Predvolanie a predvedenie svedka

Svedecká výpoveď je podstatným dôkazom v daňovom konaní a zároveň aj podklad pre rozhodnutie. Odopretie svedeckej výpovede je procesným úkonom svedka, ktorý je možný len v špecifickom prípade, taktiež je potrebné zohľadňovať aj osobitnú právnu úpravu. Aké sú predpoklady predvolania a predvedenia svedka?

Svedok musí vypovedať pravdivo a byť správcom dane poučený

Svedok pritom ale nemôže byť vypočúvaný o jednotlivých tajomstvách, ktoré sú taktiež predmetom osobitnej právnej úpravy. Svedok je na daňové konanie riadne predvolaný. Pokiaľ nastanú právne skutočnosti dané právnym poriadkom, môže byť svedok aj predvedený.

Právne predpoklady pre odopretie svedeckej výpovede

Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „daňový poriadok“) svedok môže v daňovom konaní odoprieť svedeckú výpoveď, pokiaľ by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám. Spojenie „trestné stíhanie“ je predmetom trestného práva, pričom jeho právne určenie je potrebné hľadať v Trestnom poriadku. Proces začatia trestného stíhania je predmetom § 199 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v z.n.p., ktorý je osobitnou právnou úpravou. Trestné stíhanie je tam vymedzené ako štádium trestného konania, ktoré začne policajt vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania. Pokiaľ sa začne trestné stíhanie voči konkrétnej osobe, táto sa z podozrivej zmení na obvinenú.

V prípade výkladu pojmu „blízka osoba“ je potrebné použiť § 116 a § 117 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v z.n.p., pričom ide o všeobecne použiteľný výklad aj v daňovom práve. Pritom platí, že pri výklade pojmu „blízka osoba“ je potrebné použiť extenzívny výklad a za blízku osobu považovať nielen rodinných príslušníkov svedka v priamom a pobočnom príbuzenskom rade a manžela/manželku, ale aj druha alebo družku svedka, nakoľko ujmu týchto osôb by svedok mohol považovať za svoju vlastnú.

Výpoveď svedka je dôležitý procesný úkon o ktorom sa spisuje zápisnica, v ktorej sa konštatuje, že svedok v daňovom konaní bol poučený podľa § 25 ods. 2 daňového poriadku, čo svedok následne podpisom zápisnice aj potvrdí. Pritom daňový poriadok neustanovuje, akou formou sa má poučenie svedka pred jeho výpoveďou realizovať a preto postačuje aj ústne poučenie svedka, správca dane však v prípade pochybností musí preukázať, že svedka náležite pred jeho výpoveďou poučil ohľadom priebehu svedeckej výpovede podľa daňového poriadku v celom rozsahu.

Podľa § 25 ods. 2 daňového poriadku platí, že správca dane je povinný poučiť svedka pred vypočutím o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.

Jednotlivé prípady, keď ide o utajované skutočnosti

Podľa § 25 ods. 3 daňového poriadku svedok nesmie byť vypočúvaný o skutočnostiach, ktoré sú utajovanými skutočnosťami alebo na ktoré sa vzťahuje zákonom uznaná alebo uložená povinnosť mlčanlivosti, iba ak by bol povinnosti zachovávať tajomstvo alebo mlčanlivosť zbavený príslušným orgánom alebo tým, v záujme koho túto povinnosť má v danom prípade. Preto nemožno svedka zbaviť všeobecne právnej povinnosti zachovávať tajomstvo alebo uloženú povinnosť mlčanlivosti, je to možné len pre konkrétny prípad.

Právna úprava utajovaných skutočností je predmetom zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom podľa § 2 písm. a) tohto zákona utajovanou skutočnosťou je informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem SR treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (ďalej len „neoprávnená manipulácia“) a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví svojim nariadením vláda SR.

Svedok nesmie poskytnúť svedeckú výpoveď v daňovom konaní, pokiaľ by tým sprístupnil aj bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo porušil zákonom výslovne uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, okrem prípadu, že by ho tejto povinnosti zbavil príslušný orgán alebo ten, v prospech koho takúto povinnosť svedok má uloženú. Tak napríklad v prípade príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky ich môže zbaviť mlčanlivosti minister obrany SR.

Jednotlivé právne skutočnosti, ktoré tvoria podstatu tajomstiev, ktorých vyzradenie zakazuje daňový poriadok ustanovuje osobitná právna úprava. Osobitná právna úprava síce neustanovuje konkrétne prípady, prípadne informácie, ktoré tvoria dané tajomstvo, ale existujú všeobecné ustanovenia, ktoré určujú, čo je potrebné za skutočnosti, ktoré spadajú pod dané tajomstvo považovať.

