Predmet dane z príjmov
zo závislej činnosti

Zamestnanec je daňovník poberajúci príjmy zo závislej činnosti od platiteľa týchto príjmov (zamestnávateľa) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy. Zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vypláca príjmy zo závislej činnosti fyzických osôb (ďalej len „príjmy zo závislej činnosti“).

Príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 zákona č. 595/­2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) sú:

•    príjmy z pracovnoprávnych vzťahov uzatvorených podľa Zákonníka práce (pracovný pomer, všetky druhy dohôd zo súčasného alebo z predchádzajúceho vzťahu), príjmy zo štátnozamestnaneckého pomeru, zo služobného pomeru, členského pomeru,

•    príjmy z obdobného vzťahu (napr. mandátne, príkazné zmluvy), v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa takéhoto príjmu povinný dodržiavať jeho pokyny alebo príkazy,

Príklad 1

Občianske združenie uzavrelo s obcou zmluvu o poskytnutí finančného príspevku na základe Občianskeho zákonníka na projekt, ktorý spočíva v tom, že dlhodobo nezamestnaní občania čistia komunikácie, parky a okolie obce. Občianske združenie následne uzavrelo s týmito fyzickými osobami „Dohodu o podmienkach účasti na podpornej aktivite” a vypláca im tzv. finančný príspevok na uspokojenie základných životných podmienok.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov sa za príjem zo závislej činnosti považujú aj príjmy z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu.
To znamená, že v danom prípade, ak na základe projektu nezamestnaní dodržiavajú pokyny právnickej osoby – občianskeho združenia pri svojej práci a za jej výkon je im vyplácaná odmena (resp. finančný príspevok), táto sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti. Občianske združenie sa považuje za zamestnávateľa – platiteľa dane a príjemcovia finančných príspevok za zamestnancov. Občianske združenie má povinnosť zdaňovať uvedený príjem preddavkovo v zmysle § 35 zákona o dani z príjmov, a to v mesiaci vyplatenia zdaniteľného príjmu.

Príklad 2

Na základe mandátnej zmluvy pracuje mandatár podľa pokynov mandanta, v jeho mene a nemôže sa od týchto pokynov odchýliť. Ide o príjem zo závislej činnosti a na základe toho, by mandant mal platiť preddavok na daň z príjmu?

Príjmami zo závislej činnosti sú podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov aj príjmy obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu. Takýmito príjmami sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Príjem dosiahnutý aj na základe inej ako pracovnej zmluvy môže mať teda charakter príjmu zo závislej činnosti, ak práca bude vykonávaná vo vzťahu nadradenosti a podradenosti platiteľa, podľa pokynov a príkazov platiteľa, práca bude vykonávaná v pracovnom čase zamestnávateľa a pod. V takomto prípade sa príjem vysporiada preddavkovým spôsobom v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov v mesiaci jeho vyplatenia.

•    príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby,

Príklad 3

Spoločnosť vypláca svojmu konateľovi odmenu mesačne za jeho prácu pre spoločnosť. Je potrebné tento príjem zdaniť alebo si príjem zdaní konateľ v daňovom priznaní?

Odmena za výkon konateľa sa považuje za príjem zo závislej činnosti, konateľ sa považuje pre daňové účely za zamestnanca a spoločnosť za zamestnávateľa. Z toho dôvodu vyplatený príjem konateľa zdaňuje spoločnosť (zamestnávateľ) preddavkom na daň v mesiaci vyplatenia príjmu.

•    platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky ustanovené osobitnými predpismi,

•    odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev,

•    odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody,

•    príjmy z prostriedkov sociálneho fondu,

•    príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu,

•    obslužné,

•    vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil podľa § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti,

Príklad 4

Pri kontrole zo strany Sociálnej poisťovne bolo zistené, že zamestnancovi boli od v predchádzajúcom roku vykonávané zrážky poistného v nesprávnej výške. Je zamestnávateľ povinný zaslať daňovému úradu aj opravné prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch na daň podľa zákona o dani z príjmov za toto obdobie po súčasnosť alebo existuje k tomu nejaká premlčacia doba?

