15. 11. 2026
INFORMAČNÝ PORTÁL

Príprava stavieb

Všeobecné povinnosti vo výstavbe sú koncipované ako základné zásady a zároveň ako výkladové pravidlá pre celý proces výstavby v rámci prípravy stavieb.

Základné požiadavky na stavby

Znenie § 18 ods. 1 sa opiera o základné požiadavky na stavby podľa príloha I nariadenia EÚ č. 305/2011 a o požiadavky na navrhovanie a zhotovovanie stavieb. Ich spojením sa zakladá dôležitá zásada platná pre akúkoľvek výstavbu.

Nový stavebný zákon zakotvuje základnú povinnosť pri navrhovaní a realizácii stavieb, pričom zdôrazňuje dodržiavanie technických, bezpečnostných a bezbariérových štandardov počas celej životnosti stavby. Toto ustanovenie posilňuje dôraz na kvalitné projektovanie a realizáciu stavieb, pričom reflektuje aj moderné štandardy v oblasti bezbariérového prístupu. Cieľom je zabezpečiť, aby stavby boli bezpečné, funkčné a dostupné pre všetkých užívateľov počas celej svojej životnosti.

Nový stavebný zákon ustanovil povinnosť dodržiavať technické normy a právne predpisy, pričom ide o povinnosti záväzné pre projektantov, stavebné firmy aj stavebné úrady. Po novom sú bezbariérové požiadavky nevyhnutné pre verejné budovy, a to napríklad pre úrady, školy, nemocnice, obchodné centrá, aby boli prístupné všetkým občanom. Nedodržanie týchto požiadaviek môže mať za následok odmietnutie kolaudácie stavby alebo sankcie zo strany stavebného úradu.

–   Zachovanie základných požiadaviek na stavby

Každá stavba musí byť navrhnutá a postavená tak, aby počas celej svojej životnosti spĺňala základné požiadavky na bezpečnosť, stabilitu a funkčnosť.

Ide najmä o požiadavky týkajúce sa:

•    mechanickej odolnosti a stability, a to napríklad ochrana pred zrútením stavby,

•    požiarnej bezpečnosti,

•    ochrany zdravia a životného prostredia,

•    hygieny a energetickej hospodárnosti stavby.

 

–   Dodržiavanie stavebno-technických požiadaviek na výstavbu

Pri projektovaní a realizácii stavieb musia byť dodržané technické normy a predpisy vzťahujúce sa na jednotlivé typy stavieb, ide napríklad o normy pre zaťaženie konštrukcií, tepelnú izoláciu, statiku, seizmickú odolnosť, ochranu pred hlukom. Stavebno-technické požiadavky slúžia na zabezpečenie kvality výstavby a ochranu verejných aj súkromných záujmov.

 

–   Požiadavky na bezbariérové užívanie stavieb

V prípade, že stavba slúži na všeobecné užívanie alebo ide o verejnú budovu, musí spĺňať aj požiadavky na bezbariérový prístup a užívanie. Cieľom tohto ustanovenia je umožniť osobám so zdravotným postihnutím a osobám s obmedzenou pohyblivosťou, napríklad seniorom, rodičom s kočíkmi, rovnocenný prístup k budovám a ich službám.

 

Bezbariérové riešenia zahŕňajú

•    rampy a výťahy pre imobilných,

•    šírku dverí a chodieb vhodnú pre vozíčkarov,

•    zodpovedajúcu výšku ovládacích prvkov, ako tlačidlá výťahov, dverné kľučky,

•    orientačné prvky pre osoby so zrakovým postihnutím.

 

Posúdenie stavebného zámeru stavebným úradom

Nový stavebný zákon znením odseku 2 vyjadruje základný princíp výstavby, a to že každý stavebný zámer musí posúdiť stavebný úrad. Rovnaký proces ako pri zhotovovaní stavby, napríklad pri zmene dokončenej stavby, sa zavádza aj pri odstraňovaní stavby na základe záujmu jej vlastníka. To znamená začať so stavebným zámerom, zabezpečením stanovísk dotknutých orgánov a vyjadrení dotknutých právnických osôb, vypracovaním správy o prerokovaní stavebného zámeru a končiac rozhodnutím stavebného úradu.

Znenie ustanovenia zakotvuje povinnosť získať rozhodnutie o stavebnom zámere ako kľúčový právny akt pri akejkoľvek výstavbe, zmene stavby, odstraňovaní stavby či stavebných úpravách. Toto ustanovenie posilňuje právnu istotu vo výstavbe a zabezpečuje, že stavebné rozhodnutia majú dlhodobú platnosť a záväznosť, čím sa predchádza možným komplikáciám pri zmene vlastníka nehnuteľnosti.

