Príjmy nepodliehajúce dani

Predmetom dane nie sú dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia, dôchodkového, nemocenského, úrazového, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti, plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu, štátne sociálne dávky, dávky a príspevky na riešenie hmotnej núdze, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Aké ďalšie druhy príjmov nepodliehajú dani?

Cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti

do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa zákona o cestovných náhradách. Na rozdiel od týchto náhrad je predmetom dane vreckové poskytované pri zahraničnej pracovnej ceste.

Príklad 1

Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným vykonáva pre spoločnosť činnosť na pracovných cestách.

Spoločnosť nie je pre konateľa zamestnávateľom v zmysle pracovnoprávnych predpisov, v zmysle zákona o cestovných náhradách je konateľ postavený na úroveň ostatných zamestnancov. Preto úhrada cestovných výdavkov konateľovi nepodlieha zdaneniu, ale je pre konateľa príjmom od dane oslobodeným.

Príklad 2

Zamestnávateľ sa rozhodne vyplatiť zamestnancovi stravné za každý deň pracovnej cesty strávenej na území Slovenska v dvojnásobnej výške, ako určuje zákon o cestovných náhradách.

Hodnota vyplatená nad sumu určenú zákonom o cestovných náhradách je predmetom dane z príjmov a zamestnávateľ ju pripočíta k zdaniteľnej mzde zamestnanca, dosiahnutej v mesiaci, kedy bolo vyššie stravné zamestnancovi vyplatené.

Nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov

podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely.

Predmetom dane nie je takéto plnenie ani v prípade, ak je poskytované žiakovi strednej odbornej školy a žiakovi odborného učilišťa, s ktorým má zamestnávateľ uzatvorenú zmluvu podľa § 53 Zákonníka práce.

Predmetom dane nie sú ani plnenia, ktoré zamestnávateľ paušalizoval za podmienok, že pri výpočte paušálnej sumy vychádzal z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie týchto plnení, pričom ich výška bola určená na základe preukázanej kalkulácie skutočných výdavkov. Ak sa zmenia podmienky, podľa ktorých sa paušálna suma určila, zamestnávateľ je povinný túto sumu preskúmať a upraviť.

Oslobodenie od dane sa uplatňuje pri poskytnutí pracovného odevu, pracovnej obuvi, umývacích, čistiacich a dezinfekčných prostriedkov, prostriedkov potrebných na ochranu života a zdravia zamestnancov pri práci, vrátane ich doplnkov a príslušenstva, ktoré sú poskytnuté formou:

•    nepeňažného plnenia,

•    peňažného plnenia ako úhrada preukázaných výdavkov zamestnanca na tieto účely, alebo

•    paušálnej sumy vypočítanej podľa § 5 ods. 6 zákona o dani z príjmov.

Príklad 3

Zamestnanci sa so zamestnávateľom dohodli, že budú predkladať na vyúčtovanie dvakrát ročne doklady o čistení služobných pracovných odevov počas daného roka.

Zamestnávateľ im preukázané výdavky spojené s čistením preplatí a pre zamestnancov je to príjem od dane oslobodený.

Suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa,

aby ju v jeho mene vynaložil, alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré zamestnanec za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ.

Príklad 4

Zamestnanec vykonal zahraničnú pracovnú cestu, počas ktorej kúpil pre zamestnávateľa nový druh prístroja, ktorý ešte neprišiel na slovenský trh.

Pretože ide o prístroj, ktorý zamestnávateľ používa pri svojej zdaňovanej činnosti, úhrada výdavku je pre zamestnávateľa daňovým výdavkom a pre zamestnanca je príjmom od dane oslobodeným.

Od dane z príjmov sú oslobodené plnenia uvedené v zákone o cestovných náhradách na úhradu niektorých výdavkov zamestnanca pri výkone práce v zahraničí, ale aj sumy vynaložené obecnými úradmi na ošatenie matrikárov.

Hodnota poskytovaných rekondičných pobytov,

rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, vyhláškami Ministerstva zdravotníctva SR, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, Vládou SR i Zákonníkom práce.

