Príklady z praxe

časové rozlíšenie nákladov a výnosov

Základ dane z príjmov

Obchodná spoločnosť zaplatila vo februári 2024 poistné za svoju nehnuteľnosť na obdobie marec 2024 až február 2025 vo výške 3 000 eur. Ako uvedená skutočnosť ovplyvní základ dane z príjmov spomínanej spoločnosti?

Nakoľko uvedená suma poistného za nehnuteľnosť sa vzťahuje na dve účtovné obdobia, v predmetnom prípade bude nevyhnutné vykonať časové rozlíšenie. Napriek tomu, že v roku 2024 dochádza k výdaju celkovej sumy finančných prostriedkov na nájomné, na účely zahrnutia do daňovo uplatniteľných nákladov je však toto potrebné rozdeliť medzi roky 2024 a 2025, a to v súlade s technikou účtovania v podvojnom účtovníctve. Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa totiž vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.

Zdaňovacie obdobie

Spoločnosť prenajala od inej právnickej osoby nákladné motorové vozidlo na obdobie od 1. 10. 2023 do 31. 3. 2024. Mesačné nájomné bolo dohodnuté vo výške 1 000 €. Spoločnosť uhradila nájomné spolu za 6 mesiacov, t. j. vo výške 6 000 eur, dňa 20. 2. 2024. V ktorom zdaňovacom období bude nájomné súčasťou základu dane?

Spoločnosť – nájomca bude musieť v účtovníctve uplatniť časové rozlíšenie, keď prostredníctvom účtu výdavkov budúcich období zaúčtuje do roku 2023 náklad v sume 3 000 eur (MD518 / D383). Avšak do nákladov alikvótne zaúčtovanú sumu nájomného týkajúceho sa roku 2023 nemôže považovať za daňovo uplatniteľný výdavok roka 2023, keďže k úhrade nájomného dôjde až v roku 2024. Nájomca je teda povinný nájomné zaúčtované v nákladoch v roku 2023 vo výške 3 000 eur pri zisťovaní základu dane z príjmov k výsledku hospodárenia pripočítať. Do základu dane sa nájomné za časť roka 2023 zahrnie až po zaplatení, t. j. v roku 2024. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 17 ods. 19 písm. b) ZDP. Nájomné zaplatené v roku 2024 za mesiac január 2024 až marec 2024, bude v roku 2024 uznaným daňovým výdavkom.

Účtovné prípady na základe vecnej a časovej súvislosti.

Spoločnosť zistí, že vo februári 2024 dostala faktúru za reklamu poskytnutú v roku 2023. Túto faktúru v roku 2023 nezahrnula do daňových výdavkov. Otázkou je, či spoločnosť môže teraz, v roku 2024, pri uzávierkových prácach preúčtovať spoločnosť náklady na reklamu za rok 2023 na nákladové účty (ide o nevýznamné sumy) a zahrnúť tieto náklady, týkajúce sa roku 2023, do daňových výdavkov, a teda do základu dane za rok 2024. Ako postupovať v predmetnom prípade?

Účtovná jednotka účtuje v zmysle § 3 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovné prípady na základe vecnej a časovej súvislosti. Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili.

Z pohľadu zákona o dani z príjmov platí, že ak daňovník v dôsledku účtovnej chyby minulých účtovných období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie náklady alebo nižšie výnosy, má povinnosť postupovať podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov a opravu nákladov alebo výnosov zahrnúť do toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým chyba časovo a vecne súvisí prostredníctvom dodatočného daňového priznania, a to v lehote do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola chyba zistená.

Ak však spoločnosť v dôsledku účtovnej chyby zahrnula v minulosti do výsledku hospodárenia nižšie náklady alebo vyššie výnosy, môže pri zahrnovaní opravy tejto účtovnej chyby do základu dane z príjmov postupovať podľa § 17 ods. 29 ZDP resp. môže sa rozhodnúť, či uplatní postup podľa § 17 ods. 29 alebo ods. 15 ZDP. Ak sa rozhodne postupovať podľa § 17 ods. 29 spomínaného právneho predpisu, potom súčasťou základu dane z príjmov v príslušnom zdaňovacom období (2024) bude aj oprava vykonaná v účtovníctve, v ktorom bola chyba zistená. Takto vykonaná oprava už nebude mať vplyv na zdaňovacie obdobia, s ktorými vecne a daňovo súvisí (2023) a nebude tak potrebné podávať dodatočné daňové priznanie za rok 2023.

