Príklady z praxe

daň z príjmov PO

Lehota pre registráciu

Podľa § 49a ods. 1 ZDP právnickú osobu, ktorá je zapísaná do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, zaregistruje správca dane na daň z príjmov z úradnej moci na základe údajov z tohto registra, ktoré boli prevzaté do tohto registra z obchodného registra, zo živnostenského registra a z iných registrov podľa oznámenia finančného riaditeľstva uverejneného na jeho webovom sídle. Dokedy zaregistruje správca dane obchodnú spoločnosť?

Správca dane zaregistruje daňový subjekt v lehote do 30 dní odo dňa prevzatia údajov z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (§ 67 ods. 11 daňový poriadok). Správca dane pri registrácii pridelí daňovému subjektu daňové identifikačné číslo, zašle daňovému subjektu rozhodnutie o registrácii z úradnej moci a číslo účtu správcu dane vedeného pre daňový subjekt, ak mu predtým nebolo oznámené.

Kedy sa právnická osoba nemusí registrovať

Občianske združenie nemá oprávnenie na podnikanie a nevznikla mu povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň alebo daň vyberať. Prenajíma vlastnú nehnuteľnosť inej právnickej osobe a má príjem z úrokov z peňažných prostriedkov na bežnom účte. Je občianske združenie povinné sa registrovať u správcu dane pre daň z príjmov právnických osôb?

V prípade, že ide o prenájom, na ktorý nie je potrebné živnostenské oprávnenie, občianske združenie nie je povinné registrovať sa na daň z príjmov. Povinnosť registrovať sa nevzniká ani z titulu príjmu z úrokov z peňažných prostriedkov na bežnom účte, pretože tieto sú príjmom, z ktorých sa daň vyberá zrážkou platiteľom dane (bankou). Zároveň je však potrebné uviesť, že príjmy z nájomného patria medzi zdaniteľné príjmy občianskeho združenia, z tohto titulu je občianske združenie povinné za príslušné zdaňovacie obdobie podať daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb.

Zdanenie záväzkov voči ruskej spoločnosti, ktorá je na sankčnom zozname EÚ

Spoločnosť má záväzky za dodávky tovarov voči dodávateľovi z Ruskej federácie vo výške 50 000 €. Z dôvodu sankcií uvalených EÚ voči majiteľovi spoločnosti banka úhradu týchto záväzkov nezrealizovala. Záväzky v sume 50 000 € sú k 31. 12. 2022 viac ako 360 dní po lehote splatnosti. Je spoločnosť povinná u týchto záväzkov uplatniť ustanovenie § 17 ods. 27 ZDP a záväzky zdaniť?

Podľa § 17 ods. 27 ZDP daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva (spoločnosť) upraví základ dane o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 ZDP daňovým výdavkom tak, aby zvýšenie základu dane, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku uplynula doba dlhšia ako 360 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 20 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, po 720 dňoch najmenej 50 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti a po 1 080 dňoch 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti.

Keďže právna úprava § 17 ods. 27 ZDP neprihliada na dôvody nezaplatenia záväzku, neuhradené záväzky za dodávky tovaru v sume 50 000 €, ktoré prislúchajú k daňovému výdavku a sú k 31. 12. 2022 viac ako 360 dní po lehote splatnosti, zvyšujú základ dane za zdaňovacie obdobie roka 2022 najmenej o 20 % ich menovitej hodnoty, t. j. najmenej o 10 000 €. Úprava základu dane sa vykoná v riadku 180 daňového priznania.

Zdanenie záväzkov pri odklade splatnosti poistného

Spoločnosť si odložila platby poistného za zamestnávateľa na základe osobitných predpisov z dôvodu poklesu tržieb o viac ako 40 %. Tieto záväzky voči Sociálnej poisťovni sú primárne splatné v posledný deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa mzda zúčtováva. V zmysle osobitných predpisov (§ 293ew zákona č. 461/2003 Z. z., Nariadenia vlády SR č. 131/2020 Z. z.) záväzky z titulu poistného za príslušné kalendárne mesiaca rokov 2020 až 2022 je zamestnávateľ povinný platiť až v rokoch 2022 – 2025. Vzťahuje sa na tieto záväzky povinnosť úpravy (zvyšovania) základu dane podľa § 17 ods. 27 ZDP z dôvodu, že nie sú uhradené viac ako 360 dní po lehote?

Podľa § 17 ods. 27 ZDP zahrnutie záväzku do základu dane nastáva v nadväznosti na dobu (počet dní), ktorá uplynie od pôvodnej lehoty splatnosti záväzku. Lehotu splatnosti záväzku na účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžiť, napr. dohodou veriteľa a dlžníka.

