Predĺžená lehota na podanie DP

Lehoty na podanie daňového priznania u fyzických osôb upravuje § 49 ods. 3 písm. a), b) ZDP. Fyzické osoby majú aj v roku 2016 možnosť predĺžiť si lehotu na podanie daňového priznania za rok 2015. Uvedené sa týka nielen tých daňovníkov, ktorých súčasťou príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov nielen v zahraničí, ale všetkých, ktorí majú príjem len v SR. Za akých podmienok je možné predĺžiť lehotu na podanie DP?

Lehotu je možné predĺžiť na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. Fyzická osoba oznámi (listom) daňovému úradu ako správcovi dane, že si predlžuje lehotu na podanie priznania. Podľa § 49 ods. 2 ZDP sa predlžuje lehota na podanie daňového priznania u tých daňovníkov, ktorí majú len príjmy zo SR najviac o tri kalendárne mesiace, t.j. do 30. 6. 2016. Koniec tejto predĺženej lehoty musí byť stanovený na posledný deň jedného z týchto troch kalendárnych mesiacov.

Lehotu na podanie daňového priznania si môže fyzická osoba predĺžiť o 6 mesiacov, t.j. do 30. 9. 2016 vtedy, keď mal daňovník príjmy plynúce zo zdroja v zahraničí. Daňovník v oznámení uvedie skutočnosť o príjmoch zo zdrojov v zahraničí a predĺženú lehotu. V tejto predĺženej lehote je daň aj splatná.

Čo sa považuje za zdroj príjmov v zahraničí?

Aj keď zákon o dani z príjmov presne nevymedzuje pojem „príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí“, pri jeho interpretácii vychádzame analogicky z § 16 ods. 1 ZDP, ktorý definuje, či je zdrojom príjmov v SR. U príjmov z činnosti (aktívne príjmy) je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie zdroja príjmov štátne územie, v ktorom sa činnosť fyzicky vykonáva. Príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí sú príjmy plynúce z činnosti vykonávanej v zahraničí (napr. prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí).

U príjmov z nakladania s majetkom (pasívne príjmy) je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie zdroja príjmov rezidencia osoby, ktorá tento príjem vypláca, resp. umiestnenie nehnuteľnosti. Príjmy z nakladania s majetkom plynúce zo zdrojov v zahraničí sú príjmy plynúce od platiteľa, ktorý je rezidentom iného štátu (napr. licenčné poplatky vyplácané rezidentom zo zahraničia), resp. príjmy z nakladania s nehnuteľnosťou umiestnenou v zahraničí (napr. príjmy z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí). Keby išlo napr. o fyzickú osobu, ktorá má odberateľa práce alebo služby v zahraničí, resp. ak daňovníkovi plynú príjmy z predaja tovaru, alebo poskytnutia služby na území Slovenskej republiky od odberateľa so sídlom v zahraničí, táto skutočnosť nie je dôvodom na predĺženie lehoty na podanie daňového priznania daňovníka.

Na základe medzinárodného daňového práva sa zdroj príjmu nachádza v tom štáte, kde je

–   vykonávaná činnosť generujúca príjem, alebo

–   umiestené aktívum, ktoré generuje príjem, či už z titulu jeho vlastníctva alebo scudzenia.

Rovnako § 2 písm. f) ZDP, je odvodené od tejto filozofie, preto definuje predmet dane vo vzťahu k daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou.

Predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je príjem plynúci zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.

V zmysle § 2 písm. d) ZDP daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou je fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava; fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt, ale sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu.

Príklad

Daňovník vykonáva podnikateľskú činnosť – sprostredkovanie predaja tovaru predaj v SR na základe živnostenského oznámenia. Obchodných partnerov má v okolitých štátoch EÚ. Daňovník nepodal v stanovenej lehote 31. 3. 2016 daňové priznanie, nakoľko príjmy fakturuje odberateľom v zahraničí. Obchoduje s partnermi v ČR a túto skutočnosť považuje za zdroj príjmov v ČR. V stanovenom termíne účtovníčka nestihne daňovníkovi vykonať účtovnú závierku, ani vypracovať daňové priznanie. Daňovník podal správcovi dane vo februári 2016 oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania za rok 2015 do 30. 9. 2016, pričom sa odvolal na § 49 ods. 3 ZDP. Daňovník čakal, či správca dane rozhodne o jeho oznámení a priznanie k 31. 3. 2016 nepodal.

Pri predĺžení lehoty podľa § 49 nevydáva správca dane rozhodnutie o tom, či akceptuje daňovníkove oznámenie o predĺžení lehoty. Keďže daňovník zdaňuje len príjmy plynúce zo SR a príjmy od obchodných partnerov v ČR nemožno považovať za zdroj príjmov v zahraničí, nemá nárok na predĺženie lehoty na podanie daňového priznania. Daňovník bol povinný najneskôr v lehote k 31. 3. 2016 podať daňové priznanie typ B a v tejto lehote aj daň zaplatiť. V prípade oneskoreného podania daňového priznania správca dane predpíše sankciu, sankciu predpíše aj v prípade daňovej povinnosti za oneskorené zaplatenie dane.

Ak je občan SR zamestnaný v zahraničí, odvádza dane z príjmu zväčša podľa legislatívy štátu, v ktorom je zamestnaný. Občan SR, ktorý dlhodobo žije a pracuje v zahraničí len v jednom štáte, bude platiť v tomto štáte s najväčšou pravdepodobnosťou aj daň z tohto príjmu. Dôvodom je daňová povinnosť, ktorá v danom štáte vzniká po určitom čase pobytu alebo zárobkovej činnosti. Na druhej strane sa môže stať, že slovenský občan nebude platiť daň z príjmu v Slovenskej republike, ak vo svojej vlasti nebýva a nezarába, t.j. v prípadoch ak sa stal rezidentom druhého zmluvného štátu.

V prípade, že má slovenský občan zdroj príjmov zo závislej činnosti v zahraničí, a zdržuje sa tam viac ako 183 dní, platí preddavky na daň, ktoré zúčtuje pri podaní daňového priznania v štáte zamestnania.

Príjmy zo závislej činnosti sa zdaňujú v zahraničí

ak zamestnávateľom je rezident druhého štátu. Vtedy príjmy podliehajú zdaneniu v zahraničí bez ohľadu na dĺžku pobytu občana SR v zahraničí. Príjmy môžu byť zdaňované prostredníctvom zamestnávateľa preddavkovým spôsobom.

Príjmy zo závislej činnosti sa nezdaňujú v zahraničí, ak

a) zamestnanec je v druhom zmluvnom štáte prítomný menej ako 183 dní v akomkoľvek 12 mesačnom období a

b)  mzdy sú vyplácané zamestnávateľom, ktorý nie je rezidentom štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva a

c) mzdy nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne.

Aby sa príjmy zo závislej činnosti nezdaňovali v zahraničí, musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Ak je splnená len jedna z uvedených podmienok, potom sa príjem v zahraničí zdaňuje.