Príklady z praxe

výdavky (náklady)

Zaplatená kompenzačná platba

Dodávateľ tepla uhradil spoločnosti kompenzačnú platbu podľa zákona o regulácii za nedodržanie štandardy kvality vo výške 1 200 €. Z úhrady zrazil daň podľa § 43 ods. 3 písm. m) ZDP sadzbou dane 19 %. Ako bude dlžník a veriteľ postupovať?

Zaplatená kompenzačná platba zaúčtovaná u dlžníka na účte 544 bude súčasťou základu dane z príjmov. V spoločnosti (u veriteľa) je kompenzačná platba zaúčtovaná na účte 644 pri zistení základu dane odpočítateľnou položkou od výsledku hospodárenia, pretože ide o príjem, pri ktorom vybratím dane zrážkou sa daňová povinnosť považuje za splnenú.

Nájomné za prenájom majetku s ocenením do 1 700 eur

Stavebná spoločnosť ABC, s.r.o. si prenajala od inej stavebnej spoločnosti miešačku. Vzťahuje sa podmienka zaplatenia aj na nájomné za prenájom majetku s ocenením do 1 700 eur, ak prenajímateľ o ňom účtuje ako o zásobách?

Hmotným majetkom na účely ustanovenia § 17 ods. 19 písm. b) ZDP treba rozumieť akýkoľvek majetok, to znamená aj hmotný majetok s ocenením do 1 700 eur.

V prípade teda, ak by spoločnosť ABC, s.r.o. nájomné za prenájom miešačky do konca roka v plnej výške neuhradila, neuhradené nájomné bude pri zisťovaní základu dane z príjmov položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia.

Prenájom kancelárskych priestorov

Podnikateľ X uzatvoril v januári 2023 nájomnú zmluvu s iným podnikateľom – fyzickou osobou na prenájom kancelárskych priestorov na 3 roky (na roky 2023 až 2025). Nájomné bolo dohodnuté v nájomnej zmluve v sume 250 eur mesačne. Nájomca účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva a v roku 2023 nezaplatil žiadne nájomné, v roku 2024 zaplatil nájomné vo výške 4 000 eur a v roku 2025 zaplatí 2 400 eur. Môže si podnikateľ zahrnúť celú sumu zaplateného nájomného do daňových výdavkov v zdaňovacom období 2024 a 2025?

Z dôvodu, že podnikateľ – nájomca platí nájomné fyzickej osobe, do daňových výdavkov si môže zahrnúť iba zaplatené nájomné a to časovo rozlíšené na príslušné zdaňovacie obdobie. Znamená to, že za rok 2023 si nemohol uplatniť do daňových výdavkov žiadnu sumu, za rok 2024 si mohol uplatniť nájomné v sume 3 000 eur (12 x 250 eur) a za rok 2025 si bude môcť uplatniť nájomné rovnako v sume 3 000 eur (12 x 250 eur).

Služby súvisiace s prenájmom

Vzťahuje sa ustanovenie § 17 ods. 19 písm. b) ZDP aj na služby súvisiace s prenájmom, ako sú platby za energie, vodu, upratovanie, internet, bezpečnostnú službu, odvoz odpadu, poistné, parkovné a pod., ktoré sú nájomcovi prefakturované prenajímateľom, resp. sú platené nájomcom prenajímateľovi na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy?

Ak s prenájmom nehnuteľnosti súvisia aj platby za ostatné služby spojené s užívaním nehnuteľnosti a tieto platby sú u prenajímateľa považované za zdaniteľné príjmy, u nájomcu budú tie isté platby súčasťou základu dane až po zaplatení podľa § 17 ods. 19 písm. b) ZDP. Rovnako sa budú posudzovať aj platby za energie a ostatné služby spotrebované nájomcom, ak ich platí nájomca priamo dodávateľovi energií a služieb, pričom zmluvný vzťah s dodávateľom energií a služieb má uzatvorený prenajímateľ.

