Príklady z praxe

zdanenie príjmov zo SZČ

Príjem z činnosti športovca

Športovec pán Výborný, daňový rezident ČR, sa zúčastnil na atletických pretekoch v Bratislave. V zmysle § 16 ods. 1 písm. d) ZDP je príjmom daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, plynúcim zo zdrojov na území SR, aj príjem z takejto činnosti športovca, osobne vykonávanej na Slovensku.

Uvedené príjmy podliehajú na našom území zdaneniu DVZ v súlade s § 43 ods. 2 ZDP, pričom v zmysle § 43 ods. 4 ZDP základom dane pre daň vyberanú zrážkou pri príjmoch uvedených v odsekoch 2 a 3 je iba príjem. V tomto prípade išlo aj o nepeňažný príjem vo forme poskytnutého ubytovania s polpenziou hotelového typu (v cene aktuálnej v mieste a čase plnenia, ktorú nemusel pán Výborný zaplatiť a ani neplatil).

Podľa článku 16 ods. 1 zmluvy č. 238/2003 Z. z. medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku príjmy, ktoré poberá rezident ČR ako na verejnosti vystupujúci umelec, resp. športovec z takýchto činností osobne vykonávaných v SR sa môžu (bez ohľadu na ustanovenia článkov 7 a 14) zdaniť v Slovenskej republike. Vyplácajúci subjekt, platiteľ dane, príjem zdanil zrážkou sadzbou 19 %, pričom v súlade s § 43 ods. 4 ZDP je základom dane pre daň vyberanú zrážkou z týchto príjmov iba príjem.

Tento športovec sa môže rozhodnúť, či bude považovať svoju daňovú povinnosť za splnenú vybraním dane zrážkou, alebo podá na báze dobrovoľnosti v súlade s § 43 ods. 6 písm. a) ZDP daňové priznanie (typu B), uplatní si v ňom výdavky, nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a od vyčíslenej dane odpočíta daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň, čím mu vznikne daňový preplatok (ale na druhej strane pri vysokom príjme sa môže dostať do progresie zdanenia, tiež môže mu vzniknúť povinnosť platiť preddavky na daň, pričom ale môže požiadať o určenie ich platenia inak).

Nové osobné auto

Realitná maklérka pani Múdra pri výkone svojej činnosti denno-denne cestuje, a to nielen v rámci kraja. V januári 2024 si obstarala nové osobné auto.

Rozhodla sa nezahrnúť ho do obchodného majetku s tým, že si bude uplatňovať kilometrovné.

Príjmy z podnikania popri zamestnaní

Pani Tichá dosahuje popri zamestnaní aj príjmy z podnikania (za spracovanie grafických návrhov webových stránok a ich aktualizáciu)ako web dizajnér. Nie je platiteľom DPH. Pri tejto činnosti je pre ňu optimálnym riešením uplatniť si percentuálne výdavky.

Ak by sa chcela venovať súčasne aj maloobchodnému predaju príslušenstva výpočtovej techniky (s vysokými výdavkami na obstaranie tohto tovaru a pod.), nebola by to pre daňovníčku (z daňového aspektu) vhodná kombinácia – v konečnom dôsledku by iste zmenila spôsob uplatňovania výdavkov.

Percentuálne výdavky

Ak príjmy daňovníka pána Milého (ktorý podniká v menšom rozsahu) za rok predstavujú napr. 46 tisíc € a skutočne vynaložené výdavky (vrátane povinného poistného na SP a ZP) sú vo výške 33 tisíc €, nemá dôvod uvažovať o percentuálnych výdavkoch (60 %, ale max. 20 tisíc € + zaplatené povinné poistné 3 tisíc €).

Je pre neho výhodnejšie uplatniť si výdavky skutočne vynaložené a vykázať základ dane 13 tisíc €. V prípade percentuálnych výdavkov by základ dane tohto daňovníka predstavoval 23 tisíc € (46 tisíc – 23 tisíc). Ak nemieni byť účtovnou jednotkou, môže viesť daňovú evidenciu (ktorá je v porovnaní s účtovníctvom administratívne menej náročná).

Nájomné za používanie nehnuteľnosti

Pán Štedrý zaplatil v roku 2023 ako nájomca za používanie nehnuteľnosti nájomné vo výške 4 000 € vlastníkovi pánovi Tučnému (teda fyzickej osobe), a to spolu za rok 2023, ale aj 2024.

