Ide o príjem plynúci z prenájmu, z predaja majetku, z reklám, z členských príspevkov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43. Zákonom č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o športe“) s účinnosťou od 1. 1. 2016 došlo k spresneniu ustanovenia a to doplnením príjmov plynúcich na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Spresnenie ustanovenia sa týka neziskových športových organizácii (predovšetkým občianskych združení), ktoré spĺňajú tieto podmienky

–   predmetom ich činnosti alebo cieľom ich činností je športová činnosť,

–   sú členmi národného športového zväzu, národnej športovej organizácie alebo medzinárodnej športovej organizácie a

–   uzavrú so sponzorom zmluvu o sponzorstve v športe podľa § 50 a § 51 zákona o športe.

ZDP jednoznačne stanovuje príjmy, ktoré nie sú predmetom dane. Sú vymedzené v § 12 ods. 7, pričom daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sa týkajú hlavne tieto druhu príjmov

•    podiel zaplatenej dane na osobitné účely poskytnutý daňovníkovi – podiel zaplatenej dane je možné poskytnúť prijímateľovi, ktorého právna forma ako aj predmet jeho činnosti je presne vymedzený v § 50 ods. 4 ZDP za predpokladu, že tento prijímateľ spĺňa ZDP stanovené podmienky, okrem iného aj to že k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka je uvedený v centrálnom registri prijímateľov vedenom Notárskou komorou SR. Prijímateľom podielu zaplatenej dane môže byť občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti, organizácia s medzinárodným prvkom, Slovenský Červený kríž, subjekty výskumu a vývoj alebo Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy. Aby daňovníkovi mohol byť podiel dane na osobitné účely poukázaný, predmetom jeho činnosti musí byť jedna z nasledujúcich činností

o   ochrana a podpora zdravia, prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb,

o   podpora a rozvoj športu,

o   poskytovanie sociálnej pomoci,

o   zachovanie kultúrnych hodnôt,

o   podpora vzdelávania,

o   ochrana ľudských práv,

o   ochrana a tvorba životného prostredia,

o   veda a výskum a

o   organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti.

Prijímateľ je povinný použiť podiel zaplatenej dane iba na tieto účely. ZDP definuje tieto účely všeobecne a neuvádza konkrétne prípady, čo sa daným účelom rozumie. Základnou zásadou, podľa ktorej sa prijímateľ pri použití podielu zaplatenej dane na osobitné účely riadi, je skutočnosť že ide o náklady, ktoré priamo súvisia s činnosťou, ktorá zodpovedá jednému z uvedených účelov a zároveň tento účel je aj predmetom činnosti prijímateľa podielu zaplatenej dane.

•    príjem získaný darovaním alebo dedením – ide o príjem získaný na základe darovacej zmluvy alebo na základe dedičstva zo závetu. Je potrebné však upozorniť na skutočnosť, že príjmy, ktoré plynú z daru alebo dedičstva napr. pri predaji alebo prenájme majetku už sú predmetom dane. S účinnosťou od 1. 1. 2016 dary, ktoré poskytne držiteľ ako nepeňažné plnenie poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti nie sú vylúčené z predmetu dane;

•    podiel na zisku, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku alebo podiel na výsledku podnikania – nie sú predmetom dane, ak nie sú predmetom dane ani u FO podľa § 3 ods. 2 písm. c) ZDP. Na základe uvedeného nie je predmetom dane právnickej osoby.

Príjmy oslobodené od dane

Je potrebné však rozlišovať medzi príjmami, ktoré sú predmetom dane a ktoré sú zdaniteľnými príjmami. Ak príjmy sú predmetom dane, ešte to neznamená, že sú u daného daňovníka aj zdaniteľnými príjmami a to z dôvodu vymedzenia oslobodenia určitých druhov príjmov. Príjmy oslobodené od platenia dane sú stanovené v § 13 ZDP. Ide napr. o príjmy plynúce všetkým daňovníkom nezaloženým alebo nezriadením na podnikanie z činnosti, na ktorej účel daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou, príjmy cirkví z kostolných zbierok, cirkevných úkonov, členské príspevky stanovené na základe stanov záujmových združení právnických osôb, profesijnými komorami, občianskymi združeniami a pod.

