Predajnosť obstaraných zásob

– sledovanie, optimalizácia

Ustanovenie § 21 ods. 2 písm. m) ZDP upravuje, kedy sa neuznajú a za akých podmienok sa v prípadoch likvidácie zásob alebo problémov spôsobených ťažšou predajnosťou zásob výdavky na ich obstaranie uznajú za daňové výdavky. (Zároveň ide o vyjadrenie istých zásad „dobrého „hospodára“...).

Daňovo sa akceptujú výdavky
(náklady) vo výške obstarávacej ceny zásob vyradeného tovaru

a to podľa druhu zásob:

•    ak ide o zásoby s určenou dobou použiteľnosti alebo trvanlivosti:

-   daňovník musí preukázať snahu dosiahnuť príjem z ich predaja aj znížením ceny (napr. rôzne „akcie“ pred uplynutím tejto doby),

-   ak ich napriek tomu nepredá, obstarávacia cena sa uzná vo výdavkoch:

»   v prípade, ak dôjde k ich likvidácii z dôvodu uplynutia tejto doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, daňovník musí preukázať, že pred jej uplynutím vykonal opatrenia na podporu ich predaja formou postupného znižovania ceny – mať síce aj nižší, ale predsa len istý príjem, to je v záujme podnikateľa aj bez ohľadu na daňové akceptovanie obstarávacej ceny,

»   ak ich bezodplatne odovzdal Potravinovej banke Slovenska alebo daňovníkovi podľa § 12 ods. 3, ktorého predmetom činnosti je účel vymedzený v § 50 ods. 5 ZDP (verejnoprospešný cieľ), alebo registrovanému sociálnemu podniku, ktorého predmetom činnosti je účel vymedzený v § 50 ods. 5 písm. a), c), e) a i), napr. poskytovanie sociálnej pomoci,

»   vždy ak ide o lieky, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis; podľa § 51 zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a lekárne nie sú oprávnené znižovať ich cenu pred blížiacim sa dátumom exspirácie,

•    ak ide o zásoby bez stanovenej doby použiteľnosti alebo trvanlivosti,

-   ak daňovník preukáže príjem z ich predaja (ak žiadny príjem nepreukáže, obstarávacia cena sa vo výdavkoch neuzná), okrem

-   bezodplatného odovzdania zásob potravín analogicky, ako v predchádzajúcom bode, napr. Potravinovej banke Slovenska (aj keď drvivá väčšina zásob potravín má určenú dobu použiteľnosti alebo trvanlivosti. Opäť ide zároveň o logické zásady „dobrého „hospodára“, pričom ak v určitej situácii nemožno dosiahnuť zisk (lebo jedným z atribútov podnikania je vykonávanie tejto činnosti s cieľom dosiahnuť zisk), treba sa aspoň snažiť zmierniť straty.

Napríklad ak ide o predaj odevov, podliehajúci zmenám v módnych trendoch, je iste rozumné pristupovať k sezónnym výpredajom.

Ak by bolo potrebné, znížiť cenu aj pod úroveň obstarávacej ceny, takže prostriedky vložené, investované do zásob sa daňovníkovi nevrátia, (aspoň) z daňového aspektu sa podnikateľovi tento rozdiel uzná.

Vždy je to lepšie riešenie, ako tovar zbytočne dlhodobo skladovať(a vynakladať na to ďalšie prostriedky). Pri ukončení činnosti sa v súlade § 17 ods. 8 ZDP zvýši ZD o cenu nespotrebovaných zásob, o celú obstarávaciu cenu, ktorá bola zahrnutá do daňových výdavkov pri ich obstaraní.

