Príklady z praxe

majetok využívaný aj na súkromné účely

Používanie majetku podnikateľom – FO aj na súkromné účely

Podnikateľ – FO, obstaral motorové vozidlo na podnikanie. Vzhľadom na skutočnosť, že rodina daňovníka má len toto vozidlo, využívajú ho sčasti aj na súkromné účely. V akej výške si môže podnikateľ uplatniť do daňových výdavkov výdavky súvisiace s obstaraním a prevádzkou tohto motorového vozidla?

Podnikateľ si nemôže uplatniť 100 % daňové výdavky spojené s obstaraním a prevádzkou tohto vozidla. Podľa § 19 ods. 2 písm. t) bod 1 ZDP však môže uplatniť paušálne výdavky vo výške 80 %. To znamená, že do daňových výdavkov uplatní 80 % z ročného odpisu motorového vozidla a následne aj 80 % z výdavkov na prevádzkovanie, opravy a udržiavanie, ale aj na prípadné technické zhodnotenie.

Poskytnutie majetku zamestnancovi na využívanie aj na súkromné účely

Spoločnosť obstarala mobilný telefón, ktorý poskytla svojmu zamestnancovi. Zamestnanec využíva mobilný telefón aj na súkromné účely. V akej výške si spoločnosť uplatní do daňových výdavkov náklady na obstaranie mobilného telefónu a náklady na mesačný paušál?

Keďže je mobilný telefón využívaný aj na súkromné účely, spoločnosť môže postupovať v súlade s § 19 ods. 2 písm. t) bod 1 ZDP a do daňových výdavkov uplatniť náklad spojený s obstaraním mobilného telefónu a mesačné paušály vo výške 80 %. V tomto prípade nie je potrebné na účely ZDP vysledovať skutočný pomer, v akom sa využíva mobilný telefón na služobné a na súkromné účely.

Luxusný automobil používaný FO
– podnikateľom aj na súkromné účely

Podnikateľ – FO, kúpil v januári 2021 osobný automobil a zaradil do obchodného majetku v obstarávacej (vstupnej) cene 64 000 eur. Automobil používa aj na súkromné účely. Ako bude daňovník postupovať pri úprave základu dane podľa § 17 ods. 34 ZDP, podľa ktorého má zvýšiť základ dane o rozdiel medzi skutočným odpisom a odpisom z limitovanej vstupnej ceny 48 000 eur, ak uplatní výdavky vo výške 80 % podľa § 19 ods. 2 písm. t) bod 1 ZDP?

Podľa § 17 ods. 34 ZDP sa základ dane daňovníka zvýši o kladný rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a úhrnom ročných odpisov alebo pomerných častí ročných odpisov z týchto automobilov vypočítaných zo vstupnej ceny 48 000 eur, ak daňovník dosiahne v príslušnom zdaňovacom období základ dane nižší ako je násobok počtu takýchto automobilov a ročným daňovým odpisom vypočítaným zo vstupnej ceny 48 000 eur.

V prípade, že daňovník (fyzická osoba s príjmami podľa § 6 ZDP) osobný automobil so vstupnou cenou 48 000 eur a viac používa aj na súkromné účely a rozhodne sa uplatňovať paušálne výdavky súvisiace s týmto osobným automobilom vo výške 80 % podľa § 19 ods. 2 písm. t) bod 1 ZDP, úprava základu dane podľa § 17 ods. 34 ZDP sa vykoná o kladný rozdiel medzi skutočne uplatnenými odpismi [80 % z ročného odpisu podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP] a ročným odpisom z osobného automobilu so vstupnou cenou 48 000, t.j. 12 000 eur (za predpokladu, že daňovník neobstaral, resp. nezaradil do užívania osobný automobil v priebehu zdaňovacieho obdobia), pričom táto suma sa neupravuje v závislosti od uplatňovaných výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP.

