14. 8. 2026
INFORMAČNÝ PORTÁL

Príklady z praxe

k úprave základu dane

Zostatková cena hmotného majetku

Daňovník účtujúci v sústave JÚ k 30. 7. 2022 ukončil živnosť. Daňovník má v obchodnom majetku zaradený osobný automobil, ktorý obstaral v roku 2019 a jeho zostatková cena ku dňu skončenia podnikania je vo výške 8 500 eur. Ku dňu skončenia podnikania daňovník neeviduje žiadne zásoby, pohľadávky a záväzky. Je povinný upraviť základ dane o hodnotu zostatkovej ceny hmotného majetku?

Z ustanovenia § 17 ods. 8 písm. a) ZDP v prípade skončenia podnikania nevyplýva pre daňovníka povinnosť upraviť základ dane aj o zostatkovú cenu hmotného majetku. Daňovník teda nie je povinný zvýšiť základ dane o zostatkovú cenu hmotného majetku evidovanú ku dňu skončenia podnikania. Daňovník len auto vyradí z obchodného majetku.

Úpravy základu dane podľa § 17 ods. 8 ZDP, daňovník účtujúci v sústave JÚ vykonáva v rámci uzávierkových účtovných operácií (ide o položky zvyšujúce a znižujúce príjmy a výdavky). Takýto daňovník nevypĺňa riadky daňového priznania, v ktorých sa uvádzajú položky zvyšujúce základ dane a položky znižujúce základ dane, nakoľko tieto riadky sú určené pre daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva resp. daňovníka účtujúceho v sústave JÚ podávajúceho dodatočné daňové priznanie.

U daňovníka, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP, resp. u daňovníka, ktorý uplatňuje skutočné preukázateľne vynaložené daňové výdavky na základe vedenej evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP, sú položky zvyšujúce a znižujúce základ dane u neho súčasťou príjmov, resp. výdavkov uvádzaných v účtovníctve alebo v evidencii podľa týchto ustanovení zákona. To znamená, že daňovník tieto sumy neuvádza na riadkoch daňového priznania, v ktorých sa uvádzajú položky zvyšujúce a znižujúce základ dane.

Úprava základu dane pri skončení podnikania

Daňovník vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, pričom k 30. 9. 2022 ukončil živnosť. Iné príjmy podľa § 6 ZDP nedosahoval. Za zdaňovacie obdobie 2022 sa rozhodol uplatniť výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP (splnil všetky podmienky určené zákonom pre uplatnenie tohto spôsobu odpočtu výdavkov). Ku dňu skončenia podnikania mal evidované nespotrebované zásoby vo výške 1 200 eur a pohľadávky vo výške 3 620 eur. Je daňovník povinný upraviť základ dane (zvýšiť príjmy) o hodnotu týchto zásob a hodnotu pohľadávok?

Ak dôjde k skončeniu podnikania u daňovníka, ktorý v tomto zdaňovacom období uplatňuje výdavky percentom z príjmov (podľa § 6 ods. 10), daňovník upraví základ dane (príjmy) o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) ZDP. Daňovník v tomto prípade o sumu evidovaných pohľadávok a nespotrebovaných zásob ku dňu skončenia podnikania, t.j. k 30. 9. 2021, zvýši svoje zdaniteľné príjmy za rok 2022 (vo vedenej daňovej evidencii) a z takto navýšených príjmov vypočíta percentuálne výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP a to do maximálne zákonom stanovenej výšky.

Zahrnutie obstaranej pohľadávky do základu dane

Podnikateľ A, ktorý uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP obstará v roku 2022 od podnikateľa B pohľadávku voči podnikateľovi C. Menovitá hodnota pohľadávky je 60 000 eur. Obstarávaciu cenu pohľadávky vo výške 50 000 eur podnikateľ A zaplatil podnikateľovi B v roku 2021. V roku 2023 podnikateľ A túto pohľadávku postúpil ďalej a to podnikateľovi D, od ktorého mu v roku 2023 aj prišla úhrada za túto pohľadávku a to v dohodnutej výške 55 000 eur. Ako bude postupovať podnikateľ A pri zahrnutí obstaranej pohľadávky do základu dane, keď vedie paušálne výdavky?

