Príjmy od spoločenstva vlastníkov bytov
Subjekty zabezpečujúce správu domov vyplácajú v súvislosti s touto správou fyzickým osobám príjmy, ktoré podliehajú zdaneniu. V snahe obísť povinnosť platenia dane z príjmov a poistného sa v praxi uzatvárajú rôzne typy zmlúv iné, ako sú zmluvy alebo dohody podľa Zákonníka práce, a na základe týchto zmlúv sa príjmy nesprávne zaraďujú v zákone o dani z príjmov. Ako správne zdaniť tieto príjmy?
Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
(ďalej len „spoločenstvo“) v zmysle § 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v z.n.p. sa zriaďuje na správu domu, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len „správca“), najmä s bytovým družstvom. Správou domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome:
- prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva,
- služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,
- vedenie účtu domu v banke,
- vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov,
- iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.
Odmeny za výkon funkcie v orgánoch spoločenstva
V zmysle § 7c zákona č. 182/1993 Z. z. orgánmi spoločenstva sú predseda, rada, zhromaždenie, iný orgán, ak tak ustanoví zmluva o spoločenstve. Zhromaždenie, ktoré tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, okrem iného, určuje odmenu predsedovi spoločenstva a členom rady.
V súlade s § 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) príjmami zo závislej činnosti sú odmeny v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy podľa písmena a) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g). Citované ustanovenie obsahuje odkaz aj na zákon č. 182/1993 Z. z.
Z uvedeného vyplýva, že odmeny za výkon funkcie predsedovi spoločenstva a členom rady sú považované za príjem zo závislej činnosti, ktorý zdaňuje spoločenstvo v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov.
Odmeny za práce vykonávané pre spoločenstvo
Spoločenstvo okrem odmien vyplácaných za výkon funkcie v orgánoch spoločenstva, vypláca odmeny aj za iné činnosti, napr. odmeny za upratovacie práce, za vykonávanie prác charakteru opráv a údržby a pod. Takéto práce obvykle vykonáva osoba, ktorú si vyberú vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí prácu zadávajú, kontrolujú a riadia. V súlade s § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov príjmami zo závislej činnosti sú príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu. Príjmami zo závislej činnosti sú aj príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu [§ 5 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov]. Vzhľadom na uvedené, výkon predmetnej činnosti pre spoločenstvo spĺňa znaky závislej činnosti, a preto sa tento príjem zaraďuje medzi príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov. Nie je pritom dôležité, na základe akého právneho vzťahu sa tieto práce vykonávajú. Správcovia dane pri posudzovaní zaradenia a zdanenia vyplácaných súm aplikujú § 3 ods. 6 z. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. , podľa ktorého sa pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane.
V nadväznosti na druh uzatvorenej zmluvy ide o príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov (napr. zmluvy uzatvorené podľa Zákonníka práce) alebo o príjem podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov (napr. príkazná zmluva). Platiteľ dane z týchto príjmov zrazí preddavok na daň v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov.
Iný postup je v prípade, ak sú odmeny za vykonávanú činnosť pre spoločenstvo vyplácané fyzickej osobe, ktorá uvedené činnosti vykonáva na základe živnostenského oprávnenia. Takéto príjmy sa podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov považujú za príjmy zo živnosti a fyzická osoba ich zdaňuje v daňovom priznaní. Ak by išlo o činnosť, na ktorú je potrebné živnostenské oprávnenie a bola vykonávaná bez tohto oprávnenia, zaradil by sa príjem do § 8 zákona o dani z príjmov ako iný príjem (v daňovom priznaní typ B sa uvádza v tabuľke č. 3 na r. iné – za rok 2015 riadok 13).
Odmeny zástupcov vlastníkov bytov
V zmysle § 8a ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. styk vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome so správcom zabezpečuje zástupca vlastníkov zvolený na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zástupca vlastníkov informuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o činnosti správcu a o dôležitých otázkach prevádzky domu. Zástupca vlastníkov je povinný uplatňovať voči správcovi požiadavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v súlade so zmluvou o výkone správy. Zástupca vlastníkov nie je oprávnený rozhodovať o veciach, o ktorých môžu rozhodovať len vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 14. Odmeny, ktoré sú zástupcovi vlastníkov bytov vyplácané za práce zástupcu sú finančnou správou považované za príjmy zo závislej činnosti bez ohľadu na to, na základe akého právneho vzťahu sa tieto práce vykonávajú. Platiteľ dane má povinnosť z týchto príjmov zraziť preddavok na daň v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov.
