Prerušenie sociálneho poistenia u SZČO

Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské a dôchodkové poistenie napr. pri pozastavení prevádzkovania živnosti. Kedy sa ešte takejto osobe prerušuje povinné nemocenské a dôchodkové poistenie? Je počas prerušenia povinná platiť poistné na nemocenské a na dôchodkové poistenie? V prípade zrušenia živnostenského oprávnenia je SZČO povinná odhlásiť sa zo Sociálnej poisťovne?

SAMOSTATNE ZÁROBKOVO ČINNEJ OSOBE sa v zmysle § 26 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z.n.p. prerušuje povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie:

•     v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody; to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby alebo nastúpil výkon trestu odňatia slobody

•     v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť. (Na prerušenie povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia z dôvodu pozastavenia prevádzkovania živnosti, pozastaveného výkonu činnosti alebo pozastavenej činnosti, je nutné, aby boli u SZČO pozastavené všetky existujúce oprávnenia.)

•     v období od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení (ošetrovanie chorého dieťaťa, manžela, manželky, rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou) do skončenia potreby tohto ošetrovania,

•     v období od 11. dňa potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení (t.j. dieťa do desiatich rokov veku, ak dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu, alebo ak predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu, alebo ak fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať) do skončenia potreby tejto starostlivosti,

•     v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v z.n.p., ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby,

•     odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.

Vznik prerušenia povinného nemocenského, dôchodkového a povinného poistenia v nezamestnanosti sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského, dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení. Počas týchto období nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO nie je povinná platiť poistné na nemocenské a poistné na dôchodkové poistenie.

OD 1. JANUÁRA 2015 JE ZRUŠENÁ PRIHLASOVACIA A ODHLASOVACIA POVINNOSŤ samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) súvisiaca so vznikom a zánikom jej povinného sociálneho poistenia a súčasne je zavedená povinnosť pre Sociálnu poisťovňu oznámiť SZČO vznik jej povinného sociálneho poistenia do 20 dní od jeho vzniku. To sa však netýka prerušenia počas uvedených období. SZČO má totiž povinnosť oznámiť Sociálnej poisťovni vznik a zánik prerušenia jej povinného sociálneho poistenia z uvedených dôvodov, a to na tlačive „Registračný list FO“ v lehote:

-    do 30 dní od začiatku prerušenia v prípade väzby (prostredníctvom ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody resp. pozastavenia živnosti)

-    do 8 dní od začiatku prerušenia v ostatných prípadoch.

V prípade, že fyzická SZČO svoje povinné dôchodkové a nemocenské poistenie týmto spôsobom nepreruší, Sociálna poisťovňa na neho hľadí, ako keby mal povinnosť platiť poistné. Ak poistné do Sociálnej poisťovne nezaplatí bez toho, aby svoje poistenie formálne prerušil, stáva sa dlžníkom Sociálnej poisťovne. 

POVINNE NEMOCENSKY A DÔCHODKOVO POISTENÁ SZČO nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie ani v nasledovných prípadoch:

•     v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské,

•     v období od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení alebo osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení najdlhšie do desiateho dňa, ak potreba ošetrovania alebo starostlivosti trvá v tomto období,

•     v období, počas ktorého je uznaná za dočasne práceneschopnú alebo má nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu. 

V týchto prípadoch však nejde o prerušenie sociálneho poistenia. Sociálne poistenie naďalej trvá, avšak bez povinnosti platiť sociálne odvody. SZČO teda postačuje, ak požiada o čerpanie jednej z nemocenských dávok, Sociálna poisťovňa túto dávku živnostníkovi prizná a živnostník nemusí platiť v tomto období poistné bez toho, aby mal voči poisťovni ďalšie povinnosti. Ak by živnostník poistné počas čerpania nemocenskej dávky zaplatil (napríklad si nezruší trvalý príkaz v banke), tak môže Sociálnu poisťovňu požiadať o vrátenie poistného.

Pozastavenie živnostenského oprávnenia sa od 1. januára 2011 nepovažuje za zánik povinného poistenia SZČO, ale dochádza k prerušeniu povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. SZČO, ktoré sú povinne poistené, sú povinné oznámiť prerušenie poistenia pobočke Sociálnej poisťovne do 30 dní od začiatku a skončenia prerušenia na tlačive  Registračný list FO – prerušenie (dôvod prerušenia č. 10).

Szčo nie je povinná počas obdobia prerušenia povinného sociálneho poistenia povinná platiť poistné na povinné sociálne poistenie.

Pri pokračovaní v živnosti po jej pozastavení sa na povinné poistenie živnostník opätovne neprihlasuje. Je však povinný Sociálnej poisťovni oznámiť skončenie prerušenia povinného poistenia; túto oznamovaciu povinnosť si splní opäť odovzdaním tlačiva „Registračný list fyzickej osoby“ v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Ak živnostník pokračuje v živnosti po jej pozastavení, jeho povinnosti voči Sociálnej poisťovni sa mu posúdia podľa toho, či jeho príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti k 1. júlu kalendárneho roka, ktorý predchádza dňu, keby obnovil živnosť, bol vyšší ako zákonom stanovená hranica za predpokladu, že je naďalej registrovaný na daňovom úrade v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Živnostníkovi po obnovení živnosti vznikne sociálne poistenie len vtedy, ak k 1. júlu kalendárneho roka (alebo k 1. októbru, ak mal predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) predchádzajúceho dňu obnovenia živnosti, bol jeho príjem za predchádzajúci kalendárny rok vyšší ako príslušná hranica príjmov. Hraničným príjmom je12-násobok polovice priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Dôležitý je tak posledný 1. júl pred obnovením živnosti a príjem za rok, ktorý mu predchádza.

Napríklad pre živnosť obnovenú do 30. júna 2015 je hraničnou výškou príjmu za rok 2013 suma 4 830 eur, pre živnosť obnovenú od 1. júla 2015 do 30. júna 2016 je hraničnou výškou príjmu za rok 2014 suma 4 944 eur. Pre živnosť obnovenú od 1. júla 2016 do 30. júna 2017 bude hraničnou výškou príjmu suma 5 148 eur. V praxi to znamená, že ak si živnostník pozastaví živnosť napríklad na šesť mesiacov od 1. októbra 2014 do 31. marca 2015, posudzuje sa, či k 1. júlu 2014 bol jeho príjem za rok 2013 vyšší ako 4 830 eur.

Ak by bol príjem vyšší ako uvedená hranica, vznikne živnostníkovi povinnosť platiť sociálne poistenie, ale na sociálne poistenie sa znova prihlasovať nemusí, pretože sa z neho neodhlásil, mal ho len prerušené. Sociálnej poisťovni len do ôsmich dní odo dňa obnovenia živnosti oznámi skončenie prerušenia poistenia prostredníctvom formuláru „Registračný list fyzickej osoby“.

ZRUŠENIE ŽIVNOSTENSKÉHO OPRÁVNENIA. Ak SZČO, ktorá je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená, po skončení obdobia pozastavenia živnosti zruší živnostenské oprávnenie (v období po 31. decembri 2014), povinné sociálne poistenie jej zaniká odo dňa, od ktorého nie je oprávnená prevádzkovať živnosť, a nie je povinná odhlásiť sa z tohto poistenia v Sociálnej poisťovni. Zánik povinného sociálneho poistenia jej oznámi príslušná pobočka Sociálnej poisťovne. Ak jej však oprávnenie prevádzkovať živnosť zaniklo v období do 31. decembra 2014 a nesplnila si odhlasovaciu povinnosť, túto povinnosť je povinná splniť aj po tomto dni, pretože rozhodujúca skutočnosť (zánik povinného sociálneho poistenia) nastala v období, v ktorom platila odhlasovacia povinnosť SZČO voči Sociálnej poisťovni.

Ing. Dušan Dobšovič

§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z.

Príjmy z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu

(1) Príjmami z podnikania sú

a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,

b) príjmy zo živnosti,

c) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písmenách a) a b),

d) príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8.

(2) Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy

a) z vytvorenia diela a umeleckého výkonu vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie [§ 43 ods. 3 písm. h)], pri ktorých daňovník využil postup uvedený v § 43 ods. 14 a z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva,

b) z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním,

c) znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu,

d) z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou.

§ 39 zákona č. 461/2003 Z. z.
cit. na strane 46

Podmienky nároku na ošetrovné

(1) Poistenec má nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne

a) ošetruje choré dieťa, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, alebo...