Podľa § 17 ods. 12 písm. d) ZDP, daňovník môže zahrnúť obstarávaciu cenu, ktorú zaplatil za obstaranie pohľadávky až v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade dlžníkom alebo k ďalšiemu postúpeniu pohľadávky. Keďže daňovník uplatňuje paušálne výdavky, v roku 2023 zahrnie do príjmov uhradenú pohľadávku od daňovníka D vo výške 55 000 eur, pričom obstarávacia cena pohľadávky, ktorú zaplatil podnikateľovi B v roku 2022 je už zahrnutá v uplatňovaných paušálnych výdavkoch (v roku 2023), t.j. daňovník nezvyšuje výdavky o obstarávaciu cenu pohľadávky vo výške 50 000 eur, ale počíta paušálne výdavky z príjmov zvýšených o úhradu z ďalšieho postúpenia pohľadávky. Paušálne výdavky sú vo výške 60 % z dosiahnutých celkových príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP avšak len do výšky 20 000 eur ročne.

Pozastavenie živnosti a úprava základu dane

Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia pozastavil živnosť k 31. 5. 2022 na jeden rok, t.j. do 31. 5. 2023. Ku dňu pozastavenia živnostenského oprávnenia evidoval tak nespotrebované zásoby, ako aj pohľadávky a záväzky. Na základe podaného oznámia si daňovník predĺžil lehotu na podanie daňového priznania za rok 2022do 30. 6. 2023. Vzniká daňovníkovi povinnosť úpravy základu dane za rok 2022 ako pri skončení podnikania?

Nakoľko si daňovník predĺžil lehotu na podanie daňového priznania za rok 2022 do konca júna 2023 a živnostenské oprávnenie obnoví k 31. 5. 2023, živnostenské oprávnenie obnoví do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2022 a v súlade s ustanovením § 17 ods. 9 ZDP nejde o skončenie podnikania pre daňové účely. Z uvedeného dôvodu daňovník nemá povinnosť vykonať úpravu základu dane za rok 2022 o výšku evidovaných nespotrebovaných zásob, evidovaných pohľadávok a záväzkov ku dňu pozastavenia podnikania v roku 2022. Obdobie pozastavenia živnostenského oprávnenia bude súčasťou bežného účtovného a zdaňovacieho obdobia daňovníka. 

Postúpenej pohľadávky do základu dane

Podnikateľ A (postupca) účtujúci v sústave JÚ v roku 2022 postúpi podnikateľovi B (postupník) za 20 000 eur vlastnú pohľadávku voči podnikateľovi C. Menovitá hodnota postúpenej pohľadávky je 30 000 eur. Úhradu za postúpenú pohľadávku vo výške 20 000 eur príjme podnikateľ A (postupca) od podnikateľa B (postupník) až v roku 2023. Akým spôsobom postupuje daňovník A (postupca) pri zahrnutí tejto postúpenej pohľadávky do základu dane (príjmov)?

Podnikateľ A (postupca) základ dane (príjmy) za zdaňovacie obdobie roka 2022 zvýši o sumu 30 000 eur (menovitá hodnota pohľadávky), a to aj napriek tomu, že pohľadávku postúpi len za 20 000 eur, a že úhradu za ňu dostane až v roku 2023.

Postúpenie pohľadávky do základu dane

Podnikateľ A účtujúci v sústave JÚ obstará v roku 2022 od podnikateľa B pohľadávku voči podnikateľovi C, ktorej menovitá hodnota je 15 000 eur. Obstarávaciu cenu tejto pohľadávky vo výške 12 000 eur podnikateľ A zaplatí podnikateľovi B v roku 2022. Podnikateľ A túto pohľadávku postúpi v roku 2023 ďalej podnikateľovi D za 13 000 eur, pričom túto postúpenú pohľadávku mu podnikateľ D aj v roku 2023 uhradí. Ako postupuje podnikateľ A pri postúpenej pohľadávky do základu dane?