V uvedenom prípade v mesiaci, v ktorom Sociálna poisťovňa prostredníctvom zamestnávateľa vráti poistné (bez ohľadu na to, za ktoré predchádzajúce obdobie bolo vrátené), zvýši zamestnávateľ o túto sumu vráteného poistného základ dane zamestnanca a zdaní v úhrne jeho príjmov v zmysle § 35 zákona o dani z príjmov. Vzhľadom na to, že poistné bude vrátené v roku 2025, toto poistné v plnej sume bude zahrnuté do príjmu zamestnanca v danom mesiaci, tzn. zvýši sa výška preddavku, čím sa príjem daňovo vysporiada. Mesačné prehľady a ročné hlásenia v danom období boli vyplnené a podané v súlade so skutočnosťou, ktorá v nich nastala. Tzn., že nie je potrebné zasielať opravné výkazy (prehľad a hlásenie) za uvedené obdobia.

•    odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a asistenta sčítania,

•    nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia,

•    odmena za produktívnu prácu žiaka strednej odbornej školy a príjem študenta vysokej školy v čase odbornej praxe,

•    príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu a príjmy z činnosti športového odborníka na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu,

•    podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva (od 1. 1. 2017) – v zmysle prechodného ustanovenia § 52zi ods. 5 písm. b) podiely na zisku (dividendy) vyplatené obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva sa považujú za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, ak budú vyplatené zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017 a zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobia do 31. 12. 2003 vyplatené po 31. 12. 2016.

Príklad 5

Konateľovi bez majetkovej účasti bola v roku 2025 vyplatená dividenda za zdaňovacie obdobie 2017.

Podiel na zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva vyplatený po 31. 12. 2016, ktorý je vykázaný za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2017 alebo za zdaňovacie obdobia do 31. 12. 2003, a je určený na rozdelenie zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, sa zdaní preddavkovým spôsobom podľa § 35 zákona. Uvedené platí aj pre konateľa, ktorý nemá účasť na základnom imaní obchodnej spoločnosti, nakoľko tento sa v súlade s § 2 písm. aa) zákona považuje za zamestnanca. Takýto príjem sa uvádza aj do potvrdenia o príjme za príslušný rok, mesačného prehľadu i ročného hlásenia za príslušné zdaňovacie obdobie, v ktorom bol vyplatený.

Príklad 6

Na základe rozhodnutia valného zhromaždenia z roku 2025 bude zo zisku spoločnosti dosiahnutého za rok 2016 vyplatený v roku 2025 podiel na zisku konateľovi spoločnosti, ktorý nemá podiel na základnom imaní, ani nepoberá žiadnu odmenu za výkon funkcie, nemá ani pracovnú zmluvu. Konateľ spoločnosti je rezidentom Českej republiky. Podlieha vyplatenie takejto dividendy zdaneniu na Slovensku? Alebo bude dividenda vyplatená v plnej výške konateľovi, ktorému nevznikne žiadna daňová povinnosť na Slovensku, ani spoločnosti, ktorá dividendu vypláca nevznikne povinnosť vykonať zrážku dane a konateľ si následne zohľadní tento príjem v daňovom priznaní v Českej republike v súlade s českými predpismi?

Keďže ide o podiely na zisku za rok 2016 vyplatené v roku 2025 zamestnancovi bez účasti na základnom imaní, tieto podiely sú vylúčené z predmetu dane v nadväznosti na § 52zi ods. 5 zákona o dani z príjmov.

V zmysle ustanovenia § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov platí, že príjmami zo závislej činnosti sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré dostáva osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.

Medzi príjmy zo závislej činnosti možno teda zaradiť všetky príjmy, ktoré zamestnancovi poskytuje zamestnávateľ, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti podľa § 3 ods. 2 a § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov.

Pravidelné, nepravidelné a jednorazové príjmy

Príjmami zo závislej činnosti sú všetky príjmy plynúce zamestnancovi od zamestnávateľa z pracovnoprávneho vzťahu alebo v súvislosti s ním, alebo na základe obdobného právneho vzťahu, a to bez ohľadu na to, či sa opakujú, či ide o jednorazové príjmy. Do tejto skupiny patria predovšetkým všetky mzdy a platy, odmeny vyplácané za na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, trinásty plat a ďalšie platy, náhrady mzdy a platov, podiely na hospodárskom výsledku, prémie (mesačné, štvrťročné, polročné) a odmeny rôzneho druhu (ročné, výkonnostné a mimoriadne).

Všetky príjmy zamestnanca sa považujú za príjmy zo závislej činnosti bez ohľadu na to, či je na ne právny nárok alebo nie. Príjmami plynúcimi z pracovnoprávneho vzťahu alebo v súvislosti s ním sú najmä všetky mzdy, platy a odmeny plynúce daňovníkovi na základe právnych vzťahov uvedených v § 5 ods. 1 zákona o dani z príjmov, a to bez ohľadu na to, z akých prostriedkov zamestnávateľa sa vyplácajú (z fondu odmien, zo sociálneho fondu atď.), za akú prácu boli vyplatené (nie je dôležitý ani druh uzavretého právneho vzťahu), akým spôsobom boli vypočítané alebo sú vyplácané (denne, mesačne, ročne, jednorazovo).

