Príspevok na pomoc
   pri odkázanosti na pomoc inej FO

Zákon č. 406/­2025 Z. z. o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby napĺňa úlohu na dostupnú a kvalitnú dlhodobú sociálno - zdravotnú starostlivosť. Ide o tretí reformný zákon v rámci vytvárania systému dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti, ktorý nadväzuje na reformu dohľadu nad sociálnou starostlivosťou, ktorej účelom bolo vytvoriť funkčný systém správneho dozoru a tým prispieť k posilneniu efektívnosti a kvality sociálnej pomoci poskytovanej v rámci práva sociálneho zabezpečenia.

Nový zákon priamo nadväzuje na reformu posudkovej činnosti

realizovanú zákonom č. 376/­2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Od záverov obsiahnutých v integrovanom posudku na základe integrovanej posudkovej činnosti vykonanej v pôsobnosti príslušných orgánov štátnej správy, vychádza aj vymedzenie cieľovej skupiny osôb, pre ktoré je určený príspevok na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej poskytovaný v pôsobnosti príslušných orgánov štátnej správy.

Nárok na príspevok na pomoc pri odkázanosti je podmienený výrokom integrovaného posudku o stupni odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby - účastníka konania o integrovanom posudku, ak je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby.

Spolufinancovanie pomoci pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby

fyzickým osobám, ktoré sú odkázané na takúto osobnú pomoc, založeného na princípoch osobného rozpočtu. Ide o priznanie nároku na príspevok na pomoc pri odkázanosti príslušným správnym orgánom, ktorým je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, priamo odkázanej osobe, ktorá s mesačnou periodicitou rozhoduje, ako ich reálne využije na riešenie dôsledkov svojej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby na úhradu výdavkov na neformálnu starostlivosť, formálnu starostlivosť – najmä ambulantné formy a terénne formy sociálnych služieb alebo ich kombináciu, a to podľa vlastnej potreby a preferencií v konkrétnom čase, spolu s plnením povinnosti finančného vykazovania preukázaných výdavkov spojených s jeho čerpaním príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ak ide o formálnu starostlivosť.

Poskytovanie podpory

Právna úprava príspevku na pomoc pri odkázanosti predpokladá v každej fáze používania osobného rozpočtu možnosť poskytovania adekvátnej podpory odkázanej osobe. Ide predovšetkým

-    o sociálne poradenstvo pri vypĺňaní a podávaní žiadosti, informovanom rozhodovaní sa o výbere neformálnej starostlivosti alebo formálnej starostlivosti uhrádzanej prostredníctvom osobného rozpočtu, ako aj

-    o pomoc pri vedení osobného rozpočtu (najmä pri vedení súvisiacej administratívy a úhrade za poskytovanú neformálnu starostlivosť alebo formálnu starostlivosť), a to v rámci poskytovanej sociálnej služby, ktorou je sprostredkovanie sociálnej služby a inej pomoci, čím povinnosť orgánov verejnej správy poskytovať poradenstvo nie je dotknutá.

Inšpekcia v sociálnych veciach

V rámci návrhu novely zákona č. 345/­2022 Z. z. o inšpekcii v sociálnych veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa rozširuje štátny dozor aj na vykonávanie neformálnej starostlivosti najmä v kvalite a rozsahu zodpovedajúcim účelu priznaného príspevku na pomoc pri odkázanosti.

Cieľom takto koncipovanej právnej úpravy je vytvoriť právne podmienky, aby odkázané osoby mohli viesť nezávislý život vo vlastných domácnostiach a podľa svojich potrieb a požiadaviek využívali osobnú pomoc s využitím komunitných služieb v náležitej kvalite a rozsahu. Ide o podporu preferencie voľby riešenia dôsledkov odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby v záujme humanizácie a individualizácie foriem tejto pomoci prioritne využitím komunitne orientovaných terénnych a ambulantných sociálnych služieb v prirodzenom domácom prostredí, a to aj ich spájaním s neformálnou starostlivosťou. U pobytových foriem sociálnych služieb v zariadeniach podmienených odkázanosťou, vzhľadom na vecný rozsah odborných a obslužných činností poskytovaných v rámci týchto pobytových služieb, súčasné využívanie možností seba manažovať iné formy a druhy osobnej pomoci, a tým naplnenie účelu osobného rozpočtu nemá praktický význam.