V súlade s § 293ew ods. 2 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 68/2020 Z. z. o sociálnom poistení bol Nariadením vlády SR č. 131/2020 Z. z. v čase mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s ochorením COVID-19 zamestnávateľovi, ktorý je povinný platiť poistné na sociálne poistenie, ktorý vykazuje pokles čistého obratu o 40 % a viac, určený iný termín splatnosti poistného, ako je ustanovený v § 143 zákona o sociálnom poistení V súlade s § 143 zákona o sociálnom poistení sú záväzky voči Sociálnej poisťovni splatné v posledný deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa mzda zúčtováva. Podľa nariadenia vlády č. 131/2020 Z. z. bol určený (nový) termín splatnosti poistného za príslušné kalendárne mesiace rokov 2020, 2021, 2022, a to termín splatnosti v príslušných kalendárnych mesiacoch roka 2021 až 2025.

Keďže úprava základu dane podľa § 17 ods. 27 ZDP sa použije na záväzky z poistného na sociálne poistenie, u ktorých uplynie stanovená doba (360, 720 alebo 1080 dní) po lehote splatnosti, v prípade poistného na sociálne poistenie, u ktorého ešte neuplynula doba (počet dní) po lehote splatnosti, ktorá je určená osobitným predpisom (nariadením vlády č. 131/2020 Z. z.), predpis poistného nie je záväzkom po lehote splatnosti, na ktorý by sa vzťahovala úprava základu dane podľa § 17 ods. 27 ZDP.

Súbeh odpočtu daňových strát vykázaných v rokoch 2020 a 2021

Spoločnosť so zdaňovacím obdobím kalendárny rok vykázala v roku 2020 daňovú stratu 3 000 € a v roku 2021 daňovú stratu vo výške 4 000 €. V roku 2022 dosiahla základ dane, a to vo výške 5 000 €. Ak spoločnosť v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2022 bude súbežne uplatňovať odpočet daňových strát vykázaných za roky 2020 a 2021, platí limit do výšky 50 % základu dane vykázaného za rok 2022 pre každú daňovú stratu samostatne alebo súhrnný odpočet daňových strát za obidve zdaňovacie obdobia nemôže presiahnuť 50 % základu dane za rok 2022?

Daňová strata vykázaná za príslušné zdaňovacie obdobie sa pri uplatnení odpočtu podľa § 30 ZDP posudzuje samostatne. Ak daňovník, ktorý nie je mikrodaňovníkom, uplatňuje v zdaňovacom období odpočet daňových strát vykázaných za viacero zdaňovacích období, každú môže odpočítať najviac do výšky 50 % základu dane, avšak v úhrne maximálne do výšky základu dane.

Keďže spoločnosť v roku 2022 vykázala základ dane 5 000 €, môže v tomto zdaňovacom období uplatniť odpočet straty z roku 2020 vo výške 2 500 € (50 % zo základu dane 5 000 €), zostávajúca časť straty na odpočet je 500 €, ktorú môže odpočítať v zdaňovacích obdobiach roka 2023 až 2025. Zároveň spoločnosť môže uplatniť aj odpočet časti daňovej straty vykázanej v roku 2021 maximálne do výšky 50 % základu dane, t. j. vo výške 2 500 € (50 % zo základu dane 5 000 €), zostávajúca časť straty na odpočet je 1 500 €, ktorú odpočíta v zdaňovacích obdobiach 2023 až 2026.

Oprava chýb minulých účtovných období a zánik práva vyrubiť daň

Spoločnosť v roku 2016 účtovala o obstarávanom majetku, pričom v roku 2022 zistila, že išlo o opravu majetku. Spoločnosť preto v roku 2022 preúčtovala náklady z účtu 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku na účet 511 – Opravy a udržiavanie. Spoločnosť bude podávať daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2022 v septembri 2023. Môže spoločnosť využiť ustanovenie § 17 ods. 29 ZDP a ponechať uvedenú opravu, ktorá sa týka roka 2016 v základe dane za zdaňovacie obdobie 2022, keďže podmienkou uplatnenia § 17 ods. 29 ZDP je, aby za príslušné zdaňovacie obdobie nezaniklo právo vyrubiť daň?

V súlade so znením § 17 ods. 29 ZDP, ak daňovník v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach nesprávne vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, čiže zahrnul do základu dane vyššie výnosy (príjmy) ako mu vyplýva z účtovných predpisov alebo nezahrnul do základu dane náklady (výdavky), ktoré podľa príslušných účtovných predpisov mali byť zaúčtované v tomto účtovnom období, opravu tejto chyby zaúčtovanú v bežnom účtovnom období vo výsledku hospodárenia alebo na účet nerozdeleného zisku (či neuhradenej straty) daňovník nie je povinný zahrnúť do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým tento náklad alebo výnos vecne a časovo súvisí. Je na rozhodnutí daňovníka, či uplatní postup podľa § 17 ods. 29 ZDP alebo uplatní postup podľa § 17 ods. 15 ZDP. Ak sa spoločnosť rozhodne pre postup podľa § 17 ods. 29 ZDP, nemusí podávať dodatočné daňové priznanie a opravovať základ dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým náklad alebo výnos časovo a vecne súvisí. Spoločnosť však môže takýto postup uplatniť len vtedy, ak za príslušné zdaňovacie obdobie nezaniklo právo na vyrubenie dane v zmysle § 69 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). V súlade s ustanovením § 69 ods. 1 daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie.

