20. 7. 2026
INFORMAČNÝ PORTÁL

Prípady pre prax
mzdy v podnikateľskej praxi

?

Nevyplatenie mzdy

Výplatný termín u zamestnávateľa je dohodnutý na 20-ty deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zamestnávateľ tvrdí, že je dočasne krátkodobo insolventný. Z tohto dôvodu 20. marca 2026 nevyplatí zamestnancom mzdy za mesiac február 2026. V podstate tak urobil svojvoľne, bez dohody so zamestnancami. Zamestnávateľ tvrdí, že uvedené mzdy vyplatí do konca apríla 2026.

Je postup zamestnávateľa správny?

Zamestnávateľ je povinný v danom prípade vyplatiť mzdy najneskôr do konca marca 2026. V zmysle ustanovenia § 129 ods. 1 Zákonníka práce je možné pre výplatu mzdy dohodnúť aj dlhšie alebo kratšie ako mesačné obdobie (napr. týždňové, prípadne aj denné) ustanovené zákonom, ako aj odloženie výplaty niektorej zložky mzdy na neskoršie obdobie (napr. mzdy za prácu nadčas na obdobie, kedy bude zamestnanec čerpať náhradné voľno), príp. aj dohodnúť postup v prípade dočasnej platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Túto dohodu však nie je možné nahradiť jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa. Ak v uvedenom prípade nedošlo k dohode medzi zamestnancami a zamestnávateľom, je postup zamestnávateľa v rozpore so Zákonníkom práce.

Zamestnanec má možnosť pracovný pomer okamžite skončiť, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu alebo náhradu mzdy, alebo ich časť, do 15 dní po uplynutí splatnosti [§ 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce]. V danom prípade to teda znamená, že ak zamestnávateľ nevyplatí mzdu za mesiac február 2026 do 15. apríla 2026 môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer.

?

Neodpracované hodiny

 

 

?

Výška mzdy s DPH

Spoločnosť s.r.o. - platiteľ DPH bude refaktúrovať mzdu svojho zamestnanca.

Musí spoločnosť na faktúre uvádzať výšku mzdy + DPH?

Refakturáciou služby sa vo všeobecnosti chápe vyhotovenie faktúry zákazníkovi obstarávateľom služby. V prípade refakturácie mzdy ide konkrétne o deklarovanie dodávky služby za protihodnotu vo forme mzdy vo faktúre v rámci obchodného vzťahu, pri ktorom poskytovateľ služby nerealizuje dodávku vlastnými kapacitami, ale vykonanie služby objedná vo svojom mene u inej osoby.

Podľa zákona o DPH platí, ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama ju aj dodala. Ak ide o službu, ktorá podlieha dani z pridanej hodnoty, potom k uvedenej službe musí platiteľ dane pri refakturácii uplatniť samotnú daň z pridanej hodnoty. Ak zdaniteľná osoba pri obstaraní služby koná vo svojom mene a na svoj účet s následným požadovaním úhrady od inej osoby, ide v podstate o obstaranie služby vo svojom mene pre inú osobu, tzv. refakturáciu služby. To znamená, že sa uplatňuje daň pri preúčtovaní služieb, ak sú tieto nakúpené v mene a na účet platiteľa dane od osoby podliehajúcej dani, a následne tieto služby platiteľ dane vyúčtuje inej osobe ako samostatné plnenie. Takéto plnenie sa považuje za zdaniteľné plnenie platiteľa dane a je povinný uplatniť k preúčtovanému zdaniteľnému plneniu sadzbu dane prislúchajúcu poskytnutej službe.

Pre úplnosť možno pripomenúť v uvedenej súvislosti aj problematiku dočasného pridelenia zamestnancov. Dočasné pridelenie pracovníkov resp. zamestnancov je potrebné chápať ako službu, ktorú poskytuje štandardný zamestnávateľ pre užívateľského zamestnávateľa, zameranú na prenájom zamestnancov na určitý čas za účelom vykonávania pracovných činností podľa zadania užívateľského zamestnávateľa. Poskytnutie resp. dočasné pridelenie zamestnancov sa uskutočňuje na základe obchodných vzťahov (upravených Obchodným zákonníkom) resp. zmluvnou formou za určitú finančnú náhradu, ktorá predstavuje odplatu za poskytnutú službu. Bez ohľadu na skutočnosť, že uvedená výška odplaty môže predstavovať len refundáciu nevyhnutných nákladov, bez prirážky resp. zisku, ktoré užívateľský zamestnávateľ uhrádza štandardnému zamestnávateľovi, posudzuje sa dočasné pridelenie zamestancov v oblasti uplatňovania dane z pridanej hodnoty za poskytnutie služby za protihodnotu.

V prípade dočasného pridelenia zamestnancov sa určí miesto dodania služby podľa všeobecného (základného) pravidla, tzn. podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o DPH za predpokladu, že užívateľský zamestnávateľ je zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

 

Vy pracoval: Ing. Ján Mintál