Právna úprava môže predstavovať právny prostriedok aj na motiváciu na návrat prijímateľa sociálnej služby

poskytovanej v zariadení sociálnych služieb s pobytovou formou do prirodzeného rodinného prostredia alebo komunitného prostredia s prednostným poskytovaním sociálnej služby terénnou a ambulantnou formou. Je právom slobodnej voľby fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje sociálna služba v zariadení sociálnych služieb s pobytovou formou, kedykoľvek zmeniť svoje preferencie vo voľbe formy pomoci v odkázanosti a  uplatniť svoj nárok na priznanie príspevku na pomoc pri odkázanosti.

Stabilizovanie financovania sociálnych služieb a podpora vzniku a rozvoja služieb v komunite

Právnou úpravou príspevku na pomoc pri odkázanosti sa vo svojich dôsledkoch posilnením príjmu odkázaných osôb týmto účelovo určeným príspevkom zabezpečuje participácia štátu aj na spolufinancovaní:

•    sociálnych služieb podmienených odkázanosťou, za ktoré sa platí úhrada, a to na rozdiel od doterajšieho právneho stavu aj domácej opatrovateľskej služby, monitorovaní a signalizácii potreby pomoci, ďalších podporných sociálnych služieb,

•    pomoci pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby, ako samostatnej odbornej činnosti na základe zápisu do registra sociálnych služieb, v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorým je hospic a dom ošetrovateľskej starostlivosti, a to v záujme koordinácie a efektívnosti dlhodobej sociálnej a zdravotnej starostlivosti, resp. integrácie sociálnej a zdravotnej starostlivosti v prospech odkázanej osoby.

Poznámka

Zároveň zostáva zachovaná participácia štátu na spolufinancovaní sociálnych služieb v pobytových zariadeniach sociálnych služieb podmienených odkázanosťou. Ide o kontinuitu poskytovania finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, a to podľa zákona č. 448/­2008. Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/­1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „zákon o sociálnych službách“) pre verejných poskytovateľov sociálnej služby v týchto zariadeniach na miestnej (lokálnej) úrovni a pre neverejných poskytovateľov sociálnej služby v týchto zariadeniach, podľa štruktúry prijímateľov sociálnej služby podľa stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a počtu miest v zariadení.

V rámci novely zákona č. 581/­2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou

Ustanovuje sa povinnosť zabezpečiť pravidelný medziročný nárast minimálneho počtu lôžok na účely poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci, uhrádzanej z verejného zdravotného poistenia, najmenej o 200 lôžok.

V záujme zabezpečenia udržateľnosti a rozvoja dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti, ktoré je nesporne spojené aj s potrebou jej náležitého personálneho zabezpečenia, resp. podpory stabilizácie a rozvoja osobnej zložky tejto starostlivosti, je v spolupráci rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny s rezortom zdravotníctva ustanovená nová pracovná profesia, ktorou je pracovník dlhodobej starostlivosti, a to spolu s vymedzením kvalifikačných predpokladov na vykonávanie tejto pracovnej činnosti, ktorých plnenie ho oprávňuje aj na vykonávanie širšieho rozsahu vybraných úkonov súvisiacich s dodržiavaním liečebného režimu pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb podmienených odkázanosťou spojených aj s poskytovaním alebo zabezpečovaním ošetrovateľskej starostlivosti uhrádzanej zo zdrojov verejného zdravotného poistenia.

Zabezpečenie prehľadnosti, jednotnosti a efektívnosti spôsobu financovania sociálnych služieb z verejných prostriedkov

Viaczdrojové financovanie sociálnych služieb podľa doterajšej právnej úpravy zostane zachované vrátane zdroja spolufinancovania sociálnych služieb v rámci výkonu samosprávnej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov, ktorým je finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, poskytovaný neverejným poskytovateľom sociálnej služby. Pri rešpektovaní princípu subsidiarity prechádza pôsobnosť pri poskytovaní finančného príspevku na prevádzku, ktorou je sociálna služba v zariadení pre seniorov a zariadení opatrovateľskej služby, z pôsobnosti obce do pôsobnosti vyššieho územného celku. Tým sa spolufinancovanie sociálnych služieb poskytovaných pobytovou formou sociálnej služby poskytovaním finančného príspevku na prevádzku zjednocuje pod samosprávnu pôsobnosť vyššieho územného celku. Zároveň sa navrhuje poskytovanie tohto finančného príspevku pre zariadenia sociálnych služieb podmienené odkázanosťou na počet miest v zariadení podľa registra sociálnych služieb v územnom obvode vyššieho územného celku (teda už nie vo väzbe na prijímateľa sociálnej služby s trvalým pobytom v územnom obvode príslušnej obce, resp. vyššieho územného celku, ako to ustanovovala doterajšia právna úprava).

Ustanovuje sa spôsob určenia výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby u sociálnych služieb podmienených odkázanosťou

a to jednotne zákonom ustanovenou minimálnou výškou tohto príspevku na príslušný druh a formu sociálnej služby a jednotku výkonu tejto sociálnej služby.