Príklad 5

Všeobecne záväzné nariadenie vlády ustanovilo pre zamestnávateľa povinnosť preventívnych očných prehliadok pre zamestnancov, pracujúcich s osobnými počítačmi, a to raz ročne. Zamestnávateľ sa rozhodol, že preventívne očné prehliadky bude financovať všetkým zamestnancom.

Na rozdiel od zamestnancov, ktorí pracujú s počítačmi a pre ktorých je hodnota preventívnej očnej prehliadky od dane oslobodená, pre ostatných zamestnancov bude predstavovať príjem, podliehajúci zdaneniu.

Náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia

a predmetov potrebných na výkon práce podľa § 145 ZP, ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov.

Predmetom dane nie sú ani plnenia, ktoré zamestnávateľ paušalizoval za podmienok, že pri výpočte paušálnej sumy vychádzal z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie týchto plnení, pričom ich výška bola určená na základe preukázanej kalkulácie skutočných výdavkov. Ak sa zmenia podmienky, podľa ktorých sa paušálna suma určila, zamestnávateľ je povinný túto sumu preskúmať a upraviť.

Príklad 6

Zamestnávateľ sa so zamestnancami dohodol, že budú pri výkone práce používať vlastné náradie. Súčasne určil náhradu za toto používanie v závislosti od hodnoty náradia a dĺžky životnosti náradia, garantovanej záručným listom predajcu.

Príjem, ktorý zamestnancom zamestnávateľ pravidelne vypláca za používanie náradia je pre zamestnancov od dane z príjmov oslobodený a zamestnávateľ týmto krokom dosiahol výrazné zníženie nákladov na nákup náradia, pretože zamestnanci sú finančne motivovaní k lepšej starostlivosti o náradie a ochrane náradia pred nepriaznivými vplyvmi.

Náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom funkcie,

na ktoré vzniká nárok podľa zákonov o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR (služobné motorové vozidlo, telefón, paušálne náhrady, bezplatné používanie prostriedkov verejnej hromadnej dopravy), o štátnej službe (napr. služobné motorové vozidlo, služobný telefón), o sudcoch a prísediacich, o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, o verejnom ochrancovi práv okrem náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času.

Od dane z príjmov sú oslobodené aj príjmy podľa § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov poskytnuté ako

a)  suma vynaložená zamestnávateľom na vzdelávanie zamestnanca napr. podľa § 153 až § 155 Zákonníka práce:

•    na zvyšovanie stupňa vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa, ak sú splnené nasledovné podmienky:

1. trvanie pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru zamestnanca u tohto zamestnávateľa, alebo obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, k začiatku príslušného akademického roka nepretržite aspoň 24 mesiacov,

2. vzdelávanie súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa.

Toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem.

Na rozdiel od uvedených prípadov, sumy vynaložené na zvýšenie stredoškolského stupňa vzdelania (zamestnancovi s výučným listom zamestnávateľ financuje stredoškolské vzdelanie ukončené maturitou) nie sú pre zamestnanca príjmom od dane oslobodeným, ale podliehajú zdaneniu v plnej výške spolu s ostatnými zdaniteľnými príjmami zamestnanca. Zdaneniu v plnej výške podliehajú aj všetky sumy vynaložené zamestnávateľom na vzdelávanie zamestnanca, ktoré nesúvisia s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa.

Príklad 7

Zamestnávateľ zaplatil zamestnancovi jednodňové školenie v oblasti ochrany osobných údajov. Počas školenia zamestnanec absolvoval aj obed, ktorý bol súčasťou nákladov na školenie. Zamestnávateľ za jeden deň školenia vyplatil zamestnancovi náhradu príjmu vo výške jeho priemerného zárobku.

Pri zdanení uvedených príjmov postupoval zamestnávateľ nasledovne:

-   hodnota školenia je pre zamestnanca príjmom od dane oslobodeným,

-   hodnota stravy poskytnutej na školení je pre zamestnanca príjmom od dane oslobodeným,

-   náhrada príjmu za jeden deň účasti na školení vstupuje do zdaniteľného príjmu zamestnanca v príslušnom mesiaci.

b)  hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov. Od dane je oslobodená hodnota stravy poskytnutej zamestnancovi ako nepeňažné plnenie. Rovnako aj stravné poskytované zamestnancovi pri pracovnej ceste, ktoré má tiež charakter finančného plnenia, nie je zdaniteľným príjmom zamestnanca. Poskytovanie finančného príspevku na stravovanie je u zamestnanca od dane oslobodené v prípade, že sú dodržané všetky podmienky určené v § 152 Zákonníka práce. Od dane z príjmov je oslobodená len taká suma finančného príspevku na stravovanie,

•    ktorá je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, t. j. 2,81 eur,

•    najviac 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. 3,74 eur.

