Príklady z praxe
k reklame a propagácii

Príklad 1

Naša spoločnosť si každoročne dáva vyhotoviť špeciálnu edíciu fliaš vína, ktoré spĺňajú podmienku 17 eur/kus a ktoré používa ako reklamné predmety pre svojich obchodných partnerov.

Už počnúc rokom 2015 platí, že u daňovníka, ktorého výroba tabakových výrobkov a alkoholických nápojov nie je hlavným predmetom činnosti, nie je možné tabakové výrobky a alkoholické nápoje, a to ani v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jednotlivý predmet, považovať za reklamný predmet zahrnovaný do daňových výdavkov. Výnimku však tvorí víno, ktorý možno u daňovníka, u ktorého nie je výroba vína hlavným predmetom činnosti za reklamný predmet uznať v prípade, že hodnota 1 ks neprevyšuje 17 eur. Náklady (výdavky) na víno ako reklamný predmet však nesmú v úhrne presiahnuť 5 % so základu dane daňovníka.

Príklad 2

Podnikateľ poskytol ku koncu roku svojim obchodným partnerom reklamné predmety vo forme fľašovaného vína v cene 15 €/ks. U podnikateľa nie je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti. Podnikateľ si objednal 300 ks spomínaných fliaš. Ako sa uvedené prejaví pri vyplňovaní daňového priznania, ak základ dane za tento rok dosiahne podnikateľ vo výške 32 000 €?

Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) na reprezentáciu okrem výdavkov (nákladov) na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 € za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa okrem iného nepovažujú ani alkoholické nápoje okrem vína (alkoholických nápojov podľa zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov) v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane. Uvedené obmedzenie sa však nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti. Tzn., že u podnikateľa, u ktorého nie je výroba vína hlavným predmetom činnosti, je možné uznať náklady (výdavky) na víno ako reklamný predmet v hodnote neprevyšujúcej 17 € za jedno víno, v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane. Výdavky podnikateľa súvisiace s obstaraním spomínaných fliaš vína činili teda 4 500 €. Nakoľko 5 % zo základu dane z príjmov predstavuje sumu 1 600 €, len do tejto výšky si bude môcť podnikateľ ponechať výdavky na tieto reklamné predmety ako daňovo efektívne. Zvyšná suma 2 900 € bude tak jeho nedaňovým výdavkom.

Príklad 3

Spoločnosť je výrobcom vína.

Môže si spoločnosť uplatňovať vlastné výrobky (víno), ktoré poskytuje ako reklamné predmety (v hodnote do 17 eur za jeden predmet) obchodným partnerom bez obmedzenia, aj v prípade, že vykáže účtovnú a daňovú stratu?

Spoločnosť, u ktorej výroba vína je hlavným predmetom činnosti, môže ako reklamné predmety uplatniť do daňových výdavkov víno bez povinnosti limitovania týchto výdavkov základom dane (za predpokladu, že hodnota jedného predmetu nepresahuje limit 17 eur), tzn. aj v prípade vykázania daňovej straty si môže uplatniť ako reklamné predmety alkoholické nápoje z vlastnej produkcie.

Príklad 4

Slovenský platiteľ si objednal reklamné služby u podnikateľa, registrovaného na DPH a usadeného v Maďarsku. Maďarská zahraničná osoba tieto služby fakturovala bez DPH. Má slovenský platiteľ cezhraničné služby samozdaniť?

Áno, miesto dodania reklamných služieb sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. miesto dodania je v SR (podľa usadenia odberateľa). Slovenský platiteľ, ktorý je osobou povinnou platiť daň v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH – t. z. samozdaní túto službu.

Príklad 5

Spoločnosť – platiteľ DPH, za účelom podpory predaja svojho tovaru vyhlásila verejnú reklamnú súťaž organizovanú pre svojich zákazníkov. Na základe podmienok súťaže výherca získa nepeňažnú výhru. Je možné DPH na výstupe, ktorú je platiteľ dane povinný odviesť pri odovzdaní nepeňažnej výhry výhercovi reklamnej súťaže, považovať za daňový výdavok na reklamu podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov?

Výdavky na obstaranie tovaru, ktorý spoločnosť poskytne ako cenu do reklamnej súťaže, ktorá bude vyhlásená za účelom podpory predaja tovarov spoločnosti a zvýšenia jej tržieb, možno považovať za daňové výdavky podľa § 2 písm. i) a § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov.

