10. 6. 2026
INFORMAČNÝ PORTÁL

Príspevky na starobné
   dôchodkové sporenie

V ustanovení § 20 sú rozdelené druhy príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Medzi tieto príspevky patria na jednej strane povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, nazývané ďalej v zákone ako povinné príspevky a na druhej strane dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v texte zákona ďalej nazývané ako dobrovoľné príspevky. Povinné príspevky musia povinne platiť zo zákona subjekty, ktoré určuje zákon a dobrovoľné príspevky platí sporiteľ, ktorý si platenie uvedených príspevkov dohodol v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení.

Dve základné kategórie

 

Povinné príspevky

–   platia sa pravidelne zo zákona,

–   platí ich sporiteľ alebo zamestnávateľ, prípadne iný subjekt,

–   ide o nevyhnutné príspevky,

–   súvisia s povinným dôchodkovým poistením.

 

Dobrovoľné príspevky

–   nejde o povinné príspevky,

–   môže ich platiť sporiteľ nad rámec povinných platieb,

–   k plateniu dochádza na základe vlastného rozhodnutia,

–   na základe dobrovoľnosti môžu zvýšiť budúce dôchodkové úspory sporiteľa.

 

Celkovo teda príspevky na starobné dôchodkové sporenie tvoria súhrn pravidelných povinných a nepravidelných alebo doplnkových dobrovoľných platieb, ktoré sa ukladajú na osobný dôchodkový účet sporiteľa.

 

Všetci platitelia podľa § 21 zákona 43/­­2004 Z. z. zabezpečujú financovanie starobného dôchodkového sporenia prostredníctvom povinných alebo dobrovoľných príspevkov.

 

Platitelia príspevkov

Podľa tohto ustanovenia sú platiteľmi príspevkov na starobné dôchodkové sporenie tieto osoby:

–   Zamestnávateľ

     Tento platí príspevky za svojich zamestnancov, ktorí sú povinne dôchodkovo poistení a zároveň zúčastnení na starobnom dôchodkovom sporení.

 

–   Samostatne zárobkovo činná osoba – SZČO

     Táto osoba platí príspevky sama za seba, ak je povinne dôchodkovo poistená a zúčastňuje sa na starobnom dôchodkovom sporení.

–   Fyzická osoba, ktorá uzatvorila zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení

     Táto osoba v rámci dobrovoľného sporenia môže platiť dobrovoľné príspevky na svoje starobné dôchodkové sporenie.

–   Iné osoby

     Ide o osoby, ktoré sú povinné platiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie, a to napríklad poisťovne v prípade niektorých poistných vzťahov.

 

Štát platí povinné príspevky

Znamená to, že nie samotná osoba, ale štát je povinný odvádzať určitú časť príspevkov za danú osobu. Ide o prípady, keď je štát platcom poistného napríklad za poberateľov rodičovského príspevku, osoby na materskej alebo rodičovskej dovolenke, nezamestnaných v evidencii atď.

Štát platí povinné príspevky za osobu zúčastnenú na starobnom dôchodkovom sporení

Štát platí príspevky za osobu, ktorá je účastníkom II. piliera, to znamená kapitalizačný dôchodkový pilier, kde časť povinného dôchodkového poistenia smeruje na jej osobný účet v dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS).

 

Štát platí povinné príspevky za osobu, za ktorú platí štát poistné na dôchodkové poistenie podľa zákona o sociálnom poistení

Ide o osoby, za ktoré už štát zo zákona odvádza poistné na dôchodkové poistenie. Ide napr. o študentov, rodičov na materskej, nezamestnaných atď. Ak sú tieto osoby zároveň v II. pilieri, štát im prispieva aj tam.

 

Ak je niekto v II. pilieri v rámci starobného dôchodkového sporenia a zároveň patrí medzi skupiny, za ktoré poistné na dôchodkové poistenie platí štát, potom štát platí povinné príspevky aj do II. piliera. Teda za túto osobu ide časť dôchodkového poistenia na osobný účet v DSS.

?

Príklad 1

Matka na rodičovskej dovolenke, ktorá je v II. pilieri

Mária je matka na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok. Je účastníčkou starobného dôchodkového sporenia, teda je zapojená do II. piliera. Nemá momentálne žiadny príjem zo zamestnania.

