Príklady z praxe

dary a dotácie

Darovanie automobilu

Podnikateľ A daroval inému podnikateľovi B automobil zaradený do obchodného majetku, ktoré už bolo ku dňu darovania odpísané a malo nulovú zostatkovú hodnotu. Títo podnikatelia sú závislými osobami podľa § 2 písm. n) ZDP. Trhová cena darovaného automobilu v čase darovania bola 5 000 eur. Ako postupovať z pohľadu daňových výdavkov?

V závislosti na skutočnostiach a okolnostiach konkrétneho prípadu je potrebné predovšetkým zvážiť, či by v uvedenom prípade k obdobnej transakcii darovania uskutočnenej za porovnateľných podmienok došlo aj v situácii, keby spomínaní podnikatelia neboli pre účely zákona o dani z príjmov závislými osobami. V podnikateľskej praxi nastávajú totiž nezriedka situácie, keď závislé osoby cielene použijú špecifickú právu formu transakcie (v uvedenom prípade darovanie) s cieľom znížiť alebo vyhnúť sa daňovej povinnosti, ktorá by vznikla v prípade transakcie klasifikovanej ako predaj.

Na druhej strane je nepopierateľné, že k právnemu aktu darovania dochádza aj medzi nezávislými osobami, pričom toto darovanie môže byť motivované rozličnými zámermi, ktorými môžu byť napríklad charita alebo verejný záujem. Darovanie medzi dvomi osobami – podnikateľmi, prípadne medzi dvoma obchodnými spoločnosťami založenými s cieľom dosahovať zisk je už ale skutočnosť, ku ktorej tak často nedochádza. Preto je v takom prípade potrebné skúmať skutočný motív a cieľ týchto transakcií a právnych vzťahov a zhodnotiť, či nedochádza k obchádzaniu zákona a k znižovaniu daňovej povinnosti.

Pokiaľ by výsledkom skúmania bol záver, že by k obdobnej transakcii a za porovnateľných podmienok nedošlo, keby spomínaní podnikatelia neboli pre účely zákona o dani z príjmov závislými osobami a súčasne v dôsledku týchto právnych úkonov došlo k zníženiu daňovej povinnosti, finančné orgány sú oprávnené preklasifikovať právnu formu týchto transakcií v kontexte ustanovenia § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Postup podľa § 17 ods. 5 ZDP sa teda môže uplatniť aj v tomto prípade.

Vyššie uvedený postup má takisto oporu v Smernici OECD o transferovom oceňovaní, kde sa vo výnimočných prípadoch pripúšťa rekvalifikácia právnych úkonov (prezentovanej zmluvnej vôle) vykonaných závislými osobami, pričom sa uvádza, že je nutné brať ohľad na skutočnosti a okolnosti konkrétneho prípadu.

Darovanie počítačov a pozemku

Spoločnosť XYZ, a.s. darovala škole v roku 2024 v dlhodobom hmotnom majetku evidované 2 počítače, z ktorých k 31. 12. 2023 mal jeden zostatkovú hodnotu 200 eur a druhý 700 eur. Na uvedenú školu tiež previedla pozemok, ktorý obstarala v roku 2013 za 30 000 eur. Ako je to z pohľadu daňovej uznateľnosti?

Úhrn daňových zostatkových cien uvedených počítačov v sume 900 eur nebude daňovo uplatniteľným nákladom spoločnosti XYZ, a.s., pretože boli darované, t. j. neboli použité v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov spoločnosti. Nebol tak splnený základný predpoklad daňovej uznateľnosti nákladu v zmysle § 2 písm. i) ZDP (z darovania neplynie totiž žiadny príjem).

Čo sa týka pozemku, tento je z daňového odpisovania vylúčeným druhom majetku v zmysle § 23 ods. 1 písm. a) ZDP.

Keďže podľa § 25 ods. 3 ZDP je zostatková cena pre účely zákona o dani z príjmov definovaná ako rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 3 písm. a) resp. § 22 ods. 12 ZDP, bude vyradený v podstate vo svojej obstarávacej cene – t. j. 30 000 eur. Táto suma však rovnako v zmysle § 21 ods. 2 písm. f) ZDP nebude daňovo uplatniteľná, nakoľko bol pozemok vyradený z obchodného majetku v dôsledku darovania.

Darovanie nepredajných zásob

Platiteľ DPH prevádzkuje papiernictvo. Na sklade eviduje tovar (tzv. ležiaky), ktorý je už nepredajný a pri nákupe ktorého si uplatnil DPH na vstupe. Uvedený tovar sa rozhodne darovať materskej škole v miestnej obci. Aký je správny postup v prípade darovania nepredajných zásob?