Daňová optimalizácia pri uplatnení niektorých ďalších výdavkov

K ďalším možnostiam daňovej optimalizácie v súvislosti s uplatňovaním výdavkov daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP možno uviesť:

•    len tento okruh daňovníkov môže a mal by využiť ustanovenie § 19 ods. 2 písm. p) ZDP umožňujúce uplatnenie výdavkov na stravovanie za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku (a to práve v mieste pravidelného vykonávania činnosti, napr. v dielni, kancelárii) za určených podmienok a do limitovanej výšky,

•    daňovníci s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ak túto činnosť vykonávajú nepretržite najmenej 24 mesiacov (pri posudzovaní v zmysle znenia § 17 ods. 9 ZDP), si môžu v súlade s § 19 ods. 2 písm. w) ZDP zahrnúť do daňových výdavkov sumy vynaložené na tuzemskú rekreáciu (seba a presne vyšpecifikovaného okruhu ďalších osôb na rekreácii zúčastnených), a to v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa § 152a Zákonníka práce, ak zároveň v prípade dosahovania aj príjmov zo závislej činnosti mu nebol poskytnutý takýto príspevok od zamestnávateľa (nemôže dôjsť ku duplicite) – aktuálna zmena sa týka „prenosnosti“ výhody – v stručnosti aj v prípade, ak sa na rekreácii zúčastní s deťmi daňovníka (namiesto zaneprázdneného či chorého daňovníka)rodič daňovníka (starý rodič týchto detí) za určených podmienok,

•    daňovníci s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP môžu premietnuť do základu dane podľa § 19 ods. 2 písm. x) ZDP výdavky na športovú činnosť svojho dieťaťa, ak daňovníkovi nebol poskytnutý príspevok na športovú činnosť dieťaťa podľa § 152b Zákonníka práce v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Podobne si môžu uplatniť napr. tieto ďalšie výdavky:

•    výdavky na pohonné látky podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP – v prípade fyzickej osoby sa to týka motorových vozidiel, pri ktorých daňovník neaplikuje už rozoberané ustanovenie § 19 ods. 2 písm. e) ZDP; možno poznamenať, že v rámci prvého podnikateľského kilečka došlo ku zvýhodneniu za určených podmienok –k zvýšeniu týchto výdavkov o 20 % v prípade tzv. prepočítaných výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP prvého bodu, podbodu 1a, čo pri porovnaní s paušálnymi výdavkami do 80 % z preukázateľného nákupu podľa § 19 ods. 2 písm. l) tretieho bodu ZDP pridalo tomuto spôsobu uplatnenia výdavkov na pohonné látky na určitej atraktívnosti,

•    výdavky na reklamu v súlade s § 19 ods. 1 písm. k) ZDP

•    výdavky na reklamné predmety za podmienok (nepriamo) určených v § 21 ods. 1 písm. h) ZDP.

Poskytnutie sponzorského

(ako významnej formy podpory rozvoja športu u nás, ale zároveň aj jednej z foriem DO na strane fanúšikov). V stručnosti teda možno skonštatovať, že určitý priestor na daňovú optimalizáciu vytvára aj táto možnosť uplatniť si sponzorské v daňových výdavkoch, a to za podmienok určených v § 17 ods. 19 písm. h) ZDP:

•    až po zaplatení sponzorom,

•    len v rozsahu podľa jeho skutočného použitia sponzorovaným v príslušnom zdaňovacom období,

•    ak v príslušnom ZO sponzor vykáže kladný základ dane,

•    ak sa neposkytne športovej organizácii, ale športovcovi, uzná sa za daňový výdavok len v prípade, ak ide o profesionálneho športovca, resp. takého amatérskeho športovca, ktorý má zmluvu o príprave talentovaného športovca alebo je športovým reprezentantom.

Vzhľadom na značnú šírku problematiky sa tu nebudeme veľmi podrobne zaoberať možnosťami optimalizácie pri uplatnení výdavkov zamestnávateľa – aj z radov fyzických osôb, najmä pokiaľ ide o zamestnanecké benefity. Stručne si o. i. pripomeňme, že aj priamo ZDP upravuje viaceré z nich, napr. (za presne určených podmienok):výdavky na vzdelávanie, na ubytovanie zamestnancov, príspevky na nájomné bývanie so štátnou podporou nájomného bývania, na dopravu na miesto výkonu práce a späť, príspevky na tuzemskú rekreáciu, príspevky na športovú činnosť dieťaťa atď., pričom na strane zamestnanca ide o príjmy od dane oslobodené (resp. oslobodené do určeného limitu) a na strane zamestnávateľa (tiež za určených podmienok) o daňové výdavky.

