Primeranosť dojednanej
zmluvnej pokuty
zmluvnej pokuty
- Zmluvná pokuta a súdne rozhodnutie
- Právna úprava zmluvnej
pokuty v obchodnoprávnych
a občianskoprávnych vzťahoch
- Moderačné právo súdu
- Rozpor zmluvného dojednania
s dobrými mravmi
- Odpovede súdnej praxe
1. Zmluvná pokuta a súdne rozhodnutie
Zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom, ktorého účelom je jednak hrozba dostatočne citeľnej majetkovej sankcie voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní zabezpečenú povinnosť a jednak zabezpečenie veriteľa proti prípadným škodám, ktoré by mu mohli nesplnením zabezpečenej povinnosti vzniknúť. Zmluvná pokuta dojednaná pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti nie je príslušenstvom pohľadávky zo zmluvy, v ktorej bola dojednaná, ale samostatným právom.
Primárne má teda zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute slúžiť preventívne ako hrozba pred nesplnením zmluvnej povinnosti, čo vyplýva aj z jeho systematického zaradenia medzi zabezpečovacie inštitúty.
- Plnenie zmluvných záväzkov
Jednou zo zásad poctivého obchodného styku je včasné platenie, resp. včasné a riadne plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv. Ako konštatovala aj súdna judikatúra, porušovanie tejto zásady je už také rozšírené v našom (nielen) podnikateľskom prostredí, že sa prestáva chápať ako nekalé konanie, ba práve naopak, za nekalé konanie dlžníci považujú práveže sankcionovanie veriteľom za nedodržiavanie zmluvných záväzkov, pričom sami dlžníci si tento postih pre prípad nedodržania záväzku dobrovoľne dojednali. V tejto situácii je namieste dôraznejšie zabezpečenie záväzkov, navyše pri dlžníkoch, u ktorých nie je možné poznať mieru ich zmluvnej spoľahlivosti, a teda keď veriteľ ide do väčšieho rizika, sa výška dojednaných zmluvných sankcií pre prípad nesplnenia záväzku samozrejme predpokladá ešte vyššia. Týka sa to aj výšky prípadnej dojednanej zmluvnej pokuty.
Môže sa veriteľ spoľahnúť, že mu súd dojednanú zmluvnú pokutu prizná v prípade nesplnenia záväzku dlžníkom, keďže výška zmluvnej pokuty bola výsledkom konsenzu zmluvných strán? Je reálne sa v tomto smere domôcť exekučného titulu alebo môže súd skonštatovať neprimeranosť výšky dojednanej zmluvnej pokuty a túto veriteľovi priznať v nižšej výške prípadne mu ju vôbec nepriznať?
Môže sa veriteľ spoľahnúť, že mu súd dojednanú zmluvnú pokutu prizná v prípade nesplnenia záväzku dlžníkom, keďže výška zmluvnej pokuty bola výsledkom konsenzu zmluvných strán? Je reálne sa v tomto smere domôcť exekučného titulu alebo môže súd skonštatovať neprimeranosť výšky dojednanej zmluvnej pokuty a túto veriteľovi priznať v nižšej výške prípadne mu ju vôbec nepriznať?
Mnohé obchodné spoločnosti majú svoj business založený práve na zmluvných pokutách, pričom základom tohto businessu je predpoklad nízkeho právneho vedomia klientov – dlžníkov a z toho vyplývajúca ich zmluvná nespoľahlivosť. Minimálny kapitál teda podľa týchto spoločností môže „vyrobiť“ veľké peniaze, ktoré sú založené práve na výške „dojednanej“ zmluvnej pokuty. Aj takéto spoločnosti sú dôvodom, prečo sa súdna prax čoraz viac zaoberá primeranosťou výšky dojednanej zmluvnej pokuty, resp. dôvodom, prečo je zmluvná voľnosť vyjadrená v určitom zmluvnom dojednaní čoraz viac predmetom posudzovania a hodnotenia, čo vôbec neprispieva k zvyšovaniu právnej istoty veriteľov v zmluvných vzťahoch.
- Spotrebiteľské zmluvy
Sú relatívne osobitnou kategóriou (Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ – podnikateľ so spotrebiteľom – nepodnikateľom), kde do pozornosti dávame napríklad ustanovenie § 53 ods. 4 písm. k) ObčZ, podľa ktorého sa zmluvné ustanovenie uvedené v spotrebiteľskej zmluve, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, považuje za tzv. neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje neplatnosť tohto zmluvného dojednania.
Podnikateľská verejnosť sa teda pýta: Ako dojednať zmluvnú pokutu, aby bolo eventuálne súdne rozhodnutie predvídateľné a táto pokuta bola súdom priznaná? Odpoveď sa budeme snažiť nájsť na nasledujúcich riadkoch.
2. Právna úprava zmluvnej pokuty v obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahoch
2.1 Aktuálna právna úprava
- Občiansky zákonník
Zmluvná pokuta
§ 544
(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
(3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
(3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
§ 545
(1) Ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
(2) Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
(3) Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
(2) Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
(3) Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
§ 545a
Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
- Obchodný zákonník
Niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute
§ 300
Okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
§ 301
Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
§ 302
Odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
2.2 Prečo je zmluvná pokuta upravená aj v ObčZ aj v ObchZ?
Ustanovenia upravujúce zmluvnú pokutu v ObchZ sú koncipované len ako niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute, a to preto, že tieto majú vo vzťahu k ustanoveniam ObčZ špeciálny charakter, to zn., že ustanovenia ObčZ sa v obchodných záväzkových vzťahoch aplikujú len vtedy, ak ObchZ neustanovuje inak.
Ustanovenia ObchZ o zmluvnej pokute však nemožno použiť na záväzkové právne vzťahy upravené ObčZ, teda na vzťahy, ktoré sa nepovažujú za obchodné záväzkové vzťahy.
Čitateľom sa tento vzťah ObchZ a ObčZ ako zákona všeobecného, zastrešujúceho oblasť celého civilného práva môže zdať komplikovaný. S tým možno len súhlasiť. Preto vláda SR v tomto roku schválila Legislatívny zámer ObčZ, v ktorom už možno nájsť úvahy o koncepcii jednotného ObčZ, ktorého úprava by integrovala v sebe všetky základné súkromno-právne vzťahy, vrátane obchodných záväzkových právnych vzťahov a vzťahov vznikajúcich medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi. Cieľom nového ObčZ by bolo okrem iného odstrániť túto roztrieštenosť, neprehľadnosť, neucelenosť, nejednoznačnosť a rozpornosť. Legislatívny zámer je k nahliadnutiu na stránke Ministerstva spravodlivosti SR www.justice.gov.sk
Ustanovenia ObchZ o zmluvnej pokute však nemožno použiť na záväzkové právne vzťahy upravené ObčZ, teda na vzťahy, ktoré sa nepovažujú za obchodné záväzkové vzťahy.
