Príklady z praxe
–
spoločné príjmy manželov - zdaňovanie
|
? |
Príklad 1
Manželia prenajímajú nehnuteľnosť. Musia zdaňovať každý 50 % príjmov z prenájmu nehnuteľnosti?
Príjmy z prenájmu nehnuteľností zaraďujeme do § 6 ods. 3 ZDP. Ak manželia nemajú vysporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo, v súlade s ustanovením § 4 ods. 8 ZDP si môžu zdaniť príjmy v rovnakom pomere. Manželia sa môžu dohodnúť aj na inom delení príjmov, ak je to pre nich výhodnejšie.
|
? |
Príklad 2
Manželia vlastnia v bezpodielovom vlastníctve byt, ktorý prenajímajú. Mesačne majú príjem z prenájmu bytu 450 €. Manžel je podnikateľ a jeho daňový základ z podnikania je 5 000 €. Manželka je na dôchodku a iné príjmy nemá. Akú najvhodnejšiu alternatívu majú zvoliť z hľadiska daňovej úspory?
Zákon o dani z príjmov v § 4 ods. 8 umožňuje daňovníkom rozdeliť si príjmy plynúce im z bezpodielového vlastníctva, a to v pomere, v akom je to pre nich výhodné. Manželia nemôžu uplatniť v daňových výdavkoch paušálne výdavky preto vedú daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Podľa evidencie k dosiahnutým príjmom vynaložili daňové výdavky vo výške 2 800 €. Pri delení príjmov medzi manželmi vychádzame z nasledovných skutočnosti:
a) podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov je od dane z príjmov oslobodený príjem z prenájmu nehnuteľností, ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období sumu 500 € Ak vymedzené príjmy presiahnu stanovenú sumu, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto stanovenú sumu. Výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane;
b) podľa § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňové priznanie nie je povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie nedosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % nezdaniteľnej sumy na daňovníka (5 646,48 €), t. j. 2 823,24 €.
Výpočet:
1. alternatíva: Celkové príjmy z prenájmu 12 × 450 € = 5 400 €.
Delenie príjmov na manželku:
|
• |
príjem oslobodený podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov |
500 € |
|
• |
príjem podľa § 32 ods. 1 zákona (nevzniká povinnosť podať daňové priznanie) |
2 823,24 € |
|
• |
Príjmy na manželku spolu |
3 323,24 € |
|
• |
Zostatok príjmu na manžela |
2 076,76 € |
|
• |
Príjem oslobodený podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona |
500 € |
|
• |
Príjem z prenájmu podliehajúci dani u manžela |
1 576,76 € |
|
|
Podiel zdaňovaných príjmov z celkových príjmov (1576,76 € / 5400 €) |
29,20 % |
|
• |
Podiel daňových výdavkov pripadajúci na zdaňované príjmy (2 800 × 29,20 %) |
817,60 € |
|
• |
Základ dane z prenájmu u manžela |
759,16 € |
|
• |
Daň pripadajúca na príjem z prenájmu |
144,24 € |
2. alternatíva: Celkové príjmy z prenájmu 12 × 450 € =5 400 €
Oslobodená časť základu dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona
|
• |
pripadajúca na obidvoch manželov 2 × 500 € |
1 000 € |
|
• |
Príjem podliehajúci dani z príjmov (rozdelený rovnakým dielom na oboch manželov po 2 200 €) |
4 400 € |
|
• |
Preukázateľné výdavky |
2 800 € |
|
|
Podiel zdaňovaných príjmov z celkových príjmov (4 400 € / 5 400 €) |
81,48 % |
|
|
Podiel daňových výdavkov pripadajúci na zdaňované príjmy (2800 × 81,48 %) |
2 281,44 € |
|
• |
Základ dane |
2 118,56 € |
|
• |
Daň pripadajúca na príjem z prenájmu |
402,52 € |
Pre manželov je výhodnejšia prvá alternatíva. Pretože zdaniteľný príjem nepresiahne sumu 50 % nezdaniteľnej časti dane na daňovníka, manželka nie je povinná podať daňové priznanie.
Zostatok príjmu z prenájmu 2 076,76 € znížený o oslobodenú časť príjmu uvedie manžel vo svojom daňovom priznaní v rámci príjmov z prenájmu.
|
? |
Príklad 3
V roku 2024 daňovník spolu s manželkou predal za 58 000 € rodinný dom, ktorý kúpili v roku 2021. Obaja sú zamestnaní. Budú príjem z predaja manželia zdaňovať každý samostatne – svoju polovicu, alebo ide o príjem oslobodený od dane? Rodinný dom nemal zahrnutý v obchodnom majetku ani jeden z manželov.
Pri predaji nehnuteľnosti je oslobodený príjem podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP, ak doba medzi nadobudnutím a predajom presiahne päť rokov. Keďže dom bol kúpený v roku 2021 a predaný v roku 2024, nie je splnená podmienka oslobodenia, t. j. vlastníctvo viac ako päť rokov.