Podľa zákona o sociálnom poistení, štát platí dôchodkové poistenie za osoby, ktoré poberajú rodičovský príspevok. Keďže Mária je zároveň v II. pilieri, štát za ňu automaticky platí aj povinné príspevky do II. piliera – teda na jej osobný dôchodkový účet v dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS). Štát vypočíta výšku poistného, a to napr. z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý je zákonom určený. Z tejto sumy časť ostáva v priebežnom (I.) pilieri, časť (aktuálne cca 5,5 %) ide na Máriin účet v II. pilieri.

Aj keď Mária momentálne neprispieva sama, štát jej zabezpečuje budúce dôchodkové úspory tým, že platí za ňu povinné príspevky. V budúcnosti to zvýši výšku jej dôchodku, pretože bude mať nárok nielen na dôchodok zo Sociálnej poisťovne, ale aj na výplatu z II. piliera.

Tento príklad ukazuje, ako sa štát stáva plátcom príspevkov do II. piliera za vybrané skupiny ľudí, čím im umožňuje budovať si dôchodok aj počas obdobia, keď nepracujú a nezarábajú.

 

Sociálna poisťovňa platí povinné príspevky

To znamená, že nie samotná osoba, ale Sociálna poisťovňa vykonáva úhradu povinných príspevkov na dôchodkové sporenie za určitú skupinu poistencov.

 

Sociálna poisťovňa platí povinné príspevky za osobu zúčastnenú na starobnom dôchodkovom sporení

Ide o osobu, ktorá je v II. pilieri, teda má otvorený osobný dôchodkový účet v dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS).

 

Sociálna poisťovňa platí povinné príspevky podľa § 14 ods. 2 zákona o starobnom dôchodkovom sporení

Ustanovenie odseku 3 špecifikuje konkrétne situácie, kedy Sociálna poisťovňa platí tieto príspevky – teda definuje osoby, ktoré sú v tzv. ochrannej lehote alebo špeciálnom postavení, a to napr. osoby, ktoré poberajú nemocenské dávky, čiže nemocenské alebo materské, osoby, ktoré poberajú invalidný dôchodok napríklad dočasne, alebo iné špecifické prípady určené zákonom, pri ktorých osoba nie je povinná sama platiť príspevky, ale aby sa jej nezastavilo sporenie v II. pilieri, Sociálna poisťovňa ich platí za ňu.

V prípade, že je niekto v II. pilieri a zároveň je v špeciálnej situácii podľa § 14 ods. 2, a to na PN, poberá materské, alebo je dočasne invalidný, príspevky do II. piliera za neho neplatí zamestnávateľ ani samotná osoba, ale ich platí Sociálna poisťovňa. Týmto spôsobom sa zabezpečuje, že sporiteľ nestratí plynulosť sporenia počas týchto období.

?

Príklad 2

Sociálna poisťovňa platí povinné príspevky za osobu na PN, ktorá je zároveň účastníkom II. piliera

Osoba Jozef je na PN, čiže dočasne práceneschopný. Jozef je zamestnaný a zároveň zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení, je teda v II. pilieri. Náhle ochorie a lekár mu vystaví potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti (PN). Počas PN nepoberá mzdu, ale dostáva nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne. Jozef počas PN nepracuje, a teda ani jeho zamestnávateľ neplatí poistné na dôchodkové poistenie.

Aby Jozef nestratil nárok na plynulé dôchodkové zabezpečenie v II. pilieri, Sociálna poisťovňa za neho automaticky platí povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 43/­­2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, ide o osobu, za ktorú Sociálna poisťovňa platí príspevky počas poberania nemocenského.

Z nemocenského, ktoré Jozef dostáva, sa neplatia príspevky ako zo mzdy. Napriek tomu však Sociálna poisťovňa vypočíta a uhradí príspevky do II. piliera v zákonom stanovenej výške, a to aktuálne 5,5 % z vymeriavacieho základu. Tieto peniaze sa pripíšu na Jozefov osobný dôchodkový účet v DSS, akoby normálne pracoval. Aj počas choroby a PN Jozef nestratí časť svojho dôchodkového poistenia. Počet mesiacov, počas ktorých bol na PN, sa mu zaráta do obdobia sporenia v II. pilieri. V budúcnosti to môže pozitívne ovplyvniť výšku jeho dôchodku z II. piliera.

 

Povinné príspevky sú aj...

Uvedené znamená, že okrem bežných mesačných odvodov, ktoré platí zamestnanec, zamestnávateľ, štát alebo Sociálna poisťovňa, sa za povinné príspevky považuje aj iný typ vkladu, a to konkrétne prenos dôchodkových práv z iného systému.