Do daňových výdavkov roku 2023 si mohol zahrnúť v súlade s § 17 ods. 19 písm. b) ZDP zaplatené nájomné len vo výške časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na rok 2023, teda vo výške 2 000 €. Sumu nájomného 2 000 € pripadajúcu na rok 2024 zahrnul až do daňových výdavkov roku 2024. Z daňového aspektu (vo väčšine prípadov) nejde o optimálne riešenie – do istej miery je to zaujímavé v situácii, ak je vysoko pravdepodobné, že DS vykáže za rok, v ktorom takúto úhradu vykoná, daňovú stratu (aj keď, iste, možno ju v súlade s § 30 ZDP umorovať).

Notebook aj na súkromné využitie

Daňovník pán Dobrý, daňový poradca, najradšej pracuje pri stolnom PC, ale často cestuje a potrebuje o. i. aj notebook. Starý notebook „doslúžil“, tak si vo februári 2024 kúpil nový, a to za 600 €.

Bude ho používať aj na súkromné ciele – nemusí riešiť, v akom rozsahu presne; do výdavkov si oprávnene zahrnie sumu 480 € (80 % zo 600 €).

Motorové vozidlo v obchodnom majetku

Živnostník pán Šťastný si v roku 2022 obstaral za 24 000 € (vstupná – obstarávacia cena) motorové vozidlo a zaradil ho do obchodného majetku, pričom v roku 2022 nadobudol postavenie mikrodaňovníka. Využil ustanovenie § 26 ods. 12 ZDP a uplatnil si odpis vo výške 12 000 €. V ďalšom roku 2023 si do daňových výdavkov zahrnulodpis z tohto vozidla 8 000 €,aj keď už nemal status mikrodaňovníka.

V DP za rok 2024 si uplatní zvyšnú sumu 4 000 €. Rovnako sa mohol rozhodnúť doodpisovať auto napr. už v roku 2023, čiže uplatniť si aj druhý odpis vo výške 12 000 €, resp. dokonca uplatniť si už v roku 2022 odpis v plnej výške vstupnej ceny (24 000 €). Musí však mať na zreteli znenie § 17 ods. 31 ZDP.

Maloobchodný predaj

Predmetom činnosti živnostníka pána Hlavatého je maloobchodný predaj. Vlastní malú predajňu potravín v istej dedinke. Má prehľad o dopyte a tovar sa snaží podľa toho rozumne objednávať. Je jasné, že napriek tomu dochádza k rôznym výkyvom v dopyte, niečo nejde na odbyt tak, ako obvykle. Dôsledne musí sledovať dobu trvanlivosti.

Ak sa blíži pri určitom tovare – jogurtoch, mlieku, masle atď. – záver tejto doby, zníži cenu – ak sa aj tak nepredáva, urobí tak ešte aspoň raz (a zdokumentuje si to aj pre prípad daňovej kontroly – napr. odfotí viditeľne umiestnené letáky vo vitríne predajne a odloží ich) – ak po opakovanom znížení ceny ich bude musieť zlikvidovať, síce v zmysle bežného chápania a formulácií Občianskeho zákonníka utrpí škodu, ale aspoň na daňové ciele sa mu obstarávacia cena týchto zásob vo výdavkoch uzná. Iste, keďže aj ich likvidáciu treba pri prípadnej kontrole vhodným spôsobom preukázať, prijateľnejším riešením je ich odovzdanie určenému okruhu subjektov – takáto pomoc je aj celospoločensky oceniteľná.

Zmluva o sponzorstve

Živnostník pán Štedrý, účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, uzatvoril v marci 2024 zmluvu o sponzorstve v športes profesionálnym športovcom a vzniknutý záväzok zaúčtoval v knihe záväzkov.

Sponzorské poskytnuté na základe tejto zmluvy v apríli 2024 profesionálnemu športovcovi vo výške 2 800 € na obdobie 2 rokov zaúčtoval v knihe záväzkov ako zníženie záväzku voči sponzorovanému a v peňažnom denníku ako výdavok neovplyvňujúci základ dane podľa § 4 ods. 6 písm. g) Postupov pre JÚ. Sponzorovaný v roku 2024 použil na určený účel sumu 1 280 €. Sponzor všetky podmienky určené v § 17 ods. 19 písm. h) ZDP splnil, preto si ako daňový výdavok roku 2024 mohol uplatniť sponzorské vo výške 1 280 €.

