Prejednávanie odvolania

daňového subjektu

Podanie odvolania v daňovom konaní je podstatnou právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje začatie odvolacieho konania. Tým sa zároveň odkladá právoplatnosť takéhoto rozhodnutia. Preto je nevyhnutné, aby podané odvolanie spĺňalo všetky náležitosti z formálnej a aj obsahovej stránky a taktiež aby bol dodržaný postup správcu dane a odvolacieho finančného orgánu pri preskúmavaní podaného odvolania daňového subjektu. Ako postupuje správca pri preskumávaní odvolania?

Postup správcu dane pri preskúmavaní odvolania

Odvolacie konanie je predmetom právnej úpravy zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), v ktorom sa upravuje jednak aspekt náležitostí odvolania podaného daňovým subjektom a taktiež aspekt postupu prvostupňového správcu dane, ktorému bolo odvolanie podané a postup odvolacieho orgánu.

Odvolanie je možné

podľa § 72 ods. 1 daňového poriadku možné podať len za predpokladu, že jeho podanie nevylučuje daňový poriadok a za predpokladu, že sa jeho podania subjekt nevzdal v konkrétnom prípade. Platí, že voči každému prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane nemožno podať odvolanie.

Podľa § 29 ods. 3 daňového poriadku nemožno proti rozhodnutiu správcu dane o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty podať opravné prostriedky, teda ani odvolanie. Podľa § 95 ods. 6 daňového poriadku nemožno proti rozhodnutiu o odložení daňovej exekúcie podať opravné prostriedky.

V prípade vzdania sa odvolania daňovým subjektom je tak možné urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, o čom urobí správca dane v zápisnici záznam, pričom daňový poriadok ani demonštratívnym výpočtom neustanovuje obsahové náležitosti takéhoto vzdania sa možnosti podať odvolanie.

Odvolanie sa podáva zásadne orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal

teda prvostupňovému finančnému orgánu. Prvostupňovým správcom dane môže byť podľa § 4 ods. 1 daňového poriadku daňový úrad, colný úrad alebo obec, závisí od toho, ktorému z týchto správcov dane priznávajú osobitné právne predpisy oprávnenie rozhodovať v daňovom konaní.

Tak napríklad pokiaľ ide o niektorú z miestnych daní podľa § 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, kam patrí aj daň z nehnuteľností, bude príslušným správcom dane na vydanie prvostupňového rozhodnutia v daňovom konaní príslušná obec, ktorá je na to oprávnená. Pokiaľ sa rozhodne daňový subjekt podať odvolanie proti rozhodnutiu vydanom obcou, tak musí odvolanie podať na túto obec, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala.

Pri správe daní a poplatkov môže dôjsť k tomu, že daňový subjekt podá odvolanie nesprávne na odvolací orgán, ktorým je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. V takomto prípade je tento odvolací orgán povinný takéto odvolanie odoslať príslušnému správcovi dane, medzičasom však plynie odvolacia lehota, čím sa odvolávajúci sa daňový subjekt dostáva do rizika jej premeškania, čo môže mať pre neho podstatne nepriaznivé právne následky. Uplynutím odvolacej lehoty sa totiž rozhodnutie správcu dane stáva právoplatným a je možné proti nemu použiť len mimoriadne opravné prostriedky. Príslušný daňový subjekt premeškaním odvolacej lehoty stráca možnosť preskúmania prvostupňového rozhodnutia správcu dane v daňovom konaní.

Proti rozhodnutiu o zastavení daňového exekučného konania je možné podať odvolanie v odvolacej lehote

podľa § 96 ods. 3 daňového poriadku, a to do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Odvolanie nemá odkladný účinok.

Písomné vyhotovenie rozhodnutia musí byť daňovému subjektu doručené podľa daňového poriadku a až od tohto riadneho doručenia je možné počítať plynutie odvolacej lehoty. Predovšetkým musia byť striktne dodržané prípady, keď je potrebné doručiť písomnosť daňovému subjektu do vlastných rúk. Pokiaľ nebolo takéto doručenie dodržané a písomnosť prebrala osoba, ktorá na to nebola oprávnená, tak nejde o právne relevantné doručenie v konkrétnom prípade.

Vzhľadom na veľký význam podania odvolania pre daňový subjekt, ktorého sa prvostupňové rozhodnutie správcu dane týka, je podstatnou obsahovou náležitosťou rozhodnutia vydaného v daňovom konaní podľa § 63 ods. 3 písmena e) daňového poriadku aj poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku.

