Prípady pre prax – lehoty, doby a spory v pracovnoprávnych vzťahoch

Koniec skúšobnej doby

Ako treba správne posudzovať trvanie dvojmesačnej skúšobnej doby, ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru dňa 11. marca 2026.

Končí mu skúšobná doba až 11. mája 2026 – t. j. až v pracovný deň (pondelok)?

V prípade, ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru s dohodnutou dvojmesačnou skúšobnou dobou počas kalendárneho mesiaca (t. j. v danom prípade 11. marca 2026), táto skúšobná doba skončí po uplynutí dohodnutej skúšobnej doby. To znamená, že posledným dňom skúšobnej doby bude 10. máj 2026. Dohodnutá skúšobná doba totiž skončí v zmysle § 37 Zákonníka práce uplynutím jej posledného dňa, bez ohľadu na to, či ide o pracovný deň alebo nie.

Skončenie pracovného pomeru

Zamestnanec dostal výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce - nadbytočnosť. Výpoveď prevzal 31. marca 2026. Výpovedná doba mu začala plynúť 1. apríla 2026 a mala skončiť 31. mája 2026. Zamestnanec však 20. apríla 2026 ochorel. Dočasná práceneschopnosť mu skončí 5. júna 2026.

Akým dňom skončil pracovný pomer zamestnanca?

V prípade, keď je zamestnancovi daná výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, je to dôvod, na ktorý by sa mohlo aplikovať ustanovenie § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce o zákaze výpovede z dôvodu práceneschopnosti zamestnanca. V danom prípade však zamestnanec výpoveď prevzal a výpovedná doba, ktorá je 2 mesiace a začala plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca odo dňa doručenia výpovede zamestnancovi, t. j. 1. apríla 2026. Až potom, keď výpovedná doba začala plynúť sa zamestnanec stal práceneschopným. Je potrebné preto aplikovať ustanovenie § 64 ods. 2 Zákonníka práce, ktorý uvádza, ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby, teda pred začiatkom práceneschopnosti tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.

To znamená, za predpokladu, že zamestnanec neoznámi, že na predĺžení pracovného pomeru počas ochrannej doby trvá, deň 5. jún 2026 bude posledným dňom výpovednej doby, teda aj dňom skončenia pracovného pomeru.

Výpovdná doba

Doručenie výpovede prebehlo priamo na pracovisku dňa 25. februára 2026. Zamestnanec ju však odmietol prevziať aj napriek tomu, že bol prítomný. Následne potom doručenie výpovede nastalo poštovým podnikom, táto výpoveď bola prevzatá menovaným až 2. apríla 2026.

Kedy nastávajú účinky doručenia a predlžuje sa výpovedná doba o jeden mesiac?

Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa podľa § 38 ods.4 Zákonníka práce splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme, alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec prijatie písomnosti odmietne. To znamená, že doručenie výpovede je platné zo dňa 25. februára 2026, kedy bola doručená priamo na pracovisku a zamestnanec ju odmietol prevziať. Účinky doručenia totiž nastanú aj vtedy, ak zamestnanec prijatie písomnosti odmietne.

Mzda v hotovosti

Je tzv. domácky zamestnanec v zmysle § 52 Zákonníka práce povinný si pre mzdu vyplácanú v hotovosti prísť k zamestnávateľovi, alebo je zamestnávateľ ju povinný zaslať zamestnancovi?

Pracovný pomer zamestnanca, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste (ďalej len „domácka práca”) alebo vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií (ďalej len „telepráca”) v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhuje, sa spravuje týmto zákonom s týmito odchýlkami:

•    neuplatňujú sa ustanovenia o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času, nepretržitom dennom odpočinku a nepretržitom odpočinku v týždni,

•    neuplatňujú sa ustanovenia o prestojoch okrem prestojov, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ,

•    zamestnancovi nepatrí náhrada mzdy pri dôležitých osobných prekážkach v práci okrem náhrady mzdy podľa § 141 ods. 2 písm. d) Zákonníka práce,

•    zamestnancovi nepatrí mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.

Je pravdou, že vo vzťahu k nároku na mzdu za vykonanú prácu v zmysle ustanovenia § 130 ods. 4 Zákonníka práce sa ako miesto uspokojenia nároku na mzdu formou jej výplaty v hotovosti (nie teda bezhotovostným prevodom na účet zamestnanca) zásadne ustanovuje pracovisko zamestnanca – tzn. u domáckeho zamestnanca jeho bydlisko.

