Predmet inšpekcie práce

Pri zabezpečovaní bezpečnosti práce má zamestnanec možnosť kontaktovať príslušný inšpektorát práce. Inšpektori práce pritom majú možnosť vykonávať u zamestnávateľa inšpekciu práce len v rozsahu danom platnou právnou úpravou. Pri výkone inšpekcie práce zamestnávateľ musí vpustiť inšpektora práce do priestorov pracoviska a poskytnúť mu potrebné vysvetlenia, pokiaľ o ne inšpektor práce požiada. Predmet inšpekcie práce je pritom zameraný aj na kontrolu legálnosti zamestnávania. Inšpektoráty práce sú taktiež oprávnené poskytovať aj poradenstvo, pokiaľ to právna úprava pripúšťa.

V súlade s § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“) inšpektorát práce zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 tohto zákona, pričom ide o oblasti úloh dozoru nad dodržiavaním:

•    pracovnoprávnych predpisov,

•    právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy,

•    právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,

•    právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, kde patrí napríklad zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

•    záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv,

•    osobitného predpisu (tým je zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj,

•    osobitného predpisu, ktorým je zákona č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb.

Inšpektoráty práce majú oprávnenie na vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie, napr. pracovnoprávnych predpisov a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv.

Inšpektoráty práce majú taktiež oprávnenie na poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať pracovnoprávne predpisy.

Inšpekcia práce nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov

Aktivita inšpektorátov práce sa v tejto oblasti zameriava na dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie. Pritom nejde len o pracovný pomer, ale o pracovnoprávne vzťahy, teda aj o problematiku vzniku, zmeny, či skončenia dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré sú upravené v samostatnej deviatej časti Zákonníka práce a majú špecifickú právnu úpravu.

Inšpekcia práce v týchto prípadoch preveruje, či došlo k uzatvoreniu pracovného pomeru pracovnou zmluvou, ktorá spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti podľa § 42 až § 44 Zákonníka práce; v prípade, že došlo ku skončeniu pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa, či boli splnené predpoklady pre niektorý z výpovedných dôvodov podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce a proces výpovede. Zo strany inšpektorátu práce možno preskúmať zákonnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, prípadne skončenia pracovného pomeru dohodou, v skúšobnej dobe, pokiaľ vznikajú pochybnosti v jednotlivom prípade.

Podobne môžu inšpektoráty práce preskúmať možné šikanózne správanie voči zamestnancovi zo strany zamestnávateľa alebo akékoľvek porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, ktorá je vyjadrená napríklad v čl. 1 základných zásad Zákonníka práce a súvisí aj so zákazom akejkoľvek formy diskriminácie na základe neprípustného diskriminačného kritéria, ktoré sa uplatňuje.

Príklad 1

U podnikateľa vykonávala zamestnankyňa a zamestnanec administratívnu prácu rovnakej hodnoty, ktorá bola porovnateľná. Pritom zamestnankyňa zistila, že zamestnanec poberá za takúto prácu násobne vyššiu mzdu v porovnaní s tou jej. Pretože zamestnávateľ nejavil žiadne známky zjednania nápravy a argumentoval, že rozhodovanie o výške mzdy je jeho výhradným právom podľa pracovnoprávnej úpravy, zamestnankyňa podala pre mzdovú diskrimináciu podnet na príslušný inšpektorát práce. Konala zamestnankyňa v súlade s platným právom?

V prípade mzdových podmienok má inšpektorát práce oprávnenie preskúmať, či nedochádza ku určitej forme mzdovej diskriminácie, ktorá je porušením ustanovenia § 119a Zákonníka práce, podľa ktorého mzdové podmienky musia byť dohodnuté bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Uvedené ustanovenie Zákonníka práce sa vzťahuje na každé plnenie za prácu, ako aj na plnenia, ktoré sa vyplácajú alebo sa budú vyplácať v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Taktiež platí, že ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty. Za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty sa považuje práca rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorá je vykonávaná v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa.

Preto možno uviesť, že zamestnankyňa konala v súlade s platným právom.

Príklad 2

Zamestnávateľ poskytoval zamestnancovi mzdu, ktorá nezohľadňovala minimálne mzdové nároky zamestnanca. Preto tento zamestnanec podal podnet na príslušný inšpektorát práce a dožadoval sa, aby tento zjednal nápravu a vykonal kontrolu u zamestnávateľa. Zamestnávateľ argumentoval, že mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahla sumu minimálneho mzdového nároku a preto neposkytol zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu. Uvedený názor zamestnávateľa bol správny?

Podľa § 120 ods. 1 Zákonníka práce platí, že zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len „stupeň“) príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.

Preto možno uviesť, že názor zamestnávateľa nebol správny.

