Priemerný zárobok

Určenie priemerného zárobku zamestnancovi je jednou z najdôležitejších činností mzdových pracovníkov, pretože priemerný zárobok sa používa pri výpočte mzdových nárokov zamestnancov za neodpracovanú dobu z dôvodov presne definovaných Zákonníkom práce alebo kolektívnou zmluvou, prípadne pracovnou zmluvou. Čo sa nezahŕňa do zúčtovanej mzdy na účely zisťovania priemerného zárobku? Ako sa postupuje pri prepočte priemerného hodinového zárobku na priemerný mesačný zárobok?

PRIEMERNÝ ZÁROBOK zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná až za čas čerpania náhradného voľna za prácu nadčas, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná.

Do zúčtovanej mzdy na účely zisťovania priemerného zárobku sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka.

Priemerný zárobok sa prakticky zisťuje vždy k:

-    1. januáru,

-    1. aprílu,

-    1. júlu,

-    1. októbru z predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka.

Napríklad priemerný zárobok zistený k 1. júlu 2021 z údajov za mesiace apríl, máj a jún 2021 bude zamestnávateľ používať až do 30. 9. 2021.

Príklad 1

Zamestnanec dosiahol v jednotlivých mesiacoch druhého
štvrťroku 2023 nasledovnú mzdu a odpracoval nasledovnú dobu:

Priemerný hodinový zárobok: 2 312,78 : 504 = 4,5889 eur.

Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Tento sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Príklad 2

Zamestnanec uzatvoril pracovný pomer 1. 2. 2023. Vo februári 2023 vznikla potreba použiť priemerný zárobok. Zamestnávateľ dohodol v pracovnej zmluve so zamestnancom mesačnú mzdu 865 eur pri 8-hodinovom pracovnom dni.

Výpočet pravdepodobného hodinového zárobku bude nasledovný:

-    8-hodinový denný pracovný čas × 20 pracovných dní vo februári = 160 hodín,

-    865 eur: 160 hodín = 5,4063 eur/­h.

Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta (t. j. matematicky). Ak sa má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Pri prepočte priemerného hodinového zárobku na priemerný mesačný zárobok sa postupuje nasledovne:

•    Rok = 365,25 dňa

•    Počet týždňov =

     365,25 dňa v roku : 7 dní v týždni = 52,18 týždňov v roku

•    Počet týždňov v mesiaci =

     52,18 : 12 mesiacov v roku = 4,35 týždňov v mesiaci

Pretože priemerný počet kalendárnych týždňov pripadajúci na jeden mesiac je 4,35 týždňa, na výpočet priemerného mesačného zárobku sa použijú nasledovné hodnoty:

•    21,75 dňa pri 5-dňovom pracovnom týždni, alebo

•    174 hodín pri týždennom pracovnom čase 40 hodín (8 hodín denne),

•    163,125 hodiny pri týždennom pracovnom čase 37,5 hodiny (7,5 hodín denne),

•    152,25 hodiny pri týždennom pracovnom čase 35 hodín (7 hodín denne).

Príklad 3

Zamestnanec dosiahol k 1. 1. 2023 priemerný hodinový zárobok 5,72 eur.

Priemerný mesačný zárobok tohto zamestnanca pri 7-hodinovom pracovnom dni a 5-dňovom pracovnom týždni vypočítame nasledovne:

1. 21,75 dňa × 7 hodín denne × 5,72 eur/­h = 870,87 eur mesačne

2. 5,72 eur/­h × 152,25 h = 870,87 eur mesačne.

Pokiaľ vznikne potreba vychádzať z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, zisťuje sa tento zárobok z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm

-    poistného na sociálne poistenie,

-    príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie,

-    preddavku poistného na zdravotné poistenie a 

-    preddavku na daň z príjmov fyzických osôb

vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa tento zárobok zisťuje. Podrobnosti zisťovania priemerného zárobku alebo pravdepodobného zárobku môžu byť dohodnuté so zástupcami zamestnancov.

Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde.

Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku.

Príklad 4

Zamestnávateľ vypočítal, že priemerný hodinový zárobok zamestnanca zaradeného do 2. stupňa náročnosti práce zistený k 1. 1. 2023 z údajov za štvrtý štvrťrok 2022 je 4,2936 eur.

Pretože od januára 2023 bola ustanovená minimálna hodinová mzda pre 2. stupeň náročnosti práce vo výške 4,690 eur za každú hodinu odpracovanú zamestnancom, je zamestnávateľ povinný zvýšiť vypočítaný priemerný zárobok na túto hranicu a používať hodnotu 4,690 eur za hodinu počas celého prvého štvrťroka 2023.

Ak zamestnávateľ skráti ustanovený týždenný pracovný čas, je povinný zvýšiť priemerné zárobky nepriamo úmerne skráteniu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny. V prípade predĺženia ustanoveného týždenného pracovného času zníži priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne predĺženiu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny.

RADA!

•    Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda alebo časť mzdy, ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok.

•    Zvyšné časti sa zahrnú do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalších obdobiach. Počet rozhodujúcich období zamestnávateľ určí podľa počtu štvrťrokov, za ktoré sa mzda poskytuje.

•    Mzda poskytnutá zamestnancovi pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia sa považuje za mzdu poskytnutú za obdobie štyroch kalendárnych štvrťrokov.

•    Pri určovaní pomerných častí mzdy zamestnávateľ prihliada na podiel obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období alebo v ďalších rozhodujúcich obdobiach z fondu pracovného času na príslušné obdobie.

•    Ak zamestnanec vykonáva prácu v niekoľkých pracovných vzťahoch u toho istého zamestnávateľa, posudzuje sa mzda v každom jeho pracovnom vzťahu samostatne.

Ing. Zuzana Cingelová