Pre započítanie príjmu, ktorý dostáva daňovník z pracovného pomeru nie je pre účely dane z príjmov zo závislej činnosti rozhodná ani tá skutočnosť, či práce, za ktoré je mzda vyplatená, sú alebo nie sú predmetom pracovnej zmluvy medzi zamestnancom a platiteľom príjmu. Ak teda zamestnanec vykonáva pre platiteľa príjmu práce, ktoré nie sú predmetom pracovnej zmluvy medzi ním a zamestnávateľom, zdaňujú sa tieto príjmy spoločne s ostatnými príjmami z pracovného pomeru plynúcimi daňovníkovi od toho istého platiteľa.

Príklad 7

Zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi omylom príjem zo závislej činnosti za celý mesiac, aj keď bol tento zamestnanec 10 dní uznaný za práceneschopného. Zamestnávateľ príjem pri pripísaní zamestnancovi k dobru aj zdanil ako príjem zo závislej činnosti. Postupoval správne?

Podľa § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov príjmami plynúcimi zo závislej činnosti sú pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú daňovníkovi k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa, alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti a to bez ohľadu na ich právny dôvod.

Zo znenia otázky je zrejmé, že zamestnanec na celý mesačný príjem podľa pracovnej zmluvy nemal z titulu práceneschopnosti právny nárok – nakoľko nepracoval celý mesiac. Príjem však bol vyplatený a zdanený režimom zdanenia príjmov zo závislej činnosti, aj keď na jeho výšku nemal zamestnanec nárok.

Osobitnú skupinu príjmov zo závislej činnosti na ktoré nie je právny nárok predstavujú dary poskytované zamestnávateľom zamestnancovi (pozri § 3 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov). Dary poskytované zamestnávateľom svojim zamestnancom v súvislosti s výkonom práce sú vždy predmetom dane z príjmov fyzických osôb. V praxi ide najčastejšie o príjem zamestnanca vo forme nenávratnej sociálnej výpomoci poskytnutej zamestnávateľom zamestnancovi, daru poskytnutého zamestnávateľom pri životných jubileách, cestovných náhrad, ktoré majú nenárokový charakter, alebo ak boli poskytnuté vo väčšom rozsahu ako pripúšťa zákon o cestovných náhradách a podobne.

Príklad 8

Zamestnávateľ odmenil zamestnanca k 50. narodeninám (životnom jubileu) finančnou odmenou zo sociálneho fondu tvoreného zo zisku. Podlieha táto odmena dani a odvodom v mzde zamestnanca? Alebo je tento finančný príjem od dane oslobodený?

Ak zamestnávateľ poskytne plnenie svojim zamestnancom zo sociálneho fondu (bez ohľadu na to, z akých zdrojov je tvorený), ktoré je od dane oslobodené podľa § 9 alebo § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov, poskytnutie takéhoto plnenia je tiež od dane oslobodené (napr. nepeňažné plnenie poskytnuté zo sociálneho fondu ako príspevok na hodnotu stravy, hodnotu nealkoholických nápojov, na použitie vlastného rekreačného, zdravotníckeho zariadenia zamestnávateľa a pod.). Podľa § 7 ods. 8 zákona o sociálnom fonde zamestnávateľ nesmie poskytovať príspevok z fondu na účely odmeňovania za prácu. Z uvedeného vyplýva, ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi peňažný príspevok z prostriedkov sociálneho fondu, uvedený príjem zamestnávateľ zdaní v mesiaci vyplatenia v úhrne jeho príjmov v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov.

Príjmami zo závislej činnosti sú nielen príjmy zo súčasného, ale aj príjmy z predchádzajúceho právneho vzťahu uvedeného v § 5 ods. 1 zákona o dani z príjmov. V praxi ide najčastejšie o dôchodky alebo naturálne požitky vyplácané alebo poskytované na základe odpracovaných rokov u bývalého zamestnávateľa, doplatky miezd a platov, odstupné, nároky zamestnanca pri neplatne rozviazanom pracovnom pomere priznané súdom, náhrady za stratu na zárobku, ktoré zamestnávateľ vypláca svojim bývalým zamestnancom po úrazoch alebo chorobe z povolania, ktorí sú na invalidnom dôchodku, odmeny za podnikový vynález, podnikový priemyselný vzor alebo zamestnanecké zlepšovacie návrhy vyplácané autorom po skončení pracovného pomeru, rôzne finančné a naturálne požitky poskytované bývalým zamestnancom (napr. možnosť používať služobné motorové vozidlo po skončení pracovného vzťahu) atď.