Taktiež daňový poriadok ustanovuje, že pokiaľ chýba v rozhodnutí poučenie o odvolaní alebo v rozhodnutí bolo nesprávne uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, alebo ak bola skrátená lehota na podanie odvolania alebo nie je v poučení určená lehota vôbec, odvolanie možno podať do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia; to neplatí, ak rozhodnutie podľa daňového poriadku nemusí obsahovať poučenie.

Pokiaľ je v rozhodnutí určená na podanie odvolania lehota dlhšia ako v tomto zákone, platí lehota uvedená v rozhodnutí.

Odvolanie v daňovom konaní musí obsahovať

popri všeobecných náležitostiach, ktoré musí obsahovať každé podanie v daňovom konaní, aj špecifické náležitosti, ktoré ustanovuje daňový poriadok. Ide pritom o tieto náležitosti, ktoré sú ustanovené v § 72 ods. 4 daňového poriadku kogentnou právnou normou a taxatívnym právnym výpočtom:

presné označenie správcu dane, ktorému je odvolanie adresované,

presné označenie subjektu, ktorý odvolanie podáva,

presné označenie rozhodnutia, ktoré je rozhodnutím odvolávajúceho sa subjektu napadnuté,

dôvody, prečo bolo odvolanie podané, teda prečo sa odvolávajúci daňový subjekt dovoláva preskúmania vydaného rozhodnutia v daňovom konaní,

jednotlivé dôkazné prostriedky, ktoré preukazujú tvrdenia daňového subjektu uvedené v odvolaní, pokiaľ sa nenamieta len rozpor s právnym poriadkom. Pokiaľ je to možné, tak daňový subjekt predloží listinné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,

návrh, akým spôsobom má podľa názoru daňového subjektu – odvolávajúceho sa, odvolací orgán rozhodnúť, teda či len zruší napadnuté rozhodnutie vydané v daňovom konaní, alebo ho má pozmeniť a akým spôsobom.

Napríklad pokiaľ sa odvolaním domáha daňový dlžník zrušenia daňovej exekučnej výzvy z dôvodu, že vec, ktorá má byť exekvovaná mu nepatrí alebo patrí inej osobe, nielenže musí túto skutočnosť uviesť vo svojom odvolaní, ale musí predložiť aj dôkazné prostriedky, napríklad list vlastníctva, ktorým preukáže, že stavbu alebo pozemok vlastní niekto iný a navrhovaná exekúcia je preto neprípustná a nemožno ju vykonať. Pokiaľ by neboli doplnené dôkazné prostriedky, mohol by to správca dane kvalifikovať v podobe neúplného odvolania.

Taktiež je veľmi podstatné, aby odvolávajúci sa daňový subjekt uviedol presný opis skutkového stavu, teda v akej podobe prebiehalo prvostupňové daňové konanie, následne doložil dôkazné prostriedky a uviedol, akým spôsobom má odvolací orgán revidovať napadnuté prvostupňové rozhodnutie vydané v daňovom konaní.

Súčasťou odvolacieho konania je aj samostatné dokazovanie

ktorého cieľom je nielen vykonať dôkazné prostriedky, ktoré odvolávajúci sa subjekt uviedol v predloženom odvolaní, ale zabezpečiť aj výkon iných dôkazných prostriedkov potrebných pre priebeh a rozhodnutie v odvolacom daňovom konaní.

Pri dôkaznom konaní v rámci odvolacieho konania odvolací daňový orgán pristupuje k posúdeniu, čo je možné považovať za dôkaz s extenzívnym výkladom, teda za dôkaz uzná všetko, čo prispeje k objasneniu skutkového stavu predmetnej veci, teda uzná za dôkazný prostriedok aj taký, ktorý daňový poriadok výslovne neustanovuje, ale má dôkaznú hodnotu. Pritom sa vychádza z toho, že výpočet jednotlivých dôkazných prostriedkov, ktoré sú uvedené v § 24 ods. 4 daňového poriadku, je len demonštratívny a správca dane musí sám zvážiť, ktoré dôkazné prostriedky vykoná. Častými dôkaznými prostriedkami v daňovom konaní sú napríklad výpoveď svedka, znalecký posudok, prípadne listiny, ktoré majú dôkaznú výpovednú hodnotu.