Podobne je od 1. 7. 2019 zvýhodneným spôsobom upravené poskytovanie podnikových štipendií študentom vysokých škôl, o. i. s cieľom motivovať ich pri výbere študijného programu (podpora vybraných programov) a voľbe témy záverečnej práce (aj vzhľadom na potreby trhu práce).

Podnikové štipendiá poskytujú
podnikatelia

na základe zmluvy o štipendijnom programe uzatvorenej medzi vysokou školou a podnikateľom – § 97a zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. Od dane sú u študenta oslobodené od dane podľa§ 9 ods. 2 písm. j) ZDP a u poskytujúceho podnikateľského subjektu sa považujú za daňový výdavok v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) ôsmym bodom ZDP.

Na druhej strane, ak určité plnenie nie je u zamestnanca príjmom od dane oslobodeným, ale sa zdaňuje, z ustanovenia § 19 ods. 1 ZDP vyplýva, že ak mu ho zamestnávateľ poskytne na základe dohody v kolektívnej či pracovnej zmluve, u zamestnávateľa sa uzná za daňový výdavok (napr. cestovné náhrady poskytované nad rozsah zákona o cestovných náhradách). Veľmi zaujímavé možnosti daňovej optimalizácie poskytuje dikcia § 5 ods. 7 písm. o) ZDP. Úplne stručne: V súlade s týmto ustanovením sa za príjem oslobodený od dane považuje aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 € za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak tento zákon neustanovuje inak a zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i) ZDP]; do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi nepeňažné plnenie, ktorého oslobodenie od dane špecificky upravuje niektoré z ustanovení ZDP, napr. § 5 ods. 7 písm. b), potom nie je možné uplatniť oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP. Prostriedky, ktoré zamestnávateľ vynaložil na predmetné nepeňažné plnenie (ďalej aj „NP“), resp. súvisiace s týmto nepeňažným plnením, ktoré sú daňovo uznávané, musí zamestnávateľ vylúčiť z daňových výdavkov. Musí teda ísť o výdavok, ktorý je daňovým výdavkom podľa konkrétneho ustanovenia ZDP, resp. ktorý sa daňovým výdavkom stáva podľa § 19 ods. 1 v súvislosti s poskytnutím zamestnaneckého benefitu – keď vzhľadom na zdanenie na strane zamestnanca sa považuje za určených podmienok za daňový výdavok zamestnávateľa v súlade s § 19 ods. 1 ZDP.

Ak zamestnávateľ mieni
poskytnúť zamestnancovi
zamestnanecký benefit

a to v nepeňažnej forme, ktoré nie je podľa žiadneho ustanovenia v rámci § 5 ods. 7 ZDP u zamestnanca oslobodené od dane, čiže ak by ho poskytol a zamestnancovi zdanil, mohol by si vynaložený výdavok (nad rámec limitu v ZDP) uplatniť ako daňový výdavok podľa 19 ods. 1 ZDP, a to za podmienky, že by to bolo vopred dohodnuté v kolektívnej zmluve (ďalej aj „KZ“), resp. pracovnej zmluve či internom predpise; zaúčtovaný výdavok(náklad) by sa teda stane daňovým výdavkom. V nadväznosti na toto posúdenie výdavku mohol by sa rozhodnúť pre druhú alternatívu, a to v súlade s kolektívnou, resp. pracovnou zmluvou či interným predpisom poskytnúť NP, ale ho zamestnancovi nezdaniť, oslobodiť od dane podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP a predmetnú sumu nenechať zahrnutú v daňových výdavkoch podľa 19 ods. 1 ZDP, ale ju z daňových výdavkov vylúčiť. NP bude oslobodené od dane podľa 5 ods. 7 písm. o), zamestnancovi sa nezdaní a predmetná suma nebude uplatnená ako daňový výdavok. Zamestnávateľ môže uplatniť oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP na rôzne benefity pre zamestnancov, riadne dohodnuté (napr. v KZ) a poskytnuté napr.:

•    na obstarania permanentiek do divadla, na plaváreň a pod. – v týchto prípadoch nie je možné aplikovať § 5 ods. 7 písm. d) ZDP, nejde o použitie am „určeného“ zariadenia,

•    vo forme prispievania na životné, úrazové poistenie a pod.,

•    na hodnotu občerstvenia poskytnutú zamestnancom pri rôznych posedeniach, teambuildingových podujatiach, počas vianočného večierka a pod.