Príklad 3

Pretože tehotná žena vykonávala prácu, ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo a zamestnávateľ ju nemohol preradiť na inú, pre ňu vhodnú prácu, poslal ju na neplatené pracovné voľno. S uvedeným postupom zamestnávateľa tehotná zamestnankyňa nesúhlasila a žiadala od zamestnávateľa poskytnutie plateného voľna, pričom podala aj podnet na inšpektorát práce. Konala tehotná zamestnankyňa v súlade s platným právom?

V rámci pracovnoprávnych vzťahov má inšpektorát práce oprávnenie preveriť rešpektovanie Zákonníka práce a osobitných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na pracovné podmienky zamestnancov u zamestnávateľa. Ide napríklad o prešetrovanie toho, či zamestnanci nevykonávajú práce, ktoré sú im zakázané podľa Zákonníka práce alebo osobitnej právnej úpravy.

V prípade pracovných podmienok žien a mužov ide o kontrolu rešpektovania § 160 až § 162 Zákonníka práce, ktoré sa týkajú pracovných podmienok žien a mužov, ktorí sa starajú o deti. Predovšetkým ide o tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy, ktoré nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu. Zoznamy prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien v znení neskorších predpisov, pričom ide o kogentnú právnu úpravu.

Tehotná žena nesmie byť taktiež zamestnávaná ani prácami, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe. To platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacej žene.

Pokiaľ tehotná žena vykonáva prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, je zamestnávateľ povinný vykonať dočasnú úpravu pracovných podmienok. Ak úprava pracovných podmienok nie je možná, zamestnávateľ ženu preradí dočasne na prácu, ktorá je pre ňu vhodná a pri ktorej môže dosahovať rovnaký zárobok ako pri doterajšej práci v rámci pracovnej zmluvy, a ak to nie je možné, preradí ju po dohode s ňou aj na prácu iného druhu. Ak dosahuje žena pri práci, na ktorú bola preradená bez svojho zavinenia, nižší zárobok ako pri doterajšej práci, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávací príspevok v tehotenstve a v materstve podľa osobitného predpisu.

Pokiaľ nemožno tehotnú ženu preradiť na pracovné miesto s dennou prácou alebo na inú vhodnú prácu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť jej pracovné voľno s náhradou mzdy. Uvedené ustanovenia Zákonníka práce sa rovnako vzťahujú aj na matku do konca deviateho mesiaca po pôrode a na dojčiacu ženu a ide o kogentnú právnu úpravu.

Preto možno uviesť, že tehotná zamestnankyňa konala v súlade s platným právom.

V prípade mladistvých zamestnancov môže inšpektorát práce v rámci svojej pôsobnosti kontrolovať, či zamestnávateľ rešpektuje špecifické pracovné podmienky pre týchto zamestnancov, ktoré ustanovuje v § 171 až § 173 Zákonník práce kogentnou právnou úpravou. Taktiež môže inšpektorát práce u zamestnávateľa kontrolovať rešpektovanie § 174 ods. 1 Zákonníka práce, konkrétne zákazu práce nadčas, práce v noci a pracovnej pohotovosti v prípade mladistvých zamestnancov.

Podľa § 175 Zákonníka práce platí, že určité práce má mladistvý zamestnanec zakázané vykonávať, napríklad práce pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní. Mladistvý zamestnanec nesmie byť zamestnávaný prácami, ktoré so zreteľom na anatomické, fyziologické a psychické zvláštnosti v tomto veku sú pre neho neprimerané, nebezpečné alebo jeho zdraviu škodlivé. Zoznamy prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom, ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 286/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom, a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní mladistvých zamestnancov v znení neskorších predpisov. Zamestnávateľ nesmie zamestnávať mladistvých zamestnancov ani prácami, pri ktorých sú vystavení zvýšenému nebezpečenstvu úrazu alebo pri ktorých výkone by mohli vážne ohroziť bezpečnosť a zdravie spoluzamestnancov alebo iných osôb.

Inšpektorát práce v prípade mladistvých zamestnancov môže kontrolovať aj rešpektovanie § 176 Zákonníka práce, konkrétne výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k vykonávanej závislej práci a zabezpečiť aj prípadné nápravné opatrenia.

V pracovnoprávnej oblasti môže inšpektorát práce dohliadať aj nad rešpektovaním práv a oprávnených záujmov domáckych zamestnancov, pričom ide o takých zamestnancov, ktorí vykonávajú domácku prácu. Pod domáckou prácou sa podľa § 52 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce rozumie práca, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, vykonáva sa pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti z domácnosti zamestnanca. Podľa § 52 ods. 3 Zákonníka práce za domácnosť zamestnanca sa považuje dohodnuté miesto výkonu práce mimo pracoviska zamestnávateľa.