Za príjmy takéhoto charakteru sa považujú tiež príjmy, ktoré dostáva osoba, na ktorú prešlo príslušné právo po zamestnancovi (daňovníkovi). Medzi takéto príjmy možno zaradiť najmä príjmy osôb, na ktoré prešlo právo v prípade úmrtia zamestnanca podľa § 30 a § 35 ods.1 Zákonníka práce a § 859 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Príklad 9

V zmysle dedičského konania po zomretom zamestnancovi je zamestnávateľ povinný uhradiť jeho pozostalej manželke príjem zo závislej činnosti za časť kalendárneho mesiaca, ktorú odpracoval a cestovné náhrady za služobnú cestu, ktorú absolvoval a riadne vyúčtoval. Akému daňovému režimu podlieha toto plnenie?

Vychádzajúc z ustanovenia § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov sú príjmami zo závislej činnosti bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa, alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré dostáva osoba, na ktorú prešlo príslušné právo na tieto príjmy.

Príjem zo závislej činnosti platiteľ dane zdaní preddavkovo ako príjem zo závislej činnosti pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní oprávnenému – t. j. v predmetnom prípade pozostalej manželke, k dobru. Keďže náhrada cestovných výdavkov nie je podľa § 5 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov predmetom dane, nepovažuje sa teda za príjem zo závislej činnosti, ak ich zamestnávateľ pozostalej manželke zamestnanca, na ktorú prešlo príslušné právo uhradí v súvislosti s výkonom závislej činnosti zomretého zamestnanca do výšky, na ktorú tomuto vznikol zamestnancovi nárok podľa zákona o cestovných náhradách.

Príklad 10

V zmysle súdneho rozhodnutia vznikla zamestnávateľovi povinnosť vyplatiť zamestnancovi náhradu mzdy z neplatne rozviazaného pracovného pomeru. O aký príjem ide, má ho zdaniť zamestnanec alebo zamestnávateľ?

Ak zamestnávateľ vyplatí na základe rozhodnutia súdu zamestnancovi náhradu mzdy z dôvodu neplatného rozviazania pracovného pomeru, ide o príjem zo závislej činnosti z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, ktorý sa zdaní v úhrne zdaniteľných príjmov v mesiaci vyplatenia tejto náhrady preddavkom na daň. Ak tento bývalý pracovník neuplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane u iného zamestnávateľa (za predpokladu, že nie je poberateľom starobného dôchodku od 1. 1. 2025 a skôr) a podpíše tlačivo “Vyhlásenie k zdaneniu príjmov...“ uplatní sa pri zdanení náhrady mzdy v mesiaci jej vyplatenia nárok na nezdaniteľnú časť základu dane v sume 479,48 eur. Ročnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka uplatní daňovník pri vysporiadaní svojej daňovej povinnosti za rok 2025 pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň, resp. pri podaní daňového priznania.

Príklad 11

Spoločnosť XY, a. s. poskytla v roku 2024 svojmu zamestnancovi pôžičku. V apríli 2025 zamestnávateľ rozhodol, že vrátenie zvyšnej časti pôžičky v sume 1 200 eur zamestnancovi odpustí. Zamestnanec však v máji 2025 zomrel. V zmysle dedičského konania po zomretom zamestnancovi je oprávnenou osobou na príjmy zo závislej činnosti pozostalá manželka. Ako postupovať v danom prípade?

Predovšetkým je potrebné skonštatovať, že pôžička poskytnutá zamestnancovi od zamestnávateľa, ktorú bol zamestnanec povinný uhradiť v zmysle § 3 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov nie je predmetom dane a nepovažuje sa za príjem. Avšak v prípade, že zamestnávateľ rozhodol o odpustení nesplatenej časti pôžičky, stáva sa táto darom od zamestnávateľa svojmu zamestnancovi. To znamená, že tento dar v sume nesplatenej časti pôžičky sa stáva predmetom dane v zmysle § 3 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Právo na príjmy zo závislej činnosti, ktoré zomretý zamestnanec do momentu svojej smrti od zamestnávateľa neobdržal sa spolu so sumou odpustenej časti pôžičky sčítajú a zdania sa pozostalej manželke.

Príklad 12

Podlieha odstupné vyplatené zamestnancom dani z príjmov podľa § 5 zákona o dani z príjmov?

