Príklady z praxe

nevyčerpaná dovolenka

Čerpanie materskej a rodičovskej dovolenky

Zamestnankyni vznikol v roku 2025 nárok na dovolenku v rozsahu 25 dní, z ktorej si počas roka 2025 vyčerpala 15 dní dovolenky. Dňa 8. 5. 2025 nastúpila na čerpanie materskej dovolenky a po jej vyčerpaní na rodičovskú dovolenku. Aký nárok na dovolenku má zamestnankyňa, ak sa plánuje vrátiť do práce 1. 2. 2027. Čo bude so „starou dovolenkou“ z roku 2025, ktorú si v roku 2025 nestihla vyčerpať?

Nakoľko si zamestnankyňa nemohla vyčerpať dovolenku v roku 2025z dôvodu čerpania materskej dovolenky a následne z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, zamestnávateľ jej nevyčerpanú dovolenku poskytne po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky. Z uvedeného vyplýva, že zostatok dovolenky z roku 2025 v rozsahu 10 dní jej „neprepadne“, ale sa jej „bude prenášať“ až do doby, kedy sa vráti do práce po skončení rodičovskej dovolenky.

V roku 2026 bola zamestnankyňa celý rok na rodičovskej dovolenke, ktorá sa na účely dovolenky nepovažuje za výkon práce, a preto jej nárok na dovolenku v roku 2026 nevznikol. Ak sa zamestnankyňa skutočne vráti dňa 1. 2. 2027 z rodičovskej dovolenky do práce a bude pracovať u zamestnávateľa do konca roka 2027, bude mať nárok na zostatok dovolenky z roku 2025v rozsahu 10 dní (ktorú by si mala prednostne vyčerpať) a súčasne jej vznikne predpokladaný nárok na dovolenku na rok 2027 v rozsahu 25 dní.

Skončenie pracovného pomeru a čerpanie dovolenky

Zamestnanec a zamestnávateľ ukončili pracovný pomer výpoveďou na podnet zamestnanca. Má zamestnanec nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky alebo ju musí pred skončením pracovného pomeru vyčerpať? Akoby by sa zmenila situácia, keby išlo o výpoveď zo strany zamestnávateľa?

Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom. V praxi sa teda zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní, prípadne na preplatení dovolenky. Ak chce zamestnávateľ určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky, má povinnosť oznámiť to zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Uprednostnenie vyčerpania nároku na dovolenku pred jeho preplatením nie je bez dodržania 14-dňovej lehoty na jej oznámenie možné. (Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené, ale len so súhlasom zamestnanca.). Z uvedeného vyplýva, že ak si zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru, zamestnávateľ mu je povinný ju preplatiť. Ak by išlo o výpoveď zo strany zamestnávateľa postup by bol rovnaký.

Spôsob skončenia pracovného pomeru nemá v zásade vplyv na čerpanie dovolenky (slovo „v zásade“ možno chápať v tomto zmysle, že ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na skončení pracovného pomer dohodou k takému dátumu, že nie je časový priestor na vyčerpanie dovolenky, príp. ak pôjde o okamžité skončenie pracovného pomeru, čerpanie dovolenky neprichádza do úvahy a dôjde vždy len k preplateniu nevyčerpanej dovolenky).

Trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti

Zamestnancovi, ktorý je odmeňovaný podľa zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. zostala nevyčerpaná dovolenka jeden deň z roku 2023. Ročný nárok dovolenky podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa je 6 týždňov. Zamestnanec bol v roku 2024 uznaný za práceneschopného v období od 8. 4. 2024 do 30. 4. 2024 a od 11. 5. 2024 opakovane, pričom dočasná PN stále trvá. Bolo možné dovolenku z roku 2023 preniesť do roku 2025, keďže ju nestihol vyčerpať z dôvodu dlhodobej PN?

Jednou v výnimiek, kedy zamestnancovi dovolenka neprepadne je, ak si ju nestihne vyčerpať dôvodu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti (v tomto prípade ide o dovolenku roku 2023). Zamestnancovi sa zachováva nárok na čerpanie dovolenky, a súčasne sa mu umožňuje čerpať túto dovolenku po skončení práceneschopnosti [tento postup je v súlade s rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-350/06 a C-520/06)].