Zaplatenie obstarávacej ceny pohľadávky v roku 2022 základ dane za toto zdaňovacie obdobie u podnikateľa A neovplyvní.

V roku 2023 zahrnie podnikateľ A do svojich zdaniteľných príjmov sumu 13 000 eur, čo je prijatá úhrada za ďalšie postúpenie obstaranej pohľadávky a súčasne základ dane za uvedené zdaňovacie obdobie zníži o sumu 12 000 eur, čo je zaplatená obstarávacia cena tejto pohľadávky pri jej nadobudnutí postúpením.

Zahrnutí pohľadávky do základu dane – paušálne výdavky

Podnikateľ A uplatňujúci paušálne výdavky vyradí v roku 2022 z evidencie vedenej podľa § 6 ods. 10 ZDP vlastnú pohľadávku voči podnikateľovi B. Menovitá hodnota postúpenej pohľadávky je 15 000 eur. Pohľadávka nespĺňa podmienky jej nevymožiteľnosti určené v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode ZDP. Akým spôsobom postupuje daňovník A pri zahrnutí tejto pohľadávky do základu dane (príjmov) v prípade, ak uplatňuje paušálne výdavky?

Podnikateľ A základ dane (príjmy) za zdaňovacie obdobie roka 2022 zvýši o sumu 15 000 eur (menovitá hodnota pohľadávky). Od takto navýšených zdaniteľných príjmov o menovitú hodnotu vyradenej pohľadávky odpočíta paušálne výdavky avšak len do maximálne stanovenej ročnej výšky. Pre rok 2022 sú paušálne výdavky vo výške 60 % z dosiahnutých zdaniteľných príjmov, ale maximálne do výšky 20 000 eur.

Základ dane a vyradenie pohľadávky

Podnikateľ A účtujúci v sústave JÚ sa v roku 2022 rozhodne, že z účtovníctva vyradí pohľadávku voči podnikateľovi C, ktorú nadobudol v roku 2021 postúpením za 3 000 eur od podnikateľa B (pohľadávka nespĺňa podmienky podľa § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode zákona). Menovitá hodnota pohľadávky je 4 000 eur. Aký vplyv na základ dane bude mať vyradenie pohľadávky u podnikateľa A?

Základ dane za rok 2022 v súlade s § 17 ods. 12 písm. b) ZDP podnikateľ A zvýši o sumu 3 000 eur, čo je obstarávacia cena pohľadávky.

Nevymožiteľná pohľadávka

Podnikateľ A účtujúci v sústave JÚ v knihe pohľadávok eviduje pohľadávku voči podnikateľovi C. Predmetnú pohľadávku nadobudol v roku 2022 postúpením od podnikateľa B za 20 000 eur (menovitá hodnota pohľadávky je 22 000 eur). Obstarávaciu cenu pohľadávky (20 000 eur) podnikateľ A zaplatil podnikateľovi B v roku 2023. V roku 2024 dlžník (podnikateľ C) zomrel, pričom pohľadávka nemôže byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov. Aký dopad bude mať uvedené pri určení základu dane daňovníka, ak ju daňovník vyradí z knihy pohľadávok ako nevymožiteľnú pohľadávku?

Zaplatená obstarávacia cena pohľadávky, základ dane za rok 2023 neovplyvní.

V roku 2024 došlo k splneniu ustanovenej podmienky [§ 19 ods. 2 písm. h) v treťom bode zákona], podnikateľ A preto vyradí pohľadávku z účtovníctva a základ dane za rok 2024 zníži o sumu 20 000 eur (uplatní ako výdavok), čo je zaplatená obstarávacia cena pohľadávky.

Ing. Miroslava Brnová