 

Povinné príspevky sú aj dôchodkové práva prevedené z dôchodkového systému Európskej únie alebo jej inštitúcie

Uvedené sa týka osôb, ktoré pracovali pre inštitúcie EÚ, ako napr. Európska komisia, Európsky parlament, Európska centrálna banka atď., a boli účastníkmi dôchodkového systému EÚ. Tieto osoby si môžu pri návrate na Slovensko preniesť svoje nadobudnuté dôchodkové práva, respektíve nároky, zo systému EÚ do slovenského II. piliera.

 

...do starobného dôchodkového sporenia

V podstate ide o II. pilier, čiže do dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS), kde má sporiteľ svoj osobný dôchodkový účet.

?

Príklad 3

Ak Slovák pracoval napríklad pre Európsku komisiu v Bruseli, počas tejto práce neplatil príspevky do slovenského dôchodkového systému, ale do dôchodkového systému EÚ. Keď sa rozhodne vrátiť na Slovensko a pokračovať vo svojom dôchodkovom poistení tu, môže požiadať o prevod svojich dôchodkových práv, hodnoty, ktorú si v systéme EÚ vybudoval, do II. piliera. Tento prevedený kapitál sa považuje za povinné príspevky, aj keď nepochádza zo Slovenska.

Uvedený mechanizmus umožňuje, aby si ľudia, ktorí pracovali pre EÚ, nezmarili svoje dôchodkové nároky a mohli ich preniesť do slovenského systému, konkrétne do II. piliera. Tieto prevedené dôchodkové práva sa evidujú ako povinné príspevky, čím sa zvyšuje hodnota osobného účtu sporiteľa v DSS – teda budúci dôchodok.

 

Znenie § 20 odsek 5 sa týka dobrovoľných príspevkov do II. piliera, teda nepovinných vkladov, ktoré si sporiteľ sám dohodne vo svojej zmluve o starobnom dôchodkovom sporení, napr. nad rámec zákonných odvodov.

 

–   Dobrovoľné príspevky platí sporiteľ, ktorý si platenie týchto príspevkov dohodol v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení, a to najdlhšie do dňa vydania certifikátu podľa § 45 alebo do dňa podania žiadosti podľa § 46d

Sporiteľ môže dobrovoľne prispievať do II. piliera, a to napríklad ak chce navýšiť svoj budúci dôchodok. Platí ich len vtedy, ak to má výslovne dohodnuté v zmluve s DSS. Tieto príspevky sa môžu platiť najneskôr do dňa, kedy mu Sociálna poisťovňa vydá certifikát o dôchodku (§ 45), alebo dňa, kedy podá žiadosť o dôchodok formou programového výberu (§ 46d).

 

Ak na základe žiadosti podľa § 44 alebo na základe žiadosti podľa § 46d nebola uzatvorená zmluva o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia alebo dohoda o vyplácaní dôchodku programovým výberom, sporiteľ platí dobrovoľné príspevky aj po skončení záväznosti ponúk vyhotovených sporiteľovi cez centrálny informačný ponukový systém alebo odo dňa uplynutia lehoty na uzatvorenie dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom podľa § 46d

 

Ak si sporiteľ po podaní žiadosti o dôchodok neuzatvorí zmluvu s poisťovňou o vyplácaní doživotného dôchodku (§ 44), alebo neuzatvorí dohodu o výplate dôchodku programovým výberom (§ 46d), potom môže naďalej platiť dobrovoľné príspevky aj po tom, čo mu vypršala lehota na výber z ponúk DSS (tzv. centrálne ponuky), alebo vypršala lehota na uzatvorenie dohody o výbere.

Zákon umožňuje pokračovať v dobrovoľných platbách aj v čase, keď si už mohol začať poberať dôchodok, ale zatiaľ si nevybral žiadnu formu výplaty.

 

Ak nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o poistení dôchodku alebo dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom, dobrovoľné príspevky sa môžu za obdobie odo dňa vydania certifikátu alebo podania žiadosti podľa § 46d dodatočne doplatiť

Ak si sporiteľ ešte neuzatvoril zmluvu o výplate dôchodku ani jednou formou, stále má možnosť dodatočne doplatiť dobrovoľné príspevky za obdobie spätne, to znamená od dátumu, kedy mu bol vydaný certifikát o nároku na dôchodok, alebo podal žiadosť o programový výber.