Za zdaňovacie obdobie roku 2016 je potrebné vziať do úvahy aj ustanovenie § 9 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon lex korona“), nakoľko plynutie lehoty na zánik práva vyrubiť daň bolo na základe tohto zákona prerušené o 203 dní.
V danom prípade daňovník v roku 2022 opravuje chybu z roku 2016. Päťročná lehota, v ktorej je možné vyrubiť daň alebo rozdiel dane začala plynúť od konca roka 2017, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie za rok 2016 a táto lehota pre zánik práva vyrubenia dane a rozdielu dane skončí 22. 7. 2023 (31. 12. 2022+203 dní).

Ak teda spoločnosť v roku 2022 účtovala o oprave chyby, v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2022 už nemôže postupovať podľa § 17 ods. 29 ZDP a preúčtovanú opravu majetku, ktorá sa týka roka 2016 uplatniť do nákladov roka 2022, pretože daňové priznanie za uvedené obdobie podá až v mesiaci september 2023, tzn. v čase, kedy už za zdaňovacie obdobie 2016 zaniklo právo vyrubenia dane. V danom prípade môže spoločnosť postupovať vyššie uvedeným spôsobom len v lehote pre zánik práva vyrubiť daň za zdaňovacie obdobie 2016, t.j. do 22. 7. 2023 (31. 12. 2022+203 dní), teda v prípade, ak by daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2022 podala najneskôr 30. 6. 2023. Obdobne, ak by spoločnosť postupovala podľa § 17 ods. 15 ZDP, dodatočné daňové priznanie za rok 2016 by malo byť podané najneskôr do 22. 7. 2023 (31. 12. 2022+203 dní).

Poskytnutie podielu zaplatenej dane vo výške 2 %

Spoločnosť so zdaňovacím obdobím kalendárny rok 2022 poskytla finančný dar neziskovej organizácii vo výške 500 € dňa 17. 4. 2023. Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2022 podáva v predĺženej lehote do 30. 6. 2023. Môže spoločnosť týmto daňovým priznaním poskytnúť 2 % zaplatenej dane vybranej neziskovej organizácii, ak finančný dar poskytla v roku 2023 a navyše v predĺženej lehote na podanie daňového priznania?

Právnická osoba je oprávnená podiel zaplatenej dane poukázať do výšky 2 % za podmienky, že v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka, alebo najneskôr v lehote na podanie tohto daňového priznania darovala finančné prostriedky najmenej vo výške 0,5 % zaplatenej dane ním určeným daňovníkom nezaloženým alebo nezriadeným na podnikanie na účely vymedzené v § 50 ods. 5 ZDP. Právnická osoba poukazuje podiel zaplatenej dane za zdaňovacie obdobie roka 2022 v lehote na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby – t.j. do 31. 3. 2023. Ak si lehotu na podanie daňového priznania predĺži, predlžuje sa aj lehota na poukázanie podielu zaplatenej dane, ako aj lehota na poskytnutie finančného daru.

Ak spoločnosť uvedie v VI. časti daňového priznania v riadku 2 sumu skutočne poskytnutého daru (17. 4. 2023) vo výške 500 €, pričom v riadku 1 uviedla daň vo výške 50 000 €, suma zodpovedajúca 0,5 % z riadku 1 je vo výške 250 € (0,5 % z 50 000). Spoločnosť teda môže poukázať 2 % podielu zaplatenej dane vo výške 1 000 € (2 % z 50 000). Suma finančného daru poskytnutá v roku 2023 do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2022 vo výške 500 € sa započítava do sumy finančného daru poskytnutého za zdaňovacie obdobie 2022 a nie je možné túto sumu alebo jej časť započítať ako dar poskytnutý za rok 2023.

Mikrodaňovník a realizácia kontrolovanej transakcie ak nájom je zaplatený v nasledujúcom roku

Spoločnosť v roku 2021 realizovala kontrolovanú transakciu – prenájom nehnuteľnosti od svojho spoločníka, suma nájmu však nebola v roku 2021 zaplatená. Nájomná zmluva bola ukončená k 31. 12. 2021. Keďže za mikrodaňovníka podľa § 2 písm. w) bod 1 ZDP nie je možné považovať daňovníka – právnickú osobu, ktorá je závislou osobou podľa § 2 písm. n) až r) ZDP a realizuje kontrolované transakcie za príslušné zdaňovacie obdobie, môže byť táto spoločnosť považovaná za mikrodaňovníka v roku 2022, ak jej zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 49 790 eur, ale v roku 2022 uvedený nájom zaplatila?