Okrem uvedených súm zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi na stravovanie aj príspevok zo sociálneho fondu.

Príklad 8

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom stravovanie v blízkej reštaurácii formou ňou poskytnutých stravných lístkov.

Pre zamestnancov ide o príjem od dane oslobodený. Jeden zo zamestnancov však odmietol stravovanie v reštaurácii s tým, že on si bude nosiť stravu z domu a požiadal zamestnávateľa o vyplácanie rovnakej sumy ako finančný príspevok za stravovanie. Pre tohto zamestnanca je vyplácaná náhrada za stravovanie príjmom od dane oslobodeným.

c)  hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku. Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ukladá zamestnávateľovi povinnosť bezplatne zabezpečovať zamestnancom podľa vnútorného predpisu pitný režim, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia. Podmienkou oslobodenia je poskytnutie nápoja, ktorý neobsahuje alkohol, a súčasne zamestnanec ho spotrebuje na pracovisku. V prípade, že zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi finančný príspevok na nealkoholický nápoj, hodnota príspevku je zdaniteľným príjmom zamestnanca.

d)  suma príspevku na rekreáciu

Ustanovenie § 152a Zákonníka práce určuje povinnosť každému zamestnávateľovi s priemerným evidenčným počtom 50 a viac zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok poskytnúť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Základnou podmienkou na priznanie príspevku zamestnancovi je jeho zamestnanie na základe pracovnej zmluvy. Môže ísť o pracovný pomer na dobu neurčitú alebo na dobu určitú, na plný pracovný čas alebo na kratší pracovný čas (v takom prípade sa kráti maximálna možná výška príspevku). Nárok na príspevok nemajú fyzické osoby s uzatvorenými dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, bývalí zamestnanci, profesionálni športovci vykonávajúci v športových kluboch činnosť na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu a ani spoločníci, konatelia a členovia dozorných rád a predstavenstiev pracujúci pre vlastnú spoločnosť bez pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ poskytne príspevok zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na základe jeho žiadosti, pričom písomná forma žiadosti sa nevyžaduje. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

Príspevky na rekreáciu poskytnuté vo výške viac ako 55 % oprávnených výdavkov a v sume viac ako 275 eur ročne sú daňovým výdavkom zamestnávateľa, ale nie sú oslobodené od dane z príjmov a od odvodov na sociálne a zdravotné poistenie. Príspevok poskytnutý nad rozsah ustanovený Zákonníkom práce sa tak považuje za mzdový benefit zamestnanca.

e)  suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi podľa § 152b Zákonníka práce príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Na 55 % oprávnených výdavkov zamestnanca, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, môže poskytnúť príspevok jeho zamestnávateľ, najviac však v úhrnnej sume 275 eur za kalendárny rok. To znamená, že ak takýto zamestnanec vynaloží na športovú činnosť dieťaťa sumu 500 eur a viac ročne, zamestnávateľ tomuto zamestnancovi na športovú činnosť dieťaťa môže prispieť maximálne 275 eur ročne. V prípade, ak zamestnanec na športovú činnosť dieťaťa vynaloží menej ako 500 eur ročne, zamestnávateľ zamestnancovi môže prispieť nižšou sumou, ktorá bude predstavovať 55 % oprávnených výdavkov zamestnanca. Suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraviť ďalšie podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa.