V prípade, ak platiteľ spomínané zásoby daruje materskej škole, je potrebné si uvedomiť, že:

-   aj bezodplatné zdaniteľné obchody sú predmetom dane,

-   takýto zdaniteľný obchod bude uskutočnený dňom dodania predmetných zásob,

-   vzniká mu povinnosť do 15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti vyhotoviť doklad, ktorý obsahuje primerane náležitosti faktúry podľa § 74 zákona o DPH a na účely zákona o DPH sa považuje za faktúru.

V prípade, ak teda platiteľ zásoby daruje, táto skutočnosť bude predmetom dane a z toho dôvodu ju musí zdaniť 20 % DPH, a túto daň odviesť.

Bezodplatné dodanie tovaru

Platiteľ dane A daruje inému platiteľovi dane B nehnuteľnosť, ktorá má viac ako 5 rokov od prvej kolaudácie. Má sa pri bezodplatnom dodaní uplatniť prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH?

Podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH, platiteľ dane, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa dane, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorú sa dodávateľ rozhodol zdaniť podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH.

V prípade bezodplatného dodania tovaru (teda aj nehnuteľnosti) sa platiteľ dane nemôže rozhodnúť o postupe podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH, aj keď k darovaniu dôjde po 5 rokoch od jej prvej kolaudácie. To znamená, že na posudzovaný prípad sa prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH neaplikuje.

Dotácia z Úradu práce

Občan dlhodobo evidovaný ako nezamestnaný dostal dotáciu z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na samozamestnanie vo výške 3 000 eur. Následne si vybavil živnostenský list, nakúpil za danú dotáciu počítač, ERP, mobilný telefón, vozík na prepravu tovaru, nástroje na výrobu vlastných výrobkov – všetko majetok do 1 700 eur. V peňažnom denníku ju zaúčtoval ako príjem neovplyvňujúci daňovú povinnosť a nákup hore uvedeného majetku ako výdaj neovplyvňujúci daňovú povinnosť. Postupoval občan správne?

Podľa § 9 ods. 2 písm. d) ZDP sú od dane okrem iného oslobodené aj plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce, avšak s výnimkou platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 ZDP, t. j. príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu, ak nejde o plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti. Z uvedeného vyplýva, že oslobodené od dane sú len tie plnenia, ktoré plynú fyzickej osobe nevykonávajúcej podnikateľskú a inú samostatnú zárobkovú činnosť, teda osobe, u ktorej nie je súvislosť týchto plnení s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 ZDP s výnimkou plnení poskytovaných v rámci aktívnej politiky trhu práce podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti. Všetky ostatné plnenia plynúce občanovi v súvislosti s jeho podnikaním alebo vykonávaním inej samostatnej zárobkovej činnosti podliehajú zdaneniu daňou z príjmov fyzických osôb.

V predmetnom prípade bolo teda potrebné účtovať v rámci Peňažného denníka takým spôsobom, že príjem príspevku z úradu práce sa zaúčtuje medzi príjmy ovplyvňujúce základ dane do stĺpca „Ostatné príjmy“ a prislúchajúce výdavky sa zaúčtujú do výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení do príslušného stĺpca výdavkov (napr. nákup materiálu, služby a pod.). Výsledný daňový dopad z takéhoto spôsobu účtovania je neutrálny.

Daňové odpisy

Spoločnosť ABC, s.r.o. v januári 2024 obstarala a zaradila do používania technologickú linku v cene 12 000 eur. Na jej obstaranie obdržala v roku 2024 dotáciu zo štátneho rozpočtu v plnej výške obstarávacej ceny. Uvedený majetok je zaradený v 2. odpisovej skupine, s dobou odpisovania 6 rokov, pričom bol zvolený rovnomerný spôsob odpisovania (tzn. 2 000 eur ročne). Účtovné odpisy sa spoločnosť rozhodla uplatňovať rovnomerne po dobu 10 rokov (1 200 eur ročne). Ako postupovať v danej situácii?

Pri odpisovaní v rokoch 2024 až 2029 sú daňové odpisy vyššie o 800 eur, táto suma teda bude položkou znižujúcou výsledok hospodárenia. Vzhľadom k tomu, že dotácia musí byť zahrnutá do základu dane vo výške daňového odpisu (2 000 eur) a súčasťou výsledku hospodárenia je zúčtovaný výnos (dotácia) len vo výške 1 200 eur, základ dane sa v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie zároveň zvýši o 800 eur.

