Predĺžená lehota na podanie
daňového priznania za r. 2024

Za zdaňovacie obdobie roku 2024 má fyzická osoba povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov v roku 2025, len vtedy, ak jej zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie 2024 presiahli sumu 2 823,24 eur.

Povinnosť podať daňové priznanie upravuje § 49 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), podľa ktorého daňové priznanie je povinná podať aj fyzická osoba, daňovník, ktorého celkové zdaniteľné príjmy nepresiahli uvedenú sumu, ale vykazuje daňovú stratu. Daňovník, ktorý poberal v roku 2024 len príjmy zo závislej činnosti (zo zamestnania) zo zdroja na území SR, môže požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania.

V takom prípade bude jeho daňová povinnosť splnená a daňové priznanie nepodáva.

Daňové priznanie je povinný podať daňovník, ak ho na podanie daňového priznania správca dane vyzve. Ak fyzická osoba podáva daňové priznanie v papierovej forme, môže ho podať na ktoromkoľvek daňovom úrade, neskúma sa miestna príslušnosť daňovníka. Fyzická osoba, ktorá je podnikateľom podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka a je registrovaná pre daň z príjmov, má povinnosť podať daňové priznanie elektronicky.

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2024 je fyzická osoba povinná podať v termíne do 31. 3. 2025 a v tejto lehote povinná daň aj zaplatiť. Ak daňovníkovi do lehoty na podanie daňového priznania správca dane neoznámil jeho základné číslo účtu (osobný účet daňovníka – OÚD), je povinný daň zaplatiť v lehote do ôsmich dní od doručenia oznámenia o čísle účtu, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania. Ak ôsmy deň lehoty pripadne na víkend alebo deň pracovného pokoja, posúva sa splatnosť dane na najbližší nasledujúci pracovný deň.

Lehotu na podanie daňového priznania si môže každá fyzická osoba predĺžiť:

1)  najviac o 3 celé kalendárne mesiace, a to podaním oznámenia o predĺžení lehoty príslušnému správcovi dane (na ktoromkoľvek daňovom úrade) najneskôr do 31.marca 2025,

2)  najviac o 6 celých kalendárnych mesiacov, ak boli súčasťou príjmov fyzickej osoby za rok 2024 zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, (s výnimkou daňovníka v konkurze).

     a to podaním oznámenia o predĺžení lehoty príslušnému správcovi dane najneskôr do 31. 3. 2025.

Príklad 1

P. Martin v roku 2024 vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia a dosiahol príjmy vo výške 17 650 eur. Má daňovník povinnosť podať daňové priznanie za rok 2024?
P. Martin je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2024 (typu B), a to v lehote do 31. marca 2025. V tejto lehote je povinný daň vypočítanú v podanom daňovom priznaní aj zaplatiť. Daňovník však môže v lehote do 31. 3. 2025 podať oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania.

Fyzická osoba môže podať oznámenie len na predpísanom tlačive, ktoré je označené OZN493v24. V oznámení je daňovník povinný uviesť novú lehotu, ktorou môže byť iba koniec kalendárneho mesiaca. V tejto novej lehote je daňovník povinný podať daňové priznanie a vypočítanú daň zaplatiť.

Podnikateľ, t. j. fyzická osoba, ktorá je podnikateľom podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka a je registrovaná pre daň z príjmov, má povinnosť podať Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania za rok 2024 na predpísanom tlačive elektronicky.

Príklad 2

Ak daňovník oznámi správcovi dane do lehoty na podanie daňového priznania, t. j. do 31. 3. 2025 predĺženie lehoty na podanie daňového priznania, do 30. 6. 2025, vzniká mu z toho dôvodu automaticky aj povinnosť podať daňové priznanie v prípade, ak zistí, že jeho celkové zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie boli 1 920 eur, t. j. nepresiahli sumu 2 823,24 eura a nevykázal ani daňovú stratu, to znamená, že z toho dôvodu mu nevyplynula povinnosť podať daňové priznanie?

