Príklady z praxe

účtovanie o odloženej DzP

Vykazovanie o odloženej dani z príjmov

Spoločnosť s ručením obmedzeným nadobudla v marci 2023 software v hodnote 10 000 euro a uviedla ho v tomto mesiaci aj do užívania. Ako treba postupovať pri vykazovaní odloženej dane takéhoto majetku?

Odložená daň z príjmov sa okrem iných dôvodov účtuje aj pri dočasných rozdieloch medzi účtovnou hodnotou majetku a účtovnou hodnotou záväzkov vykázanou v súvahe a ich daňovou základňou, pričom dočasné rozdiely medzi účtovnou hodnotou majetku a ich daňovou základňou sú aj

-   tzv. zdaniteľné dočasné rozdiely, ktoré v budúcich účtovných obdobiach budú tvoriť zdaniteľné sumy pri určovaní základu dane z príjmov (t.j. účtovná hodnota dlhodobého hmotného majetku je vyššia než je jeho daňová základňa, napríklad účtovná zostatková cena dlhodobého hmotného majetku je vyššia než je jeho daňová zostatková cena),

-   tzv. odpočitateľné dočasné rozdiely, ktoré v budúcich účtovných obdobiach budú tvoriť odpočitateľné sumy pri určovaní základu dane z príjmov (t.j. účtovná hodnota dlhodobého hmotného majetku je nižšia než je jeho daňová základňa, napríklad účtovná zostatková cena dlhodobého hmotného majetku je nižšia než je jeho daňová zostatková cena).

Vychádzajúc z ustanovenia § 22 ods. 8 zákona o dani z príjmov je potrebné v otázke spomínaný softvér odpísať v súlade s účtovnými predpismi, najviac do výšky vstupnej ceny. Lehota odpisovania teda plynie od marca 2023.

Daňové odpisovanie softvéru je tak v zmysle citovaného ustanovenia zákona o dani z príjmov totožné s účtovným odpisovaním nehmotného majetku. Inými slovami, účtovný spôsob odpisovania softvéru je záväzný aj pre daňové účely. Pri účtovnom spôsobe odpisovania si daňovník môže odpisy zvoliť sám, a tieto by mali byť konštruované tak, aby vyjadrovali skutočnú technickú, resp. morálnu opotrebovanosť nehmotného majetku.

V takomto prípade nedochádza k dočasným rozdielom medzi výškou uplatnených daňových odpisov a výškou uplatnených účtovných odpisov. To znamená, že vykazovanie odloženej dane pri takomto majetku je neopodstatnené. Aj z tohto dôvodu postupy účtovania spomínajú pri vymedzení možných dočasných rozdielov len dlhodobý hmotný majetok.

Povinnosť účtovať o odloženej dani

Spoločnosť ALFA, s.r.o. dlhodobo vykazújúca výnosy nad 500 000 eur, účtovala počas roka o účtovných odpisoch vo výške 10 000 eur, pričom daňovo uplatniteľné odpisy môžu byť iba vo výške 7 000 eur. Takisto zúčtovala opravnú položku k rizikovej pohľadávke (ktorá nebola uznaná ako daňový výdavok) vo výške 5 000 eur, vytvorila novú rezervu na reklamácie vo výške 660 eur, na základe výsledkov inventarizácie vytvorila opravnú položku k zásobám vo výške 10 000 eur. Má spoločnosť povinnosť účtovať o odloženej dani. Ako sa tieto účtovné prípady prejavia v účtovnej závierke?

Súčet kladných hodnôt (odpočítateľných položiek pre určenie základu splatnej dane) a záporných hodnôt (pripočítateľných položiek pre určenie základu splatnej dane) je základom pre výpočet odloženej dane. Do základu dane sa nezahŕňajú trvalé rozdiely vznikajúce pri určovaní základu splatnej dane (t.j. také rozdiely, ktoré sa nedajú vysporiadať pri určovaní základu splatnej dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach). Odložená daň sa určí ako súčin uvedeného základu dane a predpokladanej sadzby dane z príjmov, ktorá bude platiť v období, v ktorom bude odložená daňová pohľadávka vyrovnaná, resp. odložený daňový záväzok uplatnený (resp. sadzby dane z príjmov platnej v nasledujúcom zdaňovacom období). Ak základom dane je záporná hodnota, vypočítaná odložená daň sa účtuje ako odložená daňová pohľadávka. Ak základom dane je kladná hodnota, vypočítaná odložená daň sa účtuje ako odložený daňový záväzok.

