Prekážky v práci na strane zamestnanca
Pod pojmom prekážka v práci rozumieme takú skutočnosť, ktorá niektorému z účastníkov pracovnoprávneho vzťahu (t. j. zamestnancovi alebo zamestnávateľovi) v danom okamihu dočasne znemožňuje plnenie povinností vyplývajúcich mu z pracovného pomeru. Prekážky v práci upravuje Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) ust. § 136 a nasl..
Právnymi následkami vzniku prekážky v práci na strane zamestnanca sú povinnosť zamestnávateľa počas trvania prekážky, na nevyhnutne potrebný čas, ospravedlniť dočasné neplnenie povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, t. j. povinnosť osobne vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy a v súlade s pokynmi zamestnávateľa, a v prípadoch ustanovených zákonom poskytnúť zamestnancovi aj náhradu mzdy.
Prekážky v práci na strane zamestnanca môžeme rozdeliť na
- prekážky z dôvodov všeobecného záujmu
- prekážku z dôvodu dobrovoľníckej činnosti
- prekážku z dôvodu výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy
- prekážky z dôvodu plnenia brannej povinnosti a pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl
- prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie, resp. účasti na ďalšom vzdelávaní
- dôležité osobné prekážky v práci.
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času. Pracovné voľno poskytne zamestnávateľ bez náhrady mzdy, ak Zákonník práce, osobitný predpis alebo kolektívna zmluva neustanovuje inak alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak. Zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie. Náhrada mzdy od zamestnávateľa, u ktorého je v pracovnom pomere, mu nepatrí.
Zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon funkcie v odborovom orgáne pôsobiacom u tohto zamestnávateľa za podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve a na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady po dohode so zamestnaneckou radou.
Skupinu prekážok z dôvodov všeobecného záujmu tvoria prekážky z dôvodu výkonu verejnej funkcie, prekážky z dôvodu plnenia občianskej povinnosti a prekážky z dôvodu iného úkonu vo všeobecnom záujme. Spoločnou podmienkou na vznik povinnosti zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas, a tým ospravedlniť dočasné neplnenie povinností podľa pracovnej zmluvy, najmä ospravedlniť jeho neprítomnosť v práci, je skutočnosť, že prekážka nevyhnutne zasahuje do zamestnávateľom určeného pracovného času zamestnanca.
Pod výkonom verejnej funkcie rozumieme plnenie povinností vyplývajúcich z funkcie, ktorá je vymedzená funkčným obdobím alebo časovým obdobím a obsadzovaná na základe priamej voľby alebo nepriamej voľby alebo vymenovaním podľa osobitných predpisov. Povinnosť zamestnávateľa uvoľniť zamestnanca na výkon verejnej funkcie vzniká v okamihu vzniku dôvodu na uvoľnenie, spravidla dňom určeným na základe voľby alebo vymenovania ako deň nástupu do funkcie a končí sa dňom zániku tohto dôvodu, spravidla dňom určeným v odvolaní ako deň skončenia výkonu funkcie, dňom vzdania sa funkcie alebo dňom uplynutia volebného obdobia, ak ide o funkciu obsadzovanú voľbou, alebo dňom určeným v odvolaní ako deň skončenia výkonu alebo dňom vzdania sa funkcie, ak ide o funkciu obsadzovanú vymenovaním.
Zamestnancovi, ktorý vykonáva verejnú funkciu popri plnení povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, môže byť z dôvodu výkonu verejnej funkcie poskytnuté pracovné voľno v rozsahu najviac 30 pracovných dní alebo zmien v kalendárnom roku, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak.
Ďalším druhom úkonu vo všeobecnom záujme je plnenie občianskej povinnosti. Občiansku povinnosť vo všeobecnom zmysle možno definovať ako činnosť fyzickej osoby vykonávanú na základe zákonom ustanovenej povinnosti alebo podľa spoločnosťou všeobecne ustanovených pravidiel slušného správania a dobrých mravov.
Poslednú skupinu prekážok z dôvodu všeobecného záujmu tvoria iné úkony vo všeobecnom záujme, t. j. úkony, ktoré nie sú výkonom verejnej funkcie, ani plnením občianskej povinnosti, ale ktorým Zákonník práce napriek tomu z hľadiska spoločensky uznaných a právom chránených záujmov prisudzuje obdobnú povahu a v pracovnoprávnych vzťahoch s nimi následne spája obdobné právne následky. Iným úkonom vo všeobecnom záujme je okrem iného napr.
- darovanie krvi a aferéza
- darovanie ďalších biologických materiálov
- činnosť člena zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka
- účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní
- činnosť člena horskej služby alebo inej organizovanej záchrannej skupiny počas osobnej účasti na záchrannej akcii
- činnosť člena poradného orgánu vlády Slovenskej republiky
- činnosť sprostredkovateľa alebo rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní.
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na rekondičných pobytoch, na povinných lekárskych prehliadkach a na účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní.