V prípade zamestnancov so zdravotným postihnutím môže inšpektorát práce u zamestnávateľa kontrolovať, či sú rešpektované ustanovenia § 158 a § 159 Zákonníka práce, predovšetkým, či sú u zamestnávateľa vytvorené adekvátne pracovné podmienky a taktiež sa prihliada na pracovné miesto, ktoré bolo takýmito zamestnancami obsadené. Pritom podľa § 40 ods. 8 Zákonníka práce je potrebné za zamestnanca so zdravotným postihnutím považovať zamestnanca uznaného za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorý svojmu zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku.

V prípade výkonu určitých kategórií ľahkých prác osôb do 15 rokov veku ustanovuje v § 11 ods. 4 a 5 Zákonník práce špecifickú právnu úpravu.

Podľa § 11 ods. 2 Zákonníka práce platí, že spôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti ako zamestnanec a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti vzniká, ak ďalej nie je ustanovené inak, dňom, keď fyzická osoba dovŕši 15 rokov veku; zamestnávateľ však nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu ukončenia obdobia školského vyučovania posledného školského roka povinnej školskej dochádzky fyzickej osoby.

Podľa § 11 ods. 4 Zákonníka práce práca fyzickej osoby vo veku do 15 rokov alebo práca fyzickej osoby staršej ako 15 rokov do ukončenia obdobia školského vyučovania posledného školského roka povinnej školskej dochádzky je zakázaná, pričom ide o kogentnú právnu úpravu. Tieto fyzické osoby však môžu vykonávať ľahké práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú ich zdravie, bezpečnosť, ich ďalší vývoj alebo školskú dochádzku len pri

a)  účinkovaní alebo spoluúčinkovaní na kultúrnych predstaveniach a umeleckých predstaveniach,

b)  športových podujatiach,

c)  reklamných činnostiach,

d)  iných činnostiach neuvedených v písmenách a) až c), ak ide o fyzickú osobu staršiu ako 15 rokov do ukončenia obdobia školského vyučovania posledného školského roka povinnej školskej dochádzky.

Inšpektorát práce preto pri týchto zamestnancoch kontroluje, či títo vykonávajú len v § 11 ods. 4 Zákonníka práce taxatívne ustanovené ľahké práce a taktiež povoľuje na žiadosť zamestnávateľa po dohode s príslušným orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva výkon takýchto ľahkých prác. V povolení sa určí počet hodín a podmienky, za ktorých sa ľahké práce môžu vykonávať. Príslušný inšpektorát práce odoberie povolenie, ak podmienky povolenia nie sú dodržiavané. Pritom Zákonník práce neustanovuje ani prostredníctvom demonštratívneho právneho výpočtu obsahové náležitosti žiadosti zamestnávateľa, ktorá je adresovaná inšpektorátu práce za účelom povolenia výkonu ľahkých prác fyzickej osobe. Povolenie inšpektorát práce inšpektorátom práce vydáva na základe dohody s príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva, ktorý koná na základe zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V pracovnoprávnej oblasti sa inšpektoráty práce zaoberajú aj problematikou kontroly právnej relevantnosti kolektívneho vyjednávania. Oblasť kolektívneho vyjednávania sa pritom nespravuje len Zákonníkom práce, ale aj osobitnou právnou úpravou, ktorou je napríklad zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Podľa § 1 ods. 1 tohto zákona kolektívne vyjednávanie prebieha medzi príslušnými orgánmi odborových organizácií a zamestnávateľmi, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej zmluvy. V kontexte uvedeného inšpektorát práce môže u zamestnávateľa, u ktorého pôsobia zástupcovia zamestnancov, kontrolovať, či je členom odborového orgánu umožnené vykonávať jednotlivé odborárske aktivity alebo či zamestnávateľ rešpektuje jednotlivé ustanovenia kolektívnej zmluvy, ktoré upravujú vylepšené podmienky pre zamestnancov v porovnaní so Zákonníkom práce, napríklad umožňujú poskytovať stravné lístky aj počas pracovnej neschopnosti zamestnancov, ktorí sú v pracovnom pomere.

Inšpekcia práce nad dodržiavaním štátnozamestnaneckých vzťahov

Štátni zamestnanci vykonávajú prácu na základe špecifického právneho predpisu, ktorým je zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“), ale na uvedené, štátnozamestnanecké vzťahy sa na základe § 1 ods. 3 zákona o štátnej službe vzťahuje subsidiárne, podporne, aj Zákonník práce, ale len v prípadoch, ktoré ustanovuje § 171 zákona o štátnej službe.