Prvou podstatnou úlohou prvostupňového správcu dane, ktorému bolo odvolanie riadne doručené, je posúdenie toho, či podané odvolanie spĺňa tieto, daňovým poriadkom ustanovené obsahové náležitosti, ktoré musia byť rešpektované.

Pokiaľ podané odvolanie nemá všetky obsahové náležitosti

tak správca dane, ktorému bolo odvolanie doručené, vyzve daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením.

Pokiaľ daňový subjekt nedostatky odvolania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným správcom dane, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania.

Pokiaľ bolo odvolanie podané osobou podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku, ktoré majú povinnosť doručovať písomnosti správcovi dane elektronickými prostriedkami, použijú sa uvedené ustanovenia daňového poriadku na nedostatky v doručovaní odvolania elektronickými prostriedkami primerane.

Pokiaľ účastník konania vezme odvolanie späť, nemôže podať v tej istej veci nové odvolanie. Oznámenie o späťvzatí odvolania musí byť podané písomne alebo ústne do zápisnice. Za deň späťvzatia odvolania sa považuje deň spísania zápisnice o späťvzatí odvolania alebo deň, keď bolo oznámenie o späťvzatí odvolania doručené správcovi dane. Tým dňom je odvolacie konanie zastavené a rozhodnutie nadobúda právoplatnosť. Ak sú v dobe od podania odvolania do jeho späťvzatia vykonané prvostupňovým orgánom v konaní úkony, späťvzatím odvolania sa nezrušujú a možno ich využiť v ďalšom konaní.

Riadne a včas podané odvolanie má odkladný účinok, ak daňový poriadok neustanovuje inakšiu právnu úpravu. Tak napríklad proti rozhodnutiu o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k zálohu daňového dlžníka je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, odvolanie však nemá odkladný účinok. Ide teda o špecifickú právnu úpravu odkladného účinku odvolania.

Postup prvostupňového správcu dane po podaní odvolania

Pokiaľ spĺňa odvolanie podané daňovým subjektom všetky náležitosti ustanovené v § 72 ods. 4 daňového poriadku a bolo podané v ustanovenej odvolacej lehote, tak správca dane zváži, či o ňom rozhodne v rámci autoremedúry. Podľa § 73 ods. 1 daňového poriadku prvostupňový správca dane môže rozhodnúť o odvolaní, ale len za predpokladu, že mu v plnom rozsahu vyhovie. Taktiež platí, že proti takémuto rozhodnutiu nemožno podať ďalšie odvolanie.

Pritom daňový poriadok neustanovuje špecifické obsahové náležitosti rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o podanom odvolaní v rámci autoremedúry. Platí preto, že na obsahové náležitosti takéhoto rozhodnutia sa vzťahuje § 63 ods. 3 daňového poriadku, s tým, že takéto rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie, nakoľko sa ním rozhoduje o opravnom prostriedku a navrhovateľovi sa vyhovelo v plnom rozsahu. Taktiež je dôležité, aby prvostupňový správny orgán vyhovel odvolávajúcemu sa daňovému subjektu v plnom rozsahu, čo je daňovým poriadkom ustanovená obligatórna podmienka pre uplatnenie autoremedúry.

Pokiaľ prvostupňový správca dane, ktorému bolo odvolanie doručené, nerozhodne o ňom a nevyhovie odvolaniu v plnom rozsahu

tak postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí daňový subjekt. Odvolacím finančným orgánom je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. V rámci odvolacieho konania prebieha aj dôkazné konanie, ktoré je však zamerané na preukázanie jednotlivých tvrdení, ktoré odvolávajúci sa daňový subjekt konštatuje vo svojom odvolaní.

Predkladacia správa obsahuje podľa § 73 ods. 3 daňového poriadku predovšetkým:

zhrnutie výsledkov doplneného daňového konania,

stanovisko ku všetkým dôvodom odvolania,

návrh na výrok rozhodnutia o odvolaní.

Zhrnutie výsledkov doplneného daňového konania

Prvostupňový správca dane si môže od odvolávajúceho daňového subjektu vyžiadať ešte určité doplňujúce údaje, aby mohol zvážiť, či rozhodne v rámci autoremedúry. Tieto doplňujúce údaje pritom môžu mať charakter dôkazov využiteľných v daňovom konaní.