Inštitút zamestnaneckých benefitov okrem iných pozitívnych efektov vytvára významný priestor na daňovú optimalizáciu.

K zdaniteľnosti týchto príjmov

Keď sa zaoberáme optimalizáciou zdanenia príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (SZČ), mali by sme sa v ďalšej časti zamyslieť nad samotnou zdaniteľnosťou týchto príjmov.

Podľa § 2 písm. h) ZDP za zdaniteľný sa považuje príjem, ktorý je predmetom dane a zároveň nie je od dane oslobodený podľa tohto zákona alebo medzinárodnej zmluvy.

Príjmy taxatívne vymenované v § 3 ods. 2 a § 5 ods. 5 ZDP nie sú predmetom dane a niektoré z tých príjmov, ktoré predmet dane predstavujú, sú od dane oslobodené (v súlade s § 9 a § 5 ods. 7 ZDP, ako aj niektoré prechodné ustanovenie ZDP, napr. § 52 ods. 21).

Takmer všetky príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti sú zdaniteľné

Výnimku predstavuje najmä podpora v čase skrátenej práce – ide o nástroj pasívnej politiky trhu práce, zavedený zákonom č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce, ktorým bol zároveň novelizovaný Zákonník práce v časti „Prekážky na strane zamestnávateľa“ a ktorým sa zaviedol do nášho právneho poriadku tzv. „Kurzarbeit“. Nadväzuje sa ním na príspevky poskytované v rámci Prvej pomoci a „Prvej pomoci+“ v súlade s § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v z.n.p., tiež od dane oslobodené podľa§ 9 ods. 2 písm. d) ZDP na základe novelizácie ZDP zákonom č. 416/2020 Z. z.

Táto podpora je určená na vyplácanie náhrady mzdy alebo náhrady platu zamestnanca v čase tzv. „skrátenej práce“. Tento príjem je od dane oslobodený podľa § 9 ods. 2 písm. af) ZDP. Aby sa dosiahol neutrálny vplyv na základ dane, ani výdavky s týmto príjmom súvisiace (konkrétne vyplácané sumy miezd a platov) si nemožno zahrnúť do daňových výdavkov.

Podobne do § 13 ods. 2 ZDP bolo doplnené nové písmeno l), v zmysle ktorého takéto plnenie poskytnuté právnickej osobe je taktiež oslobodené od dane. Na druhej strane výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane nie sú podľa § 21 ods. 1 písm. j) ZDP považované za daňové výdavky. Dosahuje sa tým neutrálny vplyv na základ dane. Dodajme, že mzda vyplatená zamestnancovi, vrátane tej časti, ktorá na ktorú je zamestnávateľovi poskytnutá predmetná podpora, predstavuje zdaniteľný príjem tohto zamestnanca.

Ako bolo uvedené, v konečnom dôsledku sa dosiahne u prijímateľa zvýhodnenia (zamestnávateľa) neutrálny vplyv na základ dane.