To znamená, že aj po podaní žiadosti si ešte môže doplatkom zvýšiť svoj dôchodok, pokiaľ ešte nezačal poberanie. Dobrovoľné príspevky do II. piliera si môže sporiteľ dohodnúť zmluvne. Môže ich platiť až do momentu, keď sa formálne rozhodne pre dôchodkový produkt, a to buď anuita alebo programový výber. Ak mešká s uzatvorením zmluvy o výplate, môže pokračovať v platení alebo aj spätne doplatiť príspevky, ktoré zameškal.

 

V znení § 20 odsek 6 ide o nakladanie s dobrovoľnými príspevkami zaplatenými po tom, čo už sporiteľ začal poberať dôchodok z II. piliera.

Znenie odseku 6 rieši situáciu, keď sporiteľ zaplatí dobrovoľný príspevok až po tom, čo mu už bol priznaný dôchodok z II. piliera, teda už mu bol vydaný certifikát o dôchodku (§ 45), alebo už podal žiadosť o výber formou programového výberu (§ 46d), a zároveň už uzavrel dohodu alebo zmluvu o výplate dôchodku.

V takom prípade sa naloží s neskoro zaplateným dobrovoľným príspevkom tak, že suma nebude investovaná ako klasický príspevok, ale bude presmerovaná podľa poradia uvedeného v písm. a) až d).

–   písm. a) – prevedie na bežný účet nepriradených platieb dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou sporiteľ uzatvoril dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom

     Ak si sporiteľ vybral programový výber, teda DSS mu vypláca dôchodok postupným čerpaním z osobného účtu, príspevok sa nepriradí k investíciám, ale presunie sa na účet nepriradených platieb. Tieto peniaze môžu byť neskôr použité na výplatu dôchodku.

–   písm. b) – prevedie poistiteľovi, s ktorým sporiteľ uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku, na základe ktorej vypláca doživotný starobný dôchodok alebo doživotný predčasný starobný dôchodok, ak niet dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa písmena a)

     Ak sporiteľ nemá DSS na programový výber, ale má zmluvu s poisťovňou, ktorá mu vypláca doživotný dôchodok, dobrovoľný príspevok sa pošle tejto poisťovni, a to zrejme na pripočítanie k anuite, čiže k výplate.

–   písm. c) – prevedie poistiteľovi, s ktorým sporiteľ uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku, na základe ktorej vypláca dočasný starobný dôchodok alebo dočasný predčasný starobný dôchodok, ak niet dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa písmena a) a ani poistiteľa podľa písmena b)

     Ak ide o dočasný dôchodok, a to napr. na 10 rokov, príspevok sa prevedie tej poisťovni, ktorá ho vypláca.

–   písm. d) – vyplatí fyzickej osobe, ktorá ich zaplatila, ak niet dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa písmena a) a ani poistiteľa podľa písmena b) alebo písmena c)

     Ak sporiteľ už nemá žiadne aktívne vyplácanie dôchodku cez DSS ani poisťovňu, príspevok sa vráti osobe, ktorá ho zaplatila – typicky samotnému sporiteľovi.

 

Dobrovoľné príspevky zaplatené oneskorene, teda po priznaní dôchodku, už neovplyvnia investičný účet sporiteľa. Namiesto toho sa podľa pravidiel buď použijú na ďalšie výplaty v rámci existujúceho mechanizmu (DSS alebo poisťovňa), alebo vrátia platcovi, ak niet komu ich priradiť.

?

Príklad 3

Pani Anna odišla do dôchodku cez II. pilier a uzavrela zmluvu o doživotnom dôchodku s poisťovňou. O mesiac neskôr jej banka automaticky poslala ďalší dobrovoľný príspevok z trvalého príkazu. Tento príspevok sa nepriradí DSS, ale sa pošle poisťovni, ktorá jej vypláca doživotný dôchodok. Poisťovňa s ním naloží podľa svojich podmienok, čo znamená, že zvyčajne ho zaradí ako jednorazové navýšenie dôchodku alebo ho zúčtuje.

 

Znenie § 20 odsekov 5 a 6 od roku 2029

Dobrovoľné príspevky bude platí sporiteľ, a to najdlhšie do dňa uzatvorenia zmluvy o poistení dôchodku alebo do dňa uzatvorenia dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom na základe žiadosti podľa § 46d ods. 1.

Dôchodková správcovská spoločnosť vyplatí dobrovoľné príspevky fyzickej osobe, ktorá ich zaplatila, ak boli zaplatené po vydaní certifikátu pre doživotný dôchodok a bola uzatvorená zmluva o poistení dôchodku, alebo ak boli zaplatené podaní žiadosti podľa § 46d ods. 1 a bola uzatvorená dohoda o vyplácaní dôchodku programovým výberom.

