Prípady
z praxe
pracovná disciplína
a právna zodpovednosť
|
? |
Opakované porušenie pracovnej disciplíny
Pretože zamestnanec opakovane porušil pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom, zamestnávateľ s ním skončil pracovný pomer výpoveďou. Zamestnávateľ však takémuto zamestnancovi neponúkol inú, pre nehu vhodnú prácu na svojom pracovisku, a to aj napriek tomu, že v danom čase mal takéto pracovné miesto voľné.
Konal zamestnávateľ v súlade s platným právom?
Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce platí, že v prípade udelenia výpovede zamestnancovi pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny platí, že zamestnávateľ nemusí uplatniť procesný postup podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, teda nemusí preukázať, že:
• zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
• zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.
|
? |
Výpoveď za porušenie pracovnej disciplíny
Zamestnávateľ dal zamestnancovi, ktorý opakovane porušil pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom, výpoveď. Zamestnanec sa však dožadoval, aby mu zamestnávateľ dal možnosť vyjadriť sa k dôvodom predmetnej výpovede, čomu zamestnávateľ nevyhovel s odôvodnením, že beztak nezmení svoje rozhodnutie.
Konal zamestnávateľ v súlade s platným právom?
V prípade, že dôvodom na udelenie výpovede zo strany zamestnávateľa je porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom (čo je aj tento prípad), je potrebné z procesnej stránky dodržať postup podľa § 63 ods. 6 Zákonníka práce, podľa ktorého ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu, pričom ale Zákonník práce výslovne nespája nedodržanie tohto postupu s neplatnosťou udelenia výpovede. Pritom spôsob, akým sa zamestnanec vyjadrí k udelenej výpovedi je na jeho úvahe, môže tak urobiť písomnou formou alebo aj neformálne, ústnou formou. Preto možno uviesť, že zamestnávateľ nekonal v súlade s platným právom.
|
? |
Náhrada škody
Zamestnávateľ požadoval od zamestnanca náhradu škody na majetku, ktorá mu vznikla v dôsledku toho, že zamestnanec neaktivoval protipožiarne zariadenie, hoci bol na túto povinnosť upozornený. Zamestnanec odmietol túto náhradu škody zamestnávateľovi uhradiť s odôvodnením, že protiprávneho konania sa zamestnanec môže dopustiť výlučne konaním, teda nemôže ísť o nekonanie alebo opomenutie konania. Taktiež zamestnanec argumentoval, že porušil pracovný poriadok, ktorý je len vnútorným právnym predpisom. Zamestnávateľ však aj napriek tomu požadoval náhradu škody a argumentoval porušením predpisov bezpečnosti práce.
Konal zamestnávateľ v súlade s platným právom?
Pod protiprávne konanie zamestnanca možno zaradiť aj každé jeho konanie, ktoré je v rozpore s pracovnou zmluvou, ktorá je platná. V konkrétnom prípade môže ísť o porušenie ustanovení obligatórnych náležitostí pracovnej zmluvy podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce.
Pod protiprávnym konaním zamestnanca možno rozumieť aj každé jeho konanie, ktoré je v rozpore s vnútorným predpisom zamestnávateľa, ktorý je u zamestnávateľa platný. Takýmto významným vnútorným predpisom zamestnávateľa je aj pracovný poriadok. V pracovnom poriadku si zamestnávateľ upravuje napríklad jednotlivé prípady porušenia pracovnej disciplíny, z ktorého možno vyvodzovať jednotlivé sankcie, prípadne skončenie pracovného pomeru. Prípadné porušenie ustanovení pracovného poriadku je protiprávnym konaním zamestnanca, musia byť však kumulatívne splnené všetky predpoklady, ktoré v § 84 Zákonník práce ustanovuje pre platnosť pracovného poriadku. Pracovný poriadok môže byť vydaný len po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný; musí byť u zamestnávateľa riadne zverejnený; každý zamestnanec s ním musí byť riadne oboznámený a musí byť aj každému zamestnancovi prístupný. Preto možno uviesť, že zamestnávateľ konal v súlade s platným právom.
Vypracoval:
Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.








