Príklady z praxe
delenie príjmov FO
Príjmy z prenájmu zdedenej nehnuteľnosti
Piatim súrodencom plynuli v roku 2025 príjmy z prenájmu zdedenej nehnuteľnosti, v ktorej každý z nich mal rovnaký 20 %-ný podiel. Jeden zo súrodencov však z titulu trvalého pobytu v zahraničí nemá záujem o tento príjem, nakoľko nechce mať starosti s jeho súvisiacim zdaňovaním, preto ostatným odkázal, aby si celkový príjem rozdelili na štvrtiny. Je takýto postup v súlade so zákonom?
Uvedený postup v súlade so zákonom nie je. Znenie ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o dani z príjmov nedáva spoluvlastníkom nehnuteľnosti možnosť dohodnúť si ľubovoľný podiel na spoločne dosiahnutých príjmoch a daňových výdavkoch súvisiacich s prenájmom alebo predajom nehnuteľnosti. Možné je akceptovať len účastníkmi dohodnutý iný podiel v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, na ktorý spomínaný zákon odkazuje. Dohoda podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti o zmene výšky ich spoluvlastníckych podielov k spoločnej nehnuteľnosti je dohodou, ktorou sa menia práva a povinnosti spoluvlastníkov k nehnuteľnosti a nakladá sa so spoluvlastníckymi podielmi. Dochádza k prevodu podielov na nehnuteľnej veci medzi spoluvlastníkmi a účinky takejto zmluvy môžu nastať až vkladom do katastra nehnuteľností. Podiel určuje veľkosť vlastníckeho práva a je východiskovým predpokladom pre posúdenie právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej nehnuteľnosti, preto aj pre prípad dohody spoluvlastníkov o hospodárení s nehnuteľnosťou, musia byť zmeny podielov vždy zapísané v katastri nehnuteľnosti.
Delenie príjmov a výdavkov združenia jednotlivých účastníkov
V rámci združenia troch podnikateľov – fyzických osôb, je v zmluve dohodnuté delenie príjmov a výdavkov združenia jednotlivých účastníkov X:Y:Z v pomere 30 %: 45 %: 25 %. Je možné aby sa tento pomer menil na základe dodatku zmluvy o združení každý rok? Resp. ak by zmluva o združení bola platná iba do konca roka a na nasledujúci rok by už v novej zmluve boli iné pomery výdavkov a príjmov?
V zmysle § 10 ods. 2 zákona o dani z príjmov okrem iného platí, že príjmy dosiahnuté z titulu spoločného podnikania na základe zmluvy o združení a daňové výdavky sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých účastníkov združenia rovným dielom ak nie je v zmluve o združení uvedené inak.
Z uvedeného vyplýva, že príjmy a výdavky je potrebné rozdeliť v rovnakom pomere ako sú definované v zmluve o združení. To znamená, že pre daňové účely nutné rozdeľovať príjmy a výdavky (vrátane odpisov) v pomere 30:45:25.
Platná právna úprava SR nezakazuje, aby bola zmluva o združení zmenená pred, prípadne v priebehu zdaňovacieho obdobia. Musí však ísť o dohodu všetkých účastníkov združenia a na daňové účely musia byť dodržané spomínané ustanovenie zákona o dani z príjmov.
Do zmeny pomeru budú príjmy a výdavky účastníkov združenia delené pôvodným pomerom a od zmeny pomeru delenia príjmov a výdavkov združenia budú delené ich príjmy a výdavky novým pomerom. Zmena pomeru podielov na príjmoch a výdavkoch združenia môže nastať aj z dôvodu vylúčenia niektorého účastníka združenia alebo z dôvodu vystúpenia účastníka združenia, resp. úmrtia, preto je potrebné zmenu akceptovať aj v priebehu zdaňovacieho obdobia. Tieto skutočnosti je potrebné vedieť v prípade potreby osobitným spôsobom preukázať správcovi dane.
Príjem z kapitálového majetku z BSM
Manželia nadobudli podielové listy počas existencie BSM v roku 2020. V zmluve o obstaraní podielových listov je uvedený iba manžel, ktorý dostal v roku 2025 vyplatené príjmy z vrátenia podielových listov, z ktorých bola vybraná zrážková daň. Môžu si manželia rozdeliť tieto príjmy a daň vybranú zrážku odpočítať ako preddavok v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typu B za rok 2025?