Taktiež si správca dane môže vyžadovať predloženie písomností, ktorými sa preukazuje právny nárok daňového subjektu na dodatočnú úpravu daňovej povinnosti v konkrétnom prípade. Tak napríklad môže ísť o písomnosti, ktorými sa zakladá právny nárok na úľavu alebo oslobodenie od daňovej povinnosti daňového subjektu.

V kontexte uvedeného je možné vyvodiť záver, že prvostupňový správca dane môže v čase od doručenia odvolania až do jeho postúpenia odvolaciemu orgánu viesť dôkazné konanie, v rámci ktorého si môže získavať podklady pre rozhodovanie o podanom odvolaní v rámci autoremedúry alebo za účelom nadobudnutia určitých vysvetlení zameraných na preukázanie skutočností uvedených v odvolaní.

Stanovisko ku všetkým dôvodom odvolania

Podľa § 72 ods. 4 daňového poriadku musí odvolávajúci sa daňový subjekt v podanom odvolaní uviesť jednotlivé dôvody podania takéhoto odvolania. Prvostupňový správca dane pritom v predkladacej správe adresovanej odvolaciemu orgánu musí zaujať stanovisko ku všetkým dôvodom, ktoré sú uvedené odvolávajúcim sa daňovým subjektom v podanom odvolaní. Pritom môže ísť o skutkové právne dôvody, ktoré sa môžu týkať výšky daňovej povinnosti či jednotlivých aspektov špecifického daňového konania, prípadne iných právnych dôvodov, ktoré sa týkajú nesprávneho právneho postupu správcu dane v prvostupňovom daňovom konaní.

Tak napríklad odvolávajúci sa daňový subjekt môže v odvolaní namietať protiprávnosť postupu prvostupňového správcu dane v tom, že neumožnil vykonať v dôkaznom konaní navrhnutý dôkazný prostriedok, ktorý mal právne relevantný význam pre predmet rozhodovania v daňovom konaní, čím mohlo podľa odvolávajúceho sa daňového subjektu dôjsť k nedostatočnému zisteniu a objasneniu skutkového stavu veci v daňovom konaní.

Návrh na výrok rozhodnutia o odvolaní

Vzhľadom na to, že odvolávajúci sa daňový subjekt má právo navrhnúť, akým spôsobom má odvolací orgán rozhodnúť, tak takéto oprávnenie má aj prvostupňový správca dane, ktorý navrhne odvolaciemu orgánu, akým spôsobom má o odvolaní rozhodnúť. Vzhľadom na to, že ide o odvolanie proti jeho rozhodnutiu vydanému v daňovom konaní a v autoremedúre nevyhovel v plnom rozsahu odvolávajúcemu sa daňovému subjektu, tak je dôvodný predpoklad, že prvostupňový správca dane bude navrhovať, aby odvolací orgán podané odvolanie zamietol, a teda mu nevyhovel v konkrétnom prípade.

Prvostupňový správca dane podané odvolanie zamietne, ak:

je neprípustné,

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie.

Ide pritom o taxatívny výpočet prípadov, pričom daňový poriadok neustanovuje výslovne, že prvostupňový správca dane má zamietnuť podané odvolanie rozhodnutím. Ustanovuje však, že prvostupňový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie odvolania.

Neprípustnosť podaného odvolania

Podľa daňového poriadku je odvolanie neprípustné, ak:

je podané po určenej lehote, pričom platí buď všeobecná odvolacia lehota podľa § 72 ods. 3 daňového poriadku alebo iná, daňovým poriadkom špecificky ustanovená odvolacia lehota,

nebolo podané oprávnenou osobou,

smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia.

Uvedený výpočet prípadov, kedy je podané odvolanie neprípustné, je uvedený v daňovom poriadku taxatívne, teda ho nemožno zužovať a ani rozširovať a musí byť jednoznačne rešpektovaný.

Rozhodnutia, proti ktorým sa nemožno odvolať

V rámci svojich ustanovení rozlišuje daňový poriadok prvostupňové rozhodnutia správcu dane, proti ktorým je možné sa odvolať buď vo všeobecnej alebo špecifickej odvolacej lehote alebo rozhodnutia, proti ktorým sa nemožno odvolať.