Po splnení všetkých Zákonníkom práce určených podmienok je príspevok na športovú činnosť dieťaťa v sume 55 % oprávnených výdavkov (max. 275 eur za kalendárny rok) v zmysle § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov pre zamestnanca oslobodeným príjmom od dane z príjmov. Zamestnávateľ, ktorý poskytne príspevok na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca na základe vlastného rozhodnutia, t. j. dobrovoľnosti, si potom výdavky preukázateľne vynaložené na príspevok môže uplatniť do daňových výdavkov (v sume 55 % oprávnených výdavkov, max. 275 eur za kalendárny rok) v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 5. zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

f)  použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom. Rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela). Od dane je oslobodené nielen použitie vlastného zariadenia zamestnávateľa, ale aj zariadenia alebo jeho časti, ktoré si zamestnávateľ na tento účel prenajal.

Príklad 9

Zamestnávateľ prenajal v rekreačnom zariadení vybavenom plavárňou, saunou, fitnescentrom, vodoliečbou a elektroliečbou svojim zamestnancom s ich rodinnými príslušníkmi.

Pre zamestnancov vrátane ich rodinných príslušníkov, ktorí absolvujú rehabilitácie a ubytovanie, ide o príjem od dane oslobodený.

g)  poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca. Oslobodené je len poistné, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov a zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov. Ostatné poistné (rôzne druhy komerčného poistenia, napr. životné poistenie, poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnávateľovi pri výkone povolania, komplexné cestovné poistenie, vrátane príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie), ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca, oslobodeniu od dane z príjmov nepodlieha.

Príklad 10

Zamestnávateľ uzatvoril so zamestnancom dohodu, že mu bude uhrádzať životné poistenie vo výške 30 eur mesačne.

Pretože nejde o poistenie, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť za zamestnanca v zmysle platných právnych predpisov, pre zamestnanca bude suma 30 eur mesačne vstupovať do jeho zdaniteľných príjmov.

h)  náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom svojmu zamestnancovi podľa zákona č. 462/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov za obdobie prvých desať dní dočasnej pracovnej neschopnosti je pre zamestnanca príjmom od dane oslobodeným, a to aj v prípade, že je zamestnancovi poskytovaná vyššia náhrada ako určuje zákon, ktorá vychádza z kolektívnej zmluvy platnej pre zamestnancov konkrétneho zamestnávateľa.

Príklad 11

Zamestnanec ochorel a priniesol zamestnávateľovi lekárom potvrdenú Žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

Zamestnávateľ mu náhradu vyplatil v sume 94,81 eur. Tento príjem poskytnutý zamestnávateľom je pre zamestnanca od dane oslobodený.

i) príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak sú splnené nasledovné podmienky:

•    príjem plynie od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí,

•    časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti nepresiahne 183 dní v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov,

•    nejde o osobitné príjmy (z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území SR bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu),

•    nejde o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni zamestnávateľa.

Uvedený príjem je od dane oslobodený len v prípade, ak s príslušnou krajinou nemá Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.

j)  príspevok zo sociálneho fondu poskytnutý zamestnancovi na lekársku preventívnu prehliadku nad rozsah ustanovený v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov. Sociálny fond neslúži na úhradu nákladov na preventívne lekárske prehliadky tých skupín zamestnancov a v takom rozsahu, ktoré je zamestnávateľ povinný vykonávať v zmysle príslušných predpisov na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Tie u zamestnancov nie sú predmetom dane podľa § 5 ods. 5 písm. e) zákona o dani z príjmov.

k)  náhrada za stratu na zárobku vyplatená zamestnancovi súdom (tzv. svedočné), ak sa na účely jej výpočtu vychádza z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca.

l) odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára – v zmysle § 5 ods. 7 písm. k) zákona o dani z príjmov sú tieto príjmy od dane oslobodené. Vyčlenenie príjmov dosiahnutých fyzickými osobami v prípade konania volieb alebo referenda je vykonané s cieľom odčleniť tieto príjmy do osobitnej skupiny z dôvodu, že nevstupujú do vymeriavacieho základu na platenie príslušných druhov sociálneho a zdravotného poistenia.

m) nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby poskytnuté od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba. Obmedzenie oslobodenia od dane z príjmov je limitované maximálnou výškou 200 eur ročne od všetkých zamestnávateľov. Ak takto vymedzené nepeňažné plnenie presiahne 200 eur ročne, do základu dane zamestnanca sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

Príklad 12

Spoločnosť s r.o. je poľnohospodárskym prvovýrobcom. Svojim zamestnancom každoročne poskytuje od augusta do októbra osobitný benefit: vlastné produkty v množstve určenom pre jednotlivé produkty za každý odpracovaný mesiac u zamestnávateľa, počnúc augustom predchádzajúceho kalendárneho roka.