V prípade bankového tajomstva platí ustanovenie § 91 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Informácie, ktoré tvoria daňové tajomstvo sú ustanovené v § 11 ods. 1 daňového poriadku podľa ktorého daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Za daňové tajomstvo sa nepovažuje informácia, ktorá bola alebo je verejne prístupná, a informácia o tom, či prebieha alebo prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konanie. Pritom v § 11 ods. 5 daňového poriadku je taxatívnym právnym výpočtom ustanovené, čo nemožno považovať za porušenie povinnosti zachovávať daňové tajomstvo. Určenie obchodného tajomstva je predmetom § 17 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. ObchZ, pričom uvedené sa vzťahuje aj na daňovú správu.

Podľa § 25 ods. 5 daňového poriadku platí, že správca dane môže uskutočniť vypočutie svedka prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie; podmienky a podrobnosti o spôsobe vypočutia uverejní finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle.

Predvedenie svedka v daňovom konaní

Vzhľadom na to, že podľa § 20 ods. 2 daňového poriadku možno predviesť predvolanú osobu, ak sa bez ospravedlnenia nedostaví, tak je predvolanie procesným úkonom správcu dane, ktorý musí predchádzať predvedeniu svedka.

Predvolanie subjektu/svedka

Podľa § 20 ods. 1 daňového poriadku správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť na daňovom konaní je nevyhnutná. Prípady, kedy je osobná účasť danej osoby na daňovom konaní nevyhnutná daňový poriadok ani demonštratívne neustanovuje a preto je na úvahe správcu dane, či danú osobu predvolá. Správca dane predvolá osobu napríklad vtedy, keď potrebuje od nej určité informácie, doplňujúce podklady, vysvetlenia, môže isť aj o svedka, znalca, prípadne iné subjekty.

Podľa § 20 ods. 1 daňového poriadku musí z pohľadu obsahového, každé predvolanie obsahovať upozornenie na právne následky nedostavenia sa daného subjektu na predvolanie. Právnym následkom nedostavenia sa na predvolanie môže byť predvedenie, prípadne uloženie pokuty v daňovom konaní. Predvolanie by však malo obsahovať aj údaj o tom, kto je predvolaný a tiež údaj o čase a mieste, kde sa má predvolaný subjekt dostaviť, prípadne za akým účelom, napríklad za účelom svedeckej výpovede. Pokiaľ je potrebné, aby si predvolaný subjekt niečo so sebou priniesol, napríklad vec potrebnú pre daňové konanie, upovedomí správca dane o tom predvolaný subjekt v predvolaní.

Podstatné pre právnu relevanciu predvolania je aj dodržanie ustanoveného formálneho postupu, podľa ktorého predvolanie musí byť danej osobe doručené do vlastných rúk. Proces doručovania do vlastných rúk špecificky pre daňové konanie ustanovuje § 31 daňového poriadku. Podľa § 31 ods. 1 písm. a) daňového poriadku do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, o ktorých tak výslovne ustanovuje daňový poriadok, čo v prípade predvolania ustanovuje § 20 ods. 1 daňového poriadku v tomto prípade.

Pokiaľ predvolanie spĺňa všetky uvedené obsahové náležitosti, tak má predvolaný subjekt právnu povinnosť dostaviť sa ku správcovi dane a vykonať procesný úkon, ktorý je potrebný pre riadny priebeh daňového konania. Pritom daňový poriadok neustanovuje právny prostriedok, ktorý by mohol predvolaný subjekt uplatniť voči predvolaniu, napríklad pokiaľ je toho názoru, že predvolanie je nesprávne a nezákonné, nemôže použiť odvolanie.

Pokiaľ sa predvolávaný subjekt nemôže dostaviť na predvolanie správcu dane zo závažných dôvodov alebo z iných dôvodov hodných osobitného zreteľa, tak sa môže ospravedlniť správcovi dane, ktorý posúdi, či sú dôvody pre nedostavenie sa na predvolanie, a neúčasť na predvolaní môže ospravedlniť. Spojenie „závažné dôvody“ a ani „dôvody hodné osobitného zreteľa“ daňový poriadok ani demonštratívne neustanovuje a neobsahuje ani splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacej právnej úpravy a preto je na úvahe správcu dane, či závažnosť dôvodov uzná a neúčasť predvolanej osoby ospravedlní.