Dá sa skonštatovať, že tento príjem a výdavky s ním súvisiace nie sú pri rozoberaní problematiky optimalizácie veľmi zaujímavé – iné je to do istej miery v prípade dotácií, podpôr, príspevkov, ktoré patria medzi zdaniteľné príjmy; síce zároveň vynaložené výdavky sú daňovo akceptované(tiež sa teda dosiahne neutrálny vplyv na základ dane, ale DS tu má istú možnosť ovplyvniť výšku príjmov v jednotlivom ZO (napr. kvôli sadzbe dane) – aj keď celkovo sa celá suma za viacero ZO do zdaniteľných príjmov premietne) – v súlade s ustanovením§ 19 ods. 2 písm. m) ZDP za daňové výdavky sa považujú výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté tieto plnenia – a v konečnom dôsledku majú (tiež)neutrálny vplyv na základ dane. Vzhľadom na znenie§ 17 ods. 3 písm. h) ZDP je to tak tiež práve v prípade, ak sú poskytnuté na obdobie dlhšie ako rok– v akej výške sa v danom zdaňovacom období tieto prostriedky použijú (na obstaranie zásob, úhradu povinného poistného atď.), v takej sa aj premietajú do zdaniteľných príjmov.

Výška zdaniteľných príjmov
v jednotlivých ZO

Keďže na ciele uplatnenia sadzby dane 15 %, resp. splnenia kritérií mikrodaňovníka v zmysle § 2 písm. w) ZDP je dôležitá výška zdaniteľných príjmov v jednotlivých ZO, je tu istý priestor pre optimalizáciu – napr. DS, ktorého výška zdaniteľných príjmov sa v čase pred ukončením ZO blíži k ustanovenej „hranici“, zámerne istú časť sumy už nepoužije do konca daného roka, ale radšej až začiatkom nasledujúceho roka (lebo suma použitá v danom ZO sa premieta tiež do zdaniteľných príjmov). Ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka podľa § 6 ods. 1 a 2 nepresahujú určenú sumu (za rok 2023 sumu 49 790 €, za rok 2024 sumu 60 000 €) a za rok 2025 sumu 100 000 €, zdania sa nižšou sadzbou 15 %. Sledovaním čerpania týchto prostriedkov (a teda aj zahrnutím príslušnej sumy do príjmov) tak môže daňovník do určitej miery aktívne ovplyvniť využitie tejto možnosti optimalizácie.

Je potrebné mať na zreteli, že na (obidva) ciele posúdenia výšky dosiahnutých príjmov sa do úvahy berie tá časť dotácie, podpory, resp. príspevku, ktorá sa v súlade s § 17 ods. 3 písm. h) ZDP v danom ZO zahŕňa do základu dane.

Týka sa to napr. príspevkov na samostatnú zárobkovú činnosť vyplácaných v súlade s § 49 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v z.n.p. Úrad PSVaR SR poskytne podľa § 49 ods. 6 najviac 60 % výšky príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku a zvyšnú časť príspevku po predložení prvej správy podľa odseku 6 písm. i) po uplynutí 12 mesiacov prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti.

Podobne sa to týka
sponzorského na základe zmluvy o sponzorstve v športe

podľa § 50 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe v z.n.p., prijatého profesionálnym športovcom s príjmami podľa § 6 ods. 2 písm. e) ZDP, napr. plavcom, ktorý si uplatňuje výdavky preukázateľne vynaložené podľa § 6 ods. 11 ZDP. V súlade s § 17 ods. 3 písm. k) ZDP sú tieto prostriedky (poskytnuté napr. na obdobie troch rokov) zahrnované do základu dane tak, ako sú použité, čo daňovník aspoň čiastočne v rámci DO ovplyvniť môže.

Priestor na optimalizáciu vytvárajú tiež časové testy obsiahnuté v § 9 ZDP – pri zameraní na príjmy zo SZČ vo väzbe na § 6 ods. 5 písm. a) ZDP.

Príjem z predaja niektorých druhov majetku sa považuje za oslobodený od dane vtedy, ak sa predaj uskutoční až po uplynutí ustanovenej doby od jeho nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku[§ 2 písm. m)]. Iste, je veľa faktorov, ktoré majú vplyv na rozhodovanie FO o predaji určitého majetku; odvíjajú sa zväčša od situácie na trhu (v prípade nehnuteľností na realitnom trhu), ale pokiaľ DS nemá vážny dôvod „ponáhľať sa“, tak v čase tesne pred uplynutím ustanovenej doby je vhodnejšie počkať a predaj zrealizovať až po jej uplynutí.