Daňové povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca
Z titulu vyplácania príjmov zo závislej činnosti je spoločenstvo v pozícii platiteľa dane v zmysle § 2 písm. v) zákona o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia platiteľom dane je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka, a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá. Na platiteľa dane sa vzťahuje registračná povinnosť u správcu dane v zmysle § 49a ods. 3 zákona o dani z príjmov.
Ak ten, kto vypláca príjmy zo závislej činnosti nie je registrovaný napr. na základe povolenia na podnikanie, je povinný do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať, požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane.
V prípade, ak už je zaregistrovaný, v rovnakej lehote je povinný splniť oznamovaciu povinnosť na účel vykonania zmien v registrácii. V prípade príjmov zo závislej činnosti je platiteľom dane platiteľ príjmov zo závislej činnosti, t. j. zamestnávateľ. V zmysle § 35 ods. 1 zákona o dani z príjmov zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy s výnimkou uvedenou v odseku 8. Preddavok zamestnávateľ odvedie správcovi dane do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa neurčil inak (§ 35 ods. 6 zákona). Z titulu vyplácania príjmov zo závislej činnosti má zamestnávateľ aj iné povinnosti, ako napr. vedenie mzdových listov (§ 39 ods. 1 zákona), vykonanie ročného zúčtovania, ak oň zamestnanec požiada do 15. februára nasledujúceho roka po skončení zdaňovacieho obdobia za podmienok uvedených v § 38 zákona, vystavenie potvrdení podľa § 39 ods. 5 až 7 zákona, podať prehľad a hlásenie podľa § 39 ods. 9 zákona. Podľa § 2 písm. a) zamestnancom je daňovník s príjmami podľa § 5 prijatými od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“). Osoba, ktorá prijala príjem zo závislej činnosti ako zamestnanec je povinná tento príjem vysporiadať po skončení zdaňovacieho obdobia ročným zúčtovaním preddavkov alebo v daňovom priznaní, ak jej povinnosť podania daňového priznania vznikne v súlade s ustanoveniami § 32 zákona.
Problémy v praxi
V praxi sú v snahe o vyhýbanie sa daňovej povinnosti uzatvárané, najmä na výkon prác pre spoločenstvo a v prípade vykonávania činnosti zástupcu vlastníkov bytov, rôzne zmluvy, napr. príkazná zmluva podľa § 724 až 732 Občianskeho zákonníka alebo nepomenovaná zmluva podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Spoločenstvo ako platiteľ dane príjem nezdaňuje a osoba, ktorá obdržala príjem za vyššie uvedené činnosti zaraďuje tento príjem do § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov ako príjem z príležitostných činností a uplatňuje si naň oslobodenie od dane do výšky 500 eur ročne v zmysle § 9 ods. 1 písm. g) zákona.
Pre posúdenie, či sa príjmy vyplácané na základe iných zmlúv ako sú zmluvy alebo dohody v zmysle Zákonníka práce, považujú za príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov je určujúce, či sú splnené znaky závislosti, teda či je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu. Ak sú splnené znaky závislosti, predmetný príjem sa zaraďuje medzi príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov.
Ak príjem v zmysle uvedeného patrí medzi príjmy zo závislej činnosti, nemožno ho zaradiť medzi ostatné príjmy ani v prípade, ak by činnosť bola vykonávaná len príležitostne. Navyše v prípade väčšiny činností vykonávaných pre spoločenstvo nejde o príležitostnú činnosť. Rovnako ani činnosť zástupcu vlastníkov bytov nie je vykonávaná príležitostne, ale pravidelne počas zmluvne dohodnutého obdobia. Rovnako sa posudzujú aj príjmy za výkon funkcie, za práce vykonávané pre bytový dom a odmeny zástupcom vlastníkov bytov, ak tieto príjmy vypláca správca.
Ing. Ivana Valterová