Príjem z predaja je zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP. Dom bol v bezpodielovom vlastníctve. Podľa § 4 ods. 8 ZDP príjmy uvedené v § 8 ZDP, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, môžu sa však dohodnúť aj na inom delení (napr. 60 : 40, 80 : 20 a pod,).
|
? |
Príklad 4
Daňovník nadobudol v roku 2021 do vlastníctva pozemok. Pozemok v roku 2023 predal. Kúpnu zmluvu uzavrel s kupujúcim v novembri 2023. Kúpna cena vo výške 40 000 € mu bola uhradená až v januári 2024.
Príjem z predaja pozemku predávajúci zahrnie do základu dane v zdaňovacom období roka 2024, t. j. v zdaňovacom období, v ktorom príjem prijal.
|
? |
Príklad 5
V januári tohto roku kúpili manželia byt za 60 000 €. Urobili v ňom úpravy za 8 500 € (vymenili pôvodné okná za nové, plastové, vymurovali jadro). Byt predali v septembri za 80 000 €. Byt nemal zaradený v obchodnom majetku žiadny z manželov.
Príjem z predaja bytu v danom prípade nebude oslobodený od dane z príjmov, pretože manželia nespĺňajú podmienku uvedenú v § 9 ods. 1 písm. a) ZDP. Doba medzi nadobudnutím a predajom nebola dlhšia ako 5 rokov.
Príjem z predaja bytu predstavuje tzv. ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP. Pri tomto druhu príjmu je možné ako daňový výdavok uplatniť kúpnu cenu, ktorú za byt preukázateľne zaplatili a finančné prostriedky, ktoré preukázateľne vynaložili na technické zhodnotenie, opravu a údržbu bytu s výnimkou výdavkov na osobné účely. Čiastkový základ dane z predaja bytu je potom 11 500 € (80 000 € – 60 000 € – 8 500 €). Príjem z predaj bytu si po dohode manželov zahrnie do svojho daňového priznanie manželka, ktorá podniká a je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov. Manžel, ktorý je zamestnaný nie je povinný podať daňové priznanie.
|
? |
Príklad 6
Manželia predali v roku 2024 byt za 78 000 €. Byt nadobudli v roku 2023 za 80 000 €.
Do čiastkového základu dane z príjmov za rok 2024 daňovník (manžel) zahrnie celý príjem v sume 78 000 €. K uvedeným príjmom uplatní výdavky vo výške 78 000 €, a to aj napriek tomu, že na dosiahnutie uvedených príjmov vynaložili výdavky v celkovej sume 80 000 € (kúpna cena, za ktorú byt obstarali).
|
? |
Príklad 7
Manželia zakúpili v apríli 2022 stavebný pozemok za 15 000 €. Pozemok v septembri 2024 predali za 18 000 €, pričom cena za pozemok bola v zmysle kúpnej zmluvy vyplatená na dvakrát. Pri podpise zmluvy v októbri im bola vyplatená suma 10 000 € a zvyšná suma 8 000 € bude vyplatená až vo februári 2025.
V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 uvedie manžel, ktorý ako podnikateľ musí podať daňové priznanie k dani z príjmov, ako príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP sumu 10 000 €. Do daňových výdavkov si môže uplatniť podľa ustanovenia § 8 ods. 8 ZDP z kúpnej ceny sumu 10 000 €, to je najviac do výšky príjmu.
V daňovom priznaní za rok 2025 v rámci ostatných príjmov uvedie sumu druhej splátky – 8 000 €. Do daňových výdavkov si môže uplatniť sumu 5 000 € t. j. zostatok hodnoty kúpnej ceny, ktorú preukázateľne za pozemok zaplatil a ktorú si v roku 2023 nemohol uplatniť do daňových výdavkov.
|
? |
Príklad 8
Manželia, podnikajúci ako samostatné fyzické osoby, využívajú pri svojej podnikateľskej činnosti nehnuteľnosť, ktorá patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Manžel využíval nehnuteľnosť na 60 % a manželka na 40 %. Manžel má nehnuteľnosť zahrnutú v obchodnom majetku. Manželia sa rozhodli nehnuteľnosť predať v máji 2024. Predajná cena nehnuteľnosti je 100 000 €. Ako si zahrnú príjem z predaja nehnuteľnosti do zdaniteľných príjmov?
Podľa ustanovenia § 6 ods. 14 ZDP platí, že v prípade predaja hnuteľných vecí a nehnuteľnosti v BSM si manželia rozdelia príjem v pomere v akom využívali nehnuteľnosť v podnikaní. Manžel si zahrnie do príjmov z podnikania 60 % z príjmu z predaj nehnuteľnosti to je 60 000 € a manželka si zahrnie do svojich príjmov 40 % z príjmu z predaja nehnuteľnosti, to je 40 000 €. V tomto pomere si zahrnú do daňových výdavkov aj daňovú zostatkovú cenu predanej nehnuteľnosti.
Vypracoval:
Ing. Anton Kolembus








