Príjmy a výdavky v obciach
Premetom rozpočtových pravidiel územnej samosparávy, a to rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku, rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, zostavovanie a schvaľovanie záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku, finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí a štátnym rozpočtom a rozpočtami vyšších územných celkov, finančné vzťahy medzi rozpočtami obcí a rozpočtami vyšších územných celkov navzájom, ako aj finančné vzťahy rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov k iným právnickým osobám a fyzickým osobám.
Mestské časti
Ustanovenia zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy sa vzťahujú na mestské časti, ktoré sú právnickými osobami, v rovnakom rozsahu ako na obce; pri určovaní príjmov a výdavkov rozpočtu mestských častí podľa tohto zákona sa prihliada na podmienky vymedzené štatútom podľa osobitného predpisu. Na obce a vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie ako súčasti sektora verejnej správy sa vzťahuje osobitný predpis s odchýlkami uvedenými v tomto zákone.
Mestská časť je územným samosprávnym a správnym celkom Bratislavy; združuje obyvateľov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Mestská časť vykonáva samosprávu Bratislavy a prenesenú pôsobnosť v rozsahu vymedzenom zákonom a štatútom Bratislavy, v tomto rozsahu má postavenie obce.
Mestské časti sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonom a štatútom mesta hospodária so zvereným a vlastným majetkom a so zverenými a vlastnými finančnými príjmami. Mestské časti vykonávajú samosprávu v rozsahu zverenom týmto zákonom a štatútom; vo zverenom rozsahu majú mestské časti postavenie obce. Mestské časti vykonávajú prenesený výkon štátnej správy v rozsahu vymedzenom zákonom; v tomto rozsahu majú mestské časti postavenie obce.
Právnou úpravou obcí sa konkrétne zaoberá zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a vyššími územnými celkami sa zaoberá zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.
Ostatná novela zákona
Dňa z 28. októbra 2025 bola schválená ostatná novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zostavovanie a členenie rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku vychádza predovšetkým z viacročného rozpočtu, z určeného podielu na výnosoch daní v správe štátu ustanovených zákonom č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zo schváleného rozpočtu verejnej správy.
Obec a vyšší územný celok sú pri zostavovaní rozpočtu povinní prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov, ktoré pre ne vyplývajú z plnenia povinností.
Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku sa vnútorne člení na bežné príjmy a výdavky, kapitálové príjmy a kapitálové výdavky a finančné operácie.
Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku sa predkladajú na schválenie orgánu podľa zákona o obecnom zriadení v členení minimálne na úrovni hlavnej kategórie ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie. Súčasne sa predkladá na schválenie aj rozpočet výdavkov podľa programu obce a programu vyššieho územného celku.
Bežnými príjmami rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku sú príjmy podľa § 5 ods. 1 alebo príjmy podľa § 6 ods. 1 v členení podľa rozpočtovej klasifikácie s výnimkou príjmov, ktoré sú podľa rozpočtovej klasifikácie kapitálovými príjmami. Vecné vymedzenie bežných výdavkov a kapitálových výdavkov rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku a ich jednotné triedenie obsahuje rozpočtová klasifikácia.
Súčasťou rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku sú aj finančné operácie, ktorými sa vykonávajú prevody prostriedkov peňažných fondov obce a prostriedkov peňažných fondov vyššieho územného celku a realizujú sa návratné zdroje financovania a ich splácanie.
Za finančné operácie sa považujú aj poskytnuté pôžičky a návratné finančné výpomoci z rozpočtu obce alebo z rozpočtu vyššieho územného celku a ich splátky, vystavené a prijaté zmenky, predaj a obstaranie majetkových účastí.
Finančné operácie nie sú súčasťou príjmov a výdavkov rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. Podrobné triedenie finančných operácií obsahuje rozpočtová klasifikácia. Obec alebo vyšší územný celok môže poskytnúť návratnú finančnú výpomoc zo svojho rozpočtu právnickej osobe, ktorej je zakladateľom, pričom na tento účel nemôže použiť návratné zdroje financovania.