V tomto prípade môže vzniknúť úvaha, či na výplatu mzdy sa v zmysle ustanovenia § 1 ods. 4 Zákonníka práce majú uplatniť ustanovenia štvrtej časti Zákonníka práce alebo ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce splnenie dlhu (§ 559 a nasl.). Podľa § 567 Občianskeho zákonníka sa totiž dlh uspokojuje na mieste, na ktorom sa účastníci dohodli, pričom ak nie je miesto plnenia dlhu dohodnuté, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. Z hľadiska logiky veci a s odvolaním sa na určenie príslušnosti ustanovení Zákonníka práce by však nemalo byť pochybné, že v danom prípade sa dané otázky spravujú ustanoveniami štvrtej časti Zákonníka práce - iba v tých častiach, v ktorých úprava podľa Zákonníka práce nie je dostatočná, by bolo nevyhnutné použiť úpravu podľa Občianskeho zákonníka.

Podľa spomínaného ustanovenia § 130 ods. 4 Zákonníka práce je totiž problematika miesta hotovostnej výplaty u domáckeho zamestnanca dostatočne upravená takým spôsobom, že ak sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže v zamestnávateľom určený deň výplaty mzdy dostaviť pre výplatu mzdy alebo ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zamestnávateľ je povinný zaslať mu mzdu na svoje náklady a svoju zodpovednosť na adresu zamestnancom uvedeného bydliska, pokiaľ sa so zamestnancom nedohodne inak.

Výplata mzdy

Zamestnanec požiadal zamestnávateľa o výplatu mzdy v plnej výške za mesiac august ku dňu 4. septembra.

Je zamestnávateľ povinný vyhovieť tomuto zamestnávateľovi do 7 dní od podania žiadosti podľa § 33 ods. 3 Zákonníka práce?

Nárok zamestnanca na výplatu mzdy za prácu vykonanú v pracovnom pomere je zamestnávateľ podľa § 130 ods. 2 Zákonníka práce povinný uspokojiť vo výplatnom termíne určenom dohodou zamestnanca a zamestnávateľa v pracovnej zmluve alebo v termíne dohodnutom zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov. Ak termín splatnosti mzdy nie je takto určený, zamestnávateľ je povinný uspokojiť nárok zamestnanca na mzdu podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mesačne pozadu, t. j. najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

V zmysle znenia otázky teda možno konštatovať, že nárok sa podľa § 33 ods. 3 Zákonníka práce musí uspokojiť do siedmich dní odo dňa predloženia požiadavky jedného účastníka na uspokojenie svojho nároku druhému účastníkovi len vtedy, ak posudzovanie okamihu uspokojenia nároku sa prednostne neustanovilo ustanoveniami Zákonníka práce (podľa ktorého platí, že ak lehota uspokojenia nároku nie je ustanovená právnym predpisom - teda nielen Zákonníkom práce, ale akýmkoľvek všeobecne záväzným právnym predpisom), alebo určená rozhodnutím (t. j. rozhodnutím akéhokoľvek orgánu príslušného na základe všeobecne záväzného právneho predpisu na posudzovanie a rozhodovanie vo veci - napr. súdu), alebo dohodou účastníkov pracovnoprávneho vzťahu.

V danom prípade tak povinnosť zamestnávateľovi nevzniká, nakoľko Zákonník práce pre splatnosť mzdy ustanovuje iný termín – vzájomne dohodnutý v pracovnej zmluve. To však neznamená (aj v kontexte s § 130 ods. 3 Zákonníka práce), že zamestnávateľ zamestnancovej požiadavke vyhovieť nesmie.

Ing. Ján Mintál

§ 33 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce

(1) Nárok je potrebné uspokojiť na mieste ustanovenom týmto zákonom alebo dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo toho, čí nárok sa má uspokojiť.

(2) Ak sa uspokojuje nárok doručovaním poštovým podnikom, je nárok uspokojený okamihom doručenia plnenia. Ak sa nárok uspokojuje prostredníctvom banky alebo pobočky zahraničnej banky v Slovenskej republike, je nárok uspokojený pripísaním peňažných prostriedkov na účet oprávneného.

(3) Ak nie je lehota uspokojenia nároku ustanovená právnym predpisom alebo ak nie je určená v rozhodnutí alebo dohodnutá, musí sa nárok uspokojiť do siedmich dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.

(4) Nárok možno uspokojiť aj zložením do úradnej úschovy.

§ 129 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce

Splatnosť mzdy

(1) Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

(2) Na žiadosť zamestnanca musí mu byť mzda splatná počas dovolenky vyplatená pred nastúpením dovolenky.

(3) Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

§ 130 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce

Výplata mzdy

(1) Vyplácaná mzda sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor, ak kolektívna zmluva alebo zamestnávateľ...