Uvedené ospravedlnenie neúčasti subjektu nemusí mať formu rozhodnutia správcu dane vydaného v daňovom konaní, daňový poriadok ju nepredpisuje, preto postačuje, keď správca dane oznámi listom, že ospravedlňuje neúčasť predvolanej osoby na danom úkone a buď ju už predvolávať nebude alebo ju predvolá na iný termín.

Pre priebeh daňového konania je však veľmi podstatné, aby daňový subjekt alebo svedok mal riadne preukázané, že sa riadne správcovi dane ospravedlnil. V prípade ospravedlnenia je potrebné aj doložiť listiny alebo iné podklady, ktorými daný predvolávaný subjekt dokladuje svoje ospravedlnenie. Týmto sa zvyšuje šanca, že neúčasť predvolávaného subjektu správca dane ospravedlní, nakoľko na ospravedlnenie neúčasti na procesnom úkone nemá predvolaný subjekt právny nárok podľa právnej úpravy.

Fyzická osoba môže byť predvolaná napríklad za účelom predloženia listiny, ktorá má význam pre daňové konanie, napríklad na predloženie účtovnej evidencie, za účelom predloženia veci, ktorá má význam pre priebeh daňového konania, ale aj za účelom poskytnutia doplňujúcich podkladov, vysvetlení alebo výpovede. V určitých prípadoch nemôže procesný úkon urobiť voči správcovi dane iná osoba, napríklad len svedok, ktorý bol osobne účastný pri určitej udalosti, môže byť predvolaný za účelom poskytnutia svedeckej výpovede. Preto správca dane individuálne posúdi, či je potrebné danú osobu opakovane predvolávať alebo sa dá jej účasť nahradiť inou osobou, predvolávajú sa však osoby, ktorých osobná účasť v daňovom konaní je potrebná.

Predvedenie subjektu/svedka

Predvedenie je v kontexte uvedeného právnym inštitútom donucovacieho charakteru, ktorý predstavuje vážny zásah do práv a oprávnených záujmov subjektu/svedka a preto je nevyhnutné dodržať jednotlivé predpoklady pre použitie tohto právneho inštitútu.

Podľa § 25 ods. 1 daňového poriadku je svedok povinný dostaviť sa pred správcu dane a poskytnúť svedeckú výpoveď. Pokiaľ tak neučiní, môže správca dane zabezpečiť jeho predvedenie. Ide teda o špecifické ustanovenie, ktoré umožňuje predviesť svedka, ktorého svedecká výpoveď je podstatná pre priebeh daňového konania.

V prvom rade musí predvedenie spĺňať princíp zákonnosti/právnej súladnosti, teda musí byť v súlade s právnym poriadkom, a to nielen daňovým poriadkom, ale aj osobitnou právnou úpravou, ktorá sa na predvedenie subsidiárne vzťahuje.

Predvedenie môže realizovať len ten orgán, ktorý je na to výslovne oprávnený

Preto dožiadanie Policajnému zboru SR, colnému úradu alebo Kriminálnemu úradu finančnej správy môže podať len vecne a miestne príslušný správca dane, ktorý má oprávnenie na daný procesný úkon v daňovom konaní. Pokiaľ by dožiadanie na predvedenie podal danému subjektu iný, nepríslušný správca dane, išlo by o neoprávnený postup, čo by malo za následok nezákonnosť predvedenia a subjekt, ktorý bol takto predvedený by mal právo brániť sa prostredníctvom žalobného návrhu v danom prípade.

Samotné predvedenie musí byť realizované na osobe, ktorá sa neospravedlnila a nedostavila pred príslušného správcu dane, ktorý ju predvolal. Pokiaľ nedošlo ku kumulatívnemu naplneniu jednotlivých dôvodov potrebných pre predvedenie, tak išlo o použite predvedenia voči nesprávnej osobe a došlo k protiprávnemu konaniu správcu dane v danom prípade.

Pri predvedení musí byť striktne dodržaný princíp primeranosti, teda donucovacie prostriedky nemôžu byť v zjavnom nepomere s účelom, ktorý sa ich použitím sleduje a ktorým je zabezpečenie účasti osoby na procesnom úkone v daňovom konaní. Uvedený princíp sa vzťahuje predovšetkým na správnu kombináciu a voľbu donucovacích prostriedkov príslušníkmi subjektu realizujúceho predvedenie, ktorí musia voliť donucovacie prostriedky podľa individuálneho prípadu. Postup subjektov realizujúcich predvedenie svedka je právne preskúmateľný súdom.