V záujme zabezpečenia transparentnosti spolufinancovania sociálnych služieb z verejných prostriedkov, a vzhľadom na povahu a charakter vybraných druhov sociálnych služieb, ktoré možno v súlade s príslušnou legislatívou Európskej únie považovať za služby všeobecného hospodárskeho záujmu (sociálne služby podmienené odkázanosťou uvedené v § 34 až § 41 zákona o sociálnych službách) sa v zákone o sociálnych službách ustanovila táto ich právna kvalifikácia spolu so súvisiacou kontrolnou pôsobnosťou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR pri kontrole nadmernej náhrady z verejných prostriedkov v rámci spolufinancovania sociálnej služby poskytovanej vo všeobecnom hospodárskom záujme.

Novým zákonom sa zaviedli zmeny vo viacerých zákonoch

•    V súvislosti s možnosťou využiť nový príspevok na pomoc pri odkázanosti na spolufinancovanie sociálnych služieb sa mení a dopĺňa

-    zákon č. 448/­2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/­1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov;

-    zákon č. 305/­2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

-    zákon č. 345/­2022 Z. z. o inšpekcii v sociálnych veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov;

-    zákon č. 544/­2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

•    V súvislosti so zrušením peňažného príspevku na opatrovanie a so zavedením nového príspevku na pomoc pri odkázanosti, so zámerom zachovať súčasné postavenie poberateľa peňažného príspevku na opatrovanie pre neformálneho opatrovateľa, a to najmä v prípade, ak je jediným neformálnym opatrovateľom odkázanej osoby sa mení a dopĺňa

-    zákon č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov;

-    zákon č. 595/­2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov;

-    zákon č. 601/­2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;

-    zákon č. 580/­2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/­2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;

-    zákon č. 447/­2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;

-    zákon č. 417/­2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;

-    zákon č. 376/­2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

•    S cieľom vytvoriť rámec na lepšie prepojenie sociálnej a zdravotnej starostlivosti sa mení a dopĺňa

-    zákon č. 576/­2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;

-    zákon. 577/­2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov;

-    zákon č. 581/­2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V rámci právnych predpisov v pôsobnosti rezortu zdravotníctva sa najmä precizuje, že na poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb sa spolupodieľajú aj pracovník dlhodobej starostlivosti a poverený opatrovateľ.

Vytvára sa predpoklad pre hospic a dom ošetrovateľskej starostlivosti poskytovať pomoc pri odkázanosti na pomoc inej osoby. Upravuje sa kvalifikačný predpoklad pre zodpovednú osobu za poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti, ako aj možnosť poskytovať fyzioterapeutickú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb. Upravuje sa obsah všeobecne záväzného opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje minimálny počet lôžok na účely poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci.

Okrem uvedených úprav sa v súvislosti s aplikačnou praxou zavádzajú ďalšie úpravy vo vybraných predpisoch, a to v:

-    zákone č. 447/­2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a v zákone č. 376/­2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti;

-    zákone č. 448/­2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/­1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, a to aj v súvislosti s prijatou Koncepciou reformy financovania sociálnych služieb;

-    zákone č. 311/­2001 Z. z. Zákonník práce v súvislosti so zabezpečením pracovných podmienok tzv. nepedagogických zamestnancov v zariadeniach v sociálnej oblasti a doplnenie zákona č. 553/­2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. V záujme podpory niektorých rodičov v pracovnoprávnych vzťahoch.

Zmeny v Zákonníku práce

Zákon č. 311/­2001 Z. z. Zákonník práce upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy a niektoré právne vzťahy s nimi súvisiace.

Závislá práca

je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene.

Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

Pracovnoprávne vzťahy

vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

V pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.

Dôležité osobné prekážky v práci

Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, materskej dovolenky, otcovskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, karantény, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu, osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu a počas obdobia, kedy sa osoba, ktorá sa inak stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku dieťaťa alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku dieťaťa, ak ide o dieťa s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom, podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno

z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, a ak ide o neplnoleté dieťa, aj do zariadenia poradenstva a prevencie na výkon odborných činností; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času, a ak ide o sprevádzanie dieťaťa do 15 rokov veku osamelým zamestnancom, ktorý má toto dieťa zverené výlučne do svojej osobnej starostlivosti alebo ktorý sám vykonáva rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, aj ďalších najviac sedem dní v kalendárnom roku.

