Príklady z praxe
stravovanie zamestnancov
Príspevok zamestnávateľa na stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok
Zamestnávateľ zabezpečuje svojim zamestnancom stravovanie prostredníctvom právnickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby prostredníctvom stravovacích poukážok. Hodnota stravovacej poukážky je 4,70 €. Zamestnávateľ na toto jedlo prispieva zamestnancom na ťarchu nákladov sumou 2,90 € a zo sociálneho fondu sumou 1 €. Ako má zamestnávateľ posúdiť tieto príspevky na účely dane z príjmov?
Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný prispievať na jedlo zamestnancovi najmenej v sume 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje aj príspevok zo sociálneho fondu (§ 7 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v z.n.p.), ktorého výška nie je limitovaná, táto sa dohodne v kolektívnej zmluve, a ak nie je uzavretá kolektívna zmluva, výšku príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu upraví zamestnávateľ vo vnútornom predpise. Keďže zamestnávateľ prispieva svojim zamestnancom na každé jedlo sumu 2,90 €, spĺňa podmienky stanovené Zákonníkom práce, podľa ktorého má prispieť minimálne 55 % ceny jedla, ktorou je v tomto prípade hodnota stravovacej poukážky, t. j. 2,59 € (4,70 x 55 %) a maximálne 55 % z ceny stravného, t. j. najviac v sume 3,30 € (6,00 x 55 %). Príspevok na stravovanie v sume 2,90 € je teda uznaným daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 ZDP. Pokiaľ ide o príspevok zo sociálneho fondu, keďže daňovým výdavkom zamestnávateľa je tvorba sociálneho fondu, samotné vyplatenie príspevku zo sociálneho fondu na stravovanie zamestnancov vo výške 1 € (čerpanie sociálneho fondu), nie je výdavkom (nákladom) zamestnávateľa.
Zabezpečenie stravovania pri práci nadčas
Zamestnanec po odpracovaní 8-hodinovej zmeny pokračuje nadväzne na ňu v nariadenej alebo dohodnutej práci nadčas. Môže zamestnávateľ zabezpečiť stravovanie zamestnancom aj pri práci nadčas? Je v tomto prípade príspevok na stravovanie uznaným daňovým výdavkom?
Ak zamestnanec v rámci práce nadčas odpracuje aj viac ako 4 hodiny, povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie sa nevzťahuje na zamestnanca pracujúceho v nadčase, a to bez ohľadu na dĺžku trvania práce nadčas. Zákonník práce však v § 152 ods. 9 písm. b) ZDP umožňuje zamestnávateľovi, aby po prerokovaní so zástupcami zamestnancov umožnil stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom. To znamená, že po prerokovaní so zástupcami zamestnancov môže zamestnávateľ umožniť stravovať sa napr. aj zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu nadčas, ak práca nadčas presiahne 4 hodiny. V uvedených prípadoch zamestnávateľ síce nemá zákonnú povinnosť poskytnúť stravovanie, ale ak sa tak rozhodne po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, potom je povinný zabezpečiť takto upravené stravovanie dotknutým osobám za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom. Zároveň je povinný prispieť na takéto stravovanie. Príspevok na stravovanie je v tomto prípade uznaným daňovým podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 ZDP.
Ing. Jana Bielená