Ide tu nielen o daň z príjmov, ale následne tiež o poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie

príslušná zdravotná poisťovňa vyčísli (na základe údajov z finančnej správy) sumu poistného aj z príjmov podľa § 8 ZDP a zašle fyzickej osobe výkaz nedoplatkov. Dobrou (iste, už nie novou) správou z aspektu optimalizácie pre predávajúceho však je, že následne môže aplikovať ustanovenie § 32 ods. 12 ZDP, v zmysle ktorého ak daňovník dodatočne zaplatí sumy, ktoré by boli uznané za výdavky vynaložené v súvislosti s príjmami podľa § 6 až 8 ZDP, uplatní ich v dodatočnom daňovom priznaní (alebo v daňovom priznaní za rok, v ktorom ich zaplatil, ak je to preňho výhodnejšie – iste, pokiaľ aj v tom roku dosiahol takýto druh príjmov). Zaplatené poistné teda zahrnie do výdavkov – zväčša prostredníctvom dodatočného daňového priznania (ďalej aj „DP“), čím mu vznikne daňový preplatok.

Možno len pripomenúť, že uzatvorenie zmluvy o budúcom predaji „problém s lehotami“ nevyrieši. Zdaní sa totiž tiež príjem plynúci na základe zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzatvorenej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až neskôr (po uplynutí piatich rokov od tohto dňa nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku).

V zmysle § 8 ods. 2 ZDP ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu (uvedeným v odseku 1) vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. 

Zisk z predaja konkrétnej nehnuteľnosti možno znížiť len o stratu z predaja inej nehnuteľnosti, nie však o stratu týkajúcu sa iného druhu príjmu (z predaja hnuteľných vecí, z predaja cenných papierov a pod.). V § 8 ods. 1 ZDP sú v jednotlivých písmenách uvedené jednotlivé druhy ostatných príjmov. Keďže nie sú vymenované taxatívnym spôsobom (slovo „najmä“ v úvodnej vete § 8 ods. 1), rovnako to platí aj pre prípadné ďalšie (uvádzané v tabuľke č. 3 tlačiva DP typu B na riadku „iné“).

Ak ide o možnosť odpísať pohľadávku alebo vytvoriť opravnú položku

(len v PÚ), poukážme aspoň na súvislosť s tzv. osobným bankrotom – v nadväznosti na zákon č. 377/2016 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení n. p. a ktorého hlavným obsahom bola nová právna úprava oddlženia fyzických osôb (podnikateľov i nepodnikajúcich občanov), a to prostredníctvom nielen konkurzu, ale po novom aj formou splátkového kalendára (pričom reštrukturalizácia už v prípade fyzickej osoby do úvahy neprichádza), novela ZDP v tomto zákone obsiahnutá upravila daňové dôsledky tohto procesu. Okrem zmien na strane dlžníka zároveň došlo aj ku zmenám na strane veriteľa – možnosť odpísať svoju pohľadávku voči tomuto daňovníkovi (premietnuť ju do daňových výdavkov) v súlade s doplneným znením § 19 ods. 2 písm. h) druhého bodu ZDP (v prípade JÚ to v praxi znamená nezvýšiť o túto pohľadávku ZD pri jej vyradení z účtovníctva, resp. pri skončení činnosti), resp. vytvoriť opravnú položku (v PÚ) v súlade s doplneným znením § 20 ods. 10 – 12 ZDP, pričom opravné položky možno začať tvoriť už počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bol zverejnený návrh splátkového kalendára v Obchodnom vestníku – § 168d zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Daňový základ si možno zaujímavým spôsobom znížiť pri zapojení sa do systému duálneho vzdelávania (týkajúceho sa praktickej prípravy žiakov stredných odborných škôl), a to za určených podmienok v súlade s § 17 ods. 37 ZDP, pričom aj výdavky vynaložené v súvislosti s týmto vzdelávaním sú daňovo akceptované. Pripomeňme si ešte, ako je to so zdaniteľnosťou príjmov v prípade medzinárodného zdaňovania.