Do § 141 odsek 1 písmeno c) Zákonníka práce upravujúceho dôležitú osobnú prekážku zamestnanca sa zaviedla prekážka sprevádzania rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie aj situáciu sprevádzania neplnoletého dieťaťa (ktoré je rodinným príslušníkom podľa § 40 ods. 5 Zákonníka práce) rodičom dieťaťa do zariadenia poradenstva a prevencie podľa § 130 zákona č. 245/­2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhlášku Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR č. 24/­2022 Z. z. o zariadeniach poradenstva a prevencie.

Cieľom právnej úpravy je posilniť dostupnosť systému poradenstva a prevencie pre každé dieťa, ktoré to potrebuje. Aktuálne si rodič musí čerpať dovolenku, ak chce dieťa sprevádzať do zariadenia poradenstva a prevencie.

Preto je potrebné umožniť rodičom čerpať pracovné voľno za účelom sprevádzania aj v týchto prípadoch.

Osobitné postavenie jednorodiča

Zároveň sa doplnila do ustanovenia Zákonníka práce upravujúceho dôležitú osobnú prekážku zamestnanca na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, osobitnú právnu úprava reflektujúca na osobitné postavenie zamestnanca tzv. jednorodiča, t. j. osoby, ktorá je osamelá, t. j. žije sama s dieťaťom, resp. deťmi, pričom druhý rodič buď nie je známy, nežije alebo je nezvestný, resp. nevykonáva rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťa (§ 28 zákona o rodine) alebo v prípade rozvodu manželov (rodičov) bolo toto dieťa zverené do osobnej starostlivosti len tomuto rodičovi – zamestnancovi (§ 24 zákona o rodine).

Vzhľadom na to, že u rôznych zamestnávateľov majú rodičia kumulatívne pracovné voľno v rozsahu 14 dní v kalendárnom roku, ustanovilo sa v tomto prípade kumulovať takýto rozsah voľna aj u tohto rodiča, ktorý zabezpečuje starostlivosť o dieťa do 15 rokov veku sám, pretože druhý rodič sa na starostlivosti o dieťa vôbec nepodieľa alebo len v obmedzenom (príležitostnom) rozsahu. V tom prípade po vyčerpaní prvých 7 dní na sprevádzanie rodinného príslušníka (vrátane vlastného dieťaťa), bude mať jednorodič ešte ďalších 7 dní na sprevádzanie vlastného dieťaťa, dieťaťa zvereného zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťaťa zvereného zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie.

RADA!

Prechodné obdobie na postupné nadobudnutie účinnosti je odôvodnené povahou a charakterom navrhovaných právnych úprav s ich rozpočtovými dôsledkami a potrebou poskytnúť dostatočný časový priestor na oboznámenie sa s touto právnou úpravou u cieľovej skupiny osôb tak, aby mohli prijímať svoje informované rozhodnutia súvisiace s uplatnením nároku na príspevok na pomoc pri odkázanosti a voľbou spôsobu a formy poskytovanej formálnej starostlivosti a voľbou poskytovanej neformálnej starostlivosti súvisiacej s disponibilitou konkrétnej osoby neformálneho opatrovateľa, ako aj na posúdenie svojej schopnosti zabezpečiť súvisiace administratívne náležitosti s poskytovaním a výplatou tohto príspevku.

V neposlednom rade je, v záujme úspešnej implementácie reformných úprav, potrebné vytvoriť dostatočný časový priestor pre prípravu inštitúcií, ktoré sa budú podieľať na procesoch súvisiacich s poskytovaním príspevku na pomoc pri odkázanosti (napr. úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne), vrátane úprav informačných systémov, prípravu samosprávnych orgánov pri zmenách súvisiacich so spolufinancovaním sociálnych služieb, ako aj samotných poskytovateľov sociálnych služieb.

Ing. Tibor Trizuliak

§ 141 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce

Dôležité osobné prekážky v práci

(1) Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, materskej dovolenky, otcovskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, karantény, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu, osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu a počas obdobia, kedy sa osoba, ktorá sa inak stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku dieťaťa alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku dieťaťa, ak ide o dieťa s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom, podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(2) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:

a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení

1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

3. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

b) narodenie dieťaťa zamestnancovi; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť,

c) sprevádzanie

1. rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, a ak ide o neplnoleté dieťa, aj do zariadenia poradenstva a prevencie na výkon odborných činností; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času, a ak ide o sprevádzanie dieťaťa do 15 rokov veku osamelým zamestnancom, ktorý má toto dieťa zverené výlučne do svojej osobnej starostlivosti alebo ktorý sám vykonáva rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, aj ďalších najviac sedem dní v kalendárnom roku,

2. zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku,

d) úmrtie rodinného príslušníka

1. pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb,

2. pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,

3. pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca,...