Zamestnávateľ ďalej poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na darovaní krvi, aferéze a darovaní ďalších biologických materiálov. Pracovné voľno patrí na nevyhnutne potrebný čas, a to za čas cesty na odber a späť a za čas na zotavenie po odbere, pokiaľ tieto skutočnosti zasahujú do pracovného času zamestnanca. Podľa charakteru odberu a zdravotného stavu darcu môže lekár určiť, že čas potrebný na jeho zotavenie sa predlžuje, a to najviac po dobu zasahujúcu do pracovného času v rámci 96 hodín od nástupu cesty na odber. Ak nedôjde k odberu, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku len za preukázaný nevyhnutne potrebný čas neprítomnosti v práci.
Zamestnávateľ môže zamestnancovi na základe jeho žiadosti poskytnúť pracovné voľno na výkon činnosti vykonávanej na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti v pracovnom čase. V tomto prípade však za čas pracovného voľna mzda ani náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí a pracovné voľno sa nepovažuje za výkon práce.
Podmienky poskytovania pracovného voľna zamestnancom na výkon dobrovoľníckej činnosti podľa osobitného predpisu možno dohodnúť aj so zástupcami zamestnancov. Mzdu ani náhradu mzdy za čas pracovného voľna zákon výslovne neumožňuje dohodnúť.
Zamestnávateľ môže zamestnancovi na základe jeho žiadosti poskytnúť pracovné voľno na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy. Ani v tomto prípade za čas pracovného voľna mzda ani náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí a pracovné voľno sa nepovažuje za výkon práce.
Ďalšou skupinou prekážok v práci na strane zamestnanca sú prekážky z dôvodu plnenia brannej povinnosti a pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl.
Ak je zamestnanec povinný dostaviť sa osobne v súvislosti s plnením brannej povinnosti na príslušný okresný úrad alebo na lekárske vyšetrenie, zamestnávateľ mu poskytne pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas. Rovnako zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas, ak je zamestnanec povinný dostaviť sa osobne do určeného vojenského útvaru ozbrojených síl na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl. Ak by mal zamestnanec nastúpiť na pravidelné cvičenie, resp. na plnenie úloh ozbrojených síl v mieste tak vzdialenom od svojho bydliska (príp. pracoviska), že cesta by trvala viac ako šesť hodín verejnou dopravou, má zamestnanec nárok na pracovné voľno v rozsahu jedného pracovného dňa. Za takto poskytnutý čas pracovného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, pričom zamestnávateľ poskytne zamestnancovi po skončení pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl náhradu mzdy najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Náklady zamestnávateľa na náhradu mzdy za poskytnuté voľno zamestnancovi v súvislosti s plnením brannej povinnosti uhradí príslušný okresný úrad v sídle kraja a náklady na náhradu mzdy za voľno poskytnuté zamestnancovi na pravidelné cvičenie alebo plnenie úloh ozbrojených síl uhradí zamestnávateľovi vojenský útvar ozbrojených síl, v ktorom zamestnanec vykonával pravidelné cvičenie alebo plnil úlohy ozbrojených síl.
Piatu skupinu prekážok v práci na strane zamestnanca predstavuje zvyšovanie kvalifikácie. Účasť zamestnanca na vzdelávaní v rámci pracovného pomeru sa môže realizovať v zásade dvoma formami, a to buď formou zvýšenia kvalifikácie alebo rozšírenia kvalifikácie, alebo formou prehĺbenia kvalifikácie, vrátane jej udržania alebo obnovenia. Prehĺbenie kvalifikácie, vrátane jej udržania alebo obnovenia sa považuje za výkon práce.
Zvýšenie kvalifikácie, vrátane jej získania alebo rozšírenia je prekážkou v práci na strane zamestnanca, počas trvania ktorej môže zamestnávateľ poskytovať zamestnancovi pracovné voľno, a to buď s nárokom na náhradu mzdy alebo bez nároku na náhradu mzdy. Náhradu mzdy zamestnávateľ poskytne zamestnancovi najmä v situácii, ak predpokladané zvýšenie kvalifikácie je v súlade s potrebou zamestnávateľa. Výška mzdy sa potom určí z priemerného zárobku zamestnanca.
Ak sa zamestnávateľ rozhodne poskytovať zamestnancovi pracovné voľno, tak ho v súlade so Zákonníkom práce poskytne najmenej
- v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní
- dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky
- päť dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky, maturitnej skúšky a absolutória
- 40 dní súhrnne na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky v jednotlivých stupňoch vysokoškolského vzdelávania
- desať dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce, diplomovej práce alebo dizertačnej práce.
V zmysle Zákonníka práce pri poskytnutí pracovného voľna zamestnancovi na vykonanie opravnej skúšky už náhrada mzdy nepatrí.
