Príležitostné príjmy FO – zdanenie

Možnosť uplatňovať oslobodenie od dane do zákonom určenej výšky u príjmov fyzických osôb z príležitostných činností vedie často k snahe zaraďovať do tejto skupiny príjmov aj také príjmy, ktoré sem nepatria. Následne dochádza k nesprávnemu zdaneniu, resp. nezdaneniu poberaných príjmov. Článok je zameraný na vymedzenie príležitostných príjmov a ich prípadné zdanenie.

Ostatné príjmy

Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú aj príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a príjmov z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí.

Podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené príjmy podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur.

Z uvedených ustanovení zákona o dani z príjmov vyplýva, že oslobodenie od dane sa vzťahuje na príjmy z príležitostných činností, z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, ktoré spolu s prípadnými príjmami z prenájmu nehnuteľností zaradenými v zákone o dani z príjmov do § 6 ods. 3 (ak na prenájom nie je potrebné živnostenské oprávnenie) nepresiahnu ročnú výšku 500 eur.

Ak úhrn uvedených príjmov presiahne 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad túto sumu. Výdavky k príjmom zahrnovaných do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom.

Príjmy z príležitostných činností

Medzi príjmy z príležitostných činností, na ktoré nemožno uplatniť oslobodenie od dane, patria príjmy, ktoré možno zaradiť do § 5 až § 7 zákona o dani z príjmov. Spornými pri posudzovaní sú najmä príjmy patriace do príjmov zo závislej činnosti (§ 5) a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6).

Do § 5 zákona o dani z príjmov sa zaraďujú prímy zo závislej činnosti. Patria sem najmä príjmy z pracovnoprávneho alebo obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu. Ak vykonávaná činnosť napĺňa znaky závislej činnosti, má byť vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu. Napriek uzatvorenému inému vzťahu (obchodnému) môže správca dane prekvalifikovať príjem z uzatvoreného obchodného vzťahu na príjem zo závislej činnosti. Takýto príjem nemožno zaradiť do § 8 ods. 1 písm. a) zákona a uplatniť naň oslobodenie od dane v rámci určeného limitu.

Medzi príjmy z príležitostných činností nepatria

ani príjmy z činností, ktoré môžu byť vykonávané len na základe živnostenského oprávnenia a zaraďujú sa do § 6 zákona. Pokiaľ fyzická osoba vykonáva činnosť, ktorá spĺňa znaky živnosti, ale daňovník nemá na vykonávanú činnosť živnostenské oprávnenie, jedná sa o neoprávnené podnikanie. Z hľadiska zákona o dani z príjmov sa na takýto príjem nemôže uplatniť oslobodenie od dane do zákonom určenej výšky, a to ani v prípade, ak sa takáto činnosť vykonáva príležitostne. Príjem z takejto činnosti síce patrí do ostatných príjmov podľa § 8 zákona, ale v daňovom priznaní sa zaradí ako „iný“ príjem (v tlačive typ B sa uvedie v odd. VIII. na riadku 17).

Do príjmov z príležitostných činností nemožno zaradiť ani príjmy vyplácané na základe autorského zákona (zákon č. 185/2015 Z. z. v znp.). Takéto príjmy sa zaraďujú do príjmov podľa § 6 zákona a to do § 6 ods. 2 písm. a) zákona, ak ide napr. o príjem z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, alebo do § 6 ods. 4 zákona, ak ide o príjem z použitia diela a použitia umeleckého výkonu. Uvedené platí bez ohľadu na to, či išlo v priebehu zdaňovacieho obdobia o jednorazovú alebo opakovanú činnosť.

V zmysle v § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov za príjem z príležitostnej činnosti podľa tohto ustanovenia sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu [§ 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znp., ďalej „zákon o účtovníctve“].

