Príjmy zo závislej činnosti

spôsob zdaňovania

§ 5 ZDP

vymedzuje, ktoré príjmy sa považujú za príjmy zo závislej činnosti. Ide o taký druh príjmov, ktorých charakteristickým znakom je závislosť daňovníka – príjemcu príjmov od platiteľa príjmov, kde daňovník je povinný dbať príkazy platiteľa príjmov.

Každý daňovník, ktorý poberá príjmy zo závislej činnosti, je pre daňové účely považovaný za zamestnanca. Výkon závislej činnosti sa realizuje vždy v postavení zamestnanca, nie v postavení podnikateľa, resp. osoby samostatne zárobkovo činnej. Zamestnanec je v osobnej aj v hospodárskej závislosti voči zamestnávateľovi, prácu vykonáva podľa pokynov zamestnávateľa, plní úlohy svojho zamestnávateľa, čo sú hlavné znaky príjmov zo závislej činnosti.

§ 5 ods. 1 ZDP

ustanovuje, že príjmami zo závislej činnosti sú predovšetkým príjmy plynúce:

Pracovnoprávny vzťah je uzavretý podľa Zákonníka práce (napr. pracovná zmluva, dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Ide o príjmy vyplácané nielen zo súčasného pracovnoprávneho vzťahu, ale aj z budúceho, resp. z predchádzajúceho vzťahu, napr. dodatočne vyplatená odmena bývalému zamestnancovi. Čo sa týka príjmov zo služobného, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, ide o príjmy určitej skupiny daňovníkov, ako napr. vojakov, colníkov, policajtov, hasičov, ktoré upravujú osobitné predpisy.
Z tohto ustanovenia sa s účinnosťou od 1. 1. 2008 vypustil príjem plynúci doktorandom z doktorandského štúdia, čo znamená, že tento príjem sa už nepovažuje za príjem zo závislej činnosti. V nadväznosti na túto zmenu sa štipendium poskytované doktorandom oslobodzuje od dane podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZDP.

b) za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby;

Príjmy za prácu uvedených daňovníkov sú špecifické tým, že títo daňovníci pri výkone práce nemusia dodržiavať príkazy inej osoby. Vzťah medzi spoločnosťou alebo družstvom a uvedenými daňovníkmi nemusí byť upravený len pracovno-právnym vzťahom, ale môže byť upravený aj zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z.n.p.. Ak majú títo daňovníci so spoločnosťou alebo družstvom uzatvorený pracovnoprávny vzťah, ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP. Ak takýto vzťah uzatvorený nie je, ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. Z daňového hľadiska takéto rozdelenie nie je rozhodujúce, ale rozhodujúce je či ide o príjem za prácu, resp. súvisiaci s výkonom tejto práce.

c) platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov SR, verejného ochrancu práv, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území SR, prokurátorov SR a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR ustanovené osobitnými predpismi;

Osobitnými predpismi je napr. zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR v z.n.p., zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p., zákon č. 154/2001. Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 669/2002 Z. z. zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z.
Podľa § 1 zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR v z.n.p. sa pod legislatívnou skratkou „ústavní činitelia“ rozumie poslanec NR SR, prezident SR, členovia vlády SR, sudca Ústavného súdu SR, ostatní sudcovia SR, predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu SR, generálny prokurátor SR.
Okrem platu a funkčného príplatku môžu títo daňovníci poberať aj ďalšie zdaniteľné príjmy, ktorými sú napr. náhrada ušlého zdaniteľného príjmu, náhrada za stratu času, z ktorých platiteľ príjmu zrazí preddavok na daň v súlade s ustanovením § 35 ZDP v deň výplaty, poukázania alebo pripísania uvedených príjmov zamestnancovi k dobru.
Uvedení daňovníci poberajú aj iné plnenia, ktoré sú podľa ZDP považované za príjem, ktorý nie je predmetom dane alebo príjem, ktorý je od dane oslobodený. Ide napr. o paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov ako sú diéty, náhrady za ubytovanie, cestovné náhrady, výdavky na prevádzku kancelárie, bezplatné používanie prostriedkov verejnej hromadnej dopravy a verejnej leteckej dopravy, užívanie vybaveného bytu, používanie služobného motorového vozidla, používanie účastníckej telefónnej stanice, príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému, príplatok k peňažnej pomoci v materstve, príplatok za výkon funkcie sudcu.

d) odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy podľa písm. a) alebo písm. b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písm. a), b) a g);

Ak nejde o príjmy napr. z pracovnoprávneho pomeru, potom odmena za výkon funkcie môže patriť medzi príjmy zo závislej činnosti podľa tohto ustanovenia. Napr. podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v z.n.p. orgánmi spoločenstva sú predseda, rada, zhromaždenie, iný orgán, ak tak ustanoví zmluva o spoločenstve. Odmena za výkon týchto funkcií je príjmom zo závislej činnosti.

e) odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu;

Osobitným predpisom je zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v z.n.p., podľa ktorého obvinenému patrí pracovná odmena podľa druhu vykonávanej práce, odpracovaného času alebo normy spotreby práce; za čas, keď obvinený nepracoval, mu nepatrí náhrada pracovnej odmeny. Výšku pracovnej odmeny a podmienky jej poskytovania ustanoví vláda SR nariadením vlády.

f) z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu;

Zamestnávateľ nesmie poskytovať
príspevok zo sociálneho fondu na účely
odmeňovania za prácu.