Zamestnanec si môže vybrať z viacerých produktov, ktoré môže aj kombinovať, pričom za odpracovaný mesiac zamestnávateľ považuje odpracovanie minimálne 80 % fondu pracovného času príslušného mesiaca. Zamestnávateľ určí hodnotu (pomocou kalkulácie priamych a nepriamych nákladov) poskytnutých produktov každému zamestnancovi. Pokiaľ táto hodnota presiahne za rok 2023 200 eur, zamestnancovi do zdaniteľnej mzdy za december zahrnie sumu presahujúcu maximálnu 200-eurovú hranicu.

n)  sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí alebo dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu, vyplatená v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa, pričom ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu. Za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak sa dočasná pracovná neschopnosť u zamestnanca začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

o)  nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi od zamestnávateľa za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť

Podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu zákona o dani z príjmov daňovo uznateľnými výdavkami zamestnávateľa sú výdavky na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu, že verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa. Zamestnávateľ na tento účel musí využívať motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3, t. j. motorové vozidlá na prepravu desať a viac osôb.

Od dane je oslobodené takéto nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi vo výške 60 eur mesačne. Ak nepeňažné plnenie vypočítané z prostriedkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom prepočítaných na jedno miesto v motorovom vozidle presiahne sumu 60 eur, do základu dane zamestnanca sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

Príklad 13

Zamestnávateľ vynaložil na dopravu 250 zamestnancov do zamestnania za marec 2023 sumu 10 000 eur. Náklady na dopravu jedného zamestnanca sú 40 eur (10000/250).

Ak zamestnávateľ nebude požadovať nijakú úhradu od zamestnanca, zamestnanec dosiahne nepeňažný príjem vo výške 40 eur a pretože ide o sumu nižšiu ako 60 eur, bude pre neho od dane z príjmov oslobodená.

p)  nepeňažné plnenie na zabezpečenia ubytovania zamestnanca

Podľa § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu zákona o dani z príjmov daňovo uznateľnými výdavkami zamestnávateľa sú výdavky na ubytovanie pre zamestnancov v pracovnom pomere v budovách zatriedených do kódov Klasifikácie stavieb 112 a 113, ak prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke. Opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 128/2000 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb uvádza v kóde 112 dvojbytové a viacbytové budovy. Táto trieda zahŕňa oddelené domy, polooddelené domy a terasovité domy s dvoma bytmi so spoločným vchodom. V tejto triede nie sú zahrnuté polooddelené domy a terasovité domy, kde každý byt má vlastný vchod priamo z prízemia uvedené v kóde 1110. Pod kódom 1122 sú uvedené Trojbytové a viacbytové budovy. Táto trieda zahŕňa ostatné bytové budovy, ako sú rodinné domy s tromi bytmi, nájomné domy a apartmánové domy s tromi alebo viacerými bytmi v osobnom vlastníctve. V tejto triede nie sú zahrnuté verejné bytové budovy (1130), hotely (1211), internáty, dovolenkové kempingy a bungalovy (1212). Kód 113 zahŕňa ostatné budovy na bývanie, t. j. ostatné bytové budovy spolu s bytmi a opatrovateľskými domami pre starších, so študentskými domami, s detskými útulkami a zariadeniami pre ostatné sociálne skupiny, ako sú domy pre dôchodcov, internáty, robotnícke hotely, bratské domy, detské domovy, útulky pre bezdomovcov atď.

Nepeňažné plnenie poskytnuté formou ubytovania zamestnancovi, ktorý má uzatvorenú pracovnú zmluvu, je u tohto zamestnanca od dane oslobodené maximálne do sumy 100 eur mesačne zo sumy preukázateľne vynaložených výdavkov zamestnávateľa, ak je ubytovanie zabezpečené počas celého kalendárneho mesiaca. Suma oslobodenia sa môže uplatniť u všetkých zamestnávateľov, nielen u zamestnávateľov, ktorých prevažujúca činnosť je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke. Ak nie je ubytovanie zabezpečené počas celého kalendárneho mesiaca, určí sa suma nepeňažného plnenia, ktorá je oslobodená od dane, pomerne podľa počtu dní, kedy bolo zamestnancovi ubytovanie zabezpečené.