V ustanovení § 21a  je uvedený spôsob určenia povinných príspevkov. Suma týchto povinných príspevkov sa určuje percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu, ktorý bol dosiahnutý v tom ktorom rozhodujúcom období. Zákon č. 43/­­2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení upravuje aj povinné príspevky na nemocenské poistenie.

 

Spôsoby určenia povinných príspevkov

Spôsoby je možné rozdeliť na základe subjektov a spôsobu výpočtu:

 

–   Pre zamestnávateľov a zamestnancov, čiže zamestnanecké poistenie

Povinné príspevky sa vypočítavajú zo základnej mzdy alebo príjmu zo závislej činnosti. Výška percenta pre zamestnávateľa a zamestnanca je stanovená zákonom a pravidelne aktualizovaná. Zamestnávateľ je povinný príspevky zrážať zo mzdy zamestnanca a zároveň odvádzať aj svoj podiel.

 

–   Pre SZČO (samostatne zárobkovo činné osoby)

Povinné príspevky sa vypočítavajú z vymeriavacieho základu, ktorý predstavuje minimálny alebo skutočný príjem, ak je vyšší. SZČO si príspevky odvádza sama na základe svojich príjmov.

 

–   Pre ostatné skupiny poistencov, a to napr. dobrovoľne nemocensky poistené osoby

Povinné príspevky sú určené na základe dohody alebo stanovených minimálnych vymeriavacích základov.

 

Spôsoby výpočtu a určenia výšky príspevkov

–   výška príspevkov je vypočítaná ako percento z vymeriavacieho základu,

–   vymeriavací základ je v zásade príjem, z ktorého sa príspevok vypočítava,

–   minimálny a maximálny vymeriavací základ je stanovený zákonom.

Vymeriavací základ podľa zákona č. 461/­­2003 Z. z. o sociálnom poistení

Vymeriavací základ pre účely starobného dôchodkového sporenie sa odvodzuje od vymeriavacieho základu, ktorý upravuje zákon č. 461/­­2003 Z. z. o sociálnom poistení v ustanovení § 138.

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a), je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu, a okrem príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Vymeriavací základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 23, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje. Vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a sa znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku. Vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce sa znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci.

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby uvedených v § 3 ods. 1 písm. b)ods. 23 nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu, a koeficientu 1,486. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b)ods. 23 do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, je v období od 1. júla do 30. septembra kalendárneho roka vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie do 30. júna kalendárneho roka.

Vymeriavací základ poistenca, ktorý je súčasne dobrovoľne nemocensky poistený, dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma, súčasne dobrovoľne nemocensky poistený a dobrovoľne dôchodkovo poistený, je ním určená suma, súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma, dobrovoľne dôchodkovo poistený alebo dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma.

Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca, ak odsek 6 neustanovuje inak. Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie a poistného na garančné poistenie je vymeriavací základ jeho zamestnanca neznížený o odvodovú odpočítateľnú položku a o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci.

Vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za fyzickú osobu uvedenú v

a)  § 15 ods. 1 písm. a)b) v období, v ktorom sa jej poskytuje materské, a za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. c)d), je mesačne vo výške 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné,

b)  § 15 ods. 1 písm. e), g) až i), je mesačne vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. f), je mesačne vo výške 1,25-násobku sumy vyplatenej úrazovej renty.

Minimálny mesačný vymeriavací základ je 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti platí poistné, sa poistné na dôchodkové poistenie dodatočne dopláca.

Maximálny mesačný vymeriavací základ v úhrne je 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti platí poistné.

Maximálny mesačný vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného na financovanie podpory a poistného do rezervného fondu solidarity za každého zamestnanca je 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ platí poistné. Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie je neobmedzený. Maximálny mesačný vymeriavací základ je 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý Sociálna poisťovňa platí poistné, sa poistné na dôchodkové poistenie dodatočne dopláca.

Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu, pričom sa postupuje od najvyššieho vymeriavacieho základu k najnižšiemu vymeriavaciemu základu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec je súčasne povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti. Ak poistenec vykonáva viacero zárobkových činností a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí prednostne z výkonu viacerých zárobkových činností; na poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z výkonu viacerých zárobkových činností prvá veta až tretia veta platia rovnako.

Ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnanca trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa § 140, vymeriavací základ na platenie poistného podľa odseku 10 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Ak nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa § 140, vymeriavací základ na platenie poistného podľa odsekov 2, 3, 9 a 10 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Ak dobrovoľné poistenie trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa § 140, vymeriavací základ podľa odsekov 4, 9 a 10 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Ak dôchodkové poistenie fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) až e)g) až i) trvalo len časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ na platenie poistného podľa odseku 7 sa upraví podľa počtu dní trvania dôchodkového poistenia. Ak dôchodkové poistenie fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. f)trvalo len časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ na platenie poistného podľa odsekov 8 a 12 sa upraví podľa počtu dní trvania dôchodkového poistenia. Ak sa poistné na dôchodkové poistenie dodatočne dopláca len za časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ podľa odsekov 9 a 12 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa poistné dopláca. Vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

Zamestnanci a zamestnávatelia – nemocenské poistenie zo závislej činnosti

Zamestnávateľ je zodpovedný za odvod a zrážku časti príspevku zo mzdy zamestnanca a odvádza ho spolu so svojou časťou.

 

Vymeriavací základ – hrubá mzda zamestnanca vrátane príplatkov, odmien a iných zložiek príjmu, ktoré podliehajú poisteniu.

 

Sadzby príspevkov:

–   zamestnanec– 1,4 % z vymeriavacieho základu,

–   zamestnávateľ -1,4 % z vymeriavacieho základu,

–   celkové príspevky na nemocenské poistenie – 2,8 % z hrubej mzdy.

 

SZČO si príspevok platí sama.

Vymeriavací základ – ak má SZČO príjem nad zákonom stanovený minimálny vymeriavací základ, berie sa skutočný príjem, čiže zdaniteľný príjem po odpočítaní výdavkov. Ak je príjem nižší, platí sa príspevok z minimálneho vymeriavacieho základu.

 

Minimálny vymeriavací základ sa mení každý rok, napr. pre rok 2024 je to 566,50 € mesačne (toto číslo je orientačné).

 

Sadzba príspevku– 14 % z vymeriavacieho základu.

 

Dobrovoľne nemocensky poistené osoby, a to napríklad dôchodcovia, študenti, nezamestnaní, ktorí majú záujem o nemocenské poistenie

Tento príspevok sa platí z vlastných prostriedkov a nie je viazaný na mzdu.

 

Vymeriavací základ – minimálny vymeriavací základ alebo dohodnutý základ, minimálne však suma stanovená zákonom.

 

Sadzba príspevku – tiež 14 % z vymeriavacieho základu.

Kategória poistenca

Vymeriavací základ

Sadzba

Kto platí

Zamestnanec

Hrubá mzda

1,4 %

Zamestnanec

Zamestnávateľ

Hrubá mzda

1,4 %

Zamestnávateľ

SZČO

Skutočný príjem /­ minimálny základ

14 %

SZČO

Dobrovoľne nemocensky poistení

Minimálny vymeriavací základ

14 %

Poistenec

 

Ustanovenie § 22 zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa zaoberá sadzbou povinných príspevkov. Sú tu uvedené jednotlivé sadzby povinných príspevkov, ktoré sú určené pre zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sú povinne dôchodkovo poistené podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o sociálnom poistení a sú zúčastnené na starobnom dôchodkovom sporení, ďalej sú tu určené sadzby povinných príspevkov pre dobrovoľne dôchodkovo poistené osoby podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré sú zúčastnené na starobnom dôchodkovom sporení a v neposlednom rade sú tu stanovené povinné príspevky pre štát a sociálnu poisťovňu.

 

Základné pravidlo

Povinný príspevok do II. piliera tvorí časť z dôchodkového poistenia, ktoré inak celé smeruje do Sociálnej poisťovne, čiže do I. piliera. Ak je osoba zapojená do II. piliera, časť poistného sa odvádza do DSS, čiže do II. piliera, a zvyšok ostáva v I. pilieri.

 

Sadzba povinných príspevkov:

Od 1. januára 2023 sa sadzba každoročne zvyšuje o 0,25 % ročne až do roku 2027. Týka sa to všetkých osôb, ktoré sú účastníkmi II. piliera.

 

Postupné zvyšovanie sadzby:

Rok

Sadzba povinného príspevku do II. piliera

2023

5,5 %

2024

5,75 %

2025

6 %

2026

6,25 %

2027 a ďalej

6,5 % (konečná sadzba)

 

 

Ing. Janka Kubíková