Skončenie dočasnej práceneschopnosti

Zamestnanec má nárok na ročnú výmeru dovolenky v rozsahu 25 dní. V roku 2025 si vyčerpal 1 týždeň „starej“ dovolenky z roku 2024 a 3 týždne dovolenky z roku 2025. V období od januára do polovice mája 2026 zamestnanec dovolenku nečerpal, pretože mu zamestnávateľ neurčil jej čerpanie. Od 22. 5. 2026 bol zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného, pričom išlo o dlhodobú dočasnú práceneschopnosť zamestnanca, ktorá trvala do konca roka 2026. Ako má zamestnávateľ „vyriešiť“ nevyčerpanú dovolenku z roku 2025 a 2026, ak sa zamestnanec vráti po skončení dočasnej práceneschopnosti do zamestnania dňa 8. 1. 2027?

Zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť zamestnancovi po skončení dočasnej práceneschopnosti v roku 2027 dovolenku, ktorú si nemohol vyčerpať, t. j. určí mu čerpanie dovolenky z roku 2025– zostávajúce 2 týždne.

Možnosti čerpania nevyčerpanej dovolenky z roku 2026 (ktorú treba vyčerpať najneskôr do konca roka 2027), bude závisieť od zamestnávateľa, ktorý výlučne určuje čerpanie dovolenky, ale pri určení ktorej je povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.

Preplatenie dovolenky

Zamestnanec má nárok na dovolenku v rozsahu 5 týždňov. Čo sa teda stane, ak si celoročný päťtýždňový nárok na dovolenku nevyčerpá ani do konca nasledujúceho roka? Má „automaticky“ nárok na jej preplatenie?

Ak si zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku v tom roku, na ktorý mu nárok na dovolenku vznikol preto, že zamestnávateľ neurčil jej čerpanie alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. V prípade, že by zamestnávateľ neurčil čerpanie dovolenky za príslušný kalendárny rok ani do konca nasledujúceho roka, zamestnancovi patrí náhrada mzdy len za tú časť minuloročnej dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky.Za prvé štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktoré zamestnanec nevyčerpal ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Táto časť dovolenky môže byť preplatená len pri skončení pracovného pomeru.

Nevyčerpaná dovolenka

Zamestnancovi vznikol v roku 2024 nárok na dovolenku v rozsahu 25 dní. Počas roka 2024si z nej vyčerpal 11 dní. V roku 2025 čerpal z minuloročnej dovolenky 6 dní. K 31. 12. 2025 mu zostalo8 dní nevyčerpanej dovolenky z roku 2024 (25 – 17) a 25 dní celej nevyčerpanej dovolenky z roku 2025. Čo sa stane s minuloročnou (dovolenka z roku 2024) a tohtoročnou nevyčerpanou dovolenkou (dovolenka z roku 2025)?

Nevyčerpaná dovolenka z roku 2024: Zamestnanec vyčerpal zo základnej výmery dovolenky namiesto 25 dní len 17 dní (11 dní čerpal v roku 2024 a 6 dní čerpal v roku 2025). Zamestnávateľ preto v zúčtovaní výplat za mesiac december 2025 preplatí zamestnancovi len tú časť dovolenky za rok 2024, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery, t. j. 5 dní (25 dní – 20 dní). Tri dni z nevyčerpanej dovolenky zroku2024 zamestnancovi prepadnú.

Nevyčerpaná dovolenka z roku 2025: Nakoľko zamestnanec nečerpal z dovolenky na rok 2025 ani jeden deň, prenesie sa mu celá výmera dovolenky v rozsahu 25 dní do roku 2026. Ak zamestnanec nebude čerpať žiadnu dovolenku ani počas roka 2026, v zúčtovaní výplat za mesiac december 2026 zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi náhradu mzdy za 5 dní nevyčerpanej dovolenky a 4 týždne základnej výmery dovolenky mu prepadnú.

Ing. Iveta Matlovičová