Keďže v predmetnom prípade daňovník používa aj na súkromné účely osobný automobil so vstupnou cenou 64 000 eur, ak sa rozhodne uplatňovať paušálne výdavky súvisiace s týmto osobným automobilom vo výške 80 % podľa § 19 ods. 2 písm. t) bod 1 ZDP, úprava základu dane podľa § 17 ods. 34 ZDP sa vykoná v závislosti od vykázaného základu dane takto:

Výdavky pri využívaní majetku aj na súkromné účely v preukázanej výške

Daňovník platí paušál za mobilný telefón. Ako bude postupovať, ak vie preukázať, že mobilný telefón:

a)  využíva len na obchodné účely,

b)  zhruba 10 % zo všetkých volaní bolo súkromných?

Aby daňovník skutočne vedel preukázať správcovi dane, že mobilný telefón využíva len na obchodné účely, musí zabezpečiť aj výpisy telefonických hovorov, z ktorých je zrejmé, že volal výlučne so svojimi existujúcimi obchodnými partnermi, budúcimi partnermi, resp. účtovníčkou a pod. V takomto prípade si môže dať do daňových výdavkov nielen celú obstarávaciu cenu mobilného telefónu, ale aj celú výšku paušálu a iných súvisiacich výdavkov.

Ak by však z výpisu telefonických hovorov zistil, že 10 % zo všetkých volaní vo výške 50 eur bolo súkromných, potom by si mal uplatniť do daňových výdavkov len 90 % z obstarávacej ceny telefónu, 90 % z paušálu, ktorý platí, a rovnako prepočítať aj ostatné súvisiace výdavky. V tomto prípade daňovník na zistenie preukázateľného pomeru využívania mobilného telefónu nemusí mať podrobné výpisy počas celej doby využívania telefónu a paušálu, ale je možné sledovať ich počas určitej dlhšej doby, napr. 6 mesiacov, čo by mohlo zodpovedať preukázateľnému ročnému stanoveniu, v akom pomere sa využíva telefón len na obchodné účely. V nasledujúcom období by bolo možné už využívať len takto stanovené priemerné percento používania telefónu na obchodné účely uvedené napr. vo vnútornej smernici zamestnávateľa. Pre účely daňovej kontroly je vhodné zachovať aj podklady, z ktorých daňovník vychádzal pri stanovení pomeru, v akom využíva telefón na obchodné účely.

V prípade, že daňovník uplatní do daňových výdavkov z fakturovaného paušálu hovorného 90 % podľa § 19 ods. 2 písm. t) bod 2 ZDP, pričom 10 % je využívaných jeho zamestnancom na súkromné účely, u zamestnanca suma vo výške 10 % nie je zdaniteľným príjmom.

Ak by zamestnávateľ uplatnil do daňových výdavkov fakturovaný paušál hovorného vo výške 100 % (50 eur), u zamestnanca je v tomto prípade suma 5 eur (10 %) nepeňažným príjmom podľa § 2 písm. c) ZDP.

Poskytnutie majetku na súkromné účely vo forme benefitu

Zamestnávateľ poskytol zamestnancom mobilné telefóny s mesačným paušálom s neobmedzenými hovormi do všetkých sietí. Vzhľadom na to, že sú paušály neobmedzené a zamestnávateľ platí každý mesiac rovnakú sumu, zamestnanci paušál využívajú aj súkromne. Ak u zamestnávateľa, ktorý má so zamestnancom v pracovnej zmluve dohodnuté, že mu poskytne mobilný telefón s neobmedzeným paušálom aj na súkromné účely, pričom nepeňažný príjem, ktorý plynie zamestnancovi v súvislosti s použitím telefónu na súkromné účely zdaňuje, považuje sa celý výdavok na nákup mobilného telefónu a aj celý mesačný neobmedzený paušál za daňový výdavok? Alebo je zamestnávateľ povinný postupovať podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, t. j. výdavky uplatniť len v pomere 80 % (daňový výdavok) 20 % (nedaňový výdavok)?

Ak poskytnutie mobilného telefónu zamestnávateľom aj na súkromné účely zamestnanca je dohodnuté v pracovnej zmluve, výdavky na nákup mobilného telefónu (zamestnávateľ nepostupuje podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP) a aj celý mesačný paušál sa u zamestnávateľa považujú v plnej výške za daňové výdavky v súlade s 19 ods. 1 ZDP. Uvedené plnenie je u zamestnanca zdaniteľným príjmom.