Oslobodenie nepeňažného plnenia z dôvodu zabezpečenia ubytovania sa uplatňuje len u kmeňových zamestnancov s uzatvorenou pracovnou zmluvou so zamestnávateľom, t. j. nevzťahuje sa na agentúrnych zamestnancov. Oslobodenie sa môže uplatniť len v prípade ubytovania v budovách zamestnávateľa, ktoré patria do kódov 112 a 113 Klasifikácie stavieb.

Nepeňažné plnenie poskytnuté formou ubytovania zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u tohto zamestnávateľa trvá nepretržite aspoň 24 mesiacov, je u tohto zamestnanca od dane oslobodené maximálne do sumy 350 eur mesačne zo sumy preukázateľne vynaložených výdavkov zamestnávateľa, ak je ubytovanie zabezpečené počas celého kalendárneho mesiaca. Ak nie je ubytovanie zabezpečené počas celého kalendárneho mesiaca, určí sa suma nepeňažného plnenia, ktorá je oslobodená od dane, pomerne podľa počtu dní, kedy bolo zamestnancovi ubytovanie zabezpečené.

r)  nepeňažné plnenie do výšky 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov

Uvedené oslobodenie sa môže uplatniť len v prípade, ak zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.

Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu. Ide o daňové oslobodenie nad rámec nepeňažných plnení, ktoré už sú od dane oslobodené (napr. nepôjde o cenu alebo výhru do 350 €, produkty vlastnej poľnohospodárskej výroby do 200 €, na dopravu, ubytovanie).

Toto nepeňažné plnenie je pre zamestnanca oslobodené od dane len vtedy, ak zamestnávateľ:

•    v zdaňovacom období, v ktorom poskytol zamestnancovi nepeňažné plnenie, aj vynaložil prostriedky na toto nepeňažné plnenie, resp. mu v tomto zdaňovacom období vznikli súvisiace výdavky (náklady) s týmto nepeňažným plnením a

•    vynaložené prostriedky na nepeňažné plnenie a súvisiace výdavky (náklady) s týmto nepeňažným plnením sú výdavkami (nákladmi) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu a

•    vynaložené prostriedky na nepeňažné plnenie a súvisiace výdavky (náklady) s týmto nepeňažným plnením zamestnávateľ v zdaňovacom období, v ktorom poskytne nepeňažné plnenie zamestnancovi, vylúči z daňových výdavkov.

K oslobodeniu príjmov sa vyžaduje, aby výdavky (náklady) vynaložené na nepeňažné plnenie, resp. výdavky (náklady) súvisiace s týmto nepeňažným plnením, bez ohľadu na to, či ide o daňový výdavok určený priamo v príslušnom ustanovení zákona o dani z príjmov, alebo ide o výdavok (náklad), ktorý sa stáva daňovým výdavkom až po splnení podmienok podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov (zamestnanecký benefit), neboli uplatnené v daňových výdavkoch zamestnávateľa, to znamená, že prvotne zamestnávateľovi vznikne daňový výdavok, ale z dôvodu uplatnenia oslobodenia ho vylúči zo základu dane.

Nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi možno oslobodiť v úhrnnej sume najviac 500 eur

za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov. Keďže zákon neukladá zamestnancovi ani zamestnávateľovi oznamovaciu povinnosť v súvislosti s oslobodením tohto nepeňažného plnenia, zamestnávateľ nemusí mať v priebehu zdaňovacieho obdobia vedomosť o výške príjmov oslobodených od dane inými zamestnávateľmi. Ak by viacerí zamestnávatelia poskytli zamestnancovi nepeňažné plnenie, pri ktorom by aplikovali ustanovenie § 5 ods. 7 písm. o) ZDP a pôjde o úhrnnú hodnotu vyššiu ako 500 eur, potom zamestnávateľ až pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti prihliadne na tieto príjmy, t. j. na príjmy oslobodené od dane, pri ktorých neboli splnené podmienky na oslobodenie (podľa § 38 ods. 4 zákona o dani z príjmov) alebo zamestnanec si ich sám zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby. Úhrnnú sumu príjmov oslobodených od dane za celé zdaňovacie obdobie zamestnávateľ uvedie na samostatnom riadku v potvrdení o zdaniteľných príjmoch podľa § 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov.