Osobitným predpisom je zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v z. n. p., ktorý upravuje tvorbu a následné použitie sociálneho fondu. Sociálny fond tvorí zamestnávateľ, ktorý je právnickou osobou so sídlom na území SR alebo fyzickou osobou s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Sociálny fond sa tvorí ako úhrn:

a) povinného prídelu vo výške 0,6 % až 1 % zo súhrnu hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac,
b) ďalšieho prídelu vo výške

– dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán podľa osobitného predpisu, najviac vo výške 0,5 % zo základu, alebo
– sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v osobitnom predpise, najviac však vo výške 0,5 % zo základu,

c) ďalších zdrojov fondu (napr. dary, dotácie).

Sociálny fond sa tvorí a vedie na osobitnom analytickom účte v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom z fondu napr. príspevok na stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi, dopravu do zamestnania a späť, účasť na kultúrnych a športových podujatiach, rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily, zdravotnú starostlivosť, sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky, doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu, ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Príspevok z fondu možno poskytnúť aj rodinnému príslušníkovi zamestnanca a poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku; za rodinného príslušníka sa na účely tohto zákona považuje manžel (manželka) zamestnanca a nezaopatrené deti zamestnanca.

Príklad

Spoločnosť v mesiaci november sumu 6 000 Sk pripočíta k mesačnej mzde zamestnanca a zdaní ju preddavkovým spôsobom.

Zamestnávateľ nesmie poskytovať príspevok zo sociálneho fondu na účely odmeňovania za prácu.

g) v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu;

Príjmami zo závislej činnosti sú aj tie príjmy, ktoré daňovník prevezme z dôvodu, že napr. v minulosti pre zamestnávateľa vykonával závislú činnosť, alebo len uvažuje, že v budúcnosti bude pre tohto zamestnávateľa vykonávať závislú činnosť.

Príklad

Suma 18 000 Sk sa podľa tohto ustanovenia považuje za príjem zo závislej činnosti, ktorý plynie v súvislosti s budúcim výkonom závislej činnosti.

Obslužné, ktoré je spojené s hrami v kasínach je upravené osobitným predpisom, pričom napr. obslužné, ktoré dostávajú kaderníčky, čašníčky osobitný predpis neupravuje. Ide o príjem zamestnanca, ktorý súvisí s výkonom závislej činnosti. Zamestnanec prijaté obslužné oznámi svojmu zamestnávateľovi, ktorý mu tento príjem zdaní spolu so mzdou.

i) vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil podľa odseku 8 v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti.

Daňovníkovi s príjmami zo závislej činnosti môže byť poistné vrátené zamestnávateľom, ale aj zdravotnou poisťovňou alebo sociálnou poisťovňou. Od 1. 1. 2007 sa medzi príjmy zo závislej činnosti zaraďuje okrem iného aj preplatok vrátený z ročného zúčtovania zdravotného poistenia. Zamestnávateľovi, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje preplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia, vzniká podľa ustanovenia § 35 ZDP povinnosť zrážať a odvádzať preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti.

§ 5 ods. 2) ZDP

Podľa tohto ustanovenia príjmami zo závislej činnosti sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami od platiteľa týchto príjmov alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Okrem pravidelných príjmov, ako je mzda, odmena, prémie, medzi príjmy zo závislej činnosti patrí aj príjem, ktorý je nepravidelný, napr. jednorazová odmena, alebo príjem, ktorý spočíva v inej forme plnenia, napr. nepeňažné plnenie, dar atď. Vždy ide o príjem, ktorý je vyplácaný v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy. Pre správne zaradenie príjmov, resp. správne zdanenie príjmov je dôležité vedieť, že zamestnancom je daňovník, ktorý poberá príjmy zo závislej činnosti a zamestnávateľom je platiteľ týchto príjmov. Pojem zamestnanec a zamestnávateľ pre účely ZDP nie je totožný s pojmom zamestnanec a zamestnávateľ, ktorý je vymedzený v Zákonníku práce.

Príklad

Hodnota tejto poukážky 2 000 Sk predstavuje u zamestnanca príjem spočívajúci v inej forme plnenia, ktorý zamestnávateľ v mesiaci november zamestnancom pripočíta k ich mesačnému príjmu.

§ 5 ods. 3) ZDP

Príjmom zamestnanca je aj

a) suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla podľa § 25 za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné a súkromné účely. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla. Ak v obstarávacej cene vozidla nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, na účely tohto ustanovenia sa o túto daň cena zvýši;

Zamestnávateľ často poskytuje svojim zamestnancom motorové vozidlo na používanie na služobné ale aj na súkromné účely. Podľa cit. ustanovenia je u tohto zamestnanca zdaniteľným príjmom aj suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla.

Príklad

Spoločnosť poskytla konateľovi osobné motorové vozidlo na používanie na služobné aj súkromné účely. V zmluve, na základe ktorej mu zamestnávateľ motorové vozidlo poskytol bolo uvedené, že vstupná cena motorového vozidla je 320 000 Sk a zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi motorové vozidlo v neobmedzenom čase. V mesiaci máj zamestnanec však uvedené vozidlo nepoužil na súkromné účely z dôvodu svojej práceneschopnosti. Spoločnosť v mesiaci jún 2008 motorové vozidlo technicky zhodnotila, čím sa vstupná cena zvýšila o 150 000 Sk.

Spoločnosť od 29. 3. 2008 k mesačnej zdaniteľnej mzde zamestnanca pripočíta sumu vo výške 1 % zo vstupnej ceny motorového vozidla takto:

– v mesiacoch marec až máj 2008 pripočíta sumu 3 200 Sk, ktorá predstavuje 1 % zo vstupnej ceny vozidla 320 000 Sk; uvedenú sumu pripočíta k mzde aj v mesiaci máj, a to aj napriek tomu, že zamestnanec v tomto mesiaci nepoužil motorové vozidlo na súkromné účely,
– v mesiaci jún pripočíta sumu 4 700 Sk, čo prestavuje 1 % zo sumy 470 000 Sk (vstupná cena vozidla je 320 000Sk + technické zhodnotenie 150 000 Sk).

V prípade, že by zamestnávateľ zamestnancovi hradil pohonné hmoty nielen pri používaní motorového vozidla na služobné účely, ale aj pri používaní motorového vozidla na súkromné účely, potom je tento príjem podľa ustanovenia § 5 ods. 2 ZDP zdaniteľným príjmom zamestnanca.

b) hodnota zamestnaneckej opcie poskytnutej zamestnávateľom na nákup zamestnaneckej akcie určená ako rozdiel medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie platnou v prvý deň možnosti realizácie opcie a cenou akcie garantovanou opciou, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup opcie;

Zamestnaneckou opciou sa rozumie opcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa, alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa. Zamestnanec takto nadobudnutú zamestnaneckú opciu nemôže scudziť.
Zamestnaneckou akciou je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa, alebo od akciovej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa.
Na výpočet hodnoty zamestnaneckej opcie je rozhodujúca trhová cena zamestnaneckej akcie platná v prvý deň možnosti realizácie opcie.

Príklad

Trhová cena zamestnaneckej akcie platná 1. 2. 2008, t.j. v prvý deň možnosti nákupu prostredníctvom zamestnaneckej opcie je 1 200 Sk. Cena akcie, ktorú zaručuje nadobudnutá zamestnanecká opcia je 1 000 Sk. Suma zaplatená zamestnancom za nákup opcie je 0 Sk. Z uvedeného vyplýva, že hodnota jednej zamestnaneckej opcie, ktorú zamestnávateľ pripočíta ku mzde za mesiac február je 200 Sk.

Príklad

V tomto prípade zamestnancovi nevzniká zdaniteľný príjem z nadobudnutých zamestnaneckých opcií, pretože trhová cena zamestnaneckej akcie je nižšia ako cena akcie garantovanou opciou (900 Sk – 1 000 Sk).

c) cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom; za príjem zamestnanca sa považuje aj takáto cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) zamestnanca a deťmi zamestnanca, ktoré sa na účely tohto zákona považujú u tohto zamestnanca za vyživované (§ 33), ak sa takejto súťaže zúčastnili, pričom táto cena alebo výhra sa u týchto výhercov posudzuje samostatne [§ 9 ods. 2 písm. m)].

Príjmom zamestnanca je aj cena alebo výhra, ktorú z takejto súťaže prijme manželka alebo vyživované dieťa zamestnanca, ak sa takejto súťaže zúčastnili. V prípade posúdenia ceny alebo výhry, či cena alebo výhra je od dane oslobodená (neprevyšujúca 5 000 Sk), sa u týchto výhercov posudzuje samostatne v súlade s § 9 ods. 2 písm. m) ZDP.
Zamestnávateľ zrazí preddavok na daň z ceny alebo výhry spolu so mzdou. Ak ide o nepeňažnú cenu alebo výhru zamestnanca, z ktorej zrážku preddavku na daň nemožno vykonať, preddavok na daň sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní alebo pri podaní daňového priznania, alebo ak zamestnancovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie, daň sa v termíne na podanie daňového priznania považuje za vysporiadanú.

Príklad

§ 5 ods. 4) ZDP

Podľa tohto ustanovenia zamestnávateľom je aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Ide o tzv. medzinárodný prenájom pracovnej sily. V prípade, že v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem zamestnancov celá úhrada.

§ 5 ods. 8) ZDP

Podľa ustanovenia § 5 ods. 8 ZDP základom dane (čiastkovým základom dane) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu. Tak ako sú špecifické príjmy zo závislej činnosti, aj základ dane daňovníka s príjmami zo závislej činnosti sa odlišuje od základu dane daňovníka, ktorý poberá iný druh príjmov, napr. príjmy zo živnosti. Zamestnávateľ pri výpočte základu dane z príjmov zo závislej činnosti odpočíta len poistné a príspevky. Ide o poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitných predpisov, ktorými sú, napr. zákon č. 580/2004 o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p., zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z.n.p., zákon č.  328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.
Podľa usmernenia Ministerstva financií SR č. 2634/2004-72 uverejneného vo Finančnom spravodajcovi č. 2/2004 poistné podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je povinná platiť dobrovoľne poistená osoba s príjmami podľa § 5 ZDP, sa pri zisťovaní základu dane odpočíta od zdaniteľných príjmov.

Ak zrazí dobrovoľne platené poistné zamestnancovi jeho zamestnávateľ zo zdaniteľných príjmov, odpočíta z týchto príjmov aj toto dobrovoľne platené poistné spolu s mesačne plateným poistným v tom mesiaci, v ktorom bolo zrazené, alebo ho odpočíta z ročných zdaniteľných príjmov pri vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Ak zaplatí zamestnanec poistné na dobrovoľné poistenie sám a zamestnávateľovi preukáže jeho zaplatenie, postupuje sa obdobne.

Zákonom č. 653/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. s účinnosťou od 1. 1. 2008 doplnil ustanovenie § 5 ods. 8 a 9 ZDP.
Daňovo sa zvýhodňujú úhrady vymedzeného zdravotníckeho pracovníka zaplatené vzdelávacej ustanovizni iba za ďalšie vzdelávanie u lekára, zubného lekára, sestry alebo pôrodnej asistentky. Zamestnávateľ u týchto zdravotníckych pracovníkov pri výpočte základu dane z príjmov zo závislej činnosti odpočíta aj úhrady za ďalšie vzdelávanie a to po prvýkrát za zdaňovacie obdobie roku 2008 pri ročnom zúčtovaní.

§ 5 ods. 9 ZDP

Doplnený nový odsek ustanovuje spôsob vysporiadania dane v prípade, ak zamestnanec nedodrží podmienky ďalšieho vzdelávania zdravotníckeho pracovníka ustanovené osobitným predpisom. V tomto prípade je povinný zvýšiť si základ dane z príjmov zo závislej činnosti o uplatnené úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie v zdaňovacom období, v ktorom k porušeniu podmienok došlo. Zamestnanec si môže zvýšiť základ dane napr. v ročnom zúčtovaní alebo aj pri podaní daňového priznania.

Vyberanie a platenie preddavkov na daň a DZP zo závislej činnosti § 35

Po prvýkrát sa stretávame s pojmom zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane. Legislatívna skratka „zamestnávateľ“ je zavedená pri pojme platiteľ príjmov zo závislej činnosti v ustanovení § 5 ods. 2 ZDP. Pojem platiteľ dane upravuje ustanovenie § 5 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z.n.p. (ďalej len „ZSDP“). Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane je ten, kto vypláca, poukazuje alebo pripisuje k dobru príjem zo závislej činnosti a podľa ZDP mu vzniká povinnosť zrážať a odvádzať preddavky na daň, resp. daň z týchto príjmov.

§ 35 ods. 1 ZDP

Zamestnávateľ vyberie preddavok na daň vždy, okrem prípadov uvedených v § 35 ods. 8 ZDP. Preddavok na daň vyberie zo zdaniteľnej mzdy, ktorou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o sumy zrazené na poistené a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec (§ 5 ods. 8 ZDP) a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP. Do úhrnu príjmov sa započítavajú všetky príjmy ktoré zamestnanec za mesiac, resp. zdaňovacie obdobie poberá od jedného zamestnávateľa.

Príklad

Zamestnanec od jedného zamestnávateľa poberá príjem zo závislej činnosti plynúci z pracovnej zmluvy v sume 21  000 Sk a taktiež príjem, ktorý dosiahol z dohody o vykonaní práce v sume 3 000 Sk.

Zamestnávateľ vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy, ktorou je úhrn obidvoch príjmov 24 000 Sk znížený o poistné a nezdaniteľnú časť na daňovníka.

Zamestnávateľ v priebehu kalendárneho roka môže z úhrnu príjmov odpočítať len poistné a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)]. Na ostatné nezdaniteľné časti ako aj na úhrady zdravotníckeho pracovníka zamestnávateľ prihliadne až pri ročnom zúčtovaní za zdaňovacie obdobie.

§ 35 ods. 2 ZDP

Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je vo výške 19 %. Jednotný spôsob zaokrúhľovania napr. základu dane, zdaniteľnej mzdy preddavkov na daň upravuje ustanovenie § 47 ZDP na celé koruny nadol. Vypočítaný preddavok zamestnávateľ poníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 sumy daňového bonusu.

§ 35 ods. 3 ZDP

Pri každej výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca je zamestnávateľ povinný zraziť preddavok na daň. Zamestnancovi, ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy a z tejto zdaniteľnej mzdy zamestnávateľ nemôže zrážku vykonať, preddavok na daň zrazí dodatočne a to buď pri najbližšom peňažnom plnení alebo pri ročnom zúčtovaní alebo pri podaní daňového priznania.

Príklad

Zamestnávateľ v mesiaci november 2008 svojmu zamestnancovi – riaditeľovi odboru – daroval osobný automobil v hodnote 356 000 Sk.

Keďže hodnota auta, hodnota nepeňažného plnenia, tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy zamestnanca a zamestnávateľ z tejto mzdy nemôže celú zrážku preddavku na daň v novembrovej výplate vykonať, zamestnávateľ dodatočne zrazí preddavok na daň aj v decembrovej výplate.

Ustanovenie § 35 ods. 3 ZDP ďalej ustanovuje, že ak zamestnancovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32, daň sa v termíne na podanie daňového priznania považuje za vysporiadanú.

Príklad

Zamestnávateľ pri životnom jubileu dôchodcovi, ktorého zamestnával v pracovnom pomere ku dňu odchodu do starobného dôchodku, poskytol televízor v hodnote 12 000 Sk.

Z tohto nepeňažného príjmu zamestnávateľ nemohol zraziť preddavok na daň z dôvodu, že starobný dôchodca iný zdaniteľný príjem nepoberal. Starobný dôchodca svojho bývalého zamestnávateľa nepožiadal o vykonanie ročného zúčtovania a taktiež nepodal daňové priznanie z dôvodu, že podľa § 32 ZDP nemal povinnosť toto priznanie podať. [Dôchodca za zdaňovacie obdobie 2008 dosiahol zdaniteľné príjmy v nižšej sume ako je 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP t.j. 49 248 Sk]. Z uvedené vyplýva, že daň z poskytnutého nepeňažného príjmu je v termíne na podanie daňového priznania vysporiadaná.

Zamestnávateľ, ktorý poskytuje k príjmu zo závislej činnosti zahraničný príspevok podľa osobitného predpisu zrazí preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy vypočítanej zo súčtu korunovej časti a zahraničného príspevku prepočítaného na slovenskú menu. Osobitným predpisom, ktorý takýto zahraničný príspevok ustanovuje je napr. zákon č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov v z.n.p., podľa ktorého zahraničný príspevok patrí profesionálnemu vojakovi.

§ 35 ods. 4 ZDP

Ak si zamestnanec neuplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, potom zdaniteľná mzda tohto zamestnanca je úhrn zdaniteľných príjmov znížený len o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

§ 35 ods. 5 a 6 a 7 ZDP

V týchto ustanoveniach je uvedený postup zamestnávateľa pri znížení preddavku na daň zamestnanca o sumu daňového bonusu. Zamestnávateľ, zníži preddavok na daň o sumu daňového bonusu len tomu zamestnancovi, ktorý podal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 ZDP a ktorého úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vyplatených týmto zamestnávateľom v príslušnom kalendárnom mesiaci je aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy. S účinnosťou do 31. 1. 2008 výšku minimálnej mzdy upravovalo ustanovenie § 2 ods. 1 písm. b) až d) zákona Národnej rady SR č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v z.n.p., v ktorom bola ustanovená výška minimálnej mzdy pre poberateľov čiastočných invalidných dôchodkov a mladistvých zamestnancov starších ako 16 rokov inak ako pre ostatné osoby. S účinnosťou od 1. 2. 2008 vstúpil do platnosti nový zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde, podľa ktorého sa už pri výške minimálnej mzdy nezohľadňuje zdravotný stav alebo vek daňovníka. Od 1. 2. 2008 do ustanovenia sumy minimálnej mzdy podľa tohto zákona je suma mesačnej minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou 8 100 Sk a suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom 46,60 Sk.

Za vyplatenie daňového bonusu zodpovedá zamestnávateľ. Sumu daňového bonusu vypláca zamestnancovi buď z úhrnu zrazených preddavkov na daň, resp. daň alebo z vlastných prostriedkov. Zamestnávateľ, ktorý sumu daňového bonusu vyplatí z vlastných prostriedkov, môže o túto sumu ponižovať úhrn preddavkov a daň v nasledujúcich mesiacoch, alebo požiada miestne príslušného správcu dane o poukázanie tejto sumy.

Žiadosť o poukázanie sumy daňového bonusu je súčasťou tlačiva prehľad. Zamestnávateľ uvedené tlačivo predkladá miestne príslušnému správcovi štvrťročne, z čoho vyplýva, že zamestnávateľ môže požiadať správcu dane o poukázanie daňového bonusu v štvrťročných intervaloch. Správca dane je povinný sumu uvedenú v žiadosti poukázať zamestnávateľovi najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia žiadosti.
Preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu zamestnávateľ odvedie miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do 5 dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru. Zamestnávateľ má možnosť podať žiadosť o stanovenie preddavkov inak, na základe ktorej môže správca dane stanoviť inú lehotu na odvod preddavkov na daň.

§ 35 ods. 8 ZDP

Zamestnávateľ nevyberie preddavok na daň len vtedy, ak je preukázané, že daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý sa na území SR obvykle zdržiava, platí preddavky na daň podľa § 34 alebo ide o príjmy zamestnanca, ktoré sú zdaňované v zahraničí.

§ 35 ods. 9 ZDP

Zamestnávateľ, ktorý vypláca zdaniteľnú mzdu naraz za viac kalendárnych mesiacov príslušného zdaňovacieho obdobia, vypočíta preddavok na daň a prizná a vyplatí daňový bonus tak, ako by bola zdaniteľná mzda vyplatená v jednotlivých mesiacoch, ak je tento spôsob zdanenia pre zamestnanca výhodnejší.

Zamestnanec, ktorý nepožiada
zamestnávateľa o ročné zúčtovanie, je povinný
podať daňové priznanie.

Uvedený postup sa nepoužije, ak ide o zdaniteľnú mzdu z predchádzajúceho, resp. z predchádzajúcich zdaňovacích období.

Ročné zúčtovanie dane § 38

Zamestnanec môže písomne požiadať, posledného zamestnávateľa, u ktorého si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus o vykonanie ročného zúčtovania ak:

– v zdaňovacom období poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti,
– nie je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 9 až 11 ZDP (napr. poruší podmienky platenia životného poistenia, dohodnutá doba platenia účelového sporenia je len päť rokov),
– poberal príjmy, z ktorých sa vyberá daň podľa § 43, pri ktorých neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 a nie je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 9 až 11 ZDP. Zamestnanec sa môže slobodne rozhodnúť či príjem, ktorý bol zdanený zrážkovou daňou bude považovať za daňovo vysporiadaný alebo ho uvedie v súlade s § 43 ods. 7 ZDP v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb.

Zamestnanec, ktorý nepožiada zamestnávateľa o ročné zúčtovanie, je povinný podať daňové priznanie. Daňové priznanie je povinný podať aj vtedy, ak zamestnávateľa požiada o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredloží požadované doklady v ustanovenom termíne. Zamestnávateľ ročné zúčtovanie vykoná len u toho zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie a ak ho zamestnanec do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia požiada o vykonanie ročného zúčtovania. Tlačivo žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania patrí medzi odporúčané tlačivá súvisiace s príjmami zo závislej činnosti, ktoré MF SR uverejňuje na svojej internetovej stránke www.finance.gov.sk.

Zamestnávateľ pri ročnom zúčtovaní prihliada na zrazené preddavky na daň, nezdaniteľné časti základu dane, daňový bonus a po prvýkrát za zdaňovacie obdobie 2008 prihliadne na úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie vzdelávacej ustanovizni preukázateľne zaplatené v príslušnom zdaňovacom období za podmienok a do výšky ustanovenej osobitným predpisom.

Lehoty pre zamestnávateľa súvisiace s vykonaním ročného zúčtovania:

– vykonanie ročného zúčtovania

– vyplatenie rozdielu na dani v prospech zamestnanca
najneskôr pri zúčtovaní mzdy za apríl,
– vyplatenie daňového bonusu alebo jeho časť
najneskôr pri zúčtovaní mzdy za apríl,
– zrazenie daňového nedoplatku nad 100 Sk

– odvod zrazeného nedoplatku správcovi dane

– odvod zrazeného daňového bonusu

– zrazenie daňového nedoplatku, ak zamestnanec uplatní postup podľa § 50

do 30. apríla.

Povinnosti zamestnávateľa
§ 39 a § 40

Zamestnávateľ je povinný:

– viesť pre zamestnancov mzdové listy, okrem zamestnancov, ktorí poberajú len nepeňažné príjmy uvedené v § 5 ods. 3 ZDP,
– viesť pre zamestnancov poberajúcich len nepeňažný príjem podľa § 5 ods. 3 ZDP evidenciu, ktorá obsahuje meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce, rodné číslo, adresu trvalého pobytu, údaj o trvaní pracovnej činnosti a úhrn nepeňažných príjmov,
– viesť výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie,
– za obdobie za ktoré zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste (evidencii),
– na žiadosť zamestnanca, ktorému vykonal ročné zúčtovanie, do desiatich dní od doručenia tejto žiadosti vydať doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, a to o údaj o vysporiadaní daňového nedoplatku alebo preplatku alebo daňového bonusu vyplývajúceho z tohto ročného zúčtovania,
– na žiadosť zamestnanca vystaviť aj potvrdenie o zaplatení dane na účely § 50,
– predkladať miestne príslušnému správcovi dane prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň a dani vyberanej podľa § 43 z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny štvrťrok do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka,
– predkladať hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti znížených o sumy podľa § 5 ods. 8 a o daňovom bonuse, poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, a o zrazených preddavkoch na daň.

Vzor tlačiva prehľad a hlásenia určuje MF SR. Nielen zákon o dani z príjmov ustanovuje zamestnávateľovi povinnosť podať hlásenie, ale túto povinnosť ustanovuje aj zákon č. 513/1992 Zb. Podľa ustanovenia § 38 ods. 1 tohto zákona je povinný hlásenie podať každý, komu vznikla povinnosť podať hlásenie podľa osobitného zákona (§ 39 ZDP) alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Ak zamestnávateľ, nepredloží miestne príslušnému správcovi dane hlásenie v ustanovenej lehote, správca dane ho môže vyzvať na podanie podľa § 42 zákona č. 511/1992 Zb. Zamestnávateľ je povinný na výzvu hlásenie podať a to aj v tom prípade, ak mu táto povinnosť nevyplýva zo ZDP.

Prehľad a hlásenie nie je povinný podať len ten zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane alebo zahraničným platiteľom dane podľa § 48 ZDP, ktorý v príslušnom období nevyplácal príjmy zo závislej činnosti. To zn., že povinnosť predložiť hlásenie sa odvíja od toho, či zamestnávateľ vypláca, poukazuje alebo pripisuje k dobru príjmy zo závislej činnosti.

Príklad

Spoločnosť v priebehu roka 2008 zamestnávala zamestnancov, ktorým mesačne vyplácala minimálnu mzdu. Po odpočítaní poistného a nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, spoločnosť vypočítala v súlade § 35 ZDP nulové preddavky na daň (z dôvodu nízkeho príjmu neboli vypočítané, resp. sa rovnali nule).

Keďže išlo o spoločnosť, ktorá vyplácala príjmy zo závislej činnosti, táto spoločnosť je povinná predkladať štvrťročné prehľady a taktiež ročné hlásenie za 2008.

§ 40 ods. 1 až 6 ZDP upravuje lehoty a postup zamestnávateľa, ak nezrazil zamestnancovi preddavok na daň, resp. daň v takej výške, ako bol povinný podľa tohto zákona alebo ak priznal, resp. vyplatil daňový bonus v inej sume, ako bol povinný podľa tohto zákona. Podľa ustanovenia § 1a písm. a) ZSDP na účely tohto zákona sa rozumie daňou daň podľa osobitných zákonov (napr. ZDP) vrátane sankčného úroku a úroku, ako aj pokuty a poplatky ustanovené zákonom, ktoré spravuje správca dane. Ak zamestnávateľ v súlade s § 38 ZDP vykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň na žiadosť zamestnanca, zrazené preddavky na daň započíta na úhradu dane. Po vykonaní ročného zúčtovania, t.j. po vypočítaní dane za príslušné zdaňovacie obdobie, zamestnávateľ už pracuje len s daňou. O daň ide aj vtedy, ak zamestnávateľ zamestnancovi z príjmov zo závislej činnosť zráža daň vyberanú zrážkou v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) a l) ZDP.

Podľa § 40 ods. 1 ZDP zamestnávateľ postupuje vtedy, ak v ročnom zúčtovaní vypočítal zamestnancovi vyššiu daň, ako mal podľa ZDP alebo ak ide o daň vyberanú zrážkou, ktorú zamestnancovi zrazil vo vyššej sume, ako mal podľa ZDP.

Príklad

Zamestnávateľ v mesiaci máj 2006 zrazil zamestnancovi daň vyberanú zrážkou o 500 Sk viac, ako mal podľa § 43 ods. 3 písm. j) ZDP. Túto chybu zamestnávateľ zistil v novembri 2007.

V súlade s § 40 ods. 1 ZDP, zamestnávateľ vráti zamestnancovi 500 Sk najneskôr do 31. 12. 2009 (preplatok vznikol v r. 2006).