Poistné za halu skladu

Spoločnosť XYZ zaplatila vo februári 2024 poistné za halu skladu na obdobie marec 2024 až február 2025 vo výške 6 000 eur. Ako treba zaúčtovať túto platbu?

Nakoľko uvedená suma poistného za nehnuteľnosť sa vzťahuje na dve účtovné obdobia, v predmetnom prípade bude nevyhnutné vykonať časové rozlíšenie. V jednom účtovnom období totiž dochádza k výdaju určitej sumy finančných prostriedkov, ktoré je však potrebné na účely zahrnutia do nákladov rozdeliť medzi dve účtovné obdobia. Účtovať je teda potrebné takto:

Náklady na uschovanie písomností

Podľa zákona o účtovníctve je doba archivácie účtovnej závierky 10 rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týka. Nebude mať daňový úrad z hľadiska dane z príjmov námietky, ak výnos časovo rozlíšime na 15 rokov, keď podľa zákona o účtovníctve je doba archivácie v danom prípade 10 rokov? Má zákazník povinnosť časovo rozlíšiť vynaložené náklady na uschovanie písomností?

Dobu úschovy účtovnej závierky ustanovenú prostredníctvom § 35 ods. 3 písm. a) zákona o účtovníctve možno pokladať za minimálnu a jej nedodržanie má za následok sankcionovanie za porušenie povinností zákona o účtovníctve. Archivácia daných dokladov po dobu dlhšiu, ako stanovuje zákon, je individuálnou záležitosťou účtovnej jednotky.

Čo sa týka časového rozlišovania výnosov dosiahnutých z archivácie uvedených dokladov po dobu dlhšiu, ako stanovuje zákon o účtovníctve, možno konštatovať, že správca dane by nemal mať žiadne námietky voči vašim príjmom, ak sa zákazník rozhodne archivovať tieto doklady prostredníctvom služby úschovy aj po dobu 15 rokov. Dôležité je, aby bola fakturovaná suma časovo rozlíšená na celé obdobie, na ktoré bola uzatvorená so zákazníkom zmluva o dlhodobej úschove písomností.

V prípade výnosov, rovnako ako dodávateľ služby úschovy dokladov, tak aj jeho zákazník by mal časovo rozlišovať výdavok, ktorý vynaložil v určitom roku na zaplatenie služieb dlhodobej úschovy poskytovaných v priebehu určitého nasledujúceho obdobia. Takýto výdavok bežného roka, ktorý sa však týka nákladov v budúcich zdaňovacích obdobiach, je potrebné účtovať prostredníctvom účtu 381, keďže je zrejmé vecné vymedzenie účtovného prípadu, cena a obdobie, ktorého sa týkajú. Účtovanie u zákazníka bude mať teda nasledovnú podobu:

Prenájom nebytových priestorov

Spoločnosť uzatvorila ako nájomca zmluvu o prenájme nebytových priestorov v januári 2024 na obdobie 1. januára 2024 až 31. decembra 2025. V zmysle podmienok uzatvorenej zmluvy úhradu za celý nájom v sume 24 000 eur uskutoční až v decembri 2025. Ako má spoločnosť – nájomca o tomto účtovať?

Nakoľko v danom prípade dochádza ku skutočnému výdavku až na konci obdobia dohodnutého nájomného vzťahu a tento sa týka dvoch účtovných období, je potrebné na strane spoločnosti s ručením obmedzeným (nájomcu) účtovať prostredníctvom účtu časového rozlíšenia 383. Takto dohodnutý nájomný vzťah ovplyvní výsledok hospodárenia na strane nájomcu tak v roku 2024, ako aj v roku 2025, a to napriek tomu, že ku skutočnej platbe za celé obdobie nájmu dôjde až v roku 2025.

Z pohľadu uplatnenia daňového nákladu je však v predmetnom prípade nutné upozorniť na ustanovenie § 17 ods. 19 písm. b) ZDP, podľa ktorého súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení sú výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného majetku.

Spoločnosť – nájomca však do nákladov alikvótne zaúčtovanú sumu nájomného týkajúceho sa roku 2024 nemôže považovať za daňovo uplatniteľný výdavok roka 2024, keďže k úhrade nájomného došlo až v roku 2025. Nájomca je teda povinný nájomné zaúčtované v nákladoch v roku 2024 vo výške 12 000 eur pri zisťovaní základu dane z príjmov k výsledku hospodárenia pripočítať. Do základu dane sa nájomné za časť roka 2024 zahrnie až po zaplatení, t. j. v roku 2025.

Ing. Ján Mintál