Čitateľom sa tento vzťah ObchZ a ObčZ ako zákona všeobecného, zastrešujúceho oblasť celého civilného práva môže zdať komplikovaný. S tým možno len súhlasiť. Preto vláda SR v tomto roku schválila Legislatívny zámer ObčZ, v ktorom už možno nájsť úvahy o koncepcii jednotného ObčZ, ktorého úprava by integrovala v sebe všetky základné súkromno-právne vzťahy, vrátane obchodných záväzkových právnych vzťahov a vzťahov vznikajúcich medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi. Cieľom nového ObčZ by bolo okrem iného odstrániť túto roztrieštenosť, neprehľadnosť, neucelenosť, nejednoznačnosť a rozpornosť. Legislatívny zámer je k nahliadnutiu na stránke Ministerstva spravodlivosti SR www.justice.gov.sk
§ Z JUDIKATÚRY
k zmluvnej pokute v ObchZ
Úprava zmluvnej pokuty v ustanoveniach § 300 – § 302 ObchZ sa obmedzuje len na niektoré otázky, a to objektívnu povinnosť platiť zmluvnú pokutu (§ 300 ObchZ), podmienky pre zníženie zmluvnej pokuty (§ 301 ObchZ) a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty pri odstúpení od zmluvy (§ 302 ObchZ). Oproti tomu výlučne ObčZ upravuje vymedzenie pojmu zmluvnej pokuty a spôsob jej dojednania (§ 544 ObčZ). Z ustanovenia § 1 ods. 2 ObchZ vyplýva, že obchodné záväzkové vzťahy sa riadia ustanoveniami ObchZ, pričom v prípadoch, kedy niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov práva občianskeho. To isté platí, ak sú v ObchZ obsiahnuté len niektoré ustanovenia.
(Rozsudok NS ČR, sp. zn. 32 Odo 62/2004)
§ Z JUDIKATÚRY
k dojednaniu zmluvnej okuty
Zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda. Možno ju dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená jej výška alebo stanovený spôsob jej určenia. Zákon sám neobsahuje bližšiu úpravu, ako má byť výška zmluvnej pokuty stanovená. Pokutu možno dojednať ako jednorázovú, pevne stanovenou čiastkou alebo ako určitý (väčšinou percentný) podiel z určitej čiastky a stanovením spôsobu určenia zmluvnej pokuty sa rozumie tiež jej dojednanie percentom zo stanovenej čiastky za každý deň omeškania.
Nie je rozhodujúce, ako zmluvné strany označia svoju dohodu, prípadne či použijú priamo termín „zmluvná pokuta“, rozhodujúci je obsah ich dojednania. Penále je z právneho predpisu vyplývajúca povinnosť zaplatiť pokutu v prípade porušenia určitej zmluvnej povinnosti. Rovnako penále sa posudzujú podľa ustanovení o zmluvnej pokute.
Nie je rozhodujúce, ako zmluvné strany označia svoju dohodu, prípadne či použijú priamo termín „zmluvná pokuta“, rozhodujúci je obsah ich dojednania. Penále je z právneho predpisu vyplývajúca povinnosť zaplatiť pokutu v prípade porušenia určitej zmluvnej povinnosti. Rovnako penále sa posudzujú podľa ustanovení o zmluvnej pokute.
(Rozsudok NS ČR sp. zn. 33 Odo 454/2006 zo dňa 29. mája 2008)
2.3 Zavinenie porušenia povinnosti povinným subjektom
Zásadným rozdielom medzi občianskoprávnou a obchodnoprávnou úpravou zmluvnej pokuty je otázka vzniku povinnosti na zaplatenie zmluvnej pokuty s ohľadom na zavinenie porušenia povinnosti povinným subjektom, a teda, či je dlžník povinný platiť zmluvnú pokutu, keď porušenie zmluvnej povinnosti nezavinil.
V občianskoprávnych vzťahoch je treba pri rozhodovaní o nároku na zmluvnú pokutu posúdiť, či bola splnená zákonná podmienka vzniku povinnosti na zaplatenie zmluvnej pokuty obsiahnutá v ustanovení § 545 ods. 3 ObčZ (ak z dohody účastníkov nevyplýva niečo iné). Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu je zo zákona viazaná na zavinené porušenie povinnosti povinným subjektom, pričom zavinenie povinného subjektu sa predpokladá. Dôkazné bremeno o nedostatku zavinenia potom spočíva na povinnom subjekte – dlžníkovi. Z hľadiska ustanovenia § 545 ods. 3 ObčZ postačuje k naplneniu podmienky zavinenia nedbanlivosť nevedomá, teda povinný subjekt nechcel, aby k porušeniu povinnosti došlo a ani nevedel, že spôsob zabezpečenia jej splnenia, ktorý zvolil, nie je dostačujúci a k splneniu povinnosti nevedie, avšak to vzhľadom k okolnostiam a k svojmu postaveniu či osobným pomerom vedieť mal a mohol. Zmluvnou pokutou môžu byť zabezpečené povinnosti obidvoch účastníkov zmluvy prípadne len niektorého z nich alebo len niektoré z povinností.
V občianskoprávnych vzťahoch je treba pri rozhodovaní o nároku na zmluvnú pokutu posúdiť, či bola splnená zákonná podmienka vzniku povinnosti na zaplatenie zmluvnej pokuty obsiahnutá v ustanovení § 545 ods. 3 ObčZ (ak z dohody účastníkov nevyplýva niečo iné). Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu je zo zákona viazaná na zavinené porušenie povinnosti povinným subjektom, pričom zavinenie povinného subjektu sa predpokladá. Dôkazné bremeno o nedostatku zavinenia potom spočíva na povinnom subjekte – dlžníkovi. Z hľadiska ustanovenia § 545 ods. 3 ObčZ postačuje k naplneniu podmienky zavinenia nedbanlivosť nevedomá, teda povinný subjekt nechcel, aby k porušeniu povinnosti došlo a ani nevedel, že spôsob zabezpečenia jej splnenia, ktorý zvolil, nie je dostačujúci a k splneniu povinnosti nevedie, avšak to vzhľadom k okolnostiam a k svojmu postaveniu či osobným pomerom vedieť mal a mohol. Zmluvnou pokutou môžu byť zabezpečené povinnosti obidvoch účastníkov zmluvy prípadne len niektorého z nich alebo len niektoré z povinností.
_______________
Jednou zo zásad poctivého obchodného styku je
včasné platenie, resp. včasné a riadne plnenie záväzkov
vyplývajúcich zo zmlúv.
_______________
Jednou zo zásad poctivého obchodného styku je
včasné platenie, resp. včasné a riadne plnenie záväzkov
vyplývajúcich zo zmlúv.