Pri posudzovaní činnosti možno vychádzať z predpokladu, že fyzická osoba vykonávajúca príležitostnú činnosť nemá povinnosť vystavovania dokladov

a daňovník, ktorý príjem vypláca si takýto výdavok uplatňuje pri výpočte svojho základu dane v rámci daňových, resp. aj nedaňových výdavkov (napr. nepodnikateľské subjekty), a preto musí mať preukázateľný doklad, na základe ktorého tento výdavok zaúčtuje alebo zaeviduje podľa § 6 ods. 11 zákona. Takýmto dokladom môže byť zmluva alebo iný doklad obsahujúci náležitosti účtovného dokladu. Takýto doklad by mal byť podpísaný prijímateľom príjmu, ktorý je tým zároveň informovaný, že vystavením dokladu si ho daňovník (objednávateľ) uplatňuje ako súčasť základu dane.

Pokiaľ fyzická osoba vykonáva činnosť na základe uzatvoreného zmluvného vzťahu s právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, pričom vyplácajúci daňovník nevystaví účtovný doklad o vyplatení odmeny, dopúšťa sa správnych deliktov, za ktoré mu môže byť uložená pokuta.

V zmysle § 6 ods. 1 zákona o účtovníctve je účtovná jednotka povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi, v zmysle 11 ods. 3 tohto zákona účtovná jednotka nemôže, okrem iného, ani zatajovať a nezaúčtovať skutočnosť, ktorá je predmetom účtovníctva.

Pokiaľ fyzická osoba poberá vymedzené príležitostné príjmy a chce ich oslobodiť od dane, musí najskôr posúdiť, či tieto príjmy nemožno považovať za príjmy vymedzené v §§ 5 až 7 zákona. Len po splnení tejto podmienky možno uplatniť na predmetné príjmy oslobodenie od dane. Ak posudzované príjmy patria do ostatných príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov, ale nejedná sa o príjmy vymedzené v § 8 ods. 1 písm. a) zákona, zaradia sa takéto príjmy do § 8 zákona medzi ostatné príjmy „iné“ bez možnosti uplatniť na ne oslobodenie od dane.

Príjmy z príležitostnej
poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva

K týmto príjmom patria príjmy z predaja výrobkov z vlastnej pestovateľskej a chovateľskej činnosti, pričom nemôže ísť o príjmy z takejto činnosti vykonávanej v rámci podnikania samostatne hospodáriacim roľníkom. Príjmy samostatne hospodáriaceho roľníka sa zaraďujú do príjmov v § 6 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Príjmy z príležitostného
prenájmu hnuteľných vecí

Do § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov s možnosťou využitia oslobodenia od dane sa zaraďujú aj príjmy z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí. Nepatria sem príjmy za prenájom hnuteľného majetku využívaného v súvislosti s podnikaním a ani príjmy za prenájom hnuteľných vecí, ktoré sú súčasťou prenajímanej nehnuteľnosti. Zdôrazňujeme aspekt príležitostného prenájmu, nakoľko sústavný prenájom hnuteľných vecí je možný len na základe živnostenského oprávnenia a príjem z takéhoto prenájmu je zdaniteľným príjmom zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona.

Poznámka

Prenájom hnuteľných vecí je potrebné odlíšiť od prenájmu nehnuteľností, ktorý je, bez ohľadu na to, či ide o príležitostný alebo sústavný prenájom, vždy príjmom podľa § 6 zákona o dani z príjmov.

Spôsob zdanenia

Príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, na ktoré sa nevzťahulje oslobodenie od dane sa zdaňujú prostredníctvom podaného daňového priznania.

Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie (§ 8 ods. 2 zákona). Ak sú výdavky vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada (nie je možné z tohto príjmu vykázať stratu).

Pri príjme z príležitostných činností možno odpočítať iba skutočné výdavky vynaložené na jeho dosiahnutie, ktoré daňovník preukáže hodnovernými dokladmi, okrem príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva. Pri týchto príjmoch je možné uplatniť aj paušálne výdavky vo výške 25 % z týchto príjmov, najviac však do výšky 5 040 eur ročne, ak daňovník neuplatní skutočné preukázateľné výdavky (§ 8 ods. 9 zákona).