Pri posudzovaní výšky príjmov (výnosov) z uhradeného nájomného a prevádzkových nákladov na strane prenajímateľa, podľa typu uzatvorenej nájomnej zmluvy, je potrebné postupovať podľa Metodického pokynu k zdaňovaniu príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP, v ktorom sú podrobne rozpísané štandardné situácie, ku ktorým dochádza pri uzatváraní nájomných zmlúv. Postup je rovnaký u fyzickej aj právnickej osoby. Metodický pokyn možno nájsť na www.financnasprava.sk.

Licenčné poplatky

Český subjekt – majiteľ softvéru, štvrťročne fakturuje slovenskej spoločnosti ABC, s.r.o. v zmysle licenčnej zmluvy licenčné poplatky vyplývajúce z tejto zmluvy. Za rok 2024 slovenská spoločnosť nemá uhradené poplatky v sume 200 eur. Aký je postup v predmetnom prípade?

Za predpokladu, že spoločnosť ABC, s.r.o. sumu licenčných poplatkov vo výške 200 eur za užívanie softvéru zaúčtovanú do nákladov do konca zdaňovacieho obdobia roka 2024 nezaplatila, bude táto suma pri vyčísľovaní základu dane z príjmov položkou zvyšujúcou jej výsledok hospodárenia.

Úprava základu dane

Spoločnosť si objednala vypracovanie marketingovej štúdie, ktorej cieľom bolo zmapovanie možnosti uplatnenia sa na trhu v zadanom území. Dodávateľ vyfakturuje spracovanú marketingovú štúdiu dňa 15. 11. 2024 v cene 8 500 €. Spoločnosť marketingovú štúdiu uhradí až v januári 2025. Aká bude úprava základu dane u dlžníka a veriteľa?

Ak k úhrade marketingovej štúdie dôjde až v roku 2025, dlžník (odberateľ služby) sumu 8 500 € pri zistení základu dane v daňovom priznaní za rok 2024 pripočíta k výsledku hospodárenia. U veriteľa (dodávateľa služby) suma 8 500 € bude súčasťou základu dane za rok 2024 napriek skutočnosti, že túto sumu neprijal. Za rok 2025 pri zisťovaní základu dane dlžník pripočítanú sumu v predchádzajúcom zdaňovacom období od výsledku hospodárenia odpočíta.

Poskytnutie sponzorského

Obchodná spoločnosť zmluvne dohodla poskytnutie sponzorského vo výške 1 000 €, ale v zdaňovacom období 2024 bolo sponzorovanému skutočne poskytnuté sponzorské len vo výške 750 €. Je skutočným použitím potrebné na účely uplatnenia daňových výdavkov chápať 750 € alebo zmluvne dohodnutých 1 000 €? Je pre uvedené účely dôležité, koľko z týchto 750 € skutočne sponzorovaný použil?

Sponzor si môže do daňových výdavkov uplatniť sponzorské, len ak ho skutočne zaplatil a len vo výške preukázateľne použitej sponzorovaným v príslušnom zdaňovacom období.

Vychádzajúc z ustanovenia § 51 ods. 3 zákona o športe má sponzor právo žiadať informácie o použití sponzorského a sponzorovaný mu je povinný ich bezodkladne poskytnúť. Sponzorovanému tiež zákon ukladá povinnosť priebežne zverejňovať informácie o spôsobe použitia sponzorského najneskôr do 25. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak nevedie príjmy a výdavky sponzorského na osobitnom bankovom účte podľa § 51 zákona o športe, ktoré sú prístupné aj tretím osobám.

Je teda zrejmé, že u sponzora môže byť sponzorské daňovým výdavkom len po zaplatení, a to v rozsahu, v akom sponzorovaný preukáže ich použitie v zdaňovacom období podľa uvedeného (v tomto prípade do výšky 750 €, ak ich sponzorovaný aj skutočne použil). Dôležitou podmienkou je aj vykázanie kladného základu dane obchodnej spoločnosti (sponzora) v príslušnom zdaňovacom období.