_______________
Preto treba hodnotiť zavinenie vždy vo vzťahu k porušeniu tej povinnosti, z ktorej je nárok na zmluvnú pokutu vyvodzovaný (pozri aj rozsudok NS ČR, sp. zn. 26 Odo 386/2006 zo dňa 25. 10. 2007).
V obchodných záväzkových vzťahoch je to však inak. Na povinnosť platiť zmluvnú pokutu nemá vplyv tá skutočnosť, že povinný subjekt (dlžník) nesplnil zmluvnú povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou z dôvodu existencie okolností vylučujúcich zodpovednosť. Zmluvne sa však dá aj táto zákonná úprava (§ 300 ObchZ) modifikovať, avšak hlavne v prospech dlžníka, čo je v praxi skôr výnimočné.
3. Moderačné právo súdu
3.1 Moderačné právo súdu v občianskych záväzkových vzťahoch
Relatívne nové ustanovenie § 545a ObčZ, ktoré bolo zavedené novelou č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2008 zaviedlo možnosť posúdenia výšky zmluvnej pokuty aj v občianskoprávnych vzťahoch a to s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti a výšku škody. Od účinnosti tejto novely teda súd môže neprimerane vysokú pokutu znížiť tak, ako je tomu v prípade obchodných záväzkových vzťahov. (Netreba zabúdať na dôležité intertemporálne ustanovenie týkajúce sa tejto zmeny, podľa ktorého ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov! – § 879j ObčZ)
Zákonodarca vychádzal pri zavedení tejto zmeny zo zásady, že pre to isté porušenie zmluvnej povinnosti nemôže veriteľ žiadať aj náhradu škody aj zmluvnú pokutu, ak sa veriteľ s dlžníkom nedohodnú inak. Za situácie, že veriteľ nie je oprávnený žiadať náhradu škody popri zmluvnej pokute, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu súd zníži hlavne s prihliadnutím na vzniknutú škodu. Súd by teda v uvedenom prípade mal prihliadnuť na výšku škody a dojednanú zmluvnú pokutu znížiť až na hranicu vzniknutej škody.
V tejto súvislosti však treba mať na pamäti aj ustanovenie § 519 ObčZ, podľa ktorého právo veriteľa na náhradu škody spôsobenej omeškaním dlžníka nie je dotknuté, avšak pri omeškaní s plnením peňažného dlhu možno náhradu škody požadovať, len pokiaľ nie je krytá úrokmi z omeškania alebo poplatkom z omeškania!
Zákonodarca vychádzal pri zavedení tejto zmeny zo zásady, že pre to isté porušenie zmluvnej povinnosti nemôže veriteľ žiadať aj náhradu škody aj zmluvnú pokutu, ak sa veriteľ s dlžníkom nedohodnú inak. Za situácie, že veriteľ nie je oprávnený žiadať náhradu škody popri zmluvnej pokute, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu súd zníži hlavne s prihliadnutím na vzniknutú škodu. Súd by teda v uvedenom prípade mal prihliadnuť na výšku škody a dojednanú zmluvnú pokutu znížiť až na hranicu vzniknutej škody.
V tejto súvislosti však treba mať na pamäti aj ustanovenie § 519 ObčZ, podľa ktorého právo veriteľa na náhradu škody spôsobenej omeškaním dlžníka nie je dotknuté, avšak pri omeškaní s plnením peňažného dlhu možno náhradu škody požadovať, len pokiaľ nie je krytá úrokmi z omeškania alebo poplatkom z omeškania!
? PRÍKLAD 1
Ak si veriteľ dohodol pri pôžičke 3 000 eur zmluvnú pokutu pre prípad omeškania s vrátením dlhu v rozsahu 100 % istiny (t.j. 3 000 eur) a veriteľovi vznikol ušlý zisk 1 000 eur, ale tiež mu vznikol nárok na úroky z omeškania (napr. vo výške 300 eur), tak by súd mohol znížiť zmluvnú pokutu 3 000 eur až na 700 eur (1 000 eur mínus 300 eur). Znížená zmluvná pokuta by tak pokryla spolu s úrokmi z omeškania celý ušlý zisk. Ak škoda v dôsledku porušenia povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, veriteľovi nevznikla, súd môže znížiť zmluvnú pokutu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a nemal by nebrať zreteľ na prijateľný rozsah úročenia. (Príklad po modifikácii na menu euro citovaný z www.nrsr.sk).
Treba dodať, že moderačné právo súdu môže súd aplikovať, a teda znižovať dojednanú zmluvnú pokutu len v prípade, ak je táto časť zmluvy resp. toto zmluvné ustanovenie posúdené ako platné. Pokiaľ by súd posúdil zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute ako neplatné, napríklad podľa § 54 ods. 4 písm. k) ObčZ v spojení s § 54 ods. 5 ObčZ (neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve), alebo podľa § 39 ObčZ (rozpor s dobrými mravmi), zmluvnú pokutu nemôže priznať vôbec.
3.2 Moderačné právo súdu v obchodných záväzkových vzťahoch
Ustanovenie § 301 ObchZ, ktoré upravuje tzv. moderačné právo súdu, t.j. právo súdu znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu má kogentný charakter a nemožno ho zmluvne vylúčiť alebo zmluvne modifikovať. Aplikácia tohto ustanovenia nie je podľa nášho názoru viazaná na procesnú obranu povinnej zmluvnej strany, t.j. dlžníka, teda nie je potrebné, aby odporca dal súdu návrh na zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty, resp. namietal výšku zmluvnej pokuty. Súd primeranosť zmluvnej pokuty posudzuje z úradnej povinnosti. Treba však dodať, že existujú v tomto smere aj opačné názory, a to, že súd môže využiť moderačné právo, len ak o to požiada dlžník, teda odporca v konaní (pozri napríklad Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 1. vydanie, Praha, C. H. Beck, 2006, str. 646). Podľa nášho názoru by to však vyjadril zákonodarca v znení § 301 ObchZ doplnením slovného spojenia „…na návrh…“; naviac, pri obdobnom znení § 545a ObčZ aj zákonodarca v dôvodovej správe k tomuto ustanoveniu vychádza z oficiality rozhodovania o znížení neprimerane vysokej zmluvnej pokuty. Polemizovať by sme však mohli o tom, že v obchodných záväzkových vzťahoch je dominantná zásada pevnosti dojednaných záväzkov a zásada zmluvnej voľnosti. Pokiaľ ideme aj do histórie, dobová judikatúra síce vychádzala z toho, že zmluvnú pokutu nemožno zmierniť z úradnej povinnosti a vyžaduje sa minimálne popretie nároku na plnenie zmluvnej pokuty zo strany dlžníka, avšak samotné zákonné znenie, z ktorého vychádzala umožňovalo zmierniť dojednanú pokutu súdom za predpokladu, že „dlžník preukáže, že je prílišná“ (§ 1336 Obecného zákoníka občanského). Dôkazné bremeno o neprimeranosti zmluvnej pokuty však v súčasnosti nezaťažuje dlžníka, preto sme toho názoru, že súd využíva toto svoje moderačné oprávnenie podľa vlastného uváženia a z úradnej povinnosti, čo možno vidieť aj vo viacerých súdnych rozhodnutiach (pozri napríklad nižšie citované rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 23 Cdo 485/2009 zo dňa 26. mája 2009).