V rokoch 2030 až 2033 spoločnosť už daňový odpis uplatňovať nebude. Keďže za uvedené roky bude súčasťou výsledku hospodárenia zaúčtovaný odpis (1 200 eur) a zúčtovaná dotácia (1 200 eur), o tieto sumy bude potrebné upraviť základ dane z príjmov – na jednej strane ako pripočitateľnú položku a na strane druhej ako položku odpočitateľnú.

Dotácia zo štátneho rozpočtu

Spoločnosť ABC, s.r.o. v januári 2024 obstarala a zaradila do používania technologickú linku v cene 12 000 eur. Na jej obstaranie obdržala v roku 2024 dotáciu zo štátneho rozpočtu v plnej výške obstarávacej ceny. Uvedený majetok je zaradený v 2. odpisovej skupine, s dobou odpisovania 6 rokov, pričom bol zvolený rovnomerný spôsob odpisovania (tzn. 2 000 eur ročne). Účtovné odpisy sa spoločnosť rozhodla uplatňovať rovnomerne po dobu 4 rokov (3 000 eur ročne). Ako postupovať v predmetnom prípade?

Pri odpisovaní v rokoch 2024 až 2027 (účtovný odpis počas 4 rokov) budú daňové odpisy nižšie o 1 000 eur, táto suma bude položkou zvyšujúcou základ dane z príjmov.

Vzhľadom na to, že dotácia musí byť zahrnutá do základu dane vo výške daňového odpisu (2 000 eur) a súčasťou výsledku hospodárenia je zúčtovaný výnos (dotácia) vo výške 3 000 eur, základ dane sa zároveň zníži o 1 000 eur (položka znižujúca výsledok hospodárenia v daňovom priznaní).

V rokoch 2028 a 2029 o odpise a výnose zo zúčtovania dotácie vo výsledku hospodárenia neúčtuje. Spoločnosť v rokoch 2028 a 2029 bude uplatňovať už len daňový odpis. Základ dane sa v uvedených obdobiach zníži o uplatnený daňový odpis v sume 2 000 eur (položka znižujúca výsledok hospodárenia) a zároveň sa základ dane zvýši o 2 000 eur (položka zvyšujúca výsledok hospodárenia).

Zisťovanie základu dane z príjmov

Obchodná spoločnosť obdržala dotáciu zo štátneho rozpočtu na nákup tovaru v r. 2023 vo výške 12 000 eur. Aký bude mať uvedená skutočnosť dopad na jej základ dane v rokoch 2023 a 2024, ak v skutočnosti k obstaraniu tovaru v sume 12 000 eur dôjde až v roku 2024?

V zásade platí, že pri zisťovaní základu dane z príjmov sa u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva vychádza z výsledku hospodárenia. V roku 2023 bude spoločnosť účtovať len o nároku na dotáciu v sume 12 000 eur ale aj o jej skutočnom inkase – avšak všetko len na tzv. „súvahových“ účtoch. Z uvedeného titulu nebude v roku2023 dopad na základ dane z príjmov žiadny.

V roku 2024 bude spoločnosť účtovať jednak o nákladoch na nákup tovaru v sume 12 000 eur ale aj o zúčtovaní dotácie v rozsahu jej použitia a to medzi výnosmi (účet 648) vo výške 12 000 eur. Dopad na základ dane z príjmov za rok 2024 tak bude neutrálny.

Základ dane z príjmov

Obchodná spoločnosť dostala prísľub na dotáciu zo štátneho rozpočtu na nákup tovaru v r. 2023 vo výške 12 000 eur. Dotáciu v spomínanej výške spoločnosť obdrží až v r. 2024. Aký bude mať uvedená skutočnosť dopad na jej základ dane v rokoch 2023 a 2024, ak náklady na obstaranie tovaru v sume 12 000 eur spoločnosť vynaložila už v roku 2023?

V zásade platí, že pri zisťovaní základu dane z príjmov sa u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva vychádza z výsledku hospodárenia. V roku 2023 bude spoločnosť účtovať jednak o nákladoch na nákup tovaru v sume 12 000 eur ale aj o nároku na dotáciu a to ako výnos (účet 648) vo výške 12 000 eur. Dopad na základ dane z príjmov za rok 2023 tak bude neutrálny. V roku 2024 zaúčtuje už len prijatie dotácie účtovným, avšak len na tzv. „súvahových“ účtoch, ktorý nemá dopad na výsledok hospodárenia.

Dotáciu a základ dane

Živnostník Pavol účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva získal v januári roku 2024 zo štátneho rozpočtu dotáciu na obstaranie obrábacieho stroja vo výške 6 000 eur. Rovnako v januári 2024 tento stroj aj obstaral a to v hodnote 15 000 eur. Stroj je zaradený do 2 odpisovej skupiny, rozhodol sa uplatňovať rovnomerný odpis. Akým spôsobom bude zahrňovať prijatú dotáciu do základu dane?

