca v práci, kedy mu nárok na stravu nepatrí) a po uplynutí mesiaca;

2)  vykonať zúčtovanie podľa skutočnej dochádzky zamestnanca; naviac pri predčasnom skončení pracovného pomeru je problém s vysporiadaním/vrátením stravných lístkov/finančného príspevku na stravu, na ktoré zamestnanec stratil nárok, ak zamestnanec nedosiahne v poslednom spracovaní výplat dostatočne vysokú mzdu na vykonanie zrážky zo mzdy vo výške neoprávneného príspevku na stravu.

V schvaľovacom konaní už bol návrh novely Zákonníka práce, ktorý mal „iba“ spresniť, že aj pri poskytovaní príspevku na stravu za uplynulý mesiac, ide o zabezpečenie stravovania v súlade so Zákonníkom práce. Návrh zákona však bol z legislatívneho procesu „stiahnutý“. Či skutočne zamestnávateľ pri poskytovaní stravovania pochybil, ak príspevok na stravu poskytol mesiac pozadu, by tak mohol posúdiť a rozhodnúť len súd.

Stravné počas pracovnej cesty

Zabezpečovanie stravovania súvisí aj s druhým pojmom pod názvom stravné, ktoré je poskytované zamestnancovi počas pracovných ciest; stravné (v praxi používaný aj pojem „diéty“) sa považuje za cestovnú náhradu, ktorá sa zamestnancovi vypláca v súvislosti s jeho účasťou na pracovnej ceste podľa pravidiel ustanovených v zákone o cestovných náhradách.

Zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty a jeho výška je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na tri časové pásma:

•  ak pracovná cesta trvá 5 až 12 hodín, zamestnancovi patrí od 1. 4. 2025 stravné vo výške 8,80 € (tzv. základná suma stravného),

•  ak pracovná cesta trvá nad 12 hodín až 18 hodín, zamestnancovi patrí od 1. 4. 2025 stravné vo výške 13,10 €,

•  ak pracovná cesta trvá nad 18 hodín, zamestnancovi patrí od 1. 4. 2025 stravné vo výške 19,50 €.

Zamestnanec má nárok na stravné, ak jeho pracovná cesta trvá najmenej 5 hodín v rámci jedného kalendárneho dňa. Výdavky na stravné sú určené pevnou sumou pre jednotlivé časové pásma a z tohto dôvodu sa jeho použitie zo strany zamestnanca nepreukazuje. So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru:

•    nižšie sumy stravného oproti štátom garantovanej výške, najviac však o 5 % z ustanovenej sumy stravného; suma kráteného stravného sa zaokrúhli na €c nahor:

•    iné podmienky poskytovania stravného oproti zákonnej úprave, napr. ak počas kalendárneho dňa vykoná zamestnanec viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest

Príklad 3

Zamestnanec (ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, napr. vodič) vykonal v rámci jedného kalendárneho dňa tri tuzemské pracovné cesty trvaní 2 h., 2,5 h. a 6 h. Ako sa bude postupovať pri poskytovaní stravného?

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi stravné len za pracovnú cestu v trvaní 6 hodín a to v sume stravného, ktoré je určené pre časové pásmo 5 až 12 hodín, t.j. stravné vo výške 8,80 €. Za pracovné cesty v trvaní 2 hodiny a 2,5 hodiny mu stravné nepatrí, pretože súhrnny čas trvania týchto pracovných ciest je menej ako 5 hodín.

ZÁKON č. 311/2001 Z. z.
Zákonník práce

§ 129

Splatnosť mzdy

(1) Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

(2) Na žiadosť zamestnanca musí mu byť mzda splatná počas dovolenky vyplatená pred nastúpením dovolenky.

(3) Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia zamestnania, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

§ 130

Výplata mzdy

(1) Vyplácaná mzda sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor, ak kolektívna zmluva alebo zamestnávateľ vo vnútornom predpise neustanovujú priaznivejšiu úpravu zaokrúhľovania mzdy v prospech zamestnanca. Mzda sa zamestnancovi vypláca v peniazoch; v inom druhu plnenia alebo v cudzej mene možno mzdu vyplácať, len ak to umožňuje tento zákon alebo osobitný predpis.

(2) Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve alebo vo výplatných termínoch oznámených podľa § 47a ods. 1 písm. d). So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce. Mzda podľa § 118 ods. 4 písm. a) sa vypláca v mesiaci jún príslušného kalendárneho roka a mzda podľa § 118 ods. 4 písm. b) sa vypláca v mesiaci december príslušného kalendárneho roka.

(3) Medzi výplatnými termínmi môže zamestnávateľ poskytovať preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch. Na žiadosť zamestnanca môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok na mzdu aj v inom termíne, na ktorom sa so zamestnancom dohodnú.

(4) Mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť po výplatu mzdy alebo ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zašle mu zamestnávateľ mzdu tak, aby mu bola doručená v deň určený na jej výplatu, alebo najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, ak sa nedohodnú inak ...