V prípade predvedenia platí princíp prezumpcie správnosti aktu inštitúcie verejnej moci,

ktorý predpokladá, že akt štátneho donútenia je zákonný, kým sa nepreukáže, že nebol, z čoho vyplýva, že predvedený subjekt sa voči právnemu aktu predvedenia nemôže brániť svojpomocne. Predvedený subjekt teda nemôže fyzicky napadnúť príslušníka Policajného zboru, ktorý ho predvádza pred správcu dane, ale musí sa tomuto aktu donútenia podrobiť. Pokiaľ je predvedený subjekt právneho názoru, že zasahujúci príslušník Policajného zboru ho nezákonne predviedol, môže až následne použiť možnosti právnej ochrany, ktorými sú podanie trestného oznámenia alebo žaloby na súd.

Pokiaľ je správcom dane obec, podľa § 20 ods. 3 daňového poriadku požiada o predvedenie Policajný zbor, pokiaľ je správcom dane daňový úrad alebo colný úrad, predvedie požadovanú osobu popri Policajnom zbore aj príslušný colný úrad alebo Kriminálny úrad finančnej správy.

V prípade, že sa nedodržia kumulatívne jednotlivé predpoklady predvedenia, ktoré ustanovuje daňový poriadok a aj osobitná právna úprava platí, že išlo o nezákonný postup, v dôsledku ktorého mohla vzniknúť subjektu/svedkovi škoda alebo ujma, ktorej náhradu môže daný subjekt/svedok požadovať.

V prípade ujmy alebo škody, ktorá bola spôsobená nezákonným predvedením v daňovom konaní možno požadovať jej náhradu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý umožňuje nárokovať si náhradu ujmy alebo škody, ktorá protiprávnym konaním orgánu verejnej moci danému subjektu vznikla. Správca dane totiž koná vo verejnom záujme a je finančnou inštitúciou.

Upozornenie

Správca dane môže, ale nemusí pristúpiť k predvedeniu svedka, v § 20 ods. 2 daňový poriadok poníma predvedenie ako fakultatívny právny inštitút.

Predvedenie musí prebehnúť v súlade s daňovým poriadkom a aj osobitnou právnou úpravou. V prípade, že predvedenie sa realizuje Policajným zborom SR, tak touto osobitnou právnou úpravou je zákon Národnej rady SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ktorý presne ustanovuje právne postavenie príslušníka policajného zboru, v § 50 ods. 1 taxatívne ustanovuje donucovacie prostriedky, ktoré môže policajt použiť pri služobnom zákroku, pričom uvedený výpočet donucovacích prostriedkov nemožno zužovať a ani rozširovať.

V prípade predvedenia profesionálnych vojakov alebo príslušníkov ozbrojených zborov požiada správca dane služobný úrad, v ktorom je predvolaný služobne zaradený, teda ide o špecifickú právnu úpravu.

ZÁKON č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok)

§ 20

Predvolanie a predvedenie

(1) Správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť pri správe daní je nevyhnutná. V predvolaní súčasne upozorní na právne následky nedostavenia sa. Predvolanie sa doručuje do vlastných rúk.

(2) Predvolaná osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie správcu dane. Neúčasť na úkone pri správe daní je možné ospravedlniť zo závažných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného zreteľa; predvolaná osoba je povinná s ospravedlnením predložiť aj dôkazy preukazujúce tieto dôvody alebo okolnosti. Ak sa predvolaná osoba bez ospravedlnenia nedostaví, môže správca dane požiadať o jej predvedenie.

(3) Správca dane, ktorým je obec, o predvedenie podľa odseku 2 požiada príslušný útvar Policajného zboru. Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, požiada o predvedenie podľa odseku 2 príslušný útvar Policajného zboru, príslušný colný úrad alebo Kriminálny úrad finančnej správy. O predvedenie profesionálnych vojakov alebo príslušníkov ozbrojených zborov požiada správca dane služobný úrad, v ktorom je predvolaný služobne zaradený.

§ 31

Doručovanie do vlastných rúk

Citácia na str. 82

(1) Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti,

a)  o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon,

b)  ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou,

c)  ak tak určí správca dane.

(2) Ak nebola fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť doručená do vlastných rúk, zastihnutá v mieste doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela.

(3) Písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.

(4) Ak ide o také miesto doručenia, na ktoré nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk, považuje sa písomnosť za doručenú v deň jej vrátenia správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa adresát, ktorému mala byť písomnosť doručená, o tom nedozvie.

(5) Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku alebo ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený priečinok, dátum príchodu zásielky sa považuje za dátum jej uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 15 dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.