V danom prípade ide o majetok zaradený do 2. odpisovej skupiny, t. j. doba odpisovania je 6 rokov. Ročný odpis pri rovnomernom odpisovaní predstavuje 2 500 (15 000/6). Živnostník však prijal dotáciu len v sume 6 000 eur, t.j bola mu poskytnutá len vo výške zodpovedajúcej dvom pätinám obstarávacej ceny obrábacieho stroja. Z tohto dôvodu bude počas doby odpisovania (2024 až 2029) zahrňovať dotáciu do zdaniteľných príjmov ročne v sume 1 000 eur, t. j sumu zodpovedajúcu dvom pätinám rovnomerného ročného odpisu.

Dotácia na obstaranie žehliaceho stroja

Podnikateľke Anne účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva bola poskytnutá koncom roku 2023 dotácia na obstaranie žehliaceho stroja vo výške 2 000 eur. Podnikateľka stroj však obstarala a zaradila do používania až v januári 2024. Ako má podnikateľka postupovať v danom prípade?

Z dôvodu, že podnikateľka zaradila hmotný majetok do používania až v roku 2024, nárok na uplatnenie daňového odpisu za rok 2023 jej nevznikol. Ak teda podnikateľka v roku 2023 do daňových výdavkov neuplatnila odpis z tohto hmotného majetku, prijatú dotáciu v roku 2023 nezahrnie do základu dane vôbec. Za predpokladu, že v roku 2024 zaradila stroj do 1. odpisovej skupiny a v rokoch 2024 až 2027 bude uplatňovať do daňových výdavkov odpis vo výške 1/4 vstupnej ceny hmotného majetku, dotáciu prijatú v roku 2023 vo výške 2 000 eur zahrnie v roku 2024 do základu dane len vo výške uplatneného ročného odpisu do daňových výdavkov, t. j. v sume 500 eur (2 000/4). Zvyšnú časť dotácie zahrnie do základu dane z príjmov v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach (roky 2025, 2026 a 2027) a to každoročne vo výške uplatneného ročného odpisu z tohto hmotného majetku. Uvedené platí len za predpokladu, že v rokoch 2024 až 2027 uplatňovanie odpisov nepreruší.

Prijatá dotácia a základ dane z príjmov

Pán Tibor obdržal v roku 2024 dotáciu na začatie podnikania (na bežné prevádzkové výdavky) vo výške 1 840 eur. Začínajúci podnikateľ sa rozhodol v roku 2024 účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva. V roku 2024 použil dotáciu vo výške 1 200 eur. Zvyšnú časť dotácie plánuje použiť v roku 2025. V akej výške zahrnie pán Tibor prijatú dotáciu v roku 2024 do základu dane z príjmov?

Podnikateľ, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, a ktorý poskytnutú dotáciu celú nepoužil na úhradu výdavkov v roku 2024 do základu dane za rok 2024 zahrnie dotáciu len vo výške jej čerpania v tomto roku, t. j. sumu 1 200 eur. Do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie roku 2024 zahrnie výdavky hradené z poskytnutej dotácie vo výške 1 200 eur. Dopad na daň z príjmov v zdaňovacom období 2024 bude teda neutrálny. Zvyšnú časť dotácie podnikateľ zahrnie do základu dane v roku jej čerpania.

Prijatá dotáciu v základe dane z príjmov

Pán Juraj obaržal v septembri 2024 ako začínajúci podnikateľ dotáciu na obstaranie viacúčelového stroja do stolárskej dielne, a to vo výške 4 000 eur. Do konca roku však tento stroj nestihol obstarať. Dotáciu teda použije na kúpu stroja až v roku 2025. Za zdaňovacie obdobie roku 2024 sa rozhodol uplatniť výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP. Akým spôsobom zahrnie prijatú dotáciu do základu dane v roku 2024?

Keďže sa pán Juraj ako začínajúci podnikateľ rozhodol, že za zdaňovacie obdobie roku 2024, v ktorom mu bola dotácia poskytnutá, uplatní výdavky percentom z príjmov, celú dotáciu vo výške 4 000 eur zahrnie do základu dane za rok 2024, bez ohľadu na skutočnosť, že dotáciu v tomto roku vôbec nepoužil. Prijatú dotáciu tak bude musieť pripočítať k príjmom z podnikania za rok 2024 a z úhrnu takto vypočítaných príjmov vypočíta výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP.