V danom prípade:

-   keďže účtovné odpisy sú vyššie ako daňové, rozdiel je pripočítateľnou položkou pri transformácii hospodárskeho výsledku na základ dane a v základe pre výpočet odloženej dane sa prejaví zápornou hodnotou        – 3 000 eur

-   zúčtovanie nedaňovej opravnej položky sa pri transformácii hospodárskeho výsledku na základ dane prejaví v odpočítateľných položkách a v základe pre výpočet odloženej dane kladnou hodnotou    + 5 000 eur

-   tvorba daňovo neuznanej rezervy sa pri transformácii hospodárskeho výsledku na základ dane prejaví v pripočítateľných položkách a v základe pre výpočet odloženej dane zápornou hodnotou    – 660 eur

-   tvorba daňovo neuznanej opravnej položky sa pri transformácii hospodárskeho výsledku na základ dane prejaví v pripočítateľných položkách a v základe pre výpočet odloženej dane zápornou hodnotou   – 10 000 eur.

Základom dane pre zaúčtovanie odloženej dane bude teda suma -8 660 eur, tzn. účtovaná jednotka zaúčtuje odloženú daňovú pohľadávku (MD 481 / D 592) vo výške 1 818,60 eur (-8 660 x 21 %).

Preceňovanie obchodných podielov

Akú súvislosť má preceňovanie obchodných podielov, resp. majetkových cenných papierov s účtovaním odloženej dane z príjmov?

Podľa ustanovenia § 10 ods. 15 postupov účtovania okrem iného platí, že pri účtovných prípadoch, ktoré sa neúčtujú ako náklad alebo výnos, ale priamo v prospech alebo na ťarchu účtov vlastného imania, napríklad aj na účte 414, sa aj odložená daň z príjmov účtuje priamo na ťarchu alebo v prospech týchto účtov vlastného imania.

Z dôvodu úplnosti je však nutné poznamenať, že na základe § 10 ods. 18 postupov účtovania o odloženej dani z príjmov vyplývajúcej z dočasných rozdielov súvisiacich s podielmi v dcérskych účtovných jednotkách a v účtovných jednotkách, v ktorých má účtovná jednotka podielovú účasť, sa neúčtuje, ak sú splnené tieto podmienky:

-   účtovná jednotka, ktorá má takýto podiel, je schopná ovplyvniť vyrovnanie týchto dočasných rozdielov a

-   je pravdepodobné, že tieto dočasné rozdiely nebudú vyrovnané v blízkej budúcnosti.

Zaúčtovanie opravnej položky k zásobám

Môže zaúčtovanie opravnej položky k zásobám vyvolať povinnosť účtovania o odloženej dani? Akým spôsobom sa táto zaúčtuje, ak spoločnosť ABC, s.r.o. zaúčtuje k tovaru v predajniach k 31. 12. opravnú položku?

V prípade zásob ide o aplikáciu ustanovenia § 10 ods. 7 písm. b) bod 3 postupov účtovania. V danom prípade teda vzniká odpočitateľný dočasný rozdiel v prípadoch, ak účtovná hodnota zásob je nižšia ako je ich daňová základňa, a to napríklad aj z dôvodu vytvorenia opravnej položky k zásobám pričom tento rozdiel medzi účtovnou hodnotou a daňovou základňou zásob bude v budúcnosti daňovo uznaný.

Ak teda napríklad k 31. 12. bude stav zásob na strane MD účtu 132 – Tovar na sklade a v predajniach v sume 3 000 eur, zaúčtovaná opravná položka (MD 505 / D 196) v sume 1 000 eur, potom účtovná hodnota zásob bude 2 000 eur.

Daňová základňa = 3 000 eur (pri predaji zásob je totiž výška obstarávacej ceny zásob daňovo uznaným výdavkom, bez ohľadu na výšku predajnej ceny).

Dočasný odpočitateľný rozdiel potom bude 1 000 eur a odložená daňová pohľadávka 1 000 x sadzba dane z príjmov podľa § 10 ods. 14 postupov účtovania.

Záväzok z titulu nezaplatených právnych služieb

Spoločnosť ABC, s.r.o. dlhodobo vykazuje príjmy nad 500 000 eur. K 31. 12. vykáže záväzok z titulu nezaplatených právnych služieb vo výške 700 eur. Uvedený záväzok uhradí v máji nasledujúceho roku. Má daný prípad vplyv na účtovanie o odloženej dani?

Pri určení tzv. daňovej základe je potrebné pripomenúť, že v zmysle § 17 ods. 19 písm. f) zákona o dani z príjmov platí, že náklady na poradenské a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1, 69.2, 70.1 a 70.22 sa u dlžníka zahrnú do základu dane až po ich skutočnom zaplatení. Ak teda spoločnosť v nasledujúcom roku tento záväzok skutočne uhradila, potom malo mať účtovanie nasledovnú podobu:

Ing. Ján Mintál