Príklady z praxe

stravovanie zamestnancov

Príspevok na,5 stravovanie v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa

Zamestnávateľ zabezpečuje svojim zamestnancom stravovanie v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Cena poskytovaného jedla je 5,30 €. Zamestnávateľ na toto jedlo prispieva zamestnancom sumou 3,10 €. Je tento príspevok na stravovanie od 1. 9. 2024 daňovo uznaným výdavkom?

Podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 ZDP uznaným daňovým výdavkom sú príspevky na stravovanie poskytované za podmienok ustanovených v § 152 ZP. Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancom poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa je povinný podľa § 152 ods. 3 ZP prispievať na jedlo zamestnancovi najmenej v sume 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Keďže zamestnávateľ prispieva svojim zamestnancom na každé jedlo sumou vo výške 3,10 €, spĺňa podmienky stanovené ZP, podľa ktorého má prispieť minimálne 55 % z ceny jedla, t. j. 2,95 € (55 % z 5,30) a maximálne 55 % z ceny stravného, t. j. v sume 4,57 € (55 % zo sumy 8,30 €). Príspevok na stravovanie vo výške 3,10 € je teda uznaným daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 ZDP. Na strane zamestnanca je hodnota poskytnutého jedla v sume príspevku oslobodená od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.

Zabezpečenie stravovania pri práci nadčas

Zamestnanec po odpracovaní 8-hodinovej zmeny pokračuje nadväzne na ňu v nariadenej alebo dohodnutej práci nadčas. Môže zamestnávateľ zabezpečiť stravovanie zamestnancom aj pri práci nadčas? Je v tomto prípade príspevok na stravovanie uznaným daňovým výdavkom?

Ak zamestnanec v rámci práce nadčas odpracuje aj viac ako 4 hodiny, povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie sa nevzťahuje na zamestnanca pracujúceho v nadčase, a to bez ohľadu na dĺžku trvania práce nadčas. Zákonník práce však v § 152 ods. 9 písm. b) ZDP umožňuje zamestnávateľovi, aby po prerokovaní so zástupcami zamestnancov umožnil stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom. To znamená, že po prerokovaní so zástupcami zamestnancov môže zamestnávateľ umožniť stravovať sa napr. aj zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu nadčas, ak práca nadčas presiahne 4 hodiny. V uvedených prípadoch zamestnávateľ síce nemá zákonnú povinnosť poskytnúť stravovanie, ale ak sa tak rozhodne po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, potom je povinný zabezpečiť takto upravené stravovanie dotknutým osobám za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom. Zároveň je povinný prispieť na takéto stravovanie. Príspevok na stravovanie je v tomto prípade uznaným daňovým podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 ZDP.

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok

Zamestnávateľ zabezpečuje svojim zamestnancom stravovanie prostredníctvom právnickej oso­by, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby prostredníctvom stravovacích poukážok. Hodnota stravovacej poukážky je 6,50 €. Zamestnávateľ od 1. 9. 2024 pris­pieva na toto jedlo zamestnancom na ťarchu nákladov sumou 4,20 € a zo sociálneho fondu sumou 1 €? Ako má zamestnávateľ posúdiť tieto príspevky na účely dane z príjmov?

Keďže zamestnávateľ prispieva svojim zamestnancom od 1. 9. 2024 na každé jedlo sumu 4,20 €, spĺňa podmienky stanovené ZP, podľa ktorého má prispieť minimálne 55 % z ceny jedla, ktorou je v tomto prípade hodnota stravovacej poukážky, t. j. v sume 3, 58 € (55 % z 6,50) a maximálne 55 % z ceny stravného, t. j. najviac v sume 4,57 € (55 % z 8,30). Príspevok na stravovanie v sume 4,20 € je teda uznaným daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 ZDP. Pokiaľ ide o príspevok zo sociálneho fondu, keďže daňovým výdavkom zamestnávateľa je tvorba sociálneho fondu, samotné vyplatenie príspevku zo sociálneho fondu na stravovanie zamestnancov vo výške 1 € (ide o čerpanie sociálneho fondu), nie je výdavkom (nákladom) zamestnávateľa.

Finančný príspevok ako náhradný spôsob zabezpečenia stravovania

Podnikateľ má podnik zaoberajúci sa spracovaním dreva, pričom všetci jeho zamestnanci pília drevo priamo pri odbere v lese od lesníckeho podniku na jeho vlastnej píle. Keďže týmto zamestnancom na píle v lese nie je možné zabezpečovať stravu, zamestnávateľ im poskytuje finančný príspevok na stravovanie, ktorý od 1. 9. 2024 upravil na sumu 3,90 €. Je takto poskytnutý finančný príspevok daňovým výdavkom zamestnávateľa?

Zamestnávateľ v tomto prípade spĺňa podmienky stanovené v 152 ods. 6 písm. a) ZP, pretože poskytuje finančný príspevok zamestnancom, ktorým nemôže zabezpečiť stravovanie v stravovacom zariadení, ani prostredníctvom stravovacích poukážok, pričom poskytnutý finančný príspevok je v stanovenom rozsahu najmenej vo výške 3,43 € (55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, ktorou je od 1. 9. 2024 suma 6,23 €) a maximálne 4,57 € (55 % zo sumy stravného vo výške 8,30 €). Poskytnutý finančný príspevok v sume 3,90 € je teda uznaným daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 ZDP.

Poplatok za sprostredkované stravovacie služby

Zamestnávateľ právnickej osobe, ktorá mu sprostredkovala stravovacie služby prostredníctvom stravovacích poukážok (vydavateľ stravovacích poukážok) v súlade s § 152 ods. 5 Zákonníka práce, uhradil za sprostredkované služby províziu vo výške 1,95 % z hodnoty stravovacej poukážky. Môže zamestnávateľ zahrnúť túto províziu (poplatok) do daňových výdavkov?

Provízia (poplatok za sprostredkované stravovacie služby) podľa § 152 ods. 5 Zákonníka práce (najviac vo výške 2 % z hodnoty uvedenej na stravovacej poukážke), ktorú zamestnávateľ uhradil vydavateľovi stravovacích poukážok, je daňovým výdavkom zamestnávateľa v súlade s § 17 ods. 19 písm. d) a § 19 ZDP.

Možnosť rozšírenia okruhu osôb, ktorým sa zabezpečí stravovanie, o konateľa

Spoločnosť, ktorá nemá zamestnancov, zabezpečuje stravovanie konateľovi spoločnosti prostredníctvom stravovacích poukážok. Konateľ spoločnosti nemá so spoločnosťou uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Môže sa príspevok na stravovanie poskytnutý konateľovi zahrnúť do daňových výdavkov spoločnosti?

Ak konateľ nemá uzatvorený pracovnoprávny vzťah so spoločnosťou, potom poskytnutý príspevok na stravovanie nie je daňovo uznaným výdavkom podľa § 19 ods. písm. c) bod 5 ZDP. Vyplýva to zo skutočnosti, že ustanovenie § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 ZDP v súvislosti s príspevkami na stravovanie zamestnancov odkazuje v plnom rozsahu na ustanovenie § 152 ZP, ktorý upravuje poskytovanie príspevkov zamestnancom na základe pracovnoprávneho vzťahu. Neplatí to však v tom prípade, ak spoločnosť rozšíri okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, aj o konateľa spoločnosti, a to v súlade s § 152 ods. 9 písm. c) ZP. Pri posudzovaní možnosti rozšíriť okruh osôb na účely § 152 ZP je však potrebné rozlišovať to, či spoločnosť zamestnáva alebo nezamestnáva aj inú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Ak spoločnosť nezamestnáva žiadnu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažuje sa na účely Zákonníka práce za zamestnávateľa (§ 7 ods. 1 ZP), preto nemá možnosť postupovať podľa § 152 ods. 9 ZP. Ak napriek uvedenému spoločnosť prispieva na stravu konateľovi, príspevok na stravu nie je konateľovi poskytnutý v súlade s ustanovením § 152 ZP (príspevok bol poskytnutý nad rámec ZP), preto nejde o daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 ZDP. Pre konateľa tento príspevok (hodnota stravy v nepeňažnej forme) je v súlade s § 5 ods. 7 písm. b ZDP v nadväznosti na § 2 písm. aa) ZDP oslobodený od dane z príjmov. Ak by spoločnosť prispievala konateľovi na stravu formou finančného príspevku, tento by bol rovnako poskytnutý nad rámec ZP (rozšírenému okruhu fyzických osôb nemožno poskytnúť finančný príspevok, len zabezpečiť stravovanie), a pre konateľa by predstavoval zdaniteľný príjem, pričom zamestnávateľ by tento príspevok mohol zahrnúť do daňových výdavkov len v súlade s § 19 ods. 1 ZDP.

Ing. Jana Bielená