Medzi príjmy oslobodené od dane daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na účely podnikania patria predovšetkým

•    príjmy plynúce zo základnej, resp. hlavnej činnosti, za účelom ktorej vznikli. Hlavná činnosť daňovníka môže byť vymedzená

o   priamo v zákone, na základe ktorého vznikol (napr. Fond na ochranu vkladu, Rozhlas a televízia Slovenska),

o   v stanovách (napr. občianske združenia, politické združenia),

o   v štatúte (napr. obce, vysoké školy),

o   zriaďovateľskými listinami (napr. rozpočtové a príspevkové organizácie),

o   zakladateľskými listinami (napr. neziskové organizácie založené na základe zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich verejnoprospešné služby).

ZDP zároveň nestanovuje, že by daňovník z hlavnej činnosti nemohol dosiahnuť zisk, t.j. že by jeho príjmy z hlavnej činnosti nemohli byť vyššie ako výdavky vynaložené na tieto príjmy. Spôsob jeho použitia je podmienený podmienkami stanovenými v príslušných právnych predpisoch, na základe ktorých vznikol.

Z oslobodenia od dane z príjmov sú vylúčené príjmy

o   z činnosti, ktoré sú podnikaním – pod príjmami z činnosti, ktoré sú podnikaním sa rozumejú príjmy z činnosti, ktoré je možno vykonávať iba na základe živnostenského oprávnenia. V prípade, že vzniká akákoľvek pochybnosť o tom, či príjmy dosahované daňovníkom nezaloženým alebo nezriadeným za účelom podnikania sú príjmami z činnosti, ktoré je možné vykonávať len na základe živnostenského oprávnenia, je vhodné obrátiť sa v tejto veci na Ministerstvo vnútra SR, do ktorého pôsobnosti patrí živnostenský zákon,

o   ktoré podliehajú dani vyberanej zrážkou podľa § 43 ZDP.

Z dôvodu právnej istoty daňovníkov boli s účinnosťou od 1. 1. 2016 presne špecifikované príjmy, ktoré bez ohľadu na skutočnosť, či sú dosahované z hlavnej činnosti alebo z podnikateľskej činnosti daňovníka, sú považované vždy za zdaniteľné príjmy. Ide o príjmy plynúce z predaja majetku, z nájomného, z reklamy, z členských príspevkov. Samozrejme ostáva v platnosti oslobodenie takýchto príjmov v špecificky vymedzených prípadoch uvedených v písm. b) až f) odseku 1 alebo v odseku 2.

V nadväznosti na zákon o športe sa medzi príjem zahrnovaný do základu dane aj v prípade, že ide o príjem plynúci z hlavnej činnosti doplnil príjem plynúci na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Zmluvou o sponzorstve v športe sa sponzor zaväzuje poskytnúť priame alebo nepriame peňažné alebo nepeňažné plnenie športovej organizácii a športová organizácia sa zaväzuje umožniť sponzorovi spájať názov alebo obchodné meno sponzora alebo označenie sponzora alebo jeho výrobku so sponzorovaným a využiť sponzorské na dohodnutý účel súvisiaci so športovou činnosťou vykonávanou sponzorovaným. Sponzorské plynúce zo zmluvy o sponzorstve v športe sú vždy zdaniteľnými príjmami pre daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, pričom spôsob ich zahrnovania do základu dane je upravený v § 17 ods. 3 písm. k) ZDP pri športovej organizácii účtujúcej v sústave JÚ alebo v § 17 ods. 3 písm. l) u športovej organizácii účtujúcej v sústave PÚ. Vo všeobecnosti je možné povedať, že bez ohľadu nato, či daňovník účtuje v sústave PÚ alebo v sústave JÚ sa sponzorské zahrnie do základu dane

-   ak je použité na obstaranie odpisovaného hmotného majetku – počas doby odpisovania tohto majetku vo výške odpisov vypočítaných rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom odpisovania alebo pomernej časti odpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie tohto majetku,

-   ak je použité na bežné výdavky – v súlade s účtovníctvom vo vecnej a časovej súvislosti s účtovaním použitia sponzorského;

•    príjmy rozpočtových organizácii z prenájmu a z predaja majetku – uvedené oslobodenie príjmov sa vzťahuje na rozpočtové organizácie zriadené štátom, obcou alebo VÚC. Príjem z predaja majetku alebo jeho prenájmu je oslobodený bez ohľadu na skutočnosť, či sa majetok používa v hlavnej alebo podnikateľskej činnosti. Výnimku predstavujú príjmy plynúce z predaja majetku, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP ako sú dlhopisy a pokladničné poukážky;

•    príjmy obcí a VÚC z predaja a prenájmu svojho majetku – bez ohľadu na skutočnosť, či obec alebo VÚC prenajíma alebo predáva majetok používaný v hlavnej alebo podnikateľskej činnosti, príjmy plynúce z týchto činnosti sú oslobodené od dane;

•    výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam -cirkvi a náboženské spoločnosti a ich registráciu upravuje zákon č. 308/1991 Z. z. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov. Cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou sa rozumie dobrovoľné združenie osôb rovnakej náboženskej organizácii utvorenej podľa príslušnosti k náboženskej viery na základe vnútorných predpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Cirkvi a náboženské spoločnosti sú právnické osoby, pričom štát uznáva len tie cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré sú registrované. Cirkvi a náboženské spoločnosti registruje Ministerstvo kultúry SR v súlade s § 10 až 21 zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. V súčasnosti je na území SR registrovaných 18 cirkví a náboženských spoločností, ktorých zoznam je uvedený na webovom sídle Ministerstva kultúry SR. Príjmy z kostolných zbierok, príspevkov a cirkevných úkonov sú oslobodené od dane z príjmov iba u týchto 18 registrovaných cirkví a náboženských spoločenstiev;

•    členské príspevky prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesijným komorami, občianskymi združeniami, odborovými organizáciami a politickými stranami a hnutiami -výška a spôsob úhrady členských príspevkov je stanovená v stanovách, štatúte, zriaďovacej alebo zakladateľskej listine. Členské príspevky sa považujú za jeden zo zdrojov financovania týchto daňovníkov. Tieto organizácie napĺňajú potreby svojich členov a tí sú ochotní platiť spoločnostiam členské príspevky na ich činnosť. Oslobodenými príjmami sú

•    povinné členské príspevky – príspevky, ktoré sú členovia povinní platiť, ak členstvo v takejto organizácii je povinné na základe osobitného právneho predpisu – rôzne komory,

•    nepovinné členské príspevky – príspevky, ktoré členovia platia dobrovoľne a účasť v takejto organizácií nie je povinná na základe právneho predpisu – rôzne zväzy združujúce podnikateľov rovnakého zamerania.

•    úhrady za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev spravovaných týmito bytovými družstvami a za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov. Podľa § 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v z.n.p. na správu domu môžu vlastníci bytov a nebytových priestorov zriadiť spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo uzavrieť zmluvu o výkone správy s inou PO alebo FO, najmä s bytovým družstvom. Správou domu sa rozumie obstarávanie služieb a tovaru, ktorými spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome

•    prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva,

•    služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,

•    vedenie účtu domu v banke,

•    vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov,

•    iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.

Príjmy bytových družstiev a spoločenstva vlastníkov bytov za vykonávanie týchto činností sú od dane z príjmov oslobodené.

•    finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná – ide o finančné prostriedky, ktoré plynú z grantov poskytovaných na základe medzinárodnej zmluvy, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, a ktorá má prednosť pred ZDP.

Daň vyberaná zrážkou predstavuje osobitný spôsob vyberania dane z príjmov

Povinnosť vybratia dane má platiteľ dane, ktorý vypláca plnenie podliehajúce dani vyberanej zrážkou po znížení o zrazenú daň. Zmyslom dane vyberanej zrážkou je, že vybraná daň je považovaná za splnenie daňovej povinnosti, t.j. nie je súčasťou základu dane. ZDP v taxatívne vymedzených prípadoch v § 43 ods. 6 dáva možnosť považovať daň vybranú zrážkou za preddavok na daň, ktorý sa vysporiada prostredníctvom podaného daňového priznania. V prípade daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sa daň vybraná zrážkou vždy považuje za vysporiadanie svojej daňovej povinnosti a takýto príjem sa nezahŕňa do základu dane podľa § 17 ods. 3 písm. a) ZDP.

Okrem príjmov, ktoré sú zdaňované daňou vyberanou zrážkou aj u iných daňovníkov ako sú daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie, ustanovenie § 43 vymedzuje zdanenie príjmov zrážkou, ktoré sa týkajú výhradne daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie. Ide o príjem

•    fondu prevádzky, údržby a opráv – v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v z.n.p. fond prevádzky, údržby a opráv sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, pričom spoločenstvo týchto vlastníkov má len právo hospodárenia z týmto fondom. Ustanovenie § 10 ods. 2 uvedeného zákona definuje príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv domu. V nadväznosti na tento zákon ZDP vymedzil príjmy fondu, ktoré podliehajú dani vyberanej zrážkou.

Ide o

o   príjmy za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku vrátane prijatých úrokov z omeškania a pokút súvisiacich s týmto prenájmom,

o   zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov tohto fondu,

o   príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.

Takto vymedzené príjmy podliehajú podľa § 43 ods. 3 písm. g) zdaneniu daňou vyberanou zrážkou. V súlade s § 43 ods. 13 ZDP platiteľom dane z týchto príjmov je spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo FO alebo PO, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov domu zatvorili zmluvu o výkone správy. V súlade s § 43 ods. 13 ZDP je platiteľ dane povinný odviesť daň správcovi dane najneskôr do 15 dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané v prospech účtu fondu prevádzky, údržby a opráv. Súčasne je platiteľ dane povinný v rovnakej lehote predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určilo Finančné riaditeľstvo a uverejnilo ho na svojom webovom sídle.

•    výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok [§ 43 ods. 3 pís. i)] alebo výnos z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok[§ 43 ods. 3 pís. l)] – s účinnosťou od 1. 1. 2016 sa ustanovením § 43 ods. 22 ZDP rozšírila povinnosť zdanenia týchto výnosov daňou vyberanou zrážkou aj na príjmy plynúce zo zdrojov mimo územia SR. V prípade, že príjmy z dlhopisov alebo pokladničných poukážok plynú zo štátu, s ktorým sa SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy. Základom dane pre daň vyberanú zrážku je úhrn výnosov plynúcich z držby ako aj z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich vyplateniu, poukázaniu alebo pripísaniu v prospech daňovníka, ktorý sa zníži o úhrn obstarávacích cien dlhopisov a pokladničných poukážok a poplatkov súvisiacich s obstaraním týchto cenných papierov. Platiteľom dane z týchto príjmov je v súlade s § 43 ods. 15 je daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, ktorý je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do tridsiateho dňa po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu boli tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech. Súčasne je platiteľ dane povinný v rovnakej lehote predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí Finančné riaditeľstvo SR a uverejní ho na svojom webovom sídle.

Daňové výdavky

Každý účtovný náklad ovplyvňuje výsledok hospodárenia. Nie každý účtovný náklad je považovaný za daňový náklad, ktorý ovplyvňuje aj základ dane. Pri uplatňovaní nákladov do daňových výdavkov je potrebné vychádzať z ich definície vymedzenej v § 2 písm. i) ZDP.

Daňový výdavkom podľa tohto ustanovenia je výdavok, ktorý spĺňa 3 podmienky

•    je vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov – náklad musí súvisieť s predmetom činnosti daňovníka,

•    je preukázateľne vynaložený daňovníkom – musí byť riadne preukázateľný – dokladovaný,

•    je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka – zaúčtovaný v súlade so zákonom o účtovníctve a príslušnými účtovnými predpismi.

Ak ide o majetok, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, do daňových výdavkov je možné výdavky na obstaranie takéhoto majetku ako aj výdavky súvisiace s takýmto majetkom uznať len v pomernej časti a to v paušálnej výške 80 % alebo v preukázateľnej výške, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.