Nový stavebný zákon prináša povinnosť stavebníka získať rozhodnutie pred začatím akýchkoľvek stavebných prác. Tiež upravuje záväznosť pre právnych nástupcov, a to napríklad pri predaji nehnuteľnosti je nový vlastník povinný dodržiavať už schválený stavebný zámer. Taktiež zavádza sankcie za nedodržanie, a to ak stavebník začne práce bez rozhodnutia o stavebnom zámere, môže mu byť nariadené zastavenie stavby, pokuta alebo odstránenie stavby.

–   Povinnosť získať rozhodnutie o stavebnom zámere

Rozhodnutie o stavebnom zámere je nevyhnutné pre všetky stavebné činnosti, ak zákon nestanovuje výnimky.

Uvedená povinnosť sa vzťahuje na

•    nové stavby – výstavba budov, ciest, inžinierskych sietí,

•    zmeny dokončených stavieb – nadstavby, prístavby, rekonštrukcie,

•    odstraňovanie stavieb – demolácie budov, odstránenie časti stavby,

•    stavebné úpravy na stavbe alebo pozemku – zásahy, ktoré menia vzhľad, statiku alebo funkčnosť stavby.

 

–   Právna záväznosť rozhodnutia o stavebnom zámere

Rozhodnutie o stavebnom zámere viaže nielen stavebníka, ale aj jeho právnych nástupcov a ďalších účastníkov konania. To znamená, že ak dôjde k zmene vlastníka stavby či pozemku, nový vlastník musí rešpektovať právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere. Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť kontinuitu výstavby a predísť situáciám, keď by nový vlastník mohol svojvoľne meniť už schválený stavebný zámer.

 

Ohlásenie stavebných prác úradu

Nový stavebný zákon v tomto ustanovení vymedzuje, v ktorých prípadoch je stavebník povinný zamýšľané stavebné práce stavebnému úradu ohlásiť. Ako uvádza dôvodová správa k návrhu zákona, ohlasovanie sa ponechalo len pri stavebných úpravách a drobných stavbách, ktoré je vzhľadom na ich umiestnenie potrebné posúdiť z hľadiska ochrany verejných záujmov, a to aj na predchádzanie nezrovnalostí a nedorozumení vo vzťahu k vlastníkom susedných nehnuteľností.

Toto ustanovenie určuje situácie, v ktorých je stavebník povinný ohlásiť stavebnému úradu svoj zámer, aj keď sa nevyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere. Ohlásenie je zjednodušená forma povoľovania stavebných prác, ktorá sa vzťahuje na drobné stavby a určité špecifické prípady stavebných úprav.

Ohlásenie stavebnému úradu je zjednodušený režim povoľovania určený pre drobné stavby a stavebné úpravy, ktoré by mohli mať vplyv na verejné priestranstvá, susedné pozemky, pamiatkové zóny alebo bezpečnosť a životné prostredie. Cieľom je zabezpečiť transparentnosť a kontrolu aj pri menších stavebných činnostiach, ktoré by mohli ovplyvniť okolie.

V súlade s novým stavebným zákonom stavebník nemusí podávať žiadosť o rozhodnutie o stavebnom zámere, ale je povinný ohlásiť zámer stavebnému úradu. Stavebný úrad môže určiť dodatočné podmienky alebo v prípade pochybností nariadiť, že stavba musí prejsť klasickým povoľovacím procesom a pri nesplnení ohlasovacej povinnosti môže stavebný úrad zastaviť práce a nariadiť ich dodatočné schválenie alebo odstránenie stavby.

 

–   Zásady ohlasovacej povinnosti

Ohlásenie sa vyžaduje pri drobných stavbách uvedených v § 2 ods. 4 písm. a) až c) – ide o stavby doplnkového charakteru, ako sú drobné hospodárske stavby, prístrešky, garáže do určitej plochy, sklady dreva, altánky a podobne.

Ohlásenie sa vyžaduje aj pri iných drobných stavbách a stavebných úpravách, ak sú splnené niektoré z nasledujúcich podmienok

•    stavebné práce sa vykonávajú na verejnom priestranstve – stavba reklamných zariadení, drobných predajných stánkov, lavičiek, fontán,

•    stavba alebo terénne úpravy sa zhotovujú vo vzdialenosti menšej ako 2 m od hranice pozemku, pričom cieľom je zabezpečiť práva susedov a predísť konfliktom v prípade tesného umiestnenia stavby pri hranici pozemku,

•    stavebné práce sa týkajú stavby, ktorá je predmetom číslovania súpisným číslom – drobné stavby alebo prístavby, ktoré môžu byť evidované samostatným súpisným číslom,

•    zhotovuje sa budova spojená so zemou pevným základom – ide o menšiu stavbu, ktorá spĺňa parametre drobnej stavby, ale má pevný základ, je potrebné ohlásenie,

•    zhotovuje sa podzemná stavba – pivnice, podzemné sklady, menšie kanalizačné či vodovodné stavby,