Tak napríklad podľa § 57 ods. 6 daňového poriadku proti rozhodnutiu prvostupňového správcu dane o odklade platenia dane alebo rozhodnutiu o platení dane v splátkach nemožno podať odvolanie. Rovnako nemožno použiť odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane o predĺžení lehoty, pokiaľ osobitný právny predpis neustanovuje inú právnu úpravu. Taktiež proti rozhodnutiu správcu dane o odpustení zmeškanej lehoty nemožno § 29 ods. 3 daňového poriadku použiť odvolanie.

Pokiaľ podané odvolanie smeruje proti takémuto rozhodnutiu, ktoré nemožno podľa daňového poriadku napadnúť odvolaním, tak ho prvostupňový správca dane musí zamietnuť v konkrétnom prípade.

Ak vyplýva z povahy veci, že odvolanie môže podať niekoľko daňových subjektov, a ak sa odvolá len niektorý z nich, vyrozumie o tom správca dane ostatné dotknuté daňové subjekty a vyzve ich, aby sa k podanému odvolaniu v ním určenej lehote vyjadrili. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Na vyjadrenie doručené po určenej lehote sa v ďalšom konaní neprihliada. Zmena daňovej povinnosti vyplývajúca z rozhodnutia o odvolaní sa vzťahuje na všetky daňové subjekty v konkrétnom prípade.

V odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým bol vyrubený rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať, alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, možno napadnúť len tento rozdiel. Takýmto osobitným právnym predpisom môže byť napríklad zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, v prípade ktorého je potrebné uplatniť špecifickú právnu úpravu uvedenú v § 72 ods. 9 daňového poriadku, ktorá sa týka uplatniteľného právneho nároku, ktorý si môže nárokovať odvolávajúci sa daňový subjekt v podanom odvolaní.

Pokiaľ dôjde k postúpeniu podaného odvolania odvolaciemu orgánu, teda prvostupňový správca dane nerozhodne o odvolaní v rámci autoremedúry alebo podané odvolanie nezamietne, a ten rozhodnutie prvostupňového správcu dane zruší a vráti mu vec na opakované konanie, je podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku príslušný prvostupňový správca dane právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný a musí ho rešpektovať.

Ide o princíp viazanosti následnej rozhodovacej činnosti prvostupňového správcu dane právnym názorom odvolacieho orgánu, čím sa má zabezpečiť ucelenosť rozhodovania inštitúcií finančnej správy. Podľa § 74 ods. 6 daňového poriadku rozhodnutie odvolacieho orgánu nemusí obsahovať odôvodnenie len v tom prípade, keď sa ním odvolávajúcemu sa subjektu vyhovuje v celom rozsahu. Preto je možné konštatovať, že rozhodnutie odvolacieho orgánu obsahuje odôvodnenie, v ktorom je vyjadrený aj právny názor tohto orgánu. Rozhodnutie odvolacieho orgánu musí obsahovať všeobecné náležitosti rozhodnutia vydaného v daňovom konaní uvedené v § 63 ods. 3 daňového poriadku, ktoré sú tam uvedené taxatívnym právnym výpočtom. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. 

Podľa § 74 ods. 7 daňového poriadku proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu nemožno podať odvolanie; proti rozhodnutiu ministra nie sú prípustné opravné prostriedky.

Taktiež odvolací finančný orgán podané odvolanie zamietne ak

je neprípustné,

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie.

Ide pritom o taxatívny výpočet prípadov, pričom daňový poriadok neustanovuje výslovne, že odvolací orgán má zamietnuť podané odvolanie rozhodnutím. Ustanovuje však, že odvolací orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie odvolania.

Rozhodnutie vydané v daňovom konaní správcom dane, ktorému bola vec odvolacím orgánom vrátená na opakované prejednanie a rozhodnutie je možné opakovane napadnúť odvolaním, nakoľko sa nestalo právoplatným rozhodnutím vydaným v daňovom konaní.

Podanie odvolania v daňovom konaní je podstatným právnym úkonom odvolávajúceho sa daňového subjektu, nakoľko sa ním spúšťa odvolacie konanie v konkrétnom prípade. Preto je nevyhnutné, aby podané odvolanie obsahovalo jednotlivé náležitosti, ktoré ustanovuje daňový poriadok a bol dodržaný postup prvostupňového správcu dane pri jeho posudzovaní a rozhodovaní o ňom.

§ 63 zákona č. 563/2009 Z. z.
Daňový poriadok

Rozhodnutie

(1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

(3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať

a)  označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,

b)  číslo a dátum rozhodnutia,

c)  meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu,

d)  výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci ...