Príjmy pri odchode
   a počas poberania dôchodku

Zamestnancom sa spravidla pri odchode do dôchodku vypláca odchodné, odmeny, resp. dostávajú iné plnenia a to z prostriedkov zamestnávateľa, zo sociálneho fondu alebo z odborových prostriedkov. Počas poberania dôchodku môžu naďalej pracovať a poberať tiež príjmy z prostriedkov sociálneho fondu. Ako je to so zdanením prijatých plnení daňou z príjmov?

Odchodné a odmeny pri odchode do dôchodku

Poskytovanie odchodného pri odchode do dôchodku upravuje Zákonník práce, resp. osobitné predpisy pre vymedzené skupiny zamestnancov.

Podľa § 76a Zákonníka práce patrí zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení (ods. 1). Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení (ods. 2).

Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa. Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce (pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo ak porušil závažne pracovnú disciplínu). Ak zamestnanec zomrie, na účely § 76a ods. 1 a 2 sa za deň skončenia pracovného pomeru považuje deň smrti zamestnanca.

Podľa § 231 Zákonníka práce v kolektívnej zmluve je možná aj výhodnejšia úprava vzťahu zamestnanca so zamestnávateľom, ako vyplýva priamo zo Zákonníka práce, pričom takéto vyššie plnenia sú považované za nárok zamestnanca z pracovného pomeru.

Odchodné vyplatené z prostriedkov zamestnávateľa v súlade s uvedenými predpismi je pre zamestnávateľa uznaným daňovým výdavkom. Podľa § 19 ods. 2 písm. c) bodu 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o dani z príjmov“) sa za daňové výdavky považujú aj mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi. Vzhľadom na uvedené aj vyššie odchodné, ako vyplýva z § 76a Zákonníka práce podľa výšky dohodnutej v kolektívnej zmluve (v prípade družstva podľa uznesenia členskej schôdze v súlade s § 231 ods. 5 Zákonníka práce), je uznaným daňovým výdavkom.

Právnu úpravu odchodného, resp. odmien pri odchode do dôchodku obsahujú aj iné zákony týkajúce sa osobitných kategórií zamestnancov (napr. štátni zamestnanci, vojaci, policajti, sudcovia, prokurátori). Osobitné právne úpravy odchodného majú prednosť pred Zákonníkom práce.

Odchodné, ako aj odmeny vyplatené zamestnávateľom v súvislosti s odchodom do dôchodku sú u zamestnanca zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ je povinný uvedené plnenia zdaniť preddavkovým spôsobom podľa § 35 zákona. Ak sú tieto plnenia zamestnancovi vyplatené pri skončení pracovného pomeru spolu s poslednou mzdou, sú súčasťou úhrnu zdaniteľných príjmov zamestnanca v príslušnom mesiaci. Ak sú vyplatené po skončení pracovného pomeru, kedy už zamestnanec nemá vyplácanú mzdu, sú samostatným zdaniteľným príjmom zamestnanca s povinnosťou vybrať preddavok na daň. Odchodné vyplatené po skončení pracovného pomeru je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého príjmami zo závislej činnosti sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Odchodné, ako aj odmeny vyplatené zamestnávateľom v súvislosti s odchodom do dôchodku vstupujú do vymeriavacieho základu pre odvod preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie. Výnimku predstavuje odchodné policajtov a vojakov, ktoré sa síce zdaňuje, ale odvody sa z neho neplatia.

Príjmy počas poberania dôchodku

Mnoho dôchodcov popri poberaní dôchodku dosiahne počas roka aj iné príjmy, ktoré podliehajú dani z príjmov, okrem iných aj príjmy zo závislej činnosti. Pre ich zdaňovanie platia niektoré odlišné pravidlá oproti daňovníkom nepoberajúcim dôchodok. Sú to najmä odlišné odvodové pravidlá, odlišné uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a tiež možnosť využitia ustanovenia o minimálnej výške dane v prípade nízkych príjmov.

Fyzické osoby, ktoré sú poberateľmi dôchodkov vymenovaných v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov na začiatku zdaňovacieho obdobia majú nárok na zníženie základu dane z tzv. aktívnych príjmov (§ 5 a § 6 zákona o dani z príjmov) o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka iba vo výške rozdielu medzi ročnou nezdaniteľnou časťou základu dane na daňovníka (pre rok 2025 suma 5 753,79 eura) a ročnou výškou dôchodku a to až po skončení zdaňovacieho obdobia. V priebehu roka im zamestnávateľ zdaňuje príjmy zo závislej činnosti preddavkovo znížené len o poistné.

Plnenia zo sociálneho fondu

Zo sociálneho fondu môže zamestnanec odchádzajúci do niektorého z dôchodkov obdržať peňažné alebo nepeňažne plnenie. Plnenia zo sociálneho fondu môžu plynúť aj počas poberania dôchodkov, nakoľko podľa § 7 ods. 2 zákona o sociálnom fonde (z. č. 152/1994 Z. z. v znp.) príspevok z fondu možno poskytnúť aj poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do uvedených dôchodkov.

Príjem zo sociálneho fondu je podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov považovaný za príjem zo závislej činnosti. Pri zdaňovaní príjmov zo sociálneho fondu platí zásada, že zdaneniu nepodliehajú tie príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (vymenované v § 3 ods. 2 a § 5 ods. 5 zákona) alebo sú od dane oslobodené (§ 9 a § 5 ods. 7 zákona). Príjmy zo sociálneho fondu sa tak posudzujú rovnako ako iné príjmy zo závislej činnosti. Zdaniteľné príjmy sa zdania v čase plnenia spolu s ostatnými príjmami zo závislej činnosti mesačnými preddavkami na daň. Spôsob zdanenia závisí od toho, či majú formu peňažného alebo nepeňažného plnenia.

Pri peňažnom plnení je povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť zdanenie. Pri nepeňažnom plnení sa aplikuje § 35 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého zamestnancovi, ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, preddavok na daň sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení. Ak zamestnávateľ nemôže zraziť preddavok na daň ani pri najbližšom peňažnom plnení a zamestnanec požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, nedoplatok dane zrazí zamestnávateľ zamestnancovi zo mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie preddavkov. Ak bude zamestnanec podávať daňové priznanie, daň sa vyrovná pri podaní daňového priznania.

Ak platiteľ dane nemohol zraziť preddavok na daň alebo daň z nepeňažného plnenia, je zamestnanec povinný podať daňové priznanie a daň z toho príjmu zaplatiť. Takáto povinnosť vyplýva aj z § 32 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov. Ak však daňovníkovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 zákona, považuje sa daň z nepeňažného plnenia za vysporiadanú.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov je povinný podať daňové priznanie daňovník, ktorý dosiahne za rok 2025 zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 2 876,90 eura.

Pri zdanení príspevkov zo sociálneho fondu poskytnutých pri odchode do dôchodku spravidla zdanenie vykoná zamestnávateľ. Popísaný postup pri zdanení nepeňažného príjmu prichádza v praxi do úvahy skôr v prípadoch poskytnutia nepeňažného plnenia zo strany zamestnávateľa bývalému zamestnancovi – dôchodcovi až po odchode do dôchodku.

Príklad 1

Zamestnanec odišiel do starobného dôchodku k 30. 6. 2025. V mesiaci jún mu okrem hrubej mzdy bolo vyplatené odchodné a odmena zo sociálneho fondu.

Zamestnávateľ vyberie preddavok na daň z úhrnu všetkých príjmov vyplatených v tomto mesiaci, zníženého o sumy zrazené na poistné a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

Príklad 2

Pri príležitosti odchodu do dôchodku poskytla zamestnancovi vecný dar aj odborová organizácia.

V tomto prípade nejde o dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti od zamestnávateľa, ale z dôvodu členstva v odborovej organizácii. Tento dar nie je predmetom dane v súlade s § 3 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, t. j. nezdaní sa.

Využitie ustanovenia o minimálnej výške dane

Dôchodcovia majú možnosť využiť § 46a zákona o dani z príjmov o minimálnej výške dane fyzickej osoby. Podľa tohto ustanovenia sa daň nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur, alebo celkové zdaniteľné príjmy daňovníka nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), t. j. 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (pre rok 2025 to bude suma 2 876,90 eura). Ak by si však daňovník uplatňoval daňový bonusy, toto ustanovenie nemôže využiť.

Zdaniteľné príjmy sú príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené. Starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok sú príjmy oslobodené od dane podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, do zdaniteľných príjmov sa nezapočítajú a do daňového priznania sa neuvádzajú.

Využitie § 46 zákona o dani z príjmov je výhodné z dôvodu, že poberatelia dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov nemajú počas roka nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ak boli poberateľmi týchto dôchodkov k 1. januáru príslušného roka alebo im bol dôchodok priznaný spätne k tomuto dátumu.

Na základe uvedeného, ak poberateľ dôchodku dosiahne v zdaňovacom období roka 2025 zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti zdanené preddavkovo nepresahujúce sumu 2 876,90 eura, bude môcť požiadať v daňovom priznaní o vrátenie preddavkov na daň, ktoré mu zrazil zamestnávateľ. Vrátenie zrazeného preddavku na daň nemožno uplatniť u zamestnávateľa v rámci ročného zúčtovania preddavkov.

Ing. Ivana Valterová

§ 5 zákona č. 595/2003 Z. z., o dani z príjmov

Príjmy zo závislej činnosti

(1) Príjmami zo závislej činnosti sú

a) príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, a podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva,

b) príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby,

c) platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky ustanovené osobitnými predpismi,

d) odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev,ak nejde o príjmy podľa písmena a) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g),

e) odmeny obvinených vo väzbea odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpis

f)  príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu,

g) príjmy plynúce v súvislosti...

§ 32 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z., o dani z príjmov

Daňové priznanie

(1) Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), s výnimkou uvedenou v odseku 4. Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahli 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), ale vykazuje daňovú stratu. Do sumy zodpovedajúcej 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, ak

a) vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6) alebo

b) daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7.

(2) Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy len podľa § 5, presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), ak

a) plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48,

b) plynú zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov uvedených v odseku 4,

c) nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň [§ 35 ods. 3 písm. a)],

d) daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane,o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „ročné zúčtovanie“) alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady (§ 38 ods. 5) na vykonanie ročného zúčtovania alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11.

(3) Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,vykonal ročné zúčtovanie, ak v tomto zdaňovacom období daňovník poberal...