Odstupné vyplatené zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru zamestnancom v najbližšom výplatnom termíne (v zmysle § 76 ods. 6 Zákonníka práce je možné sa s uvoľňovaným zamestnancom dohodnúť aj na inom termíne) patrí medzi príjmy z pracovno-právneho vzťahu, t. j. medzi príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov. Takýmito príjmami v zmysle § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že odstupné podlieha dani z príjmov zo závislej činnosti.

Príklad 13

Počas súdneho konania o neplatnom rozviazaní pracovného pomeru v roku 2025 zamestnanec zomrel, následne došlo k mimosúdnemu vyrovnaniu na základe dohody o vyrovnaní a v tomto roku bude príjem aj vyplatený. Akú povinnosť má voči správcovi dane jeho pozostalá manželka?

Ak pozostalej manželke v roku 2025 na základe dohody o mimosúdnom vyrovnaní vyplatí zamestnávateľ zomrelého manžela (ako osobe, na ktorú prešlo právo) náhradu mzdy, ide o príjem zo závislej činnosti z bývalého pracovnoprávneho vzťahu, ktorý zamestnávateľ zdaňuje v úhrne zdaniteľných príjmov zamestnanca v mesiaci vyplatenia tejto náhrady preddavkom na daň podľa § 35 zákona o dani z príjmov a je súčasťou základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2025. Zamestnávateľ bude povinný v súlade s § 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov vystaviť doklad – potvrdenie o príjme za rok 2025 a pozostalá manželka podá za manžela daňové priznanie.

Príjmy vyplácané, poukazované alebo pripisované k dobru alebo spočívajúce v inej forme plnenia - z hľadiska dane z príjmov zo závislej činnosti nie je rozhodujúce ani to, či sa príjmy vyplácajú priamo zamestnancovi alebo pripisujú k jeho dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia vykonávanej zamestnávateľom za zamestnancov, ktorí sú daňovníkmi z príjmov zo závislej činnosti. Predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti sú tiež príjmy, ktoré daňovník dostáva prostredníctvom zamestnávateľa od iných platiteľov príjmu alebo osôb za určitú prácu alebo výkon.

Inou formou poskytovania príjmov je nepeňažné plnenie zamestnávateľa. Nepeňažným príjmom zamestnanca zo závislej činnosti je najmä poskytovanie časti mzdy v naturálnej forme (§ 118 ods. 2 Zákonníka práce). O naturálnu formu mzdy ide v prípade predaja výrobkov zamestnancom za výhodnejšiu cenu, poskytovanie bezplatného ubytovania a pod.

Nepeňažnou formou príjmu je aj poskytnutie daru zamestnávateľom, napr. pri životnom jubileu, odchode do dôchodku alebo pri odpracovaní určitého počtu rokov, odpustenie pôžičky alebo nenávratnej sociálnej výpomoci, splácanie pôžičky zamestnávateľom za zamestnanca, platenie poistného alebo jeho časti za zamestnanca komerčnej poisťovni, platenie dane alebo poistného na rôzne poistenia za zamestnanca a pod. Uvedené plnenia sa ocenia ako nepeňažný príjem zamestnanca.

Príklad 14

Podnikateľ chce svojim zamestnancom darovať tovar zo skladu.

Bezodplatné poskytnutie tovaru zo skladu zamestnancom je možné považovať za určitý krok zamestnávateľa súvisiaci s realizáciou podnikovej sociálnej politiky zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o zamestnancov, prípadne odmeňovania zamestnancov. Bezodplatné poskytnutie tovaru zamestnancom je teda na účely zákona o dani z príjmov potrebné považovať za nepeňažný príjem zamestnanca, ktorý bude súčasťou zdaňovania jeho príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Uvedený nepeňažný príjem sa pritom oceňuje cenou, ktorú zamestnávateľ bežne používa v obchodnom styku [pozri § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov].

Príklad 15

Spoločnosť TERRA, s. r. o. platí súkromnej bezpečnostnej službe za poskytnutie zabezpečenia prevádzkových priestorov. Tieto služby využívajú aj dvaja spoločníci uvedenej spoločnosti s ručením obmedzeným ako tzv. osobnú ochranku, pričom žiadny všeobecne záväzný a ani vnútropodnikový predpis toto neustanovuje.

Uvedené plnenie je z hľadiska spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným nepeňažným príjmom podľa § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov, ktorý je predmetom dane. Ide o dobrovoľné plnenie pre spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným nad rámec všeobecne záväzných právnych predpisov.

Ing. Ján Mintál