Rovnako ako aplikácia moderačného práva je vecou súdu aj posúdenie hranice primeranosti výšky zmluvnej pokuty. Pokiaľ súd skonštatuje platnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute, zákon mu len ukladá, aby pri rozhodovaní o znížení dojednanej zmluvnej pokuty prihliadol na hodnotu a význam povinnosti, ktorej splnenie je zabezpečené touto zmluvnou pokutou. Za hodnotu možno považovať napríklad kúpnu cenu, ktorej zaplatenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou. Význam zabezpečovanej povinnosti musí súd zhodnotiť s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, najmä s ohľadom na to, aký význam malo splnenie zabezpečenej povinnosti pre veriteľa, nakoľko nemožno opomínať, že nesplnenie zmluvných povinností dlžníkom môže byť v niektorých prípadoch pre veriteľa (napr. dodávateľa) až likvidačné, a teda aj vyššia výška zmluvnej pokuty môže byť primeraná významu zabezpečovanej povinnosti.
Akousi dolnou hranicou, pod ktorú súd pri znížení dojednanej zmluvnej povinnosti nemôže zísť je výška škody, ktorá veriteľovi vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.
Akousi dolnou hranicou, pod ktorú súd pri znížení dojednanej zmluvnej povinnosti nemôže zísť je výška škody, ktorá veriteľovi vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.
§ Z JUDIKATÚRY
k posúdeniu primeranosti dojednanej zmluvnej pokuty
Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty je treba v zmysle § 301 ObchZ prihliadnuť k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti, k okolnostiam, pohnútkam a účelu, ktorý bol sledovaný dojednaním zmluvnej pokuty. Malo by sa prihliadnuť aj k výške úrokov z omeškania, ktoré tiež predstavujú sankciu za porušenie povinnosti. Primeranosť zmluvnej pokuty však nemožno posudzovať s ohľadom na dobu, za ktorú je zmluvná pokuta požadovaná.
(Rozsudok NS ČR, sp. zn. 32 Odo 62/2004 zo dňa 30. augusta 2004)
§ Z JUDIKATÚRY
k ďalším majetkovým právam
Je nepochybné, že v dôsledku porušenia povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou môžu vzniknúť oprávnenému okrem práva na zmluvnú pokutu aj ďalšie majetkové práva, ako napríklad právo na náhradu škody a právo na úroky z omeškania. Tiež na tieto práva, vzniknuté z porušenia tej istej povinnosti, súd pri použití moderačného oprávnenia prihliadne, nemôže však použitie moderačného oprávnenia založiť len na výške vzniknutej škody alebo len na výške (aj keď uhradeného) úroku z omeškania, bez toho, aby výšku zmluvnej pokuty pomeril s hodnotou a významom zabezpečovanej povinnosti.
(Rozsudok NS ČR, sp. zn. 32 Cdo 1002/2008 zo dňa 09. apríla 2009)
§ Z JUDIKATÚRY
k moderačnému právu
Použitie moderačného práva je zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov obchodného záväzkového vzťahu. Zmluvná voľnosť je jedným zo základných princípov, ktorým je ovládané obchodné právo a je pre toto právne odvetvie typické. Zákonná úprava však možnosť takéhoto zásahu predpokladá a upravuje.
Zásah súdu do zmluvných vzťahov aplikáciou § 301 ObchZ by mal byť výnimočným postupom len v skutočne odôvodnených prípadoch, ak sa pokuta (jej výška) javí ako neprimerane vysoká. Použitie tohto oprávnenia má byť výnimočné už aj preto, že v obchodných záväzkových vzťahoch sa predpokladá určitá miera profesionálnej zdatnosti podnikateľa, ktorá by sa mala prejaviť už pri vstupe do záväzkového vzťahu a pri uzatváraní zmlúv.
Moderácia podľa § 301 ObchZ prichádza do úvahy, len ak dohoda o zmluvnej pokute je platná. Z neplatnej zmluvy nemôže vzniknúť povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, čo vylučuje možnosť použitia moderačného oprávnenia súdu.
Pri posúdení primeranosti zmluvnej pokuty musí súd vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, pričom § 301 ObchZ stanovuje dve základné kritéria – hodnotu zabezpečenej povinnosti a význam zabezpečenej povinnosti.
Zmluvná pokuta v určitom zmysle, okrem zabezpečovacej funkcie, plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje pozíciu v prípadnom spore, pretože nemusí preukazovať výšku škody a právo na pokutu má, aj keď mu žiadna škoda nevznikla. I keď právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na to, či porušením zmluvnej povinnosti vznikla oprávnenému škoda, predsa je medzi zmluvnou pokutou a škodou vzniknutou porušením zabezpečenej zmluvnej povinnosti, resp. povinnosťou ju nahradiť, súvislosť (podľa § 545 ods. 2 ObčZ zmluvná pokuta nahradzuje náhradu škody a podľa § 301 ObchZ výška škody je limitom, ktorý stanovuje spodnú hranicu možného zníženia zmluvnej pokuty). Priznanie zmluvnej pokuty mnohonásobne prevyšujúcej právo, ktoré zabezpečuje, by viedlo k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu oprávneného a vo vzťahu k povinnému by bolo neúmerne prísnou a bezdôvodnou sankciou, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty.
Zásah súdu do zmluvných vzťahov aplikáciou § 301 ObchZ by mal byť výnimočným postupom len v skutočne odôvodnených prípadoch, ak sa pokuta (jej výška) javí ako neprimerane vysoká. Použitie tohto oprávnenia má byť výnimočné už aj preto, že v obchodných záväzkových vzťahoch sa predpokladá určitá miera profesionálnej zdatnosti podnikateľa, ktorá by sa mala prejaviť už pri vstupe do záväzkového vzťahu a pri uzatváraní zmlúv.
Moderácia podľa § 301 ObchZ prichádza do úvahy, len ak dohoda o zmluvnej pokute je platná. Z neplatnej zmluvy nemôže vzniknúť povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, čo vylučuje možnosť použitia moderačného oprávnenia súdu.
Pri posúdení primeranosti zmluvnej pokuty musí súd vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, pričom § 301 ObchZ stanovuje dve základné kritéria – hodnotu zabezpečenej povinnosti a význam zabezpečenej povinnosti.