V prípade štátnozamestnaneckých pomerov štátnych zamestnancov môžu inšpektoráty práce kontrolovať, či došlo k dodržaniu ustanovení zákona o štátnej službe, ktoré pojednávajú o vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý sa zakladá podľa § 48 zákona o štátnej službe:

•    služobnou zmluvou,

•    zvolením alebo vymenovaním na štátnozamestnanecké miesto vo verejnej funkcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu alebo vymenovaním do funkcie riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady,

•    vymenovaním do funkcie štatutárneho orgánu podľa osobitného predpisu.

Inšpektoráty práce môžu kontrolovať právnu správnosť zmeny štátnozamestnaneckého pomeru a jeho skončenia niektorým zo spôsobov, ktoré sú ustanovené v § 71 ods. 1 zákona o štátnej službe taxatívnym právnym výpočtom.

Inšpekcia práce nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci

V prípade aktivít inšpektorátu práce v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je potrebné zohľadňovať jednak rámcovú právnu úpravu, ktorá je obsiahnutá v Zákonníku práce, potom zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a taktiež aj rozsiahlu vykonávaciu právnu úpravu.

Podľa § 39 Zákonníka práce právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú predpisy na ochranu života a predpisy na ochranu zdravia, hygienické a protiepidemické predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane a predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.

Predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami zamestnancov; ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát práce podľa osobitného predpisu.

Inšpektoráty práce môžu u zamestnávateľov kontrolovať, či títo rešpektujú šiestu časť Zákonníka práce, konkrétne či zamestnávateľ, zamestnanci a zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a odborová organizácia navzájom spolupracujú pri plánovaní a vykonávaní opatrení v oblasti ochrany práce. Znalosť právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je neoddeliteľnou a trvalou súčasťou kvalifikačných predpokladov. Pri hodnotení pracovných výsledkov treba prihliadať na dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam.

Podľa § 150 Zákonníka práce zamestnanci, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, ako aj zástupcovia zamestnancov, ktorí sú v pracovnom pomere u zamestnávateľa, u ktorého kontrolnou činnosťou podľa § 239 Zákonníka práce zistili porušenie pracovnoprávnych predpisov, môžu podať podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce, ktorými sú vecne a miestne príslušné inšpektoráty práce.

Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.

§ 11 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce

(1) Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.

(2) Spôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti ako zamestnanec a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti vzniká, ak ďalej nie je ustanovené inak, dňom, keď fyzická osoba dovŕši 15 rokov veku; zamestnávateľ však nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu ukončenia obdobia školského vyučovania posledného školského roka povinnej školskej dochádzky fyzickej osoby.

(3) Zamestnanec môže uzatvoriť dohodu o hmotnej zodpovednosti najskôr v deň, keď dovŕši 18 rokov veku.

(4) Práca fyzickej osoby vo veku do 15 rokov alebo práca fyzickej osoby staršej ako 15 rokov do je zakázaná. Tieto fyzické osoby môžu vykonávať ľahké práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú ich zdravie, bezpečnosť, ich ďalší vývoj alebo školskú dochádzku len pri ukončenia obdobia školského vyučovania posledného školského roka povinnej školskej dochádzky

a) účinkovaní alebo spoluúčinkovaní na kultúrnych predstaveniach a umeleckých predstaveniach,

b) športových podujatiach,

c) reklamných činnostiach,

d) iných činnostiach neuvedených v písmenách a) až c), ak ide o fyzickú osobu staršiu ako 15 rokov do. ukončenia obdobia školského vyučovania posledného školského roka povinnej školskej dochádzky

(5) Výkon ľahkých prác uvedených v odseku 4 povoľuje na žiadosť zamestnávateľa príslušný inšpektorát práce po dohode s príslušným orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva (ďalej len „orgán verejného zdravotníctva“). V povolení sa určí počet hodín a podmienky, za ktorých sa ľahké práce môžu vykonávať. Príslušný inšpektorát práce odoberie povolenie, ak podmienky povolenia nie sú dodržiavané.

§ 71 zákona č. 55/2017 Z. z., o štátnej službe

(1) Štátnozamestnanecký pomer je možné skončiť

a) dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru,

b) výpoveďou,

c) okamžitým skončením,

d) skončením v skúšobnej dobe.

(2) Štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona.

(3) Štátnozamestnanecký pomer zaniká smrťou štátneho zamestnanca alebo právoplatným rozhodnutím súdu o vyhlásení štátneho zamestnanca za mŕtveho.

§ 39 zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce

(1) Právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú predpisy na ochranu života a predpisy na ochranu zdravia, hygienické a protiepidemické predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane a predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.

(2) Predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami zamestnancov; ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát práce podľa osobitného predpisu.