Príklady z praxe
k sociálnemu fondu
Základný povinný prídel do sociálneho fondu
Obec, samostatná právnická osoba, sa potrebuje rozhodnúť o povinnom prídele do sociálneho fondu. V akej výške má obec tvoriť sociálny fond, vo výške 0,6 % alebo 1 % z objemu miezd?
Základný povinný prídel do sociálneho fondu v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde predstavuje prídel vo výške 0,6 % až 1 % zo základu uvedeného v § 4 ods. 1 spomínaného právneho predpisu. Následne podľa § 3 ods. 2 zákona o sociálnom fonde platí, že zamestnávateľ podľa § 5 ods. 1 tohto zákona, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť spomínaný základný povinný prídel (rozumej § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde) do výšky 1 %. Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %. Treba si však uvedomiť, že uvedené podmienky sa vzťahujú výlučne na zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosahovanie zisku (§ 5 ods.1 zákona o sociálnom fonde). Toto spojenie je obsiahnuté v Obchodnom zákonníku v § 2 definujúcom podnikanie ako sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
U ostatných zamestnávateľov, ktorí boli zriadení zriaďovateľom, resp. nie sú založení za účelom dosahovania zisku ako je to ustanovené v Obchodnom zákonníku a živnostenskom zákone (teda aj obce), výška tvorby povinného prídelu v rámci rozpätia závisí od možností rozpočtu zamestnávateľa prípadne zriaďovateľa.
Možnosti použitia prostriedkov sociálneho fondu
Pri príležitosti vyhodnotenia „Najlepšieho zamestnanca roka“, usporiadala firma vo vlastných priestoroch pre všetkých zamestnancov občerstvenie s kompletným catheringovým servisom, zabezpečené externou firmou. Môže byť faktúra za tieto služby hradená zo sociálneho fondu?
Oblasti možného použitia prostriedkov sociálneho fondu sú predmetom ustanovenia § 7 zákona o sociálnom fonde. V zmysle § 7 ods. 1 písm. j) tohto právneho predpisu je tento možné použiť aj na tzv. ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.
Sociálna politika podniku vychádza z konkrétnych potrieb zamestnancov. Výber konkrétnych aktivít zamestnávateľa, na ktoré budú použité prostriedky sociálneho fondu, závisí od dohody zmluvných partnerov alebo rozhodnutia zamestnávateľa prostredníctvom interného predpisu. Podmienkou uplatnenia príspevku zo sociálneho fondu na inú oblasť starostlivosti o zamestnancov teda je, že ide o sociálnu oblasť ktorej podpora je v súlade s realizáciou sociálnej politiky zamestnávateľa. Je však otázne, či v predmetnom prípade išlo o „ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky“. V zásade treba vychádzať z toho, že sociálny fond patrí zamestnancom a je určený na prispievanie na stravovanie, na dopravu do zamestnania, regeneráciu pracovnej sily a pod.. V súvislosti so spomínaným posedením sa ako priechodná javí iba možnosť uhradiť časť nákladov na stravu a nealko nápoje, pretože je to štandardný výdavok sociálneho fondu vynaložený v prospech zamestnanca. Prostredníctvom sociálneho fondu sa však neodporúča prefinancovať alkoholické nápoje.
Preventívna lekárska prehliadka
Zamestnávateľ zo sociálneho fondu uhradil svojím zamestnancom preventívnu lekársku prehliadku v hodnote 150 eur na osobu. Na takýto krok nebol povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu, túto úhradu realizoval v rámci dobrovoľnej starostlivosti o zamestnancov. Postupoval zamestnávateľ v súlade s platnou legislatívou?
Podľa § 5 ods. 5 písm. e) zákona o dani z príjmov platí, že okrem iných prípadov predmetom dane z príjmov nie je ani hodnota preventívnej zdravotnej starostlivosti avšak iba v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom. Počnúc 1. januárom 2020 sa však v rámci ustanovenia § 5 ods. 7 písm. h) zákona o dani z príjmov ustanovilo, že od dane z príjmov na strane zamestnanca je oslobodený príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľa, ak je poskytnutý zamestnancovi na lekársku preventívnu prehliadku nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napríklad podľa § 30e zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 577/2004 Z. z. v z.n.p.).
Príspevok na ošatenie
Poradensko-konzultačná spoločnosť poskytuje svojim zamestnancom zo sociálneho fondu raz do roka peňažný príspevok 100 eur na ošatenie, ktorý nie je viazaný na zakúpenie jednotného pracovného oblečenia. Ide v predmetnom prípade o zdaniteľný príjem zamestnanca?
V zmysle § 5 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov okrem iných plnení nie je predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti ani nepeňažné plnenie vo výške hodnoty pracovného oblečenia (to zn. pracovné odevy, uniformy, rovnošaty) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely. Nakoľko v predmetnom prípade podmienka jednotného pracovného oblečenia splnená nie je, pôjde na strane dotknutých zamestnancov o ich zdaniteľný príjem zo závislej činnosti. Navyše sa v danom prípade jedná o peňažný príspevok. V mesiaci poskytnutia príspevku teda konzultačná spoločnosť ako zamestnávateľ musí poskytnutú sumu pripočítať k ostatným zdaniteľným príjmom zamestnancov v danom kalendárnom mesiaci a zdaniť ju preddavkovým spôsobom v zmysle § 35 zákona o dani z príjmov.
Možnosti využívania bazéna
Zamestnávateľ má uzatvorenú zmluvu s plavárňou, na základe ktorej jeden deň v týždni v určené 2 hodiny budú priestory bazéna k dispozícii iba zamestnancom tejto spoločnosti zdarma. Náklady na prevádzku bazéna na základe faktúry vystavenej plavárňou hradí zamestnávateľ. Tento zamestnávateľ ďalej v zmysle zásad použitia prostriedkov sociálneho fondu prepláca raz do roka v sume 10 eur vstupenky a permanentky preukazujúce využitie telovýchovného a športového zariadenia zamestnancami, ich manželmi a vyživovanými deťmi. Ide v predmetnom prípade o zdaniteľný príjem?
Na základe § 5 ods. 7 písm. d) zákona o dani z príjmov je od dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti oslobodené použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom. Takisto je od dane oslobodené takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela).
V zmysle uvedeného teda poskytnutie možnosti využívania bazénu predstavuje nepeňažné plnenie, ktoré je príjmom oslobodeným od dane. V prípade preplácania vstupeniek a permanentiek preukazujúcich využitie telovýchovného a športového zariadenia zamestnancami, ich manželmi a vyživovanými deťmi však nie je splnená uvedená podmienka pre oslobodenie od dane – nedochádza totiž o poskytnutie zariadenia, ale poskytnutie finančných prostriedkov. Suma 10 eur bude tak zdaniteľným príjmom každého dotknutého zamestnanca, ktorý sa pripočíta v mesiaci poskytnutia k jeho ostatným zdaniteľným príjmom a zdaní sa preddavkovým spôsobom podľa § 35 zákona o dani z príjmov.
Ing. Ján Mintál