Ak medzi dvomi alebo viacerými závislými osobami existuje právny alebo iný obdobný vzťah, pričom aspoň jedna z osôb je daňovník s príjmami podľa § 6 ZDP alebo právnická osoba, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem (výnos) z činnosti alebo z nakladania s majetkom, ide o kontrolovanú transakciu podľa § 2 ab) ZDP. V zmysle tohto ustanovenia transakcia prenájmu medzi spoločnosťou a spoločníkom spĺňa definíciu kontrolovanej transakcie. Kontrolovaná transakcia je realizovaná vtedy, keď skutočne dôjde k dodaniu tovaru, poskytnutiu služby, záruky, pôžičky a pod., a nie až vtedy, keď dôjde k zaplateniu za jej predmet.

Keďže posudzovanou skutočnosťou na účely výnimky z ustanovenia § 2 písm. w) ZDP, ktoré definuje osobu mikrodaňovníka, je v prípade závislej osoby „realizácia kontrolovanej transakcie (nie jej vplyv na základ dane tejto osoby) za príslušné zdaňovacie obdobie“, spoločnosť, ktorá si prenajímala nehnuteľnosť od svojho spoločníka a konateľa (závislej osoby) v roku 2021, pričom tento nájom bol ukončený k 31. 12. 2021 a zaplatený až v roku 2022, uskutočnila kontrolovanú transakciu v roku 2021. Ak sú ostatné podmienky ustanovenia § 2 w) ZDP splnené, v roku 2022 môže byť považovaná za „mikrodaňovníka“.

Zlúčenie v reálnych hodnotách – úprava základu dane o tvorbu opravnej položky k finančnému majetku

Daňovník zrušený bez likvidácie v dôsledku zlúčenia znižuje základ dane v súlade s § 17c ods. 1 písm. d) ZDP o rozdiel vo výške vytvorených opravných položiek podľa účtovných predpisov a opravných položiek, ktoré už boli zahrnuté do základu dane podľa § 20 ZDP, pričom súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku. V prípade, ak by daňovník zanikajúci bez likvidácie z dôvodu zlúčenia mal zaúčtovanú opravnú položku k finančnému majetku (napr. cenným papierom, podielu) v súlade s účtovnými predpismi, pre daňové účely bude táto opravná položka u zrušeného daňovníka podľa uvedeného ustanovenia daňovo uznateľným výdavkom? Platí uvedené aj keď opravná položka bola tvorená v minulosti, resp. bude účtovaná do nákladov ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu?

Základ dane daňovníka zrušeného bez likvidácie sa v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu podľa § 17c ods. 1 písm. d) ZDP zníži o rozdiel vo výške vytvorených opravných položiek podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p., ktoré už boli zahrnuté do základu dane podľa § 20 ZDP, súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku.

Podľa § 19 ods. 3 písm. f) ZDP daňovým výdavkom je tvorba opravných položiek podľa § 20 ZDP. Ak vytvorená opravná položka nespĺňa podmienky ustanovené v § 20 ZDP, pôjde o nedaňový výdavok podľa § 21 ods. 2 písm. j) ZDP. Ak daňovník v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach tvoril nedaňové opravné položky, bol povinný ich vylúčiť zo základu dane v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom ich tvoril.

Ak daňovník zrušený bez likvidácie tvorí opravné položky, ktoré nespĺňajú podmienky ustanovené v § 20 ZDP, tzn. nedaňové opravné položky, zníži základ dane v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu o tieto nedaňové opravné položky (napr. aj o opravné položky k finančnému majetku).

Príspevok na stravovanie ako daňový výdavok zamestnávateľa

Zamestnávateľ v roku 2022 podľa výberu zamestnancov zabezpečoval stravovanie v nepeňažnej forme a niektorým zamestnancom poskytoval finančný príspevok na stravovanie. Keďže v roku 2022 došlo niekoľkokrát k zvýšeniu sumy stravného, v akej výške si zamestnávateľ môže zahrnúť do daňových výdavkov príspevky na stravovanie zamestnancov v roku 2022?

Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancov (v nepeňažnej forme alebo finančným príspevkom) v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z.n.p. Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky, ktorá musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Príspevok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok aj podľa zákona o sociálnom zabezpečení.

Príspevok na stravovanie je podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 ZDP daňovým výdavkom za podmienok ustanovených v § 152 Zákonníka práce.

Keďže v roku 2202 došlo k zvýšeniu sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, pri zahrnutí príspevku na stravovanie zamestnanca do daňových výdavkov zamestnávateľa v roku 2022 treba vychádzať z týchto údajov:

Ing. Jana Bielená