V súlade so znením § 7 ods. 9 zákona o dani z príjmov sa môžu manželia rozhodnúť o tom, ako si rozdelia príjem z kapitálového majetku, ktorý im plynul z BSM. Dôležité je, aby si tým istým pomerom rozdelili aj výdavky a daň vybranú zrážkou, napr. aby nenastala situácia, pri ktorej by si obaja manželia duplicitne odpočítali tú istú daň vybranú zrážkou. Pri uplatnení postupu uvedeného v § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov je rozhodujúce to, že podielové listy nadobudli počas existencie BSM, toto BSM trvá, preto aj príjem z vyplatenia podielových listov podľa § 7 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov je príjmom patriacim do BSM. Vôbec nie je podstatné, na meno ktorého z manželov boli podielové listy obstarané, resp. komu z manželov bol príjem poukázaný.
Rozdelenie príjmov v BSM
Manželia prenajímajú počas roku 2025 byt, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve. Za rok 2025 dosiahnu príjmy z prenájmu vo výške 3400 eur. Manžel bol počas celého roka 2025zamestnaný na pracovný pomer a manželka bola celý rok 2025 na rodičovskej dovolenke. Akým spôsobom je možné rozdeliť spomínané príjmy tak, aby daňové zaťaženie manželov bolo čo najnižšie?
Zákon o dani z príjmov umožňuje manželom rozdeliť si príjmy z prenájmu v nimi zvolenom pomere. Pri optimalizácii ich daňových povinností je potrebné brať na zreteľ nasledujúce skutočnosti:
- podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov je od dane z príjmov fyzických osôb oslobodený príjem podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a) spomínaného právneho predpisu, ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu;
- príjem z prenájmu patrí medzi tzv „pasívne“ príjmy, čo znamená, že od takéhoto príjmu nie je možné odpočítať nezdaniteľnú časť základu dane;
- podľa § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov je daňové priznanie za zdaňovacie obdobie povinný podať daňovník – fyzická osoba, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov (tzn. za rok 2025 ide o sumu 2 876,90 eur), s výnimkou uvedenou v § 32 ods. 4 zákona o dani z príjmov;
Z doteraz uvedeného je možné odporučiť rozdeliť príjmy na manželku vo výške 2 900 eur a na manžela vo výške 500 eur. Každý z nich si môže uplatniť oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov v sume 500 eur.
Manžel tak po uplatnení oslobodenia príjmov vo výške 500 eur nedosiahne žiadne zdaniteľné príjmy z prenájmu a teda nebude mať povinnosť z dôvodu prenájmu nehnuteľnosti podávať daňové priznanie, a môže sa rozhodnúť požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane. Manželka príjmy z prenájmu pripadajúce na ňu po rozdelení vo výške 2 900 eur zníži o sumu oslobodených príjmov vo výške 500 eur. To znamená, že jej zdaniteľné príjmy z prenájmu za rok 2025budú vo výške 2400 eur. Nakoľko v roku 2025 nedosiahne manželka iné zdaniteľné príjmy, nevzniká jej povinnosť podať daňové priznanie, nakoľko jej zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 2 876,90 eura.
Ing. Ján Mintál
Zákon
č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov
§ 7
Osobitný základ dane
z kapitálového majetku
(1) Príjmami z kapitálového majetku, ak nejde o príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. d), sú
a) úroky a ostatné výnosy z cenných papierov,
b) úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov na vkladovom účte, na účte stavebného sporiteľa a z bežného účtu okrem úrokov uvedených v § 6 ods. 5 písm. b),
c) úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností,
d) dávky z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu podľa osobitného predpisu a dávky z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu; rovnako sa posudzuje aj odstupné vyplácané podľa osobitného predpisu,
e) plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku; rovnako sa posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné vyplácané v prípade poistenia osôb pri predčasnom skončení poistenia,
f) výnosy zo zmeniek okrem príjmov z ich predaja,
g) príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia),
h) výnosy (príjmy) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok okrem výnosov (príjmov) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, ktoré sa zahrnujú do osobitného základu dane podľa § 51ea.
(2) Príjmom z kapitálového majetku je aj výnos, ktorý vzniká pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi menovitou hodnotou cenného papiera a emisným kurzom pri jeho vydaní; v prípade predčasného splatenia cenného papiera sa namiesto menovitej hodnoty použije cena, za ktorú sa cenný papier kúpi späť.
(3) Z príjmov uvedených v odseku 1 písm. a), b), d), e) a g), plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa daň vyberá podľa § 43. V prípade dlhopisov a pokladničných poukážok predávaných pod ich menovitú hodnotu sa príjem vo výške rozdielu medzi ich menovitou hodnotou a nižšou obstarávacou cenou u majiteľa zahrnie do osobitného základu dane pri ich splatnosti. Ak príjmy uvedené v odseku 1 písm. a), b), d), e) a g) a v odseku 2 plynú zo zdrojov v zahraničí, zahŕňajú sa do osobitného základu dane ...
