Príklady z praxe
   zdaňovanie príjmov
   zahraničných zamestnancov

Vznik práva na zdanenie príjmu

Rezident SR bol svojím slovenským zamestnávateľom vyslaný do Českej republiky na služobnú cestu, kde má vykonať školenie pre pracovníkov českej firmy. Toto školenie bude trvať dva mesiace, mzdu za toto obdobie mu bude naďalej vyplácať slovenský zamestnávateľ, ktorý v Českej republike nemá stálu prevádzkareň.

Ktorému štátu vzniká právo na zdanenie tohto príjmu ?

Príjmy slovenského rezidenta za prácu, ktorú vykonal v Českej republike, nebudú podliehať zdaneniu v Českej republike, nakoľko zamestnanec vykonával prácu v zahraničí menej ako 183 dní a mzdu mu vyplácal slovenský zamestnávateľ, ktorý nemá v ČR stálu prevádzkareň. Po skončení zdaňovacieho obdobia si rezident SR svoju celosvetovú daňovú povinnosť vysporiada v SR podaním daňového priznania, ak nepožiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov.

Povinnosť podania DP

Rezident SR odpracoval 9 mesiacov v roku 2025 v Českej republike u českého zamestnávateľa. Zamestnávateľ mu mesačne zrážal zo mzdy preddavky na daň.

Je daňovník povinný po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie v SR a uviesť tam tieto príjmy?

Daňový rezident SR má povinnosť vysporiadať si v SR tzv. celosvetové príjmy [§ 2 písm. f) zákona o dani z príjmov]. Uvedené znamená, že ak v zdaňovacom období poberal príjmy plynúce zo zdrojov v ČR a vyplynie mu povinnosť na podanie daňového priznania v zmysle § 32 zákona o dani z príjmov (ak jeho celkové zdaniteľné príjmy za rok 2025 presiahnu sumu 2 876,90 eura), má povinnosť uviesť tieto príjmy v daňovom priznaní podanom v SR. Na zamedzenie dvojitého zdanenia je v zmysle článku 22 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s ČR (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/­2003) určená metóda zápočtu dane. Ak však boli predmetné príjmy v ČR preukázateľne zdanené a pre daňovníka je to výhodnejšie, v súlade s § 45 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov môže na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov zo závislej činnosti plynúcich zo zdrojov v ČR uplatniť metódu vyňatia príjmov. Ako prílohu k daňovému priznaniu daňovník priloží potvrdenie o príjme od českého zamestnávateľa, prípadne o zaplatenom povinnom poistnom (alebo napr. výplatné pásky).

Príjem zo závislej činnosti

Zamestnanec poľskej spoločnosti je vyslaný do SR, kde vykonáva montážne práce v mene svojho poľského zamestnávateľa 3 mesiace. Príjem mu plynie od poľského zamestnávateľa, ktorý je rezidentom Poľskej republiky a nemá na území SR zriadenú stálu prevádzkareň.

Na zdanenie príjmov zo závislej činnosti poľskej fyzickej osoby sa bude aplikovať čl. 15 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku (Oznámenie v Zb. zákonov pod č. 95/­96). Príjem zo závislej činnosti bude podliehať zdaneniu v Poľskej republike.

Platenie preddavkov

Rakúska spoločnosť, ktorá nemá na území SR stálu prevádzkareň vyslala svojho zamestnanca na Slovensko, aby pre slovenskú obchodnú spoločnosť vykonal montáž technologickej linky. Podľa uzatvorenej zmluvy doba pobytu tejto fyzickej osoby na Slovensku presiahne 183 dní.

Rakúskej spoločnosti na území SR stála prevádzkareň nevznikla. Príjem zamestnanca za prácu vykonávanú na území SR podlieha zdaneniu v Slovenskej republike. Rakúska spoločnosť nie je zahraničným platiteľom dane, preto si musí zamestnanec platiť preddavky na daň sám. Mzdu za september mu rakúsky zamestnávateľ pripísal 7. októbra. Daňovník je povinný oznámiť uvedenú skutočnosť miestne príslušnému daňovému úradu v SR najneskôr do konca októbra. Preddavok na daň si vypočíta tak, že od vyplateného príjmu odpočíta 1/­12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka platnej pre príslušný rok a vynásobí sadzbou dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov. Vypočítaný preddavok odvedie daňovému úradu najneskôr do konca novembra. Daňovú povinnosť v SR si táto osoba vysporiada podaním daňového priznania v SR.

Vypracovala: Ing. Ivana Valterová