•    stavebné práce sa vykonávajú na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou – pri pamiatkovo chránených objektoch je nutná zvýšená kontrola zo strany stavebného úradu a pamiatkových orgánov,

•    stavba sa nachádza v pamiatkovom území, chránenom území alebo v ochrannom pásme chráneného územia – cieľom je ochrana historicky, ekologicky či urbanisticky významných oblastí,

•    stavebné práce môžu ohroziť zdravie ľudí, životné prostredie alebo bezpečnosť – práce, ktoré môžu spôsobiť zhoršenie stability stavby, zvýšené riziko požiaru alebo neprimeraný hluk a znečistenie,

•    stavebné práce sa vykonávajú na pobrežnom pozemku, v inundačnom území alebo v ochrannom pásme vodárenského zdroja – podliehajú prísnejším regulačným opatreniam z dôvodu ochrany vôd a prírody.

 

Špecifické typy stavebných prác a zariadení, pri ktorých sa vyžaduje povinnosť ohlásenia stavebnému úradu

Nový stavebný zákon rozširuje povinnosť ohlásenia stavebnému úradu na špecifické typy stavebných prác a zariadení, ktoré síce nemusia podliehať povoľovaciemu konaniu, ale môžu mať významný technický, bezpečnostný alebo estetický vplyv na okolie.

 

Ohlasovacia povinnosť pri týchto typoch stavebných činností zabezpečuje transparentnosť a odbornú kontrolu, pričom zároveň umožňuje rýchlejšiu administratívu v porovnaní so štandardným povoľovacím procesom. Tento prístup zohľadňuje moderné technologické trendy, a to napríklad obnoviteľné zdroje energie, a zároveň chráni historické, bezpečnostné a estetické hodnoty stavieb.

Stavebný úrad po ohlásení môže vziať na vedomie ohlásenie a nevzniesť námietky, vydať stanovisko s podmienkami realizácie, rozhodnúť, že je potrebné klasické stavebné povolenie. Ak stavebník neohlási práce, ktoré podliehajú tejto povinnosti, môže čeliť sankciám alebo príkazu na odstránenie neoprávnenej stavebnej úpravy.

 

–   Situácie, v ktorých je potrebné ohlásenie

1. Nové nadzemné a podzemné vedenia elektronických komunikačných sietí

     Ide o rozvody optických, metalických alebo rádiových sietí, ktoré zabezpečujú telekomunikačné služby.

     Dôvodom ohlasovacej povinnosti je potenciálny zásah do verejného priestranstva, súkromných pozemkov a existujúcej infraštruktúry. Stavebný úrad môže pri ohlásení preskúmať umiestnenie a koordináciu s inými inžinierskymi sieťami, čím sa predchádza kolíziám s vodovodnými, plynovými a elektrickými vedeniami.

2. Zariadenia využívajúce slnečnú energiu a spoločné umiestnenia uskladňovania energie

     Ohlásenie je potrebné pri inštalácii solárnych panelov, fotovoltických systémov a batériových úložísk, ktoré sú integrované do budov alebo iných konštrukcií, majú výkon od 50 kW do 100 kW vrátane.

     Dôvodom ohlasovacej povinnosti je zabezpečenie technickej bezpečnosti, ochrana verejného priestoru a koordinácia s existujúcou infraštruktúrou. Pre menšie zariadenia do 50 kW ohlásenie nie je povinné, čím sa podporuje rozvoj malých obnoviteľných zdrojov energie.

3. Údržba stavby, ktorá môže ovplyvniť stabilitu, protipožiarnu bezpečnosť, vzhľad vo verejnom priestore alebo životné prostredie

     Toto ustanovenie sa vzťahuje na rozsiahlejšie rekonštrukčné práce, pri ktorých môže dôjsť k zásadným zmenám v statike, požiarnej ochrane alebo vizuálnom vzhľade stavby.

     Patrí sem napríklad výmena nosných konštrukcií, úpravy fasády vo významných mestských lokalitách, zásahy, ktoré môžu zmeniť pôvodný architektonický charakter budovy.

     Dôvodom ohlasovacej povinnosti je kontrola bezpečnosti a estetického začlenenia do prostredia.

4. Údržba stavby, ktorá je kultúrnou pamiatkou

     Pri stavebných prácach na pamiatkovo chránených objektoch je nevyhnutná kontrola zo strany stavebného úradu a príslušného pamiatkového orgánu.

     Ohlásenie je povinné aj pri menších úpravách, ako sú reštaurovanie fasád, výmena okien a strešných krytín, rekonštrukcia interiérov so zachovaním historických prvkov. Cieľom je zachovanie autentickosti a historickej hodnoty budovy.

 

Ing. Tibor Trizuliak 

Aktuálna téma
Pracovné právo
Mzdy a odvody
Chyby, omyly, pokuty
Výdavky zamestnávateľa
Verejná správa