V prípade, že si daňovník predĺži lehotu na podanie daňového priznania, nezakladá mu to automaticky aj povinnosť podať daňové priznanie. Tomuto daňovníkovi odporúčame, aby oznámil správcovi dane (miestne príslušnému daňovému úradu), že mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie (z titulu nepresiahnutia stanovenej hranice celkových zdaniteľných príjmov a nevykázania daňovej straty za príslušné zdaňovacie obdobie, ktoré vymedzujú povinnosť podania daňového priznania). Ak by správca dane vyzval daňovníka na podanie daňového priznania, daňovník je povinný postupovať podľa pokynov správcu dane a podať daňové priznanie v lehote stanovenej vo výzve správcom dane aj v prípade ak jeho príjmy nepresiahli sumu 2 823,24 eur.

Príklad 3

P. František vstúpil do konkurzu v septembri 2024. V akej lehote je daňovník povinný podať daňové priznanie za rok 2024? Chce si predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania do 30. 6. 2025.
Zdaňovacie obdobie fyzickej osoby je vždy kalendárny rok (s výnimkou úmrtia). P. František ako fyzická osoba, na ktorú bol v roku 2024 vyhlásený konkurz, je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2024 v lehote do 31. marca 2025. V tejto lehote je daňovník povinný daň z príjmov aj zaplatiť. Upozorňujeme, že v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu však za daňovníka pri správe daní koná správca v konkurznom konaní (v prípade, že ide o konkurz vyhlásený podľa druhej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii).

Ak by chcel správca v konkurznom konaní podať žiadosť o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania, nie je to možné formou Oznámenia, musí podať samostatnú žiadosť.

V lehote do konca septembra 2025 môže na základe oznámenia podať daňové priznanie daňovník, ktorý má príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. ZDP presne nevymedzuje pojem „príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí“. Na základe medzinárodného daňového práva sa zdroj príjmu nachádza v tom štáte, kde je vykonávaná činnosť generujúca príjem, alebo umiestené aktívum, ktoré generuje príjem, či už z titulu jeho vlastníctva alebo scudzenia.

Čo sa považuje za zdroj príjmov v zahraničí? Pri jeho posúdení je potrebné vychádzať analogicky z ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov, ktorý definuje, či je zdrojom príjmov v SR.

U príjmov z činnosti (aktívne príjmy) je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie zdroja príjmov štátne územie, v ktorom sa činnosť fyzicky vykonáva. Príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí sú príjmy plynúce z činnosti vykonávanej v zahraničí (napr. prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí).

U príjmov z nakladania s majetkom (pasívne príjmy) je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie zdroja príjmov rezidencia osoby, ktorá tento príjem vypláca, resp. umiestnenie nehnuteľnosti. Príjmy z nakladania s majetkom plynúce zo zdrojov v zahraničí sú príjmy plynúce od platiteľa, ktorý je rezidentom iného štátu (napr. licenčné poplatky vyplácané rezidentom zo zahraničia), resp. príjmy z nakladania s nehnuteľnosťou umiestnenou v zahraničí (napr. príjmy z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí). V prípade, že by išlo napr. o fyzickú osobu, ktorá má odberateľa práce alebo služby v zahraničí, resp. ak daňovníkovi plynú príjmy z predaja tovaru, alebo poskytnutia služby na území Slovenskej republiky od odberateľa so sídlom v zahraničí, táto skutočnosť nie je dôvodom na predĺženie lehoty na podanie daňového priznania daňovníka.

Na základe medzinárodného daňového práva sa zdroj príjmu nachádza v tom štáte, kde je

1. vykonávaná činnosť generujúca príjem, alebo

2. umiestené aktívum, ktoré generuje príjem, či už z titulu jeho vlastníctva alebo scudzenia.

Rovnako ustanovenie § 2 písm. f) ZDP, v ktorom je definovaný predmet dane, je odvodené od tejto filozofie, preto definuje predmet dane vo vzťahu k daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. V zmysle § 2 písm. d) zákona o dani z príjmov daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou je fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava; fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt, ale sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu.

Ing. Marta Boráková