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť

Pán Mladý, ktorý bol takmer rok vedený na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „úrad práce“) v evidencii uchádzačov o zamestnanie, splnil ustanovené podmienky a v auguste 2024 bola v súlade s § 49 ods. 6 zákona č. 5/2004 Z. z. v z.n.p. uzatvorená medzi príslušným úradom práce a ním dohoda o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť, v ktorej sa o. i. zaviazal, že bude podnikať minimálne dva roky nepretržite a počas tejto doby finančný príspevok použije v súlade so žiadosťou, predloženým podnikateľským zámerom a oprávnením na podnikanie.

Prijatú sumu zaúčtoval v peňažnom denníku ako príjem neovplyvňujúci základ dane. Ak do novembra 2024 už dosiahol zdaniteľné príjmy zo samotného vykonávania činnosti napr. vo výške 55 250 € a z príspevku použil 2 122 € (výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov), vo vlastnom záujme obmedzil do konca roka ďalšie použitie prostriedkov z úradu práce (má na to ešte dostatočne dlhý čas), aby mohol využiť zvýhodnenú sadzbu dane. Totiž v rámci uzávierkových účtovných operácií k 31. 12. 2024 musel zaúčtovať sumu použitej časti príspevku do príjmov zahŕňaných do základu dane. Takto bude postupovať aj v ďalšom období.

Daňová zostatková cena stroja

Pán Veselý podnikal ako živnostník do konca roku 2020. V januári 2024 predal za 2 800 € stroj na obrábanie dreva, ktorý bol počas podnikania vložený do obchodného majetku, používaný v súvislosti s podnikaním a odpisovaný; daňová zostatková cena stroja predstavovala 2 200 €.

Príjem z predaja podlieha zdaneniu, patrí do § 8 ods. 1 písm. c) ZDP, daňovník ho uvedie v súlade s § 32 ZDP v DP a ako výdavok si uplatní daňovú zostatkovú cenu stroja. Ak by bola vyššia než dosiahnutý príjem, na tento rozdiel by sa v súlade s § 8 ods. 2 ZDP nemohlo prihliadnuť.

Ak by k predaju došlo po 5 rokoch od vyradenia stroja z obchodného majetku (v tomto prípade od skončenia podnikania), príjem by bol v súlade s § 9 ods. 1 písm. c) ZDP oslobodený od dane.

Pokiaľ by stroj bol bezprostredne pred predajom ešte súčasťou obchodného majetku (napr. k predaju by došlo ešte pred skončením podnikania), daňovník by príjem zahrnul do zdaniteľných príjmov zo živnosti a ako daňový výdavok by si uplatnil daňovú zostatkovú cenu stroja, pričom podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZDP sa za výdavok pri predaji takéhoto majetku považuje celá daňová zostatková cena, teda prihliada sa aj na prípadnú stratu z predaja. V prípade predaja majetku taxatívne uvedeného v predmetnom ustanovení (napr. osobných áut, motocyklov) sa daňová zostatková cena uznáva len do výšky príjmov z predaja, takže na stratu z predaja sa neprihliada.

Postupenie pohľadávky

Pani Švárna, ktorá vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, postúpila v roku 2024 pani Milej za 1 500 eur svoju pohľadávku (voči pánovi Plachému) s menovitou hodnotou 1 750 eur a do konca roka vyinkasovala len 500 eur, ktoré zaevidovala do zdaniteľných príjmov.

Na konci roka 2024 do zdaniteľných príjmov zahrnula ešte 1 250 eur do výšky menovitej hodnoty svojej pohľadávky v súlade s § 17 ods. 12 písm. a) ZDP. Predmetné ustanovenie neumožňuje iný postup.

Príjem z predaja nehnuteľnosti

V júni 2024 podnikateľka pani Milá, účtujúca v sústave JÚ, predala nehnuteľnosť, ktorú obstarala kúpou v júni roku 2012, vzápätí ju zaradila do obchodného majetku, používala v súvislosti s podnikaním ako sklad a opisovala. Medzičasom postupne menila svoj pôvodný podnikateľský zámer, také veľké skladové priestory už nepotrebovala, prestala budovu používať a v novembri 2020, keď navyše aj v dôsledku koronakrízy značne obmedzila podnikanie, ju vyradila z obchodného majetku. Musela zabezpečiť jej ochranu pred vandalizmom a pod. V roku 2024 sa rozhodla nehnuteľnosť predať.