Zmluvná pokuta v určitom zmysle, okrem zabezpečovacej funkcie, plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje pozíciu v prípadnom spore, pretože nemusí preukazovať výšku škody a právo na pokutu má, aj keď mu žiadna škoda nevznikla. I keď právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na to, či porušením zmluvnej povinnosti vznikla oprávnenému škoda, predsa je medzi zmluvnou pokutou a škodou vzniknutou porušením zabezpečenej zmluvnej povinnosti, resp. povinnosťou ju nahradiť, súvislosť (podľa § 545 ods. 2 ObčZ zmluvná pokuta nahradzuje náhradu škody a podľa § 301 ObchZ výška škody je limitom, ktorý stanovuje spodnú hranicu možného zníženia zmluvnej pokuty). Priznanie zmluvnej pokuty mnohonásobne prevyšujúcej právo, ktoré zabezpečuje, by viedlo k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu oprávneného a vo vzťahu k povinnému by bolo neúmerne prísnou a bezdôvodnou sankciou, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty.
(Rozsudok NS SR sp. zn. 1 Obdo V 93/2004 zo dňa 24. marca 2006)
§ Z JUDIKATÚRY
k rozhodnutiu súdu o použití moderačného práva
Rozhodnutie súdu o použití jeho moderačného práva podľa § 301 ObchZ, kedy neprimerane vysokú zmluvnú pokutu zníži, je výsledkom určitého procesu rozhodovania, ktorý zahŕňa tri postupné fázy:
V prvej fáze súd rieši otázku, či bola dojednaná neprimerane vysoká zmluvná pokuta. Pre toto posúdenie zákon žiadne kritéria nestanovuje. Záver o tom, či je dojednaná neprimerane vysoká zmluvná pokuta, je teda vecou voľnej úvahy súdu. Posúdenie otázky (ne)primeranosti zmluvnej pokuty závisí od okolností konkrétneho prípadu, najmä od dôvodov, ktoré k dojednaniu posudzovanej výšky zmluvnej pokuty viedli a od okolností, ktoré ho sprevádzali. Rovnako nie je vylúčené, aby súd už pri posudzovaní tejto otázky prihliadol na význam a hodnotu zabezpečovanej povinnosti, zákon mu to však neukladá.
V prípade, ak súd dôjde k záveru o neprimeranosti zmluvnej pokuty, nastupuje druhá fáza jeho rozhodovania, kedy posúdi, či využije svoje moderačné právo alebo nie, t.j. či neprimerane vysokú zmluvnú pokutu zníži. Ustanovenie § 301 ObchZ zakotvuje právo súdu, nie však jeho povinnosť znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu. Rovnako ako v popísanej prvej fáze jeho rozhodovania, zákon ani v tejto druhej fáze nevymedzuje žiadne kritériá pre rozhodnutie súdu, či svoje moderačné právo využije a je rovnako vecou jeho úvahy, či pri tomto posúdení prihliadne prípadne aj k významu a hodnote zabezpečovanej povinnosti.
Ak bude výsledkom druhej fázy rozhodovania súdu jeho záver, že svoje moderačné právo využije, nastupuje posledná tretia etapa jeho rozhodovania, kedy posudzuje, až kam (v akom rozsahu) neprimerane vysokú zmluvnú pokutu zníži. Až v tejto poslednej fáze rozhodovania je súd zo zákona povinný prihliadnuť k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti, pričom možnosť súdu znížiť zmluvnú pokutu nie je neobmedzená – veriteľ má vždy právo na pokutu aspoň vo výške vzniknutej škody.
Z vyššie uvedeného vyplýva záver, že ustanovenie § 301 ObchZ neukladá súdu povinnosť prihliadnuť k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti pri posúdení primeranosti (neprimeranosti) zmluvnej pokuty, ani pri rozhodovaní, či svoje moderačné právo využije, ale až pri následnom posúdení rozsahu zníženia zmluvnej pokuty.
V prvej fáze súd rieši otázku, či bola dojednaná neprimerane vysoká zmluvná pokuta. Pre toto posúdenie zákon žiadne kritéria nestanovuje. Záver o tom, či je dojednaná neprimerane vysoká zmluvná pokuta, je teda vecou voľnej úvahy súdu. Posúdenie otázky (ne)primeranosti zmluvnej pokuty závisí od okolností konkrétneho prípadu, najmä od dôvodov, ktoré k dojednaniu posudzovanej výšky zmluvnej pokuty viedli a od okolností, ktoré ho sprevádzali. Rovnako nie je vylúčené, aby súd už pri posudzovaní tejto otázky prihliadol na význam a hodnotu zabezpečovanej povinnosti, zákon mu to však neukladá.
V prípade, ak súd dôjde k záveru o neprimeranosti zmluvnej pokuty, nastupuje druhá fáza jeho rozhodovania, kedy posúdi, či využije svoje moderačné právo alebo nie, t.j. či neprimerane vysokú zmluvnú pokutu zníži. Ustanovenie § 301 ObchZ zakotvuje právo súdu, nie však jeho povinnosť znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu. Rovnako ako v popísanej prvej fáze jeho rozhodovania, zákon ani v tejto druhej fáze nevymedzuje žiadne kritériá pre rozhodnutie súdu, či svoje moderačné právo využije a je rovnako vecou jeho úvahy, či pri tomto posúdení prihliadne prípadne aj k významu a hodnote zabezpečovanej povinnosti.
Ak bude výsledkom druhej fázy rozhodovania súdu jeho záver, že svoje moderačné právo využije, nastupuje posledná tretia etapa jeho rozhodovania, kedy posudzuje, až kam (v akom rozsahu) neprimerane vysokú zmluvnú pokutu zníži. Až v tejto poslednej fáze rozhodovania je súd zo zákona povinný prihliadnuť k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti, pričom možnosť súdu znížiť zmluvnú pokutu nie je neobmedzená – veriteľ má vždy právo na pokutu aspoň vo výške vzniknutej škody.
Z vyššie uvedeného vyplýva záver, že ustanovenie § 301 ObchZ neukladá súdu povinnosť prihliadnuť k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti pri posúdení primeranosti (neprimeranosti) zmluvnej pokuty, ani pri rozhodovaní, či svoje moderačné právo využije, ale až pri následnom posúdení rozsahu zníženia zmluvnej pokuty.
(Rozsudok NS ČR, sp. zn. 23 Cdo 485/2009 zo dňa 26. mája 2009)
§ Z JUDIKATÚRY
k posúdeniu výšky zmluvnej pokuty
Výška zmluvnej pokuty sa nesmie posudzovať vo vzťahu k iným obchodným vzťahom. Jej (ne)primeranosť sa musí posúdiť v závislosti od okolností konkrétneho prípadu v posudzovanej veci, najmä od dôvodov, ktoré ku dojednaniu danej výšky zmluvnej pokuty viedli a od okolností, ktoré ho sprevádzali.