Bežný rozpočet sa môže zostaviť ako schodkový
ak sa vo výdavkoch bežného rozpočtu rozpočtuje použitie prostriedkov rezervného fondu, účelovo určených prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu Európskej únie alebo na základe osobitného predpisu, ktorým je napríklad § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny nevyčerpaných v minulých rokoch.
Orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Finančná náhrada je príjmom obce, na území ktorej sa výrub uskutočňuje.
Výška schodku zostaveného bežného rozpočtu nesmie byť vyššia ako suma týchto nevyčerpaných prostriedkov a suma rozpočtovaných prostriedkov rezervného fondu.
Novelou zákona sa zmenilo znenie § 10 odsek 7, ktorej cieľom je zmierniť negatívny dopad na daňové príjmy v rozpočtoch obcí a vyšších územných celkov. Umožnilo sa obciam a vyšším územným celkom použiť na krytie výdavkov bežného rozpočtu aj zdroje rezervného fondu.
Potreba úhrady bežných výdavkov
Podľa § 10 odsek 9 ak v priebehu rozpočtového roka vznikne potreba úhrady bežných výdavkov, ktoré nie sú rozpočtované a kryté príjmami bežného rozpočtu, môže obec alebo vyšší územný celok na základe rozhodnutia svojho zastupiteľstva použiť prostriedky rezervného fondu.
S cieľom posilniť rozhodovacie právomoci v obci a vyšších územných celkov sa systémovo umožnilo použitie prostriedkov rezervného fondu aj na bežné výdavky počas celého rozpočtového roka. Uvedená regulácia tak posilní samostatnosť a nezávislosť rozpočtov územnej samosprávy. V prípade prostriedkov rezervných fondov ide o vlastné zdroje obcí a vyšších územných celkov, ktorých použitie nemá negatívny vplyv na výšku ich dlhu ani dlhu rozpočtu verejnej správy.
Od roku 2020 sa v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy viackrát uplatňovala výnimka na použitie prostriedkov rezervného fondu na bežné výdavky z rôznych dôvodov. Ministerstvo financií SR monitoruje používanie týchto prostriedkov v ostatných rokoch a údaje o hospodárení subjektov územnej samosprávy potvrdzujú, že napriek uvedeným opakovaným výnimkám stavy na účtoch rezervného fondu obcí a vyšších územných celkov neklesali zásadným spôsobom, čo svedčí o zodpovednom hospodárení subjektov územnej samosprávy s týmito zdrojmi.
Na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu možno použiť príjmy kapitálového rozpočtu, ak sa vrátia do termínu ich použitia na rozpočtovaný účel, najneskôr však do konca rozpočtového roka.
Obec a vyšší územný celok sú povinní pri zostavovaní rozpočtu postupovať
okrem tohto zákona aj podľa osobitného predpisu, ktorým je Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.
Obec a vyšší územný celok sledujú v priebehu rozpočtového roka vývoj hospodárenia podľa rozpočtu a v prípade potreby vykonávajú zmeny vo svojom rozpočte, najmä zvýšenie vlastných príjmov alebo zníženie výdavkov, s cieľom zabezpečiť vyrovnanosť bežného rozpočtu ku koncu rozpočtového roka, pričom schodok bežného rozpočtu obce alebo vyššieho územného celku môže vzniknúť len z dôvodu použitia prostriedkov rezervného fondu podľa § 10 ods. 7 a 9 alebo použitia účelovo určených prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu Európskej únie alebo na základe osobitného predpisu, nevyčerpaných v minulých rokoch.
Rozpis rozpočtu a rozpočtové hospodárenie
Obec a vyšší územný celok vykonajú po schválení rozpočtu jeho rozpis na rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti vrátane rozpisu výdavkov na programy obce alebo programy vyššieho územného celku.
RADA!
Obce a vyššie územné celky hospodária s rozpočtovými prostriedkami podľa schváleného rozpočtu a počas roka kontrolujú hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami podľa zákona o obecnom zriadení alebo zákona o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) a monitorujú a hodnotia plnenie programov obce alebo programov vyššieho územného celku.
Ing. Peter Trizuliak