Príjem z predaja tejto nehnuteľnosti posúdime podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP. Vzhľadom na to, že doba medzi vyradením z obchodného majetku v roku 2020 a predajom tejto nehnuteľnosti v roku 2024 nepresiahla päť rokov, príjem podlieha zdaneniu (do uplynutia 5-ročnej lehoty chýbal v podstate rok a pár mesiacov). Bolo na zváženie, či nepočkať do konca predmetnej 5-ročnej lehoty, ale iste, bolo to jej rozhodnutie, vychádzajúce najmä z konkrétnej situácie na trhu. Príjem v tomto prípade zatrieďujeme do § 6 ods. 1 písm. b) ZDP. Po uplynutí 5-ročnej lehoty príjem z predaja by bol od dane oslobodený. Ak by išlo o zdaniteľný príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola používaná na prenájom (príjmy pasívne podľa § 6 ods. 3 ZDP), vzhľadom na znenie § 6 ods. 5 ZDP by sa zdaniteľný príjem z predaja zahrnul do § 8, nešlo o príjem podľa § 6 ZDP.

Status mikrodaňovníka

Daňovníčka pani Výborná, slobodná, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, vykázala z podnikania daňové straty za rok 2019 vo výške 8 000 € a za rok 2021 vo výške 5 000 €. O druhú štvrtinu straty z roku 2019 „definitívne prišla“, keďže za rok 2021 vykázala opäť stratu. Za rok 2022 dosiahla zdaniteľné príjmy vo výške 33 866 €, vykázala ZD 8 130 € a zároveň nadobudla status mikrodaňovníka.

V DP za rok 2022 si od ZD (čiastkového ZD z § 6 ods. 1 a 2) odpočítala jednak tretiu štvrtinu straty z roku 2019 (2 000 €) a zo straty za rok 2021 si odpočítala (len) sumu 1 500 €, keďže si prednostne uplatnila NČZD na daňovníka. Za rok 2023 dosiahla zdaniteľné príjmy vo výške 44 752 €, vykázala ZD8 500 € a naďalej spĺňala kritériá mikrodaňovníka. Od ZD (čiastkového ZD z § 6 ods. 1 a 2) si v DP za rok 2023 odpočítala poslednú štvrtinu straty z roku 2019 (2 000 €) atiež časť zvyšku straty (1 500 €) z roku 2021 (aby jej ostal dostatočný „priestor“ aj na uplatnenie NČZD na daňovníka). Zvyšnú časť straty si odpočítava v DP za rok 2024 od ZD 12 656 €.

Prenájom nehnuteľnosti

Daňový rezident ČR pán Milý na Slovensku vlastní a prenajíma nehnuteľnosť. Nájomca mu platí nájomné v dohodnutom intervale. Je to príjem zdaniteľný v SR aj podľa § 16 ods. 1 písm. f) ZDP ako príjem zo zdrojov v SR, aj v súlade s článkom 6 príslušnej ZZDZ č. 238/2003 Z. z. Zdaňuje sa prostredníctvom podaného DP.

Keďže tento príjem plynie rezidentovi členského štátu EÚ, nevykonáva sa zabezpečenie dane; nájomca nezráža z poukazovaného nájomného sumy na zabezpečenie dane. Pán Milý si tieto príjmy zdaňuje prostredníctvom podaného DP (a v ČR platí daň z celosvetových príjmov, pričom na daň zaplatenú na Slovensku sa prihliada v súlade s článkom 22 ZZDZ, a to uplatnením metódy zápočtu).

Predvedený umelecký výkon

Platiteľ dane a výkonný umelec pán Spevák sa v januári 2020 písomne dohodli, že z príjmu 3 500€, ktorý mu za predvedený umelecký výkon vo februári poskytne, nevyberie daň zrážkou.

Z príjmu pri vyplatení vo februári zrazil a odviedol iba príspevok 2 % do Hudobného fondu (v tom čase bol povinný). Príjem si uviedol umelec v daňovom priznaní za rok 2020 ako príjem podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP.

Predaj obrazu

Pán Tučný je akademický maliar. Jeden z jeho obrazov si kúpila pani Štíhla.

Tento príjem si zdaní sám pán Tučný – zahrnie ho do príjmov podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP v daňovom priznaní; kupujúcej vydá doklad podľa § 16 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v z.n.p.

Príjmy z činnosť trénerky

Pani Pekná podniká ako súkromná veterinárna lekárka a okrem príjmov podľa § 6 ods. 1 písm. c) ZDP jej plynú aj príjmy z činnosť trénerky synchronizovaného plávania istého športového klubu – ako športový odborník zapísaný do registra fyzických osôb v športe.

Aj v období od 1. 1. 2024 si chce príjmy z tejto činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e) ZDP zdaňovať sama prostredníctvom DP, takže uplatnila postup podľa§ 43 ods. 14 ZDP – vopred uzavrela príslušnú dohodu.

Ing. Valéria Jarinkovičová