Poslednou skupinou prekážok v práci na strane zamestnanca sú dôležité osobné prekážky v práci. Dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca predstavujú situácie, v ktorých zamestnanec objektívne nemôže vykonávať prácu dohodnutú v pracovnej zmluve v určenom pracovnom čase. Z hľadiska uplatnenia dispozičného oprávnenia zamestnávateľa ide o prekážky, počas trvania ktorých vzniká buď povinnosť zamestnávateľa ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci, alebo iba možnosť ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci.
Prvú skupinu tvoria skutočnosti taxatívne vymenované v Zákonníku práce, ktorých existencia zásadne zakladá nárok zamestnanca na pracovné voľno, a to na pracovné voľno bez nároku na náhradu mzdy, alebo s nárokom na náhradu mzdy. V oboch prípadoch sa pracovné voľno poskytuje zamestnancovi v časovom rozsahu ustanovenom individuálne pre tú – ktorú prekážku.
V súlade so Zákonníkom práce zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa ust. § 166 ZP, karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa, prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca.
Zákonník práce zamestnávateľovi ukladá povinnosť poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z nasledujúcich dôvodov a v tomto rozsahu
• vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení
- pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času
- ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času
- pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času
• narodenie dieťaťa zamestnancovi, pričom pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť
• sprevádzanie
- rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času
- zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy, pričom pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku
• úmrtie rodinného príslušníka
- pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb
- pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb
- pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti, a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb
• svadba, pričom pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na jeden deň na účasť na vlastnej svadbe a pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na účasť na svadbe dieťaťa a rodiča zamestnanca
• znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec so zdravotným postihnutím, pričom pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň
• nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy, pričom pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom
• presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie, pričom pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni (ak by išlo o sťahovanie v záujme zamestnávateľa, poskytne sa zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy)
• vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru, pričom pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby a v rovnakom rozsahu sa poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z organizačných dôvodov, pričom pracovné voľno možno so súhlasom zamestnávateľa zlučovať.
Na účely poskytnutia pracovného voľna zamestnancovi za účelom jeho vyšetrenia alebo ošetrenia v zdravotníckom zariadení a za účelom sprevádzania rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie do zdravotníckeho zariadenia a sprevádzania zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni.
V prípade, ak sa spolu s pracovným voľnom poskytuje zamestnancovi aj náhrada mzdy, poskytuje sa v sume priemerného zárobku zamestnanca.
Okrem už uvedeného, je zamestnávateľ povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci počas jeho účasti na štrajku v súvislosti s uplatnením jeho hospodárskych a sociálnych práv, ktoré zamestnancovi zaručuje Ústava Slovenskej republiky. V danom prípade však zamestnancovi nepatrí mzda a ani náhrada mzdy. Ak by sa stalo, že súd právoplatne rozhodne o nezákonnosti štrajku, účasť na štrajku sa považuje za neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci.
V rámci spoločných ustanovení o prekážkach v práci Zákonník práce v prípade, ak je prekážka zamestnancovi vopred známa, ustanovuje povinnosť včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu (lehota „bez zbytočného odkladu“ znamená, že zamestnanec si má splniť svoju povinnosť voči zamestnávateľovi hneď, ako je to možné).
Daná povinnosť zamestnanca spočíva včas oznámiť zamestnávateľovi vznik prekážky, predpokladanú dĺžku jej trvania a požiadať ho o poskytnutie pracovného voľna. Uvedenú povinnosť možno označiť aj za základnú povinnosť zamestnanca súvisiacu s prekážkami na jeho strane.
Skutočnosť, že zamestnanec prekážku v práci vopred, resp. bez zbytočného odkladu neoznámil zamestnávateľovi, nemožno kvalifikovať ako neospravedlnenú neprítomnosť v práci. Uvedené sa však môže hodnotiť ako porušenie pracovnej disciplíny, spravidla ako menej závažné, ale výnimočne aj ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Pri posudzovaní tejto otázky je nutné vziať do úvahy skutočnosť, či povinnosť vopred oznámiť zamestnávateľovi vznik prekážky v práci, ktorá je zamestnancovi známa, nesplní zamestnanec, ktorého výkon práce nemá vplyv na ochranu života alebo zdravia fyzických osôb, prípadne na úlohy zamestnávateľa, alebo zamestnanec pracujúci pri zariadení, ktorého obsluha priamo súvisí s ohrozením života alebo zdravia fyzických osôb. Otázku splnenia oznamovacej povinnosti zamestnanca a v tejto súvislosti následne aj posúdenia skutočností rozhodujúcich pre konštatovanie porušenia pracovnej disciplíny treba posudzovať individuálne vo vzťahu k obsahu výkonu práce a možnosti vzniku právnych následkov porušenia oznamovacej povinnosti a k okolnostiam, za ktorých k nemu došlo.
Platí, že zamestnanec je povinný nielen prekážku v práci a jej trvanie zamestnávateľovi oznámiť, ale aj preukázať.
JUDr. Sandra Mrukviová Tomiová