s)  príspevok poskytnutý zamestnancovi zamestnávateľom na štátom podporované nájomné bývanie podľa § 152c Zákonníka práce. Príspevok na štátom podporované nájomné bývanie môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi v sume najviac 4 eurá na meter štvorcový podlahovej plochy bytu, najviac však v sume 360 eur za kalendárny mesiac, ak je zamestnanec v pracovno-právnom vzťahu so zamestnávateľom k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa príspevok poskytuje. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas podľa § 49, sa suma príspevku na štátom podporované nájomné bývanie za kalendárny mesiac zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. U zamestnanca, s ktorým zamestnávateľ uzatvoril pracovný pomer v priebehu kalendárneho mesiaca, sa suma príspevku na štátom podporované nájomné bývanie zníži v pomere zodpovedajúcom počtu kalendárnych dní od začatia pracovného pomeru k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a počtu kalendárnych dní v danom mesiaci. Príspevok na štátom podporované nájomné bývanie sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Ak má súčasne zamestnanec uzatvorený pracovný pomer s viacerými zamestnávateľmi, zamestnanec si môže za kalendárny mesiac požiadať o príspevok na štátom podporované nájomné bývanie len u jedného zamestnávateľa. V prípade, že byt štátom podporovaného nájomného bývania užívajú viacerí zamestnanci, ktorí sú nájomcami príslušného bytu štátom podporovaného nájomného bývania, môže o príspevok na štátom podporované nájomné bývanie požiadať len jeden z nich. Príspevok na štátom podporované nájomné bývanie je splatný najneskôr posledný deň mesiaca nasledujúcom po mesiaci, za ktorý sa príspevok poskytuje.

Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na štátom podporované nájomné bývanie, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada.

Ak zamestnávateľ súčasne poskytol zamestnancovi nepeňažné plnenie podľa písmena p) alebo došlo k zámene zdaniteľnej mzdy zamestnanca s príspevkom podľa § 152c Zákonníka práce, suma príspevku sa nepovažuje za oslobodený príjem.

Ing. Zuzana Cingelová

ZÁKON č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov

§ 5

Príjmy zo závislej činnosti

(7) Okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako

a)  suma vynaložená zamestnávateľom na vzdelávanie zamestnanca, pričom ak ide o zvyšovanie stupňa vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa, musí byť splnená podmienka trvania pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru zamestnanca u tohto zamestnávateľa, alebo obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, k začiatku príslušného akademického roka nepretržite aspoň 24 mesiacov, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa; toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem,

b) hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku podľa osobitného predpisu, alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov podľa osobitného predpisu finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu, suma príspevku na rekreáciu poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa osobitného predpisu a suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa osobitného predpisu,

c)  hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku,

d)  použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 33) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela),

e)  poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu (ďalej len „poistné a príspevky“), ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca,

f) náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom svojmu zamestnancovi podľa osobitného predpisu,

g)  príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ak časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti nepresiahne 183 dní v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, ak nejde o príjmy uvedené v § 16 ods. 1 písm. d) a o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni (§ 16 ods. 2),

h)  príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľa, ak je poskytnutý zamestnancovi na lekársku preventívnu prehliadku nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,

i) náhrada za stratu na zárobku vyplatená zamestnancovi podľa osobitného predpisu, ak sa na účely jej výpočtu vychádza z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca podľa osobitného predpisu.

j) odmeny podľa odseku 1 písm. j).

k)  nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby poskytnuté od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba, najviac v úhrnnej výške 200 eur ročne od všetkých zamestnávateľov, pričom ak takto vymedzené nepeňažné plnenie presiahne 200 eur ročne, do základu dane sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

l) sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí alebo dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu, vyplatená v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa, pričom, ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu; za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak sa dočasná pracovná neschopnosť u zamestnanca začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie dočasnej ...