§ 40 ods. 1 ZDP ustanovuje postup zamestnávateľa aj v prípade, ak zamestnávateľ zrazil zamestnancovi v bežnom zdaňovacom období preddavky na daň vyššie, ako bol povinný podľa ZDP. Zamestnávateľ vráti tomuto zamestnancovi vzniknutý preplatok na preddavkoch na daň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku, ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie alebo ak nepodal daňové priznanie. O vrátený preplatok na preddavkoch na daň zníži zamestnávateľ, ďalší nasledujúci odvod preddavkov na daň správcovi dane. Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zráža zamestnávateľ v súlade s ustanovením § 35 ZDP.
Po ukončení zdaňovacieho obdobia sa zamestnanec môže rozhodnúť, akým spôsobom si vysporiada ročnú daňovú povinnosť, buď:

– požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, v ktorom zamestnávateľ započíta zrazené preddavky na daň na úhradu dane zamestnanca alebo
– podá daňové priznanie, v ktorom si sám zrazené preddavky na daň započíta na úhradu dane.

Podľa § 40 ods. 2 ZDP, ak zamestnávateľ zamestnancovi priznal alebo vyplatil

– za zdaňovacie obdobie daňový bonus v nižšej sume, ako bol povinný podľa tohto zákona, vráti zamestnávateľ zamestnancovi sumu rozdielu daňového bonusu, ak neuplynuli tri roky od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom tento rozdiel vznikol, ak za toto zdaňovacie obdobie nebola zamestnancovi suma rozdielu daňového bonusu vyplatená na základe vykonaného ročného zúčtovania (§ 38) alebo podaného daňového priznania (§ 33 ods. 6),
– v bežnom zdaňovacom období daňový bonus v nižšej sume, ako bol povinný podľa tohto zákona, vráti tomuto zamestnancovi sumu rozdielu daňového bonusu v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka, ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie alebo ak nepodal daňové priznanie. O vrátenú sumu rozdielu daňového bonusu zníži zamestnávateľ ďalší nasledujúci odvod preddavkov na daň správcovi dane alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7 ZDP.

Toto ustanovenie upravuje dvojakú lehotu vrátenia daňového bonusu (trojročnú alebo najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka) v nadväznosti na to, či zamestnávateľ vracia sumu rozdielu daňového bonusu, ktorý zamestnávateľ priznal alebo vyplatil v nižšej sume za zdaňovacie obdobie alebo v bežnom zdaňovacom období. Rozdiel medzi daňovým bonusom vyplateným za zdaňovacie obdobie a v bežnom zdaňovacom období je v tom, že zamestnávateľ za zdaňovacie obdobie vypláca daňový bonus len pri ročnom zúčtovaní dane (§ 38) a v bežnom zdaňovacom období vypláca daňový bonus v priebehu kalendárneho roka (§ 35) za príslušný kalendárny mesiac.

Príklad

Zamestnanec 12. 1. 2005 vo vyhlásení na zdanenie príjmov podľa § 36 ods. 6 ZDP požiadal svojho zamestnávateľa o uplatnenie daňového bonusu na jedno vyživované dieťa. Zamestnávateľ mu mesačne vyplácal sumu daňového bonusu vo výške 400 Sk. Na žiadosť zamestnanca 20. 2. 2006 vykonal zamestnávateľ tomuto zamestnancovi ročné zúčtovanie, v ktorom zamestnancovi priznal nárok na daňový bonus v sume 4 800 Sk a túto sumu mu aj vyplatil. K 10. 7. 2007 zamestnávateľ zistil, že daňový bonus sa od októbra 2005 zvýšil o 50 Sk z čoho vyplýva, že zamestnávateľ za zdaňovacie obdobie 2005, tomuto zamestnancovi vyplatil daňový bonus o 200 Sk menej, ako mal podľa ZDP.

Zamestnávateľ môže zamestnancovi vrátiť sumu 200 Sk najneskôr do 31. 12. 2009.

Podľa § 40 ods. 3 písm. a) ZDP, ak zamestnávateľ nezrazil zamestnancovi daň, ktorú mal zraziť vo výške ustanovenej týmto zákonom, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak od doby, keď daň nesprávne zrazil, neuplynulo viac ako 12 mesiacov. Lehota uvedená v tomto ustanovení sa vzťahuje na daň, ktorú zamestnávateľ vypočítal zamestnancovi v ročnom zúčtovaní v nižšej sume, ako mal podľa ZDP alebo môže ísť o daň vyberanú zrážkou, zrazenú v nižšej sume, ako ustanovuje § 43 ods. 3 písm. j) a l) ZDP.

Podľa § 40 ods. 3 písm. b) ZDP, ak zamestnávateľ nezrazil zamestnancovi preddavok na daň vo výške, v ktorej ho mal zraziť podľa ZDP, môže tento nedoplatok na preddavku dodatočne zraziť najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka.

Príklad

Dňa 24. 10. 2008 zamestnávateľ zistil, že v mesiaci júl 2008 zrazil zamestnancovi preddavok na daň o 980 Sk viac, ako bol povinný podľa ZDP.

Keďže podľa ustanovenia § 40 ods. 1 ZDP lehota na vrátenie vzniknutého preplatku na preddavkoch na daň uplynie dňa 31. 3. 2009, zamestnávateľ preplatok na preddavkoch na daň v sume 980 Sk zamestnancovi vráti buď v nasledujúcom kalendárnom mesiaci alebo najneskôr do 31. 3. 2009, ak mu do tohto termínu nevykoná ročné zúčtovanie alebo ak zamestnanec nepodá daňové priznanie.