Vypracovanie štúdie zamerané na zlepšenie výroby

Daňovník si dá vypracovať štúdiu efektívnosti alebo štúdiu týkajúcu sa rozšírenia výroby alebo zlepšenia výrobných procesov daňovníka. Takéto štúdie sa nevzťahujú k marketingu ani k prieskumu trhu. Ide vyslovene o štúdie zamerané na zlepšenie výroby. Je potrebné aj v tomto prípade sledovať podmienku zaplatenia?

Pojem „iné štúdie“ obsiahnutý v § 17 ods. 19 písm. c) ZDP sa nemá vykladať len v kontexte charakteru poskytovaných marketingových štúdií alebo štúdií o prieskume trhu. Uvedené znamená, že spomínané ustanovenie sa vzťahuje aj na akékoľvek iné štúdie, tzn. aj na štúdie výrobného charakteru.

Provízia za sprostredkovanie obchodu

Spoločnosť ALFA, s. r. o., uzatvorila v roku 2024 zmluvu o sprostredkovaní podľa § 652 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. s podnikateľom na sprostredkovanie predaja svojich výrobkov. Provízia za sprostredkovanie obchodu vo výške 20 000 €, ktorý bol v roku 2024 aj zrealizovaný, bola dohodnutá na 1 500 €. Aký daňový dopad aplikovať na uvedený prípad, ak spoločnosť ALFA, s. r. o., v zdaňovacom období 2024 podnikateľovi spomínanú províziu nezaplatila?

Spoločnosť ALFA, s. r. o., si až v zdaňovacom období, v ktorom spomínanú províziu skutočne podnikateľovi zaplatí zníži základ dane o 1 500 €. V zdaňovacom období, v ktorom bolo o provízii účtované (rok 2024), si spoločnosť ALFA, s. r. o., teda zvýši základ dane o 1 500 € z dôvodu nezaplatenia provízie.

Čiastočná úhrada záväzku

Spoločnosť v roku 2024 prenajala hmotný majetok za ročné nájomné vo výške 1 000 eur + DPH 200 eur. Tento záväzok v roku 2024 čiastočne uhradila (úhrada 420 eur) a k 31. 12. 2024 vykazuje nezaplatený zostatok záväzku vo výške 780 eur. V akej výške má spoločnosť započítať čiastočnú úhradu záväzku na zaúčtovaný náklad? Čiastočnú úhradu priradí pomernou časťou k nákladu a k DPH, alebo celú čiastočnú úhradu priradí len k nákladu?

Spoločnosť z uhradenej sumy 420 eur započíta na úhradu nájomného v súlade s § 17 ods. 19 písm. b) ZDP sumu 350 eur a na úhradu DPH sumu 70 eur. Nájomné nezaplatené do konca roka 2024 vo výške 650 eur sa pri zistení základu dane uvedie ako položka zvyšujúca výsledok hospodárenia.

Ubytovanie za účelom pracovného stretnutia

Ak by zamestnávateľ zabezpečoval zamestnancom ubytovanie za účelom pracovného stretnutia alebo vianočného večierka. Sídlo spoločnosti je v Bratislave a ubytovanie by bolo v Bratislave ale zamestnanec žije v Košiciach. Je možné uplatniť oslobodenie na takéto ubytovanie podľa § 5/7/n a môže si zamestnávateľ uplatniť dané ubytovanie do daňových výdavkov spoločnosti?

Podľa § 5 ods. 7 písm. n) ZDP je od dane oslobodené nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v pracovnom pomere od zamestnávateľa za účelom zabezpečenia ubytovania zamestnanca v úhrnnej sume najviac 100 eur mesačne a u zamestnanca, ktorého pracovný pomer u tohto zamestnávateľa trvá nepretržite aspoň 24 mesiacov, v úhrnnej sume najviac 350 eur mesačne, ktoré sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Ide o ubytovanie, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje pre zamestnancov, ktorý nebývajú v mieste alebo v blízkosti miesta výkonu práce pre zamestnávateľa.