(rozsudok NS ČR, sp. zn. 23 Cdo 485/2009 zo dňa 26. mája 2009)
4. Rozpor zmluvného dojednania s dobrými mravmi
Podľa § 39 ObčZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah (bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento obsah stanoviť, na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, a na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere) ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich správania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.
V súvislosti s inštitútom zmluvnej pokuty je treba okrem takto všeobecne stanovených pravidiel použiť ďalšie vodítka, z ktorých možno usúdiť, čo je vo vzťahu k zmluvnej pokute v súlade so spoločenskými, kultúrnymi a mravnými normami.
Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je treba uvážiť predovšetkým funkcie zmluvnej pokuty (preventívnu – má donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku, uhradzovaciu a sankčnú – účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť sankcionuje nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dojednanej výške). Pri úvahe o primeranosti výšky dojednanej pokuty je tak treba posúdiť, či zodpovedá účelu zmluvnej pokuty, ktorý spočíva v hrozbe dostatočne citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad nesplnenia zabezpečenej povinnosti. Záver o primeranosti výšky zmluvnej pokuty závisí aj na úvahe, či zmluvná pokuta je dojednaná v zodpovedajúcej, a nie prehnanej výške a aký je vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti (inými slovami je treba prihliadnuť aj k výške zabezpečenej čiastky). Zároveň treba posúdiť, či pokuta primerane zabezpečuje veriteľa proti prípadným škodám. Teda či zahŕňa všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením zmluvnej povinnosti očakávať. V neposlednej rade je treba vziať do úvahy celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval (pozri rozsudok NS ČR, sp. zn. 33 Odo 1064/2006 zo dňa 26. 08. 2008 a rozsudok NS ČR, sp. zn. 26 Odo 371/2006 zo dňa 25. 10. 2007).
Dojednanie pokuty a jej výšky je v zásade vecou vzájomnej dohody strán. Neznamená to však, že by v každom jednotlivom prípade mohla byť pokuta dojednaná v neobmedzenej výške. Zákon neupravuje obmedzenia pri rokovaní o výške zmluvnej pokuty, avšak pri posudzovaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska súladu s dobrými mravmi je výška zmluvnej pokuty jedným z rozhodujúcich hľadísk (§ 39 ObčZ).
Dojednanie pokuty a jej výšky je v zásade vecou vzájomnej dohody strán. Neznamená to však, že by v každom jednotlivom prípade mohla byť pokuta dojednaná v neobmedzenej výške. Zákon neupravuje obmedzenia pri rokovaní o výške zmluvnej pokuty, avšak pri posudzovaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska súladu s dobrými mravmi je výška zmluvnej pokuty jedným z rozhodujúcich hľadísk (§ 39 ObčZ).
§ Z JUDIKATÚRY
k dobrým mravom
ObčZ, ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán, nie je smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie.
Z týchto dôvodov je úplne irelevantné vyhlásenie v zmluve o primeranosti a súlade podstatných prvkov zmluvy zo zásadami poctivého obchodného styku a s dobrými mravmi.
Pokiaľ sú všetky podstatné stránky zmluvy zamerané a formulované tak, aby sa ich prostredníctvom dosiahol na jednej strane sociálne nepriaznivý a spoločensky nežiadúci účel a na druhej strane, aby sa dosiahol rýchly a neprimeraný majetkový prospech, ide o exemplárny prípad amorálneho, antisociálneho a antihumánneho správania sa podnikateľského subjektu v súkromnoprávnych vzťahoch, a teda na tej najelementárnejšej úrovni je v hrubom rozpore s dobrými mravmi.
Z týchto dôvodov je úplne irelevantné vyhlásenie v zmluve o primeranosti a súlade podstatných prvkov zmluvy zo zásadami poctivého obchodného styku a s dobrými mravmi.
Pokiaľ sú všetky podstatné stránky zmluvy zamerané a formulované tak, aby sa ich prostredníctvom dosiahol na jednej strane sociálne nepriaznivý a spoločensky nežiadúci účel a na druhej strane, aby sa dosiahol rýchly a neprimeraný majetkový prospech, ide o exemplárny prípad amorálneho, antisociálneho a antihumánneho správania sa podnikateľského subjektu v súkromnoprávnych vzťahoch, a teda na tej najelementárnejšej úrovni je v hrubom rozpore s dobrými mravmi.
(Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16Co/152/2008 zo dňa 28. augusta 2008)
Úvaha, či konkrétne zmluvné dojednanie je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi, sa odvíja od posúdenia všetkých osobitostí každého prípadu individuálne a závery v konkrétnom prípade tak možno len veľmi obtiažne zovšeobecniť.
(Rozsudok NS ČR, sp. zn. 28 Cdo 3113/2007 zo dňa 11. 10. 2007)
5. Odpovede súdnej praxe
________________
- Môže sa § 39 ObčZ aplikovať aj v obchodných záväzkových vzťahoch?
- Môže sa § 39 ObčZ aplikovať aj v obchodných záväzkových vzťahoch?
Názor, podľa ktorého by aplikácia ustanovenia § 39 ObčZ na obchodný záväzkový vzťah bola popretím zmluvnej voľnosti nepovažuje súdna prax za správny. Zásada zmluvnej voľnosti sa prejavuje okrem iného v možnosti slobodne určiť obsah zmluvy. Aj zmluvná voľnosť vyjadrená v určitom právnom úkone však podlieha posúdeniu podľa ustanovenia § 39 ObčZ, a preto nemožno dospieť k záveru, že obsah právneho úkonu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, že bol výsledkom konsenzu zmluvných strán. Túto problematiku rozoberal aj Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 29 Cdo 1583/2000.
________________
- Ak sa javí súdu zmluvná pokuta neprimerane vysoká, prečo ju v niektorých prípadoch nezníži, ale ju vôbec neprizná?
- Ak sa javí súdu zmluvná pokuta neprimerane vysoká, prečo ju v niektorých prípadoch nezníži, ale ju vôbec neprizná?
Dojednanie o zmluvnej pokute podľa § 39 ObčZ možno posúdiť z hľadiska súladu alebo rozporu dohodnutej výšky zmluvnej pokuty s dobrými mravmi len ako platné alebo neplatné. Platnosť dojednania o zmluvnej pokute súd posudzuje najprv. Je irelevantné, že dojednanie bolo výsledkom konsenzu zmluvných strán, aj zmluvná sloboda má svoje hranice. Ak už dojednanie o výške zmluvnej pokuty svojou neprimeranosťou nadobudne takú intenzitu, že je v rozpore so základnými zásadami mravného poriadku spoločnosti, môže ho súd s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu považovať za absolútne neplatné z dôvodu rozporu s dobrými mravmi.