Ak by poskytnutie mobilného telefónu aj na súkromné účely zamestnanca nebolo dohodnuté v pracovnej zmluve, resp. v kolektívnej zmluve, v internom predpise, či inej zmluve, pri uplatnení výdavkov na obstaranie a prevádzkovanie takéhoto majetku do daňových výdavkov postupuje zamestnávateľ podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, t.j. uplatní do daňových výdavkov len paušálne výdavky vo výške 80 % alebo výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie zdaniteľných príjmov v preukázateľnej výške. V tomto prípade u zamestnanca nevzniká nepeňažný príjem.

Výdavky súvisiace s nehnuteľnosťou využívanou aj na súkromné účely

Podnikateľ– FO, je vlastníkom domu, v ktorom má na prízemí svoje prevádzkové miestnosti a na poschodí byt. Dom vložil podnikateľ do obchodného majetku. V akej výške môže uplatňovať do daňových výdavkov daňové odpisy?

Aj keď podnikateľ majetok zaradený do obchodného majetku využíva na podnikanie aj na súkromné účely, keďže ide o nehnuteľnosť, nemôže podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP uplatniť do daňových výdavkov odpisy vo výške 80 % z ročného odpisu. Podnikateľ bude postupovať podľa 24 ods. 4 ZDP a vypočítaný ročný odpis uplatní ako daňový výdavok len v takom pomere, v akom sa používa nehnuteľnosť na podnikanie. Ak teda z celkovej úžitkovej plochy budovy napr. 250 m² je na podnikanie využívaná plocha 100 m², z vypočítaného ročného odpisu budovy sa ako daňový výdavok uplatní odpis vo výške 40 % [(100: 250) x 100].

Nepeňažný príjem zamestnanca pri využívaní majetku zamestnávateľa aj na súkromné účely

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi mobilný telefón na používanie aj na súkromné účely. Mesačne fakturovaný paušál hovorného je 50 eur. Po preskúmaní mesačného podrobného výpisu hovorov zamestnávateľ zistil, že zamestnanec súkromne pretelefonoval 40 % paušálu. Je čiastka paušálu použitá na súkromné účely zamestnanca jeho nepeňažným príjmom?

Zamestnávateľ sa v danom prípade môže podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP rozhodnúť medzi uplatnením paušálnych výdavkov vo výške 80 % a uplatnením výdavkov v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania mobilného telefónu na zabezpečenie zdaniteľného príjmu. Ak zamestnávateľ uplatní do daňových výdavkov z fakturovaného paušálu hovorného (50 eur) len 80 % (40 eur) podľa § 19 ods. 2 písm. t) bod 1 ZDP, u zamestnanca nie je nepeňažným príjmom suma vo výške 20 % (10 eur), ak zamestnávateľ uplatní výdavky v preukázanej výške 60 % (30 eur), ani suma vo výške 40 % (20 eur) nie je u zamestnanca nepeňažným príjmom.

Ak by zamestnávateľ uplatnil do daňových výdavkov fakturovaný paušál hovorného vo výške 100 % (50 eur), u zamestnanca je v tomto prípade suma 20 eur (40 %), resp. 10 eur (20 %) nepeňažným príjmom podľa § 2 písm. c) ZDP.

Automobil používaný zamestnancom aj na súkromné účely

Osobné motorové vozidlo spoločnosti využíva konateľ spoločnosti aj na súkromné účely. Bude spoločnosť aj v tomto prípade postupovať podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, t.j. krátiť všetky náklady súvisiace s vozidlom pomerom 80 % a 20 %?