Predmetom dane daňovníka
s neobmedzenou daňovou
povinnosťou, rezidenta SR,

sú príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky aj zo zdrojov v zahraničí; v SR zdaňuje svoje celosvetové príjmy. Na daň zaplatenú v zahraničí sa prihliada v súlade s § 45 ZDP a ak ide o štát, s ktorým má Slovenská republika uzavretú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej aj „ZZDZ“, resp. „medzinárodná zmluva“), aj v súlade s touto ZZDZ.

Predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, nerezidenta SR, sú len príjmy plynúce zo zdrojov na území SR podľa § 16 ZDP; ak ide o rezidenta štátu, s ktorým SR nemá uzavretú ZZDZ, zdaniteľnosť príjmov sa posudzuje len podľa uvedeného ustanovenia § 16 ZDP, ale akide o rezidenta štátu, s ktorým má SR uzavretú ZZDZ, tak zároveň aj podľa príslušnej ZZDZ.

V zmysle ustanovenia § 1 ods. 2ZDP medzinárodná zmluva (tam presne definovaná) máprednosť pred ZDP [napr. neuplatní sa pri poskytnutí sumy (zdaniteľného príjmu) nerezidentovi SR sadzba dane podľa ZDP, ak zo ZZDZ vyplýva nižšia sadzba dane, resp. ak sa určitý príjem v štáte zdroja nemá zdaniť].

Pripomeňme si ešte, že v roku 2017 bol podpísaný Mnohostranný dohovor na zavedenie opatrení na zamedzenie narúšania základov dane a presunov ziskov súvisiacich s daňovými zmluvami – oznámenie MZVaEZ č. 339/2018 Z. z., na základe ktorého sa postupne modifikujú ZZDZ.

Jeho cieľom bolo o. i. nahradiť v ZZDZ pri zamedzovaní dvojitého zdanenia problematickú metódu vyňatia metódou zápočtu dane.

Zásadný rozdiel medzi týmito metódami prakticky spočíva v tom, že kým pri uplatnení metódy vyňatia príjmov sa v SR vylúči zo zdanenia príjem (základ dane), ktorý bol (a je)zdaniteľný v zahraničí (daň mohla byť aj v nulovej výške, takže vlastne v takom prípade tým dochádza k dvojitému nezdaneniu takýchto príjmov), metóda zápočtu dane sa týka priamo reálne zaplatenej sumy dane. Napr. oznámením MZVaEZ č. 410/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa Zmluva medzi ČSSR a Rakúskou republikou č. 48/1979 Zb.

Pri zamedzovaní DZ bola
metóda vyňatia príjmov nahradená metódou zápočtu dane

(zo všeobecne známych dôvodov eliminácie možností narúšania základov dane).

Konkrétne napr. došlo k tejto zmene u daňových rezidentov SR podnikajúcich v Rakúsku na základe živnostenského oprávnenia, a to už v zdaňovacom období roku 2020(pri zamedzení dvojitého zdanenia príjmov dosiahnutých zo živnosti vykonávanej v zahraničí dochádza v dôsledku uplatnenia metódy zápočtu dane v mnohých prípadoch k ich dodaneniu v SR, ak v zahraničí – napr. v Rakúsku -reálne žiadnu daň nezaplatili);analogicky sa to síce týka aj príjmov zo ZČ, ale pri týchto príjmoch je možné na základe aplikácie § 45 ods. 3 písm. c) ZDP v konečnom dôsledku uplatniť si metódu vyňatia – a to je v čase, keď je nutná konsolidácia verejných financií, veľmi diskutabilné a v porovnaní s inými druhmi príjmov aj pomerne nespravodlivé.

Táto metóda zápočtu je síce pre konkrétneho daňovníka s príjmami zo zdrojov v zahraničí menej výhodná než metóda vyňatia, ale je daňovo spravodlivejšia (aj) v porovnaní s daňovníkmi, ktorým plynú príjmy len tuzemské.

Ing. Valéria Jarinkovičová