Nakoľko spoločnosť organizuje reklamnú akciu za účelom zvýšenia svojich tržieb, pri obstaraní cien do súťaže je oprávnená odpočítať si na vstupe DPH pri splnení podmienok na odpočítanie dane na vstupe ustanovených v zákone o DPH. V zmysle § 8 ods. 3 zákona o DPH, ak platiteľ dodá tovar bezodplatne a ak pri kúpe tohto tovaru za dodanie tovaru bola daň čiastočne alebo úplne odpočítateľná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. V zmysle zákona o DPH pri odovzdaní výhry výhercovi vznikne spoločnosti povinnosť odviesť DPH na výstupe vo výške vypočítanej podľa platnej sadzby dane. V súlade s platnými postupmi účtovania zaúčtuje túto DPH na stranu D účtu 343 – DPH so súvzťažným zápisom na účte nákladov na strane MD.

Podľa § 21 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom nie je DPH u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v § 19 ods. 3 písm. k) zákona o dani z príjmov a s výnimkou dodatočne vyrubenej DPH za minulé zdaňovacie obdobia účtovanej ako náklad.

Na základe doteraz uvedeného, DPH účtovaná do nákladov, ktorú je platiteľ dane povinný odviesť na výstupe pri odovzdaní výhry výhercovi, je nedaňovým výdavkom podľa § 21 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Nakoľko si platiteľ dane v súlade so zákonom o DPH z tovaru, ktorý obstaral ako cenu do súťaže, uplatnil odpočet DPH na vstupe, následne je povinný v zmysle zákona o DPH pri odovzdaní výhry výhercovi odviesť DPH aj na výstupe.

Príklad 6

Spoločnosť zorganizovala prezentáciu svojich výrobkov za účasti obchodných partnerov. Organizovaním akcie bola poverená externá firma, ktorá si vyúčtovala náklady na poskytnuté služby za jednotlivé časti programu a províziu z celkových nákladov za akciu. Išlo o nasledovné druhy nákladov:

–   ubytovanie, podanie obeda a večere vrátane nápojov,

–   prenájom priestorov za účelom zorganizovania prezentácie a prednášky a ich výzdoba, výdavky na propagačný materiál,

–   výdavky na gala večer – prenájom, technické zabezpečenie (video technika, zvuk, svetlá, technický personál), výdavky na umelcov, konferenciera programu.

Sú tieto náklady uznaným daňovým výdavkom?

Z jednotlivých fakturovaných položiek za prezentačnú akciu je potrebné vylúčiť tie , ktoré majú charakter osobnej spotreby a výdavky na reprezentáciu. Preto uznaným daňovým výdavkom nie sú náklady na poskytnutie občerstvenia (podanie obeda a večere vrátane nápojov), ubytovanie hostí a celkové výdavky na gala večer.

Príklad 7

Obchodná spoločnosť obstarala diáre v hodnote 4,50 eura bez dane, ktoré potom bezodplatne odovzdávala na výstave.

Vznikajú jej z tohto titulu nejaké povinnosti ohľadom DPH?

V predmetnom prípade boli splnené podmienky ustanovené v § 8 ods. 3 zákona o DPH – išlo o bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, pričom hodnota 1 ks diáru nepresiahla 17 eur bez dane. Takéto dodanie tovaru sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu – obchodnej spoločnosti teda nevznikla daňová povinnosť. Nárok na odpočítanie DPH však pri obstaraní spomínaných diárov vzniká za predpokladu splnenia podmienok ustanovených v § 49 až § 51 zákona o DPH.

Príklad 8

Obchodná spoločnosť obstarala reklamné predmety v hodnote 17,50 eura bez dane, ktoré potom bezodplatne odovzdávala na výstave.

Vznikajú jej z tohto titulu nejaké povinnosti ohľadom DPH?

V predmetnom prípade neboli splnené podmienky ustanovené v § 8 ods. 3 zákona o DPH – išlo síce o bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, avšak hodnota 1 ks reklamného predmetu presiahla 17 eur bez dane. Takéto dodanie tovaru sa teda považuje za dodanie tovaru za protihodnotu – obchodnej spoločnosti teda vznikla daňová povinnosť. Nárok na odpočítanie DPH pri obstaraní spomínaných reklamných predmetov vzniká za predpokladu splnenia podmienok ustanovených v § 49 až § 51 zákona o DPH.

Príklad 9

Stavebná spoločnosť usporiadala pre kľúčových manažérov svojich dodávateľských firiem stretnutie v reštaurácii, kde sa vykomunikovali ďalšie možnosti a rozšírenie vzájomnej spolupráce týchto firiem. Možno výdavky spojené s obedom a iným občerstvením pre obchodných partnerov stavebnej spoločnosti daňovo uplatniť?

V uvedenom prípade ide o výdavok na reprezentáciu, ktorý nie je možné daňovo efektívne uplatniť v zmysle § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov.