10. 3. 2026
INFORMAČNÝ PORTÁL

 

Prenájom nehnuteľností

z daňového a účtovného hľadiska

Prenájom nehnuteľností prináša so sebou veľa daňových a účtovných otázok, či už zo strany prenajímateľov alebo nájomcov, fyzických alebo právnických osôb, podnikateľov alebo osôb, ktoré nie sú podnikateľmi. Kedy je prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov živnosťou? Môže si daňovník s príjmom z prenájmu uplatniť výdavky v preukázateľnej výške?

 

Právna úprava nájmu nebytových priestorov

je obsiahnutá v dvoch základných predpisoch. Prvým je zákon č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) v z.n.p. a druhým je zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v z.n.p. Občiansky zákonník upravuje nájomnú zmluvu všeobecne, v tých otázkach, ktoré výslovne neupravuje zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov.

Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov sa vzťahuje:

–   na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu,

–   na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.

Zmluva o nájme musí mať písomnú formu a musí obsahovať:

border-right:none;padding:0cm 0cm 0cm 0cm;margin-left:8.55pt;margin-right:

·    predmet a účel nájmu,

·    výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia,

·    čas, na ktorý sa nájom uzaviera, ak nejde o nájom na neurčitý čas.

Ak zmluva neobsahuje všetky vyššie uvedené náležitosti, je neplatná.

Príjem z prenájmu nehnuteľností

môžu mať fyzické aj právnické osoby. U právnických osôb ide vždy o zdaniteľný príjem s výnimkou príjmov rozpočtových organizácií z prenájmu a z predaja majetku zahrnuté v rozpočte zriaďovateľa okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou.

Príjem z prenájmu nehnuteľností u fyzických osôb je predmetom § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej aj ZDP). Príjem z prenájmu môže byť:

–   príjmom zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP, ak fyzická osoba má na prenájom nehnuteľností živnostenské oprávnenie,

–   príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 5 ZDP, ak ide o príjem z prenájmu nehnuteľnosti, ktorá je zaradená v obchodnom majetku tohto daňovníka,

–   príjmom z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP.

Obchodný majetok je definovaný v § 2 písm. m) ZDP. Obchodným majetkom je súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 ZDP vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, a o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala, eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11. Obchodným majetkom je aj hmotný majetok obstaraný formou finančného prenájmu.

Živnostenské oprávnenie na prenájom nehnuteľností

Činnosti spojené s prenájom nehnuteľnosti sú predmetom § 4 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

Prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov je živnosťou, ak sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom. Základnými službami sa myslia také služby, ktoré zabezpečujú riadne užívanie nehnuteľnosti, ako napríklad dodávka tepla, vody, elektrickej energie, odvoz odpadu. Poskytovanie služieb ako je stravovanie, ubytovanie a podobne, už je činnosť, na ktorú je potrebné živnostenské oprávnenie.

Živnosťou je aj prenajímanie garáží, prípadne odstavných plôch, ktoré slúžia na umiestnenie najmenej piatich vozidiel patriacich iným osobám než majiteľovi alebo nájomcovi nehnuteľnosti.

Registrácia u správcu dane

Fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná u správcu dane z titulu získania povolenia na podnikanie alebo oprávnenia na podnikanie, má povinnosť do konca kalendárneho mesiaca po plynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky prenajala nehnuteľnosť okrem pozemku, požiadať o registráciu správcu dane podľa § 49a ods. 2 ZDP. Ak fyzická osoba už je registrovaná, nemusí len z dôvodu poberania príjmov z prenájmu sa opäť registrovať.

Príjem z prenájmu u fyzických osôb, ktorý nie je živnosťou

Ak prenájom nie je živnosťou, a nejedná sa ani o prenájom nehnuteľnosti, ktorá je súčasťou obchodného majetku daňovníka s príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ZDP, prenájom je príjmom podľa § 6 ods. 3 ZDP – teda príjmom z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmu z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti.

 

Nevýhody:

Príjem z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP patrí medzi tzv. pasívne príjmy, čo znamená, že daňovník si z toho príjmu nemôže uplatniť:

1)  nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ZDP:

–   nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka,

–   nezdaniteľnú časť základu dane manželku,

–   preukázateľné zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie,

–   príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie,

–   úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami vynaložené v príslušnom zdaňovacom období v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných na základe povolenia podľa osobitného predpisu v úhrne najviac do výšky 50 eur za rok, 50 eur na manželku a 50 eur za každé vyživované dieťa.

2)  daňový bonus podľa § 33 ZDP,

3)  daňové výdavky v paušálnej výške, ako to je pri príjmoch zo živnosti a

4)  neprihliada sa na prípadnú stratu.

Výhody:

–   možnosť uplatniť si oslobodenie od dane z príjmov do výšky 500 eur podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP. Príjem z prenájmu sa posudzuje v úhrne s príjmom z príležitostných činností podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP. Ak takto vymedzené príjmy presiahnu hranicu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom,

–   príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP nepodliehajú odvodom na sociálne a zdravotné poistenie, na rozdiel od príjmov z prenájmu na základe živnostenského oprávnenia.

Vedenie účtovníctva alebo daňovej evidencie

1)  prenájom, ktorý je živnosťou

a)  uplatňovanie paušálnych výdavkoch - daňová evidencia podľa § 6 ods. 10,

b)  uplatňovanie preukázateľných výdavkoch - jednoduché alebo podvojné účtovníctvo, alebo vedenie daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP,

2)  prenájom podľa § 6 ods. 3 ZDP - jednoduché alebo podvojné účtovníctvo, alebo daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP.

Daňová evidencia podľa § 6 ods. 11 ZDP:

–   príjmy v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,

–   daňové výdavky v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňaj náležitosti účtovných dokladov,

–   hmotný a nehmotný majetok zaradený do obchodného majetku,

–   zásoby a pohľadávky,

–   záväzky.

Daňová evidencia podľa § 6 ods. 10 ZDP:

–   príjmy v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,

–   zásoby a pohľadávky.

Nehnuteľnosť v bezpodielovom vlastníctve manželov alebo v spoluvlastníctve iných osôb

Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového vlastníctva nehnuteľností, sa zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak. V tom istom pomere sa zahŕňajú do základu dane výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov (§ 4 ods. 8 ZDP).

Príjmy dosiahnuté z dôvodu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky sa podľa § 10 ods. 1 ZDP zahŕňajú do základu dane podľa ich spoluvlastníckych podielov, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnutý iný podiel.

Daňové výdavky na strane prenajímateľa

Ako bolo už spomenuté, daňovník s príjmom z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP si nemôže uplatniť výdavky v paušálnej výške. Môže si teda uplatniť výdavky v preukázateľnej výške.

Okrem toho, že výdavky musia musí spĺňať definíciu daňového výdavku, na rozsah uplatnenia daňových výdavkov vplýva aj skutočnosť, či nehnuteľnosť je zaradená v obchodnom majetku prenajímateľa.

Ak prenajímanú nehnuteľnosť daňovník nemá zaradenú v obchodnom majetku, môže si ako daňový výdavok uplatniť len výdavky na riadnu prevádzku nehnuteľnosti, ako sú výdavky na energie a výdavky na ostatné služby, súvisiace s prenájmom nehnuteľnosti. Napríklad výdavky na elektrickú energiu, teplo, dodávku vody, plynu, osvetlenie a upratovanie spoločných priestorov, výťah, odvoz smetí, televízne a rozhlasové antény, internet.

Do daňových výdavkov si nemôže uplatniť odpisy prenajímanej nehnuteľnosti alebo jej technického zhodnotenia, výdavky na opravy, poistenie nehnuteľnosti, daň z nehnuteľnosti, príspevok do fondu opráv a údržby a pod.

 

Ak má prenajímateľ nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku, môže si do daňových výdavkov uplatniť všetky vyššie spomenuté náklady a odpisy prenajímanej nehnuteľnosti. Pri odpisoch je potrebné uplatniť postup podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP, podľa ktorého odpisy hmotného majetku poskytnutého na prenájom sú daňovým výdavkom len do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie, a ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom iba z časti alebo len časť zdaňovacieho obdobia, výška odpisov sa určí podľa rozsahu a doby prenájmu tohto majetku.

Daňovým výdavkom nájomcu je nájomné

 Nájomné za prenájom nehnuteľnosti patrí medzi daňové výdavky, ktoré sú podľa § 17 ods. 19 písm. a) ZDP súčasťou základu dane len po zaplatení, pričom nájomné zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie. Daňovým výdavkom nájomcu sú podľa dohody s prenajímateľom aj výdavky na energie a ostatné súvisiace náklady týkajúce sa prenájmu. Častým problém v prípade prenájmu sú výdavky na technické zhodnotenie prenajímanej nehnuteľnosti.

Z nájomnej zmluvy by malo jasne vyplývať, aká je výška nájomného, a či investovaná suma zo strany nájomcu do budovy bude z nájomného odpočítaná, alebo ide o sumu nad rámec dohodnutého nájomného. Dôležité je tiež, či investícia zo strany nájomcu má charakter technického zhodnotenia alebo opravy.

Technické zhodnotenie prenajatého majetku vyššie ako 1 700 eur vykonané a odpisované nájomcom je podľa § 22 ods. 5 písm. d) zákona o dani z príjmov iným majetkom.

Nájomca môže odpisovať technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku, ktoré uhradil, a to vtedy ak:

–   má písomnú zmluvu s vlastníkom

–   a vlastník nezvýšil vstupnú cenu hmotného majetku o výdavky na technické zhodnotenie.

Pri odpisovaní technického zhodnotenia postupuje nájomca spôsobom ustanoveným pre hmotný majetok. Technické zhodnotenie zaradí do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený prenajatý hmotný majetok.

Záver

Či už sa z daňového hľadiska jedná o technické zhodnotenie hmotného majetku, ktoré sa do daňových výdavkov uplatňuje postupne prostredníctvom odpisov, alebo o opravu hmotného majetku, ktorá je daňovým výdavkom hneď v pnej výške, u prenajímateľa v obidvoch prípadoch ide o nepeňažný príjem, o ktorý musí upraviť základ dane z príjmov v súlade s ustanoveniami § 17 ods. 20 a 21 zákona o dani z príjmov.

Ing. Kolenová Iveta

 

§ 17 zákona č. 595/2003 Z. z.

Všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane

(19) Súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení sú

a)  kompenzačné platby vyplácané podľa osobitného predpisu u ich dlžníka,

b)  výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie,

c)  výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka, pričom u veriteľa sa takéto príjmy (výnosy) zahrnú do základu dane po prijatí úhrady,

d)  odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv najviac do výšky 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu; tento limit sa nevzťahuje na banku a pobočku zahraničnej banky, Exportno-importnú banku Slovenskej republiky, poisťovňu, pobočku poisťovne z iného členského štátu a pobočku zahraničnej poisťovne, zaisťovňu, pobočku zaisťovne z iného členského štátu a pobočku zahraničnej zaisťovne a subjekt podľa osobitného predpisu,

e   výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 ...

Aktuálne
Priame dane
Nepriame dane
Účtovníctvo
Chybiť znamená platiť
Automobil v podnikaní
Odvody a mzdy
Rady odborníkov
Praktická komunikácia
2018
Vypredané
Tlačená + e-verzia
Neprihlásený
Id
Heslo