U zamestnávateľa nastane používanie motorového vozidla na iné než podnikateľské účely len v prípade, ak je toto vozidlo poskytnuté zamestnancovi aj na jeho súkromné použitie, pričom zamestnancom podľa ZDP je aj konateľ a spoločník s.r.o. bez pracovnoprávneho vzťahu. V tomto prípade zamestnancovi vždy vzniká zdaniteľný nepeňažný príjem zo závislej činnosti., t.j. zamestnávateľ uplatní postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP (počas 1. až 8. roku od zaradenia motorového vozidla do užívania je toto poskytnuté zamestnancovi na služobné aj súkromné použitie). V zmysle výnimky vyplývajúcej z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. t) ZDP zamestnávateľ v uvedenom prípade nekráti výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie (s výnimkou nákladov na spotrebované PHL, ktoré sú upravené osobitne) a opravy a udržiavanie prislúchajúce tomuto motorovému vozidlu. Všetky tieto výdavky zahŕňa do daňových výdavkov v plnej výške. Ku ich kráteniu podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP dôjde, ak sa pri zdanení uplatní iný postup než postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, napr. v prípade, ak ide o 9. a nasledujúci rok od zaradenia motorového vozidla do užívania alebo je vozidlo poskytnuté zamestnancovi len na súkromné účely, kedy zamestnávateľ postupuje podľa § 5 ods. 1 ZDP v nadväznosti na § 2 písm. c) ZDP, a teda v súvislosti s týmto vozidlom neuplatňuje daňové výdavky.

Pokiaľ ide o spotrebu PHL, úprava zahrnovania spotrebovaných PHL do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. l) bod 3 ZDP nesúvisí a nenadväzuje na úpravu v uplatňovaní výdavkov na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku využívaného aj na súkromné účely formou paušálu vo výške 80 % podľa § 19 ods. 2 písm. t) bod 1 ZDP. Ak sa teda daňovník rozhodne pri zahrnovaní nákladov na spotrebované PHL do daňových výdavkov uplatňovať spôsob paušálnych výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP, nie je možné automaticky tvrdiť, že tento daňovník používa predmetné motorové vozidlo aj na iné než podnikateľské účely.

DPH pri motorovom vozidle využívanom zamestnancom aj na súkromné účely

Zamestnávateľ poskytol motorové vozidlo svojmu zamestnancovi na služobné aj súkromné účely, pričom zamestnancovi zdaňuje nepeňažný príjem podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP. Motorové vozidlo bolo na pravidelnej servisnej prehliadke, za ktorú zamestnávateľ zaplatil 480 eur, z toho DPH v sume 80 eur. Zamestnávateľ si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 56 eur, ktorá zodpovedá rozsahu použitia služby na podnikanie. Môže si zamestnávateľ časť neodpočítanej DPH v sume 24 eur zahrnúť do daňových výdavkov?

Keďže zamestnávateľ zdaňuje nepeňažný príjem zamestnanca z použitia motorového vozidla podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, nekráti výdavky (náklady) súvisiace s týmto motorovým vozidlom podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP. Z tohto dôvodu časť DPH, na ktorú daňovníkovi nevznikol nárok na jej odpočítanie (24 eur), bude uznaným daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. k) bod 2 ZDP.

DPH pri ostatnom majetku využívanom na súkromné účely

Daňovník, platiteľ DPH, používa v súvislosti s podnikaním kosačku, ktorú poskytuje na súkromné účely aj svojim zamestnancom. Z uvedeného dôvodu na kosačku uplatňuje výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP v paušálnej výške 80 %. Za údržbu kosačky zaplatil servisnej firme 240 eur, z toho DPH 40 eur. Daňovník si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 32 eur, ktorá zodpovedá aj rozsahu použitia služby na podnikanie. Môže si daňovník neodpočítanú DPH v sume 8 eur zahrnúť do daňových výdavkov?

Daň z pridanej hodnoty, ktorú podľa zákona o DPH nie je možné odpočítať, je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. k) bod 2 ZDP iba v tom prípade, ak aj náklad, ku ktorému sa viaže, je daňovým výdavkom. Keďže sa v uvedenom prípade DPH, ktorú nie je možné odpočítať, viaže k výdavku, ktorý nie je daňovo uznaný podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, nie je možné časť neodpočítanej DPH vo výške 8 eur zahrnúť do daňových výdavkov.

Ing. Jana Bielená