V prípade, ak prišiel zamestnanec na pracovnú cestu z Košíc, kde vykonáva prácu pre zamestnávateľa do miesta sídla zamestnávateľa, ide o pracovnú cestu, v rámci ktorej zamestnávateľ zabezpečuje ubytovanie zamestnancovi, pričom takýmto ubytovaním je aj ubytovanie v ubytovacích zariadeniach. V takomto prípade ide o cestovné náhrady, ktoré sú u zamestnanca vylúčené z predmetu dane a u zamestnávateľa sú daňovým výdavkom ako nárokové plnenie zamestnanca podľa zákona o cestovných náhradách.

V prípade, ak tento zamestnanec, ale príde do miesta sídla zamestnávateľa len z dôvodu jeho účasti na vianočnom večierku poriadanom zamestnávateľom a zamestnávateľ mu zabezpečí ubytovanie, ide o príjem, ktorý je u zamestnanca zdaniteľným príjmom a u zamestnávateľa daňovým výdavkom len v prípade, ak má poskytnutie takéhoto benefitu dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve alebo v internej smernici a to podľa § 19 ods. 1 ZDP.

V tomto prípade by sa zamestnávateľ mohol rozhodnúť, že na predmetné nepeňažné plnenie (zabezpečenie ubytovanie pri príležitosti konania vianočného večierku v mieste sídla zamestnávateľa) využije aj oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP.

Vedenie účtovníctva a spracovanie daňového priznania

Spoločnosť ALFA, s.r.o. uzatvorila v roku 2024 zmluvu s účtovníckou firmou na vedenie účtovníctva a spracovanie daňového priznania za rok 2024. Účtovnícka firma jej vyfaktúrovala v roku 2024 za poskytnuté služby sumu 1 200 eur. Túto faktúru spoločnosť ALFA, s.r.o. zaúčtovala na účet 518 – Ostatné služby. Faktúru do konca roku 2024 neuhradí a bude ju evidovať ako nezaplatený záväzok na účte 321 – Dodávatelia. Bude môcť spoločnosť uplatniť sumu 1 200 eur v daňových nákladoch za rok 2024?

V zdaňovacom období 2024 môže byť daňovým nákladom výdavok na účtovnícke služby len za podmienky jeho skutočného zaplatenia. Za zdaňovacie obdobie 2024 bude tak suma 1 200 eur položkou zvyšujúcou základ dane spoločnosti ALFA, s.r.o. Ak spoločnosť uvedený záväzok uhradí napr. v roku 2025, potom bude tento výdavok súčasťou jej základu dane za zdaňovacie obdobie 2025 prostredníctvom položky znižujúcej základ dane za zdaňovacie obdobie 2025.

Ing. Ján Mintál

Ing. Miroslava Brnová

ZÁKON č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov

§ 17

Všeobecné ustanovenia
o zisťovaní základu dane

(19) Súčasťou základu dane daňovníka, okrem výdavkov (nákladov), ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny alebo vlastných nákladov majetku, len po zaplatení sú

a)  kompenzačné platby vyplácané podľa osobitného predpisu u ich dlžníka,

b)  výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie,

c)  výdavky (náklady) na marketingové štúdie a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka,

d)  odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv,

e)  výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníka nespolupracujúceho štátu a po splnení povinností ustanovených v § 43 ods. 11 alebo § 44 ods. 3 pre daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, ak mu takéto povinnosti vznikli,

f) výdavky (náklady) na poradenské služby a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1, 69.2, 70.1 a 70.22,

g)  paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka a odstupné u oprávnenej osoby,

h)  výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe poskytnuté počas obdobia trvania zmluvy o sponzorstve v športe v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, ak v príslušnom zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ dane; ...