Podľa § 40 ods. 3 písm. c) ZDP, ak zamestnávateľ priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, ako bol povinný podľa tohto zákona, môže ju dodatočne vybrať od zamestnanca zvýšením preddavku na daň alebo dane iba vtedy, ak od doby, keď nesprávne priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, neuplynulo viac ako 12 mesiacov.

Príklad

Zamestnanec si v ročnom zúčtovaní za rok 2007 uplatnil nárok na daňový bonus na jedno vyživované dieťa. Zamestnávateľ ročné zúčtovanie vykonal 10. 3. 2008 a tomuto zamestnancovi omylom vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu ako mal podľa ZDP.

Podľa citovaného ustanovenia ZDP, zamestnávateľ daňový bonus za rok 2007 vyplatený vo vyššej sume dodatočne vyberie najneskôr do 10. 3. 2009.

§ 40 ods. 4 ZDP upravuje postup zamestnávateľa, ktorý zavinením zamestnanca daň nezrazil alebo ju zrazil v nesprávnej výške alebo daňový bonus priznal a vyplatil vo vyššej sume, ako je ustanovené týmto zákonom. Lehota na vybratie, resp. zrazenie je do troch rokov. Dodatočne zrazenú alebo vybratú daň alebo preddavok na daň zamestnávateľ odvedie správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň.

§ 40 ods. 5 ZDP upravuje postup zamestnávateľa v prípade, ak zamestnávateľ nemôže zraziť zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca nedoplatok dane zavinený zamestnancom, nedoplatok dane, ktorý vyplýva z ročného zúčtovania, daňový bonus, ktorý zavinením zamestnanca priznal a vyplatil vo vyššej sume alebo daňový bonus, ktorý vyplýva z ročného zúčtovania z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, alebo z dôvodu, že nemožno zamestnancovi podľa osobitných predpisov zrážku vykonať. V tomto prípade vyberie nedoplatok dane alebo sumu rozdielu daňového bonusu správca dane príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca. Ide o situáciu, keď zamestnanec napr. rozviazal pracovný pomer, alebo zamestnanec má nízku mzdu, z ktorej zamestnávateľ už v súlade s osobitnými predpismi nemôže zrážku nedoplatku dane vykonať, resp. vybrať sumu rozdielu daňového bonusu. Osobitným predpisom je napr. Zákonník práce, v ktorom ustanovenie § 131 vymedzuje zrážky zo mzdy a poradie zrážok. Zamestnávateľ, ktorý nemôže túto zrážku vykonať, zašle správcovi dane príslušnému podľa trvalého pobytu zamestnanca všetky potrebné doklady do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala alebo keď ju tento zamestnávateľ zistil.

Podľa § 40 ods. 7 ZDP zamestnávateľ je povinný vystaviť opravný doklad, ktorým je potvrdenie o príjme zo závislej činnosti a zrazených preddavkov na daň v prípade, ak správca dane po daňovej kontrole zamestnávateľovi dodatočne vyrubil daň. Potvrdenie vystaví tomu zamestnancovi, ktorému v riadnom potvrdení uviedol nesprávne údaje.

Podľa § 40 ods. 8 ZDP, ak zamestnávateľ odviedol preddavky na daň alebo daň vyššou sumou, ako bol povinný odviesť a nemôže o túto sumu znížiť odvod preddavkov na daň (to zn., že nasledujúce odvody preddavkov na daň sú nižšie ako suma naviac odvedených preddavkov na daň alebo dane), požiada správcu dane o vrátenie tejto sumy. Rovnaký postup môže zamestnávateľ uplatniť aj v prípade rozdielu vyplývajúceho z ročného zúčtovania. Správca dane vráti požadovanú sumu zamestnávateľovi do jedného mesiaca od doručenia žiadosti.

Príklad

Zamestnávateľ v mesiaci apríl 2008 odviedol preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti vyššou sumou (o 3 000 Sk) ako bol povinný odviesť.

Ak nemôže o túto sumu znížiť odvod preddavkov na daň z dôvodu, že už nevypláca zdaniteľnú mzdu, požiada správcu dane o vrátenie tejto sumy. Správca dane na základe uvedených skutočností v žiadosti zamestnávateľa, žiadosti vyhovie v plnom rozsahu a vráti mu požadovanú sumu (3 000 Sk) do jedného mesiaca od doručenia žiadosti.

Ing. Zita Kajanovičová

o dani z príjmov

§ 5 zákona č. 595/2003 Z. z.

(3) Príjmom zamestnanca je aj

a) suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla podľa § 25 za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné a súkromné účely. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla. Ak v obstarávacej cene vozidla nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, na účely tohto ustanovenia sa o túto daň cena zvýši,
b) hodnota zamestnaneckej opcie poskytnutej zamestnávateľom na nákup zamestnaneckej akcie určená ako rozdiel medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie platnou v prvý deň možnosti realizácie opcie a cenou akcie garantovanou opciou, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup opcie; zamestnaneckou opciou na účely tohto zákona je opcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa, ktorú nemožno scudziť; zamestnaneckou akciou na účely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od akciovej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa,
c) cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom; za príjem zamestnanca sa považuje aj takáto cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) zamestnanca a deťmi zamestnanca, ktoré sa na účely tohto zákona považujú u tohto zamestnanca za vyživované (§ 33), ak sa takejto súťaže zúčastnili, pričom táto cena alebo výhra sa u týchto výhercov posudzuje samostatne [§ 9 ods. 2 písm. m)].