Dá sa stretnúť aj s názormi, že výška zmluvnej pokuty je neprimeraná a dojednanie o nej je pre rozpor s dobrými mravmi neplatné v prípade, ak prevyšuje výrazne výšku skutočne vzniknutej škody. V takom prípade zmluvnú pokutu nemôže súd priznať vôbec. Ak však dojednanie o zmluvnej pokute posúdi síce ako platné, avšak stále neprimerané, môže využiť na základe svojho uváženia moderačné právo a zmluvnú pokutu znížiť (k tejto problematike pozri napr. rozhodnutia NS ČR sp. zn. 29 Cdo 1583/2000, 33 Odo 890/2002 či 26 Odo 371/2006).
Dá sa stretnúť aj s názormi, že výška zmluvnej pokuty je neprimeraná a dojednanie o nej je pre rozpor s dobrými mravmi neplatné v prípade, ak prevyšuje výrazne výšku skutočne vzniknutej škody. V takom prípade zmluvnú pokutu nemôže súd priznať vôbec. Ak však dojednanie o zmluvnej pokute posúdi síce ako platné, avšak stále neprimerané, môže využiť na základe svojho uváženia moderačné právo a zmluvnú pokutu znížiť (k tejto problematike pozri napr. rozhodnutia NS ČR sp. zn. 29 Cdo 1583/2000, 33 Odo 890/2002 či 26 Odo 371/2006).
________________
- Môže súd znížiť výšku dojednanej zmluvnej pokuty z dôvodu, že zmluva je „nevyvážená“?
- Môže súd znížiť výšku dojednanej zmluvnej pokuty z dôvodu, že zmluva je „nevyvážená“?
Zásada zmluvnej voľnosti strán by nemala byť podriadená zásade rovnosti zmluvných strán, ktorej prejavom by mala byť aj vyváženosť zmluvy, pokiaľ ide o práva a povinnosti strán.
Najvyšší súd ČR v rozhodnutí 29 Odo 1105/2003 skonštatoval, že pri úvahe o rozsahu zníženia neprimerane vysokej zmluvnej pokuty je nutné vychádzať len z kritérií vymedzených ustanovením § 301 OBZ, žiadne ďalšie kritériá (teda ani požiadavka „vyváženosti zmluvy“), nemôžu byť zohľadnené. Je vecou zmluvných strán, či považujú za nutné zabezpečiť splnenie svojich záväzkov zmluvnou pokutou, ako aj vecou vzájomnej dohody, o ktoré záväzky pôjde a aká vysoká bude zmluvná pokuta. Záväzky pre niektoré zmluvné strany nevýznamné môžu byť inými zmluvnými partnermi považované za natoľko dôležité, že sa dohodnú na ich zabezpečení zmluvnou pokutou a rovnakým spôsobom môže byť rôznymi subjektami posudzovaná aj rôzna výška zmluvnej pokuty. Hľadisko „vyváženosti zmluvy“ však v tomto ohľade nemá oporu v zákone a nemôže byť ani dôvodom pre zníženie neprimeranej zmluvnej pokuty. Zároveň však upozorňujeme ohľadom tzv. spotrebiteľských zmlúv na § 53 ObčZ, ktorý vychádza zo zásady, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Citované rozhodnutie je teda pre oblasť spotrebiteľských zmlúv nepoužiteľné.
Najvyšší súd ČR v rozhodnutí 29 Odo 1105/2003 skonštatoval, že pri úvahe o rozsahu zníženia neprimerane vysokej zmluvnej pokuty je nutné vychádzať len z kritérií vymedzených ustanovením § 301 OBZ, žiadne ďalšie kritériá (teda ani požiadavka „vyváženosti zmluvy“), nemôžu byť zohľadnené. Je vecou zmluvných strán, či považujú za nutné zabezpečiť splnenie svojich záväzkov zmluvnou pokutou, ako aj vecou vzájomnej dohody, o ktoré záväzky pôjde a aká vysoká bude zmluvná pokuta. Záväzky pre niektoré zmluvné strany nevýznamné môžu byť inými zmluvnými partnermi považované za natoľko dôležité, že sa dohodnú na ich zabezpečení zmluvnou pokutou a rovnakým spôsobom môže byť rôznymi subjektami posudzovaná aj rôzna výška zmluvnej pokuty. Hľadisko „vyváženosti zmluvy“ však v tomto ohľade nemá oporu v zákone a nemôže byť ani dôvodom pre zníženie neprimeranej zmluvnej pokuty. Zároveň však upozorňujeme ohľadom tzv. spotrebiteľských zmlúv na § 53 ObčZ, ktorý vychádza zo zásady, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Citované rozhodnutie je teda pre oblasť spotrebiteľských zmlúv nepoužiteľné.
________________
- Je možné považovať zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú pokiaľ dlžník mohol zabrániť rastu celkovej výšky zmluvnej pokuty tým, že zmluvnú povinnosť splnil čo najskôr, a teda ak výška zmluvnej pokuty závisela od doby neplnenia povinností?
- Je možné považovať zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú pokiaľ dlžník mohol zabrániť rastu celkovej výšky zmluvnej pokuty tým, že zmluvnú povinnosť splnil čo najskôr, a teda ak výška zmluvnej pokuty závisela od doby neplnenia povinností?
V súdnej praxi (pozri napríklad rozsudok NS ČR 33 Odo 61/2005) je možné sa stretnúť s názorom, že z pohľadu primeranosti výšky zmluvnej pokuty je namieste hodnotiť ináč zmluvnú pokutu dojednanú vo forme pevne stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú formou určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku.
Pevne stanovenú zmluvnú pokutu vo výške niekoľkonásobku zabezpečenej čiastky by bolo zrejme možné (pri súčasnom zohľadnení všetkých okolností daného prípadu) považovať za neprimeranú práve s ohľadom na pomer medzi hodnotou zabezpečenej pohľadávky a výškou zmluvnej pokuty, ktorú by v takomto prípade bol dlžník povinný zaplatiť hoci len za niekoľko dní omeškania. Rovnaké merítko však nemožno dobre použiť, ak dosiahne celková výška zmluvnej pokuty niekoľkonásobok zabezpečenej pohľadávky v dôsledku dlhodobého omeškania dlžníka. Tu výška zmluvnej pokuty plne závisí na dobe, počas ktorej dlžník svoje povinnosti zabezpečené zmluvnou pokutou neplní. Čím dlhšia je doba omeškania, tým vyššia je zmluvná pokuta. Inak povedané, na neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno poukazovať s ohľadom na jej celkovú výšku, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeného navyšovania o inak primeranú „dennú sadzbu“ zmluvnej pokuty. Opačný záver je neprijateľný, nakoľko by vo svojich dôsledkoch zvýhodňoval dlžníka (čím dlhšie by dlžník svoje povinnosti neplnil, tým viac by bol zvýhodnený pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty) a znamenal by spochybnenie funkcií, ktoré má zmluvná pokuta plniť.