Spôsob uplatňovania výdavkov

Živnostník Peter uplatňoval v roku 2023 percentuálne výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP. V novembri 2023 mu bola poskytnutá prevádzková dotácia vo výške 1 300 eur, ktorú v roku 2023 nestihol použiť na deklarovaný účel, ale použije ju až v nasledujúcom roku 2024. Čo v prípade, ak za zdaňovacie obdobie 2024 zmení živnostník spôsob uplatňovania výdavkov z tzv. paušálnych na preukázateľné daňové výdavky na základe vedeného jednoduchého účtovníctva?

Živnostník Peter bol povinný celú prevádzkovú dotáciu vo výške 1 300 eur prijatú v roku 2023, v ktorom uplatňoval výdavky percentom z príjmov, zahrnúť do základu dane za rok 2023, t. j. za rok, v ktorom ju prijal. Skutočnosť, že túto prijatú dotáciu v roku 2023 nestihol vyčerpať, je v danom prípade irelevantná. V nasledujúcom zdaňovacom období 2024, v ktorom zmenil spôsob uplatňovania výdavkov a v ktorom začne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, zahrnie do daňových výdavkov výdavky preukázateľne vynaložené na účel, na ktorý mu bola táto dotácia poskytnutá. Z dôvodu, že celú prevádzkovú dotáciu už zahrnul do základu dane (zdanil) v roku 2023, nebude už tento príjem zahŕňať do základu dane v zdaňovacom období roku 2024, v ktorom túto dotáciu použije. Uvedený postup vyplýva na základe ustanovenia § 17 ods. 3 písm. c) ZDP, v zmysle ktorého sa do základu dane z príjmov nezahŕňa suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená podľa zákona o dani z príjmov alebo podľa doterajších predpisov.

Výdavky percentom z príjmov

Podnikateľka Katarína v roku 2024 účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. V apríli 2024 získala dotáciu na nákup materiálu vo výške 1 800 eur. V roku 2024 ju však dokázala vyčerpať len vo výške 1 350 eur. Ako bude podnikateľka postupovať v prípade, ak sa za rok 2025 rozhodne uplatniť výdavky percentom z príjmov, pričom v tomto roku dotáciu dočerpá?

Z dôvodu, že podnikateľka počas roku 2024 (t. j. v roku v ktorom dotáciu prijala) účtovala v sústave jednoduchého účtovníctva, pri zahrňovaní dotácie postupuje podľa § 17 ods. 3 písm. h) ZDP. Do základu dane z príjmov za rok 2024 teda zahrnie poskytnutú dotáciu vo výške jej čerpania v roku 2024 – t. j. vo výške 1 350 eur. V uvedenom spôsobe zahrňovania dotácie do základu dane z príjmov bude podnikateľka pokračovať počas celej doby čerpania dotácie, a to aj za predpokladu, že by v roku 2025 zmenila spôsob uplatňovania výdavkov na spôsob podľa § 6 ods. 10 ZDP. V roku 2025 teda zahrnie dotáciu do základu dane z príjmov vo výške jej čerpania v tomto roku – to zn. vo výške 450 eur.

Zahrnutie dotácie do základu dane za rok 2024

Pani Alena obdržala z úradu práce v júli 2024 prevádzkovú dotáciu na začatie podnikania vo výške 1 750 eur. V zmysle schválenej kalkulácie nákladov bola uvedená dotácia účelovo viazaná na kúpu ERP vo výške 400 eur, na kúpu zariadenia do kaderníckeho salónu vo výške 1 000 eur a na ostatné prevádzkové výdavky vo výške 350 eur. Pani Alena v roku 2024 z poskytnutej dotácie obstarala len elektronickú registračnú pokladnicu (400 eur) a použila časť dotácie na vybavenie kaderníckeho salónu vo výške 750 eur. Zvyšnú časť poskytnutej dotácie do konca roku 2024 nevyčerpala. V roku 2024 dosiahla príjmy zo živnosti vo výške 3 150 eur. Pani Alena sa rozhodla za zdaňovacie obdobie 2024 uplatniť výdavky percentom z príjmov. V akej výške zahrnie dotáciu do základu dane za rok 2024?

Z dôvodu, že pani Alena – začínajúca podnikateľka sa rozhodla, že za zdaňovacie obdobie roku 2024, v ktorom jej bola dotácia poskytnutá, uplatní výdavky percentom z príjmov, celú dotáciu vo výške 1 750 eur zahrnie do základu dane za rok 2024, bez ohľadu na skutočnosť, že celú dotáciu v roku 2024 nevyčerpala. Prijatú dotáciu pripočíta k príjmom z podnikania a z úhrnu takto vypočítaných príjmov vypočíta výdavky percentom z príjmov.

Ing. Ján Mintál