Pevne stanovenú zmluvnú pokutu vo výške niekoľkonásobku zabezpečenej čiastky by bolo zrejme možné (pri súčasnom zohľadnení všetkých okolností daného prípadu) považovať za neprimeranú práve s ohľadom na pomer medzi hodnotou zabezpečenej pohľadávky a výškou zmluvnej pokuty, ktorú by v takomto prípade bol dlžník povinný zaplatiť hoci len za niekoľko dní omeškania. Rovnaké merítko však nemožno dobre použiť, ak dosiahne celková výška zmluvnej pokuty niekoľkonásobok zabezpečenej pohľadávky v dôsledku dlhodobého omeškania dlžníka. Tu výška zmluvnej pokuty plne závisí na dobe, počas ktorej dlžník svoje povinnosti zabezpečené zmluvnou pokutou neplní. Čím dlhšia je doba omeškania, tým vyššia je zmluvná pokuta. Inak povedané, na neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno poukazovať s ohľadom na jej celkovú výšku, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeného navyšovania o inak primeranú „dennú sadzbu“ zmluvnej pokuty. Opačný záver je neprijateľný, nakoľko by vo svojich dôsledkoch zvýhodňoval dlžníka (čím dlhšie by dlžník svoje povinnosti neplnil, tým viac by bol zvýhodnený pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty) a znamenal by spochybnenie funkcií, ktoré má zmluvná pokuta plniť.
________________
- Má exekučný súd právo zasahovať do vykonateľných rozhodcovských rozsudkov a zastaviť exekúciu napríklad v časti zmluvnej pokuty priznanej týmto rozhodcovským rozsudkom?
- Má exekučný súd právo zasahovať do vykonateľných rozhodcovských rozsudkov a zastaviť exekúciu napríklad v časti zmluvnej pokuty priznanej týmto rozhodcovským rozsudkom?
Vo verejnosti je pomerne málo známe ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z., podľa ktorého súd na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku exekučné konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v § 268 OSP,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok spočívajúci v tom, že bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom!
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok spočívajúci v tom, že bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom!
Exekučný súd však zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky uvedené vo vyššie uvedených písmenách b) alebo c).
Súd teda môže v exekučnom konaní kontrolovať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní a môže exekučné konanie zastaviť na návrh (§ 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní) alebo aj bez návrhu účastníka konania (§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní) z dvoch dôvodov, uvedených v § 45 ods. 1 citovaného zákona. Táto výnimka pre zastavenie výkonu rozhodcovského rozsudku vyplýva podľa zákonodarcu z osobitnej povahy tohto rozsudku a povahy opravného prostriedku, ktorým je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak rozhodcovský rozsudok má nedostatky, ktoré zakladajú jeho zmätočnosť podľa § 40 písm. a) a b), je to dôvod na zastavenie exekučného konania súdom. Rovnako to platí, ak súd zistí, že plnenie, na ktoré účastníka zaviazal rozhodcovský rozsudok, je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, tak exekučné konanie zastaví.
________________
- Aká výška zmluvnej pokuty je súdmi akceptovaná ako primeraná, a to či už v prípade zmluvnej pokuty dojednanej pevnou sumou alebo zmluvnej pokuty dojednanej sadzbou za časovú jednotku?
- Aká výška zmluvnej pokuty je súdmi akceptovaná ako primeraná, a to či už v prípade zmluvnej pokuty dojednanej pevnou sumou alebo zmluvnej pokuty dojednanej sadzbou za časovú jednotku?
Zosumarizujme si názory súdov na otázku, aká výška dojednanej zmluvnej pokuty je primeraná:
- zmluvná pokuta vo výške 0,5 % z dlžnej sumy denne
Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 33 Odo 810/2006 zo dňa 27. 7. 2006 uviedol, že zmluvná pokuta vo výške 0,5 % denne z uznaného dlhu (v danom prípade z čiastky 115 500 Kč) nie je s prihliadnutím k okolnostiam daného prípadu neprimeraná zabezpečovanej povinnosti.
- zmluvná pokuta vo výške 20 % z dlžnej sumy mesačne (cca 0,66 % z dlžnej sumy denne)
V konaní NS ČR sp. zn. 33 Odo 61/2005 išlo o zmluvu o pôžičke, kde sa zmluvné strany dohodli pre prípad omeškania s vrátením pôžičky na zmluvnej pokute vo výške 20 % z nesplatenej časti pôžičky (80 000 Kč) odo dňa jej splatnosti až do zaplatenia za každý aj začatý mesiac omeškania. Súd bol toho názoru, že takáto výška zmluvnej pokuty nijako neprekračuje účel zmluvnej pokuty.
- zmluvná pokuta vo výške 1 % z dlžnej sumy denne
Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 28 Cdo 3113/2007 zo dňa 11. 10. 2007 uviedol, že zmluvnú pokutu vo výške 1 % z dlžnej sumy denne bez ďalšieho (t.j. bez prihliadnutia ku konkrétnym okolnostiam každého prípadu) za rozpornú s dobrými mravmi nemožno označiť. Avšak spravidla (pozri napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 26 Odo 371/2006 zo dňa 25. 10. 2007) sa dojednanie o zmluvnej pokute v tejto výške považuje za neplatný právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom.
- zmluvná pokuta vo výške 2 % z dlžnej sumy denne
V konaní sp. zn. 33 Odo 204/2001 NS ČR nepovažoval za neprimeranú z hľadiska dobrých mravov ani zmluvnú pokutu vo výške 2 % z dlžnej sumy denne! V tomto prípade však súd pri rozhodovaní prihliadol na tú skutočnosť, že po tom, čo bol odporca rok v omeškaní so splnením dlhu, navrhovateľ pristúpil na predĺženie splatnosti pohľadávky, tak ako žiadal odporca, ktorý sám ponúkol dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 2 % z dlžnej sumy denne.
- zmluvná pokuta prevyšujúca 100 % zabezpečenej pohľadávky ročne
V súdnej praxi sa dá stretnúť s prípadmi, že aj zmluvnú pokutu dojednanú vo forme úroku prevyšujúceho aj niekoľkonásobne 100 % zabezpečenej pohľadávky ročne možno – s ohľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu považovať za primeranú, a teda v súlade s dobrými mravmi (napr. NS ČR sp. zn. 33 Odo 236/2005).
- zmluvná pokuta vo výške 1/50 z hodnoty zabezpečovaného záväzku
Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3 Obo 283/98, kde sa jednalo o zmluvnú pokutu vo výške jednej päťdesiatiny z hodnoty zabezpečovaného záväzku, ktorá zabezpečovala vzájomnú povinnosť zmluvných strán uzavrieť zmluvu o dielo v hodnote cca 50 mil. Kč nepovažoval za neprimeranú.
JUDR. EDMUND HORVÁTH
